Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-88-2023.pdf
PDF · 100.17 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/88/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu JURKY, s. r. o., so sídlom Mierové nám. 24, 911 01 Trenčín, IČO: 47 064 544 proti žalovanému SLOVEKO SK, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 7770/10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50 344 625 o zaplatenie 1.560,71 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/5/2022-64 zo dňa 18. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. 22Cb/5/2022-64 zo dňa 18. januára 2023 p o t v r d z u j e .
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 1.560,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.158,21 Eur od 08.11.2020 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 402,50 Eur od 04.02.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo výroku II. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 1.560,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.158,21 Eur od 08.11.2020 do zaplatenia a zo sumy 402,50 Eur od 04.02.2021 do zaplatenia s tým, že poskytol žalovanému služby účtovníctva a za vykonanie služieb účtovníctva vystavil žalovanému faktúru č. 1020200253 zo dňa 28.10.2020 na sumu 1.584,96 Eur so splatnosťou dňa 07.11.2020, ktorú žalovaný dňa 7.11.2020 čiastočne uhradil v sume 426,75 Eur a faktúru č. 1020210025 zo dňa 24.01.2021 na sumu 402,50 Eur so splatnosťou dňa 03.02.2021.
3. Žalovaný sa bránil tým, že žalobca neposkytol svoje služby riadne, neviedol účtovníctvo v súlade s právnymi predpismi, ani v súlade s morálnymi zásadami a žalobca, resp. konateľ žalobcu nesie zodpovednosť na tom, že žalovanému boli opakovane ukladané sankcie za nie príliš bežné postupy, čo malo za následok poškodenie mena žalovaného. Následkom pochybení pri výkone účtovníctva žalovaný pristúpil k zmene spoločnosti, ktorá mu účtovné služby vykonávala a nová účtovníčka zistila v predchádzajúcom účtovníctve žalovaného, po jeho komplexnej rekonštrukcii za uplynulé obdobie, nedostatky vo vedení účtovníctva a v účtovných postupoch. Žalovaný má za to, že bol vystavený opakovaným kontrolám a následne ukladaným sankciám z dôvodu nesprávneho vedenia účtovníctva zo strany žalobcu. K čiastočnej úhrade faktúry č. 1020200253 došlo len preto, že žalovaný nevedel, v
akom stave je účtovníctvo, nakoľko to mu bolo známe až po prevzatí agendy novou účtovníčkou a po vykonaní rekonštrukcie účtovníctva.
4. Žalobca ďalej v konaní poukázal na to, že faktúrou č. 1020200253 fakturoval vykonanie účtovných služieb len za účtovné položky za rok 2019, bez podávania výkazov na štátne organizácie. Žalovaného opakovane upozornil, že účtovné doklady, faktúry a „bločky“ nie sú dodané všetky a včas a že za vedenie účtovníctva je zodpovedný podľa § 135 Obchodného zákonníka konateľ spoločnosti, a to najmä za doloženie všetkých relevantných dokladov. Tiež zdôraznil, že ako účtovná spoločnosť je zodpovedný za výkazy podávané v termínoch a nie za nezaúčtovanie dokladov, ktoré boli nedodané. Faktúra č. 1020210025 bola vystavená za služby spracovania miezd zamestnancov ako i podávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov k agende DPH za mesiace 06-12/2020. Od žalovaného nežiadal úhradu za spracovanie účtovníctva, nakoľko v danom roku vymenil dve účtovné spoločnosti, teda dané služby vykonali „pro bono“. S predošlou účtovnou spoločnosťou AREKONT, s.r.o., Trenčín konzultovali preberanie dokladov a uvedená spoločnosť im sama potvrdila, že neobdržali väčšiu časť dokladov za rok 2020. Z uvedeného ani žalobca nefakturoval žalovanému účtovne položky, ale fakturovalo sa iba podanie a spracovanie miezd, a to z podkladov, ktoré im konateľ žalovaného predložil, ako aj podanie DP a KV k DPH podľa predložených dokladov.
5. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vykonal pre žalovaného služby vedenia účtovníctva a za vykonanie uvedených služieb vystavil žalovanému faktúru č. 1020200253 zo dňa 28.10.2020 na sumu 1.584,96 Eur so splatnosťou dňa 07.11.2020 a faktúru č. 1020210025 zo dňa 24.01.2021 na sumu 402,50 Eur so splatnosťou dňa 03.02.2021 a sporné tiež, nebolo, že žalovaný z faktúry č. 1020200253 uhradil žalobcovi časť v sume 426,75 Eur. Spornou bola medzi stranami otázka dôvodnosti vystavenia faktúr, a to s poukazom na skutkové tvrdenia žalovaného spochybňujúce riadne poskytnutie služieb vedenia účtovníctva žalobcom a nadväzne na to bola spornou otázka, či prípadné nedostatky pri vedení účtovníctva neboli spôsobené tým, že žalovaný neposkytol žalobcovi potrebnú súčinnosť dodaním požadovaných podkladov.
6. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu účinne nevyvrátil a skutkové tvrdenie žalovaného, že mu žalobca neposkytol služby vedenia účtovníctva riadne, následkom čoho mu boli uložené sankcie (penále) zo strany štátnych orgánov, nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Žalovaným tvrdené skutočnosti o nesprávne vedenom účtovníctve zo strany žalobcu nevyplývajú z predložených listinných dôkazov, keď z revíznej správy novej účtovníčky je možné zistiť dôvody, pre ktoré boli sankcie (penále) zo strany štátnych orgánov žalovanému uložené, nie je z nej však možné vyvodiť záver, že subjektom zodpovedným za uvedené nedostatky má byť žalobca. Pretože žalobca preukázal v celom rozsahu ním uplatnený nárok, keď bolo tiež preukázané, že žalovaný je s úhradou splatného záväzku v omeškaní, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel.
7. Súd prvej inštancie vzhľadom na zásadu úspechu priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
8. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že odvolanie podáva najmä z dôvodu, že nebola do úvahy jeho obrany vzatá správa o stave účtovníctva od súčasnej účtovnej kancelárie vedenej A. B., ktorá jasne poukazuje a vypovedá o pochybeniach pri vedení účtovnej jednotky C. D.. Podľa žalovaného to, čo uvádza súd prvej inštancie v ods. 20. rozhodnutia, nerozporuje fakt, že účtovná jednotka bola vedená zlým spôsobom a neúplne vzhľadom k povahe veci. Správa o vedení účtovníctva poukazuje najmä na absenciu komunikácie s orgánmi štátnej moci, na základe ktorej boli žalovanému vyčíslené sankcie a penále. To, že bola účtovná jednotka vedená zle, je fakt, na ktorý sa poukazuje v súhrnnej správe.
9. Podľa žalovaného pokiaľ svedkyňa E. C. uviedla, že podklady pre spracovanie účtovníctva pre žalovaného boli poskytované oneskorene a boli neúplné, svedkyňa je súčasťou inej účtovníckej spoločnosti, ktorá nemá s obdobím vedenia účtovnej jednotky p. D. nič spoločné a je irelevantné, aby sa vyjadrovala k stavu komunikácie s p. D.. Paradoxne kancelária p. C. prevzala účtovníctvo od p. D., na čo reagovala vo svojej výpovedi, že v účtovníctve absentovali rôzne doklady, čím vlastne potvrdila, že účtovníctvo bolo vedené zlým spôsobom. Žalovaný výpoveď p. C. považuje za irelevantnú a jej osobu za zaujatú, nakoľko ako sama uviedla, že jej syn pracuje pre p. D.. V čase, keď spoločnosť p. C.
prevzala správu účtovníctva, vedela, že žalovaný vykonáva sezónne záhradnícke práce, a teda tomu zodpovedá aj pravidelnosť príjmov spoločnosti. Po vzájomnej dohode bolo odsúhlasené, že účtovníctvo zrekonštruujú po zlom vedení p. D.. To sa však nestalo. Žalovaný naďalej trvá na tom, že všetky tvrdenia vo výpovedi, resp. správe A. B., je smerodajné, nakoľko zhodnotila kompletne účtovnú jednotku a poukázala na jednotlivé chyby. S týmito je potrebné sa vysporiadať.
