Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_BA-6S-273-2022.pdf
PDF · 171.22 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-6S/273/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a sudkýň JUDr. Ingridy Hudecovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Michaely Machovej, Ph.D., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: C. X. XXXX XX, XXX XX B., právne zastúpeného: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA GROŠAFT & PARTNERS, s.r.o., IČO: 52 990 516, so sídlom: Puškinova 58, 900 01 Modra, za ktorú koná Mgr. Soňa Grošaftová, advokátka a konateľka, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodný žalovaný: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ D. A., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: E. X, XXX XX F., 2/ G. H., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: XXX XX E. I., 3/ A. J., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: B. XXX/XX, XXX XX E. I., 4/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: F. X, XXX XX E. I., 5/ I. F., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX/XX, XXX XX E. I., 6/ K. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom: B. XXX/ XX, XXX XX E. I., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-BA-OVBP2-2022/122799/CUJ zo dňa 11.10.2022, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému a ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Správna žaloba
1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 12.12.2022 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „pôvodný žalovaný“) č. OU-BA-OVBP2-2022/122799/CUJ zo dňa 11.10.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), v spojení s rozhodnutím Mesta Svätý Jur ako príslušného stavebného úradu (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) č. SÚ/4910/21/2022-Po zo dňa 22.03.2022 a s oznámením prvostupňového orgánu č. SÚ/OPR/5229/21/2022-Po zo dňa 04.04.2022 o oprave chyby v rozhodnutí (ďalej spolu aj „prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím pôvodný žalovaný ako príslušný odvolací orgán rozhodujúci o odvolaní žalobcu podanom proti prvostupňovému rozhodnutiu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88 ods. 2, § 88a ods. 2, ods. 5, § 90 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Ministerstva životného prostredia z 11.
decembra 2000, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, nariadil odstránenie nepovolenej stavby s názvom: „Záhradná chata“, s miestom stavby: na pozemku p. č. XXXX/X, katastrálne územie: E. I. (mimozastavané územie), evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, v podiele 2/27, druh pozemku – vinica, druh stavby: novostavba, účel stavby: iná budova – nebytová budova, zrealizovanej v rozsahu predloženej projektovej dokumentácie ako projekt pre dodatočné povolenie, ktorá bola ku dňu ústneho pojednávania a miestneho zisťovania dňa 15.12.2020 kompletne zrealizovaná a dokončená (ďalej aj „predmetná stavba“); s tým, že určil rozsah odstránenia: prízemie so zateplenou fasádou a osadenými okennými a dverovými plastovými výplňami, sedlová strecha s tvrdou strešnou krytinou, podzemná železobetónová žumpa vrátane domových rozvodov kanalizácie, vody a elektrickej energie, a súčasne žalobcovi uložil uviesť pozemok terénnymi a kultivačnými úpravami a novou výsadbou vínnej révy do stavu, ktorý bude zodpovedať pôvodnému využívaniu podľa druhu pozemku, teda vinice. Prvostupňovým rozhodnutím boli zároveň určené ďalšie podmienky pre odstránenie stavby. Oznámením Mesta Svätý Jur č. SÚ/OPR/5229/21/2022-Po zo dňa 04.04.2022 o oprave chyby v rozhodnutí prvostupňový orgán doplnil v časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia na strane č. 11 odsek týkajúci sa povahy rozhodnutia ako verejnej vyhlášky s tým, že oznámenie je neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia.
2. V bližšom odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie i prvostupňové rozhodnutie (ďalej spolu aj „preskúmavané rozhodnutia“) sú nezákonné, pretože boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi. Prvostupňový správny orgán podľa žalobcu porušil § 3 ods. 4 Správneho poriadku, pretože nezistil spoľahlivo skutkový stav veci, nedodržal § 3 ods. 2 Správneho poriadku, nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania a nežiadal doručiť rozhodnutie vo veci usporiadania neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy. Rozhodujúce orgány dôkladne nezistili stav veci, konkrétne konania na Okresnom úrade Pezinok, pričom na tomto úrade prebiehalo konanie o usporiadanie nezákonného stavu na poľnohospodárskej pôde od roku 2013, ktoré bolo dočasne prerušené. Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodujúce orgány sa nezaoberali skutočnosťou, či sa na pozemku v minulosti nejaká stavba nachádzala, a dodal, že v roku 1970 tomu tak bolo, čo dokladoval predložením nákresu z roku 1978. Pripojil tiež čestné prehlásenia vlastníkov susedných pozemkov. Zdôraznil, že v čase odkúpenia pozemku sa nedalo zistiť, či tu stavba stála, keďže pozemok bol zahádzaný smetím a lístím. Až po začatí vykonávania úprav žalobca zistil, že sú tam základy predtým jestvujúcej stavby. Základy čiastočne rozšíril, upravil a začal stavbu realizovať. Stavbu realizoval v dobrej viere, nakoľko pri pozemku existovali aj iné stavby, preto žalobca chcel dodatočne požiadať o stavebné povolenie, a na tento účel s prvostupňovým orgánom spolupracoval. Žalobca ďalej vytýkal, že prvostupňový orgán rozhodnutie o odstránení stavby (prvostupňové rozhodnutie) odôvodňoval účelovo tak, aby sa stavba dala odstrániť a niektoré skutočnosti boli zamlčané. Odvolací správny orgán nepreskúmal prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu, a to aj s ohľadom na prebiehajúce konanie na úrade v Pezinku, ktorá vec súvisí s týmto konaním, a teda konal v rozpore so zákonom.
3. Žalobca uzavrel, že bol ukrátený na svojich právach preskúmavanými rozhodnutiami a postupom rozhodujúcich orgánov, preto žiadal, aby súd zrušil obe preskúmavané rozhodnutia a vec vrátil pôvodnému žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“). Na dôvažok dodal, že dotknuté územie je zastavané, jeho stavba nikomu nezavadzala, ani neprekážala, práve naopak, zo smetiska, ktoré sa tam nachádzalo, je čistá kultúrna časť územia určená na rekreáciu. V čase, kedy stavbu začal stavať, nešlo o ochranné pásmo. Zmeny a doplnky územného plánu k danej lokalite sa mali riešiť už dávno, požiadavka občanov bola oznámená a žiadaná už 10 rokov. Žalobca vyjadril nesúhlas s odstránením stavby. K žalobe pripojil početné prílohy, týkajúce sa najmä priebehu administratívneho konania.
