Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Co-72-2021.pdf
PDF · 126.58 KB
Case nature
Subarea
4Co/72/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcu: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, I. X., proti žalovanému: INGA-stav, s.r.o., IČO: 47 241 349, so sídlom Figová ulica 5756/113, Bernolákovo, zast. Advokátska kancelária Valach, Kišac, s.r.o., IČO: 36 663 051, so sídlom Gogoľova 18, Bratislava, o nahradenie prejavu vôle a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 14. decembra 2020 č.k. 60C 129/2020-19 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou vedenou Okresným úradom M., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie Z., obec Z., okres M., zapísanou na LV č. XXXX ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 141 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Vo zvyšnej časti návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
2. V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca sa v konaní vo veci samej domáhal nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je predaj podielu o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti v katastrálnom území Z., obec Z., okres M., vedenej Okresným úradom M., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako pozemok parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 141 m2 (ďalej len „nehnuteľnosť“), alternatívne ponúknutia podielu o veľkosti 1/2 na nehnuteľnosti žalovaným na kúpu za rovnaných podmienok ako boli určené v kúpnej zmluve O.-XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2019 uzatvorenej medzi žalovaným a predošlým spoluvlastníkom. Domáhal sa tiež nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému uloží zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou ako celkom, ako aj s jeho spoluvlastníckym podielom, najmä spôsobom predaja, darovania, zamenenia, založenia, zaťaženia vecným bremenom, prenájmom, udelenia súhlasu tretej osobe s užívaním nehnuteľnosti, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Podanie žaloby odôvodnil žalobca tým, že žalovaný na základe kúpnej zmluvy č. O.- XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2019 nadobudol okrem iného aj spoluvlastnícky podiel v pomere 1/2 na nehnuteľnosti. V čase scudzenia spoluvlastníckeho podielu z pôvodného podielového spoluvlastníka bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v pomere 1/2 a o scudzení spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti sa dozvedel z verejne dostupných zdrojov na základe údajov evidovaných na LV. S poukazom na ust. § 140 Občianskeho zákonníka uviedol, že v prípade scudzenia predmetného spoluvlastníckeho podielu nešlo o prevod vlastníctva blízkej osobe podľa ust. § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka, pričom predošlý spoluvlastník a žalovaný nevykonali žiadne právne kroky smerujúce k tomu, aby mu ako spoluvlastníkovi umožnili uplatnenie predkupného práva v čase prevodu alebo následne,
nakoľko do dnešného dňa mu neponúkli dobrovoľne na predaj tento spoluvlastnícky podiel. Na základe týchto skutočností bol presvedčený o tom, že došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva. Bezodkladne potom ako sa dozvedel o rozhodných skutočnostiach, sa pokúsil o zmierne riešenie veci a výzvou zo dňa 29.10.2020 sa domáhal u žalovaného, aby mu ponúkol spoluvlastnícky podiel na predaj za rovnakých podmienok, ako ho sám nadobudol. Žalovaný aj napriek prevzatiu výzvy, na túto neodpovedal. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil naliehavosťou neodkladnej úpravy pomerov, ktorá má vyplývať zo skutočnosti, že scudzením alebo iným nakladaním s nehnuteľnosťou môže byť značne oslabené jeho právne postavenie, ako aj uplatnenie nárokov z predkupného práva, ktoré sú predmetom žaloby, a tiež z toho, že scudzením spoluvlastníckeho podielu stratí žalovaný pasívnu procesnú legitimáciu, čo môže neprimerane sťažiť konanie.
3. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho prílohami, predloženými listinami a informáciami z verejných registrov mal súd prvej inštancie za osvedčené, že žalobca a žalovaný sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako podieloví spoluvlastníci, každý s podielom o veľkosti 1/2 k nehnuteľnosti (pozemku s parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 141 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie Z.). Žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 1/2 na základe kúpnej zmluvy podľa O.-XXXX/XXXX zo dňa 09.05.2019 a žalovaný na základe kúpnej zmluvy podľa O.-XXXXX/XXXX zo dňa 19.12.2019. Podľa zápisu v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX pre katastrálne územie Z. bolo vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného vedené na základe návrhu zo dňa 12.11.2020 záznamové konanie pod č. E.-XXXX/XXXX, ktoré nebolo skončené. Výzvou zo dňa 29.10.2020 vyzval žalobca žalovaného, aby mu ponúkol na predaj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, ako ho nadobudol žalovaný, a to z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva tým, že mu ako podielovému spoluvlastníkovi nehnuteľnosti nebol ponúknutý na predaj spoluvlastnícky podiel. Výzva bola žalovanému odoslaná dňa 03.11.2020 a doručená dňa 04.11.2020.
4. Vec posúdil právne podľa ust. § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1 písm. c), d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 C.s.p., čl. 20 ods. 1, 3 Ústavy SR, § 123, § 124, § 136 ods. 1, 2, § 137 ods. 1, § 140, § 116, § 117, § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, 3, § 28 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) a dospel k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti zákazu nakladať s nehnuteľnosťou v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku, avšak bez uvedenia demonštratívneho výpočtu spôsobov tohto nakladania, návrhu preto v tejto časti vyhovel a v príslušnom rozsahu nariadil neodkladné opatrenie (viď bod 1 odôvodnenia tohto uznesenia). Vo zvyšnej časti, t.j. v časti zákazu nakladania s nehnuteľnosťou ako celkom, zamietol tento návrh ako nedôvodný, vzhľadom na spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti a ust. § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V prvom rade vysvetlil inštitút neodkladného opatrenia a základné predpoklady pre jeho nariadenie a konštatoval, že neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, alebo dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa neodkladného opatrenia osvedčený a či je vydanie neodkladného opatrenia potrebné za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť. Uviedol, že súd pri rozhodovaní o návrhu predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom neodkladného opatrenia, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Konštatoval, že dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia s tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi neodkladného opatrenia poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného
neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ neodkladného opatrenia splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou, pričom by súd však mal starostlivo zvážiť najmä rozsah navrhovaných obmedzení. Ďalej poznamenal, že z povahy neodkladného opatrenia spočívajúceho v nenakladaní s vecami alebo právami v zmysle ust. § 325 ods. 2 písm. c) a d) C.s.p. vyplýva, že má zabezpečovací a preventívny charakter, pričom nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných, ale aj jednostranných, dokonca aj faktických činov. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami sa môže nariadiť len strane konania, ktorá je tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t.j. žalovanému, čo predpokladá, že žalovaný má vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii.
