Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Co-20-2024.pdf
PDF · 104.3 KB
Case nature
Subarea
13Co/20/2024
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: Q. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/ XX, XXXXX X., proti žalovanému: X. A., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX J., prechodne bytom M. XXXX/XX, XX XXX X., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 15.03.2024, č.k. 15C/12/2024-16 takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku I., II., III. a V.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:
„I. U k l a d á žalovanému, aby dočasne nevstupoval do bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vo vchode č. XX a do spoločných priestorov bytového domu, v ktorom sa tento byt nachádza so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXXX, na M. ulici v X. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu XX/XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie X., obec X., okres X..
II. U k l a d á žalovanému povinnosť písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať žalobkyňu.
III. U k l a d á žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní.
IV. V prevyšujúcej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobkyni z a m i e t a.
V. N e p r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania.
VI. U k l a d á žalobkyni, aby v spore žalobkyne: Q. Q., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXXX/ XX, XXXXX X., proti žalovanému X. A., rod. A. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXX/XX, XXX XX J., prechodne bytom M. XXXX/XX, XXXXX X., o ochranu osobnosti žalobkyne a o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku I. tohto uznesenia v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia podala na Okresnom súde Prešov žalobu vo veci samej.
VII. V y l u č u j e n a s a m o s t a t n é k o n a n i e návrh žalobkyne na uloženie povinnosti žalovanému písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktovať a nepribližovať sa na vzdialenosť menšiu než XX metrov k maloletej Z. A., narodenej XX.XX.XXXX.“
2. Rozhodnutie súd právne odôvodnil podľa ust. § 166 ods. 2, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. e), g) a h), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2, § 334, § 336 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 z.z. o Policajnom zbore, § 3 ods. 1, § 11, § 13 ods. 1, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 1, § 111 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.
3. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú partnermi a od roku XXXX žijú v spoločnej domácnosti v byte č. X., nachádzajúcom sa na X. poschodí, vchod č. XX, bytového domu so súp. č. XXXX na M. ulici v X.. Vlastníctvo k bytu je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. územie X., obec X., okres X., v zmysle ktorého sú žalobkyňa a žalovaný podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu, každý s podielom X/X. Z ich vzťahu pochádza maloletá dcéra: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, ktorá býva so žalobkyňou a žalovaným v spoločnej domácnosti. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobkyňa fyzicky napadnutá žalovaným. K napadnutiu došlo tak, že dňa XX.XX.XXXX približne okolo XX.XX hodiny prišiel žalovaný domov z práce a hneď' začal popíjať alkohol, ako je u neho zvykom. Okolo XX.XX hodiny, keď už bol opitý, čo je u neho pravidelná činnosť, sa išiel okúpať, vošiel do kúpeľne, kde mala žalobkyňa pripravený košík s bielizňou na pranie a vedro s vodou na upratovanie, ktoré žalovaný rozhádzal a rozkopal po chodbe so slovami, že mu nemá dávať veci do jeho kúpeľne, jemu to zavadzia. Žalobkyňa zobrala mobil, išla do svojej izby a chcela zavolať mame žalovaného, že je opäť' opitý a robí problémy, aby mu dohovorila, lebo takto sa už nedá fungovať. V tom žalovaný vybehol z kúpeľne a celou silou hodil žalobkyňu na posteľ, jednou rukou ju chytil pod krk a začal ju škrtiť, druhou rukou sa jej snažil dostať' telefón z ruky, ktorý jej vytrhol a hodil ho o zem tak, že sa úplne rozbil. Žalovaný nenávidí, keď sa jeho matka dozvie o tom, čo robí. Maloletá Z. bola pri tom, všetko videla a spustila krik, na čo on prestal so škrtením. Následne mu zavolala mama, že čo robí, on odišiel na balkón fajčiť a žalobkyňa ho zamkla na