Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-65-2022.pdf
PDF · 104.2 KB
Case nature
Subarea
24Co/65/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Dominika Horváthová, o návrhu navrhovateľky: Y. X., nar. X.X.XXXX, adresa Mesto Y., zastúpenej advokátom JUDr. Romanom Cibulkom, so sídlom Trnava, Hlavná 13, proti odporcovi: Mgr. S. S., nar. XX.XX.XXXX, adresa Y., E. XXXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 16C/48/2022-18 zo dňa 17.5.2022, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. a II. p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku III. o náhrade trov konania r u š í.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd výrokom I. uložil odporcovi povinnosť vydať navrhovateľke do užívania svoj dvojizbový byt č. XX situovaný na prízemí v dome so súp. č. XXXX na E. XX v Y. a zabezpečiť jej nerušený výkon jej práv spojených s užívaním tohto bytu a to v lehote do 3 dní, výrokom II. rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej a výrokom III. navrhovateľke sa voči odporcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2, § 330 ods. 1 a 2 CSP.
3. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu a jeho príloh dospel k záveru, že potreba bezodkladne upraviť právne pomery medzi účastníkmi z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva. Prvoinštančný súd mal za osvedčené, že medzi účastníkmi konania existoval právny vzťah a to z titulu Zmluvy o nájme bytu, na základe ktorej odporca v postavení prenajímateľa prenechal byt č. XX situovaný na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX na E. ulici XX v Y. navrhovateľke ako nájomcovi. Tiež navrhovateľka osvedčila, že povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu pre ňu vyplývala jej bývalému manželovi z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/45/2021. Bolo zrejmé, že predmetná zmluva bola podpísaná zmluvnými stranami a v zmysle bodu 5. nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpísania oboma zmluvnými stranami, t. j. dňa 8.4.2022. Z listinných dôkazov predložených navrhovateľkou vyplývalo, že odporca ako prenajímateľ jej napriek platnej a účinnej Zmluve nesprístupnil predmet nájmu a neumožnil jej bývať v uvedenom byte, a to i napriek tomu, že mali uzavretú Zmluvu, z ktorej vyplývali práva a povinnosti pre obe zmluvné strany. Navrhovateľka súčasne osvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy strán sporu neodkladným opatrením. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol na súde podaný už dňa 9.5.2022, a to po tom, ako zostali výzvy navrhovateľky o sprístupnenie bytu za nesplnené. Na základe vyššie uvedených skutočností súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel, keďže mal za to, že boli splnené podmienky pre jeho nariadenie. Súčasne súd vo výroku II. rozhodol, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, v ktorom sa navrhovateľka domáha uloženia povinnosti odporcovi vydať byt v zmysle Zmluvy do užívania
navrhovateľke. Súčasne v konaní vo veci samej bude súd skúmať odporcom namietanú neplatnosť predmetnej zmluvy, ako i výpoveď o nájme z bytu.
4. O trovách konania súd rozhodol vo výroku III. v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Navrhovateľka bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
5. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie odporca, pričom uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP a domáhal sa, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci, prípadne aby napadnuté uznesenie zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
6. Odvolateľ uviedol, že z výroku napadnutého uznesenia vyplýva, že jeho povinnosť umožniť navrhovateľke užívanie bytu v jeho vlastníctve má trvať aj po skončení výpovednej doby. Neodkladné opatrenie v znení, v ktorom bolo vydané a navrhnuté, nerešpektuje zásadu primeranosti, keďže neodkladným opatrením sa nemôže zasiahnuť do zákonom chránených práv osoby, voči ktorej sa uplatňuje, neprimeranou mierou. Tým sa súd odklonil od ustálenej judikatúry, podľa ktorej sa síce konanie o nariadenie neodkladného opatrenia riadi princípom osvedčenia, avšak súčasne je nevyhnutné pri rozhodovaní brať do úvahy práve zásadu primeranosti. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.7.2008, sp. zn. 15Cob/132/2008. Vytýka súdu nedostatočnú preskúmateľnosť odvolaním napadnutého uznesenia, ktorá zakladá inú vadu konaniu, ako aj nesprávne právne posúdenie veci.
