Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Csp-91-2018.pdf
PDF · 126.05 KB
Case nature
Area
Subarea
8Csp/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice vo veci strán sporu žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: E., o zaplatenie 2.666,69 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanej sa nárok na náhradu trov prvoinštančného konania a trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca Všeobecnú úverová banka, a.s. sa žalobou doručenou súdu dňa 27.92018 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 2.666,69 eur spolu s úrokom z omeškania 8 % ročne zo žalovanej sumy od 21.8.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa 21.11.2011 uzavretá Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB, a.s. (ďalej len „ Zmluva“), na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. XXXXXXXXXX.. Žalovanej bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %, pričom ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mala žalovaná schválený úverový rámec vo výške 1.350 eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 45 eur. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná si neplanila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo Zmluvy, ani napriek výzvam zo strany žalobcu a pred odstúpením pohľadávky žalobcu na vymáhanie, žalobca tak vystavil ku dňu 26.8.2018 nový výpis z bankovej knihy a to s konečným zostatkom ku dňu 31.7.2018, ktorý obsahuje súhrn
debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanou a konečným zostatkom na úhradu vo výške 2.666,69 eur. Po podaní predmetnej žaloby dňa 14.5.2019 právny zástupca zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 457,36 eur (poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania.
2. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd rozsudkom č.k. 8Csp/91/2018 - 151 zo dňa 17.5.2019 výrokom I. konanie zastavil v časti o zaplatenie 457,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 457,36 eur od 21.8.2018 do zaplatenia a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 2.209,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.20933 eur od 21.8.2018 do zaplatenia a zároveň žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti predmetnému rozsudku voči výroku II., ktorým súd žalobe po čiastočnom späťvzatí žaloby vyhovel, podala odvolanie žalovaná. Odvolací súd rozsudkom č.k. 9Co/229/2019 - 210 zo dňa 11.6.2020 rozsudok súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcom výroku II. ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia bod 17 uviedol, že v spise sa nachádza žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej VÚB, a.s. poskytla žalovanej kreditnú kartu na čerpanie úveru a z ktorej žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty však vyplýva pred schválením úverová rámec 900 eur pri štandardnej mesačnej splátke 30 eur, pričom súd uviedol rozhodnutí, že žalovaná mala schválený úverová rámec vo výške 1.350 eur a bola povinná žalobcovi platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 45 eur, ktoré nekorešponduje s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise. Odvolací súd uviedol, že v ďalšom konaní súd opätovne posúdi zmluvný vzťah medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovanou, podrobí skúmaniu obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy.
4. Súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu vyzval žalobcu výzvou zo dňa 26.11.2020, aby vyšpecifikoval uplatnenú pohľadávku po čiastočnom späťvzatí žaloby a v zmysle § 150 ods. 2 CSP vyzval žalovaného na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti o zvýšenie úverového rámca na 1.350 eur a splátok vo výške 45 eur mesačne, ako aj splatenie povinností veriteľa v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 11 ods. 2 uvedeného zákona.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca žalobcu, ktorý neúčasť ospravedlnil , nedostavila sa žalovaná, ktorá neúčasť ospravedlnila. Právny zástupca žalobcu v zmysle výzvy súdu zaslal žiadosť o zvýšenie úverového rámca na 1.350 eur, datované 21.11.2013, pričom zároveň uviedol, že ďalšími dôkazmi žalobca nedisponuje, nakoľko ide o postúpenú pohľadávku.
6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav: Žalovaná dňa 21. 11. 2011 vyplnila žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro, pričom v zmysle obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. platných a účinných v čase podpisu žiadosti, prijatím a schválením žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo strany banky došlo k uzatvoreniu Zmluvy 8Csp/91/2018
o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VUB. Zo strany banky bola uvedená žiadosť ( čl. 16) schválená dňa 23.11.2011, ako vyplýva z prezenčnej pečiatky na uvedenej žiadosti. Žalovanej podľa uvedenej žiadosti bol pôvodne schválený úverový rámec vo výške 900 eur, s mesačnou splátkou vo výške 30 eur, pričom výška úrokovej sadzby bola dojednaná vo výške 1,9 % p.m./22,80 % p.a. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, s ktorými bola žalovaná oboznámená. Uvedené obchodné podmienky podrobných spôsobom upravovali vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy. Súčasťou zmluvy bol aj cenník VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., ktorý obsahoval výšku poplatkov za jednotlivé finančné služby.
