Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/5/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v spore žalobcu - I.. Z.. I. B., nar. XX. X.XXXX, trvale bytom M. XX, Q., v zastúpení právne - AK JUDr. Silvia Tatarková, s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin, IČO: 36868108, proti žalovanému - Obec Mošovce, so sídlom Kollárovo námestie 314/10, 038 21 Mošovce, IČO: 00316806, v zastúpení právne - Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s.r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47234148, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o zaplatenie sumy 4.149,64 eur, o zaplatenie sumy 4.814,73 eur, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -229 zo dňa 13.2.2020 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. tak, že „ u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu zo dňa 15.2.2019 dané mu žalovaným a žalobcovi doručené dňa 18.2.2019 j e n e p l a t n é “.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., v ktorom zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 4.149,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.4.2019 do zaplatenia.

N e d o t k n u t ý m z o s t á v a výrok III. rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 4.814,73 eur. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu (výrok I.). Zamietol žalobu aj v časti o zaplatenie sumy 4.149,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.4.2019 do zaplatenia (výrok II.). Konanie v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 4.814,73 eur (výrok III.) z dôvodu späťvzatia žaloby zastavil. Žalovanému okresný súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku rozhodnutím vydaným súdnym úradníkom (výrok IV.).

2. Okresný súd zistený skutkový a právny stav vyvodil z vykonaného dokazovania, prioritne poukazuje na : pracovnú zmluvu zo dňa 30.6.2015, pracovnú náplň - príloha č.1 pracovnej zmluvy, menovanie do funkcie riaditeľa ZUŠ zo dňa 1.7.2015, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 4.1.2016, oznámenie o výške a zložení funkčného platu zo dňa 2.1.2019, okamžité skončenie prac. pomeru zo dňa 15.2.2019, odpoveď žalobcu na skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.2.2019, vyhlásenie výberového konania na obsadenie funkcie riaditeľa ZUŠ Mošovce zo dňa 5.5.2015, Pracovný poriadok pre pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov ZUŠ zo dňa 1.9.2015, Zriaďovaciu listinu

ZUŠ zo dňa 1.6.2004, Dodatok č.1 k zriaďovacej listine ZUŠ zo dňa 21.6.2005, Dodatok č. 2 k zriaďovacej listine ZUŠ, Dodatok č. 3 k zriaďovacej listine ZUŠ zo dňa 18.2.2016.

3. Za predmet sporu okresný súd vymedzil nárok žalobcu uplatnený:

a/ na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané mu listom žalovaného zo dňa 15.2.2019 z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom, b/ na zaplatenie sumy 4.149,64 eur titulom mzdy za tri dni v mesiaci január 2019 vo výške 218,25 eur, mzdy za mesiac február vo výške 730,39 a náhrady mzdy pri neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 3.201 eur, c/ na zaplatenie sumy 4.814,73 eur titulom náhrady škody, ktorá podľa tvrdenia žalobcu mu mala vzniknúť tým, že z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny mu nebol priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti.

4. Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou, v rámci svojej obrany vzniesol námietku nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie. S odkazom na konkrétne označenú právnu úpravu argumentoval, že zamestnávateľom žalobcu má byť škola v ktorej zastával funkciu riaditeľa, on zamestnávateľom žalobcu sa nestal ani tým, že tak bol označený v pracovnej zmluve, preto žalobca voči nemu nemá žiaden zákonný nárok.

5. Okresný súd poukazuje na vykonané dokazovanie, ktoré preukázalo, že dňa 30.06.2015 bola uzavretá pracovná zmluva medzi žalovaným ako zamestnávateľom, za ktorého vystupoval starosta obce V.. C. Y. a žalobcom v postavení zamestnanca. Zmluvné strany dojednali náležitosti pracovnej zmluvy: druh práce - riaditeľ ZUŠ v kariérnom stupni pedagogický zamestnanec s prvou atestáciou na Základnej umeleckej škole v Mošovciach, pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú na 5-ročné funkčné obdobie do 30.6.2020. Prílohou č.1 pracovnej zmluvy bola pracovná náplň. Podľa menovacieho dekrétu žalobcu do funkcie riaditeľa ZUŠ v Mošovciach menoval žalovaný. Okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny závažným spôsobom ( neospravedlnená absencia na pracovisku v trvaní troch pracovných dní - 2.1.2019 - 4.1.2019 ) dal žalobcovi listom zo dňa 15.2.2019 žalovaný, za ktorého vystupovala starostka obce V.. J. Y. .

6. Námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného okresný súd právne posúdil vychádzajúc z ust. , , veta prvá, , , o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, z ust. veta prvá o výkone práce vo verejnom záujme, v aplikácii aj s ustanoveniami , . Prihliadol aj na právne závery Najvyššieho súdu SR prijaté v rozsudku sp.zn. , tie okresný súd bližšie rozviedol v bode 11 písomného odôvodnenia rozhodnutia.

7. Vo svojej argumentácii súd prvej inštancie poukazuje na právne postavenie riaditeľa školy normované v o štátnej správe školstva a školskej samosprávy, keď riaditeľ školy je na jednej strane samostatným riadiacim funkcionárom školy a na druhej strane je zamestnancom školy s právnou subjektivitou. Z uvedeného postavenia riaditeľa školy je potrebné podľa súdu rozlišovať dve roviny vzťahov riaditeľa : rovinu funkčnú - funkčný vzťah riaditeľa ku škole a rovinu pracovnoprávnu - pracovnoprávny vzťah riaditeľa ku škole. Z ustanovenia uvádzanej právnej normy jednoznačne vyplýva pracovnoprávne postavenie riaditeľa, ktorý vo vzťahu ku škole je jej zamestnancom. Právne úkony za zamestnávateľa (škola) voči zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom (menovanie za riaditeľa školy) robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil (obec), vyplýva to z ustanovenia o výkone práce vo verejnom záujme, za ktorého vystupuje starosta obce (starosta obce vystupuje za zriaďovateľa pri menovaní, odvolávaní riaditeľa školy) v zmysle Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že riaditeľ je zamestnancom školy a nie zamestnancom obce. Proces vzniku pracovnoprávneho vzťahu riaditeľa školy je daný všeobecne záväzným právnym predpisom.

8. Nespornou skutočnosťou bolo, že žalobca sa úspešne zúčastnil výberového konania na funkciu riaditeľa školy, následne bol do tejto funkcie menovaný žalovaným a funkciu riaditeľa školy vykonával od 1.7.2015, mzdu za vykonanú prácu vyplácala žalobcovi škola.

9. Na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.6.2015 ale nemohol vzniknúť pracovný pomer medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom, pracovný pomer totiž mohol vzniknúť iba medzi žalobcom ako zamestnancom a školou ako jeho zamestnávateľom. Od uvedeného dátumu ale žalobca si dlhodobo plnil pracovné povinnosti vo funkcii riaditeľa školy, za čo mu bola školou vyplácaná mzda. Podľa zriaďovacej listiny zo dňa 1.6.2004 zriaďovateľom ZUŠ v Mošovciach je žalovaný, ktorý menovacím dekrétom menoval žalobcu do funkcie riaditeľa školy dňom 1.7.2015. Žalovaný bol oprávnený robiť právne úkony zamestnávateľa voči žalobcovi, jeho zamestnávateľom ale žalovaný nebol, bola ním škola. Písomnú pracovnú zmluvu uzavretú medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom vyhodnotil okresný súd za neplatnú, avšak uzavrel, že pracovný pomer medzi žalobcom a školou ako zamestnávateľom bol založený konkludentne, vznikol 1.7.2015 na 5- ročné funkčné obdobie do 30.6.2020 na výkon funkcie riaditeľa ZUŠ v Mošovciach.