7. V ďalšej časti odvolania odporca poukazuje na skutočnosť, že dňa 25.05.2022 navrhovateľke cestou jej právneho zástupcu oznámil opätovne dôvody, pre ktoré nemôže pristúpiť k vydaniu bytu. Uviedol, že byt potrebuje na vlastné bývanie a že uzatvorenú nájomnú zmluvu považuje za neplatnú. Prízvukoval, akým arogantným spôsobom sa navrhovateľka správala pri obhliadke bytu. Nátlak z jej strany na odporcovu osobu sa prieči dobrým mravom. Navrhovateľka sa pri obhliadke bytu vyjadrila, že tento sa jej nepáči, mala výhrady. Nebola spokojná s cenou nájmu a vyjadrila sa, že mi oznámi svoje stanovisko do 08.04.2022, čo však neurobila. Nie je ani preukázané, či zmluvu skutočne podpísala dňa 08.04.2022, ako uvádza navrhovateľka a konštatuje súd prvej inštancie. Medzičasom došlo z rodinných dôvodov k zmene na strane odporcu, ktoré ho prinútili k tomu, že byt nemôže prenajať. V zmysle jeho vyhlásenia (ponuky) mal byť byt prenajatý už od 15.03.2022, na ktorú ponuku navrhovateľka v tejto lehote nereagovala a podpísanú zmluvu odporcovi nedoručila. Vzhľadom na arogantné správanie navrhovateľky z opatrnosti pristúpil k výpovedi z nájmu bytu, nakoľko odmietala akceptovať odporcove dôvody uvedené v liste zo dňa 19.04.2022.
8. Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedla, že odvolanie odporcu považuje za nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania. Má za to, že odporca vo svojom odvolaní vôbec neuvádza, v čom tento podľa jeho tvrdenia neprimeraný zásah spočíva. Z obsahu navrhovateľkou predložených listín, najmä z uzatvorenej nájomnej zmluvy, vyplýva, že odporca svoj byt prenajal navrhovateľke, pričom sám odporca nerobí sporným, že podpis na uvedenej zmluve je jeho podpisom. Dôvody uvádzané odporcom, pre ktoré si vraj nemôže splniť povinnosť vyplývajúcu z uzavretej nájomnej zmluvy, pritom bližšie nešpecifikuje.
9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a II. vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu odporcu, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že boli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.
13. Súd prvej inštancie mal za osvedčené (bod 6. a 20. napadnutého uznesenia), že navrhovateľka s odporcom uzavreli Zmluvu o nájme bytu (ďalej aj ako Zmluva), ktorú navrhovateľka podpísala dňa 8.4.2022 a odporca ju podpísal dňa 11.3.2022. V zmysle bodu 1. Zmluvy bol predmetom nájmu 2 - izbový byt č. XX situovaný na prízemí bytového domu so súp. č. XXXX, vchod E. XX v Y. o výmere 74,26 m2. V zmysle bodu 2. Zmluvy bol nájom dohodnutý na dobu neurčitú. Zmluvné strany sa v bode 3. Zmluvy dohodli na výške nájomného a spôsobe jeho úhrady. V zmysle bodu 5. Zmluvy nadobudla zmluva platnosť a účinnosť dňom jej podpísania oboma zmluvnými stranami. Zmluvnou stranou predmetnej zmluvy bol aj K. X., bývalý manžel navrhovateľky, ktorý tak zabezpečil pre navrhovateľku bytovú náhradu v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/45/2021-41. Odvolateľ namietal platnosť predmetnej Zmluvy, pričom ako dôvody neplatnosti uviedol, že nátlak zo strany navrhovateľky na odporcovu osobu, ďalej že navrhovateľka sa pri obhliadke bytu vyjadrila, že tento sa jej nepáči, mala výhrady, svoje stanovisko ohľadom nájmu bytu mala oznámiť do 08.04.2022, čo však neurobila. Nie je ani preukázané, či zmluvu skutočne podpísala dňa 08.04.2022, ako uvádza navrhovateľka a konštatuje súd prvej inštancie. Medzičasom došlo z rodinných dôvodov k zmene na strane odporcu, ktoré ho prinútili k tomu, že byt nemôže prenajať. V zmysle jeho vyhlásenia (ponuky) mal byť byt prenajatý už od 15.03.2022, na ktorú ponuku navrhovateľka v tejto lehote nereagovala a podpísanú zmluvu odporcovi nedoručila.
