Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Cob/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: Mgr. Maroš Fekete a JUDr. Pavol Laczo, v právnej veci žalobcu: Domus, n. o., so sídlom Ďatelinná 544/8, Jahodná, IČO: 50 425 421, zastúpeného splnomocnencom: VEIS LEGAL, s. r. o., so sídlom Farská 8, Nitra, IČO: 53 027 591, proti žalovanej: Obec Jahodná, so sídlom Námestie Sv. Trojice 294/3, Jahodná, IČO: 00 305 472, zastúpenej advokátkou: JUDr. Jolana Černá, so sídlom Bazová 337/28, Jahodná, o určenie neplatnosti výpovede a určenie, že nájomný vzťah trvá, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. -208 zo dňa 31. októbra 2019, t a k t o

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu o určenie, že žalovanej výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzatvorenej medzi žalobcom ako nájomcom a žalovanou ako prenajímateľom dňa 15.03.2017, doručenej žalobcovi dňa 19.02.2019, je neplatná. Výrokom II. zamietol žalobu o určenie, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovanou ako prenajímateľom dňa 15.03.2017 trvá. Výrokom III. rozhodol, že strany nemajú právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou , a , a (ďalej len „“), , , a (ďalej tiež len „“), , , a , , a (ďalej iba „OZ“) a a o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby.

3. Súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca je neziskovou organizáciou založenou podľa o sociálnych službách, pričom nezistil, by žalobca mal zapísanú podnikateľskú činnosť v obchodnom registri alebo oprávnenie prevádzkovať živnosť v živnostenskom registri ( ), pričom žalobca je zároveň neverejným poskytovateľom sociálnej služby v dennom stacionári nachádzajúcom sa v stavbe označenej ako „MŠ a Denný stacionár“, so súpisným číslom XXX, postavenej na parc. č. 390/30 k. ú. T., druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, ktorej výlučným vlastníkom je žalovaná. Hoci v zmluve o nájme je súpisné číslo denného stacionára uvedené ako „XXX“, podľa nepopretého tvrdenia žalobcu s odkazom na údaje zapísané v katastri nehnuteľností (správne súpisné číslo XXX) a list vlastníctva

č. XXXX ide o formálnu chybu, preto mal súd totožnosť predmetu nájmu za ustálenú. Dňa 15.03.2017 podpísal žalobca ako nájomca so žalovanou ako prenajímateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorá v záhlaví konštatovala, že je „uzatvorená podľa ust. a nasl. a o nájme a podnájme nebytových priestorov a obsahovala o. i. aj ustanovenie čl. IV bod. 3/, v ktorom sa „nájomca zaväzuje, že dňom zahájenia prevádzkovania prenajatých priestorov… zabezpečí hradenie všetkých prevádzkových a režijných nákladov celého zariadenia z vlastných prostriedkov. Ide o úhradu za elektrickú energiu, vodné-stočné, spotreba plynu… Počas rekonštrukcie hradí náklady energií obec.“ Za nespornú skutočnosť považoval súd to, že žalobca náklady vyúčtované žalovanou za rok 2018 neuhradil. Listom zo dňa 08.02.2019 žalovaná zmluvu o nájme vypovedala z dôvodu uvedeného „v čl. VIII, bod 1/ písm. b) zmluvy o nájme, ktorým malo byť meškanie s platením úhrad podľa čl. IV. zmluvy o nájme viac ako jeden mesiac, a to úhrady za elektrinu, plyn, vodné a stočné. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 19.02.2019. Dňa 01.04.2019 podala žalovaná na Okresný súd Dunajská Streda žalobu, ktorou sa voči žalobcovi domáhala vypratania predmetu nájmu (vo vzťahu ku ktorému žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede a trvania nájomného vzťahu), pretože zmluva o nájme zanikla výpoveďou doručenou žalobcovi dňa 19.02.2019. (spis sp. zn. ).

4. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti podanej žaloby v zmysle . Vychádzal z toho, že žalobca je neziskovou organizáciou podľa Z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby podľa nie je vytvárať zisk, ako základného definičného znaku podnikania ( ). Žalobca nemá ani oprávnenie podnikať podľa osobitných predpisov. Preto nemožno na žalobcu hľadieť ako na podnikateľa a na jeho vzťah zo zmluvy o nájme so žalovanou sa neuplatní . Žalobca tiež netvrdil a ani to súd nezistil, že by si strany dohodli, že ich záväzkový vzťah sa bude spravovať ( ). Strany zmluvy o nájme odkazujú práve na použitie . Výpoveď zmluvy, ktorým sa prejavuje vôľa konajúceho subjektu ukončiť určitý zmluvný vzťah, je podľa právnym úkonom, preto pokiaľ sa žalobou má určiť neplatnosť výpovede zmluvy, teda neplatnosť právneho úkonu, ide o žalobu, ktorou sa požaduje, aby súd rozhodol o právnej skutočnosti. vychádza zo zásady, že súd svojím rozhodnutím určuje aktuálny právny stav. Určenie právnej skutočnosti (napríklad neplatnosti právneho úkonu), odporuje vo svojej podstate tejto zásade. Z tohto dôvodu v pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Žaloba o neplatnosť výpovede zmluvy občianskoprávnej povahy však nie je žalobou o určenie právnej skutočnosti, ktorá by mala podklad v osobitných predpisoch, a jej prípustnosť nevyplýva ani z iných ustanovení , , či iných osobitných predpisov. Z týchto dôvodov bola žaloba žalobcu v časti určenia neplatnosti výpovede neprípustná, a preto súd prvej inštancie nemohol ani meritórne preskúmavať platnosť žalobcom napádaného právneho úkonu.