10. Zamestnanec má právo domáhať sa voči zamestnávateľovi ochrany svojich práv (aj o neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením), v takomto prípade ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti podľa ( ďalej iba „ “ ) keďže v zmysle ust. je potrebné, aby neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola konštatovaná súdom.

11. V súdenom prípade ku skončeniu pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa mohlo dôjsť podľa názoru okresného súdu len na základe právneho úkonu školy a nie na základe právneho úkonu žalovaného, nakoľko žalovaný nie je zamestnávateľom žalobcu. K takémuto úkonu zo strany školy doposiaľ nedošlo. Nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je oprávnený žalobca uplatňovať v spore výlučne voči svojmu zamestnávateľovi a tým žalovaný nepochybne nie je. Následne tak žalovaný nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, z tohto dôvodu nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia v spore a tento zásadný záver prijatý súdom viedol k zamietnutiu žaloby v časti o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd poznamenal ďalej, že žalobca z pozície riaditeľa školy zákonnú úpravu týkajúcu sa právneho postavenia riaditeľa školy, osobitne, ktorý subjekt je jeho zamestnávateľom nevyhnutne potreboval ovládať už aj s prihliadnutím k požiadavke splnenia odborných predpokladov pre výkon tejto funkcie. Napriek ale neplatnosti písomnej pracovnej zmluvy pracovný pomer žalobcu so školou ako zamestnávateľom konkludentným spôsobom vznikol, žalobca neutrpel žiadnu ujmu, vykonával dohodnutú prácu, za ktorú mu bola vyplácaná aj mzda počas obdobia niekoľkých rokov. K daniu okamžitého skončenia pracovného pomeru nedošlo zo strany zamestnávateľa, ale zo strany iného subjektu, preto námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v spore žalovaný vzniesol opodstatnene. Navyše súd dodal, že otázku vecnej legitimácie strany sporu je jeho povinnosťou skúmať i bez toho, aby strana sporu takúto námietku vzniesla.

12. Aj v prípade ďalšieho nároku - o zaplatenie sumy 4.149,64 eur titulom mzdy za tri dni v mesiaci január 2019 vo výške 218,25 eur, mzdy za mesiac február vo výške 730,39 eur a náhrady mzdy pri neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru vo výške 3.201 eur s príslušenstvom ( úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.4.2019 do zaplatenia ) žaloba smeruje voči subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti - platiť žalobcovi mzdu, či náhradu mzdy.

13. Žalobca žalobu o zaplatenie sumy 4.814,73 eur uplatnenej titulom náhrady škody zobral späť pred začatím pojednávania, preto okresný súd postupujúc podľa konanie v tejto časti zastavil bez súhlasu žalovaného, keďže takýto súhlas v zmysle potrebný nebol.

14. Podľa v spojení s priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď konštatoval úspech žalovaného v celom rozsahu ( v prevažnej časti voči nemu žaloba bola zamietnutá a v zostávajúcej časti žalobca z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania ).

15. Proti rozsudku (čo do jeho výrokov I., II. a IV.) sa odvolal v zákonnej lehote žalobca, v týchto výrokoch sa domáha zmeny, v rámci nej žiada určiť neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.2.2019, ktoré mu bolo od žalovaného doručené dňa 18.2.2019, zároveň priznať aj sumu 4.149,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 1.4.2019 a náhradu trov konania ( vrátane trov odvolacieho konania ) v rozsahu 100%.

16 . Žalobca výrazne namieta právny názor okresného súdu o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. Zdôrazňuje, že žalovaný je zriaďovateľom zamestnávateľa a sám ako zriaďovateľ realizoval právny úkon - okamžité skončenie pracovného pomeru voči nemu/žalobcovi, na základe ktorého mu nebolo umožnené ďalej prácu vykonávať a bol odhlásený aj zo Sociálnej poisťovne s týmto právnym titulom. Predpokladá preto, že zamestnávateľ vykonal odhlásenie zo Sociálnej poisťovne v zhode so žalovaným, nakoľko ZUŠ žiadny právny úkon voči nemu/ žalobcovi neučinil.

