Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/101/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Zariadenie pre seniorov Juraja Schoppera, n.o., Rožňava-Huta 3454, 048 01 Rožňava, IČO: 35583720, zastúpeného JUDr. Vladimírom Stankom, advokátom so sídlom v Košiciach, Obrody 25, proti žalovanému Mesto Rožňava, Šafárikova 29, 048 01 Rožňava, IČO: 00328758, zastúpenému JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá 7, o splnenie povinnosti, odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 11. septembra 2019 č.k. - 295 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22. októbra 2019 č.k. -324 takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22. októbra 2019 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 11. septembra 2019 rozhodol, že:

I/ ukladá žalovanému povinnosť vykonať rekonštrukciu cesty - miestnej pozemnej komunikácie spôsobom, ako je to uvedené v odbornom vyjadrení č. 31/2018 zo dňa 30.12.2018 podaného W.. D. M., zriadiť nový kryt vozovky z asfaltobetónu a obnoviť, resp. dobudovať všetky konštrukčné vrstvy vozovky v skladbe:

- asfaltobetón strednozrnný AB III......................................... 60 mm,

- spojovací postrek 0,7 kg.m2,

- obaľované kameninovo strednozrnné OKS III................... 60 mm,

- spojovací postrek 0,75 kg.m2,

- vibrovaný štrk (zhutnená štrkodrba) ŠD........................... 200 mm,

- štrkopiesok ŠP .................................................................. 200 mm, spolu ................................................................................ 520 mm, v úsekoch, kde sa na miestnej komunikácií nachádza súvislá vrstva pôvodnej vozovky rekonštrukciu vykonať vybudovaním novej vozovky s využitím pôvodnej konštrukcie vozovky, na ktorú sa položia vrchné vrstvy v skladbe:

- asfaltobetón strednozrnný AB III ...................................... 60 mm,

- spojovací postrek 1,5 kg.m2,

- vyrovnávacia vrstva obaľovaného kameniva OK III ........ 60 mm,

- pôvodná konštrukcia vozovky ........................................... 350 mm,

- upraviť šírkové usporiadanie vozovky na kategóriu MOK 4/30, resp. MOK 5/30 a vybudovať účinné odvodňovacie zariadenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku,

II/ priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalovaného s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22. októbra 2019 súd rozhodol, že výrok č. I/ rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. - 295 zo dňa 11.09.2019 sa dopĺňa nasledovne:

Súd ukladá žalovanému povinnosť vykonať rekonštrukciu cesty - miestnej pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na parcele KN-C č. 2881/1, vedenej na liste vlastníctva č. 4493 k. ú. Rožňava spôsobom, ako je to uvedené vo výroku č. I rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn.

- 295 zo dňa 11.9.2019.

3. Súd prvej inštancie tak vyhovel v celom rozsahu žalobe žalobcu, ktorou sa voči žalovanému domáhal uloženia povinnosti vykonať komplexnú rekonštrukciu miestnej komunikácie spájajúcej mesto Rožňava a Zariadenie pre seniorov Juraja Schoppera n.o., na parc. č. KN-C 2881/1, zapísanej liste vlastníctva č. XXXX, okres Rožňava, obec Rožňava, katastrálne územie O., s tvrdením, že je neziskovou organizáciou poskytujúcou všeobecne prospešné služby, zdravotnú starostlivosť, ako aj sociálnu pomoc a humanitárnu starostlivosť a žalovaný je vlastníkom a správcom miestnej komunikácie spájajúcej zariadenie žalobcu s mestom Rožňava, ktorá nespĺňa požiadavky na dopravnú obsluhu pre vozidlá hasičskej a zdravotnej záchrannej služby, je plná výmoľov, výtlkov a hrboľov, jej stav neumožňuje bezpečnú jazdu motorových a nemotorových vozidiel, poukazom aj na cestného zákona, na o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, štvrtú časť Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorá stanovuje podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „"), na obsah Dohody o odovzdaní nehnuteľností a ukončení nájomného vzťahu uzavretej dňa 24.6.2009 medzi mestom Rožňava a SR

- Lesmi Slovenskej republiky š. p. Banská Bystrica, odštepný závod Rožňava, v ktorej dohode je predmetná cesta označená ako Lesná investičná cesta, a tiež Protokol z terénnej obhliadky lesných a investičných ciest a usporiadania nehnuteľností zo dňa 27.6.2009 a na znenie o lesoch.