II.
Stručný priebeh administratívneho konania
4. Mesto Svätý Jur ako príslušný stavebný úrad z vlastného podnetu začalo konanie o dodatočnom povolení stavby a zároveň výzvou zo dňa 02.10.2012 vyzvalo žalobcu ako stavebníka na preukázanie súladu stavby s verejnými záujmami. Začatiu konania predchádzali opakované ohliadky na mieste samom, výzvy na zastavenie stavebných prác a opakovaný štátny stavebný dohľad, ktorý preukázal vykonávanie stavebných prác bez stavebného povolenia.
5. Dňa 19.08.2013 žalobca požiadal o dodatočné povolenie stavby a doložil časť požadovanej dokumentácie. Vzhľadom k absencii niektorých dokladov bolo konanie dočasne prerušené. V následnom konaní boli opakovane podávané žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na predloženie potrebných podkladov, ktorým bolo zo strany stavebného úradu vyhovené.
6. Dňa 05.11.2019 boli schválené zmeny v územnom pláne Mesta Svätý Jur, ktoré podľa stavebného úradu predstavovali nové skutočnosti v danej veci, preto bol dňa 05.11.2020 opakovanie vykonaný štátny stavebný dohľad na mieste a žalobca bol dňa 21.01.2021 opakovane vyzvaný na preukázanie súladu stavby s verejnými záujmami, na základe čoho bola predložená projektová dokumentácia a vyhodnotenie súladnosti stavby s územnoplánovacou dokumentáciou.
7. Stavebný úrad následne dňa 23.09.2021 oznámil verejnou vyhláškou začatie konania o odstránení stavby a dňa 28.10.2021 uskutočnil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. V ďalšom konaní boli podávané ďalšie žiadosti žalobcu o predĺženie lehoty na predloženie potrebných dokladov k dodatočnému povoleniu stavby, poslednej žiadosti žalobcu podanej dňa 09.03.2022 stavebný úrad nevyhovel s poukazom na dostatočne dlhý časový priestor na predloženie všetkých podkladov.
8. Stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 22.03.2022 (v spojení s Oznámením o oprave chyby v rozhodnutí zo dňa 04.04.2022) nariadil podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88 ods. 2 v spojení s § 88a ods. 2, ods. 5 v nadväznosti na § 90 stavebného zákona odstránenie stavby identifikovanej vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, s tým, že zároveň určil rozsah odstránenia stavby a podmienky pre jej odstránenie. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na to, že žalobca ako stavebník v konaní o dodatočnom povolení stavby nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, keďže sa jednoznačne preukázal rozpor s verejným záujmom prezentovaným záväznou časťou územného plánu Mesta Svätý Jur, v časti priestorového a funkčného využitia územia, keď stavebník porušil tri platné regulatívy, ktoré výrazne prekročil, čo skonštatovala aj zodpovedná osoba - projektant. Za ďalší rozpor prvostupňový orgán považoval skutočnosť, že dva z dotknutých orgánov podmienili svoje súhlasné stanovisko súladom s platnými regulatívmi územného plánu, teda bolo potrebné považovať ich následne za nesúhlasné. Dodal, že stavba bola zrealizovaná na pôdnom fonde, druh vinica, bez predchádzajúceho súhlasu na použitie poľnohospodárskeho pôdneho fondu na nepoľnohospodársky účel, ktorý vydáva dotknutý orgán. Zhrnul, že predmetná stavba bola postavená bez stavebného povolenia, čo bolo jednoznačne zistené a preukázané miestnou obhliadkou pri výkone opakovaných štátnych stavebných dohľadov v roku 2012 a naposledy v roku 2020, pričom bolo zistené, že stavba nie je v súlade s verejným záujmom, preto ju nie je možné dodatočne povoliť. Stavebný úrad z uvedených dôvodov nariadil odstránenie stavby v celom rozsahu.
9. V rámci odvolacieho konania Okresný úrad Bratislava rozhodol napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.10.2022 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Dospel k záveru, že stavebný úrad danú vec správne právne posúdil a rozhodnutie vydal v súlade so zákonom. Zdôraznil, že postup stavebníka pri realizovaní stavby upravujú ustanovenia stavebného zákona, ktoré ho neoprávňujú na začatie a uskutočňovanie stavebných prác bez právoplatného stavebného povolenia. Konštatoval, že z obsahu administratívneho spisu je jednoznačné, že žalobca okrem ústnych a písomných výziev orgánu štátneho stavebného dohľadu nerešpektoval ani rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 14.08.2012 o zastavení stavebných prác. Žalobca ako stavebník počas celého konania od roku 2012, keď boli zistené nepovolené stavebné práce a stavba bola v štádiu rozostavanosti, požadoval neustále predlžovanie lehôt na doplnenie podania, pričom však pokračoval v nepovolených stavebných prácach. Pri jednotlivých dohľadoch bolo zistené, že stavebník zrealizoval stavbu bez stavebného povolenia, ktorú pôvodne chcel využívať ako fitnescentrum, potom ako rekreačný objekt a naposledy ako záhradný objekt, ktorý dokončil, vrátane napojenia na inžinierske siete, i napriek tomu, že už v roku 2012 bol vyzvaný na zastavenie všetkých stavebných prác.
III.
Priebeh konania pred súdom
10. Po podaní správnej žaloby bola vec vedená na krajskom súde pod sp. zn. 6S/273/2022. Krajským súdom boli vykonané prvotné procesné úkony vo veci, smerujúce k zabezpečeniu splnenia podmienok
na vydanie rozhodnutia, vrátane doručovania písomností všetkým účastníkom konania a zaplatenia súdneho poplatku (§ 105, § 106 SSP).
11. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa pôvodný žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu dňa 15.03.2023, v ktorom vyslovil názor, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol v rámci odvolacieho konania podrobne a v celom rozsahu preskúmaný a správne právne posúdený, a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Konštatoval, že žaloba sa po obsahovej stránke zhoduje s námietkami, s ktorými sa už odvolací orgán a stavebný úrad vysporiadali vo svojich rozhodnutiach. Po všeobecných úvahách vychádzajúcich zo zákonného podkladu rozhodnutia následne upriamil pozornosť na skutkový stav v danej veci, konkrétne začatie stavebných prác žalobcom v roku 2012. Zhrnul, že v čase prvotného zisťovania bola stavba v rozsahu rozostavanosti hrubej stavby, pričom pri opakovanej prehliadke bolo zistené, že žalobca nerešpektoval výzvu a pokračoval v realizácii stavby. Po opakovaných výzvach a žiadostiach o predĺženie lehoty na predloženie dokladov bol v roku 2020 vykonaný opakovaný dohľad a bolo zistené, že žalobca zrealizoval ďalšie stavebné práce. Pôvodný žalovaný zdôraznil, že v priebehu konania boli predložené doklady k vyhodnoteniu súladu stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou, čo projektant vyhodnotil ako nesúladné. Podľa pôvodného žalovaného skutočnosť, že nebol predložený doklad z úradu v Pezinku, nemá vplyv na posúdenie súladu stavby s verejným záujmom. Zhrnul, že žalobca ako stavebník napriek dostatočnému časovému priestoru nepredložil doklady potrebné k preukázaniu, že nelegálna stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, čím naplnil zákonné dôvody pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
12. K vyjadreniu pôvodného žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu 17.04.2023 (replika). Zdôraznil, že v súlade s výzvou stavebného úradu predložil doklady preukazujúce, že stavbou nie je ohrozený verejný záujem, a to vo forme záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré vyjadrili súhlas s vydaním dodatočného stavebného povolenia. Z dôvodu zabezpečenia stanoviska pre účely vyňatia pozemkov z pôdneho fondu bola lehota opakovane predlžovaná, objektívnou skutočnosťou však bol zdĺhavý proces vlastníckych vzťahov ako predpokladu vyňatia pozemkov z pôdneho fondu, najmä existencia dedičských konaní a existencia neznámych vlastníkov. V podanej žalobe bolo poukázané na stanovisko, v ktorom bol vyslovený návrh na vyňatie dotknutého pozemku na nepoľnohospodárske účely, nakoľko rekultivácia by bola neúčelná, pričom štátny orgán vyslovil, že vyňatie navrhuje. Predmetné konanie však nie je do dnešného dňa skončené, hoci tento listinný doklad predstavoval jeden z dokladov, na predloženie ktorého bol žalobca vyzvaný. Dôvodom predlžovania lehoty boli tiež avizované zmeny územného plánu. V ďalšom žalobca zopakoval žalobné dôvody vo vzťahu k porušeniu základných zásad správneho konania, najmä zásady materiálnej pravdy a presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, a zmenil rozsah žaloby uplatnením ďalších (nových) námietok, založených na skutočnosti, že:
- v čase podania žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia dňa 19.08.2013 bola splnená podmienka súladu stavby s cieľmi a zámermi územného plánovania, keďže platný územný plán Mesta Svätý Jur do roku 2019, kedy došlo k schváleniu zmien a doplnkov, neriešil priestorové usporiadanie označenej lokality. V čase podania žiadosti a súhlasných stanovísk teda nebola uvedená lokalita žiadnym spôsobom regulovaná, keďže predmetnú reguláciu zaviedol až doplnok z roku 2019, teda pôvodne boli splnené podmienky pre vydanie dodatočného stavebného povolenia. Príslušný správny orgán neposudzoval skutkový stav v čase začatia konania a vyčkával na čas, kedy dôjde k regulácii daného územia, čo je nezákonné;
- existovali rozpory medzi vyjadrením orgánu, ktorý chránil verejný záujem, a orgánom na úseku ochrany prírody a krajiny a ochrany pamiatkového fondu, ktoré bolo považované za nesúhlasné, keďže tento orgán síce vyslovil súhlas, avšak za podmienky, že dodatočné stavebné povolenie bude v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania, čo v čase jeho vydania bolo splnené. Postup odstraňovania rozporov medzi stanoviskami dotknutých orgánov podľa § 136 stavebného zákona nebol dodržaný, čo predstavuje závažnú vadu celého konania;
- je v rozpore so zákonom, aby stavebný úrad po schválení zmien a doplnkov územného plánu opätovne vyzýval žalobcu na preukázanie súladu s cieľmi a zámermi územného plánu, bol teda porušený princíp právnej istoty a predvídateľnosti právnej normy;
- žalobca nebol oboznámený so všetkými podkladmi pre vydanie rozhodnutia, hoci ide o zákonnú povinnosť príslušného orgánu;
- bolo porušené ustanovenie § 33 Správneho poriadku vo vzťahu k žalobcovi.
13. K replike sa pôvodný žalovaný ani ďalší účastníci konania ďalej nevyjadrovali.
14. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec, v ktorej rovnako došlo k prechodu výkonu súdnictva, bola náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 5S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“), ktorý vo veci ďalej konal. Vec bola na správnom súde ďalej vedená pod sp. zn. BA-6S/273/2022.
15. Uznesením správneho súdu č. k. BA-6S/273/2022-143 zo dňa 18.07.2023, právoplatným dňa 15.12.2023, správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
16. V zmysle zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.04.2024 prešli kompetencie okresných úradov v sídle kraja na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky a jeho regionálne úrady. V súlade s miestnou príslušnosťou regionálnych úradov potom správny súd konal s Regionálnym úradom pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, ktorý v ďalšom konaní vystupoval ako žalovaný.
17. Správny súd v súlade s návrhmi účastníkov konania vo veci nariadil pojednávanie na deň 25.04.2024, ktorého sa zúčastnil žalobca spolu so svojím právnym zástupcom (na základe plnej moci zo dňa 25.01.2023). Pojednávania za nezúčastnil pôvodný žalovaný, jeho právny nástupca - žalovaný, ani ďalší účastníci konania, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili, preto súd vykonal pojednávanie v ich neprítomnosti (§ 114 SSP). K veci sa vyjadril právny zástupca žalobcu, ktorý zotrval na predchádzajúcich podaniach v prejednávanej veci, najmä na replike, ktorá bola podaná v právnom zastúpení žalobcu. Zopakoval už uvedené dôvody a zdôraznil najmä absenciu odstraňovania rozporov v stanoviskách zo strany dotknutých orgánov, procesnú vadu spočívajúcu v neoboznámení žalobcu s podkladmi pre vydanie rozhodnutia v predmetnom administratívnom konaní a postup stavebného úradu, ktorý opakovane žalobcu vyzýval na predkladanie podkladov, pričom začal nové konanie. Argumentoval, že nový stavebný zákon umožňuje amnestiu nelegálne postavaných stavieb. Zároveň právny zástupca žalobcu súdu predložil fotodokumentáciu k predmetnej stavbe, ktorá je súčasťou obsahu súdneho spisu, a zotrval na žalobnom petite spolu s návrhom na priznanie náhrady trov konania.
