Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2Er/883/2006

Uznesenie

Okresný súd v Kežmarku v exekučnom konaní oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005 proti povinnému: D. M., P.. XX.XX.XXXX, Y. X. XXX/XX, XXX XX U., o vymoženie pohľadávky 2.090,42 eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen pod spisovou značkou EX 22572/06 (predtým EX 2572/2006)

rozhodol:

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok, č. k.: - 34 zo dňa 28.09.2020 z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Pôvodný oprávnený (Sociálna poisťovňa) podal dňa 06.11.2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického so sídlom v Košiciach, Werferova 1, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 2.090,42 eur s prísl. a trov exekúcie priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom - rozhodnutím Č.. XXX-XXXXXXXXXX-C. zo dňa 17.03.2006.

2. Dňa 23.01.2007 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 014374 na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Predmetné poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 25.01.2007 (viď doručenka za č. l. 7 spisu).

3. Uznesením Okresného súdu Kežmarok, č. k.: - 10 zo dňa 11.08.2015 súd pripustil zmenu účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, vec sa týka pobočky Poprad, so sídlom Ul. 1. mája 4053/24, 058 01 Poprad na nového oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.04.2015.

4. Súdny exekútor JUDr. Mgr. Andrej Dembický bol rozhodnutím ministerky spravodlivosti č. k.: zo dňa 09.11.2017 v zmysle § 16 ods. 2 písm. a) Exekučného poriadku na vlastnú žiadosť odvolaný z funkcie súdneho exekútora s účinnosťou od 01.12.2017. Za nástupcu súdneho exekútora JUDr. Mgr. Andreja Dembického bol určený súdny exekútor JUDr. Stacho Chladný, so sídlom Exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen.

5. Poverený súdny exekútor dňa 18.06.2020 vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie s tým, že oprávneného upovedomil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie, a to z dôvodu podľa o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ""), pretože uplynula rozhodná doba a súčasne vyzval oprávneného na

úhradu paušálnych trov starej exekúcie vo výške 42,00 eur (vo výške 35,00 eur spolu s DPH vo výške 7,00 eur). Oprávnený podal proti tomuto upovedomeniu o zastavení starej exekúcie námietky.

