Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-20-2021.pdf
PDF · 113.69 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/20/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Jána Auxta, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: Q. N., nar. XX. XX. XXXX, K. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, deti rodičov: otec Z. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. X. XXXX/XX, H. C., matka Z. N., rod. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, Z., okres Z., o úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní otca maloletých detí a odvolaní kolízneho opatrovníka proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 26P/102/2019 - 245 zo dňa 11. 01. 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 26P/102/2019 - 245 zo dňa 11. 01. 2021 vo výroku V., ktorým súd uložil výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, a to prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, Referát poradensko-psychologických služieb pracovisko Žarnovica, na obdobie najdlhšie jedného roka od právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
III. Odvolanie otca maloletých detí o d m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo aj „okresný súd“) výrokom I. vyslovil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi Q. N., nar. XX. XX. XXXX a maloletou K. N., nar. XX. XX. XXXX každý párny kalendárny víkend, a to v čase od piatku od 13.30 h do nedele do 18.00 h s tým, že otec si bude maloleté deti preberať v stanom čase po skončení vyučovania v príslušných školských zariadeniach a zároveň bude povinný zabezpečiť počas styku účasť maloletých detí na mimoškolských aktivitách, krúžkoch a záujmovej činnosti a po ukončení styku maloleté deti je povinný odovzdať v mieste bydliska matky. Výrokom II. určil, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi Q. N., nar. XX.XX.XXXX a maloletou K. N., nar. XX. XX. XXXX:
- v nepárnych kalendárnych týždňoch v stredu v čase od 13.30 h do 17.00 h s tým, že maloleté deti prevezme po skončení vyučovania v príslušných školských zariadeniach a zároveň je povinný zabezpečiť počas styku účasť maloletých detí na mimoškolských aktivitách, krúžkoch a záujmovej činnosti a po ukončení styku maloleté deti odovzdať v mieste jej bydliska matky,
- počas obdobia letných školských prázdnin v každom kalendárnom roku od pondelka prvého júlového týždňa od 9.00 h do nedele druhého júlového týždňa do 18.00 h a tiež od pondelka prvého augustového týždňa od 9.00 h do nedele druhého augustového týždňa do 18.00 h,
- počas veľkonočných sviatkov v každom párnom kalendárnom roku od Veľkonočného piatku od 9.00 h do Veľkonočného pondelka do 16.00 h,
- počas vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v nepárnych kalendárnych rokoch v čase od 23. 12. od 9.00 h do 30. 12. do 18.00 h a v párnych kalendárnych rokoch v čase od 30. 12. od 9.00 ho do 6. 1. nasledujúceho roku do 18.00 h,
- počas jesenných školských prázdnin v párnych kalendárnych rokoch od 1. dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 h,
- počas jarných školských prázdnin v nepárnom kalendárnom roku od 1. dňa prázdnin od 9.00 hod. do posledného dňa prázdnin do 18.00 h s tým, že maloleté deti si bude preberať a odovzdávať v mieste bydliska matky. Výrokom III. určil, že matka je povinná maloleté deti na stretnutia s otcom riadne pripraviť, styk otca s maloletými deťmi v stanovenom čase umožniť. Výrokom IV. vyslovil, že rodičia sú povinní v prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť navzájom si oznámiť túto skutočnosť, najneskôr 48 hodín pred začatím styku, inak bezprostredne po vzniku takejto skutočnosti. Výrokom V. súd rodičom uložil výchovné opatrenie, a to vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, a to prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, Referát poradensko-psychologických pracovisko Žarnovica, a to na obdobie najdlhšie jedného roka od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách prvoinštančného konania súd rozhodol výrokom VI. tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ - manžel Z. N., sa návrhom doručeným súdu dňa 04. 09. 2019 domáhal rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností k maloletým deťom K. V. a Q. X.. Okresný súd v predchádzajúcom priebehu konania už rozhodol rozsudkom č. k. 26P/102/2019 - 148 zo dňa 20. 01. 2020 tak, že manželstvo navrhovateľa Z. Q. a manželky Z. Q. rozviedol, maloleté deti K. H. a G. H. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o vyživovacej povinnosti vo výške 120,- Eur mesačne na maloletého Q. H. a vo výške 100,- Eur na maloletú K. W., taktiež upravil styk otca s maloletými deťmi, každý párny kalendárny týždeň. Uvedeným rozsudkom súd tiež uložil rodičom výchovné opatrenie, a to vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky. V dôsledku podaného odvolania o veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý zrušil rozsudok prvoinštančného súdu, a to vo výroku o úprave styku otca s maloletými deťmi, o uložení výchovného opatrenia a náhrade trov konania a v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že styk upravený v rozsahu každý párny víkend od piatku do pondelka bez akejkoľvek ďalšej úpravy styku napr. vianočných sviatkov, veľkonočných sviatkov, jarných a letných prázdnin, je nedostatočný a v danom prípade i zjavne nevhodný, keď počas konania bolo nepochybne zistené, že nie je možné očakávať dohodu rodičov ohľadne styku s maloletými deťmi bez súdneho rozhodnutia.
