Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_74S-1-2020.pdf
PDF · 183.33 KB
Case nature
Area
Subarea
74S/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Kataríny Kochan Morovej v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820 174, so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Jozef C., bytom U. cesta XXX/XX, XXX XX K. K., právne zastúpený Aequitas, s.r.o., advokátska kancelária, Dolná 19, 974 01Banská Bystrica 2. V. A., bytom B. XXXX/X, XXX XX O., 3. STAVMAXBB s.r.o., so sídlom M. Rázusa 22. 974 01 Banská Bystrica, 4. V. C., bytom Z. XXX/XX, XXX XX C., 5. C. A., bytom XXX XX O. č. 8, 6. J. U., bytom Z. XXXX/XXB, XXX XX K. K., 7. B. K., bytom O. XXXX/XX, XXX XX Z., 8. B. I., bytom L. XXX/XX, XXX XX G., 9. Q. Z., bytom R. XXX/XX, XXX XX A. E., XX. B. O., bytom A. cesta XXXX/X, XXX XX A., 11. CRH (Slovensko) a.s., so sídlom 906 38 Rohožník, 12. O. K., bytom P. XXX/XX, XXX XX K. K., XX. M. C., bytom C. XX, XXX XX C., XX. M. I., bytom A. cesta XXXX/XX, XXX XX A., 15. Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 16. Z. C., bytom I. XXXX/XX, XXX XX K. K., XX. W. C., bytom I. XXXX/ XX, XXX XX K. K., 18. Mesto Banská Bystrica, Československej armády 26, 974 01 Banská Bystrica, 19. FORESPO 1 a.s., so sídlom Karloveská 34, 841 04 Bratislava, 20. EMERALD REGINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Ventúrska 7, 811 01 Bratislava, 21. AOS Real s.r.o., so sídlom Robotnícka 10, 974 01 Banská Bystrica, 22. ELEKTRO RECYCLING, s.r.o., so sídlom Príboj 549, 976 13 Slovenská Ľupča, 23. KOVOD, a.s. „v konkurze", so sídlom Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, 24. STEFE SK, a.s., so sídlom Na troskách 26, 974 01 Banská Bystrica, 25. M. B., bytom A. ulica XXX/X I. K., XX. J. B., bytom A. ulica XXX/X, I. Borša v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. OU-BB- OVBP2-2020/013316-002 zo dňa 31.marca 2020, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Štátny stavebný dohľad vykonaný na stavbe „Inovatívna technológia nespracovateľných PET odpadov Banská Bystrica“ 12.11.2018 až 23.11.2018 zistil, že stavebník pri realizácii stavby uskutočnil zmeny oproti projektovej dokumentácii. Stavebník 17.5.2019 podal žiadosť o dodatočné povolenie stavby „Inovatívna technológia recyklácie nespracovateľných PET odpadov Banská Bystrica - zmena stavby pred dokončením“ v rozsahu stavebných objektov SO 01 Hala, SO 05 Prípojka NN a prevádzkových súborov PS 01/01 Recyklačná linka, PS 02/01 Prevádzkový rozvod silnoprúdu, PS 03/01 Rozvod stlačeného vzduch, PS 04/01 Výroba pary umiestnenú na pozemkoch parc. č. KN-C XXX/XX, XXX/ XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX v katastrálnom území Senica.
Stavebný úrad Mesto Banská Bystrica listom z 11.10.2019 oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení predmetnej stavby, upustenie od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania z dôvodu, že stavebnému úradu sú známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie stavby s oznámením lehoty, v ktorej možno uplatniť námietky s poučením o tom, že na neskoršie podané námietky sa neprihliadne. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom stavebnému úradu v stanovenej lehote uplatnil námietky a pripomienky. Záväzné stanovisko oznámil dotknutý orgán Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie č. 2820/2019-1.7/bj 58811/2019 zo dňa 8.11.2019 so súhlasným obsahom.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Stavebný úrad Mesto Banská Bystrica rozhodnutím č. OVZ-SU-196634/24571/2019/NEU zo dňa 18. decembra 2019 dodatočne povolil stavbu „Inovatívna technológia recyklácie nespracovateľných PET odpadov Banská Bystrica - zmena stavby pred dokončením“ umiestnenú na pozemkoch parc. č. C., v katastrálnom území Senica, vo vlastníctve stavebníka a pozemkoch č. C. v Banskej Bystrici, ku ktorým má stavebník iné právo. Zmena stavby - rozsah a popis povoľovanej stavby: Na predmetnom stavenisku bola začatá stavba „Inovatívna technológia recyklácie nespracovateľných PET odpadov Banská Bystrica“ podľa právoplatného stavebného povolenia č. OVZ-SU523757/2017/KRK, ev. č. 13/2017 zo dňa 23.1.2017. V priebehu realizácie došlo k zásadným zmenám týkajúcich sa zmeny výrobnej linky a s tým súvisiacich iných požiadaviek na stavbu. Nutné bolo rozostavanú halu rozšíriť o cca 40m západným smerom. K zásadným zmenám došlo aj v prípojkách kanalizácie, vody, plynu, novej ČOV, rozšírenia vnútroareálovej komunikácie a súvisiace zmeny v spevnených plochách. Zmeny v rozsahu novej stavby rieši projektová dokumentácia pre dodatočné stavebné povolenie. Rozhodnutie ďalej obsahuje podrobný opis členenia stavby, dispozičného členenia a k jednotlivým stavebným objektom, opis architektonického a dispozičného riešenia. Výrok rozhodnutia ďalej obsahuje k prevádzkovým súborom popis objektov a technológie, rozmiestnenie priestorov, popis jednotlivých prevádzkových rozvodov a to prevádzkový rozvod silnoprúdu, rozvod stlačeného vzduchu, výroba pary, popis prípojky NN a stanovenie záväzných podmienok pre umiestnenie stavby a podmienok pre dokončenie stavby. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje aj rozhodnutie o námietkach a pripomienkach žalobcu.
