Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23CoCsp-15-2021.pdf
PDF · 85.84 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoCsp/15/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobkyne: L. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. K. X, K., proti žalovanému: Small Luxury Palace Residence, so sídlom Nerudova 7, Praha, Česká republika, o zaplatenie 145,60 eura, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č. k. 38Csp/27/2020 - 39 zo dňa 27. novembra 2020, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania. Uznesenie súd prvej inštancie po citácii čl. 1, čl. 17, čl. 18 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, § 161 ods. 1, 2, § 61, § 62 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 18 ods. 1, 2, § 19 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) vecne odôvodnil tým, že súd je povinný skúmať procesné podmienky v ktoromkoľvek štádiu konania. Vyššie citované ust. § 161 CSP má povahu generálneho procesného ustanovenia týkajúceho sa skúmania procesných podmienok. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže spočívať v nedostatku procesnej podmienky, ktorá je odstrániteľná alebo neodstrániteľná. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, pokiaľ takáto vada existuje už od momentu začatia konania. Právnické osoby sú subjektom práva odlišným od človeka. Sú to určité organizované entity, ktorým právny poriadok priznáva subjektivitu. Občiansky zákonník právnické osoby nedefinuje, iba ustanovuje, že majú subjektivitu (§ 18 ods. 1 OZ) a ponúka ich neuzavretý výpočet (§ 18 ods. 2 OZ). Právnickou osobou je organizácia osôb alebo majetku vytvorená za určitým účelom, ktorej právo objektívne priznáva právnu subjektivitu. Z ustanovenia § 61 CSP vyplýva, že predpokladom procesnej subjektivity je hmotnoprávna subjektivita, t. j. spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva alebo jej priznanie zákonom. Právnickým osobám je spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda hmotnoprávna a z toho vyplývajúca aj procesnoprávna subjektivita priznaná ustanovením § 18 ods. 1 OZ. Žalobkyňa podala žalobu dňa 02.04.2020 voči subjektu, ktorý nemá právnu subjektivitu (hmotnoprávnu) a ani procesnú spôsobilosť byť stranou v spore. Podľa § 133 ods. 2 CSP sa právnická osoba v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom, adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené. Súd lustráciou žalovaného v dostupných registroch zistil, že žalovaný nie je právnickou osobou, nie zapísaný ako subjekt v Obchodnom registri ČR (verejne dostupný register na stránke N., pričom žalobkyňa ho ani úplne neoznačila. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaným je subjekt bez právnej subjektivity, pričom tak označený žalovaný ako bol v žalobe nedisponoval právnou subjektivitou už od počiatku, a preto tento nedostatok podmienky konania nemožno žiadnym spôsobom odstrániť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemá právnu subjektivitu,
ani procesnú spôsobilosť byť stranou v súdnom spore, čo predstavuje nedostatok procesnej podmienky v zmysle § 161 ods. 2 CSP, ktorý nemožno odstrániť, súd s poukazom na ustanovenie § 62 CSP konanie zastavil. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania, súd v zmysle § 256 ods. 1 CSP skúma procesnú zodpovednosť (zavinenie) na zastavení konania. Zavinenie na zastavení konania možno pričítať žalobkyni, ktorá podala žalobu proti subjektu bez právnej subjektivity, avšak v tomto prípade nárok na náhradu trov konania žalovanému nemožno priznať vzhľadom k jeho chýbajúcej procesnej subjektivite. CSP priamo neupravuje takúto situáciu, preto súd za použitia základných princípov uvedených čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu), z dôvodu hospodárnosti konania priamo uznesením o zastavení konania rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, aby nemusel nadbytočne najskôr rozhodovať o nároku a následne o výške trov, keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že finančná ujma jej bola spôsobená dňa 06.12.2019, kedy žalovaný právnu subjektivitu mal. Skutočnosť, že sa žalovanému počas zdĺhavého procesu domáhania sa spravodlivosti zmenil status, by nemala byť považovaná za jej vinu a dôvod na pozastavenie sporu. Žiadala o opätovné a dôkladné prehodnotenie jej žaloby.
3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom, stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 02.04.2020 domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 145,60 eura, ako aj trov a všetkých poplatkov spojených s vyriešením pohľadávky, poplatkov za alternatívne ubytovanie a cestovanie titulom neuznanej reklamácie zo strany prevádzkovateľa. Žalobkyňa v žalobe a v jej doplnení zo dňa 15.09.2020 označila žalovaného ako Small Luxury Palace Residence, so sídlom Nerudova 7, 118 00 Praha 1, Česká republika. Zároveň uviedla jeho telefonický kontakt a emailovú adresu. Žiadny iný identifikačný údaj žalovaného žalobkyňa už neuviedla. V prejednávanej veci ide o európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ktoré upravuje Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861 /2007 z 11. júla 2007 (ďalej len „Nariadenie“).
5. Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
6. Podľa § 161 ods. 1 CSP je súd kedykoľvek za konania povinný prihliadať na to, či sú splnené procesné podmienky. Procesnú podmienku možno definovať ako určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby súd vo veci mohol konať a rozhodnúť. Jednou z procesných podmienok je aj procesná subjektivita strán konania. Súd prvej inštancie správne a v súlade s § 161 CSP skúmal predovšetkým splnenie procesnej subjektivity žalovaného ako jednu z procesných podmienok, bez ktorej nie je možné v konaní pokračovať. Z ust. § 61 CSP vyplýva, že procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Táto norma sama neurčuje, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti. Preto je potrebné ustáliť, či ten, kto je označený ako strana konania, má spôsobilosť na práva a povinnosti, o ktoré v danom konaní ide. Iba v prípade, že ju má, môže byť považovaný za procesne subjektívneho v zmysle ust. § 61 CSP.
7. Z obsahu žaloby a jej doplnenia vyplýva, že označenie žalovaného korešponduje s označením ubytovacieho zariadenia (hotela), v ktorom bolo žalobkyni poskytnuté ubytovanie, v súvislosti s ktorým si uplatnila svoj nárok na súde. Na to, aby žalobkyňou označený subjekt mohol byť stranou sporu, musí disponovať právnou subjektivitou. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o zahraničný subjekt so sídlom v Českej republike, je potrebné posúdiť jeho právnu subjektivitu podľa českého právneho poriadku.
8. To, ktoré subjekty možno považovať za spôsobilé na práva a povinnosti (majúce právnu subjektivitu), upravuje vo všeobecnosti český Občiansky zákonník (zákon č. 89/2012 Zb.). V zmysle ust. § 20 ods. 1
českého Občianskeho zákonníka právnická osoba je organizovaný útvar, o ktorom zákon stanoví, že má právnu subjektivitu, alebo ktorého právnu subjektivitu zákon uzná. Právnická osoba môže bez zreteľa na predmet svojej činnosti mať práva a povinnosti, ktoré sa zlučujú s jej právnou povahou. Podľa § 118 českého Občianskeho zákonníka právnická osoba má právnu subjektivitu od svojho vzniku do svojho zániku. Podľa § 126 ods. 1, 2, 3 českého Občianskeho zákonníka právnická osoba vzniká dňom zápisu do verejného registra (1). Ak je právnická osoba zriadená zákonom, vzniká dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pokiaľ zákon nestanoví neskorší deň (2). Zákon ustanoví, v ktorých ďalších prípadoch nie je zápis do verejného registra potrebný ku vzniku právnickej osoby. Zákon ustanoví, v ktorých prípadoch je k založeniu alebo k vzniku právnickej osoby potrebné rozhodnutie orgánu verejnej moci.
9. Vzhľadom na charakter uplatneného nároku súd prvej inštancie správne zisťoval, či žalovaný je zapísaný v Obchodnom registri ČR, do ktorého sa podľa § 42 písm. a) českého zákona č. 304/2013 Zb. zapisujú obchodné spoločnosti a družstvá podľa zákona upravujúceho právne pomery obchodných spoločností a družstiev (ďalej len „obchodné korporácie“), pričom zistil, že daný subjekt označený ako žalovaný nie je v tomto registri evidovaný. Nakoľko podľa § 126 ods. 1 českého Občianskeho zákonníka právnická osoba vzniká dňom zápisu do verejného registra, kedy nadobúda aj právnu subjektivitu, je nesporné, že žalovanou stranou sporu je subjekt nedisponujúci právnou subjektivitou.
10. Odvolacia námietka žalobkyne, že žalovaný mal ku dňu 06.12.2019 právnu subjektivitu nie je dôvodná, nakoľko žalovaný musí disponovať právnou subjektivitou ku dňu podania žaloby, keďže právna spôsobilosť je predpokladom procesnej subjektivity. Nedostatok procesnej subjektivity je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, pre ktorý treba konanie zastaviť. Ku dňu podania žaloby žalovaný nebol zapísaný v Obchodnom registri ČR, preto bol postup súdu prvej inštancie, keď konanie podľa § 62 CSP zastavil, správny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne i napriek tomu, že prvoinštančný súd posudzoval právnu subjektivitu podľa slovenského právneho poriadku.
11. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
12. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
15. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Nakoľko v odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný, mal by v súlade s § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V prejednávanej veci však žalovaný nemá právnu ani procesnú subjektivitu, v odvolacom konaní tak reálne nemohol vykonať žiaden úkon. Keďže CSP neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by sa dali na daný prípad použiť (hoci aj analogicky), odvolací súd aplikujúc čl. 4 ods. 2 CSP rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, tak že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).