5. K splneniu základného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia - hodnovernému osvedčeniu nároku uviedol, že takéto osvedčenie nároku musí viesť k záveru súdu, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe je vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia, pretože zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno prostredníctvom neodkladného opatrenia poskytnúť. Keďže z predložených listinných dôkazov sa mu javilo porušenie ust. § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako pravdepodobné, mal za to, že žalobca z hľadiska existencie, trvania a vymedzenia nároku, ktorému sa má poskytnúť navrhovaným neodkladným opatrením ochrana, osvedčil možnú existenciu práva vo veci samej (pravdepodobnosť jeho nároku). V tejto súvislosti zdôraznil, že to, či je žalobca skutočne nositeľom tvrdeného práva, bude predmetom dokazovania v konaní vo veci samej. Rovnako za osvedčenú považoval aj ďalšiu podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodovať, teda nutnosť dočasnej úpravy pomerov strán sporu. V tejto súvislosti poznamenal, že aj keď žalobca neosvedčoval, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou v rozsahu spoluvlastníckeho podielu, alebo že by mal v úmysle akýmkoľvek spôsobom ho scudziť alebo zaťažiť, na LV č. XXXX pre katastrálne územie Z. bola v danom čase vyznačená plomba preukazujúca vedenie záznamového konania, ktoré bolo začaté dňa 12.11.2020, t.j. bezprostredne po doručení výzvy žalobcu dňa 04.11.2020, pričom súdu nebolo známe, aké právo podľa ust. § 1 ods. 1 katastrálneho zákona, a na základe akého podkladu podľa ust. § 34 ods. 1 katastrálneho zákona je predmetom tohto zápisu záznamom. Bolo mu zrejmé, že úmysel, ako bezprostredný vnútorný vzťah osoby k určitému právnemu následku, je osvedčiteľný iba vo výnimočných prípadoch a s nepomernými ťažkosťami. Ak by však bolo v danom prípade potrebné čakať na takéto (právne) úkony žalovaného, mal za to, že neodkladné opatrenie by už nebolo možné nariadiť a právna ochrana strany sporu (v danom prípade žalobcu ako navrhovateľa neodkladného opatrenia) by bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu preto postačuje aj potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu ako v čase začatia konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti konania sa nepredlžoval v dôsledku zmeny okruhu strán sporu (prípadným reťazením prevodov). Zákaz dispozície s nehnuteľnosťou má v tomto význame tak aj už deklarovaný preventívny účinok. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadnil aj princíp proporcionality a možné následky zásahov do práv strán sporu jeho nariadením. Ak nebolo úmyslom žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť (previesť v rozpore s ust. § 140 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. iným spôsobom s ním nakladať), konštatoval, že potom zásah do jeho vlastníckeho práva spočívajúci v zákaze nakladania nebude mať na neho žiaden (negatívny) dopad. Ak by naopak úmyslom žalovaného bolo spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti scudziť, prípadne zaťažiť, uviedol, že potom by bola daná bezprostredná hrozba ujmy na právach žalobcu, a tým dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Na základe takto vykonaného testu proporcionality sa mu javilo, že nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia môže splniť svoj účel - zabezpečenie dočasnej ochrany práv žalobcu, ktorých sa domáha vo veci samej, pri súčasnom osvedčení nároku žalobcu, keď zásah do jeho práv zo strany žalovaného je reálny.
6. Vzhľadom k tomu, že žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súčasne so žalobou vo veci samej, uviedol, že o nároku na náhradu trov konania spojených s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
7. Proti vyhovujúcej časti tohto uznesenia, ktorou bolo nariadené neodkladné opatrenie, podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas odvolanie, a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie podal s poukazom na ust. § 365
ods. 1 písm. a), f), g), h) C.s.p. z dôvodov, že neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; a v poslednom rade z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že jednou z podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia je skutočnosť, že strana sporu, ktorej je neodkladným opatrením ukladaná povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou, má právo s nehnuteľnosťou príslušným spôsobom disponovať. Inak povedané, ak strana sporu nemá oprávnenie s nehnuteľnosťou nakladať, nemôže jej byť logicky neodkladným opatrením uložená povinnosť s ňou nenakladať, keďže takéto neodkladné opatrenie by bolo v konečnom dôsledku nevykonateľné. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje splnenie základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorými sú okrem iného princíp opodstatnenosti, t.j. či navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, a princíp efektívnosti, t.j. či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha. V tejto súvislosti poznamenal, že spoluvlastnícky podiel na dotknutom pozemku nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a Q. I., nar. XX.XX.XXXX a W. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom V. XXXX/XX, Z., ako predávajúcimi, prostredníctvom ktorej predávajúci previedli svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku, každý o veľkosti 1/4 z celku, na jeho osobu. Ďalej uviedol, že o porušení zákonného predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka pozemku podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka sa dozvedel na základe výzvy zo dňa 29.10.2020, ktorou ho žalobca vyzval, aby mu ponúkol na predaj spoluvlastnícky podiel na pozemku za rovnakých podmienok ako ho nadobudol z dôvodu porušenia jeho zákonného predkupného práva tým, že mu ako podielovému spoluvlastníkovi pozemku nebol spoluvlastnícky podiel ponúknutý na predaj. Na základe tejto skutočnosti preto následne predávajúcim doručil návrh na odstúpenie od časti kúpnej zmluvy v rozsahu prevodu spoluvlastníckych podielov predávajúcich (každého z nich vo výške 1/4 z celku) na pozemku na jeho osobu, ktorý predávajúci prijali a súhlasili s odstúpením od kúpnej zmluvy v uvedenom rozsahu. Dňa 09.11.2020 uzavrel s predávajúcimi dohodu o odstúpení od časti kúpnej zmluvy podľa ust. § 48 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o odstúpení od tej časti kúpnej zmluvy, ktorá sa týkala prevodu spoluvlastníckych podielov oboch predávajúcich vo veľkosti 1/4 z celku na pozemku na jeho osobu. V tejto súvislosti zdôraznil, že odstúpením od kúpnej zmluvy sa táto s poukazom na ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka v dotknutej časti zrušila od začiatku a v dôsledku toho sa obnovila pôvodná vecno-právna pozícia pôvodných spoluvlastníkov - predávajúcich, ktorí sa ex lege stali vlastníkmi prevádzaného spoluvlastníckeho podielu na pozemku. Znamenalo to, že spoluvlastníkom pozemku v čase vydania uznesenia už nebol on, ale predávajúci. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.07.2011, sp. zn. 6Sžo 229/2010, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, cit.: „Odstúpenie od zmluvy je právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého sa zmluva zrušuje s účinkami „od začiatku“ (ex tunc). Týmto zrušením zaniká právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov, ale i účinkov vecnoprávnych. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu. Pokiaľ sa teda pri odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľnosti priamo zo zákona obnovuje vlastnícke právo prevodcu, zapisuje sa táto zmena do katastra nehnuteľností záznamom“. Dňa 11.11.2020 podal spolu s predávajúcimi na Okresný úrad Senec, katastrálny odbor, návrh na zápis dohody o odstúpení od vyššie špecifikovanej časti kúpnej zmluvy, ktorým žiadali, aby bola vykonaná zmena vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností záznamom tak, že dôjde k obnove spoluvlastníckeho práva predávajúcich k podielom vo výške 1/4 z celku k pozemku. Príslušné záznamové konanie sa vedie pod č. E.-XXXX/XXXX. Na základe uvedených skutočností konštatoval, že v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy vo vyššie špecifikovanej časti (ešte pred vydaním napadnutého uznesenia) neboli splnené podmienky na dočasnú úpravu pomerov medzi stranami sporu, pretože takáto potreba nebola daná (t.j. nedošlo k naplneniu princípu opodstatnenosti neodkladného opatrenia); a keďže v súčasnosti nemá ani akúkoľvek právnu možnosť nakladať s pozemkom, pretože nie je jeho vlastníkom a ani ním inak nedisponuje, dospel k záveru, že nebola naplnená ani podmienka, aby strana sporu, ktorej je neodkladným opatrením ukladaná povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou, mala právo s nehnuteľnosťou príslušným spôsobom disponovať. Okrem toho výrok napadnutého uznesenia o zákaze nakladania s pozemkom považoval za nevykonateľný (pozemok nemá vo svojej faktickej či právnej dispozícií, disponovať pozemok môžu len predávajúci)
a nespôsobilý upraviť pomery strán sporu. Na základe uvedeného tak nebol naplnený ani princíp efektívnosti neodkladného opatrenia, pretože uložením požadovanej povinnosti nemožno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha. Keďže odstúpením od kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa kúpy spoluvlastníckeho podielu na pozemku došlo k navráteniu veci do pôvodného stavu (vlastníkmi pôvodne prevádzaných spoluvlastníckych podielov na pozemku sa stali opäť ich pôvodní spoluvlastníci - predávajúci), a tým aj k odstráneniu porušenia predkupného práva žalobcu, podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle jeho osoby uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mal byť predaj podielu o