14. Odvolací súd po preskúmaní námietok odvolateľa má za to, že záver súd prvej inštancie ohľadom platnosti uzavretej nájomnej zmluvy je správny. Pokiaľ ide o prvý deklarovaný dôvod neplatnosti Zmluvy zo strany odvolateľa - nátlak zo strany navrhovateľky, tento odporca nijako nešpecifikoval, ani neuviedol v čom malo spočívať správanie navrhovateľky, ktoré by súd mal vyhodnotiť v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené nevyplýva ani z listín, ktoré sú súčasťou spisu - Stanovisko k výzve zo dňa 19.04.2022 a Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27.04.2022.
15. Podľa § 43a ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Z.z. Občianskeho zákonníka, ďalej len „OZ“, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
16. Podľa § 43b ods. 1 písm. a) až c) OZ, návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká a) uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej
zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
17. Podľa § 43c OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
18. Pokiaľ ide o nedostatočnú komunikáciu navrhovateľky s odporcom v období kontraktačného procesu (neoznámenie stanoviska ohľadom nájmu bytu do 08.04.2022 a nereagovanie na ponuku odporcu začať prenájom už dňa 15.03.2022), tieto skutočnosti nemajú vplyv na to, že Zmluva bola riadne uzavretá. Zo znenia samotnej Zmluvy ani iných listín nevyplýva, že by návrh zmluvy o nájme mal byť časovo ohraničený, teda nemožno konštatovať, že navrhovateľka neprijala návrh na uzavretie Zmluvy do 08.04.2022, hoci tak bola povinná urobiť a že by návrh Zmluvy podľa § 43b ods. 1 písm. a) OZ zanikol. Ohľadom tvrdenia odporcu, že nájom mal začať dňa 15.03.2022, odvolací odkazuje na záver súdu prvej inštancie v bode 6. napadnutého uznesenie, kde k bodu 2.2 Zmluvy, ktorý znie: „Nájom dňom 15.03.2021.“ súd prvej inštancie uviedol, že v Zmluve je pravdepodobne chyba v písaní, a to s poukazom na písomné vyjadrenie odporcu „Stanovisko k výzve“ z č. l. 12.. Z pohľadu odvolacieho súdu však ani táto skutočnosť nie je spôsobilá ovplyvniť moment uzavretia Zmluvy - 08.04.2022. Podľa § 43b ods. 1 písm. b) návrh zaniká uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu. Z listiny - Stanovisko k výzve zo dňa 19.04.2022, ako aj samotných tvrdení odvolateľa je zrejmé, že odporca a navrhovateľka sa dohodli, že stanovisko k nájmu bytu zaujme navrhovateľka do 08.04.2022, pričom z podpísanej Zmluvy má súd za osvedčené, že v tento deň navrhovateľka aj návrh Zmluvy prijala a podpísala. Potom nemožno konštatovať, že by návrh Zmluvy zanikol z dôvodu uplynutia primeranej doby podľa § 43b ods. 1 písm. b) OZ. Hoci zo spisu nie je možné s presnosťou vyvodiť, kedy bolo podpísané vyhotovenie Zmluvy odovzdané odporcovi (prenajímateľovi), je nesporné, že odporca o podpísaní Zmluvy mal vedomosť, lebo bol vyzývaný na sprístupnenie bytu, na čo sám reagoval vyššie spomínaným Staviskom k výzve zo dňa 19.04.2022, t.j. po niekoľkých dňoch od uzavretia Zmluvy. Odporca netvrdil a zo žiadnych listín ani nevyplýva, že by odporca odvolal svoj návrh na uzavretie Zmluvy v čase pred jeho prijatím navrhovateľkou, preto na základe vyššie uvedeného, po preskúmaní podstatných náležitostí nájomnej zmluvy podľa § 663 a nasl. OZ, ktoré predmetná Zmluva obsahuje, odvolací súd hodnotí záver súdu prvej inštancie o platnosti predmetnej nájomnej zmluve a s ňou súvisiacu existenciu právneho vzťahu medzi stranami konania, ako správny.
19. Skutočnosť, ktorú mal súd prvého stupňa za osvedčenú, a to právo na bytovú náhradu, ktorá navrhovateľke vyplývala z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/45/2021 a ktorú navrhovateľke zabezpečil bývalý manžel prostredníctvom uzavretia nájomnej zmluvy s odporcom, odvolateľ nerozporoval. Takisto nenamietal ani tú skutočnosť, že navrhovateľke predmetný byt nesprístupnil a ani tak nemieni učiniť. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil, že je daná potreba bezodkladne upraviť pomery strán konania podľa § 325 ods. 1 CSP.