3. V ďalšom odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie súd poukázal na ustanovenie § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v zmysle ktorého je súd prvej inštancie po zrušení a vrátení veci viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Súd prvej inštancie v ďalšom priebehu konania vykonal pojednávanie, na ktorom vyslúchol oboch rodičov maloletých detí ako i kolízneho opatrovníka a vykonal ostatné dokazovanie. V odôvodnení ďalej poukázal na ust. § 25 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré na prvom mieste dáva možnosť rodičom dohodnúť sa na úprave styku s maloletým dieťaťom, ktorá dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Keďže sa rodičia maloletých detí na pojednávaní dohodli na konkrétnom časovom rámci úpravy styku otca s mal. deťmi, ktorý nie je v rozpore so záujmami mal. detí, súd upravil styk v zmysle tejto dohody. Pokiaľ ide o otázku odovzdávania maloletých detí po skončení styku, súd rozhodol tak, že povinný odovzdávať maloleté deti bude otec, a to v mieste bydliska matky. Ohľadne nákladov spojených s cestovaním okresný súd poukázal, že už v ods. 18. odôvodnenia rozsudku zo dňa 20. 01. 2020 uviedol, že pri určení výšky výživného zohľadňoval aj zvýšené výdavky na strane otca, ktoré mu vzniknú na cestovanie s deťmi, vzhľadom na značnú vzdialenosť bydliska a zabezpečovanie ich potrieb počas pobytu detí u otca v čase styku. Taktiež súd prihliadol na okolnosti a príčiny rozvodu rodičov mal. detí, preto za vhodnejšie riešenie v záujme maloletých detí súd považoval odovzdávanie detí otcom v mieste bydliska matky z toho dôvodu, že v minulom období (po rozchode rodičov) dochádzalo k vážnym problémom práve pri odovzdávaní mal. syna Q., kedy napríklad otec odmietol syna odovzdať matke po tom, ako si ho prevzal zo škôlky bez jej vedomia a následne zatajoval pred ňou miesto, kde sa dieťa nachádza. Ako bolo preukázané zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, odbor sociálnych vecí a rodiny, vzťahy medzi rodičmi boli napriek rozchodu značne napäté, komunikácia bola problematická a v rámci realizácie
styku otca s deťmi prichádzalo ku konfliktom s matkou, ale aj inými osobami. Orgán SPODaSK preto navrhoval súdu uložiť rodičom výchovné opatrenie s cieľom zlepšenia komunikácie a vzťahov, nakoľko existujúca situácia môže mať negatívny dopad na psychosomatický vývoj detí Q. a Svetlany, čo nie je v záujme maloletých. Zo vzájomných postojov a spôsobu komunikácie rodičov na pojednávaní je zrejmé, že významnejší posun v ich komunikácii oproti minulému obdobiu nenastal. Spoluprácu a odborné poradenstvo, ktoré bolo rodičom ponúknuté prostredníctvom ÚPSVaR Malacky otec odmietal a nesúhlasil ani s uložením povinnosti formou výchovného opatrenia. Ohľadne možnosti absolvovania poradenstva prostredníctvom OSPODaSK príslušného podľa miesta jeho trvalého bydliska, t. j. ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, však vyjadril súhlas a uviedol, že tam sa bude dostavovať. Súd prvej inštancie preto s poukazom na § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine opätovne uložil rodičom výchovné opatrenie, nakoľko je v záujme maloletých detí i samotných rodičov. Absolvovanie odborného poradenstva je podľa súdu nevyhnutné, predovšetkým za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie a kooperácie rodičov aspoň v základných otázkach, týkajúcich sa maloletých detí, ako sú spolupráca pri preberaní a odovzdávaní detí počas upraveného styku, v budúcnosti príprava na vyučovanie do školy, riešenie prípadných mimoriadnych situácií, ktoré môžu nastať, či prijímaní rozhodnutí, týkajúcich sa podstatných vecí maloletých. Súd môže výchovné opatrenie zrušiť i skôr, ak splnilo svoj účel.
4. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa§ 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie kolízny opatrovník
- Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, pričom uviedol, že odvolanie podáva proti rozsudku v časti uloženého výchovného opatrenia rodičom. Uviedol, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica nevie zabezpečiť realizáciu výchovného opatrenia, nakoľko miestna príslušnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa spravuje sídlom úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého obvode má dieťa obvyklý pobyt. Obe maloleté deti ako i matka maloletých deti sa od 10. 07. 2019 zdržiavajú, teda majú obvyklý pobyt, na adrese N. XX, Z., preto z uvedeného dôvodu kolízny opatrovník navrhol, aby súd rodičom uložil výchovné opatrenie, a to vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte poradensko- psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, a to na obdobie najdlhšie jedného roka od právoplatnosti rozsudku.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 01. 02. 2021, odvolanie tiež otec maloletých detí. V obsahu svojho odvolania uviedol, že namieta bod 11. rozsudku a namieta vyjadrenie matky. Uviedol, že nie je pravda, že matka zabezpečuje permanentne starostlivosť sama. Matka vo vyjadrení pred súdom klame a uvádza nepravdivé tvrdenia. Žije v spoločnej domácnosti s jej rodičmi vo veľkom rodinnom dome v R., pričom otec maloletých detí bol svedkom toho, ako otec matky chodil pre maloletého Q. do školských zariadení. Takisto sa otec nesúhlasne vyjadril k tvrdeniu matky obsiahnutému v bode 11. rozsudku. K vyjadreniu matky uviedol, že matka tým, že neuviedla celú skutočnosť o danej situácii, manipuluje s výpoveďou tak, ako to vyhovuje jej a aby poškodila otcovi mal. detí. Sudca konajúci vo veci ju v tom celý čas počas konania podporoval. Ďalej otec uviedol, že upozorňoval sudcu, že matka klame, svoje tvrdenia nemá ničím podložené a tým marí samotné konanie, ale sudca ju naďalej nechal tvrdiť si svoje výpovede. Ďalej otec maloletých detí namietal záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v bode 12. rozsudku, keď súd uviedol, že je nutné prihliadať na okolnosti a príčiny rozvodu rodičov maloletých detí, s čím súvisia aj dôvody odchodu matky zo spoločnej domácnosti, keďže spolužitie s manželom už pre ňu neprichádzalo do úvahy vzhľadom na vyhrotené vzťahy, psychický nátlak a dokonca až fyzické atakovanie zo strany manžela. Otec v odvolaní uviedol, že daný výrok nie je pravdivý, na čo upozorňoval i súd. Nikdy mu nebola preukázaná vina, že by matku fyzicky atakoval a vyvíjal psychický nátlak. Bol vypočúvaný na polícií, bolo aj súdne pojednávanie. Napriek tejto skutočnosti sudca konajúci v predmetnej veci rozhodoval, čím porušil práva otca mal. detí a je aj dôvodné podozrenie zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Taktiež uviedol, že musí uviesť ešte jeden závažný fakt, keď už po prvom pojednávaní sudca konajúci vo veci nepravdivo uviedol, že otec mal. detí dal súhlas k vypočutiu syna na orgáne sociálnej kurately v Z.. Otec uviedol, že takýto súhlas nikdy nedal. 7. Ďalej otec namietal konštatáciu súdu prvej inštancie obsiahnutú v rozsudku, kedy uviedol, že súd aj matka uvádza, že za vhodnejšie riešenie mal. detí považuje ich odovzdávanie otcom v mieste bydliska matky tiež z toho dôvodu, že v minulom období dochádzalo k vážnym problémom práve pri odovzdávaní mal. Q.. K tomuto záveru a konštatovaniu súdu aj matky otec uviedol, že syna v danom čase vyzdvihol zo škôlky a následne matku upovedomil, že syn je s ním. Nemal žiadnu zákonnú povinnosť informovať
