Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/45/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci navrhovateľky: R. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., zastúpená JUDr. Romanom Cibulkom, advokátom, so sídlom Hlavná 13, Trnava, proti protistrane: Ing. S. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., S. X, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 20. mája 2021, č.k. -13, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že protistrana je povinná umožniť navrhovateľke bývanie v jeho rodinnom dome s. č. XXXX v R. na S. ulici X, evidovanom na LV č. XXXX pre k. ú. R., a to až do doby, pokiaľ nezabezpečí pre navrhovateľku bytovú náhradu.

II. Protistrana môže podať proti navrhovateľke žalobu o vypratanie nehnuteľnosti.

III. Súd priznáva navrhovateľke nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti protistrane umožniť jej bývanie v jeho rodinnom dome s. č. XXXX v R. na S. ulici X, evidovanom na LV č. XXXX pre k. ú. R., a to až do doby, pokiaľ nezabezpečí pre navrhovateľku bytovú náhradu. O trovách konania rozhodol súd tak, že protistrane ich náhradu nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení 324, , , , , , (ďalej len ), poukázal na osobitnú povahu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorej zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, kedy súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote, spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania s tým, že riadne dokazovanie súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené, pričom súd musí zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľkou osvedčenému porušeniu jej práv a právom chránených záujmov. Po oboznámení sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi súd bol toho názoru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný, pretože neosvedčila, že existuje naliehavá potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi stranami. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pri neodkladných opatreniach, ak chce navrhovateľka dosiahnuť, aby protistrana niečo vykonala, vyžaduje, aby navrhovateľka aspoň osvedčila, že jej nárok je ohrozený. Z obsahu spisu ale nevyplývajú žiadne konkrétne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že protistrana by konala v rozpore so zákonom alebo že by práva a záujmy navrhovateľky boli bezprostredne ohrozené. Vyhovením návrhu by súd zasiahol neprimerane do práv protistrany. Navrhovateľka rovnako neosvedčila, že by neuložením povinnosti protistrane umožniť bývanie v predmetnom rodinnom dome, a to až do doby zabezpečenia bytovej náhrady, sa navrhovateľka

dostala do stavu vážne ohrozujúceho jej majetok, život alebo zdravie, keď sama pritom uvádza, že otázku svojho bývania rieši prespávaním u sestry alebo u priateľky. Súd uviedol, že povinnosťou protistrany ako rozvedeného manžela a výlučného vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej strany sporu ako manželia do času rozvodu manželstva spoločne bývali, nie je zabezpečiť navrhovateľke ako rozvedenej manželke bytovú náhradu, pričom navrhovateľka neosvedčila a ani netvrdila, že by existoval iný titul, na základe ktorého by sa mohla domáhať uloženia povinnosť protistrane zabezpečiť navrhovateľke bývanie. S prihliadnutím na charakter inštitútu neodkladného opatrenia a znenie zákonných ustanovení preto súd uzavrel, že navrhovateľka neosvedčila základné skutočnosti o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, nepreukázala dôvodnosť a trvanie nároku a zároveň potrebu nutnosti bezodkladnej úpravy pomerov. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s a , pri súčasnom použití článku 4. a 17 v záujme hospodárnosti, účelnosti a rýchlosti konania tak, že plne úspešnej protistrane náhradu trov konania nepriznal.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka dôvodiac nesprávnym právnym posúdením veci. Uviedla, že nie je pravdou, že by v návrhu nebola uviedla právny titul, z ktorého vyplýva jej právo na zabezpečenie bytovej náhrady v prípade jej vypratania sa z rodinného domu rozvedeného manžela, pretože v návrhu citovala ust. , o ktoré predmetné právo opiera. Uvedené ustanovenie možno analogicky použiť i na tento prípad, podporne pritom poukazuje i na právnu teóriu (Veľký komentár k , štvrtý zväzok, druhé aktualizované a rozšírené vydanie Nakladateľstvom Eurokódex 2015, autor JUDr. Fekete strana 507), ktorá pripúšťa analogické použitie zákona vo vzťahu k ustanoveniu aj na prípad navrhovateľky. Ak teda súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatuje, že v danom prípade absentuje právny titul, z ktorého by bolo možné vyvodiť v prípade navrhovateľkinho vypratania z bytu v rodinnom dome jej exmanžela právo na akúkoľvek bytovú náhradu, je takéto jeho konštatovanie nesprávne. Neobstojí ani argument súdu, že nepreukázala také skutočnosti, ktoré by mali odôvodňovať potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keď sa vraj navrhovateľka ani potom, čo jej exmanžel zamedzil prístup do svojho rodinného domu nedostala do stavu vážne ohrozujúceho jej život, majetok alebo zdravie. Neobstojí jednak preto, že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva, že by zákonnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia musela byť skutočnosť, že dochádza k ohrozeniu majetku života alebo zdravia osoby, ktorá sa vydania neodkladného opatrenia domáha a jednak z dôvodu, že samotná skutočnosť, že od doby, čo jej exmanžel znemožnil a znemožňuje prístup do svojho rodinnému domu, je navrhovateľka v podstate odkázaná iba na prejav dobrej vôle svojej sestry a priateľky, ktoré jej umožňujú prespávať u nich, čo však rozhodne nie je možné považovať za riešenie práva navrhovateľky na bývanie a to aspoň na úrovni náhradného ubytovania. Navrhla preto, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a priznal jej plnú náhradu trov konania.

