Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-18-2020.pdf
PDF · 98.39 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/18/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudcov JUDr. Ivany Štiftovej a JUDr. Romana Bolebrucha, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzsko, konajúcim na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: O. A., nar. X.X.XXXX, obec Z. M., okres Pezinok, o zaplatenie 723,67 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 4Csp/56/2019-63, zo dňa 30.1.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku týkajúceho sa zaplatenia 413,19 eura spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 413,19 eura od 17.8.2016 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol; žalovanej náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14.8.2019, sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 723,67 eura s 5 %-ným úrokom z omeškania od 17.8.2016 a úrokov vo výške 30 % ročne z dlžnej sumy úverovej istiny 598,70 eura od 17.8.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania, na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca CETELEM SLOVENSKO a.s. ako veriteľ uzavrel so žalovanou, ako dlžníkom, zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu, uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami vrátiť formou dohodnutých mesačných splátok. Podľa bodu 1.5. úverovej zmluvy žalovaná súhlasila, aby veriteľ poukázal peňažné prostriedky vo výške prvého čerpania revolvingového úveru predajcovi, ktorý žalovanej predal tovar, opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu veriteľ poskytol prvé čerpanie žalovanej tak, že uhradil na účet predajcu požadované finančné prostriedky a žalovanej vydal kreditnú kartu na jej meno a poskytol jej dohodnuté platobné služby s ňou spojené. Podľa bodu 3.1. úverovej zmluvy bola žalovaná oprávnená čerpať revolvingový úver formou financovania nákupu tovaru a/alebo služieb v obchodných miestach, ktoré akceptujú túto kartu, výberom finančných prostriedkov v hotovosti v miestach na to určených, prevodom na účet určený žalovanou, alebo iným dohodnutým spôsobom. Žalovaná takto po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpala z úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej sume 789,88 eur tak, že sumu 787,38 eura čerpala výbermi v hotovosti z bankomatov, platbami na vybraných obchodných miestach a sumu 2,50 eura predstavujú poplatky, účtované žalovanej v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny.
Podľa bodu 4.3. úverovej zmluvy sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať úver formou dohodnutých pravidelných mesačných splátok, ak sa s veriteľom nedohodne inak. Žalovaná svoj záväzok nesplnila, do podania žaloby uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 347,19 eura a na predžalobné výzvy nereagovala. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok žalobca vyhlásil dňa 16.8.2016 mimoriadnu splatnosť úveru dohodnutú v bode 7.1. úverovej zmluvy, čím sa stal dlh žalovanej splatným v celom rozsahu s tým, že nesplatená istina je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby, dohodnutej v úverovej zmluve (bod 7.4. úverovej zmluvy). Ku dňu podania žaloby má žalovaná neuhradené záväzky po lehote splatnosti: 598,70 eura z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny; 111,47 eura z titulu dlžných úrokov z úveru; 13,50 eur z titulu dlžného poistného z úveru. Okrem toho si v konaní uplatňuje zaplatenie v úverovej zmluve dohodnutého úroku 30 % ročne zo sumy dlžnej úverovej istiny 598,70 eura od 17.8.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z celej žalovanej sumy od 17.8.2016 do zaplatenia. S účinnosťou od 30.6.2016 cezhraničným zlúčením bez likvidácie pôvodný veriteľ žalovanej zanikol a jeho právnym nástupcom je žalobca.
2. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 C. s. p.), súd prvej inštancie uviedol, že je povinnosťou žalobcu v žalobe pravdivo a úplne opísať tie skutočnosti, z ktorých je zrejmé, aké právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva si žalobca žalobou uplatňuje a na základe akých skutočností. Judikatúra vymedzuje rozhodujúce skutočnosti ako údaje, ktoré sú nutné na to, aby bolo jasné o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok (skutkový dej), na základe ktorého uplatňuje svoj nárok a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 10.4.2008, sp. zn. 3 Obo 77/2007). Žalobca sa v predmetnej veci žalobou na plnenie domáhal súdnej ochrany na základe skutkových tvrdení opísaných v žalobe, podstatou ktorých bolo tvrdenie, že jeho právny predchodca CETELEM SLOVENSKO a.s. uzavrel dňa 24.2.2015 so žalovanou písomnú zmluvu o spotrebiteľskom revolvingovom úvere a vydaní platobnej karty, že žalovaná nedodržala dohodnuté podmienky riadne a včas splácať poskytnutý úver, na základe čoho úver mimoriadne (predčasne) zosplatnil oznámením zo dňa 25.8.2016, doručeným žalovanej dňa 30.8.2016.