7. Podľa článku 35 Obchodných podmienok ( čl. 116) okrem iného vyplýva, že právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný a to v prípade, ak klient napriek výzve nezaplatil povinnú splátku v stanovenej lehote. Tiež žalovaný súhlasil s postúpením pohľadávky na tretiu osobu. Právny predchodca žalobcu na základe žiadosti o zvýšenie úverového rámca zo strany 21.11.2013 umožnil žalovanej čerpať finančné prostriedky a ž do sumy 1.350 eur a žalovaná sa zaviazala splácať novú štandardnú minimálnu mesačnú splátku vo výške 45 eur. Z uvedenej žiadosti o zvýšenie úverového rámca však nevyplýva údaj o úrokovej sadzbe a zároveň nie je zrejmý ani výpočet RPMN, ako vyplýva z uvedenej žiadosti o zvýšenie úverového rámca. Súčasťou tejto žiadosti bol len údaj o indikatívnom výpočte RPMN bez jasnej a zrozumiteľnej špecifikácie. Žalovaná začala čerpať úverový rámec od 5.12. 2011, ako vyplýva z predloženého dôkazu ako položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Z listinného dôkazu ( čl. +12) vyplýva plnenie žalovaného v prospech kartového účtu vo výške 3.188,77 eur a kreditných operácií vykonaných žalovanou ( čl. 113), pričom pôvodne uplatnená suma vo výške 2.666,69 eur tak predstavovala debetný stav na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov, poplatkov spojených so správou a používaním karty. Konečný dlh žalovanej , ako vyplýva z výpisu z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31.7.2018 predstavoval žalovanú pohľadávku vo výške 2.666,69 eur, ktorá pozostávala z neuhradenej istiny 1.035,06 eur,
poplatkov vo výške 192,82 eur, štandardného úroku 1.174,27 eur, sankčného úroku vo výške 264,54 eur, v ktorej časti, t.j. celkovo vo výške 457,36 eur, ako už bolo uvedené, zobral žalobca žalobu späť a v tejto časti bolo konanie právoplatne zatavené, teda žalobu zobral žaloba späť v časti poplatkov 192,82 eur, sankčného úroku vo výške 264,57 eur. Žalobca, ako ďalej vyplýva z predložených dôkazov, predžalobnou upomienkou z dňa 4.9.2015 vyzval právny predchodca žalobcu žalovanú na úhradu nedoplatku splátok vo výške 119 eur, s tým, že ak nedôjde do 11.9.2015 k úhrade splátky splatnej v mesiaci júl 2015, tak bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Ako vyplýva z listinného dôkazu ( čl. 119), predžalobná upomienka bola žalovanej doručená dňa 14.9.2015, resp. keďže na tejto doručenke je podpis manžela žalovanej, je zrejmé, že táto sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. V súlade s článkom V. bod 37 písm. a/ Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, právny predchodca žalobcu listom zo dňa 7.10.2015 ( čl. 120) vyhlásil okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške. Následne právny predchodca žalobcu rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok ako aj prílohou č. 3 rámcovej zmluvy o postúpení pohľadávok ( čl. 61) postúpil právny predchodca takúto pohľadávku na žalobcu. Túto skutočnosť oznámil právny predchodca žalobcu listom zo dňa 24.10.2018 žalovanej ( čl. 64), ktorý bol, ako vyplýva z podacieho hárku ( č l. 62), odoslaný na poštovú prepravu dňa 24.10.2018. Uznesením zo 8Csp/91/2018
dňa 9.1.2019 ( čl. 77), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 6.2.2019 vyhovel súd návrhu právneho predchodcu žalobcu, aby na jeho miesto do konania vstúpil nový žalobca to spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu, táto bola preukázaná, pretože žalovanej bolo zaslané oznámenie o postúpení pohľadávky a to formlu zásielky ako vyplýva z podacieho hárku a z týchto dôvodov sa takáto zásielka dostala do dispozičnej sféry žalovanej a takéto oznámenie o postúpení pohľadávky tak zakladá aktívnu legitimáciu. Žaloba tiež uviedol, že jeho právny predchodca dňa 4.9.2015 a 7.10.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie dlhu pred postúpením pohľadávky, ktoré výzvy boli doručované na adresu, ktorú uviedla žalovaná pričom táto nezaplatila a preto sa dostala do omeškania s jeho zaplatením viac ako 90 dní a tým podľa názoru žalobcu boli splnené zákonné podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky. Žalovaná vo svojom podaní uviedla, že nedošlo k navýšeniu úverového rámca, žalobca nekonal s odbornou starostlivosťou, ďalej žalovaná namietala, že žaloba nemá nárok na žiadne plnenie a neexistuje žiadny dôkazy o tom, že by čerpala finančné prostriedky vo výške uvedenej žalobcom, pričom zároveň žalovaná poukázala na nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, lebo tento nemá bankovú licenciu a žiadala žalobu zamietnuť.
15. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523565'&ucin-k-dni='31. 5.2014'> najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
18. Podľa § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo dohode s dlžníkom.
19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov účinného ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a), b), zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o 8Csp/91/2018
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, 8Csp/91/2018
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
22. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom. 8Csp/91/2018
23. S poukazom na vykonané dokazovanie a po čiastočnom späťvzatí žaloby, v ktorej bolo konanie právoplatne skončené rozhodnutím súdu prvého stupňa, súd považoval za nespornú skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu VUB, a.s. a žalovanou bola platne uzavretá zmluva, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá kreditná karta v dôsledku čoho mohla čerpať revolvingový úver. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé a ktorá skutočnosť je nesporná, že právny predchodca žalobcu uzatváral túto zmluvu v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom uvedená zmluva mala formulárový charakter a žalovaná nemohla ovplyvniť jej obsah, pretože ju uzatvárala ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorá skutočnosť tiež nebola sporná. V súdnom konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by táto zmluva, resp. plnenie z takejto zmluvy bolo poskytnuté žalovanej za účelom výkonu jej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a tak z týchto dôvodov vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou jednoznačne spotrebiteľsko-právny vzťah a to zmluva o revolvingovom úvere, ktorá je svojou povahou úverom spotrebiteľským. Medzi stranami sporu zostalo sporné, v akej výške čerpala žalovaná úver , v akom rozsahu vykonala žalovaná úhrady a tiež v akom rozsahu bol dohodnutý úverový
rámec. Žalovaná tiež spochybňovala aktívnu legitimáciu žalobcu a z tohto dôvodu súd preskúmal, či žalobca je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. S poukazom na skutočnosť, že právny predchodca žalobcu bola banka, tak súd musel skúmať, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu banka na nový nebankový subjekt, pretože v prípade postúpenia takejto pohľadávky je potrebné okrem ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka aplikovať aj ustanovenia osobitného právneho predpisu a to ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483 /2001 o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného ustanovenia ( § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.) okrem iného tiež vyplýva, že zákon o bankách oproti všeobecnej úpravy obsiahnutej v občianskom zákonníku týkajúcej sa postúpenia pohľadávky sprísňuje pravidlá, pri takejto sesii. Pokiaľ je tak postupovaná banková pohľadávka, tak ju je možné platne postúpiť a to len v prípade, ak je splatná a klient banky bol písomne vyzvaný bankou na jej splnenie, pričom omeškanie trvá viac ako 90 dní. Právny predchodca žalobcu a to s poukazom na ustanovenie § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, mal úver predčasne zosplatniť, avšak podľa názoru súdu neboli splnené zákonné podmienky pre platné zosplatnenie takéhoto úveru v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko predčasné zosplatnenie úveru bolo urobené v rozpore so zákonom. Žalobca v tomto spore tvrdil, že jeho právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a to oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 7.10. 2015 v zmysle článku V. bod 37 písm. a Obchodných podmienok, z dôvodu porušenia platobnej disciplíny žalovanej, pričom predtým žalovanú predžalobnou upomienkou zo dňa 4.9.2015 vyzval žalovanú na zaplatenie dlžných splátok do 11.9.2015 s tým, že táto upomienka bola žalovanej doručená dňa 14.9.2015. V článku V. bod 37 Obchodných podmienok, okrem iného vyplýva, ž právny predchodca žalobcu bol oprávnený vyhlásiť úver za okamžite splatný a to v prípade, ak klient napriek výzve nezaplatil povinnú splátku v stanovenej lehote. Z uvedeného zmluvného dojednania je tak zrejmé, že veriteľ si v úverovej zmluve v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka dohodol právo predčasne zosplatiť úver v prípade porušenia zmluvných povinností žalovanej a to ak je táto v omeškaní so splácaním jednotlivých mesačných splátok. Podľa názoru súdu môže veriteľ uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a to žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil veriteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tohto zákonného ustanovenia tak možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, odo 8Csp/91/2018