6. O námietkach oprávneného proti Upovedomeniu o zastavení starej exekúcie zo dňa 18.06.2020 bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Kežmarok, č. k.: - 34 zo dňa 28.09.2020 tak, že námietky oprávneného boli zamietnuté. Toto uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený včas sťažnosť. Oprávnený vo svojej sťažnosti uviedol, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty desiatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia neúčinným a predmetné exekučné konanie malo byť zastavené podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) EP účinného ku dňu 31.03.2017 pre neúčinnosť exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty na vymoženie pohľadávky. Oprávnený je toho názoru, že charakter lehoty vyplývajúci z uvedeného zákonného ustanovenia je prekluzívny, a preto jej márnym uplynutím právo na vykonanie rozhodnutia zaniklo. To znamená, že v lehote desiatich rokov bolo potrebné rozhodnutie vykonať, t. j. výkon rozhodnutia nielen nariadiť, ale výkon rozhodnutia musel byť v uvedenej lehote aj skončený, pričom na zánik tohto práva súd prihliada z úradnej povinnosti, aj keď to dlžník nenamietne. Slovenská konsolidačná, a. s. ako oprávnený, ktorý vstúpil do konania iniciovaného jej právnym predchodcom, podaním zo dňa 06.05.2019 (malo by byť súčasťou súdneho spisu) na preklúziu práva vymáhať pohľadávku uplatnenú v predmetnom exekučnom konaní súd upozornil a inicioval zastavenie konania podľa v tom čase platného EP. O podanom podnete na zastavenie konania podľa EP nebolo do nadobudnutia účinnosti , t. j. do 01.01.2020 rozhodnuté, a to napriek tomu, že od podania podnetu uplynulo viac ako šesť mesiacov. Napriek podnetu však súd zostal v predmetnej veci bezdôvodne nečinný, a to až do účinnosti Právna norma obsiahnutá v ust. je vyjadrená vo forme podmienkového súvetia. Má svoju hypotézu, ktorá predstavuje podmienku aplikácie normy a svoju dispozíciu, ktorá predstavuje následnú právnu reguláciu. Ide teda o podmienkovú imperfektnú normu, ktorá má len dve zložky. Konkrétne ustanovenie má ako aktivujúcu podmienku empirickú vetu o aplikovaní primárnych právnych regulácií a v odborných kruhoch sa takáto regulácia nazýva primárna právna regulácia, pričom na ňu môžu nadväzovať ďalšie právne regulácie. Vtedy hovoríme o sekundárnej právnej regulácii. Výklad vyššie citovanej právnej normy je možný aj cez výrokovo-logické pravidlo nazývané Modus ponens, ktoré je deduktívnym pravidlom logického vyplývania, t. j. má jednu premisu vyjadrenú dostatočnou podmienkou, a teda pravdivosť premisy zaručuje pravdivosť záveru. Empirický fakt (rozhodovanie súdu o zastavení exekúcie) je dostatočnou podmienkou následnej právnej regulácie. Na vyjadrenie dostatočnej podmienky sa často používa aj spojenie "ak-tak". Všeobecnosť adresáta normy býva vyjadrená rozličným spôsobom. V konkrétnom prípade je anaforická väzba vyjadrená všeobecným menom (súd) a ukazovacím alebo osobným zámenom (často zamlčaným) v spolupráci s podmienkovou spojkou (tak). Na uvedenú normu by sa dalo nazrieť aj cez výrokovo - logické pravidlo nazývané Modus tollens, kde empirický fakt je nutnou podmienkou (následnej) právnej regulácie. Podľa názoru oprávneného je text zákona ( ) jasný, určitý a zrozumiteľný, a to aj v zmysle právnej (predikátovej) logiky, ktorej úlohou je ukázať prijateľnosť premís a ich aplikovateľnosť v praxi. Pri výklade predmetného zákonného ustanovenia a jeho aplikácie je potrebné subsumovanie zisteného empirického skutkového stavu (doručenie podnetu na zastavenie exekúcie v danom prípade podľa EP) a logické aplikovanie záveru právnej regulácie (rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu). Hlavným nástrojom interpretácie právnych noriem je tzv. logická sémantika. V tomto zmysle by mal každý subjekt pri interpretácii a následnej aplikácii práva používať logiku a logickú sémantiku, v zmysle ktorej priraďuje jazykovej štruktúre viet ich logickú štruktúru a na jej základe spolu so zistenými empirickými faktami logicky vyvodzuje právne regulácie obsiahnuté v právnej norme. Vyššie uvedené bezprostredne súvisí aj s tzv. právnym sylogizmom, v zmysle ktorého ťažiskom interpretácie je všeobecné podmienkové ustanovenie platnej a účinnej právnej normy daného právneho systému, v ktorom je vyjadrená dostatočná podmienka právnej regulácie, t. j. takéto súvetie je hlavnou premisou právneho sylogizmu (úsudku) a je všeobecným opisom skutkovej podstaty a ňou podmienenej právnej regulácie. Logický postup potom spočíva v subsumovaní empiricky zistenej skutkovej podstaty daného prípadu (v konkrétnej veci sa rozhoduje o zastavení exekúcie) pod všeobecný opis skutkovej podstaty (pod ) a logického odôvodnenia záveru, ktorým je konkretizácia právnej regulácie daného prípadu, t. j. že rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie. Aj po zohľadnení účelu a cieľa právnej úpravy obsiahnutej v , ktorej zmyslom nepochybne bolo odbremenenie súdov od

