Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-19-2021.pdf
PDF · 117.24 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/19/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Danice Kočičkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. E., narodeného XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, dieťa rodičov - matky E. E., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom X., t. č. D. XX/XX, XXX XX X. a otca S. U., narodeného XX. XX. XXXX, trvale bytom Ul. T. č. XXX/ XX, XXX XX D., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 27P/50/2020 - 40 z 22. decembra 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd,“ alebo „súd prvej inštancie,“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 21. 12. 2020 zvýšil výživné otca na maloletého XX,-, narodeného XX. XX. XXXX, zo sumy 50,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od 01. 10. 2020 (I. výrok) a nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01. 10. 2020 do 31. 12. 2020 vo výške 300,- Eur povolil otcovi zaplatiť v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (II. výrok). Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P/58/2012-16 z 27. 09. 2012 (III. výrok). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania (IV. výrok). Z odôvodnenia uznesenia prvoinštančného súdu vyplýva, že matka maloletého Y. (ďalej aj „matka“) sa návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého Y., narodeného XX. XX. XXXX (ďalej aj „maloletý,“ resp. ,,maloleté dieťa“) na sumu 150,- Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa (ďalej aj ,,otec“) sa k návrhu na zvýšenie výživného nevyjadril. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, a to s návrhom na zvýšenie výživného, s pripojeným súdnym spisom okresného súdu sp. zn. 6P/58/2012, odpoveďami na lustráciu účastníkov konania v Registri obyvateľov SR a v Sociálnej poisťovni, správami úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, zoznamom dlžníkov Dôvera zdravotná poisťovňa a. s., s predloženými dokladmi o výdavkoch zo strany matky. Súd prvej inštancie zistil, že o predchádzajúcej úprave výživného bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6P/58/2012-16 zo dňa 27. 09. 2012, ktorým bolo zvýšené výživné otca na maloletého zo sumy 31,41 Eur na sumu 50,- Eur mesačne, splatným vopred k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Maloletý už ako osemročný mal zdravotné problémy (defekt na srdci), s čím boli spojené každý polrok kontroly u kardiológa v Martine a neurologické vyšetrenia v Žiari nad Hronom. Maloletý navštevoval predškolské zariadenie základnej školy pre sluchovo postihnuté deti. Príjem matky predstavoval náhradné výživné v sume 31,- Eur, ktoré poberala na maloletého a
rodinné prídavky na deti. Bývala v jednoizbovom byte. Otec bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 270,- Eur mesačne, bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 30. 06. 2009. Taktiež mu bol zverený maloletý XX U. do osobnej starostlivosti a jeho matke bola uložená povinnosť prispievať na výživu 30 % zo sumy životného minima. Z lustrácie účastníkov v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že v súčasnosti je matka zamestnaná a otec je nezamestnaný a nie je poberateľom žiadnej štátnej sociálnej dávky, dávky v hmotnej núdzi, či dôchodkov. Príjem matky tvoria prídavky na štyri maloleté deti (99,80 Eur) a poberá náhradné výživné na maloletého v sume 50,- Eur mesačne. Jej súčasný partner býva spolu s matkou a s maloletými deťmi v jednoizbovom mestskom byte. Výdavky na bývanie predstavujú 275,- Eur mesačne. Matka je zamestnaná na dohodu, kde dosahuje čistý príjem 594,04 Eur mesačne, avšak z dôvodu nedostatku práce je v súčasnosti doma. Kolízny opatrovník v správe zo dňa 27. 11. 2020 oznámil súdu prvej inštancie, že maloletý je žiakom 9. ročníka Základnej školy v Kremnici a po jej skončení by chcel pokračovať na strednej škole. Maloletý navštevuje ortopedickú ambulanciu v Žiline a bude navštevovať aj endokrinologickú ambulanciu v Banskej Bystrici. V prípade otca bolo šetrenie vykonané v mieste jeho trvalého bydliska, kde sa ho nepodarilo zastihnúť. Otec má trvalý pobyt v bytovom dome patriacom mestuXX., kde nebol zvonček, ani schránka na jeho meno, pričom sa podarilo zistiť, že by sa mal údajne zdržiavať v obci S.. Z tohto dôvodu bol požiadaný o súčinnosť pri zisťovaní pomerov na strane otca miestne príslušný úrad práce, ktorý súdu zaslal svoju správu zo dňa 04. 12. 