matku o pobyte svojom a jeho syna. V tom čase nebolo ešte ani právoplatné rozhodnutie vo veci predbežného opatrenia. Vtedy ešte manželka dala na kriminálnu políciu trestné oznámenie na jeho osobu za únos dieťa. Za tak závažné obvinenie v prípade preukázania viny, by bol odsúdený k trestu odňatia slobody a umiestnený do zariadenia na výkon trestu. Nič také sa však nestalo, nakoľko matka sa nesprávne domnievala o jeho údajnej vine. Nie je žiadny zápis ani o jeho vypočutí, nakoľko vyšetrovateľ zamietol akékoľvek vypočúvanie. Takisto má otec detí za to, že takýmto konaním trpia i jeho maloleté deti, avšak konaním matky si utvárajú tiež nepravdivý obraz o svojom otcovi, s ktorým majú doteraz veľmi dobré vzťahy a môže to mať fatálne celoživotné následky pri ich vývine a vývoji. Matka svojím konaním narušuje ich vývoj, citový aj osobnostný, čím sa dopúšťa vážnych priestupkov a činov proti zákonom o rodinnom práve aj proti samotnej Ústave SR. Otec uviedol, že týmto odvolaním sa dožaduje nápravy, prešetrení daných pochybení a následne si v žiadnom prípade nepraje, aby sa tieto výpovede matky a sudcu objavili v rozhodnutí súdu. Preto na základe uvedených faktov podáva sťažnosť na sudcu Jozefa Medveďa, ktorý vedie toto konanie, za nepravdivé výroky, za protizákonné kroky, ktoré otec mal. detí uviedol vyššie a o prešetrení týchto skutočností. Taktiež týmto dáva sťažnosť na matku mal. detí Z. X. za krivé svedectvo na Okresnom súde v Žiari nad Hronom, za ohováranie a pošpinenie mena otca.
8. Po doručení odvolania kolízneho opatrovníka a otca maloletých detí súdu, súd prvej inštancie doručil účastníkom konania osobitné písomné poučenie o tom, že dňa 19. 01. 2021 nadobudla účinnosť novelizácia zákona č. 62/2020 Z. z., kde v zmysle § 8 písm. a/, § 9 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní v čase odo dňa účinnosti zákona do 28. 02. 2021 neplynú. Z tohto dôvodu začne lehota na podanie odvolania plynúť po 28. februári 2021, kedy môžu podať opravný prostriedok odvolanie proti rozsudku.
9. Po vyššie uvedenom poučení realizovanom súdom prvej inštancie, podal odvolanie v totožnom znení opätovne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica a to dňa 01. 03. 2021.
10. Rovnako dňa 04. 03. 2021 bolo okresnému súdu opätovne doručené písomné podanie otca označené ako „Odvolanie voči rozsudku v mene Slovenskej republiky sp. zn. 26P/102/2019-245, L 8/2“ s totožným obsahom, ako odvolanie otca maloletých detí zo dňa 27. 01. 2021 doručené súdu prvej inštancie 01. 02. 2021.
11. Odvolanie otca maloletých detí, ako i odvolanie kolízneho opatrovníka bolo doručené matke maloletých detí s možnosťou k uvedenému sa vyjadriť.
12. Dňa 08. 04. 2021 bolo súdu prvej inštancie doručené vyjadrenie matky k odvolaniu otca. K tvrdeniam otca maloletých detí ohľadom bodu 11. uviedla, že príležitostná výpomoc starých rodičov, ktorých vek je 68 a 71 rokov, nemení nič na skutočnosti, že deti má v riadnej celodennej osobnej starostlivosti, k tomu od februára 2020 má prácu na plný úväzok a nie vždy môže z práce odísť presne po 8 hodinách. Poskytovanie celodennej osobnej starostlivosti navyše neznamená, že jej rodičia nemôžu tráviť časť svojho času so svojím vnukom a vnučkou. Matka zotrvala na tvrdení, že manžel nedodržiava ich dohody ohľadne času a miesta preberania detí, kedy buď pre deti nepríde v dohodnutý čas, alebo jej ich v dohodnutý čas nedovezie. Domnieva sa, že súd uvedené skutočnosti zobral riadne do úvahy, a to tak, ako ich uviedol v bode 11 a 12 rozhodnutia, pričom matka uviedla, že chce zdôrazniť aj to, že súd určil výšku výživného pre otca maloletých detí aj s ohľadom na to, že miesto odovzdávania detí je v bydlisku detí, teda pri určovaní výšky výživného zobral do úvahy aj zvýšené náklady bývalého manžela pre realizáciu styku s deťmi. Skutočnosť, že bývalý manžel nedodržiava dohody ohľadne styku s deťmi pravidelne (teda sa u neho nejedná o výnimočné okolnosti, pre ktoré by nemohol daný termín dodržať), dokladá i poslednou aktuálnou sms konverzáciou. Ďalej uviedla, že k tvrdeniam otca maloletých detí ohľadom bodu 12 uvádza, že podklady, ktoré sú založené v spise k neodkladnému opatreniu sp. zn. 