5. Súd prvej inštancie dôvodil, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení je základným procesným predpokladom každej tzv. určovacej žaloby podľa . Kým nie je preukázaný, je vylúčené, aby sa súd žalobou zaoberal z vecného hľadiska. Určovacie žaloby majú tak podľa právnej teórie, ako aj záverov rozhodovacej praxe súdov (napr. ZSP 78/2006) opodstatnenie tam, kde ešte je len stav ohrozenia práva, a nie už jeho porušenia. Určovací návrh podľa má charakter preventívnej ochrany práv, keď musí existovať stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má práve určovacia žaloba odstrániť. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v danom prípade určení neplatnosti výpovede zmluvy, musí spočívať v tom, že by sa ním vyriešili všetky sporné právne otázky medzi stranami a vytvoril by sa pevný právny základ pre budúce právne vzťahy. Naopak, nápravy stavu vzniknutého porušením práva sa možno domáhať pomocou žaloby na plnenie. Určovaciu žalobu možno považovať za nedovolenú tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale len zbytočnému rozmnožovaniu sporov. V prejednávanej veci sa ale žalobca druhým žalobným návrhom domáhal určenia, že nájomný vzťah založený zmluvou o nájme trvá. V tejto časti ide o žalobu podľa , pretože žalobou sa sleduje určenie, či tu právo zodpovedajúce nájmu (právo dočasne užívať vec prenechanú prenajímateľom) je, alebo nie je. O takejto žalobe súd rozhoduje podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku ( ). Posúdenie otázky trvania nájomného vzťahu tak prirodzene vyžaduje aj posúdenie právnych úkonov, ktorými niektorá zo strán mienila záväzkový vzťah ukončiť. Otázka platnosti výpovede zmluvy o nájme je tak predbežnou otázkou v rámci posúdenia otázky trvania nájomného vzťahu (rozsudok NS SR z 30.07.2012, sp. zn. ). Žalobný návrh spočívajúci v určení, že výpoveď

zmluvy o nájme je neplatná, je tak konzumovaný žalobným návrhom o tom, že nájomný vzťah trvá. Napokon, ani samotné určenie, že výpoveď je neplatná, by ešte nemuselo znamenať, že nájomný vzťah nezanikol z iných dôvodov, teda že naďalej trvá. Všetky tieto skutočnosti vylučujú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede (uznesenie NS SR z 25.11.2008, sp. zn. , uznesenie NS ČR z 23.09.2004, sp. zn. alebo rozsudok KS ZA z 11.05.2016, sp. zn. ).

6. Čo sa týka druhého žalobného návrhu, ktorým žalobca žiadal určiť, že nájomný vzťah trvá, takýto návrh je podľa v zásade prípustný. Podľa tohto ustanovenia však takáto žaloba podlieha požiadavke preukázania naliehavého právneho záujmu. Otázku naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe podľa vo vzťahu k žalobe na splnenie povinnosti podľa už súdna prax vyriešila (R 115/1967, R 17/1972, R 33/1975, R 19/1983, R 6/1984). Preto súd prvej inštancie odkázal na túto judikatúru a na to, čo už bolo uvedené a zdôraznil, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe spravidla nie je daný tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa a kde by určovacia žaloba neviedla k vyriešeniu sporov medzi stranami. V tejto súvislosti poukázal na to, že sa pod sp. zn. už vedie na tom istom súde konanie o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu zániku zmluvy o nájme, vo vzťahu ku ktorej žalobca navrhuje určiť, že nájomný vzťah trvá. Nielen otázka platnosti výpovede, ale aj otázka trvania nájomného vzťahu môže a musí byť vyriešená v prebiehajúcom konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Opäť tu platí, že o určení, či tu právo je alebo nie je, rozhoduje súd podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku. To isté ale platí aj pre rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľnosti. Aj súd v konaní o splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosti musí skúmať, či nájomný vzťah trvá v čase vyhlásenia rozsudku. Prípadný určovací výrok o trvaní nájomného vzťahu by ho ale nezbavoval povinnosti skúmať otázku trvania nájomného vzťahu aj v ďalšom období. Zo zisteného skutkového stavu bolo podľa súdu prvej inštancie zrejmé aj to, že nie je splnená ani požiadavka, aby sa určovacím výrokom do budúcna vytvoril pevný právny základ pre vzťahy strán, čím by sa predišlo žalobe o plnenie. Okrem toho, že na rovnakom súde sa už popri konaní o vypratanie predmetu nájmu (sp. zn. ) začalo na podnet žalovanej aj konanie o zaplatenie sporných pohľadávok z energií (sp. zn. ), poukázal na fakt, že žalovaná vo výpovedi tvrdila, že žalobca si svoje zmluvné povinnosti nesplnil, čo žalobca ani nepopieral, no zavinenie tohto stavu pripisuje žalovanej. Určením neplatnosti výpovede zmluvy o nájme, prípadne trvania nájomného vzťahu by sa teda spory medzi stranami nevyriešili, pretože by zostala nezodpovedaná prinajmenšom otázka rozsahu žalovaného nároku na úhradu prevádzkových a režijných nákladov a otázka ďalšieho trvania nájomného vzťahu. Všetky tieto otázky budú predmetom konaní o žalobe o plnenie podľa , ktoré majú v prípade súbehu s určovacou žalobou prednosť a vylučujú naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určovacom výroku. Ostatné okolnosti, ktorými žalobca odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem, nijako nespochybňujú tieto závery. Žalobcom požadovaný určovací výrok nepovedie ani k odstráneniu sporov o technické zhodnotenie predmetu nájmu a neprinúti žalovanú na to, aby splnila povinnosti, ktoré od nej požaduje žalobca podľa o sociálnych službách.

