Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/66/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: AVION SPRÁVA, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 5, 811 07 Bratislava, IČO: 44 806 850, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35 951 087, proti žalovanej: H.. C. O., J.., H., narodená XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX L., zastúpenej FAKTOR Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom Bárdošova 2/A, 83101 Bratislava, IČO: 53 495 730, o určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 29. marca 2021 č. k. -49 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobcu zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku 33 EUR s tým, že o nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

2. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Bratislava III dňa 11.3.2021, domáha určenia, že pozemok parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, druh: ostatná plocha, výmera: 1051 m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L. - X. H., k.ú.: Y., je zaťažený právom užívania zodpovedajúcemu vecnému bremenu v zmysle v prospech vlastníkov bytov v bytovom dome so súp. č. XXXX, nachádzajúcom sa na L. N.. Č.. X Y. L. - X. H., na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L. - X. H., k.ú.: Y., a náhrady trov konania.

3. Žalobu odôvodnil tým, že je právnickou osobou, ktorá zabezpečuje správu bytového domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na L. N.. Č.. X Y. L. - X. H., na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX C. XXXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L. - X. H., F..Ú..: Y. (ďalej len „Bytový dom“), a to na základe Zmluvy o výkone správy č. XXXXXX zo dňa 16.6.2017. Poukázal na § 9 ods. 7 Zákona o bytoch a nebytových priestorov, podľa ktorého spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. V zmysle citovaného ustanovenia žalobca koná pred súdom na účet vlastníkov bytov v Bytovom dome a je podľa jeho názoru aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku - parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, druh: ostatná plocha, výmera 1051 m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L.K. - X. H., k.ú.: Y.. Žalovaná nadobudla vlastnícke právo k pozemku na základe Uznesenia o dedičstve zo dňa

19.2.2020. Pozemok žalovanej je pozemkom priamo susediacim s Bytovým domom. Uviedol, že na časti pozemku je umiestnená stavba - asfaltový prístupový chodník k hlavnému vchodu do Bytového domu, na ktorom je umiestnená drevená lavička s oceľovou konštrukciou, ktorú využívajú vlastníci bytov v Bytovom dome. Na časti pozemku pred vchodom do Bytového domu je vysadená predzáhradka, o ktorú sa starajú vlastníci bytov v Bytovom dome. Na ďalšej časti pozemku je umiestnená asfaltová prístupová cesta k jedinému vonkajšiemu vchodu do kotolne Bytového domu. Na značenej časti pozemku stojí stavba - betónová spevnená plocha, ktorá je využívaná ako vonkajšie parkovisko pre motorové vozidlá vlastníkov bytov v Bytovom dome. Konštatoval, že na pozemku sa nachádzajú aj ďalšie stavby - XX murovaných garáží, výstavba ktorých bola povolená v roku 1975 spoločne s výstavbou Bytového domu, čo vyplýva z rozhodnutia Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III zo dňa 11.2.1975, značka: OVaÚP-326-3737/74- Ing.V-4 „Žiadateľovi Železničnému staviteľstvu L., ul. S. H. Č.. XX sa povoľuje postaviť v L. - F. na N.. R. na pozemku parc. č. XXXX kat. územia L. novostavba XX L..E.. + XX garáží s počtom podlaží X.“ Uviedol, že Geometrickým plánom č. XXX/XX zo dňa 14.7.1983 bola uvedená parcela č. XXXX rozčlenená, v dôsledku čoho vznikla parcela č. XXXX/XX (t. j. pozemok). Predmetné garáže slúžia vlastníkom bytov v Bytovom dome, nakoľko boli vybudované práve pre ich potreby súvisiace s využívaním Bytového domu a v tejto súvislosti poukázal na uvedené stavebné povolenie z roku 1975, pozemok žalovanej slúži a vždy slúžil Bytovému domu pre jeho riadne užívanie a podľa názoru žalobcu tvorí s Bytovým domom jeden funkčný celok, je priľahlým pozemkom k Bytovému domu. Ďalej poukázal na § 2 ods. 6, § 23 ods. 1 a 5 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Uviedol, že v dôsledku administratívneho pochybenia nie je predmetné zákonné vecné bremeno evidované v katastri nehnuteľností a žalovaná nerešpektuje existenciu tohto vecného bremena a vlastníkom bytov v Bytovom dome bráni v jeho výkone.