2020, ktorému sa podarilo zistiť, že otec sa v S. nezdržiava. Otec je poistencom Dôvera zdravotná poisťovňa a. s., kde nemá evidovaný žiadny nedoplatok na verejnom zdravotnom poistení. V období od 17. 02. 2020 do 10. 08. 2020 a od 15. 07. 2020 do 11. 09. 2020 bol riadne zamestnaný a poberal pravidelný mesačný príjem. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa čl. 5, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“), § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“). Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, u ktorého došlo od posledného zvýšenia výživného k zvýšeniu výdavkov, predovšetkým v dôsledku jeho súčasného zdravotného stavu, ktorý navštevuje pravidelne ďalšie špecializované ambulancie, ktoré sa nachádzajú mimo jeho súčasného bydliska. Od poslednej úpravy výživného, kedy mal maloletý 8 rokov, postupne dospieval a v súčasnosti je o 8 rokov starší. S narastajúcim vekom sú spojené ďalšie výdavky predovšetkým na hygienu, ošatenie a stravu. Matka predloženými listinami preukázala, že celkové výdavky na maloletého v súčasnosti predstavujú sumu cca 161,- Eur. Súd prvej inštancie taktiež prihliadol na to, že matka sa o maloletého osobne stará. Súd prvej inštancie konštatoval, že súd je povinný prihliadať aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine), pričom z údajov zverejnených Štatistickým úradom Slovenskej republiky vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného došlo k zvýšeniu životných nákladov aj v dôsledku celkovej inflácie, preto suma výživného určená predchádzajúcim rozhodnutím súdu nepostačuje na pokrytie všetkých základných životných potrieb maloletého. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, súd prvej inštancie uviedol, že musí ísť o takú zmenu okolností, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov konania v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku, pretože v danom prípade sa zasahuje neskorším rozsudkom do zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí súdov. V posudzovanej veci mal súd prvej inštancie preukázané, že matka má príjem zo zamestnania na pokrytie potrieb pre seba, ako aj maloletého, pričom má možnosť vzhľadom na zdravotný stav maloletého uplatniť si ďalšie príspevky na pokrytie zvýšených výdavkov spojených s jeho zdravotným stavom. Je povinnosťou oboch rodičov podieľať sa spoločne na výdavkoch maloletého dieťaťa. Zároveň maloletý má nárok podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Na strane otca bolo preukázané, že je t. č. síce nezamestnaný, toho roku však bol riadne zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, nie je však evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky od štátu, z čoho vyplynulo, že je v súčasnosti dobrovoľne nezamestnaný a zdravotne spôsobilý vykonávať prácu, teda je v jeho schopnostiach ako aj možnostiach nájsť si také zamestnanie, z ktorého by dosahoval príjem postačujúci na uspokojenie svojich základných životných potrieb, ako aj potrieb maloletého. U otca nebolo zistené, že by mal nedoplatky na verejnom zdravotnom poistení, ktoré si v súčasnosti hradí sám. U otca nebola zistená ďalšia vyživovacia povinnosť, keďže ostatné deti sú už plnoleté. Otec má základnú kvalifikáciu, ktorá mu umožňuje zamestnať sa a súd prvej inštancie nezistil žiadnu objektívnu prekážku, ktorá by otcovi bránila riadne pracovať. Súd prvej inštancie pri posudzovaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov vychádzal v prípade otca maloletého nie z jeho skutočných príjmov, ale z tzv. potenciálnych príjmov, to znamená z príjmov, ktoré môže dosiahnuť. Mal teda za to, že životná úroveň oboch rodičov
maloletého je rovnaká s poukazom na to, že matka je síce zamestnaná, ale má ďalšie štyri vyživovacie povinnosti. Otec bol súdom prvej inštancie vyzvaný na preukázanie svojich príjmov a výdavkov, čo však neurobil. Na mieste trvalého pobytu sa v súčasnosti nezdržiava, napriek tomu sa mu podarilo doručiť predvolanie na pojednávanie. Súd prvej inštancie zdôraznil, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov, na druhej strane je však potrebné prihliadať aj na tú skutočnosť, že nie je ani v záujme maloletého, aby sa výživné ,,zdvihlo“ na takú výšku, ktorú by aj s prihliadnutím na zameškané výživné otec nezvládal v súčasnosti splácať. Dôsledkom toho by bolo uloženie trestu odňatia slobody, čo by v konečnom dôsledku malo za následok platobnú neschopnosť otca, ktorý by nebol schopný hradiť takmer žiadne výdavky maloletého. Súd prvej inštancie konštatoval, že prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní o všetkých veciach, ktoré sa týkajú maloletých detí, aj najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností, je záujem maloletého dieťaťa. Pretože došlo k zvýšeniu výdavkov spojených s osobnou starostlivosťou o maloletého, súd prvej inštancie vyhovel návrhu a zvýšil výživné zo sumy 50,- Eur na sumu 100,- Eur mesačne po zohľadnení pomerov na strane rodičov maloletého, ako aj vývoja životných nákladov. Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi, povolil súd prvej inštancie splatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným s tým, že vychádzal z návrhu, v ktorom matka žiadala priznať výživné od podania návrhu a otec za uvedené obdobie neplatil ani bežné výživné. Nakoľko z bežného výživného bolo uhradené za uvedené obdobie 100,- Eur ako náhradné výživné a v dôsledku zvýšenia výživného vznikol dlh na výživnom vo výške 300,- Eur (od 01. 10. 2020 do 31. 12. 2020, v ktorom bolo splatné bežné výživné aj za nasledujúci mesiac, t. j. spolu 4 mesiace), preto otcovi súd prvej inštancie umožnil splácať dlžné výživné v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným, a to s prihliadnutím na pomery otca. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, pretože nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania, ani žiaden z účastníkov konania náhradu trov konania nežiadal priznať.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu otec podal včas odvolanie. Uviedol, že nakoľko mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie až po termíne pojednávania, preto sa nemohol zúčastniť pojednávania a nebolo mu umožnené vyjadriť sa k jeho aktuálnej finančnej situácii. Mal za to, že jeho momentálna finančná situácia mu neumožňuje uhrádzať zvýšené výživné. Je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Detve, ktorý mu nepriznal žiadny sociálny príspevok, preto jeho mesačný príjem 0,- Eur. Aktuálne žije so svojom matkou, ktorá je starobná dôchodkyňa, pričom z jej príjmu sa uhrádza nájomné a energie v sume 176,- Eur, ako aj nájomné v sume 150,- Eur mesačne. Príjem jeho matky predstavuje 330,- Eur mesačne.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca sa v plnom rozsahu stotožnil s rozsudkom súdu prvej inštancie.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca nesúhlasila s odvolaním otca. Uviedla, že maloletému sa zvýšili náklady. Maloletý od septembra bude navštevovať Gymnázium v Kremnici, je aj naďalej sledovaný u kardiológa, ortopéda, pretože má skoliozu, pričom v Žiline bol aj operovaný. Maloletý je už skoro dospelý a z tohto dôvodu sa zvýšili aj náklady. Okrem maloletého má ešte ďalšie tri školopovinné deti. Býva v jednoizbovom byte, kde platí nájom, elektrinu a raz ročne smeti, pričom tento rok zaplatila za smeti 210,- Eur. Nájom platí vo výške 75,- Eur, elektrinu vo výške 51,- Eur, za obedy sumu 63,- Eur a za družinu platí sumu 15,- Eur na tri školopovinné deti. Pracuje v ABILITY, s.r.o. v Kremnici. Otec o maloletého Y. nejaví už od jeho narodenia záujem a ani jej na maloletého neprispieva. Konštatovala, že otec nechce pracovať, a preto je evidovaný na úrade práce. Poukázala na to, že otec tetuje a tým sa živí. Uviedla, že návrh na zvýšenie výživného na maloletého Y. podala až po ôsmich rokoch. Bolo by najlepšie, ak by sa jej návrhu na zvýšeniu výživného vyhovelo, nakoľko sa zvyšovali náklady na maloletého ako je strava, oblečenie a školské potreby, ktoré maloletý potrebuje. Okresný súd zvýšil výživné na maloletého na sumu 100,- Eur, hoci sa domáhala zvýšenia výživného na sumu 150,- Eur. Navyše otec jej dlhuje aj zameškané výživné.
5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej aj ,,CSP“), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 65 a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania § 385 ods. 1 CSP a contrario a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
6. Odvolací súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou súdu v civilnom mimosporovom konaní je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom zodpovedajúce) rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa ústavné kritériá vyplývajúce preň z Ústavy Slovenskej republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie súdu musí obsahovať dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle všetkých okolností každej veci.
7. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).
8. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04).
9. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
10. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
11. Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (viď napr. nález III. ÚS 119/03-30). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
12. Jednou z esenciálnych náležitostí rozsudku je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení. Civilný sporový poriadok stanovuje minimálne kritériá pre odôvodnenie rozsudku v ustanovení § 220 ods. 2 a s prihliadnutím na ustanovenie § 2 ods. 1, § 34 prvá veta CMP súd v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril druhý účastník. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty účastníkov, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Písomné vyhotovenie rozsudku musí okrem iných náležitostí obsahovať i súdom ustálený záver o skutkovom stave veci. Takýto záver musí vychádzať z čiastkových, ale pre rozhodnutie vo veci samej významných skutkových zistení. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je potrebné premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 ods. 1 CSP) a ktorý je východiskom pre právne posúdenie veci. Pre záver o skutkovom stave veci je rozhodujúce vyhodnotenie dôkazov z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, vierohodnosti a pravdivosti.
14. Ďalej z odôvodnenia rozhodnutia súdu musí vyplývať i vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a na druhej strane právnymi závermi na strane druhej. Požiadavka preskúmateľnosti právneho posúdenia veci pritom nie je splnená za situácie, keď odôvodnenie rozsudku obsahuje iba odkaz, príp. výpočet právnych predpisov, ktoré súd na zistený skutkový stav použil. V dôvodoch rozhodnutia je totiž nevyhnutné uviesť právne aplikačné úvahy, ktoré viedli súd k podriadeniu skutkových okolností pod príslušnú právnu normu. V záujme preskúmateľnosti odôvodnenia právneho posúdenia veci je rovnako potrebné, aby súd v odôvodnení rozsudku presvedčivými argumentmi vyvrátil právne nesprávne námietky účastníkov.
15. Primárnou povinnosťou súdu je postupovať tak, aby bola zaistená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov a na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, pokiaľ nemá o ich pravdivosti dôvodné a závažné pochybnosti. Bez zistenia právne rozhodných skutočností nie je možné pristúpiť k procesu vyhľadávania právnej normy, resp. k jej interpretácii a následnej aplikácii na zistený skutkový stav.
16. Dokazovanie musí byť v súlade nielen s procesnými normami upravujúcimi mechanizmus zisťovania právne rozhodných skutočností, ale aj s právom účastníka na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).
17. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodne tak, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu však predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie uvedené atribúty nespĺňa.
19. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. V zmysle záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie skutkovej situácie v rámci konaní o výživnom. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúcom rozhodnutiu súdu. Z daného vyplýva, že existenciu zmeny, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia, posúdi súd a to porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného a to v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia.
21. Súd prvej inštancie pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca bol povinný ex offo porovnať preukázané nové pomery s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti)
22. Z rozsudku okresného súdu (ani z obsahu spisu) avšak nie je možné zistiť, u akých zamestnávateľov boli otec a matka v období rozhodnom pre určenie výživného zamestnaní (jeden rok pred podaním
návrhu na začatie konania), aký druh práce vykonávali, z akého dôvodu došlo ku skončeniu pracovného pomeru u otca, z akého dôvodu otec nie je aktuálne zamestnaný, čo má vplyv i na eventuálnu aplikáciu princípu potencionality príjmov. Okresný súd sa ďalej nevysporiadal s podstatnými okolnosťami pri určení zvýšeného výživného, t.j. nezistil adekvátnym spôsobom priemerný čistý príjem otca (vychádzajúc z obdobia rozhodného pre určenie výživného).
23. Z odôvodnenia rozsudku ďalej absentuje zistenie komplexných majetkových podmienok u matky a otca (napr. vlastníctvo nehnuteľností, hnuteľných vecí), špecifikácia výdavkov na maloletého, ktorú súd prvej inštancie ustálil vo výške 161,- Eur, hoci tieto okolnosti sú právne relevantné pre určenie výšky zvýšeného výživného a je potrebné ich preukázať náležitým, objektívnym spôsobom.
24. Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z lustrácie v Registri obyvateľov SR, v Sociálnej poisťovni, zo zoznamu dlžníkov Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., tieto z obsahu súdneho spisu absentujú, hoci mali byť založené do súdneho spisu a označené číslom listu. Súd prvej inštancie uviedol, že otec bol vyzvaný na preukázanie jeho príjmov a výdavkov, avšak z obsahu spisu vyplýva doručenie tejto výzvy otcovi po termíne pojednávania konaného dňa 22. 12. 2020 (viď doručenka podpísaná otcom dňa 28. 12. 2020; č.l. 27b súdneho spisu).