17. Právny úkon - okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 15.2.2019 (doručené dňa 18.2.2019) voči nemu urobil/ vykonal žalovaný. Pracovnoprávny vzťah medzi ním a žalovaným de facto neexistoval, napriek tomu ale, že žalovaný bol v pozícii zriaďovateľa zamestnávateľa, dal mu/žalobcovi okamžité skončenie z údajne zle písomne spraveného pracovného pomeru. Takýto neplatný právny úkon urobil práve žalovaný, preto nemohlo dôjsť ani k platnému skončeniu pracovného pomeru. Odvolateľ ( žalobca ) naďalej zotrváva na tom, že skončenie pracovného pomeru s ním zo strany žalovaného je neplatné, preto ako v žalobnom návrhu tak aj v odvolaní sa domáha určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nesúhlasí s názorom okresného súdu, že nárok na určenie neplatnosti okamžitého skončenia je oprávnený uplatňovať výlučne voči škole ako svojmu zamestnávateľovi. Škola totiž voči nemu neurobila právny úkon, ktorý je predmetom tohto konania. Zamestnávateľ/škola s ním/so žalobcom nikdy neskončila pracovný pomer, nikdy neurobila žiadny právny úkon smerujúci k takémuto skončeniu, preto by žalovať školu o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo nesprávne. Žalobca / odvolateľ vytýka okresnému súdu aj tú skutočnosť, že nevzal vôbec v úvahu ustanovenia o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, najmä ustanovenie vymedzujúce „ vymenúvanie a odvolávanie „ riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, žalobca cituje ustanovenia až 17, , odkazuje na právny význam ustanovenia označenej právnej normy upravujúceho spôsob zániku výkonu funkcie riaditeľa a to v odseku 1 a odseku 2. Odvolávajúc sa na tieto právne ustanovenia považuje vôbec za otázne do akej miery bol žalovaný oprávnený konať pokiaľ zamestnávateľ - škola vykonala odhlásenie zo Sociálnej poisťovne, teda je zrejmé, že tak konala na základe pokynu zriaďovateľa, iný právny titul na odhlásenie totiž škola nemala. Ak by žaloval školu, ako to konštatoval súd prvého stupňa, za žalovaného by konala opäť tá istá osoba - aktuálna starostka obce Mošovce, ktorá v rámci konania v mene obce aj podpísala okamžité skončenie pracovného pomeru s ním. Už v žalobe poukazoval na snahu o pomstu od tejto osoby a na neplatnosť takéhoto skončenia pracovného pomeru aj vzhľadom na dôvod - závažné porušenie pracovnej disciplíny dané neospravedlnenou absenciou na pracovisku, čo bolo tvrdenie nezakladajúce sa na pravde. Okresný súd sa ale vôbec nezaoberal tým, či skutočne došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a nezaoberal sa neplatnosťou skončenia pre tento dôvod, skutkový stav tak riadne nezistil, následne vec nesprávne právne posúdil. Podľa názoru odvolateľa bolo povinnosťou súdu zaoberať sa s otázkou vecnej legitimácie vo vzťahu ku každej časti žaloby a nie iba konštatovať nedostatok vecnej legitimácie u žalovaného.