7. Súd prvej inštancie preto uzavrel, že žalobca nemá podľa naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou trvá. Z hľadiska tohto zákonného ustanovenia nie je podstatné, či žalobca mal v čase podania žaloby naliehavý právny záujem, ale dôležité je, či ho má aj v čase rozhodovania súdu. Podaním žaloby o vypratanie žalobca stratil v tunajšom konaní naliehavý právny záujem, hoci bez svojho zavinenia (uznesenie NSČR z 30.05.2013, sp. zn. ). Neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení bráni súdu v skúmaní hmotnoprávnych súvislostí týkajúcich neplatnosti právneho úkonu jednej zo zmluvných strán a existencie práv vyplývajúcich z ich záväzkového vzťahu. Súd prvej inštancie preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

8. Uviedol, že nevykonal ako dôkaz výsluchom osôb oprávnených konať v mene žalovanej (starostka) a žalobcu (riaditeľ a jeho zástupkyňa), ani ostatnými listinnými dôkazmi, pretože by to bolo z hľadiska posúdenia prípustnosti žaloby podľa a vzhľadom na vykonané listinné dôkazy, ktorých pravosť a pravdivosť strany nespochybnili, nadbytočné. Okrem toho by výsluch osôb oprávnených konať v mene strán bol výsluchom strany, ktorý by bol namieste len výnimočne, keby nebolo možné dané tvrdenia preukázať inak ( ), čo strany ani netvrdili, a ani to nebol tento prípad.

9. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal súd prvej inštancie z toho, že žalobca bol v časti určenia neplatnosti výpovede neúspešný, takže v zmysle by mala voči nemu nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalovaná. Pokiaľ však ide o určenie, že nájomný vzťah trvá, súd prvej inštancie prihliadol na výnimočné okolnosti prípadu, teda na to, že v čase podania žaloby ešte nebolo začaté konanie o vypratanie predmetu nájmu, teda žalobca o podaní takejto žaloby ani nemohol vedieť. Neúspešný v tejto časti bol pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení trvania nájomného vzťahu, ktorý stratil až v priebehu konania v podstate v dôsledku správania žalovanej, ktorá podala žalobu o vypratanie. Žalobca v čase podania žaloby nemohol vedieť, že žalovaná začne voči nemu konanie o vypratanie nehnuteľnosti. Takáto hrozba nevplývala ani z upozornenia zo dňa 23.01.2019, ani z výpovede zo dňa 08.02.2019, ktoré žalovaná žalobcovi doručila. Tieto okolnosti súd prvej inštancie považoval za dôvod hodný osobitného zreteľa (analog. ) na to, aby sa odklonil od pravidla obsiahnutého v a posúdil celkový pomer úspechu strán sporu ako rovnaký. Preto rozhodol o trovách v zmysle (výrok III).

10. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa , , a , teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zastúpenia dôvodil, že súd prvej inštancie v prvom rade nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, a to najmä výsluch štatutára (starostky) žalovanej a splnomocnenej riaditeľky žalobcu, ktoré boli prítomné na pojednávaní dňa 31.10.2019, na ktorom bol napadnutý rozsudok vyhlásený napriek tomu, že tieto osoby boli prítomné na tomto pojednávaní a na vykonanie navrhovaných výsluchov nebolo potrebné tieto osoby predvolávať a odročiť pojednávanie, čo bolo plne v súlade so zásadou hospodárnosti a nebol dôvod ich nevypočuť. Nie je pravdou, že výsluch navrhovaných osôb by bol z hľadiska posúdenia opodstatnenosti prípustnosti žaloby nadbytočný, nakoľko výsluchom navrhovaných osôb sa mala a mohla okrem iného ozrejmiť existencia spochybňovaného naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. V tomto kontexte je potrebné podotknúť, že nemožno od žalobcu žiadať, aby z hľadiska procesnej stratégie podrobne špecifikoval, k akým skutočnostiam má navrhovaná osoba vypovedať, nakoľko by mohlo dôjsť k jej ovplyvneniu a zmareniu zistenia tých podstatných skutočností, ktoré sa výsluchom majú získať. V tejto súvislosti poukázal na nesprávne právne posúdenie navrhovaného dôkazu (výsluchu Ing. J. A., prítomnej na pojednávaní), ktorý súd prvej inštancie označil ako návrh na výsluch strany podľa , pričom Ing. J. A. nie je procesnou stranou (žalobcom) a ani štatutárom žalobcu, ale je splnomocnenkyňou žalobcu, čo v konečnom dôsledku vyplýva aj zo záhlavia zápisnice z pojednávania zo dňa 31.10.2019. Návrh žalobcu na výsluch Ing. J. A. nebol návrhom na výsluch strany (žalobcu) podľa , ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie, ale bol návrhom na výsluch svedka podľa a nasl. . Nakoľko súd prvej inštancie navrhované výsluchy osôb prítomných na pojednávaní dňa 31.10.2019 nevykonal, tak tým bez pochyby znemožnil žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu žalobcovho práva na spravodlivý proces zakotveného v a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Toto uvedené porušenie žalobcovho práva na spravodlivý proces sa potom vzťahuje nielen na súdom prvej inštancie nevykonané výsluchy žalobcom navrhovaných osôb prítomných na pojednávaní, ale aj na ostatné listinné dôkazy predložené žalobcom, ktoré súd prvej inštancie nevykonal, ale vykonal len listinné dôkazy, ktoré predstavujú len zlomok z celkového počtu žalobcom predložených listinných dôkazov, označených počas konania v žalobe, liste žalobcu súdu prvej inštancie zo dňa 01.08.2019 a liste žalobcu súdu prvej inštancie zo dňa 29.10.2019. Minimálne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nevykonať všetky žalobcom navrhované listinné dôkazy je bez ďalšieho nutné považovať za nepostačujúce, priečiace sa zákonnej povinnosti súdu prvej inštancie náležite odôvodniť napadnuté rozhodnutie. Absencia dostatočného a vyčerpávajúceho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v časti nevykonania žalobcom navrhovaných výsluchov a listinných dôkazov je zásadným porušením práva žalobcu na spravodlivý proces aj z toho dôvodu, že práve vykonaním predmetných dôkazov by súd prvej inštancie s najväčšou