rokmi nahromadenej exekučnej agendy, možno pripustiť len záver, že prijatá právna úprava sa nedotýka konaní, kde už bol iniciovaný proces smerujúci k zastaveniu konania, resp. konaní, kde mal súd skúmať procesné podmienky postupu a po zistení, že sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, stalo neúčinným, mal konanie bez prieťahov ex offo zastaviť. Právna regulácia aj v tomto prípade bola jednoznačná a podporovala ju aj následná rozhodovacia činnosť do prijatia , kedy súdy konania, v ktorých došlo k prekludovaniu exekučného titulu postupovali podľa EP a konania zastavovali. Iniciovanie konania o zastavení je výrazom procesnej aktivity, pokiaľ sú na to splnené zákonné podmienky (rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, sa stalo neúčinným - EP) a na takéto konanie má následne nadväzovať postup exekučného súdu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť, a to rýchlo, účelne a hospodárne, a tým napĺňať princíp procesnej ekonómie. Nie je žiaden zákonný dôvod, aby sa na vzťahy založené medzi subjektami civilnej exekúcie pred 31.12.2019 vzťahovali normy účinné od 01.01.2020, pokiaľ boli naplnené zákonné podmienky na zastavenie exekúcií v zmysle zákonnej úpravy platnej do 31.12.2019, navyše za situácie, keď aj nová právna norma vo svojej dispozícií uvedenú situáciu reguluje tým, že v takýchto prípadoch sa rozhodná v zmysle predlžuje o 12 mesiacov, ktorú zákonodarca pravdepodobne považoval za dostatočnú pre prijatie rozhodnutia o zastavení starej exekúcie. Nepochybné je aj to, že v takýchto prípadoch k zastaveniu starých exekúcií k 01.01.2020 nedošlo, keďže rozhodná doba ešte neuplynula, ale bola v zmysle predĺžená o 12 mesiacov. O zastavení exekúcie sa rozhoduje vo viacerých prípadoch predpokladaných v samotnom Exekučnom poriadku, napríklad podľa (prekážka listispendencie), podľa (späťvzatie návrhu), podľa (neodstránenie nedostatkov návrhu), podľa 44 ods. 3 (zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia), podľa (vyhovenie námietkam povinného proti exekúcii) a najmä podľa 57 ods. 1 (medzi ktoré patria aj prípady tzv. preklúzie práva, t. j. ak sa rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie stalo neúčinným) alebo podľa napríklad v spojení s (vyhlásenie konkurzu na majetok povinného). Ak teda bola naplnená niektorá hypotéza ustanovení zákona, je potom plne v súlade aj s novo prijatou právnou úpravou postup podľa . S dôvodom zastavenia exekúcie pritom úzko súvisí aj povinnosť uhradenia trov súdneho exekútora. Ak mala byť predmetná exekúcia zastavená podľa ust. EP, nemôže byť na trovy súdneho exekútora zaviazaný oprávnený, ale povinný. V tejto súvislosti oprávnený poukázal aj na judikatúru (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. ) kedy Najvyšší súd SR dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho je súd povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak zistí stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy predmetného zastaveného exekučného konania znášal oprávnený, je potrebné o nich rozhodnúť s poukazom na ust. , , a EP tak, že ich nahradí povinný. Nečinnosť súdu, rovnako ako ani nečinnosť súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní, nemôže byť na ťarchu oprávneného, ktorý bol následne, napriek podanému podnetu na preskúmanie preklúzie, v dôsledku napadnutého uznesenia povinný nahradiť súdnemu exekútorovi paušálne trovy starej exekúcie. Výklad aplikovaný súdom vedie v otázke náhrady trov konania v prípade preklúzie vymáhaného práva k úplne odlišnému, resp. opačnému záveru, ako bola vyššie uvedená súdna prax do prijatia , čím takýto výklad nesporne zasahuje do práv oprávneného a je v rozpore so zásadou právnej istoty. Oprávnený má za to, že v predmetnom exekučnom konaní by mal súd rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa ust. EP a na trovy exekúcie mal zaviazať povinného, nakoľko oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia konania, keďže oprávnený nemohol ovplyvniť postup súdneho exekútora v predmetnom exekučnom konaní, ani dĺžku trvania tohto postupu, teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sme toho názoru, že napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a pochybenia pri výklade a aplikácii ustanovenia . Oprávnený si dovolil dať do pozornosti súdu, že v súlade s ustanovením o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, je spoločnosť Slovenská konsolidačná, a. s. subjektom verejnej správy hospodáriaca s verejnými prostriedkami, ktorej príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu. Zároveň je oprávnený podľa ustanovenia zákona č.

357/2015 o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o finančnej kontrole") povinný vykonávať finančnú kontrolu pri realizovaní finančných operácii, ktorú zákon v ustanovení § 2 písm. b) definuje ako: "Súhrn činností zabezpečujúcich overovanie hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti finančných operácií alebo ich častí pred ich uskutočnením, v ich priebehu a až do ich konečného vysporiadania, zúčtovania, dosiahnutia a udržania výsledkov a cieľov finančných operácií alebo ich častí." S poukazom na uvedené zákonné ustanovenia je preto oprávnený nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. Vzhľadom na uvedené, preto oprávnený žiada, aby súd sťažnosťou napadnuté rozhodnutie v zmysle ustanovenia zrušil a v ďalšom konaní, námietkam oprávneného vyhovel a námietkami napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie zrušil, keďže rozhodná doba ešte neuplynula. Zároveň by mal súd v ďalšom priebehu konania exekúciu podľa Exekučného poriadku z úradnej povinnosti zastaviť.

8. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len "") proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému vyšším súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.

9. Podľa sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. Podľa sťažnosť môže podať len ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané. 11. Podľa sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. 12. Podľa ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie právoplatnosť.

13. Podľa o sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie.

14. Podľa a ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

15. Podľa na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

16. Podľa stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak: a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty, c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie;1) na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.

17. Podľa ak sa stará exekúcia zastavila, exekútor vyhotoví upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorého vzor zverejní Slovenská komora exekútorov po dohode s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") na svojom webovom sídle v strojovo čitateľnom elektronickom formáte.

18. Podľa upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému najneskôr do 120 dní od zastavenia starej exekúcie podľa tohto zákona. Ak ide o starú exekúciu, ktorá sa zastavuje ku dňu účinnosti tohto zákona, upovedomenie o zastavení starej exekúcie zašle exekútor oprávnenému do 180 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

19. Podľa upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych trov, na základe ktorej neboli paušálne trovy uhradené do 60 dní od ukončenia exekučného konania, je exekučným titulom. Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyžaduje.

20. Podľa proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Námietky proti paušálnym trovám nie sú prípustné.

21. Podľa námietky spolu s upovedomením o zastavení starej exekúcie predloží exekútor do 30 dní súdu. Ak námietky neboli podané, exekútor do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie námietok doručí súdu upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

22. Podľa súd dôvodným námietkam vyhovie tak, že uznesením upovedomenie o zastavení starej exekúcie zruší. Oneskorené alebo neprípustné námietky súd uznesením odmietne. Nedôvodné námietky súd uznesením zamietne. Rozhodnutie o námietkach súd doručí oprávnenému a exekútorovi.

23. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia .

24. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa a sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

25. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ""), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.

26. Na základe vyššie uvedených ustanovení zákona rozhodol o sťažnosti oprávneného sudca súdu prvej inštancie. Sudca súdu prvej inštancie sa oboznámil so sťažnosťou oprávneného, preskúmal sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktoré vydal vyšší súdny úradník, a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a uznesenie vyššieho súdneho úradníka vychádza zo správneho právneho posúdenia veci a je vecne správne, pričom sa s ním v celom rozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody v ňom uvedené. Vedená exekúcia spĺňa zastavená z dôvodu, že bola splnená jedna z podmienok uvedená v ustanovení zákona, a preto súdny exekútor vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie.

27. V prípade, ak pred účinnosťou existuje alebo existoval dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia Exekučného poriadku a nadobudnutím účinnosti vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie ( alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného, stará exekúcia sa zastavuje ex lege k 01.01.2020 podľa . Je však potrebné rozlišovať dve situácie. V prípade, ak ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný oprávneným pred účinnosťou a nejde o starú exekúciu, ktorá sa ex lege zastavuje účinnosťou [najmä ], súd zastaví starú exekúciu podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017. V predmetnom prípade ide o starú exekúciu. Ak ide o návrh oprávneného na zastavenie starej exekúcie po účinnosti , súdny exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie podľa .

28. Tento záver súdu je v súlade s princípom právnej istoty a zákazom retroaktivity, ako aj so vzťahom uvedených právnych predpisov (Exekučného poriadku na jednej strane a na strane druhej). Podľa názoru súdu je potrebné pri výklade aplikovať teleologický výklad, a teda sledovať účel zákona. I napriek tomu, že existoval dôvod na zastavenie exekúcie ešte pred 01.01.2020, je postup súdneho exekútora pri vydaní upovedomenia o skončení starej exekúcie zákonný, nakoľko účelom zákona bolo urýchliť zastavenie exekúcií tým, že táto kompetencia bola čiastočne presunutá na súdnych exekútorov. Súdny exekútor teda riadne vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktoré obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť.