18. V ďalšej časti odvolania žalobca dodáva, že žalovaný s ním najprv uzavrel pracovnú zmluvu, ktorá bola neplatná (pritom neplatnosť nemôže byť na ujmu jeho/ žalobcu), následne mu doručil okamžité skončenie pracovného pomeru, vyplývajúceho z pôvodnej neplatnej pracovnej zmluvy, čím jednoznačne bola mu spôsobená ujma. Jednu aj druhú listinu vypracoval žalovaný, zamestnanec ako slabšia strana je rád, keď dostane na podpis pracovnú zmluvu a určite sa nezamýšľa nad tým, ani nepoučuje zamestnávateľa či je v poriadku podpísaná alebo nie. Keďže bol riaditeľom na predmetnej Základnej umeleckej škole, teda jediný štatutárny zástupca aj v jeho prípade je uplatniteľné právne stanovisko prijaté v rozhodnutí - „rozdielnosť záujmov zamestnávateľa pri uzavretí pracovnej zmluvy, ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu k ich zmene alebo zániku, vylučuje aby v mene zamestnávateľa učinila taký právny úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy ako zamestnanec, pretože nemôže zodpovedajúcim spôsobom súčasne hájiť svoje záujmy ako zamestnanca a záujmy spoločnosti ako zamestnávateľa“. Účelom právnej úpravy je ochrana zamestnanca, preto je podľa žalobcu nepodstatné, či pri podpise zmluvy mal konať s odbornou starostlivosti riaditeľa (ako konštatoval prvostupňový súd). On pri podpise zmluvy bol fyzickou osobou, zmluvu podpisoval s Obcou Mošovce, ktorú zastupoval vtedajší starosta ktorý mal byť tým kto zabezpečí platnosť zmluvy ( aby sa nepodpísala neplatná pracovná zmluva), keďže vystupoval v postavení zamestnávateľa a reprezentanta obce súčasne. On vychádzal z tých skutočností, že bol riaditeľom Základnej umeleckej školy, žalovaný mu dal pracovnú zmluvu na podpis a žalovaný sám svojvoľne bez právnej relevancie realizoval okamžité skončenie jeho pracovného pomeru, na základe čoho ZUŠ vykonala aj jeho odhlásenie v Sociálnej poisťovni. On sa domáha svojich práv, v súdenej veci

vidí dôvod osobitného zreteľa najmä v tom, že takýto stav nezapríčinil, preto aj v prípade jeho neúspechu v spore by mu mal žalovaný nahradiť všetky náklady.

19. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhuje potvrdenie rozsudku z dôvodu vecnej správnosti a žiada priznať aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru akýkoľvek nesúhlas žalobcu alebo polemika nad tým, či je on/žalovaný pasívne vecne legitimovaný nie je namieste a je v rozpore s ustanovením t.j. hmotným právom. Predmetné ustanovenie totiž jasne vymedzuje kto je zamestnávateľom riaditeľa školy, t.j. komu svedčí stav z hmotného práva. Zamestnávateľom riaditeľa je škola, toto je stav v zmysle hmotného práva, od tohto sa odvíja aktívna a pasívna legitimácia v spore. Neodvíja sa od toho, kto urobil alebo neurobil nejaký právny úkon ale od toho, či ten kto úkon urobil, ho v súlade s hmotným právom urobiť mohol alebo nemohol a to z titulu, že je nositeľom takého práva alebo povinnosti. Vecnou legitimáciou sa totiž rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (pasívne legitimovaný). Pokiaľ žalobca poukazuje na právnu úpravu vymenúvania a odvolávania riaditeľa školy ( o štátnej správe v školstve a školskej samospráve) jeho argumentácie sú bez právneho významu v problematike pracovného pomeru riaditeľa školy. Z Pracovného poriadku článku 5 ods. 2 vyplýva, že vymenovaním riaditeľa do funkcie sa nezakladá pracovný pomer a je potrebné s riaditeľom školy uzavrieť pracovnú zmluvu podľa . Obdobne to platí aj pre odvolanie z funkcie riaditeľa školy, kedy odvolaním z funkcie riaditeľa školy sa pracovný pomer riaditeľa školy automaticky nekončí, to znamená, že pracovný pomer je potrebné rozviazať a to niektorým zo spôsobov, ktoré predpokladá . Vzhľadom k tomu, že predmetom konania v súdenej veci bolo určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, nemožno súdu prvej inštancie vyčítať, že sa nezaoberal skutočnosťami, ktoré nemajú vplyv na založenie a skončenie pracovného pomeru riaditeľa školy. Tieto skutočnosti nebolo potrebné v konaní skúmať a to z dôvodu, že žaloba bola zamietnutá pre nesplnenie procesných podmienok konania. Nie je zrejmé z akého dôvodu poukazuje žalobca na uznesenie NS SR zo dňa 16.12.2010, sp. zn. , keďže sa týka situácie, keď určitý právny úkon urobí v mene zamestnávateľa rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy/dohody ako zamestnanec. V tejto súdenej veci ale takáto situácia nenastala, v dôsledku toho nemožno tento právny názor vo veci aplikovať. Pokiaľ žalobca argumentuje skutočnosťou, že je slabšou stranou v spore, s jeho tvrdením sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 20 rozsudku. Žalobcovi nevznikla v dôsledku neplatnej písomnej pracovnej zmluvy žiadna zmluva, jeho pracovný pomer ako riaditeľa školy vznikol konkludentne, z tohto konkludentného pracovného pomeru boli voči nemu zo strany školy ako jeho zamestnávateľa plnené všetky povinnosti, ktoré vyžaduje . Aj v pracovnoprávnom práve platí, že výkon práv a povinností vyplývajúci z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.