10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že súhlasí s výrokom súdu prvej inštancie. Žalobcovi príde dosť nekorektné a „podpásové“, keď žalovaný uvádza, že svedkyňa žalobcu je zaujatá a žalovaný považuje jej výpoveď za irelevantnú. Žalobca považuje špinenie cti p. C. za hanebné. Syn p. C. poberá mzdy za riadne vykonanú prácu v jednej zo spoločností žalobcu, p. C. nemá žiadne priame ani nepriame výhody z tohto pracovnoprávneho vzťahu. C. C. mala robiť účtovníctvo pre žalovaného, avšak je podstatné dodať, že doklady neprevzala priamo od spoločnosti žalobcu, ale doklady od spoločnosti žalobcu šli, ešte ako uviedol žalovaný „jeho kamarátke“, až od tejto pani putovali doklady p. C., ktorá uviedla, že už vtedy boli neúplné. Žalovaný sa úmyselne snaží zmeniť časovú os.
11. Dňa 05.05.2023 súd prvej inštancie žalovanému ako odvolateľovi doručoval vyjadrenie žalobcu k odvolaniu a umožnil mu vyjadriť sa k nemu v lehote do 10 dní. Písomnosti boli žalované doručené do elektronickej schránky dňa 19.05.2023. Žalovaný sa už vo veci písomne nevyjadril.
12. Súd prvej inštancie dňa 02.06.2023 predložil vec Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odvolaní.
13. Krajský súd v Trenčíne dňa 07.08.2023 v súlade s § 34 ods. 2 písm. a), § 40, § 43 a § 471c CSP postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici, keďže v súdenej veci ide obchodnoprávny spor.
14. Krajský súd v Banskej Bystrici s postúpením nesúhlasil a dňa 11.08.2023 podľa § 43 ods. 2 CSP predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti.
15. Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 1Ndob/29/2023 zo dňa 19.10.2023, právoplatným dňa 22.11.2023, rozhodol, že na konanie o odvolaní je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd rozhodnutie verejne vyhlásil dňa 26.04.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219 ods. 1, 3 CSP).
17. Odvolací súd dokazovanie nezopakoval a nedoplnil, preto bol podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie.
18. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že za poskytnutie služieb účtovníctva vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 1020200253 zo dňa 28.10.2020 na sumu 1.584,96 Eur so splatnosťou dňa 07.11.2020 a faktúru č. 1020210025 zo dňa 24.01.2021 na sumu 402,50 Eur so splatnosťou dňa 03.02.2021.
19. V liste zo dňa 26.08.2021, označenom ako Zhodnotenie účtovnej jednotky AGRO-NOVASK IČO: 503 446 25, A. B. - LuDaMa, Hviezdoslavov, uviedla zoznam absentujúcich účtovných záznamov a v závere uviedla, že kontrolné konania zo strany Sociálnej poisťovne a Finančnej správy vyplynuli z absencie v správe uvedených účtovných záznamov, s tým, že pochybeniam na strane zamestnávateľa sa nedalo zabrániť a zamestnávateľ bude za tieto porušenia penalizovaný.
20. Svedkyňa E. C. vo výpovedi uviedla, že podklady pre spracovanie účtovníctva pre obchodnú spoločnosť AGRO-NOVA SK s.r.o. (poznámka odvolacieho súdu: predchádzajúce obchodné meno žalovaného) boli poskytované oneskorene a boli neúplné. Spoluprácu so žalovaným ukončili z dôvodu, že žalovaný im neuhradil vystavené faktúry.
21. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
23. Odvolací súd v súlade s § 380 CSP preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu a z dôvodov uvedených a obsahovo vymedzeným žalovaným v podanom odvolaní a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď žalobe žalobcu vyhovel a v konaní na súde prvej inštancie nezistil odvolací súd ex offo ani vady týkajúce sa procesných podmienok.
24. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť výroku napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s poukazom na obsahové vymedzenie odvolania žalovaného dopĺňa ďalšie dôvody.