4. Protistrana v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu považovala rozhodnutie za správne. Potvrdil, že ho navrhovateľka podaním zo dňa 27.04.2021 vyzvala na umožnenie bývania v rodinnom dome, odpovedal ale, že jej nemieni vyhovieť. Dňa 20.04.2021 vyzval navrhovateľku na prevzatie jej vecí, ku ktorému aj došlo dňa 20.04.2021. K zrušeniu trvalého pobytu žalobkyne na svojej adrese pristúpil na základe právoplatného rozsudku o ich rozvode, pričom navrhovateľka nie je odkázaná na zabezpečenie náhradného bývania, nakoľko si ho už zabezpečila sama, keď dobrovoľne odišla po rozvode bývať k svojmu priateľovi do K.. Návrh považuje preto za nedôvodný, keďže navrhovateľka má zabezpečené bývanie u svojho priateľa, navyše ich spoločné bývanie by neprispievalo k vytváraniu vhodného výchovného prostredia pre maloleté deti, nakoľko ich vzťahy sú vážne narušené a nedokážu spolu normálnym spôsobom komunikovať. Bývanie navrhovateľky v rodinnom dome by neprimerane zasahovalo do jeho osobnostných a majetkových práv, a bol by vystavený jej slovným atakom a psychickému teroru, čo je zrejmé z ich sms komunikácie, ktorú k tomuto vyjadreniu prikladá. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu ( a ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je vecne správne a treba ho zmeniť.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým navrhovateľka žiadala uložiť bývalému manželovi povinnosť umožniť jej bývanie v jeho rodinnom dome dovtedy, kým nezabezpečí pre navrhovateľku bytovú náhradu.

7. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd na rozdiel od prvoinštančného súdu dospel k záveru, že navrhovateľka osvedčila dôvodnosť požadovaného neodkladného opatrenia.

8. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že strany konania sú rozvedenými manželmi, ktorí v čase trvania manželstva bývali v rodinnom dome vo vlastníctve manžela. Ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 29.03.2021. Navrhovateľka podala na súde návrh na nariadenie predmetného neodkladného opatrenia, ktorý zdôvodnila tým, že po rozvode jej bývalý manžel dňa 13. 04. 2021 zrušil trvalý pobyt v jeho rodinnom dome, následne ju zo svojej domovej nehnuteľnosti vykázal a výmenou zámkov jej znemožnil prístup do nej a to napriek tomu, že v nej má viaceré svoje veci a nemá zabezpečené žiadne náhradné bývanie, navyše aj investíciami navrhovateľky bola jeho nehnuteľnosť zhodnotená. Navrhovateľka nie je vlastníčkou ani užívateľkou inej nehnuteľnosti, otázku svojho bývania nemá vyriešenú a je nútená striedavo prespávať u svojej sestry a u priateľky. Jej písomná výzva na sprístupnenie rodinného domu a umožnenie v ňom bývať, bola bezvýsledná. Navrhovateľka poukázala na ust. s tým, že hoci sa toto ustanovenie vzťahuje na byty, je potrebné ho podľa ust. aplikovať i na byt v rodinnom dome jedného z manželov, keďže právne vzťahy k bytu v rodinnom dome nie sú osobitne upravené. Navrhovateľka bola toho názoru, že nemala povinnosť sa z rodinného domu protistrany vysťahovať, pokiaľ jej nebola poskytnutá bytová náhrada, a to najmenej vo forme aspoň náhradného ubytovania, preto postup bývalého manžela, ktorý ju po rozvode manželstva zo svojho rodinného domu bez zabezpečenia akejkoľvek bytovej náhrady vysťahoval a z navrhovateľky spravil bezdomovca, bol protiprávny, čím osvedčovala svoj nárok na potrebu zabezpečenia bytovej náhrady a súčasne zdôvodňovala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov súvisiacich s jej bývaním.