3. Stavebný úrad prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebník podal 21.11.2018 návrh na umiestnenie predmetnej stavby - zmena stavby. Na mieste bol vykonaný stavebný dohľad, ktorým bolo zistené, že pri realizácii stavby stavebník oproti projektovej dokumentácii overenej v stavebnom konaní uskutočnil zmenu, ktorá spočívala v zmene pozdĺžneho rozmeru objektu haly z navrhnutých 102,70m na cca 142,70m, t. j. predĺženie o 40m (modul 6m x 6m + 4m). Zmena sa teda týkala pôdorysného ohraničenia stavby ako aj zmeny vzhľadu stavby, čo stavebník uskutočnil bez predchádzajúceho písomného povolenia stavebného úradu. Podľa stavebného denníka takéto zmeny začal realizovať 2.10.2018 výkopom základových pätiek predĺženia objektu haly západným smerom. Na základe toho bola jeho žiadosť zamietnutá a bol vyzvaný na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby. Stavebník takúto žiadosť podal, čím bol začaté stavebné konanie o dodatočnom povolení stavby. Následne bol stavebník vyzvaný na doplnenie žiadosti o doklady a podklady, čo stavebník splnil. Následne stavebný úrad oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavby, tiež že v zmysle § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od miestneho zisťovania, ústneho pojednávania, keďže mu boli dobre známe pomery na stavenisku a stanovil lehotu na podanie námietok. V zákonnej lehote uplatnil námietky žalobca, o ktorých stavebný úrad rozhodol v tomto rozhodnutí. Stavebný úrad ďalej dôvodil tým, že podľa § 62 v spojení s § 81 stavebného zákona preskúmal, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov a či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie predloženej k žiadosti. Ďalej bolo skúmané, či uskutočnenie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. Ďalej skúmal, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a zistil, že predmetná stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou. Ku konaniu boli predložené doklady a prílohy v súlade s § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Dôvodil tým, že dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky pre vydanie stavebného povolenia určených stavebným zákonom a vyhláškou č. 453/2000 Z. z. a spĺňa požiadavky určené vyhláškou č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných
technických požiadavkách na výstavbu a všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Stavebný úrad ďalej dôvodil tým, že k dokumentácii pre stavebné konanie sa písomne vyjadrili dotknuté orgány, orgány verejnej správy, ktoré sú správnymi orgánmi vo veciach ochrany záujmov podľa osobitných predpisov, správcovia verejných inžinierskych sietí, ktoré vymenoval. Uzavrel, že v priebehu stavebného konania nezistil také dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu stavby, a preto rozhodol o jej povolení.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
4. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol ako neopodstatnené a rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. OVZ-SU-196634/24571/2019/NEU zo dňa 18. decembra 2019 potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že v odvolacom konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie, či postup stavebného úradu bol v súlade s právnymi predpismi, tak hmotnoprávnymi ako procesnými a či je rozhodnutie v súlade s § 46 Správneho poriadku. Zistil, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a to ani po vyhodnotení dôvodov odvolania. Konštatoval, že stavebný úrad oznámil listom z 11.10.2019 začatie konania o dodatočnom povolení stavby a upustenie od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania známym účastníkom konania a dotknutým orgánom. Stavebný úrad zároveň zverejnil v súlade s § 58a ods. 3 stavebného zákona na svojej úradnej tabuli kópiu žiadosti stavebníka a vydanie stavebného povolenia z dôvodu, že sa k navrhovanej stavbe uskutočnilo zisťovacie konanie podľa zákona č. 124/2006 Z. z.. K žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia boli predložené všetky potrebné doklady tak, ako to je uvedené v § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Projektovú dokumentáciu vypracoval projektant s odbornou spôsobilosťou tak, ako je to uvedené v § 45 ods. 4 stavebného zákona. Prostredníctvom stavebníka si stavebný úrad pred vydaním rozhodnutia zabezpečil stanoviská dotknutých orgánov, ktoré tvorili podklad rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Účastníkom konania umožnil oboznámiť sa s ich obsahom pri nahliadnutí do podkladov rozhodnutia. Účastníci konania mohli podať v stanovenej lehote námietky s poučením, že po jej uplynutí sa na námietky už neprihliadne. Stavebný úrad zabezpečil podľa § 140c ods.2 stavebného zákona záväzné stanovisko MŽPSR, v ktorom tento orgán ako príslušný orgán štátnej správy posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa § 3, písm. k) zákona č. 24/2006 Z. z. potvrdil súlad návrhu na začatie povoľovacieho konania vo veci vydania dodatočného povolenia na predmetnú stavbu so zákonom č. 24/2006 Z. z. a s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Stavebný úrad posúdil žiadosť spolu s predloženými dokladmi podľa § 88a v spojení s § 62 a § 63 stavebného zákona a žiadosti vyhovel. Takéto rozhodnutie stavebného úradu bolo v súlade s § 88a ods. 1 a 4 stavebného zákona v súčinnosti s § 66 stavebného zákona § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a v súlade s § 46 Správneho poriadku. Rozhodnutie stavebného úradu bolo v súlade s § 47 Správneho poriadku náležite odôvodnené. Žalovaný ďalej v odôvodnení uviedol ako sa vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. Žalovaný uzavrel, že má za to, že stavebný úrad postupoval v súlade so zákonmi, tak v konaní ako aj pri vydaní rozhodnutia a nebolo zistené porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie alebo zmenu rozhodnutia, preto odvolaniu nevyhovel.
Žalobné body
5. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia Mesta Banská Bystrica č. 196634/24571/2019/NEU zo dňa 18.12.2019 a vrátenia veci Mestu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej preto, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
6. Žalobca v žalobe odcitoval články 44 ods. 1, 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, článok 37, čl. 41 ods. 1, 2 Charty základných práv Európskej únie a tvrdil, že sa v administratívnom konaní domáhal práv priznaných týmito ustanoveniami, aby mohol ovplyvniť výsledok povoľovania. Navrhol procesné vybavenie na dosiahnutie cieľov, ale návrhy neboli akceptované. Úrad preto porušil § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku.
7. V časti žaloby označenej ako „Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ odcitoval § 3 ods. 4, 5, § 4 ods. 2, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (ďalej len Správny poriadok) s tým, že prvostupňové rozhodnutie má dôvody neprimerane všeobecné.
8. Žalobca v žalobe tvrdil, že v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval „svoje enviromentálne záujmy“ a naznačil ich riešenie, konkrétnymi opatreniami. Žalobca v žalobe uviedol, že na územné rozhodnutie sa vzťahuje § 16a ods. 2, 3 vodného zákona, ktoré zakazuje vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov navrhovanej činnosti na vody. Postup správneho orgánu bol v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd nedostatočný a v rozpore so zákonom, keďže takéto rozhodnutie chýba. Podľa žalobcu sa na vec vzťahuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-461/13, z ktorého vyplýva, že povoliť možno len projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd, pričom § 16a vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja, so splnením všetkých procesných a formálnych náležitostí rozhodnutia podľa tohto ustanovenia vodného zákona. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na znenie § 38a Stavebného zákona podľa ktorého „s územným konaním sa spájajú, pokiaľ to nevylučuje povaha veci alebo ak osobitné predpisy neustanovujú inak, aj iné konania potrebné na umiestnenie stavby alebo na určenie využitie územia. Správne orgány príslušné na ich uskutočňovanie majú v územnom konaní postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a“ podľa žalobcu z tohto ustanovenia Stavebného zákona v kombinácii s § 16a ods. 23 Vodného zákona vyplýva, že stavebný úrad si mal zabezpečiť toto rozhodnutie a od tejto jeho zákonnej povinnosti ho nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu, pretože táto povinnosť mu vyplýva aj z § 3 ods. 1 Správneho poriadku.
9. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že vzhľadom na fakt, že stavebné povolenie je posledným rozhodnutím v rámci povoľovacieho konania bolo nevyhnutné, aby žalobca definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov. Je povinnosťou štátneho orgánu identifikovať a vyhotoviť enviromentálnu kvalitu stavby a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy.
10. Žalobca s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho poriadku uviedol, že podľa jeho názoru je riadne a kvalifikované odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu podmienkou sine qua non pre jeho zákonnosť. Odcitoval z rozsudku NS SR 10Sža/15/2011 časť týkajúcu sa odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. Tvrdil, že žalovaný nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Poukázal na odôvodnenie 10Sžso/79/2015 podľa ktorého odvolací orgán musí odôvodniť svoj názor. Žalobca ďalej uviedol že úlohou správneho orgánu je posúdiť stav veci a všetky skutočnosti relevantné pre zákonné rozhodnutie. Namietal, že napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne.
11. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nie je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. V odôvodnení oboch rozhodnutí však absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide o sumarizáciu zákonných ustanovení. Chýbajú úvahy, ktorými bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov. Podľa žalobcu postup prvostupňového orgánu je aj v rozpore s článkom 3 ods. 2 zákona č. 43/2006 Z. z., podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správne orgány nemôžu diktovať, akým spôsobom umožnia účastníkom konania realizovať ich procesné práva. Žalobcovi bolo na základe vyššie uvedeného odopreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnutie ďalších dôkazov a tiež procesné právo a s ním úzko súvisiace právo na životné prostredie. Žalobca v tejto časti odcitoval z rozhodnutí NS SR zaoberajúcimi sa nedostatočne odôvodnenými rozhodnutiami správnych orgánov. Uzavrel, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov nakoľko neobsahujú žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že žiadnou s uvedených skutočností sa odvolací orgán nezaoberal a nezobral ich do úvahy. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že upriamuje pozornosť súdu na časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR 10Sžp/3/2013, z ktorého odcitoval a tvrdil, že toto rozhodnutie hovorí o tom, že povinnosť podľa § 33 Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku. Potom z tejto formulácie je podľa žalobcu zrejmé, že ide o dve zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo rôzne práva účastníkov konania. Preto
podľa žalobcu nie je možné ani povinnosť/právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku, ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa s argumentami žalobcu nijakým spôsobom nevysporiadali a ani s vadou prvostupňového rozhodnutia a to jeho nedostatočným odôvodnením.
Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol, aby správny súd žalobcu v celom rozsahu zamietol, nakoľko postup ako aj rozhodnutie stavebného úradu a žalovaného boli v tejto veci v súlade so zákonom. K námietke nedostatočného odôvodnenia uviedol, že postupoval v súlade so Správnym poriadkom a to tak vo výroku rozhodnutia ako aj v odôvodnení. Z rozhodnutia je zrejmé, ako bolo konané a vo veci rozhodnuté a žalovaný na relevantné odvolacie dôvody adekvátne zareagoval. Rozhodnutie obsahuje podrobne priebeh konania pred stavebným úradom a námietky žalobcu. Boli vymenované dôkazy, ktoré stavebný úrad ako aj žalovaný vyhodnotil ako podklady, a z ktorých pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal. Žalovaný sa vyjadril ku každému bodu odvolania žalobcu ako aj k vyhodnoteniu dôkazného bremena a uviedol, prečo rozhodol tak, ako rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia je uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov a tiež, ako sa vysporiadal s odvolaním žalobcu. K námietkam, v ktorých žalobca poukazoval na § 16 ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách s tým, že postup stavebného úradu bol v rozpore so zákonom, žalovaný uviedol, že s takýmito námietkami nesúhlasí. Nesúhlasí z dôvodu, že 23.11.2018 vydalo MŽP SR v zisťovacom konaní rozhodnutie č. 10432/2018-1.7/bj, v ktorom rozhodlo, že zmena navrhovanej činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.. Stavebník je povinný pri výstavbe aj pri prevádzke predmetnej stavby dodržiavať všeobecne platné záväzné predpisy vo veci ochrany životného prostredia. Otázka naplnenia a splnenia podmienok záujmov ochrany vôd a zákonom chránených záujmov podľa vodného zákona je preukázaná kladným vyjadrením Okresného úradu Banská Bystrica, Odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušného orgánu štátnej vodnej správy podľa § 28 vodného zákona vydaným pod č. OU-BB-OSZP3-2019/033442-002 zo dňa 17.10.2019 k predmetnej stavbe pre účely vydania dodatočného stavebného povolenia. Vodné stavby budú posudzované a povoľované v samostatnom konaní v zmysle vodného zákona. K žalobnej námietke, že žalobcovi bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnutia ďalších dôkazov a že povinnosť podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 33 Správneho poriadku, žalovaný uviedol, že § 23 Správneho poriadku je konštruovaný v súvislosti s nahliadaním do spisov a ods. 1 tohto ustanovenia jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri využití tohto svojho práva nahliadnuť do spisu má právo robiť si zo spisu výpisy, odpisy a dostať kópie spisu s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalovaný poukázal aj na ustálenú judikatúru najvyšších súdnych autorít a zaužívanú prax správnych orgánov, z ktorých vyplýva, že správny orgán nie je povinný zaslať účastníkovi konania podklady pre rozhodnutie na základe jeho žiadosti. O možnosti uplatniť svoje právo nahliadnuť do spisu a vyjadriť sa tak ku všetkým skutočnostiam, musí byť účastník konania v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku riadne a včas upozornený. V tomto prípade tak stavebný úrad urobil listom z 11.10.2019. Pokiaľ sa žalobca chcel oboznámiť s podkladmi rozhodnutia, mohol tak urobiť a do nich nahliadnuť. Keďže tak neurobil nie je možné tvrdiť, že mu bolo odopreté právo na vyjadrenie. Žalovaný pritom poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/234/2013 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/55/2018. Podľa žalovaného stavebný úrad postupoval v súlade s § 23 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je právo nazerania do spisu procesným prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám v správnom konaní. Žiadne ustanovenie Správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópie celého materiálu účastníkovi konania a to ani na jeho žiadosť (z rozsudku NS SR sp. zn. 1Sžp/3/2013). Žalovaný uzavrel, že postupoval v súlade s § 32 ods. 2 Správneho poriadku a vydal rozhodnutie v súlade s § 47 Správneho poriadku s náležitým odôvodnením, v ktorom sa vysporiadal s podanými námietkami účastníka konania.