pravdepodobnosťou dospel k diametrálne odlišnému skutkovému stavu a právnemu posúdeniu (a to nielen v otázke naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov). Súd prvej inštancie zamietol žalobu v celom rozsahu bez toho, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku obsahovalo právne posúdenie platnosti/neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol premetom žalobcovej určovacej žaloby (t. j. výpoveď žalovanej zo zmluvy o nájme nebytových priestorov). Žalobca podával žalobu v čase, kedy určovacia žaloba bola prakticky jediným možným právnym nástrojom na odstránenie právnej neistoty spôsobenej tým, že žalovaná neplatne skončila nájomný vzťah podaním neplatnej výpovede. Žalobca v čase podania žaloby objektívne nemohol podávať akúkoľvek žalobu na plnenie, ktorá by bola prostriedkom ochrany jeho porušeného práva, preto argument „prednosti žaloby na plnenie pred žalobou na určenie“ nemôže obstáť. Žalobca okrem toho v rámci preukazovania naliehavého právneho záujmu poukazoval aj na veľmi reálnu existenciu ohrozenia poskytovania zákonných sociálnych služieb v prospech odkázaných občanov (seniorov vo vysokom veku, odkázaných na pomoc), ktorí navštevujú denný stacionár žalobcu prevádzkovaný v nebytových priestoroch žalovanej na základe nájomnej zmluvy, ktorú žalovaná neplatne vypovedala. Súd prvej inštancie sa však týmto tvrdením o existencii naliehavého právneho záujmu, ktorý je zároveň aj záujmom verejným (v čase vydania napadnutého rozsudku) absolútne nezaoberal a za týmto účelom dokonca nevykonal žalobcom navrhované a predložené dôkazy. Je pravdou, že súd prvej inštancie v konaní o vypratanie nehnuteľnosti bude musieť skúmať otázku platnosti/neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov, no táto otázka nebude v rámci meritórneho rozhodnutia o vyprataní nehnuteľnosti premietnutá do výroku rozhodnutia. Žalobca preto mal aj z hľadiska preukázaného, dlhodobého protizákonného konania žalovanej, ktorým sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku absolútne nezaoberal (nakoľko nevykonal navrhované a predložené dôkazy) jednoznačný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede žalovanej v rámci tohto konania, ktoré bolo začaté ako prvé (bolo začaté ešte pred podaním žaloby o vypratanie - sp. zn. a pred podaním žaloby o zaplatenie - sp. zn. ). Požiadavka súdu prvej inštancie, aby sa rozhodnutím o určení absolútne vylúčila žaloba na plnenie (žaloba o zaplatenie - sp. zn. ), resp. vznik ďalších sporov medzi sporovými stranami bola podľa názoru žalobcu z objektívneho hľadiska nereálna. Žalovaná totiž svoj nárok na zaplatenie pohľadávky z titulu energií odvodzuje od zmluvy o nájme nebytových priestorov a nie od výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov, vo vzťahu ku ktorej sa žalobca domáha určenia neplatnosti. Toto konanie o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov preto podľa všetkého nemá vplyv na samostatné konanie o zaplatenie, ktoré je vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. . Súdnou praxou aplikovanú podmienku prípustnosti žaloby na určenie, ktorou je „neprehlbovanie“ resp. „odstránenie“ budúcich sporov medzi stranami sporu totiž nemožno vnímať absolútne. Žalobca v tomto prípade požaduje určenie neplatnosti právneho úkonu žalovanej (výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov), resp. určenia, že nájomný vzťah medzi sporovými stranami trvá. Podľa názoru žalobcu požadované určenie bez pochyby vytvorí pevný právny základ v otázke akýchkoľvek nárokov strán sporu súvisiacich alebo vyplývajúcich z neplatnej výpovede nájomnej zmluvy. V konečnom dôsledku to bol aj dôvod, pre ktorý žalobca podal predmetnú žalobu o určenie (ako aj odstránenie právnej neistoty spôsobenej neplatnou výpoveďou zmluvy o nájme nebytových priestorov zo strany žalovanej). Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že v rámci tohto konania nikdy neuznal existenciu žalovanou uplatňovanej pohľadávky z energií. Práve naopak, v dôsledku neurčitosti a nezrozumiteľnosti čl. IV. ods. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov, ako aj v dôsledku absencie dohody o splatnosti sa žalobca nikdy nedostal do omeškania s platením zálohových faktúr vystavovaných žalovanou. Žalobca teda preukázateľne popiera a popieral nesplnenie povinností z nájomnej zmluvy, a teda aj existenciu výpovedného dôvodu. Žalobcov naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov pretrváva, a to aj po tom, ako žalovaná podala voči žalobcovi žalobu na plnenie - vypratanie nehnuteľnosti. Stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobca nachádzal v čase podania žaloby o určenie sa totiž podaním žaloby o vypratanie zo strany žalovanej nijakým spôsobom nezmenil. Žalobcove neisté právne postavenie, týkajúce sa nájomného vzťahu, pretrváva aj po podaní žaloby o vypratanie zo strany žalovanej. Žalobca bol toho názoru, že konanie o vypratanie nehnuteľnosti vedené na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. by malo byť prerušené až do právoplatného rozhodnutia v tejto veci. Žalobca položil otázku, prečo súd prvej inštancie nezisťoval existenciu prebiehajúceho konania o vypratanie podstatne skôr, ale čakal až do prvého pojednávania dňa 31.10.2019. Žalovaná pritom podala žalobu o vypratanie nehnuteľnosti dňa 01.04.2019. Súd prvej inštancie sa v rámci svojej zákonnej povinnosti kedykoľvek skúmať podmienky konania podľa a nasl. (napr. prekážky