4. V odôvodnení súd poukázal aj na obranu žalovaného, založenú o.i. na tvrdení, že sporná cesta je len účelovou komunikáciou, konkrétne lesnou investičnou cestou s názvom: Lesná cesta Rožňavská dolina, ktorá nebola nikdy zaradená do cestnej siete ako miestna komunikácia a slúži len na odvoz drevnej hmoty celoročne - l L (podľa STN 736108), v dôsledku čoho vodič musí predpokladať, že cesta bude nekvalitná, a preto musí prispôsobiť svoju jazdu povahe a stavu vozovky tak, ako to má na mysli zákon o cestnej premávke.

5. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že žalobca sa domáha voči žalovanému uloženia povinnosti vykonať komplexnú rekonštrukciu miestnej komunikácie, nachádzajúcej sa na parcele KN-C č. 2881/1 vedenej na liste vlastníctva č. XXXX, T..Ú.. O., vo vlastníctve žalovaného mesta Rožňava, ktorý ju nadobudol na základe Dohody o odovzdaní nehnuteľnosti a ukončení nájomného vzťahu medzi žalovaným a SR - Lesy Slovenskej republiky zo dňa 24.6.2009 (ďalej len „Dohoda“) ako lesnej investičnej cesty Rožňavská dolina v celkovej dĺžke 7,800 km, vydanej vo výmere 25.061 m2 trom spoluvlastníkom, medzi inými aj žalovanému, pričom predmetná pozemná komunikácia nie je zapísaná v katastri nehnuteľností, žalovaný je jej väčšinovým spoluvlastníkom a aj jej správcom.

6. Z obsahu kolaudačného rozhodnutia stavebného úradu Mesto Rožňava zo dňa 30.3.2012 a z odborného vyjadrenia č. 31/2018 doplnku č. 1 k odbornému vyjadreniu podaného znalcom W.. D. M. súd prvej inštancie vyvodil záver, že sporný úsek cesty nachádzajúci sa na pozemku KN-C parcely č. 2881/1, k.ú. O., je verejne prístupná miestna komunikácia, ktorá je súčasťou verejnej cestnej siete miestnych komunikácií mesta Rožňava, ktorá je v nevyhovujúcom až havarijnom stavebno-technickom stave, pričom závady nie je možné odstrániť v rámci bežnej údržby.

7. Vec súd právne posúdil podľa , a , , , a o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a uzavrel, že sporný úsek cesty je miestnou komunikáciou, ktorú je žalovaný povinný v zmysle cestného zákona udržiavať v stave zodpovedajúcom účelu, na ktorý je určená. Usúdil, že oprava právoplatného kolaudačného rozhodnutia

listom zo dňa 12.10.2016 nie je v súlade s ustanoveniami o správnom konaní, nešlo o opravu zrejmej nesprávnosti a vypustením označenia prístupovej komunikácie ako miestnej, nedošlo automaticky k prekvalifikovaniu danej komunikácie, a pretože naviac oprava kolaudačného rozhodnutia listom zo dňa 12.10.2016 bola vykonaná po podaní žaloby na súd dňa 12.7.2016, „vykonanú opravu právoplatného kolaudačného rozhodnutia súd považoval za účelovú obranu žalovaného“.

8. Z odborného vyjadrenia podaného znalcom W.. D. M., výsluchu svedkov G.. I. I. S. C. Y., majúc za preukázané, že stavebno-technický stav sporného úseku miestnej komunikácie je nevyhovujúci a nezodpovedá technickým normám upravujúcim prístupnosť ciest na prepravu zdravotne postihnutých a dopravnú obslužnosť špeciálnymi vozidlami pre zber a zvoz komunálneho odpadu a mechanizmami zimnej údržby, ako aj nepretržitú dostupnosť pre vozidlá hasičskej alebo zdravotnej záchrannej služby, prvoinštančný súd podľa a uložil žalovanému vykonať rekonštrukciu miestnej komunikácie spôsobom uvedeným vo výroku I/ rozsudku v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a to s odôvodnením, že na uskutočnenie rekonštrukcie spôsobom uvedeným znalcom nie je potrebné stavebné povolenie ani ohlásenie špeciálnemu stavebnému úradu v zmysle o pozemných komunikáciách.