veľkosti 1/2 na dotknutom pozemku, považoval za absolútne nedôvodné a neopodstatnené. Po navrátení veci do pôvodného stavu, obnovením pôvodnej štruktúry spoluvlastníckych práv k pozemku, sa tak žalobca ako spoluvlastník, ktorého zákonné predkupné právo bolo pôvodne porušené, podľa jeho názoru už nemôže úspešne domáhať od bývalého nadobúdateľa - jeho osoby predaja spoluvlastníckeho podielu, pretože prípadné porušenie predkupného práva bolo odstúpením od časti kúpnej zmluvy odstránené. V tejto súvislosti poukázal tiež na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 18.04.2018, sp. zn. I. ÚS 131/2018, podľa ktorého sa, cit.: „Zrušením (ukončením) zmluvy v dôsledku odstúpenia (obdobne i dovolaním sa jej neplatnosti) ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka z porušenia zákonného predkupného práva v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je totiž jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia zmluvy. Využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zmluvy a k naplneniu jednej z výnimiek zásady pacta sunt servanda.“ Vzhľadom na to, že v dôsledku čiastočného odstúpenia od kúpnej zmluvy sa obnovil právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch k pozemku medzi predávajúcimi a žalobcom pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi predávajúcimi a jeho osobou, zdôraznil, že právne postavenie žalobcu ako spoluvlastníka zostalo nezmenené a predkupné právo mu zostalo zachované. Keďže zánikom relevantnej časti kúpnej zmluvy (odstúpením) odpadol právny dôvod zakladajúci porušenie predkupného práva, konštatoval, že potom objektívne nemôže zabezpečiť prevod spoluvlastníckeho podielu na pozemku na opomenutého spoluvlastníka, a teda nemôže dôjsť ani k nahradeniu prejavu vôle pre absenciu základného predpokladu, ktorým je existencia prevodnej zmluvy. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok ako nedôvodný, pričom poznamenal, že pravdepodobnosť zamietnutia žaloby je v danom prípade vyššia ako jej potencionálna úspešnosť. Podmienku osvedčenia existencie práva (pravdepodobnosti nároku) považoval preto za nesplnenú. Vo vzťahu k splneniu ďalšieho predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. k osvedčeniu existencie bezprostredne hroziacej ujmy na práve, o ktorom sa má rozhodnúť, teda k nutnosti dočasnej úpravy pomerov, s poukazom na bod 43 odôvodnenia napadnutého uznesenia uviedol, že z neho vyplýva, že žalobca, ako navrhovateľ neodkladného opatrenia vo svojom návrhu vôbec netvrdil, a ani žiadnym spôsobom neosvedčoval skutočností o existencií bezprostredne hroziacej ujmy, čo znamená, že nesplnil jednu zo základných podmienok pre vydanie neodkladného opatrenia. Napokon dodal, že nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v neuvedení skutočností osvedčujúcich existenciu bezprostredne hroziacej ujmy kompenzoval súd prvej inštancie svojou vlastnou aktivitou, keď existenciu bezprostredne hroziacej ujmy mal osvedčenú skutočnosťou, že na LV č. XXXX pre katastrálne územie Z. je vyznačená plomba o vedení záznamového konania pod č. E.-XXXX/XXXX začatého dňa 12.11.2020. Vzhľadom na konštatovanie súdu prvej inštancie, že mu nie je zrejmé, aké právo je predmetom zápisu záznamom, namietal, že vyvodil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy len na základe záznamového konania vyznačeného na LV č. XXXX pre katastrálne územie Z., o ktorom nemal žiadnu bližšiu vedomosť a nevedel, čo znamená. S poukazom na ust. § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, uviedol, že súdu prvej inštancie muselo byť minimálne zrejmé, že skutočnosť, ktorá bola predmetom záznamového konania, sa už stala, a keďže záznam má len evidenčnú funkciu, nešlo o úkon, ktorým by právo k nehnuteľnostiam vznikalo, menilo sa alebo zanikalo, ako je tomu v prípade vkladu. Opätovne zdôraznil, že predmetné záznamové konanie (E.-XXXX/XXXX) súvisí len so zápisom dohody o odstúpení od časti kúpnej zmluvy, nijako však neosvedčuje existenciu bezprostredne hroziacu ujmu, pretože skutočnosť, ktorá sa prostredníctvom tohto záznamového konania zapisuje do katastra nehnuteľností (zánik spoluvlastníckeho práva žalovaného k pozemku), už nastala. Na základe všetkých týchto skutočností považoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia za nedôvodný. Spolu s odvolaním predložil aj dohodu o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2020, návrh na zápis dohody o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2020, potvrdenie o odoslaní podania a doručenku (č.l. 44 až 48 súdneho spisu).