25. Žalovaný v odvolaní súdu prvej inštancie vytýkal, že nevzal do úvahy jeho obrany správu o stave účtovníctva od súčasnej účtovnej kancelárie vedenej A. B., ktorá podľa žalovaného jasne poukazuje a vypovedá o pochybeniach pri vedení účtovnej jednotky žalobcom, s týmito je potrebné sa vysporiadať a podľa žalovaného aj svedkyňa C. potvrdila, že účtovníctvo bolo vedené zlým spôsobom.
26. Civilné sporové konanie je založené na zásade kontradiktórnosti konania, z ktorej vyplýva povinnosť strán označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a povinnosť podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi (článok 8 CSP). Dokazovať v civilnom sporovom konaní je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí, čo znamená, že v rámci procesnej obrany znáša povinnosť tvrdenia a tým pádom i dôkaznú povinnosť, aj žalovaný. Vo všeobecnosti totiž platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť a preukázať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo/2/2016 zo dňa 11.04.2017).
27. Žalovaným konštatovanú správu o stave účtovníctva predstavovala listina označená ako „Zhodnotenie účtovnej jednotky AGRO - NOVA SK, IČO: 50 344 625“ (poznámka odvolacieho súdu: AGRO - NOVA SK, s. r. o. bolo predchádzajúce obchodné meno žalovaného), ktorá bola vyhotovená subjektom A. B. - LuDaMa, Hviezdoslavovo, IČO: 51 898 675 a ktorú listinu žalovaný v konaní na súde prvej inštancie označil a predložil ako dôkaz, keď tvrdil, že žalobca neviedol účtovníctvo v súlade s právnymi predpismi a vôbec nie v súlade s morálnymi a žalovaný bol opakovane sankcionovaný za nie príliš bežné postupy.
28. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosť je úzka vzájomná väzba, keďže dôkaz slúži na preukázanie skutočností, ktoré strana tvrdí. Dokazovanie v civilnom sporovom konaní teda má preukázať to, čo strany tvrdili a nemá zisťovať to, čo strany ani len netvrdili. Úlohou konajúceho súdu nie je dotvárať skutkový stav, ale úlohou súdu je na základe konkrétnych skutkových tvrdení strán sporu skutkový stav zistiť a tento vyhodnotiť. Je to vždy strana sporu, ktorú zaťažuje povinnosť tvrdenia a v súdenej veci to bol žalovaný, koho zaťažovala povinnosť uviesť pravdivo a úplne tvrdenia o tom, že žalobca neviedol účtovníctvo riadne, v dôsledku čoho bol žalovaný sankcionovaný. Ak však žalovaný v konaní len všeobecne poukazoval na ním predloženú správu o stave účtovníctva bez toho, aby z predloženej listiny vyvodil konkrétne skutkové tvrdenia a závery, nie je možné súdu prvej inštancie vyčítať, že správu o stave účtovníctva nevzal do úvahy obrany žalovaného. Súd prvej inštancie dokazovanie žalovaným predloženou správou o stave účtovníctva mohol vykonať len v rozsahu žalovaným uvedených tvrdení a súd prvej inštancie v zmysle zásady rovnosti strán sporu a kontradiktórnosti súdneho konania nemohol nahrádzal procesnú aktivitu žalovaného, t.j. z predloženej správy o stave účtovníctva sám vyhľadávať a dopĺňať skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný neuplatnil. Pretože súdu prvej inštancie nesvedčala povinnosť, ale ani právo vyvodzovať a zisťovať si z konštatovanej správy o stave účtovníctva skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný neuplatnil, nemôže obstáť ani odvolacia námietka žalovaného, že konštatovaná správa o stave účtovníctva „vypovedá“ o pochybeniach pri vedení účtovníctva žalobcom. Správa o stave
účtovníctva mohla „vypovedať“, a teda preukazovať tvrdenia žalovaného len v rozsahu, v akom si žalovaný splnil povinnosť tvrdenia.