Vyjadrenie ďalších účastníkov
13. K žalobe žalobcu sa vyjadrilo Mesto Banská Bystrica ako ďalší účastník konania, pričom vo svojom vyjadrení navrhlo, aby správny súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení poukázal na to, že žalovaný preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a zistil, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia a tiež ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. V procesnom postupe žalovaného Mesto Banská Bystrica
nebadá porušenie zásad správneho konania vymedzených v § 3 Správneho poriadku. Žalovaný ako odvolací orgán náležite odôvodnil svoj názor na prejednávanú vec, stav veci bol spoľahlivo posúdený a dôvody druhostupňového rozhodnutia sú správne. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými návrhmi žalobcu dostatočne a svoju právnu úvahu dostatočne odôvodnil. Napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky zákonné náležitosti podľa § 46 a § 47 Správneho poriadku. Ďalší účastník ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že z konania žalobcu vyplýva, že počet ním iniciovaných sťažností, opravných prostriedkov, vyjadrení a nakoniec aj súdnych konaní sa v priebehu času zvyšuje, čo samo osebe nie je dôvodom, aby mu nebolo vyhovené. Avšak spoločným znakom týchto podaní častokrát býva skutočnosť, že sa v nich objavuje istá sériovosť až stereotypnosť, spojená s opakovaním obdobných argumentov. Takéto konanie je v rozpore s § 5 ods. 7 Správneho poriadku, a teda s princípom procesnej ekonómie. Ďalej poukázal na § 5 ods. 12 SSP a na komentár k nemu v publikácii Správny súdny poriadok - komentár Praha: C.H. Beck, 2018.
14. K žalobe sa vyjadril aj ďalší účastník konania Jozef Kozák, ktorý vo vyjadrení uviedol, že napadnutým rozhodnutím nebol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a neboli ním porušené ani priamo dotknuté práva a iné právom chránené záujmy. Napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a žalobu za nedôvodnú. Tento ďalší účastník konania uviedol, že žalobca v žalobe neuviedol deň, kedy mu bolo rozhodnutie žalovaného oznámené, čo je obligatórnou náležitosťou správnej žaloby. Ak je žalobcom zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP treba za osobitnú náležitosť správnej žaloby považovať aj tvrdenie žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Podľa ďalšieho účastníka obligatórnou náležitosťou žaloby je tak povinnosť vecne tvrdiť, že napadnuté rozhodnutie porušuje verejný záujem v oblasti životného prostredia, a toto tvrdenie konkrétne skutkovo a právne odôvodniť. SSP vyžaduje, aby skutkové tvrdenia odôvodňujúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia predstavovali jasný individualizovaný popis tak, aby možné odlíšiť od iných konkrétnych dejov a okolností (Nejvyšší správní soud ČR sp. zn. 2Azs/92/2005). Žalobca v žalobe netvrdí, že by rozhodnutím žalovaného bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, preto tak nie je daný dôvod žaloby, ktorú je žalobca oprávnený podať jedine, ak je naplnené ustanovenie § 178 ods. 3 SSP. Žalobca napáda postup bližšie nešpecifikovaného úradu, pričom nie je zrejmé, akého porušenia zákona sa mal tento úrad dopustiť, nakoľko tvrdenia žalobcu sú uvedené neurčito a všeobecne. Rovnako žalobca napáda odôvodnenie rozhodnutie OÚ BB, ako aj odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Banská Bystrica, pričom tak robí všeobecne bez uvedenia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov ich nezákonnosti. Vadou žaloby je tak nedostatok obligatórnych náležitostí vyžadovaných SSP pre správnu žalobu, pričom táto pramení z neuvedenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, teda ani vymedzenia, v čom spočíva tento verejný záujem a neuvedenia konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žaloby ako žalobných bodov. Tento ďalší účastník preto navrhol žalobu zamietnuť.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov 1/ a 18/
15. Žalobca v tomto vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tým, že napadnutým rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach, pretože zo žaloby je celkom zrejmé subjektívne právo, ktorého porušenie žalobca namieta a to právo na priaznivé životné prostredie. Žalobca má subjektívne právo na priaznivé životné prostredie, a preto je aktívne legitimovaný na podanie žaloby proti napadnutému rozhodnutiu. Podľa žalobcu žaloba obsahuje konkrétne žalobné tvrdenia. Žalobca k neuvedeniu dátumu, kedy napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené, poukázal na skutočnosť, že je to súd, ktorý skúma žalobu po formálnej a materiálnej stránke, a ak žaloba neobsahuje nejakú obligatórnu náležitosť, súd je povinný žalobcu vyzvať na odstránenie vady. Nakoľko súd ani konanie nezastavil a ani žalobcu nevyzval na odstránenie tejto vady, nemôže to znamenať ani stratu sporu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 139/02 z 26. februára 2003 a II. ÚS 154/08 z 24. septembra 2008, podľa ktorého prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ostatnými princípmi spravodlivého procesu. Pre predmetný nedostatok bolo možné v konaní pokračovať, čo znamená, že súd bez zásadnejších prekážok môže vo veci konať a rozhodnúť. Ďalej vo vyjadrení uviedol, že riadne odôvodnil vo všetkých svojich bodoch žalobu, kde konkretizoval, ktoré ustanovenia mali byť zo strany správneho orgánu porušené a to jednotlivým postupom, ktorý znamenal porušenie práva na spravodlivý proces žalobcu. Žalobca ďalej vo
vyjadrení uviedol, že v predmetnom prípade namietol skutočnosti, že v zmysle § 24 ods. 1, písm. i, EIA považuje dokumenty ako najmä vyjadrenia, zápisnice, odborné posudky a ďalšie relevantné dokumenty, ktoré tvoria základ pre úvahu správneho orgánu pre rozhodnutie vo veci samej za obsahujúce informácie dôležité pre vydanie stanoviska alebo povolenia za dokumenty, ktoré je potrebné zverejniť v zmysle § 24 ods. 1, písm. i, EIA. Žalovaný zverejnil len dokumentáciu, ktorú sám posúdil, že spĺňa tieto podmienky, pričom s argumentáciou žalobcu, prečo predmetné dokumenty nezverejnil, alebo prečo sa na ne predmetné ustanovenie nevzťahuje, neuviedol, a to napriek tomu, že sa žalobca v priebehu konania domáhal zhojenia tohto nedostatku žiadosťou o ich zverejnenie. Ďalej poukázal na to, že je sporná aplikácia § 33 ods. 2 Správneho poriadku nahliadnutie do spisu je právom a nie povinnosťou účastníkov konania. Nemožno od účastníka konania spravodlivo požadovať sústavné sledovanie dopĺňanie spisu, a nakoľko tento nemá vedomosť, kedy bude určitá písomnosť doručená do spisu. Opätovné konanie prvostupňového orgánu len odkázanie žalobcu na nahliadnutie do spisu a vyhotovenia si fotokópie a odmietnutie zaslania procesnej dokumentácie považuje žalobca za hrubé porušenie práv na spravodlivý proces.