8. Žalobca sa aj napriek výzve súdu prvej inštancie k odvolaniu žalovaného nevyjadril.
9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal uznesenie v napadnutej vyhovujúcej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
10. Podľa ust. § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa ust. § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa ust. § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
11. Citované procesné ustanovenia upravujú neodkladné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je po začatí konania rýchla a neodkladná úprava právnych pomerov strán sporu. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto neodkladnej úpravy pomerov strán, teda osvedčenie, že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľa neodkladného opatrenia ohrozené, pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu vyhovieť. Súd prvej inštancie postupoval preto správne, keď skúmal podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či žalobca osvedčil svoj nárok, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne mu hroziacej ujmy odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Odvolací súd však dospel na základe žalovaným v odvolacom konaní produkovaných tvrdení a predložených listinných dôkazov, predovšetkým dohody o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2020 a návrhu na zápis dohody o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2020 k záveru, že v danom prípade nebola osvedčená naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov sporových strán navrhovaná neodkladným opatrením, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu výlučne pre účely rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola vzhľadom na stav v čase vydania napadnutého uznesenia (§ 329 ods. 2 C.s.p.) osvedčená dôvodnosť nároku žalobcu z titulu porušenia jeho zákonného predkupného práva (t.j. nároku na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu o predaji spoluvlastníckeho podielu k dotknutej nehnuteľnosti o veľkosti 1/2, prípadne mu ponúknuť tento spoluvlastnícky podiel na predaj), ktorý chcel chrániť neodkladným opatrením.
12. V posudzovanom prípade požadoval žalobca dočasne upraviť pomery sporových strán (uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania s vyššie špecifikovanou nehnuteľnosťou - pozemkom) do právoplatného skončenia konania vo veci samej, v ktorom sa voči žalovanému domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je predaj podielu o veľkosti 1/2 na dotknutej nehnuteľnosti, alternatívne ponúknutia tohto podielu na nehnuteľnosti na kúpu za rovnaných podmienok ako boli určené v kúpnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a predošlým spoluvlastníkom, ktorej vklad bol povolený dňa 19.12.2019 pod č. O.-XXXXX/XXXX.
13. Odvolací súd preskúmal, z akých skutočností vyvodzoval žalobca svoj nárok, ktorý požadoval chrániť ním navrhovaným neodkladným opatrením, a zistil, že v žalobe a v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva, keď predchádzajúci spoluvlastník, a ani žalovaný ako nadobúdateľ mu v čase prevodu podielu o veľkosti 1/2 na dotknutej nehnuteľnosti tento neponúkli na predaj a žalovaný na jeho výzvu zo dňa 29.10.2020, ktorou sa domáhal, aby mu ponúkol predmetný podiel na predaj za rovnakých podmienok ako ho sám nadobudol, nereagoval. Naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov odôvodnil skutočnosťou, že scudzením alebo iným nakladaním s nehnuteľnosťou môže byť značne oslabené jeho právne postavenie, ako aj uplatnenie nárokov z predkupného práva, ktoré sú predmetom žaloby, a okrem toho scudzením spoluvlastníckeho podielu žalovaný stratí pasívnu procesnú legitimáciu, čo môže neprimerane sťažiť konanie. Žalovaný však v odvolaní uviedol, že o žalobcom tvrdenom porušení predkupného práva sa