29. Pokiaľ potom žalovaný v odvolaní konštatoval, že ani zistenia súdu prvej inštancie uvedené z konštatovanej správy o stave účtovníctva nerozporujú fakt, že účtovná jednotka bola vedená zlým spôsobom a neúplne vzhľadom k povahe veci a Správa o vedení účtovníctva poukazuje najmä na absenciu komunikácie s orgánmi štátnej moci, na základe ktorej boli žalovanému vyčíslené sankcie a penále a to, že bola účtovná jednotka vedená zle, je fakt, na ktorý sa poukazuje v súhrnnej správe, odvolací súd pre úplnosť veci udáva, že obrana žalovaného musí vždy smerovať k nároku uplatnenému v konaní. V tomto súdnom konaní sa žalobca domáhal zaplatenia ceny za služby účtovníctva, a to za účtovné položky za rok 2019, bez podávania výkazov na štátne organizácie (daňový doklad – faktúra č. 1020200253) a spracovanie miezd zamestnancov a podávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov k agende DPH za mesiace 06-12/2020 (1020210025), a preto žalovaný vo vzťahu k takto uplatneným nárokom mal tvrdiť a preukazovať ich nedôvodnosť, resp. že služby účtovníctva v tomto rozsahu neboli poskytnuté riadne a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zároveň bolo potrebné, aby podstatné a rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu žalovaný uvádzal v konkrétnostiach danej veci, a teda ak žalovaný mal za to, že žalobca mu neposkytol riadne služby účtovníctva, za ktoré sa v tomto konaní domáhal odmeny (ceny), bolo na žalovanom, aby uviedol a špecifikoval konkrétne pochybenia žalobcu za účtovné položky za rok 2019 a za spracovanie miezd zamestnancov a podávanie daňových priznaní a kontrolných výkazov k agende DPH za mesiace 06-12/2020.
30. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že správa o stave účtovníctva má poukazovať na absenciu komunikácie s orgánmi štátnej moci, odhliadnuc, že nejde o dostatočne konkrétne a špecifikované tvrdenie, odvolací súd udáva, že zhodne so súdom prvej inštancie je tiež toho názoru, že z takéhoto konštatovania nie je možné vyvodiť a prijať záver, že zodpovedným subjektom má byť žalobca. Pokiaľ aj žalovaný konštatuje, že mu boli vyčíslené sankcie a penále, ide len o všeobecné a dôkazom nepodopreté tvrdenie žalovaného. Žalovaný nikdy v konaní na súde prvej inštancie neuviedol, kedy, ktorým orgánom štátnej moci a v akej výške mu sankcie a penále boli vyčíslené (vyrubené). Napokon, aj v predmetnej správe o stave účtovníctva je len uvedené, že „bude za tieto porušenia zákona penalizovaný“.
31. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že výpoveď svedkyne E. C. považuje za irelevantnú a jej osobu zaujatú, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie síce v konaní dokazovanie výsluchom svedkyne E. C. vykonal a v rámci ustálenia skutkového stavu veci uviedol, čo svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, avšak následne pri právnom posúdení veci na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní z výpovede tejto svedkyne nevychádzal, ani tento dôkaz nevyhodnocoval.
32. K tvrdeniu žalovaného, že svedkyňa E. C. vlastne potvrdila, že účtovníctvo bolo vedené zlým spôsobom, keďže prevzala účtovníctvo od žalobcu, na čo reagovala vo svojej výpovedi, že v účtovníctve absentovali rôzne doklady, i keď súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuvádza, že by pri rozhodovaní vychádzal aj z tohto dôkazu, pre úplnosť veci odvolací súd udáva, že ani z dôkazu výpoveďou svedka si súd nemôže zisťovať a dopĺňať skutkové tvrdenia, ktoré strany neuviedli a navyše, svedkyňa nevypovedala tak, ako uvádza žalovaný, ale svedkyňa odpovedala na otázku, v akom stave jej boli poskytované podklady k účtovníctvu, a teda v akom stave jej boli poskytované podklady od žalovaného.
33. Žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, teda aj v rozsahu závislého výroku II. o náhrade trov konania, avšak žalovaný neuviedol žiadnu odvolaciu argumentáciu, prečo v tomto rozsahu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne, a teda žalovaný osobitne neumožnil odvolaciemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v rozsahu závislého výroku II..
34. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. vo veci samej, ako aj v závislom výroku II. o náhrade trov konania, o ktorých súd prvej inštancie rozhodoval podľa pomeru úspechu vo veci, je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
36. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).