Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_27C-33-2020.pdf
PDF · 113.03 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/33/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166 právne zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4/0, 816 23 Bratislava-Staré Mesto, IČO:00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 762,73 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 762,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 762,73 eur od 17.08.2019 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.12.2019 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 762,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 762,73 eur od 17.08.2019 do zaplatenia a na náhradu trov konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 07.05.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Peugeot 3008, EČV: J., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť J. R. R.. R.. K..S.., A.: XX XXX XXX. K vzniku spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Citroen C4, EČV: F., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Držiteľom vozidla, ktorým bola škoda spôsobená je E. J.. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Poškodený nechal vykonať opravu svojho poškodeného motorového vozidla, na ktorú bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 30/2019 zo dňa 07.05.2019, na základe ktorej žalobca poškodenému prenajal náhradné vozidlo znalky Peugeot Rifter, EČV: B.. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXX zo dňa 03.06.2019, splatnú dňa 10.06.2019 na sumu 1.406,- eur. Uvedená suma je fakturovaná za obdobie od 07.05.2019 do 31.05.2019, t.j. 25 dní, pričom výška denného nájomného predstavovala 55,- eur s DPH. V sume 1.405,- eur je zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla vo výške 30,- eur. Poškodený zároveň dňa 03.06.2019 postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, spočívajúcu v nároku na poistné plnenie vyplývajúce z poistnej zmluvy z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 1.405,- eur, spolu s jej príslušenstvom a právami s ňou spojenými na žalobcu. Žalobca si uplatnil náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného listom zo dňa 10.06.2019. Žalovaný dňa 02.08.2019 poukázal na účet žalobcu sumu 408,11 eur. Krátenie poistného plnenia nebolo za strany žalovaného ničím odôvodnené, avšak, z uvedeného možno vyvodiť, že skončilo šetrenie poistnej udalosti, pričom šetrenie musel žalovaný ukončiť najneskôr dňa 02.08.2019. Žalobca má za to, že
náklady vo výške 1.170,84 eur bez DPH boli poškodeným vynaložené nutne a účelne, keďže bol po uvedenú dobu vylúčený z užívania poškodeného motorového vozidla. Cieľom náhrady škody je právo poškodeného na vrátenie vynaložených nákladov súvisiacich so spôsobenou, ak si ich sám nespôsobil. Žalobca si súčasne uplatňuje úroky z omeškania. Dňa 02.08.2019 bola na účet žalobcu poukázaná suma 408,11 eur. So zvyškom poistného plnenia je žalovaný v omeškaní odo dňa 17.08.2019, nakoľko je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Žalobca považuje takýto postup zo strany žalovaného za nedôvodný, nakoľko došlo k neoprávnenému a ničím nepodloženému kráteniu uplatňovaného nároku. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti je žalobca nútený obrátiť sa so svojim nárokom na súd. Uplatnený nárok vo výške 762,73 eur spočíva v rozdiele sumy vo výške 1.170,84 eur bez DPH uvedenej na faktúre č. 0392019 za prenájom náhradného motorového vozidla a poskytnutého poistného plnenia vo výške 408,11 eur bez DPH.
3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, č.k. 15Up/13/2020 zo dňa 07.01.2020, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Žalovaný voči platobnému rozkazu podal odpor. Okresný súd Banská Bystrica dňa 07.05.2020 postúpil vec tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na prejednanie veci, nakoľko žalobca v zákonnom stanovenej lehote navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku.
