Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-1163-2020.pdf
PDF · 107.91 KB
Case nature
Subarea
35Ek/1163/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: COPY PRINT GROUP, a.s., Bojnická 3, 831 04 Bratislava, IČO: 45 310 406, právne zastúpený: JUDr. Katarína Barlová, Bernolákova 6024/56, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 195 527, proti povinnému: CREATICK - kreatívna reklama, s. r. o., Farská 27, 949 01 Nitra, IČO: 51 337 860, o vymoženie 2 074,80 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Eva Rusnáková, ul. Ľ. Štúra č. 29, 934 01 Levice, IČO: 42 332 915, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 39,86 eur z a s t a v u j e.
II. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vo zvyšnej časti z a m i e t a.
III. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 61,24 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 27.07.2020, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 2 074,80 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz sp. zn. 4Up/715/2020 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica dňa 08.06.2020 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 04.08.2020 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Pálffyovú, so sídlom Javorová 7, 927 01 Šaľa, IČO: 31 195 741, ktorý ju viedol pod spisovou značkou 126EX 485/20.
3. Uznesením zo dňa 16.04.2021 súd vylúčil z vykonávania exekúcie súdneho exekútora JUDr. Evu Pálffyovú (ďalej len „pôvodný súdny exekútor“) (uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.05.2021) a vec bola následne dňa 08.06.2021 pridelená súdnemu exekútorovi JUDr. Eve Rusnákovej (ďalej len „súdny exekútor“).
4. Dňa 04.01.2021 bol súdu doručený prostredníctvom pôvodného súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu na zastavenie sa vyjadril oprávnený a pôvodný súdny exekútor.
5. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu nedoručenia a tým aj neprevzatia exekučného titulu. V tom čase povinný nebol prihlásený do svojej elektronickej schránky, v dôsledku čoho nemohol odoprieť prevzatie doručovanej zásielky, o existencii ktorej ani nevedel.
Povinný zároveň poukázal aj na ustanovenia týkajúce sa doručovania písomností podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) (ďalej len „zákon o e-Governmente“) a zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o upomínacom konaní“) s uvedením, že v prípade odporcu sa pripúšťa komunikácia aj v listinnej podobe v prípade doručovania platobného rozkazu. Na základe uvedeného tak malo byť povinnému odopreté zákonné právo obhajoby a nebolo mu umožnené v stanovenej lehote podať voči exekučnému titulu odpor a v plnej miere zdôvodniť jeho neopodstatnenosť, nepravdivosť a absolútnu nezákonnosť.
6. Oprávnený v rámci svojho stanoviska k návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že s jej zastavením nesúhlasí, keďže nie je daný žiaden zákonný dôvod na jej zastavenie. Povinný je právnickou osobou s povinne aktivovanou elektronickou schránkou zriadenou na doručovanie elektronických úradných dokumentov v súlade so zákonom o e-Governmente. Oprávnený má za to, že podaný návrh na zastavenie nemá odkladný účinok, keďže upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.08.2020 bolo povinnému doručované do jeho elektronickej schránky a bolo mu doručené s uplatnením fikcie doručenia úradného rozhodnutia dňa 21.08.2020, kedy márne uplynula úložná lehota. Návrh na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 05.09.2020, teda po uplynutí 15 dňovej lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom. Skutočnosť, že súdny exekútor následne doručoval povinnému upovedomenie o začatí exekúcie aj listinne, nemá vplyv na skoršie doručovanie tohto dokumentu. Cieľom následného doručovania listinného upovedomenia o začatí exekúcie bolo, aby sa povinný skutočne dozvedel o vedenej exekúcii a poskytol potrebnú súčinnosť pri jej vykonávaní. V súvislosti s námietkou nedoručenia exekučného titulu oprávnený uviedol, že v danom prípade preukázateľne došlo k uplatneniu fikcie doručenia rozhodnutia súdu do vlastných rúk v dôsledku uplynutia úložnej lehoty ku dňu 25.06.2020. Aj keď sa povinný v právnom postavení žalovaného o doručení elektronickej zásielky do jeho elektronickej schránky obsahujúcej predmetný exekučný titul nedozvedel, nemalo to vplyv na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Argument povinného o tom, že v danom čase nebol prihlásený do elektronickej schránky považuje oprávnený za právne bezvýznamný. Vzhľadom na uvedené považuje oprávnený podaný návrh na zastavenie exekúcie za oneskorený a bezdôvodný, a preto navrhol súdu ho zamietnuť, a zároveň priznať oprávnenému náhradu trov právneho zastúpenia za podané vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 81,17 eur.