IV.
Posúdenie veci správnym súdom a relevantná právna úprava
18. Správny súd ako súd s právomocou a príslušnosťou na konanie v danej veci podľa § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., § 6 ods. 1, ods. 2 písm. a), § 9 ods. 1, § 10 a § 13 ods. 1 SSP, konajúc v súlade s prechodným ustanovením § 493e SSP podľa Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023, po zistení, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou (§ 181 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP), smerovala proti orgánu, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, pri súčasnom prechode kompetencií na strane žalovaného, ku ktorému došlo v priebehu konania (§ 180 ods. 1, ods. 3 SSP), bola splnená podmienka povinného právneho zastúpenia (§ 49 ods. 1 SSP), po vykonaní procesných úkonov podľa § 105, § 106 SSP a oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy, ako i rozsahom a dôvodmi žaloby, bez zistenia zákonných výnimiek, zohľadňujúc stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy [§ 119, § 134 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b), § 135 ods. 1 SSP], zaoberajúc sa žalobnými dôvodmi uplatnenými v súlade s § 183 SSP, rozhodol za splnenia procesných podmienok na pojednávaní nariadenom v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP s verejným vyhlásením rozsudku (§ 137 ods. 2 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
19. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023 „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
20. Podľa § 6 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.“
21. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.“
22. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“
23. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“
24. Podľa § 169 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.“
25. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v znení účinnom do 31.03.2024 „Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom.“
26. Podľa § 88 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31.03.2024 „Odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3.“
27. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 31.03.2024 „Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
28. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31.03.2024 „Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.“
29. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona v znení účinnom do 31.03.2024 „Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.“
30. Podľa § 90 ods. 1 stavebného zákona v znení účinnom do 31.03.2024 „Konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.“
31. Podľa § 90 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 31.03.2024 „V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky pre
zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, pre odborné vedenie prác a bezpečnosti, včítane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky pre archivovanie dokumentácie.“
32. Podľa § 140 stavebného zákona „Ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“
33. Podľa § 3 Správneho poriadku „(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. (7) Ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 6 sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných opatrení.“
34. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia pôvodného žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu, ktorými bolo podľa § 88 ods. 1 písm. b), § 88 ods. 2, § 88a ods. 2, ods. 5, § 90 stavebného zákona nariadené odstránenie stavby identifikovanej v bode 1. tohto rozsudku, a to z dôvodu, že v rámci konania o dodatočnom povolení stavby sa preukázal jej rozpor s verejným záujmom, konkrétne so záväznou časťou územného plánu Mesta Svätý Jur. Správny súd sa v rámci preskúmania veci oboznámil s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu pôvodného žalovaného a prvostupňového orgánu a zohľadniac žalobné dôvody, uplatnené žalobcom v zákonom stanovenej lehote, v danej veci dospel k záveru, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom a so skutkovým (skutočným) stavom veci, keď žalobcovi nariadili odstránenie stavby zrealizovanej bez stavebného povolenia. Ich rozhodnutia sú vecne správne, v súlade so zákonom a tiež dostatočne odôvodnené a zrozumiteľné. V konaní nedošlo ani k porušeniu ustanovení Správneho poriadku.
35. V prvom rade je potrebné podotknúť, že žalobca svoje námietky formuloval veľmi všeobecne, nekonkrétne a neoznačil presné žalobné dôvody podľa § 191 SSP, čo však nebolo prekážkou rozhodnutia vo veci. Správny súd ustálil, že žalobné námietky z hľadiska ich obsahu smerujú k uplatneniu dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. g) SSP, teda podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav nebol dostatočne zistený a v konaní pred dotknutými orgánmi došlo k zásadnému pochybeniu, ktoré má vplyv
na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd však po preskúmaní veci dospel k záveru, že žiaden z uvedených dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia sa nepreukázal.
36. Pokiaľ ide o skutkový stav, vychádzajúc z obsahu predloženého administratívneho materiálu je treba konštatovať, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom a zistili skutočný stav veci presne a úplne, pričom zhromaždili dostatok podkladov pre svoje rozhodnutia, keď pri zisťovaní skutkového stavu vychádzali najmä z opakovaných štátnych stavebných dohľadov vykonaných podľa ustanovení stavebného zákona, spojených s ohliadkami a miestnym zisťovaním, pri ktorých bolo zistené, že stavba sa realizovala a následne dokončila bez stavebného povolenia, čo napokon nespochybňoval ani sám žalobca ako stavebník. Konkrétne štátny stavebný dohľad spojený s miestnym zisťovaním, uskutočnený dňa 14.06.2012, preukázal, že stavba sa v tom čase nachádzala v štádiu rozostavanosti hrubej stavby so základovou doskou a obvodovými múrmi do výšky 2,50 m bez stropnej a strešnej konštrukcie. Rozhodnutím stavebného úradu zo dňa 14.08.2012 boli zastavené všetky stavebné práce na predmetnej stavbe a tiež terénne úpravy na prislúchajúcom pozemku, pričom v tomto čase bola stavba v štádiu rozostavanosti, a to ukončenej hrubej stavby s osadenou strešnou krytinou na sedlovej streche s úpravou fasády exteriérovou omietkou bez osadených okenných a dverových výplní. Ďalším stavebným dohľadom uskutočneným dňa 27.11.2012, bolo zistené, že