4. So žalobou podal žalobca aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanej povinnosť umožniť vlastníkom bytov nachádzajúcich sa v Bytovom dome so súp. č. XXXX, na L. N.. Č.. X Y. L. - X. H., na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX C. XXXX/ XX, zapísanom na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L. - X. H., k.ú.: Y., prechod peši a prejazd motorovým vozidlom cez pozemok parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, druh: ostatná plocha, výmera: 1051 m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L. - X. H., F..Ú..: Y. a státie motorových vozidiel na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, druh: ostatná plocha, výmera: 1051 m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L. - X. H., F..Ú..: Y., a to až do právoplatne skončeného konania vo veci samej.

5. Súd prvej inštancie vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodneného žalobcom tým, že pozemok žalovanej je priľahlým pozemkom k Bytovému domu, ku ktorému majú vlastníci bytov v Bytovom dome zákonné vecné právo užívania, určenia ktorého sa žalobca predmetnou žalobou domáha a tvrdil, že od momentu kolaudácie Bytového domu pozemok slúži vlastníkom bytov v Bytovom dome pre riadne užívanie Bytového domu (využívaný ako prístup k Bytovému domu, rekreáciu, prístup k vonkajšiemu vchodu do kotolne Bytového domu, parkovisko pre motorové vozidlá). Podľa tvrdenia žalobcu stav pokojného užívania pozemku vlastníkmi bytov v Bytovom dome pretrvával od kolaudácie Bytového domu niekoľko desaťročí až do nadobudnutia pozemku zo strany žalovanej v roku XXXX. Uviedol, že žalovaná dňa 19.11.2020 umiestnila na pozemok zákazové značky (zákaz vjazdu motorovým vozidlám, chodcom na pozemok žalovanej) s upozornením na odtiahnutie vozidiel v prípade zaparkovania motorového vozidla, ako aj betónové zátarasy, ktoré bránia vjazdu motorovým vozidlám na predmetný pozemok, ako aj ku garážam, ktoré sa na ňom nachádzajú. Dňa 8.2.2021 žalovaná prostredníctvom jej právneho zástupcu adresovala žalobcovi list, v ktorom sa dožaduje preukázania právneho titulu užívania jej pozemku zo strany vlastníkov nehnuteľností v Bytovom dome a zároveň oznámila žalobcovi uplatnenie ochrany jej vlastníckeho práva k predmetnému pozemku. Poukázal na priloženú fotodokumentáciu, v zmysle ktorej súčasný stav rozloženia zátarás znemožňuje plnohodnotne využívať pozemok vlastníkmi bytov v Bytovom dome a v spojení s listom žalovanej zo dňa 8.2.2021, existuje podľa názoru žalobcu priama hrozba, že zo strany žalovanej dôjde k úplnému uzavretiu pozemku. Konštatoval, že pozemok bol užívaný na prechod a prejazd aj spoločnosťou D.P.F. rent, spol. s r. o. k jej nehnuteľnostiam priamo susediacim s pozemkom (parcela č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, stavba so súp. č. XXXX na parcele č. XXXX/X XXXX/X). Uviedol, že v prospech spoločnosti D.P.F. rent, spol. s r. o. bolo súdom nariadené neodkladné opatrenie, na základe ktorého súd uložil žalovanej povinnosť, aby spoločnosti D.P.F. rent, spol. s r. o. umožnila prechod peši a prejazd motorovým vozidlom, alebo inými vozidlami cez pozemok k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam (LV č. XXXX, na ktorom je evidovaný pozemok). Podľa názoru žalobcu je preukázané, že od kolaudácie Bytového domu v 80. rokoch minulého storočia je pozemok zastavaný stavbami (chodníky, parkovisko, garáže), ktoré

