Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-31-2021.pdf
PDF · 92.61 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/31/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobcu: Bytkomfort s.r.o., so sídlom SNP 9, Nové Zámky, IČO: 36 555 193, proti žalovanému: W. W., nar. X. S. XXXX, trvale pobytom V. XXXX, W., o zaplatenie 1.970,18 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo 17. júna 2020 č.k. 35C/21/2020-53 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.967,38 eur a zmluvnú pokutu vo výške 2,80 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 8a ods. 1, § 10 ods. 1 a 6 z.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a § 544 ods. 1 a 2 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Vecne dôvodil, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný ako vlastník bytu v bytovom dome uzavrel so žalobcom zmluvu o výkone správy a na jej základe sa zaviazal platiť na účet žalobcu preddavky na služby spojené s užívaním bytu, ako i vzniknuté nedoplatky na základe vyúčtovania žalobcu. Žalovaný si svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy riadne a včas neplnil a žalobcovi vznikla pohľadávka voči žalovanému z titulu nedoplatku za vyúčtovanie nákladov za kalendárny rok 2017 za obdobie od 1. januára do 30. septembra 2017 v celkovej výške 1.969,59 eur, ktorú žalobca riadne preukázal vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním bytu. Vyúčtovanie bolo realizované na základe podkladov, ktoré odovzdal žalovaný prostredníctvom svojho realitného makléra pri predaji bytu. Žalovaný žiadnym spôsobom nedoložil a nepreukázal nesprávnosť vyúčtovania, pričom argumentácia, že žalovaný v byte nebýval, je bezpredmetná, keďže v rozhodnom období bol vlastníkom bytu. Žalovaný tvrdil, že žalobca mu ukázal len kópiu odpisu stavov, ktoré mal odovzdať jeho realitný agent, nie originál, avšak žalovaný nepreukázal, že by reálny odpis stavov pri predaji bytu bol odlišný než ten, z ktorého žaloba vychádzal pri vyúčtovaní. Pokiaľ ide o námietku, že vyúčtovanie bolo adresované synovi žalovaného, žalobca túto skutočnosť odôvodňoval tým, že žalovaný si túto formu doručovania vyhradil, pričom i z podaní žalovaného adresovaných súdu vyplýva, že ako korešpondenčnú adresu neuvádza adresu svojho trvalého pobytu, ale práve adresu zrejme svojho syna, na ktorú mu bolo vyúčtovanie doručené. Argumenty žalovaného súd prvej inštancie nepovažoval za účinnú obranu proti uplatnenému nároku a žalobe žalobcu preto v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nedoplatok za vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. januára 2017 do 30. septembra 2017 vo výške 1.967,38 eur a zmluvnú pokutu vo výške 0,03% denne vyčíslenú k 31. máju
2018 na sumu 2,80 eur (za porušenie zmluvnej povinnosti uhrádzať preddavkové platby na užívanie bytu riadne a včas). O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že na základe vyúčtovania za tri mesiace mal zaplatiť podľa vyúčtovania tak vysokú sumu a to napriek tomu, že byt predal bez dlžôb, inak by sa to ani nedalo previesť na inú osobu, pričom vyúčtovanie za roky 2016 a 2017 riadne vyplatil, nemal podlžnosti. Vyúčtovanie za rok 2017 považuje za úplný výmysel, keď je nereálne, aby mal takú spotrebu v byte, kde boli dva radiátory a aj tie boli vypnuté. Podotkol, že nájomné riadne platil, dlh ku dňu predaja bytu nemal a žiadal prešetrenie meracích prístrojov, ktoré sú v byte, keď ani podľa odhadcu ktorého sa pýtal, by stavy na tri mesiace nepasovali a nesúhlasí s tým, že mal tak vysoký nedoplatok.
3. Na výzvu súdu doplnil svoje odvolanie s tým, že zopakoval svoje tvrdenia, že neexistuje, aby mal tak vysokú podlžnosť, keďže nemohol mať tak vysokú spotrebu vody a kúrenia, to by musel napustiť 20 bazénov. Výzvu aby uviedol, čoho sa domáha uviedol, len že sa domáha spravodlivosti, nakoľko vyúčtovanie vyplatil do centu pri predaji bytu a za tri mesiace nemohol mať tak vysoké nedoplatky a nevie, odkiaľ sa taký stav nabral.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť. Namietal, že dôvody uvádzané žalovaným v odvolaní považuje za nedôvodné vo vzťahu k meritu veci ako i rozsahu dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie.
5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný s tým, že jeho dôvody nie sú irelevantné, stojí si za tým, že vyúčtovanie nie je správne, nakoľko v máji toho istého roku vyplatil vyúčtovanie celé, nemal tam žiadnu podlžnosť, býval tam sám a nie je mu zrejmé, či má platiť vodu za celú bytovku. Dodal, že žiadal o prešetrenie ale nič sa nedialo.
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodného ho potvrdiť (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
7. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 1.967,38 eur titulom nedoplatku na úhradách za užívanie bytu v zmysle vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu a 2,80 eur zmluvnej pokuty.
8. S prihliadnutím na obsah podaného odvolania predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaného, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či vec správne posúdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
10. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a rozhodnutia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi
a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami, pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
11. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie zisteným skutkovým stavom pokiaľ ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatnených nárokov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových, či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť, žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal, vykonanie žiadnych konkrétnych dôkazov nenavrhol a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
12. Žalovaný síce namieta skutkový stav ako ho zistil súd prvej inštancie a to konkrétne v časti že z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie od 1. januára 2017 do 30. septembra 2017 je zrejmé, že má nedoplatok 1.967,38 eur, avšak žalovaný v priebehu celého konania svoje tvrdenia nepreukázal. Žalovaný vo svojom odvolaní rovnako ako v replike a tiež v odpore proti platobnému rozkazu poukazuje len všeobecne, že nedoplatok mu nemohol v takej výške vzniknúť. Toto tvrdenie ničím nepodložil, v prvoinštančnom konaní nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia a neučinil tak ani v odvolacom konaní.
13. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
14. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
15. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci.
16. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkmi v opačnom procesnom postavení, než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom je zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
17. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana konania, ktorá si tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Jedným zo základných predpokladov úspechu v sporovom konaní je unesenie dôkazného bremena, teda faktického preukázania tvrdených skutočností. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností nesie tá strana konania, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu má za následok neunesenie dôkazného bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.
18. Vzhľadom na to, že žalovaný okrem všeobecného tvrdenia o tom, že dlh mu nevznikol, svoje tvrdenie nepreukázal (t. j. nenavrhol žiadne dôkazy), nebolo možné preskúmavať skutkové a právne závery napadnutého rozsudku a dospieť k inému záveru, než súd prvej inštancie. Skutkové zistenia súdu sú v zásade limitované tým, čo strany tvrdia a súd (až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej aktivity strany sporu.
19. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s § 255 ods. 1 CSP rozhodol i o náhrade trov konania.
20. Žalobca bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania s tým, že o nároku rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).