stavba je kompletne dokončená, vrátane osadenia okenných a dverových výplní, vonkajších aj vnútorných omietok, osadenie krbového telesa, ako aj 12 m3 žumpy. Pri štátnom stavebnom dohľade dňa 15.12.2020 bolo obhliadkou zistené, že objekt bol kompletne dokončený, zastavaná plocha je 95 m2, stavba je napojená na elektrickú energiu, žumpu a studňu, stavebník dokončil vnútorné priestory v rozsahu dlažby, toaleta, zariadenia a mal v pláne ju využívať ako záhradný objekt. Podľa zápisnice z výkonu predmetného dohľadu bolo v rámci zisteného skutkového stavu konštatované, že stavba bola zrealizovaná bez stavebného povolenia a z hľadiska priestorového usporiadania je v rozpore s platnou územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Svätý Jur v znení jej zmien pod č. 2/2014 (požadovaná maximálna výmera zástavby, koeficient zástavby a požadovaná minimálna výmera pozemku). V priebehu konania boli zabezpečené aj stanoviská dotknutých orgánov, pričom niektoré z nich boli striktne viazané práve na súlad s územnoplánovacou dokumentáciou (záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava z 20.06.2013 č. KPUBA-2013/10493-2/40258/BAN, vyjadrenie Obvodného úradu životného prostredia Pezinok, úsek ochrany prírody a krajiny zo dňa 07.03.2013 č. OUZP/OPaK/2013/358) ako na bezvýhradnú podmienku (conditio sine qua non) s rozväzujúcim charakterom. Keďže predmetom konania o dodatočnom povolení stavby v zmysle stavebného zákona je zisťovanie súladu stavby s verejným záujmom, ktorý je reprezentovaný predovšetkým záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušnej obce, je možné konštatovať, že v danej veci konajúce orgány zabezpečili dostatok podkladov na to, aby dospeli k záveru o existencii nesúladu (rozporu) predmetnej stavby s verejným záujmom. Skutočný stav danej veci, teda že stavba bola zrealizovaná bez stavebného povolenia (pričom sa zistilo, že prekračuje tri podstatné regulatívy záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, v dôsledku čoho absentujú súhlasné stanoviská dvoch dotknutých orgánov) neumožňuje iné hodnotenie zisteného skutkového stavu. Nesúlad stavby s územnoplánovacou dokumentáciou bol potvrdený aj projektovou dokumentáciou, ktorú predložil sám žalobca (Projekt pre dodatočné povolenie stavby č. 04/2021 vypracovaný projektantom Ing. Erikou Petrakovičovou). Skutočnosť, že nebolo ukončené konanie na Okresnom úrade Pezinok, pozemkový a lesný odbor, ktoré konanie sa týka usporiadania nezákonného stavu na dotknutom poľnohospodárskom pozemku (keďže stavba bola postavená v katastrálnom území E. I., na pozemku parc. č. XXXX/X s výmerou 395 m2, ktorý je označený ako druh: vinica), na správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu v danej veci nemá žiaden vplyv. Aj v prípade, ak by bol stav na pozemku usporiadaný v prospech žalobcu, táto skutočnosť by nebola spôsobilá ovplyvniť existenciu rozporu stavby s verejným záujmom, ktorý bol zistený stavebnými dohľadmi a komparáciou záväzných regulatívov územného plánu s reálnymi parametrami stavby a pozemku k nej prináležiacemu, a ktorý je primárnym a zároveň kľúčovým dôvodom pre závery prijaté správnymi orgánmi v danej veci.
37. V nadväznosti na uvedené potom neobstojí ani námietka žalobcu o porušení § 3 ods. 4 Správneho poriadku [podradená správnym súdom pod žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP], spočívajúca v tom, že rozhodujúce orgány dôkladne nezistili stav prebiehajúceho konania na Okresnom úrade Pezinok, pozemkový a lesný odbor. Správny súd opakuje, že aj v prípade, ak by predmetné konanie bolo ukončené a vec vybavená v prospech žalobcu, táto skutočnosť by nemala vplyv na skutkové a právne posúdenie veci, keďže existujúci rozpor stavby s verejným záujmom by sa neodstránil. Relevanciu pre prejednávanú vec tak nemá ani Odborné stanovisko Pôdnej služby vydané Národným
poľnohospodárskym a potravinárskym centrom, Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy, Odbor pôdna služba zo dňa 19.11.2021, ktoré sa týka využívania pozemku pod stavbou na poľnohospodárske účely, resp. rieši otázku potreby rekultivácie pozemku, ani iné podklady (predložené žalobcom ako prílohy k žalobe), ktoré sa týkajú konania na Okresnom úrade Pezinok.
38. Ďalej, pokiaľ ide o námietku, že konajúce správne orgány sa nezaoberali tvrdením žalobcu, že na dotknutom pozemku sa už v minulosti nachádzala iná stavba (podľa žalobcu išlo o záhradnú chatu z roku 1970, čo preukazoval pripojenými listinnými dôkazmi – čestné vyhlásenia vlastníkov susedných pozemkov a iné), ani táto skutočnosť nemôže, v kontexte konštatovaného správne zisteného skutkového stavu a dôvodov nariadenia odstrániť predmetnú stavbu, obstáť. Predmetom administratívneho konania v danej veci bola totiž stavba postavená žalobcom bez stavebného povolenia, t. j. stavba, ktorá aktuálne na dotknutom pozemku stojí a jej stavebníkom je žalobca. To, či v minulosti na rovnakom mieste stála iná stavba, ktorá následne prestala existovať (bez ohľadu na to, či eventuálne zostali zachované jej základy), a u ktorej absentuje vedomosť, či vôbec bola realizovaná v súlade so zákonom (na základe stavebného povolenia), resp. aké boli ďalšie okolnosti jej existencie a zániku, nie je v danom konaní relevantné a nemá to vplyv na úplnosť zisteného skutkového stavu v danej veci. Ak na predmetnom pozemku v minulosti bola postavená iná stavba, vzťahovali sa na ňu právne predpisy platné a účinné v tom čase, a táto by mohla byť len predmetom samostatného (iného) administratívneho konania, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci. Správny súd preto uzatvára, že správne orgány neboli povinné sa touto skutočnosťou v danom konaní zaoberať, pretože nebola preukázaná žiadna súvislosť s prejednávanou vecou (absencia totožnosti objektu). Rovnaký záver platí aj pre tvrdenie žalobcu, že objekt postavil v dobrej viere, prihliadajúc na to, že v okolí dotknutého pozemku existovali aj ďalšie stavby, niektoré s rozmermi viac ako 120 m2. Správny súd zdôrazňuje, že je povinnosťou stavebného úradu, v zmysle zásady oficiality, iniciovať konanie o dodatočnom povolení stavby, resp. konanie o odstránení stavby, ak sa preukáže, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním (§ 88a ods. 1 stavebného zákona), pričom na takéto konanie môže dať podnet aj sám žalobca. Správnemu orgánu v predmetnom administratívnom konaní neprislúchalo posudzovať súlad iných stavieb so zákonom.