22P/24/2019, tak v tomto spise podávajú jasný obraz ohľadne správania sa otca maloletých detí. Evidentne bývalý manžel vytvára konflikty všade, kam príde, má zásadný problém s autoritami, a je známou postavou, ako na polícii v R. C., tak aj na polícii v K., polícia riešila jeho konflikty v materskej škôlke na L. G. v C.. Taktiež doložila i komunikáciu z EduPage, ktorá preukazuje spôsob komunikácie bývalého manžela so školou, či inými rodičmi. Na pojednávaniach sa navyše bývalý manžel správal voči súdu neúctivo, agresívne, súd neustále poúčal, nechcel druhú stranu pustiť k slovu a dovoliť jej vôbec sa vyjadriť k jeho útokom - uvedené skutočnosti sú preukázateľne zaznamenané vo zvukovej nahrávke súdu z predmetných pojednávaní. Ďalej uviedla, že vo veci odvolania Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Štiavnica nemá so zmenou miesta výkonu výchovného opatrenia do W. námietky a s takouto zmenou súhlasí. Na základe vyššie uvedeného tak navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou miesta výkonu výchovného opatrenia v zmysle odvolania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica. Ďalej uviedla, že má za to, že okresný súd úplne a riadne zistil skutočný stav veci, tento riadne posúdil a rozhodol. Z odvolania bývalého manžela nie je zrejmé, voči ktorým konkrétnym výrokom rozhodnutia sa odvoláva. Navyše skutočnosti uvádzané bývalým manželom sú vo vzťahu k výrokom rozhodnutia bezpredmetné a nespôsobilé ich zmeniť. Potreba odovzdávania detí si v Z. bola jasne preukázaná, odôvodnená a pomáha predchádzať konfliktom medzi rodičmi, teda je v prospech maloletých detí. Odvolanie sa voči samotnému odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
13. K vyjadreniu matky maloletých detí k odvolaniu otca a k odvolaniu kolízneho opatrovníka sa podaním zo dňa 12. 04. 2021 vyjadril ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica. Uviedol, že k vyjadreniu matky maloletých detí uvádza, že sa v plnom rozsahu pridržiava doterajších vyjadrení.
14. V dôsledku odvolania kolízneho opatrovníka, ako aj odvolania otca maloletých detí Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súdu odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 65 a § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP vo výroku o uloženom výchovnom opatrení ako vecne správny potvrdil. Zároveň odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvej inštancie postupom podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol, nakoľko odvolanie smerovalo len voči odôvodneniu rozsudku okresného súdu.
15. Podľa § 358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
16. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Odvolací súd predovšetkým uvádza, že po predložení veci preskúmal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podané otcom maloletých detí, pričom posúdiac celý obsah predmetného odvolania, dospel k záveru, že otec maloletých detí v podanom odvolaní argumentačne reaguje len na jednotlivé časti odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pričom namieta predovšetkým pravdivosť a správnosť jednotlivých záverov súdu prvej inštancie a reaguje na tvrdenia a prednesy matky maloletých detí, ktoré v odôvodnení svojho rozsudku uviedol súd prvej inštancie a na ktoré prednesy a tvrdenia rodičov maloletých detí poukázal pri konštatovaní vykonaného dokazovania a jeho vyhodnocovaní. Konkrétne otec maloletých detí namietal znenie odseku 11. a 12. odôvodnenia rozsudku a mal za to, že uvedené nie je pravdivé, pričom doplnil, že na to už upozorňoval i súd prvej inštancie. K jednotlivým dôvodom obsiahnutým v odôvodnení rozhodnutia a konštatovaným prednesom matky v podanom odvolaní otec maloletých detí uviedol vlastnú argumentáciu a vlastný popis ním vnímaného skutkového stavu. Doplňujúco a záverom otec uviedol, že si nepraje, aby ním uvádzané výpovede matky a sudcu sa objavili v rozhodnutí súdu.