4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný má za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere má žalovaný za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o samotnom priebehu škodovej udalosti, o mieste a čase pristavenia a prevzatia náhradného vozidla. . Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Ďalej okrem toho, že žalobca nešpecifikoval dôkazy, na ktoré sa odvoláva, niektoré ani len nepredložil súdu spolu so žalobným návrhom. Konkrétnym príkladom je nepredloženie doručenky k Oznámeniu o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2019. Súčasne zo samotnej Zmluvy o nájme nie je zrejmé, kto predmetnú zmluvu za prenajímateľa a nájomcu uzatváral, nakoľko absentujú mená osôb pri podpisoch, ktoré sú ku zmluve pripojené. V zmluve, ako ani v jej prílohe nie je uvedené miesto odovzdania a prevzatia náhradného vozidla. Žalovaný má za to, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči Prenajímateľovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ust. Ô 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry pritom nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu údajne realizovaného v žalobcom predloženej Zmluve o postúpení. Prejav vôle účastníkov zmluvy najprv smeroval k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu. Žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú žalobca mienil použiť na započítanie. Žalobca teda nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Žalovaný považuje takýto právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný. Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Žalobca tak za postúpenie pohľadávky poškodeným započítal svoju pohľadávku voči poškodenému z faktúry za prenájom vozidla, v ktorej je stanovená splatnosť, nie lehotou, ale presným dňom, a to 10.06.2019. v zmysle uvedeného Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje nulitný úkon, nakoľko
pohľadávka žalobcu voči poškodenému v čase uzatvorenia tohto úkonu bola ešte nesplatná, a teda ju nemožno započítať. Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že poškodený bol náhradné vozidlo nútený užívať. V čestnom prehlásení poškodeného zo dňa 03.06.2019 poškodený uviedol, že od žalobcu mal prenajaté vozidlo z dôvodu, že jeho bolo po poistnej udalosti v autoservise a v tomto období nemal možnosť použiť iné vhodné vozidlo a prenájom náhradného vozidla bol preňho nevyhnutný z dôvodu zabezpečenia podnikateľskej činnosti. Žalovaný v tejto súvislosti uvádza, že toto tvrdenie poškodeného nie je nijakým spôsobom špecifikované ani inak zdokladované, ide len o formulár, ktorý žalobca využíva vo viacerých súdnych sporoch bez rozdielu. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia, bol žalobca informovaný, že žalovaný mu poskytne poistné plnenie za nájom náhradného vozidla vo výške 408,11 eur, a to najmä z dôvodu priznanej doby nájmu vozidla v trvaní 11 dní s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu vozidla a rozsahu vykonaných prác. Z faktúry č. 21950817 zo dňa 30.05.2019 vystavenej dodávateľom opravy vyplýva, že motorové vozidlo sa opravovalo spolu 25,6 hodín. V ohľadom na časový rámec opráv je neprimeraná dĺžka prenájmu náhradného vozidla v trvaní 25 dní. Žalovaný tak nepriznal poistné plnenie vo výške 666,76 eur, ďalej poistné plnenie vo výške 88,31 eur pozostávajúcej z rozdielu technických hodnôt, ktoré boli ušetrené neprevádzkovaním motorového vozidla a v zmysle paušálneho zníženia za neodjazdené kilometre neprevádzkovaním motorového vozidla nepriznal žalovaný poistné plnenie o sumu 7,66 eur. Z oznámenia sa teda žalobca preukázateľne dozvedel, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného poskytnuté. Žalovaný namieta i uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko má za to, že si splnil voči poškodenému všetky povinnosti, nakoľko poskytol a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. Z tohto dôvodu žalovaný má za to, že akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
5. Žalobca vo vyjadrení k odporu spolu s návrhom na pokračovanie v konaní uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana uplatnená v odpore nemá oporu v skutkovom ani právnom stave a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie splatnej pohľadávky. K právnemu základu uplatneného nároku a vecnej legitimácii strán sporu žalobca uvádza, že žalobca odvodzuje existenciu svojej aktívnej legitimácie v spore od ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Predmetom postúpenia je existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. K zániku záväzku z faktúry zo dňa 03.06.2019 došlo započítaním z titulu nájomného za poskytnuté náhradné vozidlo oproti pohľadávke poškodeného v postavení postupcu z titulu odplatného postúpenia budúcej pohľadávky. Postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Žalobca poukazuje na bod 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky z 03.06.2019. V nadväznosti na to možno konštatovať splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre priznanie žalobou uplatneného práva ako práva na náhradu skutočnej škody podľa § 442 ods . 