9. O náhrade trov konania prvoinštančný súd rozhodol podľa tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z odvolacieho dôvodu podľa , , a . Navrhol zrušiť rozsudok a konanie zastaviť v zmysle a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania žalovaného. V odvolaní žalovaný poukazom na znenie SR, rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 27.3.2002 sp. zn. 3Cdo 81/2000- 306 v prvom rade namietol, že súd prvej inštancie nie je oprávnený uložiť žalovanému povinnosť zrekonštruovať cestu, ako aj, že rozsudok je nevykonateľný, lebo z neho nevyplýva, ktorú konkrétnu komunikáciu má žalovaný rekonštruovať. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že povinnosť uložil žalovanému splniť v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vychádzajúc z odborného vyjadrenia znalca W.. D. M., hoci predmetom odborného vyjadrenia znalca môže byť výlučne zodpovedanie položených skutkových otázok, a nie vyvodenie právnych záverov, že rekonštrukciu cesty možno vykonať bez potreby rozhodnutia príslušného stavebného orgánu. Žalovaný poukázal na , na znenie a podčiarkol, že súd v rozsudku uložil žalovanému o.i. aj upraviť šírkové usporiadanie vozovky na kategóriu MOK 4/30, resp. 5/30 a vybudovať účinné odvodňovacie zariadenia do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, a teda jasne uložil žalovanému povinnosť upraviť šírku uvedenej komunikácie, čím žalovanému bráni stavbu realizovať legálne. Súdu prvej inštancie žalovaný vytkol, že nerozhodol o jeho návrhu pribrať do konania aj ostatných spoluvlastníkov označenej cesty a povinnosť vykonať jej rekonštrukciu uložil len žalovanému, i keď sám súd v rozsudku konštatoval, že žalovaný je spoluvlastníkom miestnej komunikácie, čo odôvodnil v bodoch 18 až 22 rozsudku. Namietol, že súd rozhodnú právnu otázku posúdil vchádzajúc zo záverov znalca v odbornom vyjadrení, na ktoré znalec nie je oprávnený, pretože je právom obce určiť o aký druh pozemnej komunikácie ide, lebo obec v zmysle realizuje prenesený výkon štátnej správy vo vzťahu k miestnym a účelovým komunikáciám.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Pripomenul obsah kolaudačného rozhodnutia mesta Rožňava zo dňa 30.3.2013 sp. zn. -03, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Zariadenie pre seniorov Juraja Shoppera n.o.“ s tým, že „prístup pre motorové vozidlá je z novo vybudovanej vnútroareálovej komunikácie na pozemku par. č. KN-C 2860/2, ktorá je napojená na miestnu komunikáciu smer Gulyapag“, a teda označená komunikácia je miestnou komunikáciou a je vo vlastníctve mesta Rožňava. Opätovne poukázal na ustanovenia cestného zákona a stavebného zákona, a a Ministerstva životného prostredia SR č. a zdôraznil, že premávku na pozemných komunikáciách upravuje o cestnej premávke, pričom vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zjazdnosť miestnej komunikácie nezodpovedá technickým normám upravujúcim prístupnosť ciest zabezpečujúcich prepravu postihnutých a obslužnosť špeciálnymi vozidlami, ako aj pre nepretržitú dostupnosť zdravotnej záchrannej služby.

12. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného podčiarkol, že žalobca sa nedokázal vysporiadať s argumentáciou žalovaného o absencii hmotnoprávnych ustanovení právneho poriadku SR, ktoré by umožňovali súdu zaviazať obec na plnenie povinnosti zrekonštruovať cestu, lebo uvedené spadá do konania správneho, a preto sa v civilnom sporovom konaní splnenia uvedenej povinnosti domáhať nemožno. Zopakoval, že posúdenie druhu cesty je otázkou právnou, a nie je v kompetencii znalca akokoľvek komentovať charakter, prípadne druh komunikácie. Napokon akcentoval, že žalovaný v priebehu sporu nepreukázal, že by mu hrozila alebo vznikla akákoľvek škoda súvisiaca so stavom komunikácie, hoci nárok odvodzoval z ust. a .

13. Odvolací súd ( ) na základe včas podaného odvolania žalovaného preskúmal rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a konanie týmto rozhodnutiam predchádzajúce podľa v spojení s bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný vo svojom odvolaní v prvom rade opodstatnene súdu prvej inštancie vytkol, že dôsledne neskúmal, či v danom prípade má súd právomoc rozhodnúť v spore o uloženie povinnosti žalovanej obci vykonať rekonštrukciu cesty.