Posúdenie skutkových a právnych argumentov - dôvody rozhodnutia
16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný na konanie podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po prejednaní veci zistil, že žaloba nebola dôvodná.
17. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
18. Podľa § 23 ods.1 Správneho poriadku (1) Účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
19. Podľa § 46 Správneho poriadku (1) Tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
21. Podľa § 2 ods. 2 SSP (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
22. Podľa § 182 ods. 1, písm. e) SSP (1) V správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť e) dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
23. Podľa § 134 ods. 1 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
24. Podľa § 135 ods. 1 SSP (1) Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
25. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
26. Podľa § 1 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení účinnom pre preskúmavané konanie Účel a predmet úpravy (1) Voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu,1) a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva1a) alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.
27. Podľa § 3 zákona č. 364/2004 Z. z. (1) Vody sa členia na povrchové vody a podzemné vody. (2) Povrchovými vodami sú vnútrozemské vody okrem podzemných vôd, brakické vody a pobrežné vody. Povrchové vody vo vzťahu k chemickému stavu podľa § 4a ods. 6 výnimočne zahŕňajú aj výsostné vody. Povrchovými vodami sú aj vody, ktoré sa vyskytujú na území chránenom pred zaplavením pri povodni a ktoré nemôžu pri zvýšenom vodnom stave vo vodnom toku odtekať prirodzeným spôsobom (ďalej len "vnútorná voda"). Za vnútorné vody sa nepovažujú vody odvádzané verejnou kanalizáciou. (3) Podzemnými vodami sú všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím vrátane podzemných vôd slúžiacich ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla z horninového prostredia (ďalej len "geotermálna voda"). Podzemnými vodami zostávajú podzemné vody aj po ich odkrytí prirodzeným prepadom ich nadložia, banskou činnosťou, 4) činnosťou vykonávanou banským spôsobom 5) alebo vykonaním inej obdobnej činnosti. (4) Podzemné vody sú prednostne určené na zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom. 6) Iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia. (5) Na vody, ktoré sú vyhlásené za prírodné liečivé zdroje a za prírodné zdroje minerálnych stolových vôd podľa osobitného predpisu, 7) a na vody, ktoré sú vyhradenými nerastmi podľa osobitného predpisu 8) (ďalej len "osobitné vody"), sa tento zákon vzťahuje, len ak to výslovne ustanovuje. (6) Banské vody sa na účely tohto zákona považujú za povrchové vody alebo podzemné vody a tento zákon sa na ne vzťahuje, ak osobitný predpis 9) neustanovuje inak. (7) Brakickými vodami sú útvary povrchovej vody v blízkosti vyústení riek, ktoré majú čiastočne slaný charakter v dôsledku svojej blízkosti pri pobrežných vodách a sú podstatne ovplyvnené prítokmi sladkej vody. (8) Pobrežnými vodami sú povrchové vody, ktoré sa nachádzajú pri pevnine od čiary, ktorej každý bod je vo vzdialenosti jednej morskej míle na morskej strane od najbližšieho bodu základnej čiary, od ktorej sa meria šírka pásma výsostných vôd, a tam, kde je to primerané, siahajú až po vonkajšiu hranicu brakických vôd.
28. Podľa § 5 zákona č. 364/2004 Z. z. Environmentálne ciele (1) Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary podzemných vôd, c) chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou určenou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránená vodohospodárska oblasť"), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu. (2) Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. (3) Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody. (4) Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis 15) neustanovuje prísnejšie požiadavky.
(5) Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.
29. Podľa § 16 od. 1 a 10 zákona č. 364/2004 Z. z. (1) Environmentálne ciele určené na dosiahnutie dobrého stavu povrchových vôd a dobrého stavu podzemných vôd sa musia zabezpečiť plnením programu opatrení, ktoré sú ustanovené v pláne manažmentu povodí do 22. decembra 2015. (10) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len "navrhovaná činnosť") je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a.
30. Podľa § 13 ods. 1, 7 zákona č. 364/2004 Z. z. (1) Plán manažmentu povodia je základným nástrojom na dosiahnutie cieľov vodného plánovania v oblastiach povodí, ktorý na základe vykonaných analýz súčasného stavu povrchových vôd a podzemných vôd a zhodnotenia vplyvu ľudskej činnosti na vodné pomery ustanovuje environmentálne ciele a programy opatrení na ich dosiahnutie vrátane finančného zabezpečenia. Plán manažmentu povodia sa povinne využíva v krajinnom plánovaní alebo môže byť krajinným plánom. (7) Návrh plánu manažmentu povodia, ktorý obsahuje program opatrení, schvaľuje ministerstvo. Schválené plány manažmentu povodí sú podkladom na vypracovanie Vodného plánu Slovenska a jeho programu opatrení. Plán manažmentu povodí sa prehodnocuje a aktualizuje každých šesť rokov.
31. Podľa § 16 ods. 6, písm. b) zákona č. 364/2004 Z. z. (6) Za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje b) ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: 1. uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, 2. dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, 3. dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a 4. očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou.
Podľa § 88a ods. 7 zákona č. 50/1976 Zb. (ďalej len stavebný zákon) (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
32. Podľa § 61 ods. 1 stavebný zákona (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
33. Podľa § 62 stavebného zákona (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu
uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (2) Ak sa má stavba užívať ako prevadzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. (4) Ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť verejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť práva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí, stavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.
34. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona (1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie
35. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia za nezákonný. Je teda na každom, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Nedostatky uvedené v tomto ustanovení správny súd v preskúmavanom administratívnom konaní neriešil.
36. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že v stavebnom konaní, ktoré bolo začaté na základe žiadosti stavebníka o dodatočné povolenie stavby zo dňa 17.5.2019 postupoval Stavebný úrad Mesto Banská Bystrica v súlade s § 88a ods. 7 v nadväznosti na § 88 ods. 1, písm. b) v spojení s § 61 stavebného zákona, keď známym účastníkom konania a dotknutým orgánom písomne oznámil začatie konania o dodatočnom povolení uskutočnenia predmetnej stavby. Stavebný úrad v súlade § 58a ods. 3 stavebného zákona na úradnej tabuli a na elektronickej tabuli Mesta Banská Bystrica zverejnil informáciu a to kópiu žiadosti o vydanie dodatočného stavebného povolenia zo dňa 17.5.2019 a informáciu o tom, že návrh bol predmetom zisťovacieho konania a o webovej stránke, na ktorej je zverejnené právoplatné rozhodnutie zo zisťovacieho konania. Stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania o dodatočnom povolení stavby špecifikoval, o aké stavebné objekty ide, uviedol, že žiadosť neposkytovala dostatočný podklad na posúdenie stavby, preto bol stavebník vyzvaný na jej doplnenie, čo splnil. Tiež oznámil účastníkom konania, že stavebnému úradu sú dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie tejto stavby, bolo upustené od miestneho zisťovania a od ústneho pojednávania podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona. Uviedol, že čo bude predmetom skúmania v konaní o dodatočné povolenie stavby. Zároveň stanovil lehotu odo dňa doručenia oznámenia na to, aby účastníci konania uplatnili svoje námietky a pripomienky s poučením,
že inak na ne nebude prihliadnuté. Zároveň oboznámil účastníkov konania, že do zhromaždených podkladov rozhodnutia, môžu nahliadnuť na stavebnom úrade v určených úradných hodinách. V zákonnej lehote podal námietky žalobca . Následne prvostupňový administratívny orgán rozhodol tak, že stavbu - zmenu stavby pred dokončením „Inovatívna technológia recyklácie nespracovateľných PET odpadov Banská Bystrica na pozemkoch k. ú. Senica Banská Bystrica“ v rozsahu stavebných objektov SO 01 Hala, SO 05 Prípojka NN a Prevádzkových súborov PS 01/01 Recyklačná linka, PS 02/01 Prevádzkový rozvod silnoprúdu, PS 03/01 Rozvod stlačeného vzduchu a PS 04/01 Výroba pary, povolil, pričom popísal povolenú stavbu, teda v čom spočívala zmena ako aj architektonické a dispozičné riešenie a popísal aj prevádzkové súbory, rozsah zmeny, ktoré sa ich týkala a stanovil podmienky pre umiestnenie stavby a pre dokončenie stavby a povinnosť dodržať podmienky dotknutých orgánov, ktoré presne vyšpecifikoval. Vo výroku rozhodnutia uviedol svoje rozhodnutie o námietkach a pripomienkach žalobcu. Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, v ktorom stavebný úrad popísal priebeh konania a uviedol, čo v konaní o dodatočnom povolení stavby skúmal a svoje zistenie a to, že dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky pre vydanie stavebného povolenia, určené stavebným zákonom a vyhláškou č. 453/2000 Z. z. a vyhláškou č. 532/2002 Z. z., tiež že k tejto dokumentácii sa písomne vyjadrili dotknuté orgány, pričom stavebný úrad nezistil dôvod, pre ktorý by bránil povoleniu stavby. Rozhodnutie obsahuje aj dôvody, pre ktoré nebolo vyhovené jednotlivým námietkam žalobcu. Správny súd z takéhoto odôvodnenia bezpochyby zistil, že toto obsahuje všetky rozhodné skutočnosti, teda že bola posudzovaná žiadosť stavebníka spolu s predloženou dokumentáciou, resp. doplnenou na základe výzvy stavebného úradu a tieto doklady tvorili podklad pre rozhodnutie, v ktorom bolo špecifikované, ktoré dotknuté orgány sa k dodatočnému povoleniu stavby, resp. jej zmeny vyjadrili. Tiež to, k akým záverom po vyhodnotení predloženej dokumentácie a stanovísk dotknutých orgánov správny orgán dospel, že nie sú tu dôvody, ktoré by bránili dodatočnému povoleniu predmetnej stavby. Tak isto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ako je zhrnuté v bode 4 tohto rozsudku vykazuje všetky náležitosti vyžadované v § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podstatné je že povolená zmena stavby bola po posúdení predloženej projektovej dokumentácie a ostatných podkladov rozhodnutia vyhodnotená ako spĺňajúca kritériá stanovené stavebným zákonom a vykonávacím predpisom ako aj z hľadísk ochrany verejných záujmov podľa posúdení dotknutých orgánov vyhodnotená ako neohrozujúca žiadny verejný záujem. A tiež že prvostupňový ako aj druhostupňový orgán verejnej správy svoje rozhodnutia riadne odôvodnili a dali odpoveď na každú námietku, ktorá bola v konaní vznesená.
37. Žalobné námietky zhrnuté v bode 5 až 11 tohto rozsudku, sú len všeobecnými námietkami, ktoré neobsahujú žiadnu skutkovú a právnu argumentáciu, viažucu sa vecne k napadnutému či prvostupňovému rozhodnutiu a dôvodom týchto rozhodnutí. Správny súd, ako bolo vyššie uvedené, nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, nenahrádza svojou prieskumnou činnosťou činnosť administratívneho orgánu, a preto mu nebola zverená kompetencia preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v celom rozsahu. Rozsah a obsah prieskumu je striktne daný dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom. To znamená, že správny súd skúma zákonnosť rozhodnutia len z tých dôvodov, ktoré ako porušenie zákona uplatnil žalobca vo včas podanej žalobe. Všeobecná námietka nezákonnosti, teda tvrdenie, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom, alebo že správny orgán porušil procesné ustanovenie bez skutkovej a právnej argumentácie vzťahujúcej sa na daný konkrétny prípad, žiadny obsah takému prieskumu nedáva, a preto musí byť vyhodnotená ako nedôvodná.
38. Žalobným námietkam zhrnutým v bodoch 5. - 7., 9. až 11. tohto rozsudku chýba akákoľvek skutková a právna argumentácia.