7. Pôvodný súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo vydané dňa 05.08.2020 a zaslané spolu s vyhlásením o majetku povinnému do jeho dátovej schránky, kde si túto zásielku neprebral. Po dohode s právnym zástupcom oprávneného pôvodný súdny exekútor doručoval predmetnú zásielku aj prostredníctvom pošty, ktorú si povinný prevzal dňa 02.11.2020. Dňa 18.11.2020 bol na exekútorský úrad doručený návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 13.11.2020. Pôvodný súdny exekútor navrhol návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietnuť.
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
12. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
13. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 2 074,80 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
14. V uvedenej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 05.08.2020 bolo povinnému doručované do jeho elektronickej schránky dňa 05.08.2020, ktoré si povinný v odbernej lehote neprevzal, čím došlo k jeho doručeniu do vlastných rúk s fikciou doručenia dňa 21.08.2020 o 00:13 hod., čo mal súd za preukázané z pôvodným súdnym exekútorom predloženej elektronickej doručenky. Povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu pod podacím číslom RF268004615SK na pošte Nitra 1 dňa 13.11.2020 o 13:55 hod., ktoré bolo doručené na exekútorský úrad dňa 18.11.2020. Povinný tak nesplnil zákonnú lehotu 15 dní na podanie návrhu na zastavenie exekúciu v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, preto podaný návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok. Vo vzťahu k listinnému doručovaniu upovedomenia o začatí exekúcie súd uvádza, že takéto ďalšie doručovanie nebolo potrebné vykonať.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
16. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
17. Dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného skutočnosť, že mu exekučný titul nebol doručený, resp. bol doručovaný len do jeho elektronickej schránky, v ktorej v tom čase nebol prihlásený.
18. K danej námietke súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený a zároveň aj povinný v ktoromkoľvek štádiu skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Formálna stránka vykonateľnosti je naplnená vtedy, ak rozhodnutie spĺňa predpoklady vykonateľnosti stanovené procesným predpisom, podľa ktorého bolo vydané. Aby bolo určité rozhodnutie formálne vykonateľné, platí, že musí byť doručené v súlade s právnymi predpismi, voči rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok, márne uplynula lehota na podanie opravného prostriedku, účastník základného konania sa vzdal práva podať opravný prostriedok, resp. ho vzal späť, prípadne podanie opravného prostriedku nemá odkladný účinok. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu oproti tomu predstavuje vlastnú realizovateľnosť rozhodnutia, ktorá predpokladá reálnu existenciu oprávneného a povinného a ich presnú a jednoznačnú identifikáciu, a tiež presné vymedzenie obsahu vymáhaného nároku a jeho rozsahu. Výsledkom splnenia uvedených požiadaviek formálnej a hlavne materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia je exekučný titul, ktorý presne stanovuje práva a povinnosti jednotlivých subjektov tak, aby z neho bolo zrejmé, čo sa má nútene uskutočniť (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2010 zo dňa 22.06.2010).
19. Podľa § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.
20. Súd preto skúmal obe stránky vykonateľnosti exekučného titulu, najmä so zameraním na namietané doručovanie exekučného titulu v konaní pod sp. zn. 4Up/715/2020 vedenom Okresným súdom Banská Bystrica. Na základe poskytnutej súčinnosti mal súd za preukázané, že exekučný titul bol povinnému doručovaný v súlade s § 9 ods. 2 zákona o upomínacom konaní, a síce ako elektronický dokument doručovaný do jeho elektronickej schránky. V zmysle predloženej doručenky povinnému bol exekučný titul doručený dňa 25.06.2020 o 00:09 hod. v dôsledku uplynutia úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia.
21. V prípade, ak má účastník konania aktivovanú elektronickú schránku, doručujú sa mu elektronické úradné dokumenty prednostne do jeho elektronickej schránky, a to postupom v súlade so zákonom o e-Governmente.
22. Povinný je právnickou osobou zapísanou do Obchodného registra, ktorej sa s účinnosťou od 01.07.2017 všetka úradná korešpondencia doručuje do elektronickej schránky. Elektronická schránka aktivovaná na doručovanie je miestom na elektronické doručovanie elektronického podania a elektronického úradného dokumentu. Pri aktivovanej elektronickej schránke na doručovanie, orgány verejnej moci doručujú elektronické úradné rozhodnutia vrátane príloh s rovnakými právnymi účinkami, ako pri doručovaní rozhodnutia v listinnej podobe.
23. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
24. V zmysle zákona o e-Governmente sa doručuje buď v režime nie do vlastných rúk (obyčajné doručovanie), alebo do vlastných rúk s fikciou doručenia. Ktoré úradné rozhodnutia doručujú orgány verejnej moci do vlastných rúk, a ktoré obyčajne ustanovujú priamo osobitné predpisy, podľa ktorých orgány verejnej moci v konkrétnej veci postupujú. Pri doručovaní rozhodnutia do vlastných rúk sa v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente uplatňuje vždy fikcia doručenia. Elektronická správa sa považuje za doručenú, ak je potvrdená notifikácia o doručení (deň, hodina, minúta a sekunda doručenia sa uvádza na elektronickej doručenke), ale aj vtedy, ak uplynie úložná lehota (15 dní) a notifikácia o doručení je v tejto lehote nepotvrdená.