20. Považuje za absurdné, aby bol zaviazaný na náhradu trov konania. Podľa procesno-právnej úpravy - v ( ) nárok na náhradu trov konania má úspešná strana sporu. Žalobca ako pán sporu žalobou inicioval súdne konanie, v ktorom sa on/žalovaný musel brániť preto je v súlade so zákonom, zároveň i s jeho právom na súdnu ochranu, aby trovy, ktoré mu v konaní vznikli, mu boli i nahradené. Žalobca ním tvrdený dôvod - osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania nijakým spôsobom nepreukázal ale ani neodôvodnil.

21. Žalobca v následnej písomnej reakcii uviedol, že mu bolo dňa 09.09.2020 doručené potvrdenie zo Sociálnej poisťovne obsahujúce prehľad všetkých jeho doterajších zamestnaní. Poukazuje na to, že ho prepustila z pracovného pomeru Obec Mošovce, nie Základná umelecká škola a práve na tomto základe tvrdí, že existuje pasívna vecná legitimácia na strane žalovaného. Pokiaľ aj základná umelecká škola má právnu subjektivitu a pracovný pomer jeho/ žalobcu mal vzniknúť práve s touto školou, tak celú právnu neistotu do veci vznášala strana žalovaná, teda Obec Mošovce. Za tohto stavu žalobca označuje za absurdné, aby sa strana žalovaná bránila nedostatkom vecnej pasívnej legitimácie, hoc existujú viaceré dôkazy: hlásenie na Sociálnu poisťovňu a aj samotný právny úkon, kedy obec mu/žalobcovi dala ukončenie pracovného pomeru.

22. Žalovaný v následnej písomnej reakcii označuje potvrdenie so Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2020, predložené žalobcom za dôkaz, ktorý s poukazom na zákonnú koncentráciu konania nebol predložený včas, preto už nie je možné naň ani prihliadať. Ak takýto dôkaz žalobca chcel zaobstarať mohol tak urobiť už skôr, pred súdom prvej inštancie ale ani len neuviedol, že zabezpečuje získanie

takéhoto dôkazu. Predmetný dôkaz začal žalobca zabezpečovať po rozhodnutí súdu prvej inštancie, hoc tak mohol nepochybne urobiť už skôr, preto na tento dôkaz v zmysle už nemožno prihliadať. Ak by aj odvolací súd na potvrdenie zo Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2020 ako na dôkaz prihliadal, nepreukazuje to žalobcom uvádzané skutočnosti vo vyjadrení. Obec Mošovce sa spomína na poslednej strane potvrdenia s údajom, že zamestnanec - žalobca mal pravidelný príjem od 16.11.2015 do 05.12.2018. Na prvej strane potvrdenia sa uvádza, že zamestnanec bol v pracovnom pomere so Základnou umeleckou školou Mošovce od 01.07.2015 do 18.02.2019. Nie je mu/ žalovanému ale zrejmé, z akého dôvodu žalobca poukazuje iba na tú časť potvrdenia, kde sa uvádza žalovaný, ale už nepoukazuje na prvú stranu potvrdenia, z ktorej je zrejmé, že zamestnávateľom žalobcu bola Základná umelecká škola Mošovce v období od 01.07.2015 do 18.02.2019, keby bol jej riaditeľom. Naviac, v žalobe a jej doplnení žalobca uviedol, že ako riaditeľ pracoval na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2015. Žalobcu a jeho pracovného pomeru ako riaditeľa ZUŠ Mošovce sa týka podľa názoru žalovaného časť na prvej strane potvrdenia jednoznačne definujúce obdobie kedy bol žalobca v pozícii riaditeľa zamestnancom ZUŠ Mošovce.

