Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/110/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX H. - M., proti žalovanému: S. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX H. - M., o zaplatenie sumy 350 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. -35 zo dňa 11.05.2020 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 350 eur titulom náhrady škody spôsobenej útokom psa žalovaného dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že podľa ustanovenia , ktoré je všeobecným ustanovením upravujúcim povinnosť nahradiť škodu v občianskoprávnych vzťahoch sa vyžaduje, aby boli naplnené nasledovné predpoklady: 1. protiprávny úkon (právny delikt), 2. škoda, 3. príčinná súvislosť medzi deliktom a škodou, 4. zavinenie, iné než nedbanlivosť. Vzhľadom ku skutočnostiam tvrdeným žalobcom súd skúmal, či v danom prípade boli v súvislosti s konfliktom vzniknutým medzi psom žalobcu a psom žalovaného naplnené vyššie zmienené predpoklady a či je možné uvažovať o zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá mala žalobcovi vzniknúť.

2. Prvým predpokladom pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu je existencia protiprávneho úkonu na strane žalovaného, prípadne jeho psa, za ktorého je žalovaný v zmysle zodpovedný. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne ustáliť, že práve pes žalovaného mal žalobcovi spôsobiť zranenia. Tvrdenia žalobcu o napadnutí jeho psa psom žalovaného žalovaný od začiatku popieral a žalobca na preukázanie týchto tvrdení ďalší dôkaz nenavrhol. Z vykonaného dokazovania síce mal súd preukázané, že medzi psom žalobcu a psom žalovaného došlo ku konfliktu, v žiadnom prípade však nebolo preukázané, že iniciátorom tohto konfliktu mal byť práve žalovaný, či jeho pes. Skutkové tvrdenia žalobcu o napadnutí jeho osoby a jeho psa psom žalovaného súd preukázané nemal. Žalovaný počas celého konania poukazoval na skutočnosť, že jeho pes je síce väčší, ale pes žalobcu je agresívnejší a sám žalobca sa o ňom mal vyjadrovať ako o „loptošovi“. Tieto tvrdenia žalobca nepoprel, rovnako nepoprel tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca mal psa žalovaného udrieť palicou, čo celú situáciu ešte viac vyhrotilo. Žalobca nepreukázal ani to, že pes žalovaného mu mal vraziť do nohy, čo malo žalobcovi spôsobiť zranenia. Skutočnosť, že žalobca dňa XX.XX.XXXX navštívil lekárku, ktorej jednotlivé udalosti jeho údajného napadnutia popísal a lekárka ich následne uviedla do lekárskeho nálezu, ešte pravdivosť týchto tvrdení nepotvrdzujú.

3. Súd skonštatoval, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce jeho tvrdenia o napadnutí jeho osoby ako aj napadnutí jeho psa psom žalovaného. Prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného tak súd preukázaný nemal. Vzhľadom na nepreukázanie prvého predpokladu pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú žalobcovi bolo bez významu skúmať, či žalovanému škoda vznikla a túto vyčísľovať. Aj za situácie, že žalobca preukázal, že za ošetrenie svojho psa u veterinára zaplatil sumu 13 eur a ďalšiu sumu 28,48 eura vynaložil na zakúpenie liekov, z čoho možno ustáliť, že vynaložením finančných prostriedkov v sume spolu 41,48 eura mu vznikla škoda v tejto výške, príčinná súvislosť medzi vynaložením týchto prostriedkov a akýmkoľvek protiprávnym konaním žalovaného či škodnou udalosťou ním vyvolanou, však preukázaná nebola.

4. S poukazom na uvedené súd prijal záver, že žalobca naplnenie jednotlivých predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu nepreukázal, žalovaný tak za škodu, ktorá žalobcovi vznikla, a ktorú mal súd preukázanú vo výške 41,48 eura, nezodpovedá. Žalobu preto vyhodnotil ako nedôvodnú a z uvedeného dôvodu ju zamietol. Rozsudok vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , a , , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. Výrok o trovách konania súd oprel o ustanovenie , účinného od 01.07.2016 (ďalej len „“).