20. Podľa § 711 ods. 1 písm. a) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak prenajímateľ potrebuje byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov.
21. Podľa § 710 ods. 3 OZ, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
22. Podľa § 711 ods. 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
23. Odvolateľ argumentoval aj tým, že nariadené neodkladné opatrenie nerešpektuje zásadu primeranosti, keďže povinnosť umožniť navrhovateľke užívanie bytu v jeho vlastníctve má trvať aj po skončení výpovednej doby. Princíp proporcionality je potrebné vždy zohľadniť, ak dochádza ku kolízii dvoch (alebo viacerých) subjektívnych práv - v danom prípade ide o právo navrhovateľky užívať byt na základe Zmluvy ako bytovú náhradu a na strane druhej právo odporcu disponovať s
nehnuteľnosťou, ktorej je vlastníkom a aj ju užívať. Ak sa návrhom na neodkladné opatrenie navrhuje uložiť strane, aby niečo konala (alebo sa niečoho držala, prípadne niečo znášala), povinnosť konať musí byť individualizovaná konkrétnym vymedzením, čo má strana konať. Zásah do právnej sféry povinnej osoby musí byť legitímny a v súlade s princípom proporcionality, pretože neodkladné opatrenie nemôže nikoho obmedzovať nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Je pritom nutné dbať na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Pokiaľ ide o Výpoveď z nájmu bytu zo dňa 27.04.2022, ktorú odporca doručil navrhovateľke „z opatrnosti“ a s ňou súvisiace tvrdenia odporcu o naplnení potreby mať byt k dispozícii pre seba, je potrebné zdôrazniť, že nielenže dosiaľ neuplynula výpovedná doba, ale neuplynula ani lehota, v ktorej sa navrhovateľka môže domáhať jej neplatnosti (žalobným návrhom ktorý bol podaný súčasne s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa navrhovateľka domáha len vydania predmetného bytu do užívania). Právny stav, z ktorého navrhovateľka odvodzuje svoje právo predmetný byt užívať, teda začal trvať od momentu uzavretia nájomnej zmluvy, v čase vydania napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie stále trval (§ 329 ods. 2 CSP) a neskončí sa skôr, ako súd nerozhodne vo veci samej (výrok II. napadnutého uznesenia). Nemožno preto konštatovať, že doba trvania neodkladného opatrenia zasahuje neprimerane do práv odporcu, keď obmedzenie užívania predmetného bytu z titulu jeho užívania navrhovateľkou je dané zákonnými časovými limitmi vyplývajúcimi z § 710 ods. 3 a § 711 ods. 6 OZ.
24. Odvolací súd preto konštatuje, že boli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože navrhovateľka osvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery navrhovaným spôsobom, teda existenciu povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu pre ňu vyplývajúcu z rozhodnutia Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/45/2021 a uzavretie nájomnej zmluvy, osvedčila pravdepodobnosť nároku, ktorému žiadala poskytnúť predbežnú ochranu (právo byt užívať na základe nájomnej zmluvy), a zároveň aj osvedčila, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy jej právam (odporca neumožnil navrhovateľke predmetný byt užívať), pričom ochrana poskytnutá neodkladným opatrením nie je neprimeraná (bod 22. odôvodnenia). Odvolací súd preto napadnuté uznesenie ako vecne správne vo výroku I. a II. potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
25. O trovách konania súd rozhodol vo výroku III. v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu tak, že navrhovateľka bola v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešná v celom rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odporca napadol uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj vo výroku o náhrade trov konania.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 389 ods. 1 písm. d), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
28. Keďže rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v súlade s ust. § 262 ods. 1 CSP, súd o nároku na náhradu trov konania nerozhoduje. S otázkou trov konania a ich náhrady sa následne vysporiada až v rozhodnutí vo veci samej, prípadne v inom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Výnimku z daného pravidla predstavuje iba neodkladné opatrenie, ktoré procesne konzumuje vec samu a ktoré nie je viazané na meritórne konania. V danom prípade bola spolu s neodkladným opatrením podaná aj žaloba vo veci samej, preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku III. o trovách konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, nakoľko dôvody na vydanie rozhodnutia o trovách konania neboli dané.
29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).