litispendencie) mal a mohol dozvedieť o existencii konania o vypratanie nehnuteľnosti s totožnými stranami sporu (sp. zn.: ) podstatne skôr, ako na prvom pojednávaní dňa 31.10.2019. Konanie súdu prvej inštancie, ktorý preukázateľne až na prvom pojednávaní zisťoval od žalovanej ďalšie prebiehajúce súdne konania medzi sporovými stranami je preto zrejme v rozpore s ustanovením . Žalobca záverom poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku absolútne nevysporiadal s tvrdením žalobcu, podľa ktorého ustanovenie čl. IV ods. 3 zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktoré je oddeliteľné od zvyšku zmluvy, môže byť v zmysle absolútne neplatné. Súd prvej inštancie je pritom povinný prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu (alebo jeho časti) ex offo, t. j. z úradnej povinnosti. Súd prvej inštancie zamietol žalobu bez vecného prieskumu platnosti výpovede a otázky trvania nájomného vzťahu, pričom túto skutočnosť neuviedol vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, ale len v jeho odôvodnení. Účinky spojené s materiálnou právoplatnosťou rozsudku však môže nadobudnúť iba a výlučne enunciát rozsudku, nie jeho odôvodnenie. Napadnutý rozsudok by preto v prípade nadobudnutia právoplatnosti do budúcna predstavoval pre žalobcu prekážku „res iudicata“ a žalobca by sa už nemohol žalobou domáhať určenia neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov, resp. vecného prieskumu platnosti výpovede a otázky trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom ako nájomcom a žalovanou ako prenajímateľom. Takýto postup by potom bolo možné považovať za porušenie princípu zákazu denegatio iustitiae.

12. Žalovaná samostatný odvolací návrh nepodala, k odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomne vyjadrila, pričom žiadala odvolanie žalobcu zamietnuť a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a zároveň žalobcu zaviazať na znášanie trov konania žalovanej v odvolacom konaní v rozsahu 100 % z dôvodu, že v čase podania odvolania už žalobcovi bolo známe, že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky konania, teda podmienka naliehavého právneho záujmu nezanikla počas odvolacieho konania. Uviedla, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom neexistujú, pretože súd prvej inštancie svojim procesným postupom neznemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva, nakoľko sa žalobca zúčastnil pojednávania, na pojednávaní predniesol prostredníctvom svojho právneho zástupcu svoje názory, ktoré sú aj zaprotokolované v zápisnici z pojednávania, aj v čase pred pojednávaním doručoval súdu svoje písomné podania. Žalobca teda mal dostatok možností uplatňovať svoje procesné práva. O tom, ktoré dôkazy budú v rámci konania vykonané, je oprávnený rozhodnúť súd a v tomto prípade súd prvej inštancie nevypočutie zástupcov strán (starostku obce a zástupkyňu žalobcu) dostatočne vo svojom rozsudku odôvodnil. Súd prvej inštancie v tejto veci zisťoval len podmienky konania, ktoré neboli splnené, teda nemohol dospieť k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne právne posúdenie veci z toho istého dôvodu neprichádza do úvahy, nakoľko podmienky konania sú dané v zákone a tieto súd musí skúmať a dodržiavať. Nevypočutie účastníkov, resp. svedkov v prípade neprípustnosti konania z dôvodu nenaplnenia podmienok konania nie je odňatím práva na spravodlivý proces. V takých prípadoch sa o veci samej ani nekoná, teda nie je dôvodné vypočuť ani strany sporu, ani svedkov. V tejto súvislosti nie je dôležité ani to, či niektorá osoba má byť vypočutá ako strana sporu alebo ako svedok, lebo ani v jednom postavení nemôže podať svedectvo, ktoré by zmenilo neexistenciu podmienok konania, vyplývajúcu zo zákona. Z toho istého dôvodu nemožno zazlievať súdu nevykonanie žalobcom navrhovaných listinných dôkazov, vykonanie ktorých by nezmenilo na skutočnosti, že žaloba o vyslovenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov je podľa neprípustná a na žalobe o vyslovenie, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou trvá, nie je naliehavý právny záujem. Odôvodnenie nevykonania listinných dôkazov neprípustnosťou žaloby o vyslovenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme, resp. chýbajúcim naliehavým právnym záujmom je dostatočné a náležité odôvodnenie, ktoré má základ v zákone a nevyžaduje ďalšie vysvetľovanie. Žalobca si pletie naliehavý právny záujem s verejným záujmom, ktoré sú z právneho hľadiska dva úplne rozdielne pojmy. Ostatné časti odvolania by boli dôležité len v prípade, ak by k zamietnutiu žaloby došlo na základe výsledkov dokazovania. V tomto prípade ale žaloba bola zamietnutá z dôvodu nesplnenia podmienok konania - neprípustnosti, resp. chýbajúceho naliehavého právneho záujmu. Podľa názoru žalovanej podanie odvolania zo strany žalobcu slúži jedinému účelu, aby rozsudok nenadobudol právoplatnosť a v konaní o vypratanie nehnuteľnosti sa mohol odvolávať na prebiehajúce konanie o vyslovenie neplatnosti výpovede zmluvy o nájme, pretože žalobca v konaní sp. zn. už podal návrh na prerušenie konania práve s odvolaním sa na toto prebiehajúce konanie, v ktorom sa bude rozhodovať o otázke, ktorá môže byť dôležitá z hľadiska posúdenia veci, avšak v tomto konaní po vydaní napadnutého rozsudku sa už nebude rozhodovať o platnosti alebo