23. Pasívna vecná legitimácia nevyplýva a ani nemôže vyplývať z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 07.09.2012 - argumentuje ďalej žalovaný. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý účastník je nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím. Žalovaný citáciou na znenie ust. o štátnej správe, školstve a školskej samospráve tvrdí, že z hmotného práva je zrejmé, kto je zamestnávateľom riaditeľa školy, že ním nie je on / žalovaný, ale Základná umelecká škola Mošovce. Preto akýkoľvek nesúhlas žalobcu alebo polemika nad tým , či je on/žalovaný pasívne vecne legitimovaný nie je na mieste a je v rozpore s hmotným právom ( odkazuje na citovanú právnu úpravu). Z týchto dôvodov navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Predmetné vyjadrenie žalovaný doplnil písomne podaním zo dňa 11.03.2021, k nemu ako prílohu pripojil vyjadrenie Obce Mošovce k nepravidelnému príjmu I.. Z.. I. B., C.. zo dňa 10.03.2021 spolu so zápisnicou Obecného zastupiteľstva Obce Mošovce zo dňa 16.11.2015 a uznesením obecného zastupiteľstva zo dňa 16.11.2012, z uvedených dokumentov podľa žalovaného jednoznačne vyplýva, že nepravidelný príjem žalobca dostával od žalovaného z titulu svojej funkcie v komisii č. 3 - sociálnej školskej kultúry mládeže a športu, teda nejde o príjem z titulu funkcie riaditeľa ZUŠ Mošovce.

24. Žalobca na predmetné podanie žalovaného reagoval predložením písomného vyjadrenia V.. C. Y. zo dňa 29.04.2021, ktorý vo funkčnom období rokov 2014 až 2018 bol starostom Obce Mošovce.

25. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( , ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie podal v zákonnej lehote na to oprávnený účastník, proti rozsudku, ktorému je prípustné odvolanie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, procesným postupom podľa v spojení s rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil podľa , vo výroku II. potvrdil podľa a odvolaním nenapadnutého výroku III. sa nedotýkal.

26. Prioritne zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o odvolaní a v rámci odvolacieho prieskumu vychádzal jednoznačne zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania okresným súdom, keď v súdenej veci rozsah vykonaného dokazovania bol dostatočným podkladom aj pre rozhodovanie odvolacieho súdu vo vzťahu k odvolaním napadnutým výrokom. Pri právnom posúdení odvolací súd sa riadil totožnými ustanoveniami hmotnoprávnej normy/ noriem ako súd prvej inštancie, avšak odlišný právny názor ako súd prvej inštancie prijal v pozmeňujúcom výroku, riadil sa pritom nasledovnými skutkovými a právnymi úvahami :

27. Odvolací súd v prípade uplatneného nároku žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 15.02.2019 dané mu žalovaným a žalobcovi doručené dňa 18.02.2019 jednoznačne konštatoval opodstatnenosť odvolania nadväzne aj opodstatnenosť žaloby.