sú príslušenstvom k Bytovému domu, slúžia vlastníkom bytov v Bytovom dome a vlastníkom ktorých nie je žalovaná. Dôvodil, že vlastnícke právo žalovanej je už obmedzené existenciou práv k uvedeným stavbám, a preto dočasná úprava pomerov medzi sporovými stranami, ktorej sa žalobca vydaním neodkladného opatrenia domáha, nepredstavuje zjavne neprimeraný zásah do práv žalovanej.

6. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia , , , , , , veta prvá , , článku 20 ods. 1, 3 , , , ,, , , , , , zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

7. Považoval za osvedčené, že medzi sporovými stranami existuje právny vzťah. Žalobca vykonáva správu Bytového domu so súp. č. XXXX, nachádzajúceho sa na L. X, L., postavenom na pozemku - parcele registra C s parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, k. ú. Y., a vo vlastnom mene zastupuje a koná na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vo vlastníctve žalovanej je pozemok - parcela registra C s parc. č. XXXX/XX s prístupovým chodníkom ku vchodu Bytového domu, predzáhradkou vysadenou pred vchodom do Bytového domu, prístupovou cestou ku vchodu do kotolne a betónovou plochou slúžiacou ako parkovisko. Konštatoval, že pozemok žalovanej slúži tiež ako prístupová cesta ku garážam, ktoré užívajú vlastníci Bytového domu, čo mal osvedčené predloženým rozhodnutím Odboru výstavby a územného plánovania ObNV Bratislava III zo dňa 11.2.1975, zn.: S.-XXX-XXXX/XX-A..Y.-X a nájomnou zmluvou na garáž uzavretou medzi vlastníkom bytového domu a ŽSR Bratislava.

8. Pri rozhodovaní vychádzal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priložených listinných dôkazov, ako aj z obsahu žaloby a dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Konštatoval, že existencia právneho pomeru medzi sporovými stranami alebo nároku, prípadne ich osvedčenie samotné, ešte netvoria zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, ale až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Uviedol, že žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia má povinnosť osvedčiť súdu základné skutočnosti, teda sám nárok a osvedčiť aj pravdepodobnosť možného ohrozenia, čo podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil. Tvrdenie žalobcu, že existuje priama hrozba, že zo strany žalovanej dôjde k uzavretiu jej pozemku, nepovažoval za osvedčené s tým, že z predložených dôkazov nevyplýva, že by žalovaná v súčasnosti obmedzovala, bránila vlastníkom bytov v prístupe k Bytovému domu, prechodu cez prístupový chodník, ktorý vedie k hlavnému vchodu do Bytového domu, resp. by ich obmedzovala v prejazde cez pozemok, alebo v státí motorovými vozidlami. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu o ujme, ktorá mu hrozí, resp. hrozí vlastníkom bytov tým, že súčasný stav rozloženia zátarás znemožňuje plnohodnotne využívať pozemok vlastníkmi bytov v Bytovom dome. Vychádzal z pripojenej fotodokumentácie, z ktorej podľa súdu prvej inštancie nevyplýva, že by vlastníkom bytov bol znemožnený prejazd motorovými vozidlami cez pozemok. Z predloženej fotodokumentácie zistil, že na pozemku parkujú motorové vozidlá, je priechodný a rozloženie zátarás nie je podľa názoru súdu prvej inštancie také, že by bránilo v prejazde cez pozemok. Podľa súdu prvej inštancie žalobca neosvedčil ani tú skutočnosť, že vlastníci Bytového domu nemajú k nemu, resp. ku garážam žiadny prístup a že je potrebná bezodkladná úprava pomerov. Nepovažoval za preukázanú skutočnosť, že vlastníci Bytového domu sa nemôžu k nemu dostať iným spôsobom, alebo nemajú možnosť využívať inú prístupovú cestu. Prechod cez pozemok, je podľa súdu prvej inštancie vlastníkom bytov v súčasnosti umožnený a nepovažoval za osvedčené, že by vlastníci bytov nemali zabezpečený prístup peši cez pozemok žalovanej. Dospel k záveru, že nie je nevyhnutné poskytnúť žalobcovi, resp. vlastníkom bytov ochranu neodkladným opatrením čo do umožnenia prístupu pešo, prejazdu motorovými vozidlami alebo státia motorových vozidiel a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je podľa názoru súdu prvej inštancie v celom rozsahu nedôvodný a preto ho zamietol.

9. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvej inštancie, že nepreukázal skutočnosť, že vlastníci Bytového domu sa nemôžu k nemu dostať iným spôsobom alebo nemajú možnosť využívať inú prístupovú cestu. Tento právny záver súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nakoľko súd v danom prípade nepoužil správnu právnu normu. Uviedol, že predmetný pozemok je podľa

Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov priľahlým pozemkom k Bytovému domu, ktorý v zmysle zákona viac ako 40 rokov slúži vlastníkom bytov v Bytovom dome na riadne užívanie Bytového domu a riadne užívanie Bytového domu okrem iného zahŕňa aj využívanie pozemku ako priľahlého pozemku k Bytovému domu na prechod peši, prejazd a parkovanie vozidiel. Uvedené využívanie pozemku vlastníkmi bytov v Bytovom dome ako oprávnenými zo zákonného vecného bremena bolo konaním žalovanej reálne ohrozené, a preto sa za účelom zachovania statusu quo až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej domáha vydania neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Namietal, že vzhľadom na uvedené a s poukazom aj na samotnú žalobu, ktorou sa domáha určenia, že pozemok je ako priľahlý pozemok k Bytovému domu zaťažený zákonným vecným bremenom, súd prvej inštancie podľa jeho názoru v napadnutom uznesení nesprávne podmienil vydanie neodkladného opatrenie tým, že pozemok musí predstavovať jediný možný prístup k Bytovému domu. Nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že neosvedčil bezodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia, pretože súčasný stav rozloženia zátarás neznemožňuje plnohodnotne využívať pozemok vlastníkmi bytov, nakoľko zátarasy nebránia v prejazde ani v státi motorových vozidiel. Konštatoval, že potrebu bezodkladnej úpravy pomerov zákon nepodmieňuje existenciou nepriaznivého stavu, resp. ujmy v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, ako to podľa jeho názoru nesprávne interpretoval súd prvej inštancie v napadnutom Uznesení. Uviedol, že v zmysle zákona postačuje, že v uvedenom čase existuje „len“ reálna hrozba, že v budúcnosti k takémuto nepriaznivému stavu, resp. ujme môže dôjsť, pričom účelom neodkladného opatrenia je práve hroziacemu nepriaznivému stavu v budúcnosti zabrániť. Podľa názoru žalobcu pre vydanie neodkladného opatrenia nebolo podmienkou, aby betónové zátarasy boli v čase podania návrhu umiestnené tak, že úplne bránili prejazdu a státiu motorových vozidiel. Dôvodil, že pre účely vydania požadovaného neodkladného opatrenia postačovala existencia reálnej hrozby, že k úplnému uzavretiu pozemku zo strany žalovanej môže v budúcnosti dôjsť. Mal za to, že existencia reálnej hrozby úplného uzavretia pozemku nepochybne vyplývala už len zo skutočnosti, že žalovaná priamo na okraji miesta vjazdu na pozemok umiestnila betónové zátarasy, ktoré vzhľadom na ich stavebno-technický