39. Na margo dobrej viery žalobcu je potrebné poznamenať, že pojem „dobrá viera“ (bona fide), ktorý sa používa najmä v súvislosti s civilným právom, už zo svojej podstaty musí zahŕňať dobromyseľnosť, pozitívne presvedčenie dotknutého subjektu o existencii určitého práva či oprávnenia, pričom tento pojem zároveň vylučuje akúkoľvek vedomosť o tom, že mu právo/oprávnenie nepatrí, čo však nie je prípad prejednávanej veci. Žalobca si musel byť od počiatku realizácie stavby vedomý toho, že na svoju činnosť nemá stavebné povolenie vydané príslušným stavebným úradom (čo v konaní nebolo ani spochybňované), a teda oprávnenie na realizáciu stavby nemá. Dobromyseľnosť, resp. dobrá viera žalobcu tak absentovala minimálne odo dňa, kedy bol vykonaný prvý štátny stavebný dohľad (14.06.2012), ktorým sa nelegálnosť stavby potvrdila. Povinnosť mať stavebné povolenie je pritom notoricky známa skutočnosť, navyše nemožno opomínať právnu zásadu, že neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje (ignorantia legis non excusat), inými slovami, žalobca ako stavebník mal vedieť, že stavbu bez stavebného povolenia vydaného v súlade so zákonom nie je možné realizovať, bez ohľadu na to, či v okolí pozemku alebo na ňom iné stavby stoja alebo nie. Nemožno preto hovoriť o dobrej viere či dobromyseľnosti žalobcu v súvislosti s nelegálne postavenou stavbou a v tomto kontexte nemožno poukazovať ani na princíp legitímnych očakávaní. Správnemu súd nedá nepoznamenať, že žalobca nielenže začal stavať bez stavebného povolenia, ale po vykonaní štátneho stavebného dohľadu a následnom začatí konania o dodatočnom povolení stavby stavbu aj dokončil, pričom úplne ignoroval zákaz pokračovania v stavebných a terénnych prácach, vydaný rozhodnutím stavebného úradu v danom konaní. Správny súd zdôrazňuje, že je neprípustné, aby legitímne očakávania určitého subjektu boli založené na nerešpektovaní zákona a ignorancii právoplatne vydaných rozhodnutí v stavebnom konaní.
40. Správny súd sa zaoberal aj námietkou pochybení správnych orgánov v priebehu administratívneho konania, medzi ktoré podľa žalobcu patrí nevysporiadanie sa s jeho námietkami a návrhmi, ako aj stanoviskami verejného záujmu občanov vo Svätom Jure, ktorý bol preukázaný podanými žiadosťami o zmenu funkčného a priestorového využitia územia, a v porušení zásady súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku [podradené správnym súdom pod žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. g) SSP]. Pokiaľ ide o námietky a návrhy, ktoré mali byť zo strany správnych orgánov opomenuté, žalobca nešpecifikoval, o aké konkrétne námietky a návrhy malo ísť, preto k tejto námietke správny súd nemôže zaujať adekvátne stanovisko. Správny súd má za to, že rozhodnutia správnych orgánov
sú dostatočne odôvodnené a dávajú odpoveď na všetky skutkové a právne otázky danej veci, vrátane námietok žalobcu (ktoré sa v priebehu administratívneho konania v podstate nemenili), pričom sa zaoberali predovšetkým tými námietkami, ktoré mali pre vec zásadný charakter. Z obsahu zápisnice z ústneho pojednávania, ktoré sa uskutočnilo dňa 28.10.2021 po začatí konania o odstránenie stavby, vyplýva, že pojednávania sa v mene žalobcu zúčastnila splnomocnená zástupkyňa A. B., ktorá sa k veci vyjadrila a predložila podklady, zaevidované stavebným úradom ako dôkazy. Uviedla pripomienky, ktoré boli reflektované v prvostupňovom rozhodnutí (str. 7). Rovnako stavebný úrad reagoval na všetky žiadosti účastníka konania, ktorými sa opakovane dožadoval predĺženia lehoty na predloženie potrebných podkladov v konaní. Pokiaľ ide o odvolacie konanie, pôvodný žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu zásadného charakteru (zistený skutkový stav, obsah pojmu verejný záujem, relevantnosť konania na Okresnom úrade Pezinok, str. 12 a nasl.). Správny súd preto nevzhliadol túto námietku ako opodstatnenú a uvádza, že táto sa skôr javí ako smerujúca proti samotnému výsledku predmetného administratívneho konania, resp. proti obsahu záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie dotknutej obce a proti zaradeniu dotknutého pozemku medzi druh: vinica, čo však nie je predmetom tohto konania.
41. Zákonná povinnosť správneho orgánu zakotvená v § 3 ods. 2 Správneho poriadku zahŕňa jednak konanie v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, jednak poskytovanie adekvátnej pomoci, poučení a tiež možností uplatňovať svoje právo vyjadriť sa, podávať návrhy a pod. Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s týmto inštitútom judikoval, že „Inštitút súčinnosti je upravený vo viacerých ustanoveniach Správneho poriadku a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie pravdivosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti môže mať za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti ovplyvňujúcej výsledok konania. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje...“ (R 104/2013). Znamená to, že aktivita sa vyžaduje tak od správneho orgánu, ako aj od samotného účastníka, ktorý v konaní nemôže zostať pasívny. Vo vzťahu k námietke žalobcu, ktorý mal za to, že došlo k porušeniu tejto zásady, je potrebné uviesť a zdôrazniť, že predmetná stavba, ktorá bola žalobcom postavená nelegálne, bola riešená stavebným úradom od roku 2012 a vec bola ukončená vydaním právoplatného rozhodnutia odvolacieho orgánu (napadnutého rozhodnutia v tomto konaní) dňa 11.10.2022. Ide teda o rozsiahly časový úsek, počas ktorého bolo v rámci dvoch na seba nadväzujúcich konaní, resp. fáz konania, vykonávané veľké množstvo úkonov, smerujúcich k vybaveniu veci. Z postupu správnych orgánov je zrejmé, že v priebehu celého konania zohľadňovali záujem žalobcu na tom, aby stavba bola dodatočne zlegalizovaná, o čom svedčí i obsah administratívneho spisu:
- V rámci konania o dodatočnom povolení stavby, začatom na podnet správneho orgánu vydaním oznámenia dňa 02.10.2012, boli vykonané nasledujúce súčinnostné úkony: · opakované výzvy stavebného úradu: výzva na zastavenie stavebných prác zo dňa 27.07.2012, výzva na doplnenie podkladov k dodatočnému povoleniu stavby zo dňa 02.12.2012, výzva na doplnenie žiadosti o dodatočné povolenie stavby zo dňa 28.08.2013 a zo dňa 21.01.2021 · ústne pojednávanie/ miestne zisťovanie spojené s výkonom štátneho stavebného dohľadu dňa 14.06.2012, dňa 27.11.2012, dňa 15.12.2020 · oznámenie o predĺžení lehoty na základe žiadosti žalobcu: zo dňa 18.01.2013, zo dňa 28.03.2013, zo dňa 28.06.2013, zo dňa 30.09.2013, zo dňa 31.10.2013, zo dňa 10.01.2014, zo dňa 10.04.2014, zo dňa 10.07.2014, zo dňa 01.10.2014, zo dňa 05.01.2015, zo dňa 02.04.2015, zo dňa 02.09.2015, zo dňa 02.11.2015, zo dňa 01.04.2016, zo dňa 28.07.2016, zo dňa 31.07.2017, zo dňa 01.08.2018, zo dňa 29.07.2019.