39. Žalobcova námietka zhrnutá v bode 8. tohto rozsudku, ktorou žalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že žalovaný postupoval v rozpore s§ 16a ods. 23 vodného zákona, keď nerešpektoval zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia povoľovanej činnosti a jej vplyvu na vody, je čiastočne zmätočná, keď žalobca namieta, že § 16a ods. 23 vodného zákona sa vzťahuje na územné rozhodnutie, pričom ale predmetom prieskumu v tomto súdnom konaní nie je územné rozhodnutie ale rozhodnutie o dodatočnom povolení zmeny rozostavanej stavby pred jej dokončením potvrdené odvolacím orgánom. Táto námietka neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, ktorú za žalobcu správny súd nemôže doplniť. Žalobca neuvádza žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že dodatočne povolená zmena už povolenej stavby pred jej dokončením je navrhovanou činnosťou podľa vodného zákona. Možno teda len všeobecne reagovať na všeobecne uplatnenú námietku o chýbajúcom rozhodnutí príslušného orgánu pred vydaním stavebného povolenia,
vydaného podľa § 16 vodného zákona. § 16 ods. 10 vodného zákona vymedzuje pre účely § 16a vodného zákona pojem „navrhovaná činnosť“ tak, že „fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len navrhovaná činnosť) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti podľa § 16a“. Toto ustanovenie vodného zákona je potrebné vykladať systematicky v zmysle predmetu úpravy vodného zákona uvedeného v § 1 a to najmä jeho odseku 3, podľa ktorého vodný zákon upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam, ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárskom využívaní, oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosti za porušenie povinnosti podľa tohto zákona. Ďalej v súlade s úpravou enviromentálnych cieľov, obsiahnutou vo vyššie citovanom § 5 ods. 1 vodného zákona, podľa ktorého na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú enviromentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary pozemných vôd, c) chránené územia. Vodný zákon v § 16 upravuje osobitosti určovania enviromentálnych cieľov. Potom navrhovaná činnosť v zmysle § 16 ods. 10 vodného zákona je len činnosť, ktorá sa týka útvarov povrchových vôd, útvarov pozemných vôd, chránených území uvedených v § 5 ods. 1, písm. c) vodného zákona a nehnuteľností, ktoré s nimi súvisia tak pri ochrane ako aj pri účelnom a hospodárnom využívaní. Teda nie každá činnosť, ktorá vyžaduje povolenie štátneho orgánu, je navrhovanou činnosťou v zmysle vodného zákona. Možno zopakovať, že žaloba neobsahuje žiadnu skutkovú argumentáciu, pre ktorú by predmetná stavebná činnosť mala plniť atribúty navrhovanej činnosti podľa vodného zákona, preto tak námietka, ako bola formulovaná v žalobe, mala len všeobecný charakter, a preto nemohla byť vyhodnotená ako odôvodnená. Pre úplnosť možno uviesť, že v prípade že ide o navrhovanú činnosť v zmysle vymedzenia obsiahnutého v § 16 ods. 10 vodného zákona, tak potom je navrhovateľ takejto činnosti povinný vyžiadať si vydanie rozhodnutia o tom, že či takáto navrhovaná činnosť je činnosťou podľa § 16 ods. 6, písm. b) vodného zákona, teda činnosťou, ktorá stav vôd negatívne ovplyvňuje, resp. neumožní jeho budúce zlepšovanie.
40. Žalobná námietka, ktorou žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia nemajú v odôvodneniach uvedenú úvahu správneho orgánu, ktorou bol tento vedený pri hodnotení dôkazov nemá oporu v odôvodneniach tak prvostupňového ako aj druhostupňového rozhodnutia tak ako to vyplýva zo zhrnutia argumentov použitých v týchto rozhodnutiach uvedeného v bode 2 až 4 tohto rozsudku. Stavebný úrad ako aj žalovaný uviedli, že bolo preskúmané, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov a či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie predloženej k žiadosti. Ďalej, či skutočné zrealizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení. V konaní o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad skúmal, či dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a zistil, že predmetná stavba je v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou, boli predložené doklady a prílohy v súlade s § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.. Ďalej zistil, že dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky pre vydanie stavebného povolenia určeným stavebným zákonom a vyhláškou č. 453/2000 Z. z.. K dokumentácii sa písomne vyjadrili dotknuté orgány, ktoré v rozhodnutí stavebný úrad vymenoval. Stavebný úrad v priebehu stavebného konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu predmetnej stavby. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že preskúmal postup konania a vydania rozhodnutia s hmotnoprávnymi predpismi stavebného zákona a súvisiacimi predpismi a procesnoprávnymi ustanoveniami Správneho poriadku, pričom zistil, že nie sú dôvody na zmenu alebo zrušenie predmetného rozhodnutia, pretože stavebný úrad vydal rozhodnutie v súlade s § 47 Správneho poriadku dostatočne v plnom rozsahu s náležitým odôvodnením a v súlade § 46 Správneho poriadku uviedol, že stavebný úrad si zabezpečil prostredníctvom stavebníka podklady rozhodnutia , ktoré posúdil podľa § 88a v spojení s § 62 a § 63 stavebného zákona. Z uvedeného je nepochybné, že stavebný úrad ako aj žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedli akou úvahou sa pri hodnotení predložených dokladov - dôkazov spravovali. Takéto námietky okrem toho, že majú absolútne všeobecný charakter nemajú ani oporu v odôvodnení napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a preto boli nedôvodné.