dozvedel až na základe jeho výzvy zo dňa 29.10.2020, pričom hneď po tomto zistení adresoval predávajúcim, od ktorých nadobudol sporný podiel k nehnuteľnosti, návrh na odstúpenie od časti kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu tohto podielu. Následne uzatvoril s predávajúcimi dňa 09.11.2020 dohodu o odstúpení od časti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o odstúpení od časti kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu tohto sporného spoluvlastníckeho podielu na vyššie špecifikovanej nehnuteľnosti, a na základe tejto dohody podali predávajúci na Okresný úrad M., katastrálny odbor, dňa 11.11.2020 návrh na zápis predmetnej dohody do katastra nehnuteľnosti. Týmto návrhom žiadali, aby príslušný katastrálny odbor vykonal záznamom zmenu vlastníckeho práva k dotknutému podielu na nehnuteľnosti tak, že sa obnoví ich spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti v podiele o veľkosti 1/4 pre každého z nich (ako pôvodných spoluvlastníkov). Uviedol, že predmetné záznamové konanie sa vedie na Okresnom úrade M., katastrálny odbor, pod č. E.-XXXX/XXXX. Vzhľadom k tomu, že odstúpením od príslušnej časti kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu uvedeného spoluvlastníckeho podielu k pozemku o veľkosti 1/2 došlo k zániku právneho titulu, na základe ktorého sa stal spoluvlastníkom dotknutého pozemku, s účinkami ex tunc (od počiatku), v dôsledku čoho sa ex lege obnovili pôvodné spoluvlastnícke vzťahy a práva pôvodných spoluvlastníkov predmetného pozemku (žalobcu a predávajúcich), konštatoval, že došlo zároveň aj k odstráneniu porušenia predkupného práva žalobcu. Keďže uvedeným odstúpením od časti kúpnej zmluvy nastal medzi účastníkmi zmluvy právny stav, aký bol pred jej uzavretím, a to nielen z hľadiska obligačných, ale aj vecnoprávnych účinkov, a tento stav tu bol už aj v čase vydania napadnutého uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, mal za to, že žalobca neosvedčil svoj žalobou alternatívne uplatnený nárok vyplývajúci z porušenia jeho predkupného práva, keď porušenie predkupného práva vyššie uvedeným odstúpením zaniklo (žalobca má predkupné právo i naďalej zachované), a ani existenciu naliehavej potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu, keďže v dôsledku odstúpenia už nie je spoluvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti a teda nemôže s touto nijako disponovať. Odvolací súd konštatuje, že zo žalovaným predloženej dohody o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.2020 jednoznačne vyplýva, že sa v nej žalovaný ako kupujúci spolu s dvomi pôvodnými spoluvlastníkmi ako predávajúcimi dohodli na odstúpení od tej časti kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2019, ktorej predmetom bol predaj dvoch podielov o veľkosti 1/4 (spolu podiel o veľkosti 1/2) na nehnuteľnosti v katastrálnom území Z., obec Z., okres M., vedenej Okresným úradom M., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape ako pozemok parc. č. XXXX/XXX, orná pôda o výmere 141 m2 (dotknutý podiel). K odstúpeniu od príslušnej časti kúpnej zmluvy došlo ešte pred vydaním v tomto odvolacom konaní preskúmavaného neodkladného opatrenia (vydané bolo dňa 14.12.2020). Z ďalších žalovaným predložených listín mal osvedčené, že dňa 11.11.2020 bol na Okresný úrad M., katastrálny odbor, doručený zo strany predávajúcich návrh žalovaného a predávajúcich na zápis dohody o odstúpení od časti kúpnej zmluvy zo dňa 10.11.2020. Na príslušnom LV č. XXXX, evidovanom pre katastrálne územie Z., je vo vzťahu k dotknutej nehnuteľnosti pri žalovanom vyznačená plomba pod č. E.-XXXX/ XXXX, ktorá svedčí o prebiehajúcom záznamovom konaní, ktoré má vo vzťahu k na jeho základe uskutočneným zápisom do katastra nehnuteľností na rozdiel od vkladového konania len deklaratórne účinky.