- V rámci konania o odstránení stavby, začatom na základe oznámenia zo dňa 23.09.2021 boli vykonané nasledujúce súčinnostné úkony: · ústne pojednávanie dňa 28.10.2021 · oznámenie o predĺžení lehoty na základe žiadosti žalobcu: zo dňa 04.02.2022.
42. Na základe uvedeného je možné jednoznačne konštatovať, že správny orgán žalobcovi v priebehu administratívneho konania (v rámci oboch jeho navzájom prepojených fáz) poskytoval viac ako adekvátnu súčinnosť, keď opakovane vydával výzvy s poučeniami, predlžoval lehoty na základe žiadostí žalobcu (celkovo k predĺženiu lehoty došlo 19-krát), nariaďoval ústne pojednávania, miestne zisťovania, ohliadky a iné úkony tak, aby mal žalobca ako účastník konania možnosť realizovať svoje práva v plnom
rozsahu, aktívne predkladať svoje návrhy, žiadosti, vyjadrenia a podklady, a aby sa dosiahol jeho účel, pričom celé konanie trvalo 10 rokov, čo je z objektívneho hľadiska veľmi dlhý časový priestor na realizáciu práv v akomkoľvek administratívnom konaní. Námietka žalobcu je preto neopodstatnená. Správny súd dodáva, že k porušeniu zásady súčinnosti tým, že správny orgán nežiadal doručiť rozhodnutie vo veci usporiadania neoprávneného záberu poľnohospodárskej pôdy (konanie na Okresnom úrade Pezinok, pozemkový a lesný odbor), nedošlo, keďže takúto povinnosť mal žalobca, ktorý na tento účel opakovane žiadal predlžovanie lehoty. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, čo malo za následok vydanie napadnutého rozhodnutia. Správny súd poukazuje na to, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je „následné zhojenie závažnej chyby, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo stany stavebníka pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona... (R 101/2012).
43. Čo sa týka žalobcom namietaného nezohľadnenia verejného záujmu občanov obce Svätý Jur v predmetnom konaní, je treba vysvetliť, že verejný záujem, na ktorý poukazuje stavebný zákon, nemožno interpretovať spôsobom, ktorý v žalobe prezentuje žalobca. Hoci stavebný zákon pojem „verejný záujem“ používa, neposkytuje k nemu legálnu definíciu. Tá sa však sformovala rozhodovacou činnosťou súdov, v rámci ktorej správny súd poukazuje najmä na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 6Sžp 7/2013 zo dňa 29.01.2014, podľa ktorého „Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu v konaní o nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad nepovolenej stavby alebo jej časti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), ktoré sa týka ochrany zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide, na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.. Pokiaľ vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote stavebný úrad nariadi odstránenie stavby (§ 88a ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)). Rovnako stavebný úrad postupuje a nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník neunesie dôkazné bremeno, že nepovolená stavba alebo je časť nie je v súlade s verejným záujmom (§ 88 ods. 1 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)).“ V tejto súvislosti NS SR zároveň vyslovil, že „Individuálny záujem v prípade nepovolenej stavby nie je možné povýšiť nad záujem verejný a súlad individuálneho záujmu stavebníka postavením nepovolenej stavby s verejným záujmom musí v konaní preukázať stavebník...“ (R 33/2015). Z uvedeného je možné abstrahovať, že verejný záujem je opakom záujmu individuálneho, a teda nie je totožný so záujmami jednotlivca či úzkej skupiny ľudí (v danom prípade časť obyvateľov obce Svätý Jur požadujúcich zastavanosť konkrétneho územia), ale má širší spoločenský záber a vo vzťahu k cieľom a zámerom územného plánovania (ktoré sú v zmysle § 88a ods. 1 veta prvá stavebného zákona považované za súčasť verejného záujmu) je daný aj charakterom, identitou určitého územia alebo oblasti (genius loci), ktoré je potrebné zachovať.