neplatnosti výpovede zmluvy o nájme, ale o tom, či sú alebo nie sú splnené podmienky konania podľa .

13. Žalobca podal k vyjadreniu žalovanej prostredníctvom svojho právneho zastúpenia písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že je tendenčné tvrdenie žalovanej, že žalobca doručil súdu prvej inštancie svoje písomné vyjadrenie v deň pojednávania s cieľom odročiť pojednávanie dňa 31.10.1018. Žalobcovi nebola zo strany súdu prvej inštancie uložená žiadna lehota na zaslanie vyjadrenia k podaným vyjadreniam žalovanej zo dňa 21.05.2019 a zo dňa 24.09.2019 v zmysle . Žalobca taktiež nebol zo strany súdu prvej inštancie poučený o následkoch sudcovskej koncentrácie konania napriek tomu, že poučovaciu povinnosť mu priamo ukladá . Žalovanou vyslovená domnienka vo forme tendenčnej rečníckej otázky je preto v kontexte vyššie uvedených skutočností neprípustná a z hľadiska prirodzeného záujmu žalobcu na čo najrýchlejšom prejednaní a kladnom rozhodnutí veci aj nelogická. Žalobca bol toho názoru, že podmienky konania splnené boli, a súd prvej inštancie vykonával dokazovanie na pojednávaní dňa 31.10.2019, čo vyplýva aj zo samotného odôvodnenia napadnutého rozsudku. V prípade, ak by neboli splnené podmienky konania tak, ako to mylne uvádza žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu, súd prvej inštancie by bol povinný postupovať zrejme v súlade s a . K tomu však nedošlo. Súd prvej inštancie navyše nikde v odôvodnení napadnutého rozsudku explicitne neuvádzal, že by neboli splnené podmienky konania, preto žalobca trval na odvolacích dôvodoch uvádzaných vo svojom odvolaní. Žalobca uvádzal, že si v žiadnom prípade nepletie pojem naliehavý právny záujem s pojmom verejný záujem. V odvolaní len podotkol, že naliehavý právny záujem žalobcu „je zároveň aj záujmom verejným“, nakoľko žalobca poskytuje sociálne služby v zmysle zákona o sociálnych službách v prospech odkázaných občanov (ktorí sú mimochodom občanmi žalovanej Obce Jahodná). To však zjavne nemožno hodnotiť ako pletenie si pojmov. Skutočnosť, že nedochádza k zamieňaniu pojmov, vyplýva aj zo samotného textu žaloby, kde je uvedené, že „Je nutné podotknúť, že v tomto prípade sa nejedná len o individuálny naliehavý právny záujem žalobcu, ktorý je nesporný, ale aj o verejný záujem, nakoľko je ohrozené poskytovanie verejnoprospešných sociálnych a zdravotných služieb v prospech odkázaných osôb - klientov denného stacionára žalobcu.“ Skutočnosť, že žaloba bola zamietnutá na základe vykonaného dokazovania vyplýva okrem iného aj z výrokovej časti napadnutého rozsudku, kde nie je uvedené, že by sa žaloba zamietala bez jej vecného prieskumu. Žalobca mal za to, že vyjadrenie žalovanej neobsahuje žiadne také tvrdenia alebo právne závery, ktoré by relevantným spôsobom spochybňovali žalobcom podané odvolanie a v ňom uvádzané odvolacie dôvody.

14. Žalovaná sa už k tomuto vyjadreniu žalobcu nevyjadrila.

15. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle .

16. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, keď žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že v časti požadovaného určenia neplatnosti výpovede z nájmu nie je takáto žaloba prípustná a v časti určenia, že nájomný vzťah trvá nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

17. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žaloby a v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,

pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

18. Odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie v použití , ktorý uvádza jednotlivé druhý žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba, ktorá nie je v tomto paragrafe uvedená, je prípustná iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z hmotného práva. Význam tohto ustanovenia nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých druhov žalôb), ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu na takomto určení. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu, najmä z hmotného práva, inak je takáto žaloba neprípustná.

19. Žalobca má vo všeobecnosti naliehavý právny záujem na určení, či tú právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý sa v právnej praxi chápe tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať, ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Naliehavý právny záujem na určení práva je teda vecnou legitimáciu žalobcu a je súčasťou žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o naliehavom právnom záujme, teda či je alebo nie je daný, je meritórne. Zaužívaná súdna prax zastáva názor, že súd má skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu z úradnej povinnosti.

20. Odvolací súd v kontexte uvedeného poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30. 07.2012, v ktorom sa uvádza, že „Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom so zvoleným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu na určení právneho vzťahu alebo práva je naliehavý právny záujem, zaťažuje navrhovateľa. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie vzťahov, ktoré sú touto neistotou ohrozené. Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem navrhovateľa. Právny záujem navrhovateľa musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u navrhovateľa, teda je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.“.

21. Odvolací súd považoval na základe uvedenej právnej teórie a ustálenej rozhodovacej praxe napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny pri posúdení otázky, či bolo možné považovať žalobu žalobcu v časti požadovaného určenia neplatnosti výpovede z nájmu za prípustnú, pretože pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti (a teda i žalobu o neplatnosť právneho úkonu, v tomto prípade výpovede z nájmu) výlučne za predpokladu, že tak vyplýva z osobitného predpisu. Nakoľko žalobcova žaloba v časti neplatnosti predmetnej výpovede sa týkala prejavu vôle žalovanej (výpovede z nájmu), urobenej na základe porušenia zmluvných povinností žalobcu zo zmluvy o nájme, je zrejmé, že žalobcom napadnutá právna skutočnosť - neplatnosť výpovede

- nevyplýva z osobitného predpisu, ktorým je o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako o tom uvažuje , pretože v tomto osobitnom predpise nie je neplatnosť výpovede z nájmu nebytových priestorov vôbec uvedená. Na základe uvedeného nebolo možné žalobu v časti požadovaného určenia neplatnosti výpovede z nájmu považovať za prípustnú.

22. Naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení trvania zmluvného vzťahu je základným procesným predpokladom určovacej žaloby podľa a kým nie je preukázaný, nie je možné, aby sa súd so žalobou zaoberal z vecného hľadiska. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie považoval za kľúčový faktor pre posúdenie odôvodnenosti žalobou uplatnených nárokov skutočnosť, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. už vedie konanie o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu zániku zmluvy o nájme, vo vzťahu ku ktorej žalobca navrhuje určiť, že nájomný vzťah trvá. Nielen otázka platnosti výpovede, ale aj otázka trvania nájomného vzťahu musia byť preto vyriešené ako predbežné otázky v tomto konaní o vypratanie nehnuteľnosti. Opäť platí, že o určení, či tu právo je alebo nie je, rozhoduje súd podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku. To isté ale platí aj pre rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľnosti. Aj súd prvej inštancie v konaní o splnenie povinnosti vypratať nehnuteľnosť musí skúmať, či nájomný vzťah trvá v čase vyhlásenia rozsudku. Je preto zrejmé, že nebola splnená ani požiadavka, aby sa žalobným určovacím výrokom do budúcna vytvoril pevný právny základ pre vzťahy strán sporu, čím by sa predišlo žalobe o plnenie. Určením neplatnosti výpovede zmluvy o nájme, prípadne trvania nájomného vzťahu by sa teda spory medzi stranami sporu nevyriešili, pretože by zostala nezodpovedaná minimálne otázka ďalšieho trvania nájomného vzťahu. Všetky tieto otázky budú predmetom konania o žalobe o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré má v prípade súbehu s určovacou žalobou prednosť a vylučuje naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určovacom výroku.

23. Odvolací súd preto pri otázke naliehavého právneho záujmu mal za to, že žalobca nemal podľa naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah založený nájomnom zmluvou trvá. Z hľadiska tohto zákonného ustanovenia nie je pritom podstatné, či žalobca v čase podania žaloby tento naliehavý právny záujem mal, ale dôležité je, či ho má aj v čase rozhodovania súdu. Žalobca pri podaní svojej žaloby dňa 21.03.2019 mal naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah založený nájomnou zmluvou trvá, avšak tento svoj naliehavý právny záujem podaním žaloby žalovanej o vypratanie stratil, i keď sa tak stalo via facti bez zavinenia žalobcu. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, že neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení mu bránila v skúmaní hmotnoprávnych súvislostí týkajúcich neplatnosti právneho úkonu žalovanej a existencie práv vyplývajúcich z ich záväzkového vzťahu.

24. Pokiaľ je žaloba podľa neprípustná, súd sa ňou ani nemôže zaoberať, pretože by to bolo nehospodárne, ak by sa zaoberal jej vecnou stránkou. Súd prvej inštancie preto správne nevykonal žalobcom navrhované dokazovanie, pretože toto bude vykonané v spore o vypratanie sp. zn. , vedeného na súde prvej inštancie. Pre žalobcu nie je potrebné, aby mal k dispozícii súdne rozhodnutie, ktoré vo výroku vyhlási výpoveď z nájmu za buď platnú alebo neplatnú, nakoľko posudzovanie tejto otázky prináleží Okresnému súdu Dunajská Streda ako súdu prvej inštancie v konaní sp. zn. , v ktorom sa rozhoduje o vyprataní žalobcu z predmetného nebytového priestoru a v ktorom sa ako prejudiciálna otázka bude riešiť otázka platnosti predmetnej výpovede z nájmu, na základe čoho nie je potrebné, aby bolo o tejto otázke rozhodované v prebiehajúcom konaní. Platí, že žaloba na plnenie, ktorou za základe zmluvného vzťahu strán sporu je v tomto prípade žaloba na vypratanie, zodpovie a vyrieši ako predbežné všetky otázky, ktoré nastolil žalobca aj v tomto spore, napríklad aj otázku neplatnosti článku IV ods. 3 zmluvy o nájme. Na základe uvedeného nebolo dôvodné, aby sa ani súd prvej inštancie, ani odvolací súd zaoberali tvrdeniami žalobcu, že potrebuje vo výroku súdneho rozhodnutia vyhlásiť výpoveď z nájmu za buď platnú alebo neplatnú a že článok IV ods. 3 zmluvy o nájme je neplatný. Takisto odvolací súd neprisvedčil tvrdeniu žalobcu, že napadnutý rozsudok v prípade nadobudnutia právoplatnosti do budúcna bude predstavovať pre žalobcu prekážku „res iudicata“ a žalobca sa už nebude môcť žalobou domáhať určenia neplatnosti výpovede zmluvy o nájme nebytových priestorov (resp. vecného prieskumu platnosti výpovede a otázky trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom ako nájomcom a žalovanou ako prenajímateľom), nakoľko prekážka veci rozhodnutej - res iudicata (teda ) platí v tomto kontexte iba na prípustnosť žaloby na neplatnosť výpovede z nájmu v zmysle a na nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení, či právny vzťah trvá v zmysle , a to všetko vzhľadom k tomu, že podaním žaloby žalovanej na vypratanie predmetného nebytového priestoru stratil žalobca naliehavý právny záujem