3. Z hľadiska posúdenia, či predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere (jej charakter nebol medzi stranami sporný), ako právny titul žalobcu na plnenie od žalovanej, obsahuje všetky zákonné náležitosti, ex offo, z hľadiska ochrany spotrebiteľa skúmal, či nejde o úver bezúročný a bez poplatkov, pritom dospel k záveru, že ide o právny úkon, postihnutý absolútnou neplatnosťou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti, z hľadiska pre spotrebiteľa najpodstatnejších náležitostí a to prinajmenšom dvojaké určenie výšky úveru („výška úverového rámca“ 5 000 eur a súčasne „aktuálna výška úverového rámca“ 600 eur), rôzne stanovenie výšky mesačnej splátky úveru („výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky, zaokrúhlenej na najbližší násobok 300 eur“, ktorú podľa zmluvných podmienok malo byť dokonca možné meniť telefonicky, ale aj „výška mesačnej splátky 58,49 eura“, teda pevnou sumou), dvojaké uvedenie poplatku za správu revolvingového úveru, na jednej strane 0 eur, na druhej strane s odkazom na Sadzobník poplatkov), nezahrnutie splátok poistného do predpokladov pre výpočet RPMN s odôvodnením, že poistenie nie je podmienkou poskytnutia revolvingového úveru a dlžník je oprávnený kedykoľvek odvolať súhlas s poistením a to aj pred poskytnutím revolvingového úveru, pričom išlo o formulárovú zmluvu, veriteľom/dodávateľom vopred pripravenou, vrátane údajov o poistení a o poplatku za poistenie 4,99 %, pričom nie je uvedené, o percentuálny podiel z akej sumy sa dojednáva výška poistného, ani či má ísť o jednorazové poistné, alebo o mesačnú splátku poistného a v akej výške a v neposlednom rade v zmluve absentuje aj zásadný údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ale aj celková výška spotrebiteľského úveru. Zmluva obsahuje údaj „celková čiastka k zaplateniu 701,88 eura“, čo však nekorešponduje s v zmluve uvádzanou výškou úverového rámca.
4. Odhliadnuc od skutočnosti, že predmetná úverová zmluva podľa názoru súdu prvej inštancie neobsahuje všetky potrebné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch (je neúplná), mal za to, že táto zmluva je najmä neurčitá a nezrozumiteľná, v dôsledku čoho ju treba považovať ako celok za neplatnú, následkom čoho by žalovaná bola povinná vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v sume 413,19 eura, t. j. rozdielu medzi čerpanou výškou finančných prostriedkov, spolu v sume 787,38 eura a žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi splatenou sumou 374,19 eura. Výška prijatých žalovanou finančných prostriedkov z neplatnej spotrebiteľskej úverovej
zmluvy a výška splatených finančných prostriedkov z neplatnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy nebola medzi stranami sporná.
5. Vzhľadom na žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie musel žalobu zamietnuť, keď vychádzal z toho, že zmluva, na základe ktorej plnil veriteľ žalovanej, ako dlžníkovi, bola od počiatku neplatným právnym úkonom, nezakladala právo ani povinnosť na poskytovanie a prijímanie plnenia, teda každé žalovanou od veriteľa prijaté plnenie v čase jeho prijatia podliehalo zákonom stanovenej dobe premlčania. Tak dvojročná subjektívna, ako aj trojročná objektívna premlčacia doba plynie odo dňa prijatia/čerpania tej-ktorej peňažnej sumy žalovanou. Aj keď subjektívna doba v zmysle zákona plynie od doby, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel o bezdôvodnom obohatení povinného subjektu a o jeho výške, túto vedomosť je potrebné odvíjať od toho, kedy žalobca získal vedomosť o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť toto bezdôvodné obohatenie. Nie sú teda vôbec relevantné jeho právne znalosti, teda či vedel o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre súdov. Uvedený záver možno vyvodiť z viacerých rozsudkov Najvyššieho súdu ČR pri totožnej právnej úprave, konkrétne z 24.4.2012, sp. zn. 26 Cdo 785/2011, z 28.3.2012, sp. zn. 28 Cdo 685/11, z 18.3.2008, sp. zn. 28 Cdo 3977/07, z 29.3.2007, sp. zn. 33 Odo 528/2006, z 27.3.2007, sp. zn. 33 Odo 306/2005 alebo rozsudku Najvyššieho súdu SR z 1.5.2013, sp. zn. 1 Cdo 67/2011. V zmysle týchto rozhodnutí vedomosťou podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nemieni znalosť právnej kvalifikácie, ale skutkových okolností, z ktorých možno dôvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Nie je teda významné, či oprávnený má také právne znalosti, aby bol subjektívne schopný posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Žalobca, resp. jeho právny predchodca sám formuloval obsah úverovej zmluvy a teda si musel byť vedomý jej nezrozumiteľnosti (najmä pre menej znalého spotrebiteľa), ako aj jej neurčitosti, ak v zmluve uviedol rôzne výšky poskytovaného úveru, mal v nej jasne a zrozumiteľne stanoviť na základe akých konkrétnych okolností sa uplatní jedna alebo druhá výška úverového rámca a jasne a zrozumiteľne (aj pre priemerného spotrebiteľa) stanoviť konkrétne podmienky upravujúce jeho čerpanie, ako aj splácanie, kedy a v akej výške.