15. v upravuje právomoc všeobecných súdov v tom zmysle, že určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú civilné spory a iné civilné právne veci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou prípadov, ak zákon výslovne zveruje takého právne veci do právomoci civilného súdu ( ). Absencia civilnej právomoci má vždy za následok zastavenie konania a postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie tomu orgánu, do ktorého právomoci daná vec patrí ( ).

16. Na´rok, ako predmet su´dneho konania, je vo vsˇeobecnosti charakterizovany´ opi´sani´m skutkovy ´ch okolnosti´, ktory´mi odo^vodnˇuje zˇalobca svoj na´rok a zˇalobny´m petitom. Posu´denie zisteny ´ch skutkovy´ch okolnosti´ pod urcˇitu´ pra´vnu normu je u´lohou su´du („itira novit curia"). Pokialˇ su´d rozhoduje o na´roku na plnenie na za´klade skutkovy´ch zisteni´, ktore´ by umozˇnˇovali uplatneny´ na ´rok po pra´vnej stra´nke podriaditˇ pod viac hmotnopra´vnych noriem, je jeho povinnostˇou podlˇa pri ´slusˇny´ch ustanoveni´ vec posu´ditˇ a o na´roku rozhodnu´tˇ, a to bez ohlˇadu na to, cˇi je v zˇalobe uvedeny´ pra´vny do^vod pozˇadovane´ho plnenia; nakoniec zˇalobca nie je povinny´ uplatneny´ na´rok kvalifikovatˇ po pra´vnej stra´nke.

17. Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť.

18. Pre analýzu právneho vzťahu a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu je pritom rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti strán, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý bolo možné podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v .

19. V danej veci je preto rozhoduju´ce, ako žalobca v zˇalobnom petite formuloval konkre´tnu povinnostˇ, ktorej ulozˇenia zˇalovanému sa doma´hal a aky´mi rozhoduju´cimi skutocˇnostˇami tu´to pozˇiadavku odo^vodnil.

20. V súdenej veci sa žalobca domáha uložiť žalovanému povinnosť vykonať rekonštrukciu cesty - miestnej komunikácie.

21. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že Najvyšší súd SR v uznesení z 27. 1. 2021 sp. zn. vyslovil, že otázky užívania pozemných komunikácií nemôžu prejedávať a rozhodovať súdy v občianskom súdnom konaní, ale príslušné správne orgány. V tejto súvislosti najvyšší súd v citovanom rozhodnutí uviedol nasledovné:

21.1. „Výstavbu, užívanie a ochranu pozemných komunikácií, práva a povinnosti vlastníkov a správcov pozemných komunikácií a ich užívateľov, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov štátneho odborného dozoru vo veciach pozemných komunikácií upravuje o pozemných komunikáciách (ďalej len cestný zákon).

21.2. Pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie. (§ 1 ods. 2 cestného zákona). Účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Pre povolenie stavby účelovej komunikácie platí ustanovenie § 16 cestného zákona. Účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka (§ 22 cestného zákona).

22.3. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c cestného zákona na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Ďalšie povinnosti obciam vyplývajú z vlastníctva miestnych komunikácií (§ 3d ods. 3 cestného zákona); napr. udržiavanie miestnych komunikácií v stave zodpovedajúcom určenému účelu, vedenie technickej evidencie, zabezpečovanie informačného systému zimnej spravodajskej služby a zabezpečovanie stavebnotechnického vybavenia (§ 3d ods. 6, 8 a 10 cestného zákona).

22.4. V zmysle č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sú tieto orgány pri plnení svojich úloh aj oprávnené zakázať konanie osôb a zastaviť činnosť organizácií, prípadne zakázať pokračovanie v nej, ak ohrozujú komunikáciu alebo bezpečnosť premávky na nej.

22.5. Na konanie podľa cestného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 23 cestného zákona).

22.6. Z citovaných ustanovení cestného zákona vyplýva, že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. Žalobca sa žalobou domáha ochrany svojho vlastníckeho práva pričom žiada, aby súd zakázal užívanie účelovej komunikácie žalovanému. Jeho žaloba teda smeruje k úprave užívania pozemnej komunikácie, ktoré je svojou povahou verejnoprávne oprávnenie upravené osobitným predpisom. O právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby. K rovnakému záveru dospel už Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci sp. zn. v uznesení zo dňa 6.3.2017 (ktoré rozhodnutie prešlo testom ústavnosti por. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. novembra 2017 sp. zn. ).“