28. Žalovaný - Obec Mošovce je zriaďovateľom Základnej umeleckej školy v Mošovciach ( ide o školu s právnou subjektivitou ). Žalobca bol do funkcie riaditeľa tejto školy vymenovaný v zmysle a o štátnej správe v školstve a školskej samospráve žalovaným

- dňom 1.7.2015 na obdobie päťročného funkčného obdobia t.j. do 30.6. 2020. Právnym základom založenia pracovného pomeru žalobcu so ZUŠ Mošovce tak bolo jeho vymenovanie zriaďovateľom za riaditeľa školy. Podľa Z.č. zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu. Žalovaný - za ktorého konal starosta takýto pracovno- právny dokument so žalobcom aj písomne uzatvorili - písomnú formu pracovnej zmluvy ale okresný súd kvalifikuje za neplatnú, podľa názoru odvolacieho súdu ale je právne významné - a ani nebolo sporné, že pracovný pomer žalobcu po jeho vymenovaní za riaditeľa školy - bol ku ZUŠ Mošovce založený, v tejto funkčnej pozícii žalobca v škole aj pôsobil a prácu vykonával, t.j. žalobca bol samostatným riadiacim funkcionárom školy ( s právnou subjektivitou ) a aj zamestnancom tejto školy.

29. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ) pre porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom dal žalobcovi písomne dňa 15.2.2019 ako to vyplýva z predloženého listinného dôkazu na č.l. 19 spisu - Obec Mošovce, ktorá oznamuje žalobcovi, že „ ako zamestnávateľ sa rozhodol využiť ustanovenie a končí s ním pracovný pomer založený pracovnou zmluvou okamžite s tým, že pracovný pomer žalobcu sa končí doručením tohto písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru „. Doručenie tohto písomného dokumentu žalobcovi do vlastných rúk bolo nesporné.

30. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa zakotvuje ako výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia druhému účastníkovi. Ako to konštatuje aj okresný súd zamestnanec má právo uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru na súde žalobou, takúto žalobu voči žalovanému uplatnil aj žalobca. V súdenom prípade odvolací súd je názoru, že správne žalobca smeroval žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru voči žalovanému - keďže žalovaný bol tým subjektom ktorý jednostranný právny úkon - skončenia pracovného pomeru so žalobcom okamžite voči žalobcovi uplatnil, teda v prípade nároku žalobcu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru dané mu žalovaným písomne dňa 15.2.2019 je žalovaný pasívne vecne legitimovaným subjektom v spore.

31. Zásadnou otázkou je ale zodpovedať, či bol žalovaný vo vzťahu ku žalobcovi v pozícii zamestnávateľa a nadväzne či mohol žalovaný voči žalobcovi uplatniť jednostranne úkon - okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa . Výsledky dokazovania jednoznačne preukazujú, že žalovaný bol v pozícii zriaďovateľa ZUŠ Mošovce, nebol v právnom postavení zamestnávateľa vo vzťahu k žalobcovi, zamestnávateľom žalobcu jednoznačne bola Základná umelecká škola - k uvedenej škole pracovný pomer žalobcu totiž bol založený po jeho menovaní do funkcie riaditeľa školy na päťročné funkčné obdobie. Odvolací súd na základe súhrnu konštatovaných skutočností uzatvára, že jednostranný úkon - okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa žalobcovi dal subjekt iný než zamestnávateľ, teda okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovaným písomne dňa 15.2.2019 žalobcovi je neplatné.

32. V prípade ďalšieho nároku - o náhradu mzdy bolo nutné žalobu smerovať voči zamestnávateľovi, týmto subjektom ale žalovaný nebol - následne tak odvolací súd musel súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade nároku žalobcu na náhradu mzdy žalovaný nie je nositeľom pasívnej vecnej legitimácie - a v tejto časti správne okresný súd žalobu žalobcu zamietol.

33. Odvolaním nenapadnutý výrok III. odvolací súd odvolaciemu prieskumu podrobiť nemohol.

34. Podľa odvolací súd rozhodol o nároku strán sporu na náhradu trov celého konania ( prvoinštančné aj odvolacie ) a postupujúc podľa v aplikácii s ust. žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov nepriznal, pretože každá strana mala v spore úspech iba čiastočný.

35. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Podľa dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa neplatí v prípadoch vymedzených v .