Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/60/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: Slovenský rybársky zväz, so sídlom Andreja Kmeťa 20, Žilina, IČO: 00 178 209, zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s.r.o., so sídlom Národná 17, Žilina, IČO: 36 848 654, proti žalovanej: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, o neúčinnosť právneho úkonu, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. - 97 zo dňa 20. apríla 2021, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Uznesenie právne odôvodnil aplikáciou , , , , , a (ďalej len ) a vecne tým, že žalobca sa žalobou doručenou súdu 31.03.2021 domáha, aby súd určil, že darovacia zmluva V 5149/2019, ktorej vklad bol povolený dňa 20.11.2019, predmetom ktorej bolo darovanie rodinného domu č. súp. XXX, postavený na KN-C parc. č. 3827/3, KN-C parc. č. 3827/5 spolu s KN-C parc. č. 3827/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 555 m2, KN-C parc. č. 3827/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 88 m2, KN-C parc. č. 3827/5 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 145 m2, KN-C parc. č. 3827/7

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12 m2, zapísané na LV č. XXXX, k. ú. T. je voči žalobcovi neúčinný právny úkon.

2. Súčasne žalobca návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhoval, aby súd zriadil k rovnakým nehnuteľnostiam, ako sú vyššie uvedené a ktoré sú vo vlastníctve žalovanej záložné právo v prospech žalobcu, a to za účelom zabezpečenia jeho pohľadávky, náhrady škody spôsobenej uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 23.11.2018, predmetom ktorej boli nehnuteľností zapísané na LV č. XXXX, kat. územie R. U. a ktorej vklad bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Považská Bystrica zo dňa 26.02.2019, č. V4111/2018, vo výške 2.132.097,39 eura s príslušenstvom, čo predstavuje skutočnú hodnotu nehnuteľností vyčíslenú znaleckým posudkom Ing. Mariana Pílku, č. 385/2017. Žalobca sa návrhom domáha zriadenia záložného práva na majetok, nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, a to na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorú si proti dlžníkovi, tretej osobe uplatňuje z titulu náhrady škody v trestnom konaní vedenom t. č. na KRPZ Žilina. Zabezpečovacie opatrenie žalobca žiada vydať v konaní, v ktorom sa proti žalovanej domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu (odporovacia žaloba).

3. Po oboznámení sa s návrhom a žalobcom predloženými listinami dospel súd k záveru, že v danej veci nebola splnená jedna zo základných zákonných podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia uvedených v a to, že návrh na zriadenie záložného práva sa netýka vecí vo vlastníctve dlžníka. Žalobcom označené nehnuteľné veci sú vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá nie je vo vzťahu k žalobcovi v pozícii dlžníka. Z dikcie však vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných

majetkových hodnotách dlžníka (v danom prípade ide o nehnuteľnosti). K momentu zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach rozhodnutím súdu, musia byť tieto vo vlastníctve dlžníka, čo v danom prípade nebolo splnené.

4. Súd pri rozhodovaní vychádzal z doposiaľ dostupnej rozhodovacej praxe súdov vyššieho stupňa v obdobných veciach, viď napr. uznesenie KS v Bratislave sp. zn. z 21.11.2019, uznesenie KS Trnava sp. zn. z 31.07.2019, uznesenie KS Bratislava v konaniach a z 25.09.2017 (ktorého obsah je súdu známy z odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu z 18.01.2018). Pre doplnenie súd odkazuje aj na Veľký komentár - (autorov Števček, M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S. a kol., C. H. Beck, 2016, str. 1158, prvý odsek), v ktorom sa uvádza, že: „Zabezpečovacie opatrenie tiež nebude prichádzať do úvahy v prípadoch, kde predmetom konania bude napríklad určenie vlastníckeho práva, alebo iný určovací nárok a pod.“ V konaní o určenie (neúčinnosti právneho úkonu) tak, ako ho inicioval žalobca, preto nie je možné vydať zabezpečovacie opatrenie, a to práve pre chýbajúci vzťah žalobcu ako veriteľa a žalovaného ako dlžníka. Žalobca ďalej v podanom návrhu podľa názoru súdu netvrdil a predloženými listinnými dôkazmi ani neosvedčil, že žalovaná sa zbavuje majetku v jej vlastníctve a tým, resp. akýmkoľvek iným konaním ohrozuje budúce exekučné konanie. Tvrdenie žalobcu, že existuje opodstatnená obava, že žalovaná bude kopírovať popísané správanie sa dlžníka (jej otca) a po doručení žaloby sa zbaví majetku, nebolo žiadnym spôsobom osvedčené.

5. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa a a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, príp. aby napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v celom rozsahu vyhovel. Podľa žalobcu súd prvej inštancie v napadnutom uznesení dospel k nesprávnym záverom o tom, že zabezpečiť možno len majetok dlžníka a tiež, že nie je daný dôvod na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko údajne z ničoho nevyplýva, že by existovala opodstatnená obava, že žalovaná sa po doručení žaloby zbaví majetku. Takéto posúdenie súdu považuje žalobca za nesprávne, v rozpore s právnymi predpismi a so zisteným skutkovým stavom.

6. Právny predchodca žalovanej Ing. W. H. (bývalý tajomník žalobcu) darovacou zmluvou V 5149/2019, ktorej vklad bol povolený dňa 20.11.2019, previedol svoj majetok zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. T., okres Galanta ako rodinný dom č. súp. XXX spolu s KN-C parc. č. 3827/2, 3827/3, 3827/5 a 3827/7 na svoju dcéru, žalovanú. Jeho úmysel bol nepochybný, zbaviť sa majetku pre prípad, že by bol postihovaný za škodu spôsobenú žalobcovi konaním v rozpore so zásadou starostlivého hospodára (povinnosť riadne spracovať cudzí majetok). Voči Ing. H. ako členovi SRZ bolo aj začaté disciplinárne konanie a bolo mu uložené predbežné opatrenie, ktorým bol od 14. 6.2019 pozastavený výkon funkcie tajomníka SRZ, aby nemohol ovplyvňovať skutočnosti rozhodujúce pre disciplinárne stíhanie a objektívne zistenie skutkového stavu. Štatutárnym orgánom žalobcu bolo dňa 13.7.2019 schválené okamžité skončenie pracovného pomeru a zároveň bolo schválené zvolanie Mimoriadneho Snemu žalobcu. Dvomi z troch bodov schváleného programu Mimoriadneho Snemu žalobcu bolo odvolanie Ing. H. z funkcie tajomníka SRZ a voľba nového tajomníka SRZ. Z uvedeného konania disciplinárneho orgánu žalobcu a štatutárneho orgánu žalobcu - zvolania Mimoriadneho snemu žalobcu s cieľom odvolať ho, muselo byť Ing. H. zrejmé, že nebude mať možnosť ovplyvňovať vyšetrovanie uvedeného konania a bude voči nemu vyvodená zodpovednosť. Preto práve v tomto období, tesne pred konaním mimoriadneho snemu , ktorý sa konal dňa 23.11.2019, sa zbavil nehnuteľného majetku (vklad bol povolený dňa 20.11.2019), aby v budúcnosti voči nemu nemohla byť vyvodená hmotná zodpovednosť za jeho konanie. Tieto skutočnosti boli preukázané listinnými dôkazmi priloženými k žalobe. Žalovaná, nadobúdateľka sporných, vyššie uvedených nehnuteľností si musela byť veľmi dobre vedomá okolností, za akých predmetné nehnuteľnosti nadobudla a preto obava z ich ďalšieho scudzenia je odôvodnená.

7. K námietke súdu v napadnutom uznesení o tom, že osoba žalovanej nie je totožná s osobou dlžníka, čo má byť dôvodom na zamietnutie návrhu, žalobca uviedol, že ide o prísne formalistický výklad zákona odporujúci obsahu a účelu právnej normy. V prípade úspechu v konaní sa majetok vráti späť do dispozície pôvodného vlastníka, Ing. H. a bude spôsobilým predmetom exekúcie. Žalobca upriamil pozornosť na základné princípy obsiahnuté v čl. 2 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 a konštatoval, že ak by bola správna argumentácia v napadnutom uznesení, potom pri každej žalobe o neúčinnosť právneho úkonu by bol návrh na zabezpečovacie opatrenie neprípustný. Potom stačí urobiť dva prevody za sebou a celá

právna úprava o odporovateľných právnych úkonoch je len teória nepoužiteľná v praxi, čo nepochybne nebolo úmyslom zákonodarcu. Úlohou súdu je presadzovanie právneho poriadku a nie podporovanie konania v rozpore s dobrými mravmi.

8. Žalobca ďalej poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , sp. zn. , , a mal za to, že súd opomenul nepriaznivý následok, ktorý nastane v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľnosti, nemožnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu na náhradu škody spôsobenej právnym predchodcom žalobkyne pri výkone funkcie štatutárneho orgánu žalobu. Súd prvej inštancie nedôvodne zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď bola preukázaná dôvodnosť žaloby, ako aj obava z ďalšieho scudzenia majetku a tiež špekulatívne konanie právneho predchodcu žalovanej v minulosti. Žalobca čelí špekulatívnemu konaniu, dôsledkom ktorého sa „vyparil“ majetok v hodnote 2.300.000 eur. Titulom kúpnej ceny nebolo uhradené nič a to len vďaka konaniu právneho predchodcu žalovanej, bývalého tajomníka žalobcu Ing. H..