balkóne, pretože sa ho bála. Zobrala dcéru a keďže jej mobil bol rozbitý, utekala k birmovnej mame (ktorá býva pár blokov od ich bytu) zavolať políciu, tá jej neotvárala, tak sa vrátila naspäť do bloku a išla k susede (p. V.) a poprosila, aby zavolali políciu a ostala tam až do príchodu polície. S políciou sa následne vrátila do bytu, otvorili balkón, začali ich vypočúvať, najprv v byte, potom na policajnej stanici, počas čoho žalovaný nespolupracoval, odmietol fúkať, odovzdať policajtovi kľúče od bytu a podpísať vykázanie. Potom bol políciou vykázaný zo spoločného obydlia na XX dní. Žalobkyňa v ten deň nešla na ošetrenie do nemocnice, pretože mala pri sebe svoju maloletú dcéru. Žalovaný sa násilne správal voči žalobkyni už v minulosti. Vždy, keď nastal nejaký problém (finančný, zdravotný, osobný), kompenzoval si ho pitím alkoholu. Z X., kde bývajú, dochádzal za prácou do J. autom a večer, okolo XX.XX hodiny, keď sa vrátil z práce, začal hneď' popíjať až kým nešiel spať. Žalobkyňa pracovala aj cez víkendy, zatiaľ čo žalovaný bol doma, popíjal. Písal si s cudzími ženami, z čoho boli neskôr hádky, ktoré prerástli do nadávok, urážok, ponižovania a rozhadzovania osobných vecí žalobkyne zo strany žalovaného. Vtedy začala žalobkyňa uvažovať nad rozchodom. V roku XXXX žalobkyňa otehotnela a žalovaný sľúbil, že sa zmení a budú ako rodina. S alkoholom a neverou však žalovaný nikdy neprestal, ale snažil sa to viac utajiť. Po narodení dcéry, žalobkyňa videla, že sa nezmenil a rozhodla sa, že už s ním nechce žiť ako partnerka, jedine oddelene (ona v jednej izbe, on v druhej) kvôli dcére, aby vyrastala s otcom. Od roku XXXX začal popíjať alkohol ešte vo väčšej miere, urážal žalobkyňu, nadával jej, vyhadzoval osobné veci zo skrine, vypranú bielizeň rozhadzoval po zemi, špinavý riad rozhadzoval po stole alebo ho hádzal do koša. Postupne začal v byte odpájať plyn, vodu, spotrebiče, vyhadzoval ističe, skryl toaletný papier, príbor, rozkopával dcérine hračky a ohrádku, dcére vypínal rozprávky a skryl ovládač, aby jej ich žalobkyňa nemohla znova zapnúť. Keď bol opitý, nedovolil im v noci spať, kričal a nadával. Raz v noci, keď sa pred ním žalobkyňa zamkla v izbe, pučidlom vylomil zámok na dverách a zvesil dvere z pántov. Neskôr jeho správanie prerástlo aj do fyzického násilia, keď' žalobkyni schytil ruku, nechcel ju pustiť a začal jej ju vykrúcať, inokedy ju schytil pod krk a ťahal ju cez celú chodbu až do obývačky a tiež ju celou silou hodil o posteľ, kde si poranila členok o roh postele. Vyhrážal sa žalobkyni, že ak ho opustí, tak ju zabije, ohrozoval ju nožom a vravel, že jej vezme dieťa aj byt. Dňa XX.XX.XXXX približne o XX.XX hodine bol znova opitý a začal vyhadzovať čisté oblečenie do špinavého vedra na umývanie dlážky a riad pripravený na umývanie vyhádzal na stôl a lavicu. na čo žalobkyňa za ním šla s tým. aby jej už prestal ubližovať' a robiť takéto zákernosti. Na to sa žalovaný rozzúril a začal žalobkyňu celou silou udierať: Xx do hlavy, X x do krku a rozmliaždil jej pravú ruku, čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou liečenia viac ako X týždne. Hneď' po útoku, žalobkyňa zavolala políciu a so sesternicou išla na pohotovosť. Žalobkyňa bolo pučená o tom, že sa jedná o trestný čin, za ktorý hrozil žalovanému X rok trestu odňatia slobody, čoho sa zľakla a zároveň ju matka žalovaného prosila, aby to neriešila, preto žalobkyňa nechala celú vec tak, nepredložila lekárske správy a vec sa riešila iba
ako priestupok. Vzhľadom na intenzitu neoprávneného zásahu žalovaného do práv žalobkyne a jeho správanie voči nej a ich spoločnej dcére, žijúcej s nimi v spoločnej domácnosti a tiež sklon žalovaného k nadmernému požívaniu alkoholu, existuje nebezpečenstvo, že žalovaný sa po skončení vykázania zo spoločného obydlia, opakovane dopustí uvedeného konania voči žalobkyni a ich spoločnej dcére. Zároveň sa žalovaný začal žalobkyni posledné obdobie vyhrážať znásilnením a žalobkyňa už nechce ďalej takto fungovať a bývať s ním v spoločnej domácnosti. Práva žalobkyne a jej maloletej dcéry (najmä právo na pokojné užívanie bytu, právo na život a zdravie) budú opätovne porušené. Žalobkyňa sa mieni návrhom vo veci samej domáhať vylúčenia žalovaného z užívania predmetného bytu, zákazu priblíženia a zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k bytu.