charakter, možno jednoduchým posunutím použiť na úplné zabránenie vjazdu na pozemok. Uviedol, že samotné rozmiestnenie betónových zátarás v spojení s následnou výzvou žalovanej, v ktorej sa domáhala preukázania právneho titulu užívania pozemku, logicky svedčí o tom, že žalovaná má zjavný zámer v budúcnosti pozemok úplne uzavrieť. Bol toho názoru, že predloženými dôkazmi nepochybne preukázal reálnu hrozbu ujmy vlastníkov bytov v Bytovom dome, ktorú zákon pre vydanie neodkladného opatrenia vyžaduje. Namietal, že súd prvej inštancie predložené dôkazy nesprávne vyhodnotil, bez toho, že by posúdil ich vzájomnú súvislosť, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že považuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný, deklarujúci nepravdivé, resp. zavádzajúcim spôsobom podané, skutočnosti. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa jej názoru vecne správne a žaloba žalobcu je nedôvodná. Uviedla, že žalobcom tvrdené skutočnosti v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nezakladajú na pravde nakoľko nijakým spôsobom nebráni a ani nebránila prístupu vlastníkov zastúpených žalobcom k ich bytovému domu a je toho názoru, že jej pozemok nemá status priľahlého pozemku k bytovému domu vlastníkov zastúpených žalobcom. Uviedla, že v roku XXXX zdedila pozemok, ktorého sa žaloba týka a pri jeho obhliadke zistila, že ho užívajú neznáme tretie osoby na parkovanie, pričom nemala vedomosť o žiadnom právnom titule akejkoľvek tretej osoby na jeho užívanie. Z tohto dôvodu umiestnila na niekoľkých miestach pozemku ešte v roku XXXX oznam a takýmto spôsobom sa snažila vyvolať rokovania, v ktorých by jej tretie osoby prípadne preukázali ich právny titul na užívanie predmetného pozemku. Nakoľko sa jej nikto neozval, umiestnila ešte v roku XXXX na pozemku dopravnú značku a zátarasy, ktoré ešte v roku XXXX (takmer bezprostredne po osadení) boli s jej súhlasom posunuté tak, aby v príjazde na jej pozemok nebránili, práve preto, že nadobudla vedomosť o subjektoch užívajúcich pozemok a snažila sa a stále sa s nimi snaží vyriešiť vec mimosúdne a zmierlivo. Tvrdená dopravná značka bola odstránená ešte pred podaním žaloby. Uviedla, že nikdy nenechala odtiahnuť z jej pozemku žiadne motorové vozidlo a stav opisovaný žalobcom považuje za neaktuálny a je toho názoru, že nie je aktuálna ani naliehavá potreba predbežne upraviť vzťahy medzi stranami. Konštatovala, že nikdy nebránila vlastníkom bytového domu v prístupe k ich bytovému domu tak, aby mohli riadne užívať svoje byty/nebytové priestory. Na preukázanie svojich tvrdení predložila dva súbory fotografií a videozáznam, z ktorých prvý súbor a videozáznam je z aktuálneho času a druhý súbor je z obdobia pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalovaná považovala za preukázané, že nebránila vlastníkom zastúpeným žalobcom v prístupe k ich bytovému domu ani v

čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (11.03.2021), ani v čase pred jeho podaním (17.02.2021), ani v čase zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (29.03.2021) a ani v aktuálnej dobe (10.06.2021) a do vyriešenia sporu ani brániť nemá záujem, nakoľko má záujem vyriešiť vzniknutú situáciu so žalobcom, resp. jeho mandantmi zmierlivo. Zároveň poukázala na to, že dňa 17.04.2021 sa v prítomnosti jej právneho zástupcu a konateľa žalobcu stretli s dvoma vlastníkmi z bytového domu, kde samotní vlastníci deklarovali predbežný záujem o kúpu časti jej pozemku, s čím vyslovila predbežný súhlas. Podľa žalovanej súd prvej inštancie správne vyhodnotil situáciu, že v aktuálnom čase nijako nebráni vlastníkom bytového domu zastúpeným žalobcom v prístupe k ich bytovému domu (a ani v inom užívaní jej pozemku), a teda nie je daná naliehavá potreba upraviť vzájomné vzťahy neodkladným opatrením, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol, považovala za správne, nakoľko podľa nej neexistuje dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Namietala tiež, že žalobca v žalobe ani v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len neosvedčil, že by mu patrilo uplatňované právo (že by jej pozemok mal status priľahlého pozemku). Uviedla, že je vlastníkom pozemkov zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. Y., vrátane dotknutého pozemku s parc. č. XXXX/XX a nemá vedomosť, že by kedykoľvek v minulosti nastali akékoľvek skutočnosti, ktoré by spôsobovali vznik vecného bremena v prospech vlastníkov bytového domu so súp. č. XXXX zastúpeným žalobcom. Trvá na tom, že je suverénnou vlastníčkou predmetného pozemku, ktorý nie je priľahlým pozemkom k bytovému domu, a hoci umožňuje (toleruje) jeho užívanie vlastníkom dotknutého bytového domu, nepotvrdzuje tým vznik a existenciu vecného bremena. Je toho názoru, že ak má konkrétny pozemok mať právny status „priľahlého pozemku“, vlastník priľahlého pozemku s tým musel právne relevantným spôsobom vysloviť súhlas. Konštatovala, že vecné bremeno môže vzniknúť priamo zo zákona, ale status priľahlého pozemku len tak zo zákona bez súhlasu jeho vlastníka vzniknúť nemôže a ak neexistuje status „priľahlého pozemku“, nemôže existovať ani vecné bremeno. Zdôraznila, že žalobca nepreukázal žiadnu dohodu medzi akýmkoľvek (aj predchádzajúcim) vlastníkom predmetného pozemku a vlastníkmi bytov ním zastúpenými, bez ktorej nemožno hovoriť o priľahlom pozemku v zmysle Nesúhlasila s argumentáciou žalobcu, že vlastníci bytového domu užívajú pozemok v jej vlastníctve a infraštruktúru na ňom vybudovanú (spevnené plochy, predzáhradka, lavička), čo má zakladať status „priľahlého pozemku“ s tým, že faktické užívanie cudzieho pozemku bez právneho titulu nemôže podľa práva spôsobovať a ani potvrdzovať existenciu vecného bremena (ani iného práva k cudzej veci). Uviedla, že si je vedomá, že cez jej pozemok vlastníci bytového domu realizujú prístup k bytovému domu, no nesúhlasí s tým, že by z titulu umožnenia prechodu a rešpektovania ich záujmu na prístupe k bytovému domu, mal vzniknúť tak zásadný zásah do jej vlastníctva, akým je vznik vecného bremena, navyše vo väčšom, ako nevyhnutnom rozsahu. Poukázala na to, že žalobcom tvrdeným právom vlastníkov bytového domu, ktorých zastupuje, má byť skonštatované (potvrdené) de facto absolútne obmedzenie obsahu jej vlastníckeho práva v podobe „odňatia“ práva užívať jej Pozemok o výmere viac ako 1.000 m2 len preto, že vlastníci bytového domu by chceli bez právneho titulu a bezodplatne užívať jej majetok. Uviedla, že nespochybňuje existenciu inštitútu priľahlého pozemku, ani možnosť existencie vecného bremena k priľahlému pozemku a možnosť jeho vzniku priamo zo zákona. Trvá však na tom, že neboli splnené podmienky na to, aby sa pozemok v jej vlastníctve považoval za priľahlý pozemok v zmysle , a preto je vylúčené, aby k nemu zo zákona vzniklo vecné bremeno. Poukázala na to, že vecné bremeno môže vzniknúť zo zákona, ale len k pozemku, ktorý má reálne status priľahlého pozemku a nie ku každému pozemku v susedstve bytového domu, ku ktorému si vlastníci bytového domu vecné bremeno vymienia. Navrhla napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) prejednal vec podľa , , bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Podľa ust. , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

13. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenia.

Podľa na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.

Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

14. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obava, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obava z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, ale je potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti aj keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

15. Ako vyplýva z obsahu spisu žalobca spolu so žalobou navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým navrhol uložiť žalovanej povinnosť umožniť vlastníkom bytov nachádzajúcich sa v Bytovom dome so súp. č. XXXX, na L. N.. Č.. X Y. L. - X. H., na parcele reg. „C“ č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX C. XXXX/XX, zapísanom na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L. - X. H., k.ú.: Y., prechod peši a prejazd motorovým vozidlom cez pozemok parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, druh: ostatná plocha, výmera: 1051 m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L. - X. H., k.ú.: Y. a státie motorových vozidiel na pozemku parcely reg. „C“ č. XXXX/XX, druh: ostatná plocha, výmera: 1051 m2, zapísanej na LV č. XXXX, okres: L. A., obec: L. - X. H., k.ú.: Y., a to až do právoplatného skončeného konania vo veci samej. Prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatria zamietol, nakoľko ho považoval za nedôvodný z dôvodu, že žalobca v konaní neosvedčil skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnosť potreby nariadenia neodkladného opatrenia.

16. Pokiaľ ide o posúdenie osvedčenia daného práva považuje odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za predčasné. Pred posúdením uplatneného nároku z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo povinnosťou súdu prvej inštancie posúdiť otázku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu teda, či mu svedčí právo, ktorého sa domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania. Preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu neriešil a s touto otázkou sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno- právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. citovaný v uznesení Ústavného súdu SR

). Skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania a jednou z podstatných otázok ktoré si súd musí vyriešiť. Otázku, kto je v tom-ktorom prípade aktívne a pasívne vecne legitimovaný, musí súd riešiť vždy medzi prvými. Pokiaľ súd nemá vyriešenú otázku, kto je z hľadiska hmotnoprávneho účastníkom právneho vzťahu, z ktorého sa vyvodzuje návrhom uplatnený nárok, nie je (ešte) opodstatnené riešenie ďalších otázok (v danom prípade dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu). Je totiž logické, že spornosť v týchto otázkach, môže byť v konaní riešená len medzi subjektmi, ktorých sa táto spornosť týka (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

17. V nadväznosti na uvedené odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v rámci ktorého bude jeho povinnosťou vysporiadať sa s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, posúdiť otázku, či je v danej veci správca oprávnený konať za jednotlivých vlastníkov bytov aj v nadväznosti na zák. v aktuálnom znení , teda či sa jedná o nárok, ktorý môže správca úspešne uplatňovať za vlastníkov bytov, teda či ho možno považovať v zmysle hmotného práva za aktívne vecne legitimovaný subjekt. Až po vyriešení otázky aktívnej legitimácie možno pristúpiť k posudzovaniu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia.

18. Všetky vyššie uvedené nedostatky odvolací súd nemôže nahrádzať, pretože podstatou odvolacieho konania je zabrániť prekvapivým rozhodnutiam bez možnosti podania riadneho opravného prostriedku, v rámci ktorého by strana sporu nemala zachovanú plnú možnosť obrany proti argumentom sudu prvej inštancie a došlo by tak k porušeniu zásady dvojinštančnosti súdneho konania. Uvedený postup, v rámci ktorého by odvolací súd nahrádzal chýbajúce argumenty o základných právnych otázkach preskúmavanej veci, by znamenal nezabezpečenie riadneho prístupu k spravodlivému procesu po podaní odvolania.

19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil podľa , keď súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom odňal stranám sporu právo aby uskutočňovali patriace im procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom v rámci zásady zachovania dvojinštančnosti súdneho konania tieto nedostatky nemožno napraviť súdom odvolacím.

20. Podľa odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď v rámci nového konania bude úlohou súdu prvej inštancie viazaného právnym názorom súdu odvolacieho v zmysle ust. vec opätovne prejednať so zameraním sa na vytknuté nedostatky s tým, že odôvodnenie nového rozhodnutia bude presvedčivé a preskúmateľné ( ).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).