6. Súd prvej inštancie ozrejmil, že vzťah subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je taký, že sú od seba nezávislé, ak skončí plynutie niektorej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu (ak je vznesená námietka premlčania). Žalovaná po prvý krát prijala/čerpala finančné prostriedky dňa 24.2.2015 (vo výške 220,51 eura), naposledy dňa 26.10.2015 (vo výške 2,48 eura). Prinajmenšom od posledného čerpania (26.10.2015) žalobcovi plynula ako dvojročná subjektívna premlčacia doba, tak aj trojročná objektívna premlčacia doba. Dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula dňa 26.10.2017, pričom žalobca podal žalobu na súd až dňa 14.8.2019. Rovnako sa tak už skôr premlčali žalovanou prijaté plnenia (plnenie, prijaté dňa 22.10.2015 sa premlčalo 22.10.2017, plnenie, prijaté dňa 30.9.2015 sa premlčalo 30.9.2017 atď.). Na uvedenom základe súd prvej inštancie v zmysle § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 2, § 456, § 100 ods. 1, ods. 2, § 107 ods. 1, ods. 2, § 488 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) - c), § 9 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 1, zákona č. 129/2010 Z. z. žalobu zamietol.
7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; vzhľadom na plný úspech žalovanej v spore by patrila náhrada trov konania žalovanej. Nakoľko podľa obsahu spisu strane žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, v súlade s Čl. 17 základných princípov C. s. p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, žalovanej náhradu trov konania nepriznal (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018, sp. zn. 7 Cdo 14/2018).
8. Proti rozsudku v rozsahu sumy 413,19 eura s príslušenstvom podal žalobca odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) C. s. p. a žiadal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v úverovej zmluve zo dňa 9.10.2018 absentujú podstatné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. e), písm. f), písm. g), písm. j) a písm. k) zákona č. 129/2010, t. j. úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie mal za to, že v úverovej zmluve nie je konkrétne, zrozumiteľne a určito uvedená výška úverového rámca, konečná splatnosť úveru a taktiež že do predpokladov pre výpočet RPMN nebolo zahrnuté poistenie, preto úverovú zmluvu posúdil ako neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe toho súd prvej inštancie rozhodol,
že žalobcom uplatnený nárok z úverovej zmluvy nemožno priznať z dôvodu premlčania práva žalobcu v celom rozsahu vzhľadom na právnu úpravu § 107 Občianskeho zákonníka.
9. Nesúhlasil s takýmto právnym posúdením veci a to s poukazom na § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. z ktorého vyplýva, že v prípade, ak by náhodou úverová zmluva neobsahovala všetky podstatné náležitosti, tak podľa § 11 ods. 1 písm. b) (výška úveru, konečná splatnosť a nesprávne uvedená výška RPMN) zákon určuje, že úverová zmluva by bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, ale nie za neplatnú. Mal za to, že posúdenie úverovej zmluvy ako neplatnej nie je v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ak sa súdu prvej inštancie javila úverová zmluva za neurčitú a nezrozumiteľnú, mal postupovať v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a teda mal posúdiť úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a nie za neplatnú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.