25. Súd tak konštatuje, že exekučný titul bol doručovaný povinnému ako právnickej osobe do elektronickej schránky a bol doručený dňa 25.06.2020 o 00:09 hod. v dôsledku uplynutia úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk s fikciou doručenia. Podľa citovaného ustanovenia § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente tak došlo k platnému doručeniu elektronického úradného dokumentu, t. j. v tomto prípade exekučného titulu aj v prípade, ak účastník konania sa o tom nedozvedel, resp. nevenoval náležitú pozornosť fungovaniu svojej elektronickej schránke. Súd preto považoval túto námietku za neopodstatnenú.
26. Rovnako neobstojí ani tvrdenie povinného o jeho neprihlásení do elektronickej schránky v čase doručovania exekučného titulu. Pokiaľ ide o aktiváciu elektronických schránok pri právnických osobách sa uplatňuje postup podľa § 13 ods. 1 a) zákona o e-Governmente, a síce elektronická schránka je aktivovaná na doručovanie prvým prístupom osoby oprávnenej do elektronickej schránky, resp. uplynutím 10. dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok alebo sa uplatnil postup podľa § 60e zákona o e-Governmente, a teda aktivácia elektronických schránok nastala s účinnosťou najneskôr od 01.07.2017. Vykonanou lustráciou v Obchodnom registri mal súd za preukázané, že povinný bol zapísaný do Obchodného registra dňa 01.03.2018, čím sa u neho uplatnil postup podľa § 13 ods. 1 a) zákona o e-Governmente. Ak teda povinný tvrdí, že ešte v čase doručovania exekučného titulu sa do svojej elektronickej schránky neprihlásil, elektronická schránka bola tak aktivovaná uplynutím 10. dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok, ktorý vykonal bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o vzniku právnickej osoby v zmysle § 12 ods. 4 písm. a) zákona o e-Governmente.
27. Súd ďalej uvádza, že pri posudzovaní podaného návrhu na zastavenie exekúcie sa súd nezoberá len dôvodnosťou jeho podania, ale rovnako aj jeho včasnosťou jednak s ohľadom na priznanie odkladného účinku takéhoto podania, a jednak aj z hľadiska včasného uplatnenia námietky. Keďže povinný nepodal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15 - dňovej lehote, v návrhu na zastavenie exekúcie mohol povinný podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa § 61k ods. 2, resp. skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol namietať skôr. Povinný však v predmetnom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a ktoré nastali po uplynutí 15 - dňovej lehoty od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, resp. skôr, avšak bez vlastnej viny ich nemohol uplatniť.
28. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
29. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
31. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
33. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
34. Opätovným preskúmaním spisového materiálu súd zistil, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 178,84 eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 162,34 eur. Pri vyčíslení trov právneho zastúpenia však oprávnený nepostupoval v súlade s Vyhláškou, keďže si právny zástupca oprávneného vyčíslil trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a spísanie návrhu, avšak v nesprávnej výške.
35. Oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol výpočet trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, z ktorého vyplýva, že tarifnú hodnotu tvorí súčet istiny vo výške 2 074,80 eur a uplatnenej zmluvnej pokuty v zmysle § 10 ods. 3 Vyhlášky, a síce ako päťnásobok ročného plnenia priznanej zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy 218,40 eur x 365 x 5 = 199,29 eur, vo výške 0,05 % denne zo sumy 327,60 eur x 365 x 5 = 298,94 eur, vo výške 0,05 % denne zo sumy 327,60 eur x 365 x 5 = 298,94 eur, vo výške 0,05 % denne zo sumy 327,60 eur x 365 x 5 = 298,94 eur, vo výške
0,05 % denne zo sumy 327,60 eur x 365 x 5 = 298,94 eur, vo výške 0,05 % denne zo sumy 327,60 eur x 365 x 5 = 298,94 eur a vo výške 0,05 % denne zo sumy 218,40 eur x 365 x 5 = 199,29 eur, t. j. celkom suma 1 893,28 eur.
36. Ohľadom určenia tarifnej hodnoty, z ktorej sa vychádza pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny pri poskytovaní právnych služieb advokátom, je potrebné uviesť, že podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne ako je to upravené pri súdnych poplatkoch v § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“ (Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a kolektív, 2015, str. 62).
37. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu právny názor, podľa ktorého, ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.07.2012 sp. zn. 17Co/179/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.09.2013 sp. zn. 14Co/663/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013 sp. zn. 7Co/34/2012, Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.04.2014 sp. zn. 4Cob/44/2014 a iné).
38. Ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 Vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013, sp. zn. 7Co/34/2012).
39. Podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o planenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päť násobok ročného plnenia.
40. Podľa § 10 ods. 4 Vyhlášky pre výkon rozhodnutia alebo exekúciu na opakujúce sa plnenia sú tarifnou hodnotou splátky, ktoré sú zročné v čase podania návrhu na výkon rozhodnutia alebo vykonanie exekúcie.
41. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, je to samostatný nárok, ktorý nemá povahu príslušenstva, a preto v prípade, ak je tento nárok priznaný exekučným titulom a oprávnený si ho v návrhu na vykonanie exekúcie uplatní, môže zmluvnú pokutu zahrnúť do tarifnej hodnoty pre výpočet trov právneho zastúpenia.
42. V súvislosti s uplatnením trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní súd ďalej uvádza, že zmluvnú pokutu nemožno považovať za opakujúce sa plnenie, a preto nie je možné do základu pre výpočet tarifnej odmeny započítať vyčíslenú zmluvnú pokutu podľa § 10 ods. 3 Vyhlášky, a teda ako päťnásobok ročného plnenia. Zmluvná pokuta môže byť určená nielen pevnou sumou, ale aj iným spôsobom, napr. percentuálne za deň alebo iné časové obdobie omeškania. Aj keď výška zmluvnej pokuty je závislá od doby, po ktorú trvá porušenie ňou zabezpečenej zmluvnej povinnosti, zmluvnú pokutu však nemožno priznať ako opakujúce sa plnenie. Rovnaký právny názor je vyjadrený aj v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 9.5.2012, sp. zn. 3MCdo/8/2011, kde Najvyšší súd konštatuje, že: „zmluvná pokuta môže byť dohodnutá nielen ako pevne stanovená suma, ale tiež ako percento z istiny za určité časové obdobie; ak je jej výška viazaná na narastajúce dni omeškania dlžníka, vzniká veriteľovi každým dňom omeškania právo na „dennú“ zmluvnú pokutu. V čase posudzovania, v akej výške má účastník zmluvy právo na zmluvnú pokutu, nejde o opakujúce sa plnenie; ide o konkrétnu sumu(o opakujúce sa plnenie ide totiž vtedy, keď plnenie je vymedzené určením
jednotlivých, opakujúcich sa a v budúcnosti splatných dávok)“. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné do základu pre výpočet tarifnej hodnoty započítať každú z priznaných zmluvných pokút vyčíslenú ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, t. j. ku dňu 27.07.2020.
43. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, za tarifnú hodnotu, z ktorej sa určuje základná sadzba tarifnej odmeny advokáta podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky sa považuje suma vo výške 2 498,71 eur, pozostávajúca z istiny vo výške 2 074,80 eur a zmluvných pokút ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie v celkovej výške:
- 0,05% denne zo sumy 218,40 EUR od 20.03.2019 do zaplatenia, t. j. 54,05 eur
- 0,05% denne zo sumy 327,60 EUR od 10.04.2019 do zaplatenia, t. j. 77,64 eur
- 0,05% denne zo sumy 327,60 EUR od 10.05.2019 do zaplatenia, t. j. 72,73 eur
- 0,05% denne zo sumy 327,60 EUR od 11.06.2019 do zaplatenia, t. j. 67,49 eur
- 0,05% denne zo sumy 327,60 EUR od 26.07.2019 do zaplatenia, t. j. 60,11 eur
- 0,05% denne zo sumy 327,60 EUR od 17.08.2019 do zaplatenia, t. j. 56,51 eur
- 0,05% denne zo sumy 218,40 EUR od 07.09.2019 do zaplatenia, t. j. 35,38 eur
44. Základná sadzba tarifnej odmeny advokáta za 1 polovičný úkon právnej služby je 50,62 eur. Výška trov právneho zastúpenia za 2 polovičné úkony právnej služby tak predstavuje 122,48 eur (2 x 50,62 eur + 2 x režijný paušál za rok 2020, t.j. 2 x 10,62 eur).
45. Súd tak pri opätovnom preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti uplatnených trov právneho zastúpenia (vrátane DPH) s Exekučným poriadkom, a preto v súlade s citovaným § 61k ods. 1 písm. d )Exekučného poriadku exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného vo výške 39,86 eur zastavil.
46. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 81,17 eur. Súd oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to vo výške 61,24 eur (1 polovičný úkon vo výške 50,62 eur + 1 x režijný paušál za rok 2020, t.j. 10,62 eur), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.