18. Z uvedeného je zrejmé a odvolací súd konštatuje, že odvolanie otca maloletých detí nesmeruje proti určitému konkrétnemu výroku resp. výrokom rozhodnutia, ale smeruje len proti odôvodneniu rozsudku okresného súdu. Preto odvolací súd odvolanie otca maloletých detí postupom podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol s poukazom na § 358 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
19. Pokiaľ sa týka odvolania kolízneho opatrovníka maloletých detí, do výroku V. rozsudku, ktorým súd uložil rodičom maloletých detí výchovné opatrenie vo forme povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, referát poradensko-psychologických služieb, pracovisko Žarnovica, a to na obdobie najdlhšie jedného roka od právoplatnosti rozsudku, odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, jeho odôvodnenia, ako aj odvolacích námietok obsiahnutých v odvolaní kolízneho opatrovníka, konštatuje, že
odvolanie kolízneho opatrovníka nie je dôvodné a v ňom uvádzané odvolacie námietky nie sú spôsobilé zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie.
20. Pokiaľ súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti či dokonca nevyhnutnosti uloženia výchovného opatrenia, uvedenú odôvodnenú potrebu mal preukázanú zo zistených mnohých konfliktných situácií, ktoré boli medzi rodičmi zadokumentované, zo spôsobu komunikácie medzi rodičmi, ako i neschopnosti riešenia konfliktov, ale i bežných situácií súvisiacich s výchovou maloletých detí a opaterou o ne (napr. odovzdávanie detí). Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje dôvodnosť uloženého výchovného opatrenia, ktorú de facto nenamietal v podanom odvolaní ani samotný kolízny opatrovník ÚPSVaR Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, avšak tohto nosnou odvolacou námietkou je miesto realizácie výchovného opatrenia, keď kolízny opatrovník navrhuje, aby sa výchovné opatrenie realizovalo podľa miesta obvyklého pobytu matky a maloletých detí, ktorí žijú v Z..
21. Na uvedenú odvolaciu námietku týkajúcu sa miesta realizácie výchovného opatrenia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dotazoval oboch rodičov maloletých detí k ochote a možností dostavovať sa na jednotlivé psychologické poradenstvá, pričom otec maloletých detí možnosť dochádzania do Z. kategoricky odmietol, pričom z takto ilustrovanej situácie je zrejmé, že v takomto prípade by sa otec maloletých detí psychologickému poradenstvu nepodrobil vôbec a na komunikácii medzi rodičmi, jej zlepšení za pomoci odborníka, by pracované nebolo. Avšak v prípade realizácie psychologického poradenstva v mieste bydliska otca maloletých detí, tento s psychologicko-poradenským procesom súhlasil, je ochotný sa mu podrobiť a toto absolvovať, čím za takejto situácie je možné reálne dosiahnuť zamýšľaný cieľ a splniť účel nariadeného výchovného opatrenia. Ďalej je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že kolíznym opatrovníkom maloletých detí bol uznesením súdu prvej inštancie stanovený práve Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica a zlepšenie komunikácie medzi rodičmi navzájom je nepochybne i napĺňaním najlepšieho záujmu maloletých detí, ktorý predstavuje jednu z úloh a funkcií kolízneho opatrovníka. V neposlednom rade, ako tretiu okolnosť pre zdôvodnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, je nutné uviesť, že pokiaľ preberanie maloletých detí na realizáciu styku s otcom bolo určené v školských zariadeniach maloletých detí, t. j. v mieste pobytu matky (v Z.), ako aj odovzdávanie maloletých detí otcom matke po skončení styku otca s maloletými deťmi sa má rovnako realizovať v mieste bydliska matky, nebolo by spravodlivé od otca maloletých detí ďalej vyžadovať i to, aby i za účelom realizácie psychologického poradenstva dochádzal opätovne práve on do miesta obvyklého bydliska matky a maloletých detí. Preto s prihliadnutím na dosiahnutie a naplnenie účelu nariadeného výchovného opatrenia odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. potvrdil ako vecne správny.
22. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie nebol vo svojich ostatných výrokoch napadnutý odvolaním žiadneho z účastníkov konania, zostáva tento vo zvyšnej časti nedotknutý.
23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko v prejednávanej veci nebol dôvod postupovať podľa ust. § 54 a§ 55 Civilného mimosporového poriadku.
24. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).