29. V zmysle usmernení Ministerstva spravodlivosti SR k , v prípade kumulácie dôvodov na zastavenie starej exekúcie podľa . je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že k zastaveniu starej exekúcie podľa ., ak nejde o absolútnu alebo relatívnu

výnimku, dochádza priamo zo zákona, t. j. vznikom dôvodu predpokladaného . Preto sa stará exekúcia zastavuje len na základe toho dôvodu, ktorý nastal ako prvý. V prípade kumulácie dôvodov pre zastavenie starej exekúcie podľa a Exekučného poriadku je potrebné skúmať okamih, kedy nastala okolnosť odôvodňujúca zastavenie starej exekúcie. Po nadobudnutí účinnosti je teda nutné v každom exekučnom prípade skúmať, či nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege na základe ustanovení , pretože tento zákon je vo vzťahu k Exekučnému poriadku zákonom lex specialis, ak nejde o prípad, kedy je povinným podaný návrh na zastavenie exekúcie. Uvedené znamená, že ak pred účinnosťou existuje (existoval) dôvod pre zastavenie starej exekúcie vyplývajúci z ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 a nadobudnutím účinnosti vznikol dôvod na zastavenie starej exekúcie () alebo tento dôvod vznikol po nadobudnutí účinnosti a k uvedenému okamihu nebolo rozhodnuté o zastavení exekučného konania (prípadne nejde o prípad podľa ), stará exekúcia sa zastavuje ex lege podľa .

30. V zmysle . stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2. Podľa rozhodnou dobou je doba piatich rokov. Rozhodná doba plynie odo dňa doručenia prvotného poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. V predmetnom exekučnom konaní bolo poverenie na vykonanie exekúcie doručené súdnemu exekútorovi dňa 25.01.2007, teda rozhodná doba uplynula dňa 25.01.2012. K prekludovaniu vymáhaného nároku došlo dňom 17.03.2016. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodná doba v zmysle nastala skôr, ako preklúzia predmetnej pohľadávky oprávneného.

31. Súd na námietku oprávneného, že nadobudol účinnosť 01.01.2020 a podľa ustanovenia uvedeného zákona, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2., pričom z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že ak sa jedná o starú exekúciu, ktorá by mala byť k 01.01.2020 ex lege zastavená a súd ku dňu, keď sa má stará exekúcia zastaviť, teda k 01.01.2020 rozhoduje o zastavení starej exekúcie, potom platí výnimka podľa ustanovenia ods 2 písm. b) a rozhodná doba neuplynie skôr ako 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu, uvádza v zmysle usmernení Ministerstva spravodlivosti SR k , že upravuje možnosť predĺženia rozhodnej doby piatich rokov v ustanovených prípadoch, pričom je potrebné zdôrazniť, že táto relatívna výnimka je spojená výlučne len s dôvodom zastavenia starej exekúcie spočívajúcim v uplynutí rozhodnej doby piatich rokov, t. j. s . Ide o relatívne výnimky zo zastavenia starých exekúcií, pri ktorých uplynula rozhodná doba, avšak existuje tu niektorá zo skutočností odôvodňujúca jej predĺženie (). Relatívna výnimka znamená, že rozhodná doba, po uplynutí ktorej by na túto starú exekúciu dopadal , sa predlžuje (o dobu podľa ). V prípade kumulácie relatívnych výnimiek sa uplatní tá relatívna výnimka, ktorá ako prekážka zastavenia starej exekúcie prestane pôsobiť najneskôr. Exekučné konanie sa v základe vedie ako nesporové a aj súd vyhodnocuje dôvody na zastavenie exekúcie aj bez návrhu a permanentne. Relatívna výnimka podľa sa teda nemôže vzťahovať na všetky situácie, kedy súd posudzuje, či má starú exekúciu zastaviť, keďže takýto výklad by nedával zmysel. Adekvátny výklad bude založený teda na teleologickej redukcii a na systematickom výklade zmyslu tohto ustanovenia. Nebude zrejme sporné, že uvedená relatívna výnimka dopadá výlučne na situácie, kedy návrh na zastavenie starej exekúcie podal povinný. Táto relatívna výnimka sa nebude týkať situácií, kedy niekto, kto nie je účastníkom konania, podá podnet na zastavenie exekúcie (napr. súdny exekútor). Inak povedané, stará exekúcia sa na základe zákona zastavuje, ak existuje dôvod pre jej zastavenie () a nejde o niektorú z absolútnych alebo relatívnych výnimiek, pričom konanie súdu o "akomkoľvek" podnete na zastavenie exekúcie nie je relatívnou výnimkou. V tomto prípade by mal súd postupovať tak, že požiada exekútora o preskúmanie, či v danej veci nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, s prípadným poučením o povinnosti vydať upovedomenie o zastavení starej exekúcie podľa ustanovení .