dňa keď má dôjsť k splateniu celej pohľadávky, resp. do dňa keď mu má spotrebiteľ uhradiť. Podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy upravené v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak vyžadujú výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Uvedenú povinnosť si právny predchodca žalobcu ako vyplýva z predloženého dôkazu (čl. 118) splnil predžalobnou upomienkou Žalobca predložil v konaní uvedenú výzvu, ktorou oznámil jeho právny predchodca žalovanej ako dlžníčke predčasnú splatnosť úveru (oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru), avšak nepredložil žiadny dôkaz o tom, že by takéto oznámenie bolo žalovanej doručené. Žalobca odôvodňoval svoju aktívnu legitimáciu listinnými dôkazmi a to výzvami jeho právneho predchodcu zo dňa 4.9.2015 a 7.10.2015, ako aj oznámením pohľadávky o jej postúpení, ktoré zasielal právny predchodca žalobcu žalovanej a mal preukazovať riadne zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka v spojení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Súd mal však za to, že žalobca nepreukázal účinné doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 7.10.2015 žalovanej, pretože nepredložil vieryhodný doklad o takejto skutočnosti. Z tohto dôvodu je tak postup , ktorý zvolil právny predchodca žalobu pri zosplatnení úveru v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože tento nepreukázal, že by sa právny úkon, ktorým malo dôjsť k predčasnému zosplatneniu úveru dostal do dispozičnej sféry žalovanej a tak bolo predčasné zosplatnenie úveru neplatné a to pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. S poukazom k uvedeným skutočnostiam tak nedošlo k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a preto predčasná splatnosť úveru nenastala ku dňu postúpenia pohľadávky a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že úverová zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, pričom súdu dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24.4.2018 pod sp. zn. 1Cdo/147/2017, z ktorého rozhodnutia vyplýva: „Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. <aspi://module='ASPI'&link='483/2001%20Z.z.%252392'&ucin-k-dni='30.12.9999'> o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný
právny úkon.“ Súd je v konaní povinný vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu, ktorá znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Napriek tomu, že súd pripustil zmenu na strane žalobcu počas súdneho konania v zmysle § 80 CSP tak z poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.12.2011 spisová značka 6Cdo/42/2011 súd nemá v rámci rozhodovania o zmene žalobcu hodnotiť právne úkony z hľadiska ich platnosti, lebo by išlo o posúdenie naplnenia predpokladov právneho nástupníctva z pohľadu hmotno-právnej úpravy, a teda o riešenie predbežnej otázky dôležitej pre rozhodnutie vo veci samej s tým, že súd pri rozhodovaní o súhlase so zmenou žalobcu musí len posúdiť, či žalobca preukázal prechod alebo prevod práv a povinností, avšak pre účely takéhoto rozhodnutia stačí preukázanie, že nastala formálno-právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa hmotného práva za následok prechod alebo prevod práv a povinností. Súd 8Csp/91/2018