10. S uvedeným potom súvisí aj plynutie premlčacej doby; žalobcovi nemohla plynúť premlčacia doba na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, ale mala mu plynúť všeobecná premlčacia doba, pričom poukázal na § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
11. Nestotožnil sa s názorom konajúceho súdu. že premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ale na deň bezprostredne nasledujúci po dni posledného čerpania. Upriamil pozornosť na to, že v zmysle bodu 7.1. úverovej zmluvy bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že veriteľ môže žiadať o zaplatenie celej pohľadávky v súlade s § 565 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného vyplýva, že v prípade takéhoto dojednania splatnosti sa stane splatným celý zostávajúci dlh a 3 ročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť odo dňa, keď sa stal splatným celý dlh. Uvedený názor žalobcu podporuje aj odborná literatúra, napr. Fekete I.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex, 2011, str. 502, resp. str. 1654. Zdôraznil, že dodržal postup v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka, keďže na základe predložených oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bol úver veriteľom zosplatnený až po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splatných splátok; dňa 16.8.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Nasledujúci deň, t. j. 17.8.2016 mohol svoje právo vykonať prvý raz. Žalobný návrh bol podaný na súd dňa 14.8.2019, t. j. v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka si uplatnil svoj nárok v zákonnej trojročnej premlčacej dobe. Bol toho názoru, že súd prvej inštancie mu mal správne priznať uplatnený nárok v rozsahu sumy 413,19 eura s príslušenstvom.
12. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario C .s .p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správny (§ 387 ods. 1 C. s. p.). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.6.2021 (§ 219 ods. 3 C .s. p.).
13. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania podaného žalobcom, bola predmetom odvolacieho prieskumu správnosť tej časti zamietajúceho výroku, ktorý sa týkal zaplatenia 413,19 eura, čo predstavuje rozdiel medzi čerpanou výškou finančných prostriedkov a splatenou sumou. Žalobca vyslovil nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy z dôvodu jej neurčitosti podľa § 37 Občianskeho zákonníka, pričom mal za to, že ak sa súdu prvej inštancie javila úverová zmluva ako neurčitá a nezrozumiteľná, mal postupovať v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. a teda mal posúdiť úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov a nie za neplatnú v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka; s nesprávnym právnym posúdením zmluvy ako neplatnej, potom súvisí aj nesprávne posúdenie plynutia premlčacej doby.
14. Preskúmaním dôvodov žalobcom podaného odvolania dospel odvolací súd k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania. Súd prvej inštancie totižto jasne a zrozumiteľne uviedol, z akých dôvodov považuje zmluvu za neplatnú a v čom konkrétne spočívajú dôvody jej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď poukázal na to, že ide o právny úkon neurčitý a nezrozumiteľný, z hľadiska pre spotrebiteľa najpodstatnejších náležitostí a to prinajmenšom dvojaké určenie výšky úveru („výška úverového rámca“ 5 000 eur a súčasne „aktuálna výška úverového rámca“ 600 eur),
rôzne stanovenie výšky mesačnej splátky úveru („výška mesačnej splátky min. 5 % z dlžnej čiastky, zaokrúhlenej na najbližší násobok 300 eur“, ktorú podľa zmluvných podmienok malo byť dokonca možné meniť telefonicky, ale aj „výška mesačnej splátky 58,49 eura“, teda pevnou sumou), dvojaké uvedenie poplatku za správu revolvingového úveru, na jednej strane 0 eur, na druhej strane s odkazom na Sadzobník poplatkov), údajov o poistení a o poplatku za poistenie 4,99 %, pričom nie je uvedené, o percentuálny podiel z akej sumy sa dojednáva výška poistného, ani či má ísť o jednorazové poistné, alebo o mesačnú splátku poistného a v akej výške, zmluva obsahuje údaj „celková čiastka k zaplateniu 701,88 eura“, čo však nekorešponduje s v zmluve uvádzanou výškou úverového rámca. V danom prípade je teda zrejmé, že sa nejedná o údaje, ktoré by v zmluve absentovali, alebo by v zmluve boli uvedené nesprávne a mali by za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ale o podstatné náležitosti zmluvy, ktoré z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom zo žiadnych ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno vylúčiť možnosť súdu posúdiť uzatvorenú zmluvu aj v intenciách všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú náležitostí právnych úkonov. Posúdenie premlčania nároku uplatneného žalobcom v konaní súdom prvej inštancie, preto odvolací súd považuje za správne.
15. Nad rámec uvedeného odvolací súd uvádza, že nárok žalobcu by bol premlčaný aj v prípade, ak by poskytnutý úver bol súdom prvej inštancie vyhodnotený za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca totižto vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 16.8.2016, pričom v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka tak mohol právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V danom prípade tak právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka mohol uplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej najneskôr 10.5.2016. A nakoľko podľa § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka, ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, premlčacia doba by začala žalobcovi plynúť dňa 10.5.2016. Žalobca podal žalobu na súd dňa 15.8.2019, t. j. aj v tomto prípade po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
16. Na uvedenom základe neboli žalobcom uvádzané tvrdenia v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietajúceho výroku; odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdil.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).