32. Súd dodáva, že oprávnený predložil súdu podnet na preskúmanie preklúzie vymáhania v roku 2019, o ktorom tunajší súd nerozhodol a prijatím vo vzťahu k výkladu ako relatívnej výnimke súd považuje za nevyhnutné uviesť, že napriek tomu, že toto zákonné znenie expressis verbis nešpecifikuje "rozhodovanie o zastavení exekúcie", tak pri použití teleologického výkladu je celkom nepochybne možné vyvodiť záver, že zákonodarca mal na mysli rozhodovanie o zastavení exekúcie na návrh povinného. Tento výklad najlogickejšie sleduje zámer skutočne ukončiť staré "neefektívne" exekúcie, pretože v opačnom prípade by len (chtiac či nechtiac)

vytvoril priestor pre jeho účelové obchádzanie predovšetkým zo strany oprávneného, ktorý by každých 12 mesiacov mohol podávať obdobný návrh na čiastočné zastavenie exekúcie v akejkoľvek nepatrnej výške a tým by zamedzil naplneniu účelu zákona. Relatívna výnimka, v dôsledku ktorej sa predlžuje rozhodná doba podľa § 4 ods. 2 písm. b) sa logicky nemôže aplikovať v prípade návrhu oprávneného na zastavenie, pretože ak aj má za to, že stará exekúcia sa mu má zastaviť, použitie výnimky by viedlo k úplne nelogického výkladu. Výklad ad absurdum je potrebné vždy odmietnuť. Uvedené je v súlade s výkladovým usmernením zákona zverejneného na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. Napadnuté upovedomenie o zastavení starej exekúcie je teda po preskúmaní vydané v súlade so ., a v konaní nejde o relatívnu výnimku.

33. Oprávnený tiež dal súdu do pozornosti, že je subjektom verejnej správy, hospodári s verejnými prostriedkami, jeho príjmy sú súčasťou štátneho rozpočtu a s poukazom na ustanovenia o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov je nútený namietať a rozporovať finančné nároky tretích strán, ktoré sú uplatňované voči nemu a na úkor verejných prostriedkov v rozpore so zákonom, jeho účelom a úmyslom zákonodarcu. K tomuto tvrdeniu oprávneného súd uvádza, že súd koná a rozhoduje v tejto veci, ako aj v iných veciach, podľa zákona a bez zreteľa na to, kto je účastníkom konania v zmysle princípu rovného postavenia účastníkov konania a pokiaľ je oprávnený nútený namietať a rozporovať nezákonné finančné nároky, čo je napokon samozrejmé aj pre súkromnoprávny subjekt, je potrebné, aby starostlivo zvážil, či skutočne ide o neoprávnené nároky a ak áno, aké prostriedky nápravy má k dispozícií, pretože aj podanie opravného prostriedku (námietok proti paušálnym trovám), ktorý nie je prípustný, za použitia účelovo prispôsobenej argumentácie nemajúcej oporu v zákone, je nehospodárnym úkonom.

34. Na základe uvedeného súd opätovne preskúmal námietky oprávneného proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ako aj sťažnosť oprávneného proti uzneseniu tunajšieho súdu, č. k.: - 34 zo dňa 28.09.2020 a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná, a preto ju s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s , a contrario).