9. Odvolací súd považoval odvolanie za dôvodné. Manžel, ktorý za trvania manželstva užíva byt v dome, ktorého vlastníkom je druhý z manželov, odvodzuje svoje právo v tomto byte bývať od existujúceho rodinnoprávneho vzťahu ( porovnaj správu uverejnenú v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1978, pod por.č. 14), lebo obsah tohto vzťahu je okrem iného tvorený povinnosťou manželov žiť spolu ( § 18 Zákona o rodine) a vzájomnou vyživovacou povinnosťou manželov (§ 71 Zákona o rodine). Na tomto základe má manžel - nevlastník právo bývať so svojím manželom v byte nachádzajúcom sa v dome vo vlastníctve druhého manžela a druhý manžel - vlastník má povinnosť mu toto bývanie (užívanie bytu) umožniť. Rozvodom manželstva uvedený právny dôvod bývania zaniká a manžel (vlastník) sa môže domáhať vypratania bytu podľa . Nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorému rozvodom zanikol právny dôvod užívania bytu vo vlastníctve druhého manžela a ktorý je preto povinný byt vypratať, nie je v výslovne upravený, to však neznamená, že rozvedenému manželovi v takom prípade bytová náhrada nepatrí. Jeho právne postavenie pri zániku jeho právneho dôvodu bývania musí byť posúdené analogicky ( ) podľa toho ustanovenia , ktoré upravuje právne vzťahy svojím obsahom a účelom najbližšie. Týmto ustanovením je upravujúci nárok na bytovú náhradu rozvedeného manžela, ktorého právny dôvod užívania bytu bol, rovnako ako v prípade manžela užívajúceho byt v dome vo vlastníctve druhého z manželov, za trvania manželstva odvodený od existencie manželstva a ktorému rozvodom tento právny dôvod bývania zanikol. Nemožno preto súhlasiť so súdom prvej inštancie, ktorý uviedol, že povinnosťou protistrany ako rozvedeného manžela a výlučného vlastníka nehnuteľnosti, v ktorej strany sporu ako manželia do času rozvodu manželstva spoločne bývali, nie je zabezpečiť navrhovateľke ako rozvedenej manželke bytovú náhradu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp. zn. , podľa ktorého manžel, ktorý užíval byt v rodinnom dome patriacom druhému manželovi, má po rozvode ich manželstva právo na náhradný byt v zmysle . Rovnako nedôvodným bol aj argument prvoinštančného súdu, že navrhovateľka netvrdila, že

by existoval iný titul, na základe ktorého by sa mohla domáhať uloženia povinnosť protistrane zabezpečiť navrhovateľke bývanie, pretože navrhovateľka ho v návrhu výslovne uviedla. Jej titul na užívanie domu bývalého manžela v zmysle vyššie uvedeného vyplýva priamo z manželského zväzku a právo užívania po rozvode trvá dovtedy, kým jej bývalý manžel nenájde bytovú náhradu.