14. Z uvedeného mal odvolací súd nepochybne osvedčené, že zo strany žalovaného došlo vo vzťahu k predmetnému podielu na nehnuteľnosti, ktorej podielovým spoluvlastníkom je aj žalobca, k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, na základe ktorej ho nadobudol, a ktorou došlo k porušeniu zákonného predkupného práva žalobcu ako spoluvlastníka. Vzhľadom na právny záver Najvyššieho súdu SR vyslovený v jeho rozsudku zo dňa 20.07.2011, sp. zn. 6Sžo 229/2010, z ktorého vychádzal aj žalovaný v podanom odvolaní, odvolací súd konštatuje, že uvedeným odstúpením od kúpnej zmluvy v príslušnej časti došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy v tejto časti, a keďže odstúpením zanikli nielen obligačnoprávne, ale aj vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy, obnovil sa pôvodný právny stav, čo znamená, že zo zákona sa obnovilo spoluvlastnícke právo prevodcov, v danom prípade predávajúcich z predmetnej kúpnej zmluvy, k podielu na žalobou dotknutej nehnuteľnosti o veľkosti 1/2, a žalovaný prestal byť spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti. Obnovením pôvodných spoluvlastníckych vzťahov k žalobou dotknutému pozemku bolo tak pre účely konania o neodkladnom opatrení osvedčené zhojenie porušenia predkupného práva žalobcu. Keďže nárok uplatnený žalobou je nárokom z porušenia predkupného práva žalobcu a toto porušenie bolo napravené ešte pred vydaním napadnutého uznesenia, odvolací súd dospel k záveru, že dôvodnosť a trvanie nároku žalobcu nemožno považovať pre účely rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia za osvedčené. V tejto súvislosti je potrebné podotknúť, že súd prvej inštancie (a pravdepodobne aj žalobca) nemal o odstúpení od kúpnej zmluvy v príslušnej časti žalovaným v čase rozhodovania o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vedomosť, pretože vychádzal len z tvrdení žalobcu a dôkazov, ktoré predložil, ktoré však, ako sa ukázalo v odvolacom konaní, nepokryli reálny skutkový stav veci existujúci už v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
15. V čase rozhodovania odvolacieho súdu, ktorý vychádzal zo stavu v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 C.s.p.), je nepochybné, že žalobca síce osvedčil, že uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2019 došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva ako spoluvlastníka k podielu na už špecifikovanej nehnuteľnosti o veľkosti 1/2, žalovaný však naproti tomu tiež osvedčil, že od príslušnej časti kúpnej zmluvy (spôsobujúcej porušenie predkupného práva žalobcu) už odstúpil, čo smerovalo k zániku jeho vlastníctva k tomuto podielu, a tiež k zániku porušenia predkupného práva žalobcu, nakoľko spoluvlastníkmi tohto podielu sa stali opäť predávajúci. Pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nie je osvedčený taký nárok, ktorý nevyplýva zo zákona, ani zo žiadneho predloženého, prípadne tvrdeného dôkazu. V súlade so závermi ustálenej výkladovej praxe treba pre účely nariadenia neodkladného opatrenia nárok považovať za osvedčený vtedy, ak tu existuje v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pravdepodobnosť jeho existencie. V posudzovanej veci však zo žalovaným predložených listinných dôkazov nie je s poukazom na vyššie uvedené možné v tomto štádiu konania prijať záver, že žalobca svoj nárok vyplývajúci z porušenia predkupného práva (nárok na nahradenie prejavu vôle žalovaného uzatvoriť s ním kúpnu zmluvu o predaji sporného podielu na nehnuteľnosti, prípadne nárok na ponuku predmetného podielu na predaj za rovnakých podmienok, za akých daný podiel nadobudol) osvedčil, pretože žalovaným predložené listinné dôkazy, ako je už vyššie vysvetlené, trvanie nárokov z porušenia predkupného práva vyvrátili. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný prejavil vôľu porušenie zákonného predkupného práva žalobcu napraviť odstúpením od príslušnej časti kúpnej zmluvy zo dňa 28.11.2019, čo odvolaciemu súdu aj hodnoverne osvedčil, potom je nepochybné, že v čase vydania napadnutého uznesenia neexistovala ani naliehavá potreba neodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Keďže už len samotné neosvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana, je vždy dôvodom na zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je nepochybné, že návrhu žalobcu vyhovujúca časť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, nemôže obstáť.
16. Z týchto dôvodov sa odvolací súd nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie o potrebe dočasnej úpravy pomerov sporových strán neodkladným opatrením. Ak súd prvej inštancie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v časti po vyhodnotení, že jeho návrh je čiastočne dôvodný, a že úprava pomerov sporových strán je naliehavo potrebná a nárok žalobcu osvedčený, jeho rozhodnutie je nesprávne a vychádza z nesprávnych skutkových záverov.
17. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v odvolaním dotknutej časti zamietol.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).