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), potom čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou ( a ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( v spojení s ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že žalobca použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného uznesenia i jednotlivé argumenty žalobcu predostreté ním v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol správne, keď návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

11. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu) zamietol v podstatne z dôvodu, že žalovaná nie je dlžníkom žalobcu, ako to predpokladá citované ustanovenie . Nie je medzi stranami sporu sporné, že žalobca sa domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia počas konania vo veci samej a vo veci samej sa žalobca domáha neúčinnosti právneho úkonu, ktorým mal dlžník žalobcu, jeho štatutárny orgán Ing. W. H. spôsobiť žalobcovi škodu vo výške 2.130.000 eur. Voči Ing. W. H. je vedené trestné konanie, v rámci ktorého si žalobca uplatňuje aj náhradu spôsobenej škody. Ing. W. H. previedol sporné nehnuteľnosti, ku ktorým sa má zriadiť záložné právo navrhovaným zabezpečovacím opatrením na žalovanú (svoju dcéru), podľa názoru žalobcu z dôvodu, aby ukrátil žalobcu ako jeho veriteľa a žalobca aj keď by bol v konaní o náhradu škody úspešný, nezíska dlžnú sumu od dlžníka, pretože tento nebude mať žiaden majetok, t.j. exekúcia bude ohrozená. V sporoch o neúčinnosť právneho úkonu podľa (tzv. odporovacie žaloby) je aktívne legitimovaný veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku a pasívne je legitimovanou osoba, v prospech ktorej sa právny úkon (ukracujúci nárok veriteľa) urobil, t.j. pasívne legitimovanou, voči ktorej žaloba smeruje v prejednávanej veci je žalovaná, dcéra Ing. W. H., ktorý mal žalobcovi spôsobiť škodu. Samotný dlžník, Ing. W. H., ktorý mal žalobcovi škodu spôsobiť, vo veci samej ako strana sporu nevystupuje.

15. V prejednávanej veci je potrebné posúdiť výklad citovaného , ktorý vyslovene uvádza, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka. Ako bolo vyššie uvedené, medzi stranami sporu je nesporné, že ide o návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia podaného počas konania vo veci samej a vo veci

samej dlžník nie je stranou sporu. Pre či už zabezpečovacie opatrenie alebo neodkladné opatrenie je charakteristický zjednodušený a zrýchlený procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie a pokiaľ sa podáva počas konania vo veci samej musí korešpondovať a súvisieť s vecou samou. Je teda na žalobcovi, aby zvolil správny spôsob ochrany svojich práv v súlade s procesnými predpismi.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu zabezpečovacie opatrenie nie je jediným možným inštitútom, ktorý má žalobca k dispozícii na ochranu svojich práv v zjednodušenom a zrýchlenom konaní. Ustanovenie stanovuje, že neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, t.j. zákon tiež predpokladá, že v istých prípadoch nemožno dosiahnuť sledovaný účel vydaním zabezpečovacieho opatrenia a v takom prípade nie je dotknuté právo žalobcu domáhať sa vydania neodkladného opatrenia primeraným spôsobom (napr. zákazom nakladať s nehnuteľnosťami). Právna teória vyslovene pripúšťa pri neodkladných opatreniach domáhať sa nárokov (za splnenia zákonných požiadaviek) od tretích osôb, ktoré nie sú stranami sporu vo veci samej ale budú účastníkmi konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného dôvodu podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné nevykladať ustanovenie gramatickým a doslovným výkladom, čo znamená, že pokiaľ nie je účastníkom konania o zabezpečovacom opatrení dlžník, ako to predpokladá doslovné znenie zákona, takémuto návrhu nie je možné vyhovieť. Znenie ustanovenia upravujúce nariadenie neodkladného opatrenia na rozdiel od zabezpečovacieho opatrenia nestanovuje, že by sa jeho nariadenia mohol žalobca domáhať len voči dlžníkovi, t.j. okruh účastníkov konania o neodkladnom opatrení môže byť odlišný od strán sporu vo veci samej, ako je tomu v pejednávanej veci. Súd prvej inštancie preto správne vyložil ustanovenie a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, pretože žalobca nezvolil vhodný spôsob ochrany svojich práv tak, ako to vyplýva z procesných predpisov. Súd prvej inštancie rovnako správne poukázal aj na rozhodovaciu prax iných odvolacích súdov a aj na komentár k , v ktorom sa uvádza, že zabezpečovacie opatrenie nebude prichádzať do úvahy v niektorých špecifikovaných prípadoch, akým je aj prejednávaná vec. Rozhodnutie Ústavného súdu, na ktoré poukazuje žalobca sp. zn. z 4.8.2020 nie je na prejednávanú vec aplikovateľné, pretože vychádza z rozdielnych skutkových okolností. Vo veci, na ktorú poukazuje žalobca bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti žalovanej, ktorá bola ale dlžníčkou žalobcu, nebola treťou osobou, ako je to v danej veci.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa .

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).