však v tomto štádiu nie je oprávnený hodnotiť či sú inak naplnené predpoklady pre takéto právne nástupníctvo z pohľadu hmotno-právnej úpravy. Z uvedených dôvodov tak súd napriek tomu, že pripustil zmenu na strane žalobcu, má oprávnenie pri rozhodovaní vo veci samej hmotnoprávne preskúmať platnosť resp. neplatnosť postúpenia pohľadávok. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že je aktívne legitimovaný z dôvodu, že jeho právny predchodca oznámil postúpenie pohľadávky žalovanému a preto súd nie je oprávnený preskúmať platnosť postúpenia pohľadávky resp. existenciu pohľadávky tak s tým sa nemožno stotožniť, pretože „Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Na takéto rozlišovanie (dualitu) v postavení dlžníka (porovnaj R 119/2003) nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523526'&ucin-k- dni='30.12.9999'> Občianskeho zákonníka. Podľa tohto ustanovenia ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník." /rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28.01.2009, sp. zn. 1Cdo 76/2007/. Keďže predmetná úverová zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, pričom nedošlo k platnému predčasnému zosplateniu pohľadávky tak zmluvný vzťah naďalej trval s tým, že pohľadávka, ktorá bola predmetom postúpenia nebola v takom rozsahu, ako bola postúpená na žalobcu v čase jej postúpenia splatná. V dôsledku uvedených skutočností tak išlo o neplatné postúpenie pohľadávky, ktoré bolo urobené v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 92 ods. 8 zákona o bankách, pretože právny predchodca žalobcu mohol postúpiť len takú pohľadávku, ktorá je splatná v čase jej postúpenia. Žalobca tak nie je aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, pretože postúpenie pohľadávky je neplatné pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a preto súd žalobu žalobcu zamietol. Pokiaľ ide o súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky, ktorý bol obsiahnutý v obchodných podmienkach pri uzatváraní úverovej zmluvy tak súd ho považoval za neplatné z dôvodu, že išlo o zmluvné dojednanie, ktoré je v rozpore so zákonom, pretože žalovaný sa vopred vzdával svojich práv v prospech banky s tým, že umožňovalo právnemu predchodcovi žalobcu postúpiť pohľadávku bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky uvedené v zákone o bankách.
24. Okrem tohto súdu zamietol žalobu aj z dôvodu, že žalobca preukázal, že jeho právny predchodca poskytol žalovanej úverový rámec len vo výške 1.350 eur, ktorá skutočnosť bola preukázaná žiadosťou o zvýšenie úverového rámca, pričom zároveň žalobca ďalšie skutočnosti, na ktoré bol vyzvaný súdom na preukázanie svojich tvrdení a dodržanie postupu v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nepreukázal. Žalobca zároveň po čiastočnom späťvzatí žaloby riadne ani nešpecifikoval žalovanú
pohľadávku s poukazom na výzvu súdu , takže nepreukázal svoje tvrdenie odvodzujúce výšku uplatneného nároku po čiastočnom späťvzatí predmetnej žaloby, súd má však za to, že nárok žalobcu bol v rozsahu presahujúcom sumu 1.350 eur uplatnený z titulu bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože len suma vo výške 1.350 eur by bola poskytnutá z titulu úverovej zmluvy. Súd preto zamietol žalobu aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by žalovanej z titulu úverovej zmluvy poskytoval finančné prostriedky v takom rozsahu, ako tvrdil žalobca v žalobe, nakoľko bolo preukázané, že jeho právny predchodca z titulu platne 8Csp/91/2018
dojednanej úverovej zmluvy mohol poskytnúť finančné prostriedky žalovanej len v rozsahu 1.350 eur, pričom z tvrdenia žalobcu vyplýva, že žalovaná čerpala finančné prostriedky od 5.12.2011 do 23.3.2015, pričom žaloba bola podaná na súd až dňa 26.9.2018, s tým, že žalovaná vzniesla námietku premlčania, a preto s poukazom na ust. § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka by bol takýto nárok v časti vydania bezdôvodného obohatenia ( nárok uplatnený nad dohodnutý úverový rámec premlčaný) .
25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 396 ods. 3 CSP nakoľko žalovaný bol úspešným v prvoinštančnom ako aj v odvolacom konaní v celom rozsahu resp. žalobca zavinil čiastočné späťvzatie žaloby, pretože nepreukázal existenciu dôvodu na strane žalovaného, pre ktorý by musel žalobu zobrať čiastočne späť. Keďže žalovaný si neuplatnil nárok na náhradu trov konania resp. žiadne trovy konania mu nevznikli tak súd mu nepriznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).
Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.