30. K obdobným záverom dospel Najvysˇsˇi´ súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 27. marca 2002 sp. zn. (R 51/2004), v ktorom okrem iného uviedol, že otázky plánovania, výstavby a užívania miestnych komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale ide o verejnoprávne oprávnenia, ktoré nemožno zakladať, meniť alebo rušiť na základe jednostranných alebo dvojstranných úkonov subjektov práva, ako i že v občianskom súdnom konaní nemožno prejednávať a rozhodovať veci upravené zákonom o pozemných komunikáciách, ktoré podľa tohto zákona majú byť prejednané v konaní, vykonanom podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, alebo podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), v znení neskorších predpisov. Aj toto rozhodnutie prešlo testom ústavnosti, keď Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. dospel k názoru, že nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny právny záver najvyššieho súdu v rozhodnutí č. k. -360 vydanom v spore o žalobe o uloženie povinnosti žalovanej obci v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku zriadiť prístupovú komunikáciu a vystavať miestnu komunikáciu k rodinnému domu, opierajúcej sa o ustanovenia v spojení s a o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ako aj o druhú vetu, , a o pozemných

komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, platnom a účinnom ku dňu podania žaloby a tvrdenie žalobcov, že obec im v dôsledku nesplnenia si svojej zákonnej povinnosti a nečinnosti spôsobila škodu.

31. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. vyslovil, že o právach a povinnostiach vo vzťahu k pozemným komunikáciám je oprávnený rozhodnúť príslušný správny orgán a nie všeobecný súd v rámci súkromnoprávnej žaloby.

32. Bezpochyby v pri´pade va´zˇneho ohrozenia sˇkodou prizna´va Obcˇiansky za´konni´k v ra´mci prevencˇny´ch povinnosti´ ohrozene´mu pra´vo doma´hatˇ sa na´vrhom na zacˇatie konania na su ´de, aby ohrozovatelˇovi bola ulozˇena´ povinnostˇ vykonatˇ urcˇite´ vhodne´ opatrenia na odvra´tenie hroziacej sˇkody; opatrenie mo^zˇe spocˇi´vatˇ v povinnosti ako zdrzˇania sa urcˇite´ho konania cˇi urcˇitej cˇinnosti (povinnostˇ pasi´vna), tak priamo v urcˇitom konani´ cˇi vy´kone, ktory´m by hrozba vzniknutej sˇkody bola odvra´tena´ (povinnostˇ akti´vna). Cˇasova´ su´vislostˇ medzi hrozbou vzniknutej sˇkody a opatreni´m na jej odvra´tenie vyžaduje, aby su´d take´ opatrenie ulozˇil v danom cˇasovom horizonte. Ani ohrozeny´ vlastník sa vsˇak nemo^zˇe doma´hatˇ na su´de ochrany taky´m navrhovany´m opatreni ´m, ktory´ je zo za´kona zvereny´ rozhodnutiu spra´vneho orga´nu a ak podlieha povoleniu rozhodnuti ´m vydany´m v stavebnopra´vnom konani´, lebo v takomto prípade nie sú pre rozhodnutie súdu splnené procesné podmienky.

33. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Existencia a splnenie procesných podmienok je predpokladom poskytnutia súdnej ochrany ohrozeným alebo poškodeným subjektívnym právam v rozsahu článku 1 . Súd je povinný zisťovať ich existenciu a splnenie v každom štádiu konania.

34. Pretože z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia plynie, že súd prvej inštancie neskúmal splnenie procesných podmienok pre vydanie žalobcom požadovaného súdneho rozhodnutia a otázkou právomoci konať a rozhodnúť v danej veci sa nezaoberal napriek tomu, že táto povinnosť mu vyplýva priamo z ustanovenia , práve z týchto dôvodov odvolací súd podľa zrušil rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to, v intenciách vyššie uvedeného, na posúdenie, či v danej veci je daná právomoc súdu na rozhodnutie o nároku žalobcu.

35. Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v prvom rade zaoberať sa otázkou právomoci súdu na rozhodnutie o požadovanom nároku žalobcu. Pre vyriešenie tejto otázky bude úlohou súdu zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok, tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke vyhodnotiť s ohľadom na vyššie citovanú ustálenú judikatúru súdov. Mať pritom na zreteli, že rozhodujúce je obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti strán, tvoriace obsah posudzovaného právneho vzťahu.

36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).