44. V prepojení na pojem verejný záujem je potrebné reagovať aj na námietku žalobcu ohľadom súhlasných stanovísk, ktoré boli v administratívnom konaní predložené zo strany niektorých dotknutých orgánov. V tejto súvislosti správny súd opakuje, že účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vylúčiť rozpor dodatočného povolenia nelegálne postavenej stavby s verejným záujmom, čo je hlavnou a zároveň jedinou zákonnou podmienkou pre postup podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona. Zákonodarca v ustanovení § 88a ods. 1 stavebného zákona jasne a zrozumiteľne vyjadril vôľu v rámci posudzovania súladu stavby s verejným záujmom priorizovať ciele a zámery územného plánovania, čo je zrejmé zo zákonnej formulácie „...aby v určenej lehote
predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania...“ Je preto možné rezultovať, že ak sa v konaní preukáže rozpor stavby so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie tak, ako to bolo v prejednávanej veci (došlo k výraznému prekročeniu troch záväzných regulatívov záväznej časti územného plánu), nie je možné takýto nesúlad s verejným záujmom odstrániť zabezpečením protichodných (kladných) záväzných stanovísk či vyjadrení iných dotknutých orgánov. Inými slovami, rozpor stavby so zámermi a cieľmi územného plánovania, ktoré sú pre konkrétnu obec dané jej územnoplánovacou dokumentáciou (záväzná časť), bez ďalšieho znamená, že ju nie je možné ďalej považovať za súladnú s verejným záujmom. V tomto konkrétnom prípade preto nebolo podstatné, že boli vydané súhlasné stanoviská či vyjadrenia iných dotknutých orgánov (Obvodný lesný úrad v Bratislave, Obvodný úrad životného prostredia Pezinok a iné). V danej veci nebolo možné aplikovať ani ustanovenie § 136, resp. § 140b ods. 5 stavebného zákona, keďže odstraňovanie rozporov je možné len vo vzťahu k protichodným stanoviskám medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní. Je treba si uvedomiť, že dodatočné povolenie stavby je ústupkom zákonodarcu v prospech ochrany stavebníka, ide teda o akési dobro, výhodu, ktorá vyrovnáva tvrdosť zákona pri posudzovaní nelegálnych stavieb a chráni vlastnícke práva dotknutých subjektov. Cez túto prizmu je potom potrebné vnímať aj požiadavky, kladené na stavebníka v konaní o dodatočnom povolení stavby, a celkovú spravodlivosť vydaných rozhodnutí. Správny súd na tomto mieste uvádza, že stavebný zákon je v tejto otázke síce prísny, ale nie nespravodlivý. Hoci vnímanie spravodlivosti má u účastníkov konania spravidla subjektívny charakter, nemožno opomínať jej objektívnu stránku, ktorá je základom vyváženej aplikácie zákona v celospoločenskom meradle.
45. Správny súd na dôvažok podotýka, že hoci vníma všetky námietky žalobcu a ich kontext, ktorého základom je zásah preskúmavaných rozhodnutí do jeho vlastníckych práv, musí konštatovať, že základom právneho štátu je právny poriadok a každý, bez výnimky, je povinný ho rešpektovať a dodržiavať, vrátane žalobcu. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky platí, že každý môže konať len to, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Ustanovenie § 54 stavebného zákona je v tomto smere jednoznačné, keď stanovuje, že stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu. Žalobca svojím konaním porušil zákon, keď realizáciu stavby začal a dokončil bez stavebného povolenia, preto je povinný niesť následky svojho konania v podobe uloženej povinnosti stavbu odstrániť.
46. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalobcu, uplatnené mimo žaloby, až v rámci repliky, na tieto správny súd nemôže prihliadať, nakoľko boli podané až po zákonom stanovenej lehote, keď v zmysle § 183 SSP (§ 62 SSP) je možné správnu žalobu rozšíriť alebo ju doplniť o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Replika s novými žalobnými bodmi (identifikované v bode 12. rozsudku) bola krajskému súdu doručená až dňa 17.04.2023, pričom zákonná lehota na podanie žaloby uplynula dňom 14.12.2022. Napriek tomu, nad rámec žalobného prieskumu, s ohľadom na naliehavosť predmetu konania a nezvratnosť následkov preskúmavaných rozhodnutí v danej veci, je potrebné aspoň stručne dodať, že podmienky pre vydanie dodatočného stavebného povolenia neboli splnené ani v čase podania žiadosti žalobcu v roku 2013, keďže územný plán Mesta Svätý Jur (VZN č. 6/2004 zo dňa 07.09.2004) platný a účinný v čase podania žiadosti pre oblasť „Konečné, Prostredné, Zabudnuté“ určil, že „Územie nevhodné pre obytnú zástavbu. Pre funkciu rekreácie je v tejto lokalite potrebné uvažovať len s budovaním záhradných domčekov do 25 m2, nie rekreačných chát. Rešpektovať a zachovať krajinný obraz Malých Karpát a nemeniť vinohrady na plochy s funkciou bývania. Zohľadniť zásady z regulatívu 2. 6. ÚPN VÚC: zamerať sa v chránených územiach (CHKO Malé Karpaty a maloplošné chránené územia) predovšetkým na skvalitnenie vybavenostnej štruktúry existujúcich rekreačných útvarov, nerozširovať ich zastavané územie a nezakladať v chránených územiach nové lokality; novú požadovanú vybavenosť lokalizovať do obce vo vhodnej polohe k rekreačnému prostrediu.“ Neskoršími zmenami a doplnkami územného plánu č. 02/2014 (VZN č. 20/2019/6-7 zo dňa 05.11.2019) bola v danom území zvýšená maximálna zastavaná plocha záhradnej stavby na 60 m2, zároveň bola stanovená minimálna výmera uceleného pozemku pre záhradnú stavbu 2000 m2 a maximálny koeficient zastavanosti 0,03 pozemku pre záhradnú stavbu. Skutočnosť, že správny orgán posudzoval súlad stavby s územným plánom až v znení jeho zmien a doplnkov č. 02/2014, bolo v konečnom dôsledku mienené v prospech žalobcu a súčasne na jeho žiadosť, napriek tomu boli z jeho strany záväzné regulatívy prekročené. Pokiaľ ide o skutkový stav, správny orgán vzal do úvahy podklady, ktoré boli predkladané v priebehu celého
konania (konanie o dodatočnom povolení stavby i naň nadväzujúce konanie o odstránení stavby), čo jednoznačne vyplýva z odôvodnenia prvostupňového a v nadväznosti naň aj z napadnutého rozhodnutia. 47. Vzhľadom na uvedené je možné konštatovať, že existencia žalobných dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f) SSP tak, ako ich obsahovo vymedzil žalobca, sa v tomto konaní nepreukázala, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ až 6/ náhradu trov konania nepriznal, keďže orgánom verejnej správy sa trovy konania priznávajú len výnimočne, navyše v tomto konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli a tento si ich ani neuplatňoval. Vo vzťahu k ďalším účastníkom konania správny súd nezistil dôvod na priznanie náhrady podľa § 169 SSP, keďže žiadnemu z nich nebola v konaní uložená povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im trovy boli vznikli, a správny súd nevzhliadol ani existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre priznanie náhrady ďalších trov konania týmto účastníkom.
49. Odkladný účinok priznaný správnej žalobe zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 2 SSP).
50. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná účastníkom konania, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, to v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správnom súde v Bratislave [§ 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1, § 444 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP v znení účinnom do 30.06.2023). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok [§ 446 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023].
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa [§ 449 ods. 1, ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť aj: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa podáva (sťažnostné body), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 57, § 445 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 2, § 441 SSP v znení účinnom do 30.06.2023).