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe vyhovieť. Prekvapil ho záver súdu, že nepreukázal rozhodujúce skutočnosti pre priznanie náhrady škody spôsobenej mu psom žalovaného dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný nespochybnil jeho tvrdenia o tomto incidente, preto je prekvapený, že súd vyvodil záver o nepreukázaní výšky škody, nepreukázaní ohrozovania jeho osoby psom žalovaného a spôsobenej ujme, ktorá vyžadovala návštevu lekára. Domnieva sa, že všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o jeho nároku na náhradu škody boli z jeho strany preukázané. Súdu doručil aj lekárske potvrdenia, ktoré preukazujú, že k incidentu so psom skutočne došlo, a že konaním psa mu bola spôsobená škoda.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že nespochybňoval jeho skutkové tvrdenia. Ku všetkému sa už vyjadril, súd prvej inštancie po preskúmaní všetkých okolností rozhodol podľa neho správne.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (, , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a ako taký ho podľa potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením , podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne na podklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, a tak na dôvažok uvádza len nasledovné:

8. Podľa obsahu spisu sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej mu ako aj jeho psovi útokom psa žalovaného. Súd prvej inštancie skúmal existenciu predpokladov zodpovednosti za škodu uplatňovanú žalobcom a pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania. Na základe toho správne konštatoval, že žalobca nepreukázal skutkové tvrdenia o napadnutí jeho osoby a napadnutí jeho psa psom žalovaného, čím nebol splnený ani prvý predpoklad pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorým je existencia protiprávneho úkonu zo strany žalovaného, resp. jeho psom.

9. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu v odvolaní, že žalovaný v priebehu konania jeho tvrdenia nespochybnil. Už vo vyjadrení zo dňa 23.08.2019 žalovaný uviedol, že tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe nie sú pravdivé, pričom podrobne opísal, čo sa v jednotlivé dni udialo. Tvrdenia žalobcu poprel žalovaný aj na pojednávaní konanom dňa 11.05.2020.

10. Nová právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ). Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Na odvrátenie fikcie nespornosti (t.j. fikcia založená podľa ) skutkových tvrdení protistrany postačuje ich generálne popretie, ak strana uvedie vlastné tvrdenia o skutkových okolnostiach.

11. Na povinnosť tvrdenia strany nadväzuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. V rámci toho je žalobca povinný pripojiť k žalobe dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Povinnosť pripojiť k návrhu listinné či iné pripojiteľné dôkazy slúži na to, aby súd mohol bez zbytočných prieťahov pripraviť pojednávanie vo veci. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

12. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena o vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu deklarovanú žalobcom. Ani lekárske potvrdenia, ktoré žalobca predložil, nepreukazujú protiprávne konanie žalovaného, resp. jeho psa, za ktorého je zodpovedný žalovaný. Tiež nepreukazujú, že pes žalovaného spôsobil žalobcovi ním uplatňovanú škodu. V lekárskych správach sú uvedené len tie skutočnosti, ktoré žalobca uviedol lekárovi pri lekárskom ošetrení, čo však nie je dôkazom toho, že priebeh udalostí sa uskutočnil tak, ako ich žalobca pred lekárom opísal. Incident, ku ktorému došlo medzi stranami sporu v rámci venčenia ich psov, nespochybnil ani žalovaný; spochybnil však tvrdenie žalobcu o napadnutí žalobcu a jeho psa svojím psom.

13. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie správne prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, a vzniknutú situáciu zhodnotil komplexne. S ohľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd konštatoval, že rozhodnutie súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky podstatné námietky žalobcu opísané v odvolaní, jeho odôvodnenie zodpovedá požiadavkám upraveným v ustanovení , pričom toto rozhodnutie odvolací súd nezhodnotil ako arbitrárne, nepresvedčivé a nepreskúmateľné a preto v odôvodnení bližšie reagoval len na skutočnosti namietané v odvolaní žalobcu. Súd prvej inštancie správne posúdil danú vec a svoje právne závery dostatočne odôvodnil citovanými, správne aplikovanými v tom čase platnými a účinnými ustanoveniami , ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov. S ohľadom na to odvolací súd nemohol posúdiť odvolanie žalobcu ako opodstatnené, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na jeho odôvodnenie.

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania ( ). Keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania

nevznikli, odvolací súd rozhodol, že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva (, ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).