41. Žalobca ďalej v žalobe namietal, že postup prvostupňového orgánu bol v rozpore s článkom 3 ods. 2 zákona č. 43/2006 Z. z. a to na základe vyššie v žalobe uvedeného postupu, avšak vyššie v žalobe nijaký postup prvostupňového orgánu nekonkretizoval ani všeobecne naň neodkazoval. V žalobe neuviedol o aké konanie či opomenutie povinného konania malo ísť. Neskôr v bode 43 žaloby uviedol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, pretože neobsahuje žiadnu relevantnú argumentáciu týkajúcu sa nedoručenia kópie spisov
žalobcovi. Takáto námietka je tak isto nekonkrétna, nie je zrejmé čo konkrétne žalobcovi nebolo doručené a ani s ktorou konkrétnou odvolacou námietkou sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal. Z obsahu správneho spisu vyplýva, že žalobca vo svojich námietkach uviedol aj požiadavku: „Zároveň vás v súlade s § 23 ods. 1 Správneho poriadku žiadame o doručenie elektronickej kópie spisu (skenu), resp. jeho časti v rozsahu týkajúcich sa nami uplatnených pripomienok, t. j.“: i)koordinačná situácia, ii) sprievodná správa, iii) písomné vyhodnotenie spôsobu zapracovania podmienok a rozhodnutia EIA spolu so stanoviskom príslušného orgánu podľa § 140c ods. 2 stavebného zákona, iv.) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia , v.) sprievodná správa týkajúca sa odpadového hospodárstva a jeho zabezpečenia, vi.) sprievodná správa týkajúca sa bilancie vôd, vodných zariadení (ORL), cestnej zelene, odtoku z povrchu komunikácií, vyhodnotenie možnosti použitia drenážnej dlažby, vii.) preukázanie dostatočnej dopravnej kapacity dopravného napojenia, viii.) sprievodná správa týkajúca naplnenia záujmov podľa vodného zákona a rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona, ix.) sprievodná správa týkajúca naplnenia požiadaviek, čo najlepšie zohľadniť miestne klimatické pomery a zapracovanie adaptačnej stratégie SR. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, ako sa žalovaný s požiadavkou žalobcu o doručenie elektronickej kópie spisu, resp. jeho časti vysporiadal a to tak, že v spise nie sú predložené doklady v elektronickej forme a že žaloba bol v oznámení o začatí stavebného konania o dodatočnom povolení stavby upozornený, že do podkladov rozhodnutia môžu účastníci nahliadnuť na stavebnom úrade vo vyhradených hodinách konzultačných dní stavebného úradu. Žalobca v žalobe nekonkretizoval, ktorý z ním z požadovaných dokladov tvoril obsah správneho spisu. Táto námietka je nedôvodná nielen pre svoju absolútnu všeobecnosť, ale aj obsahovo, nezodpovedá obsahu správneho spisu a nemá ani právny základ. Poukaz žalobcu na odôvodnenie rozhodnutia NS SR 10Sžp/3/2013 k tam rozhodovanej veci, že povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka podľa § 23 ods. 1 až 4 Správneho poriadku, nebol v preskúmavanej veci namieste. V preskúmavanej veci si správny orgán splnil svoju povinnosť a oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre rozhodnutie a že môžu podať svoje námietky v stanovenej lehote. Správny orgán neobišiel svoju povinnosť umožniť účastníkom konania, aby sa vyjadrili k podkladom rozhodnutia tým, že sa obhajoval, že veď predsa môžu nahliadnuť do správneho spisu. V tomto prípade tomu tak nebolo. Účastníci konania boli riadne oboznámení s tým, že podklady sú zhromaždené, žiadosť stavebníka bola zverejnená na webovom sídle aj na úradnej tabuli správneho orgánu a účastníci konania boli upovedomení o tom, kde a kedy možno do správneho spisu nahliadnuť. Zo správneho spisu je zrejmé, že žalobca neprišiel nahliadnuť do správneho spisu. Teda žalobca svoje právo sám dobrovoľne nevyužil, a preto mu nemohli by odopreté práva, ktoré mu podľa tohto ustanovenia patria. Z tohto ustanovenia nemožno žiadnym výkladom dospieť k tomu, že správny orgán má povinnosť na písomnú žiadosť účastníka doručiť mu obsah správneho spisu. V preskúmavanom stavebnom konaní stavebný úrad v oznámení o začatí stavebného konania oznámil účastníkom konania, že sú zhromaždené podklady pre vydanie rozhodnutia, a že môžu podať námietky v stanovenej lehote. Tým nepochybne umožnil účastníkom konania uplatňovať svoje práva podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a tieto práva účastníkov konania v preskúmavanom konaní porušené neboli. Pokiaľ žalobca poukazoval na zákon č. 305/2013 Z. z. treba uviesť, že ustanovenie § 17 ods. 1, písm. c) o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (zákon o e-Governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda správny orgán nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov.
42. Ako bolo vyššie uvedené aj žalobné námietky zhrnuté v bode 11. tohto rozsudku boli len všeobecným vyjadrením nesúhlasu žalobcu s napadnutým rozhodnutím. Žalobca namietal, že nesúhlasí s tým, že boli vyhodnotené všetky stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu náležite. K takejto námietke možno uviesť, že podľa § 47ods. 3 Správneho poriadku upravujúcom náležitosti rozhodnutia administratívneho orgánu v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadrením k podkladom rozhodnutia. Všetky tieto náležitosti tak prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie vo svojich odôvodnenia obsahujú. Tak, ako je uvedené v bode 36 tohto rozsudku, v rozhodnutiach sú uvedené dôkazy, z ktorých boli zisťované rozhodné skutočnosti aj ako boli tieto vyhodnotené a ako bola žiadosť stavebníka právne posúdená. Tiež je tam uvedené, ako sa žalovaný vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a v prvostupňovom rozhodnutí ako sa správny orgán vysporiadal s
námietkami uplatnenými žalobcom v zákonom stanovenej lehote. Teda aj s požiadavkou na doručenie elektronickej kópie žalobcom vyšpecifikovanej časti spisu. To, že žalobca takéto vysporiadanie považuje za postrádajúce relevantnú argumentáciu, neznamená, že rozhodnutie vysporiadanie sa s námietkami neobsahuje. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by nemala byť argumentácia žalovaného relevantná. Takto formulované námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa správne orgány s jeho námietkami vysporiadali, čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu alebo keď chýbajú právne závery o posúdení rozhodujúcich skutkových okolností. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito chybami odôvodnenie tak napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia rozhodne netrpia. Naopak, majú všetky náležitosti, ktoré od nich vyžaduje Správny poriadok, sú jasné a zrozumiteľné, pričom odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia.
43. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žiadna zo žalobcových námietok nebola dôvodná. Správny súd preto podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol.
44.K vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ B. možno uviesť, že správny súd uznesením 74S/1/2020-23 zo dňa 9. júna 2020 vyzval žalobcu na doplnenie správnej žaloby o chýbajúcu náležitosť podľa § 182 ods. 1, písm. d) SSP. Pričom žalobca podaním z 22.6.2020 doplnil správnu žalobu o dátum oznámenia rozhodnutia žalovaného žalobcovi a to 31.3.2020 doručením do elektronickej schránky žalobcu. Z obsahu správnej žaloby konkrétne z bodu I vyplýva, že žalobca v žalobe v súlade s § 178 ods. 3 SSP tvrdil, že napadnutým rozhodnutím orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca mal v konaní postavenia zainteresovanej verejnosti.
45. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania žalobca len v prípade, že je celkom alebo čiastočne úspešný. V tomto prípade žalobca úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
46. Toto rozhodnutie prijal senát jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: Členka senátu sudkyňa JUDr. Drahomíra Mikulajová rozsudok nepodpísala pre ospravedlnenú neprítomnosť v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania.