Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/466/2015

Uznesenie

Okresný súd Malacky v spore žalobcu: CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom 788-790 Finchley Road, London NW11 7TJ, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, číslo spoločnosti: 5843605, zastúpeného U. Česká republika, proti žalovanému: HW. zaplatenie 60 813,54 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd vyhlasuje, že v tomto spore nemá právomoc.

Konanie zastavuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Humenné dňa 22.4.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 60 813,54 Kč spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 50 250 Kč od 1.6.2008 až do zaplatenia. V žalobe uviedol, že jeho právny predchodca Raiffeisenbank, a.s. uzavrela so žalovaným dňa 10.7.2007 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 50 250 Kč. Žalovaný dohodnuté splátky neplatil, preto Raiffeisenbank, a.s. listom zo dňa 7.3.2008 úver zosplatnila a vyzvala žalovaného k okamžitej úhrade sumy 60 897,42 Kč. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.3.2008 postúpila spoločnosť Raiffeisenbank, a.s. pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 60 897,42 Kč na spoločnosť AB CREDIT, a.s. a ďalšou zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 7.10.2013 postúpila spoločnosť AB CREDIT, a.s túto pohľadávku v celkovej výške 60 813,54 Kč na žalobcu. Žalovaný ku dňu podania žaloby neuhradil žalobcovi dlžnú sumu ani len čiastočne.

2. Vec bola dňa 2.7.2014 Okresným súdom Humenné postúpená Okresnému súdu Malacky ako súdu miestne príslušnému na konanie vo veci v zmysle Okresný súd Humenné ešte predtým doručoval žalovanému oznámenie o postúpení veci na jeho adresu uvedenú v žalobe - E. pošta však súdu zásielku dňa 16.6.2014 vrátila s poznámkou „adresát neznámy“.

3. Tunajší súd sa dňa 18.10.2019 doručoval žalobu žalovanému na adresu obce E., keďže v Registri obyvateľov má žalovaný od 23.4.2008 uvedenú ako adresu trvalého pobytu len E.. Pošta uvedenú zásielku súdu vrátila ako neprevzatú v odbernej lehote. Dňa 14.11.2019 súd v zmysle zverejnil na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktorá sa v zmysle uvedeného ustanovenia považuje po 15 dňoch od zverejnenia tohto oznámenia za doručenú, aj keby sa o tom adresát nedozvedel. Následne sa súd dňa 6.3.2020 pokúsil doručiť žalovanému žalobu na adresu uvedenú v žalobe - E. a to prostredníctvom polície, ktorá však zásielku súdu vrátila dňa 24.3.2020 ako nedoručenú. Polícia súdu oznámila, že na uvedenej adrese bolo hovorené s rodinnými príslušníkmi žalovaného, ktorí uviedli, že žalovaný v obci E. už niekoľko rokov nebýva, čo potvrdil telefonicky aj starosta obce. Podľa nimi zistených informácii by mal žalovaný bývať v Českej republike,

pravdepodobne v Prahe. Súd dopytom na Obvodní soud pro Prahu 7 zistil adresu žalovaného v Českej republike - N. (žalovaný ju má evidovanú od 30.10.2007), na ktorú mu zaslal poštou žalobu, zásielka sa ale súdu vrátila dňa 8.6.2020 s poznámkou „adresát nezastihnutý, uložené do 2.6.2020, nevyžiadané“. Súd potom doručoval žalobu žalovanému poštou na adresu, ktorú má uvedenú v zmluve o úvere, t.j. X.. Táto zásielka sa súdu vrátila dňa 27.7.2020 s poznámkou „nezastihnutý, oznámené, nevyžiadané“. Následne sa súd ešte raz pokúsil doručiť žalobu žalovanému, tentoraz postupom podľa čl. 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13.11.2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch, keď dňa 22.10.2020 požiadal Obvodní soud pro Prahu 8 o doručenie žaloby žalovanému na adresu N., a to v súlade s právnym poriadkom Českej republiky. Z osvedčenia o doručení alebo nedoručení písomnosti vyplneného Obvodním soudem pro Prahu 8, doručeného tunajšiemu súdu dňa 28.5.2021 vyplýva, že žalovaný je na registrovanej adrese neznámy, písomnosť sa doručila fikciou dňa 18.1.2021, pričom bola vyvesená na úradnej tabuli súdu podľa § 49 ods. 4 o.s.ř.

4. Podľa čl. 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (ďalej len „nariadenie“), toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci.

5. Podľa čl. 15 ods. 1 písm. b/ nariadenia, vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

6. Podľa čl. 16 ods. 2 nariadenia, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

7. Podľa čl. 17 bod 3. nariadenia, od ustanovení tohto oddielu sa možno odchýliť len dohodou dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, ktorá dáva právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

8. Podľa čl. 23 ods. 1 nariadenia, ak sa účastníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú bydlisko v členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu majú právomoc na riešenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť v súvislosti s konkrétnym právnym vzťahom, potom má právomoc tento súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlučná, ak sa účastníci nedohodli inak. Takáto dohoda o voľbe právomoci musí byť buď: a/ písomná alebo písomne potvrdená, alebo b/ vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli účastníci zmluvy, alebo c/ v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah.

9. Podľa čl. 24 nariadenia, okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 22.

10. Podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia, ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

11. Podľa čl. 59 ods. 1 nariadenia, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

12. Podľa článku 59 ods. 2 nariadenia, ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

13. Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

14. Podľa , ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

15. Podľa , ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.

16. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je daná jeho právomoc vo veci konať a rozhodnúť. K aplikácii nariadenia je potrebné, aby išlo o spor s medzinárodným prvkom, ktorý je v predmetnej veci daný jednak preto, že žalobcom je právnická osoba so sídlom v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, ako aj tým, že žalovaný má v súčasnosti evidovaný pobyt aj v Českej republike. Z hľadiska teritoriálnej pôsobnosti je zrejmé, že nariadenie sa vzťahuje na Slovenskú republiku, Českú republiku ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska. Splnená je i podmienka vecnej pôsobnosti nariadenia, pretože ide o spor zo zmluvy o úvere, pričom vzťah založený touto zmluvou uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Raiffeisenbank, a.s. a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle článku 15 ods. 1 písm. b/ nariadenia.

17. V zmysle čl. 16 ods. 2 nariadenia žalobca môže uplatniť svoj nárok proti spotrebiteľovi len na súde toho členského štátu, v ktorom má žalovaný ako spotrebiteľ bydlisko. Podľa čl. 17 bod 3. nariadenia sa od uvedeného ustanovenia možno odchýliť dohodou dojednanou medzi spotrebiteľom a druhým účastníkom zmluvy, ak obaja majú v čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom členskom štáte, ktorá dáva právomoc súdom tohto členského štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto členského štátu.

18. Pojem bydlisko právny poriadok Slovenskej republiky nedefinuje. V zmysle ustálenej súdnej praxe sa bydliskom rozumie miesto, kde sa osoba skutočne trvale zdržuje, aj keď je prihlásená na trvalý pobyt v obvode iného súdu. Pojmy bydlisko a trvalý pobyt nie je možné stotožňovať (registrovaný právny stav), pretože fyzická osoba sa na mieste trvalého pobytu nemusí reálne zdržiavať (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. februára 2015 sp. zn. ). Rovnako pristupuje k definícii pojmu bydlisko aj judikatúra v Českej republike, podľa ktorej obsah pojmu bydlisko nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt, ktorý používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľov. Spravidla sa tieto pojmy budú prekrývať, nie vždy však zápis v identifikačnom doklade či v evidencii obyvateľstva o trvalom pobyte fyzickej osoby bude totožný so skutočným bydliskom tejto osoby. Bydliskom sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom táto osoba býva s úmyslom sa tam trvalo zdržiavať. Bydliskom je predovšetkým miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade kde pracuje, pokiaľ tam zároveň býva (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 2.6.2005 sp. zn. ).

19. Žalovaný v návrhu na uzavretie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX z 9.7.2007 uviedol okrem adresy svojho trvalého bydliska (E. Slovenská republika) aj adresu svojho vtedajšieho bydliska (VyF. Česká republika) s tým, že na uvedenej adrese sa zdržiava od mája 2006, kde má prenajatý dom, resp. byt, pričom od februára 2007 je zamestnaný v spoločnosti X. Tento návrh žalovaného bol dňa 10.7.2007 akceptovaný spoločnosťou Raiffeisenbank a.s., so sídlom v Prahe 4, Olbrachtova 2006/9, čím došlo k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX. Z uvedeného vyplýva, že v čase uzavretia zmluvy mal žalovaný bydlisko v Českej republike, rovnako ako aj spoločnosť Raiffeisenbank a.s., ktorej bydliskom sa rozumie miesto, kde má registrované sídlo (viď čl. 60 ods. 1 písm. a/ nariadenia). Súd ďalej poukazuje na Obchodní podmínky pro spotřebitelské úvěry Raiffeisenbank a.s, konkrétne ich bod 18 ods. 2, podľa ktorého ak sa v zmluve nedohodlo inak, všetky spory vzniknuté v súvislosti so zmluvou vrátane sporov o jej uzavretí, platnosť a práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy budú riešené na všeobecnom súde banky. Taktiež v zmluve o úvere si strany dohodli, že v prípade sporu vzniknutého z tejto zmluvy, ktorý sa nepodarí zmluvným stranám vyriešiť zmierne, zjednávajú pre jeho rozhodnutie ako miestne príslušný všeobecný súd banky s výnimkou prípadov, kedy Občanský soudní řád ustanovuje tzv. výlučnú príslušnosť (viď časť III. bod 8 návrhu na uzavretie zmluvy a časť III. bod 4 akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy). Z uvedeného je zrejmé, že zmluvné strany si pre prípad sporov z predmetnej úverovej zmluvy dohodli v zmysle čl. 17 bod 3. nariadenia právomoc súdov Českej republiky, vrátane

konkrétneho súdu, ktorým mal byť všeobecný súd banky. Keďže sa strany nedohodli inak, jedná sa o právomoc výlučnú (§ 23 ods. 1 druhá veta nariadenia).

20. Súd zároveň konštatuje, že v rámci šetrenia vykonaného v súvislosti s doručovaním žaloby žalovanému vyšlo najavo, že žalovaný k 22.4.2014, kedy sa konanie v tejto veci začalo, nemal bydlisko na území Slovenskej republiky a nemá ho ani v súčasnosti. Súd v tomto smere poukazuje na to, že oznámenie o postúpení veci, ktoré bolo v čase začatia konania žalovanému doručované na adresu uvedenú v žalobe, t.j. E. pošta súdu vrátila s poznámkou „adresát neznámy“, ďalej že žalovaný má už od roku 2008 v Registri obyvateľov ako adresu trvalého pobytu uvedenú len obec E., na ktorej si žalobu neprevzal, ale hlavne na výsledky šetrenia polície pri doručovaní žaloby žalovanému v roku 2020, kedy bolo od rodinných príslušníkov žalovaného zistené, že žalovaný už niekoľko rokov býva v Českej republike, konkrétne v Prahe. S tým korešponduje aj skutkové zistenie uvedené v predchádzajúcom odseku, v zmysle ktorého žalovaný už v čase uzavretia úverovej zmluvy mal bydlisko na adrese X.ičom od 30.10.2007 má evidovanú adresu pobytu N. čo je jeho posledná známa adresa v Českej republike.

21. Vzhľadom na platnú dohodu o voľbe právomoci v zmysle čl. 17 bod 3. nariadenia súd dospel k záveru, že v predmetnom spore je daná právomoc súdov Českej republiky. Aj keby nedošlo k spomínanej dohode o voľbe právomoci, bola by právomoc súdov Českej republiky daná na základe posledného známeho bydliska žalovaného, ktoré je v Českej republike (k tomu porovnaj rozsudok Súdneho dvora zo 17.11.2011 vo veci C - 327/10, Hypoteční banka a.s. proti Udovi Mikemu Linderovi). Tunajší súd by mal právomoc spor prejednať a rozhodnúť len v prípade, že by boli splnené podmienky pre aplikáciu čl. 24 nariadenia, t.j. keby sa žalovaný po doručení žaloby zúčastnil konania. Žalovaný však do vydania tohto uznesenia na žalobu nijako nereagoval. Súd preto postupoval podľa čl. 26 ods. 1 nariadenia a v prvom výroku uznesenia vyhlásil, že nemá v tomto spore právomoc. Nedostatok právomoci súdov Slovenskej republiky v predmetnom spore predstavuje nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť. Súdu preto neostalo iné, len ďalším výrokom konanie podľa v spojení s zastaviť.

22. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

24. V danom prípade súd dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, keďže podal žalobu na súd Slovenskej republiky, ktorý nemá právomoc spor prejednať a rozhodnúť. Avšak vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v konaní nevznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal (viď R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.