na určení, či nájomný vzťah trvá, pričom žaloba na vyhlásenie neplatnosti výpovede z nájmu nebola prípustná od samého začiatku, nakoľko nevyplýva z osobitného predpisu. Z uvedeného dôvodu sa nemôže jednať o prekážku veci rozhodnutej (res iudicata), nakoľko bude o týchto otázkach rozhodované v konaní pred Okresným súdom Dunajská Streda sp. zn. ako o otázkach predbežných, po vyriešení ktorých príde k rozhodnutiu o vyprataní či nevyprataní predmetného nebytového priestoru, ktoré v záväzkovom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou vyrieši aj uvedené otázky, ktoré sú predmetom žaloby žalobcu.

25. Odvolací súd sa nezaoberal ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu, nakoľko tieto nemali váhu zvrátiť vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu neprípustnosti žaloby v časti neplatnosti výpovede z nájmu a nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení, že nájomný vzťah trvá. Súd prvej inštancie preto správne nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom (výsluch osoby oprávnenej konať v mene žalovanej - starostka a výsluch osôb oprávnených konať v mene žalobcu - riaditeľ a jeho zástupkyňa, ako aj listinné dôkazy), ktoré sa priamo a bezprostredne netýkali základu predmetu sporu, pretože neboli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia súdu o samotnom základe sporu a ich vykonanie by preto bolo nehospodárnym. Uvedený postup súdu pri zachovaní princípu hospodárnosti konania podporuje aj právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 14.04.2011, podľa ktorého „účastníci sú v sporovom konaní povinní opísať všetky rozhodujúce skutočnosti a na ich preukázanie označiť dôkazné prostriedky, súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať“, rovnako ho podporuje právny názor vyjadrený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2011, podľa ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“. Súd prvej inštancie dal dostačujúco odpoveď na všetky otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam a vyčerpávajúco objasnili skutkový a právny základ napadnutého rozhodnutia bez toho, aby sa zachádzalo do všetkých detailov tvrdení uvádzaných stranami sporu, nakoľko tieto skutočnosti nemohli mať na rozhodnutie súdu prvej inštancie žiaden vplyv.

26. Ohľadom výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán sa odvolací súd plne stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie, ktoré považoval za vecne správne a rovnako ako súd prvej inštancie vychádzal odvolací súd zo záveru, že žalobca bol v časti žaloby o určenie neplatnosti výpovede neúspešný, takže v zmysle by mala voči nemu nárok na náhradu trov konania v tejto časti žalovaná. Pokiaľ však ide o druhú časť žaloby, spočívajúcu v určení, že nájomný vzťah trvá, bolo súdom prvej inštancie správne prihliadnuté na výnimočné okolnosti prípadu, teda na okolnosť, že v čase podania žaloby (dňa 21.03.2019) ešte nebolo začaté konanie o vypratanie predmetu nájmu (ktoré začalo žalobou žalovanej dňa 01.04.2019), teda žalobca o podaní takejto žaloby v čase podania svojej žaloby nemohol vedieť. Neúspešný v tejto časti bol žalobca pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na určení trvania nájomného vzťahu, ktorý stratil až v priebehu konania v podstate v dôsledku správania žalovanej, ktorá podala žalobu o vypratanie. Žalobca sa totiž v čase podania svojej žaloby nemal dôvod domnievať, že žalovaná začne voči nemu konanie o vypratanie nehnuteľnosti. Tieto okolnosti preto odvolací súd v súlade so stanoviskom súdu prvej inštancie považoval za dostatočne závažný dôvod hodný osobitného zreteľa na to, aby prišlo k odklonu od pravidla uvedeného v (princíp úspechu v konaní) a posúdil celkový pomer úspechu strán sporu ako v zásade rovnaký. Na základe uvedeného považoval odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III (o trovách konania) v zmysle za použitia za správne.

27. Žalobca teda v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom prípustnosť žaloby v časti požadovaného určenia neplatnosti výpovede z nájmu a naliehavý právny záujem na určení, že nájomný vzťah trvá. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol, a preto odvolací súd po vysporiadaní sa s relevantnou odvolacou argumentáciou žalobcu s požitím a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, vrátane vecne správneho závislého výroku o nepriznaní náhrady trov konania žiadnej zo strán potvrdil.

28. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím v zmysle , rozhodol odvolací súd ex offo podľa a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešnej

žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

29. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).