25. Ďalej odvolací súd v posudzovanej veci zistil, že súd prvej inštancie pochybil pri určení súhrnnej výšky zročného zvýšeného výživného, ktorú má otec zaplatiť. V rozpore s rozhodovacou činnosťou súdov súd prvej inštancie určil výšku zročného zvýšeného výživného započítajúc i výšku výživného, ktorá bola určená na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia. Pri určení výšky zročného zvýšeného výživného (v prípade, ak dobrovoľne povinný rodič nezaplatil zročné zvýšené výživné pred vyhlásením súdneho rozhodnutia) sa od výšky zvýšeného výživného za kalendárny mesiac odpočíta výška výživného určená súdnym rozhodnutím v čase predchádzajúcej úpravy výživného za kalendárny mesiac (a to aj v prípade, ak povinný rodič pôvodnú výšku výživného nezaplatil, pretože uvedené výživné je možné vymáhať v exekučnom konaní na základe exekučného titulu) a takto určená výška výživného (suma zodpovedajúca rozdielu zvýšeného výživného a predchádzajúcej výšky výživného) sa násobí počtom mesiacov omeškania povinného rodiča so zaplatením zvýšeného výživného.
26. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd nemal náležitým spôsobom zistený skutočný stav veci pre rozhodnutie o zvýšenom výživnom na maloletého v zmysle ustanovenia § 35 CMP, preto rozsah vyživovacej povinnosti nebol určený v súlade so Zákonom o rodine.
27. Zároveň odvolací súd konštatuje, že skúmanie komplexných majetkových pomerov účastníkov je z hľadiska rozhodovania súdu zásadnou okolnosťou, a teda je potrebné túto zásadnú skutočnosť preukázať náležitým, objektívnym spôsobom. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoinštančný súd bol povinný v zmysle ustanovenia § 36 CMP vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci (napr. vyžiadať potvrdenia o príjme od jednotlivých zamestnávateľov rodičov v rozhodnom období a o dôvode skončenia pracovného pomeru u otca; potvrdenie od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ohľadne (ne)zaradenia otca do evidencie uchádzačov o zamestnanie; výpisy z účtov z bánk matky a otca; vyžiadať od otca potvrdenia od zamestnávateľov, u ktorých sa uchádzal o zamestnanie), pretože tieto dôkazy boli potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
28. Keďže okresný súd týmto spôsobom nepostupoval, je možné konštatovať, že nedostatočne zistil skutočný stav potrebný pre objektívne a správne rozhodnutie vo veci.
29. Podľa názoru odvolacieho súdu jedine primerané odôvodnené súdne rozhodnutie umožní účastníkom konania oboznámiť sa so samotným výsledkom rozhodnutia, ale tiež pochopiť dôvody, na ktorých bolo založené, a zároveň len rozhodnutie spĺňajúce uvedené podmienky je preskúmateľné v inštančnom postupe, preto rozsudok, ktorý neobsahuje základné atribúty, je možné považovať za závažný zásah konajúceho súdu do práva účastníka na súdnu ochranu, pričom daný zásah v tejto fáze konania (odvolacieho konania) je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku pre jeho nepreskúmateľnosť.
30. V súvislosti s odvolacími námietkami otca odvolací súd poukazuje na to, že otec bol riadne a včas predvolaný na termín pojednávania nariadeného súdom prvej inštancie na deň 22. 12. 2020 o 10.00
hod., keďže predvolanie mu bolo doručené dňa 04. 12. 2020, a to v súlade s ustanovením § 33 ods. 2 CMP.
31. Na základe uvedeného odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako rozsudok okresného súdu zrušiť v celom rozsahu podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
32. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní postupovať vo vyššie naznačenom smere, t.j. ustáli, či došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a rodičov, či došlo k takej zmene pomerov, ktorú možno chápať ako podstatnú oproti pôvodným okolnostiam, pričom okrem hore uvedených skutočností zistí výšku mesačných nákladov na maloleté dieťa v súvislosti s aktuálnymi potrebami maloletého; majetkové pomery a zárobkové schopnosti a možnosti rodičov (subjektívne a objektívne podmienky) v rozhodnom období pre určenie zvýšeného výživného vrátane aktuálnych majetkových pomerov a zárobkových schopností a možností rodičov; ich životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku; plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom; plnenie vyživovacej povinnosti nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Následne súd prvej inštancie opätovne rozhodne o eventuálnom zvýšení výživného na maloletého vrátane zročného zvýšeného výživného.
33. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
34. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).