10. V ďalšom odvolací súd poukazuje na to, že zo zásady, v zmysle ktorej rozvedenému manželovi patrí právo na náhradný byt, určuje len dve výnimky. O prvú z nich ide v prípade existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa, kedy súd môže (ale nemusí) rozhodnúť, že rozvedenému manželovi, ktorý má byt vypratať, patrí právo na bytovú náhradu nie vo forme náhradného bytu, ale (len) vo forme náhradného ubytovania alebo prístrešia. O druhú výnimku zo spomenutej zásady ide vtedy, ak sa rozvedený manžel, ktorý má byt vypratať, za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia; v takom prípade rozvedenému manželovi, ktorý sa dopustil alebo sa dopúšťa takéhoto správania, žiadna bytová náhrada nepatrí (k rovnakým právnym záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. ).

11. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa v prejednávanej veci navrhovateľka domáha ochrany v zmysle umožnenia jej bývania v dome vo vlastníctve bývalého manžela kým jej tento neposkytne bytovú náhradu, ktorý nárok jej vyplýva z právnych predpisov. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a berúc do úvahy okolnosti daného prípadu mal odvolací súd za to, že navrhovateľka osvedčila potrebu nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Z obsahu spisu je preukázané, že účastníci sú rozvedení manželia, ktorí viedli spoločnú domácnosť v rodinnom dome vo vlastníctve manžela, ktorý po rozvode manželstva vykázal navrhovateľku z jeho domu, zrušil jej v dome trvalý pobyt a vymenil zámky za účelom zabránenia jej vstupu do domu. Hoci mu cestou právneho zástupcu zaslala výzvu, aby jej umožnil bývať v dome do zabezpečenia primeranej bytovej náhrady, táto zostala bezvýsledná. Uvedené skutočnosti navrhovateľka riadne osvedčila listinnými dôkazmi, ostatne potvrdila ich aj protistrana vo vyjadrení k podanému odvolaniu, kde jasne uviedla, že nárok navrhovateľky popiera a odmieta mu vyhovieť. Skutočnosť, či navrhovateľka je nútená striedavo prespávať u svojej sestry a u priateľky (ako tvrdí ona) alebo býva u priateľa (ako tvrdí protistrana), nemá žiadny vplyv na existenciu jej práva rozvedenej manželky na bývanie v dome vo vlastníctve druhého z manželov dovtedy, kým jej tento nezabezpečí bytovú náhradu. Keďže podľa obsahu spisu nič nenasvedčuje tomu, že by v prípade navrhovateľky malo ísť o osobu, ktorej z dôvodu násilného správania žiadna bytová náhrada nepatrí ( veta druhá ), niet žiadneho dôvodu spochybňovať jej nárok na bývanie v rodinnom dome protistrany až do splnenia jeho zákonnej povinnosti. Z rozsudku o rozvode ich manželstva, ktorý bol ako príloha doložený k návrhu, nevyplývajú síce dôvody rozvratu manželstva ani žiadne bližšie okolnosti, pretože ide o rozsudok skrátený, je však z neho zrejmé, že maloletá dcéra účastníkov konania G., nar. XX.XX.XXXX sa dohodou rodičov zverila do výlučnej starostlivosti otca a druhá dcéra K. do striedavej starostlivosti oboch rodičov, čo v prípade, ak by v osobe navrhovateľky išlo o osobu, ktorá sa dopúšťa fyzického alebo psychického násilia, nebolo možné.

12. Vychádzajúc z uvedeného tak podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka dostatočným spôsobom osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov a hodnoverne osvedčila aj dôvodnosť a trvanie nároku (obsahom je právo bývania, ktoré trvá do času zabezpečenia bytovej náhrady) ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pričom je zrejmé, že toto jej právo bolo porušené. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

13. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa 337 ods. 1 až 3 , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného

opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

15. V danej veci išlo podľa názoru odvolacieho súdu o prípad, kedy je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto súd neukladal navrhovateľke povinnosť podať žalobu vo veci samej. Zároveň však v zmysle bolo nutné poučiť protistranu o možnosti podať v prípade potreby na súde žalobu o vypratanie nehnuteľnosti podľa a následkom úspešnej žaloby bude potom zrušenie neodkladného opatrenia podľa .

16. O nároku na náhradu trov tohto (prvoinštančného i odvolacieho) konania odvolací súd rozhodol podľa , a , a keďže návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo vyhovené, plne úspešná navrhovateľka má preto nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

17. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).