4. Súd mal na základe predložených listín osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. X, nachádzajúcom sa na X. poschodí, vo vchode č. XX a spoločných priestorov bytového domu, v ktorom sa tento byt nachádza so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXXX, na M. ulici v X. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu XX/XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie X., obec X., okres X. to každý v podiele X/X. Z lekárskej správy G. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobkyňa bola ošetrená po tom ako bola podľa jej vyjadrenia napadnutá opitým priateľom, dostala trikrát udrel do hlavy a poranil jej pri obrane palec pravej ruky, poruchu vedomia nemala, nevracala Dg. Q Žalobkyni bola ordinovaná sádrová dlaha na palec s tým, že jej bolo doporučené absolvovať chirurgickú kontrolu stavu o X dni na spádovej chirurgickej ambulancii a ďalšie. Dňa XX.XX.XXXX žalobkyňa bola na chirurgickom vyšetrení v poliklinike X. v X. kde bol konštatovaný mierny opuch a bolo doporučené šetrenie, bandáž a ďalšie. Žalobkyňa sa následne zúčastnila kontroly chirurgickej ambulancii XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX. Ako to vyplýva z predvolania Okresného úradu X., odborné odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa bola predvolaná ako svedok v priestupkovej veci proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona číslo 372/1990 zbierky o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorej sa mal dopustiť X. A. voči jej osobe dňa XX.XX.XXXX. Z potvrdenia OR PZ v X., odbor poriadkovej polície zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný bol vykázaný zo spoločného obydlia na adrese M. XX, X. podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Žalobkyňa bola poučená o práve podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil vykázanej osobe, aby nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom býva.
5. Po tom, čo sa súd oboznámil s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti uloženia zákazu žalovanému vstup do bytu, v časti zákazu kontaktovať žalobkyňu a v časti zákazu nepriblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX metrov je opodstatnený. Dôvodmi uvádzanými v návrhu žalobkyňa dostatočne opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z potvrdenia OOP X. vyplýva, že žalovaný bol dňa XX.XX.XXXX vykázaný zo spoločného obydlia na ul. M. XX v X.. Súd mal osvedčené, že obydlím strán sporu je byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, vo vchode č. XX vrátane spoločných priestorov bytového domu, v ktorom sa tento byt nachádza so súpisným č. XXXX na parcele č. XXXXX, na M. ulici v X. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu XX/XXXX, zapísaných na LV č. XXXX pre kat. územie X., obec X., okres X.. Vzhľadom na to, že policajt je oprávnený vykázať z bytu osobu za predpokladu, že je u nej možnosť na základe zistených skutočností očakávať útok na zdravie, pričom žalovaného takto vykázali, má súd za osvedčené jeho násilie voči žalobkyni, a je tak osvedčená bezprostredne hroziaca ujma spočívajúca v možnom ublížení na zdraví, ktoré by navrhovateľke mohol spôsobiť. Aj, keď nie je osvedčená dôvodnosť nároku žalobkyne na vylúčenie žalovaného z užívania bytu, nakoľko nie je naplnená hypotéza normy uvedená v § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka v tom smere, že by predmetný byt bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov strán sporu a zároveň, žeby strany sporu boli manželmi, žalobkyňa k návrhu uviedla, že sa mieni domáhať vo veci sa mi zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu, pričom ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladá súdu povinnosť zaoberať sa násilným správaním jedného z podielových spoluvlastníkov a prihliadnuť na takéto správanie v konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti .
6. Rovnako súd uložil žalovanému povinnosť nekontaktovať žalobkyňu uvedenými spôsobmi. Danosť tohto nároku žalobkyňa osvedčila svojimi tvrdeniami o správaní sa žalovaného spočívajúceho vo vyhrážkach (znásilnením), ktoré zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, najmä čo sa týka jej ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia.
7. Zároveň súd uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako XX metrov s výnimkou účasti na nevyhnutných procesných úkonoch v konaní pred súdom a orgánmi činnými v trestnom konaní. Danosť tohto nároku žalobkyňa osvedčila svojimi tvrdeniami o správaní sa žalovaného (fyzické útoky), ktoré zasahuje do osobnostných práv žalobkyne, najmä čo sa týka jej života a zdravia.
8. V prevyšujúcej časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia zákazu vstupu žalovaného do celého bytového domu nad rámec vlastníckeho práva strán sporu k bytu a prináležiacim spoločným častiam a zariadeniam bytového domu, súd návrh zamietol.
9. Súd uložil žalobkyni povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, nakoľko z povahy nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že má len dočasný charakter. Žaloba vo veci samej má smerovať proti žalovanému o ochranu osobnosti žalobkyne a o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán sporu, nakoľko k uplatneniu týchto nárokov smeruje neodkladné opatrenie v tejto veci. Jedine zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva môže podielový spoluvlastník nehnuteľnosti dosiahnuť stav, kedy sa druhý podielový spoluvlastník nebude zdržiavať v predmetnej nehnuteľnosti natrvalo. V prípade, ak žaloba nebude podaná v uvedenej lehote, súd v zmysle § 336 ods. 3 CSP aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi maloletou Z. A. narodenou XX.XX.XXXX a žalovaným ide o vzťah otca a dcéry (v zmysle predloženého rodného listu maloletej), súd konanie o zákaz kontaktovania a priblíženia sa k maloletej vylúčil na samostatné konanie, ktoré spadá pod ustanovenia Civilného mimosporového poriadku v poručenskej agende. Súd mal za to, že žalobou označená vec neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalobkyni a vec neodkladné opatrenie vo vzťahu k jej maloletej dcére sa nehodia na spojenie.
11. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 251, 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1, 2 CSP.
12. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že žalobkyňa k svojmu návrhu predložila nejaké lekárske správy, avšak z decembra XXXX, januára a februára XXXX, ktoré zasadila do kontextu, že je to jeho násilné správanie sa voči nej v roku XXXX, kedy bol na základe vyhlásenia žalobkyne vykázaný zo spoločného obydlia, kedy mu aj členovia policajnej hliadky uviedli, že nebudú zisťovať skutočný stav veci a pre istotu ho vykážu zo spoločného obydlia. Rozumie tomu, že napadnuté uznesenie nie je konečným rozhodnutím a je vydané len na základe subjektívnych tvrdení jednej strany a preto sa k danej veci vyjadruje touto cestou. Nepopiera, že medzi ním a žalobkyňou nastali občasné partnerské hádky a nezrovnalosti, avšak odmieta tvrdenia, žeby mal žalobkyňu fyzicky napadnúť. Je možné, že keď sa naňho žalobkyňa zaháňala rukami a udierala ho, tak sa bránil tým spôsobom, že jej chytil ruky, aby ho nebila a hovoril jej, aby sa ukľudnila. Nikdy by nebil slabšieho a obzvlášť ženu a matku jeho dcéry. Uvedené vníma v tom zmysle, že s odstupom času, kedy nemali zásadné názorové a partnerské nezhody, žalobkyňa využila niekdajšie lekárske potvrdenia, aj keď nevie, ako mohli vzniknúť, lebo on ju nikdy nenapadol a teraz sa snaží vylúčiť žalovaného zo spoločného obydlia, a to napriek tomu, že uhradil dlhy za žalobkyňu a aj cez hypotekárny úver finančne vysporiadal bratov žalobkyne, ktorí boli podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu. Žalobkyňa nebude mať na vyplatenie žalovaného ako druhého podielového spoluvlastníka bytu a vzhľadom na jej aktuálnu situáciu jej nebude schválený ani hypotekárny úver. Žalovaný vie, že žalobkyňa má k bytu citovú väzbu a aj ich spoločná dcéra je tam zvyknutá a vníma to ako rodinné zázemie. Preto nie je za to, aby sa byt predal a výťažok sa rozdelil medzi nich ako podielových spoluvlastníkov. Prioritne je za zachovanie rodiny a rodinného zázemia a za obnovenie ich partnerského spolužitia. Veľmi negatívne znáša uvedený stav, lebo cíti neprávosť a vydanie rozhodnutia na základe starých lekárskych nálezov, ktoré nesvedčia aktuálnemu stavu a správaniu a konaniu žalovaného vo všeobecnosti. Negatívne vníma aj zásah do jeho rodičovských práv, lebo nemôže vidieť a vnímať ako jeho dcéra zaspáva a zobúdza sa a nemôže sa s ňou hrať a venovať sa jej. Ak by to pomohlo ich vzťahu a rodinnému životu, je ochotný zúčastniť sa zmierovacieho konania, partnerskej poradne alebo aj konania s kolíznou opatrovníčkou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Chce viesť normálny partnerský a rodinný život, venovať sa najbližším a s nimi zdieľať maximálnu možnú mieru pozitívneho a byť im podporou aj v prípadných životných ťažkostiach. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípade aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia; f) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
15. Citovaná právna úprava reflektuje na znenie čl. 3 nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach, vzťahujúcim sa na ochranné opatrenia nariadené v záujme ochrany určitej osoby, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, jej telesná alebo duševná integrita, osobná sloboda, bezpečnosť alebo sexuálna integrita, napríklad aby sa zabránilo akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku.
16. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, postačuje predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo a ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (IV. ÚS 257/2010).
17. Dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana musí byť hodnoverne osvedčená (§ 132 CSP) a nie dokázaná. Podľa Najvyššieho súdu SR platí, že za pojem osvedčovanie nie je možné považovať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje iba najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia a ohrozenie duševnej alebo telesnej integrity, ako už bolo vyššie uvedené súdom prvej inštancie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti a postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, pretože v konflikte sa stretnú rovnocenné strany; násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia; je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu.
19. Nech už je pojem „násilie“ definovaný akokoľvek, je vždy spojený s bolesťou (fyzickou alebo psychickou) a úmyselným konaním násilníka; súčasne má znaky dlhšie trvajúceho konania, eskalácie, jasných rolí ohrozenej a násilnej osoby; pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nevyhnutné i naplnenie hrozby ďalšieho násilia (ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity).
20. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodujúcimi skutočnosťami a pripojenými listinnými dôkazmi dostatočne spoľahlivo osvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Konanie žalovaného a jeho správanie vplýva aj na psychické zdravie maloletej dcéry žalobkyne a žalovaného, pričom zakladajú skutočnú dôvodnú obavu z ohrozenia jej telesnej a duševnej integrity.
21. K odvolacej argumentácii žalovaného, že napadnuté rozhodnutie vychádza predovšetkým z tvrdení žalobkyne, je potrebné uviesť, že procesná konštrukcia rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia určitým spôsobom zasahuje do princípu rovnosti strán a popiera tradičnú zásadu, nech je vypočutá aj druhá strana, avšak vzhľadom na účel tohto inštitútu ide o zásah legitímny a zákonný. V posudzovanej veci bolo osvedčené (keďže sa vyžaduje osvedčenie relevantných skutočností, nie ich preukázanie), že k neželanému správaniu žalovaného reálne mohlo dôjsť, čo podporuje možnosť rizika ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne a maloletej dcéry žalobkyne a žalovaného v budúcnosti. Naproti tomu odvolacia argumentácia žalovaného nepodopretá relevantnými dôkazmi, nebola spôsobilá priviesť odvolací súd k záveru o potrebe modifikácie nariadeného neodkladného opatrenia v súdenej veci.
22. Žalovaným uvádzané tvrdenia v odvolaní neboli spôsobilé zmeniť správnosť záverov uznesenia súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech odvolateľa.
23. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie v napadnutých výroku I. až III. a V. ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
24. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyni žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu. Odvolací súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na postup podľa § 257 CSP.
25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).