1 OZ v spojení s ô 4 ods. 1,2 a § 15 ods. 1 zákona o PZP, vo výške žalovanej istiny v sume 762,73 eur zodpovedajúcej rozdielu sumy 1.170,84 eur a už poskytnutého plnenia v sume 408,11 eur. Žalobca poukazuje na Fekete, I., Veľký komentár Občiansky zákonník 2. diel, 2011, str. 1708 a na uznesenie Krajského súdu Bratislava zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017.Tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého žalobcom uplatnený nárok nevyplýva zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ani z Občianskeho zákonníka je v celom rozsahu nepravdivé. Nároky, ktoré sú hradené z povinného zmluvného poistenia sú vymedzené v ustanovení § 4 ods. 2 zákona o PZP. Nárok na náhradu peňažnej čiastky zodpovedajúcej nájomnému za užívanie náhradného vozidla z povinného zmluvného poistenia sa opiera o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Podmienky vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla upravujú príslušné ustanovenia OZ. Okruh podmienok vzniku nároku na náhradu škody sa v realite odlišuje podľa toho, či podľa skutkových okolností dopravnej nehody bude za túto zodpovedať prevádzateľ vozidla podľa ustanovenia § 427 OZ alebo vodič vozidla podľa ustanovenia § 420 OZ. Z dikcie ustanovenia § 4 ods. 1 o PZP vyplýva, že okruh subjektov je určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa konkrétnej situácie sa teda zmluvné poistenie môže vzťahovať na osoby, ktoré za škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 427 OZ (t. j. objektívna zodpovednosť prevádzateľa motorového vozidla), ale aj na osoby, ktoré za predmetnú škodu zodpovedajú podľa ustanovenia § 420 OZ (t. j. subjektívna zodpovednosť vodiča vozidla založená na princípe zavinenia). Podľa § 442 ods. 1 OZ: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Vzhľadom na vyššie uvedené je žalovaný v tomto spore subjektom povinným z hmotnoprávneho
vzťahu, o ktorý v konaní ide, a teda je daná jeho pasívna vecná legitimácia. K náležitostiam žalobného návrhu žalobca uviedol, že žaloba spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a zo strany žalovaného ide o nedôvodné námietky. Žalovaný ďalej namieta, že z predloženej dokumentácie nie je zrejmé na akom mieste došlo k prevzatiu a odovzdaniu náhradného vozidla. Takéto tvrdenie žalovaného považuje žalobca za zmätočné a bezpredmetné vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalovaný ďalej namieta, že z predloženej dokumentácie nemožno zistiť aké osoby konali za poškodeného ako nájomcu a žalobcu ako prenajímateľa. Poškodeným z poistnej udalosti, od ktorého žalobca odvodzuje svoj nárok je spoločnosť J. R., R.. R. K..S.. Z podkladov priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že boli podpísané konateľom. Z údajov z obchodného registra o žalobcovi vyplýva, že v mene spoločnosti koná a podpisuje každý konateľ samostatne. Konateľom žalobcu sú H. F. a A. H.. Z podkladov priložených k návrhu na vydanie platobného rozkazu vyplýva, že boli podpísané konateľom H. F., teda osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti. K nutnosti prenájmu náhradného vozidla žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalobca prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval žalobca na ten istý účel ako svoje vlastné vozidlo, a to primárne v súvislosti so zabezpečovaním svojich pracovných potrieb. Nie je preto možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Na zabezpečenie chodu a organizácie práce si poškodená spoločnosť nevyhnutné na čas opravy svojho vozidla musela prenajať vozidlo od žalobcu, pretože nemala iné voľné vozidlo, ktoré by poškodené vozidlo nahradilo. K účelnej dobe prenájmu náhradného vozidla žalobca uvádza, že postup zo strany žalovaného nebol podložený nijakými dôkazmi ani argumentáciou, vzhľadom k čomu považuje žalobca uvedené krátenie poistného plnenia za neoprávnené a svojvoľné konania žalovaného. . Keďže je bežnou praxou autoservisov vydať opravené motorové vozidlo poškodenému až po vydaní krycieho listu, resp. po poskytnutí poistného plnenia poisťovňou, je dĺžka prenájmu náhradného vozidla v priamej úmere s promptnosťou šetrenia poistnej udalosti, vydaním krycieho listu a poskytnutím poistného plnenia. Oprava vozidla je ukončená až poskytnutím plnenia druhej zmluvne strane, v danom prípade z titulu náhrady škody žalovaným. K poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla, odpočtu tzv. prevádzkových nákladov a amortizácie žalobca uvádza, že z procesnej obrany žalovaného nevyplýva na základe akého právneho podkladu žalovaný krátil poistné plnenie práve o sumu 7,66 eur 88,31 eur a na podklade akých výpočtov určil počet km, ktoré tejto sume majú zodpovedať a preto takúto procesnú obranu hodnotí ako tendenčnú a účelovú, v snahe oddialiť splnenie splatného záväzku a odkázal na rozsudok NSSR sp. zn. 2Obdo/48/2012 z 28.03.2013. Položky 7,66 eur, 88,31 eur a taktiež poplatok 30,- eur predstavujú náklady, ktoré nepochybne vznikli v priamej príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy a nebyť tejto poistnej udalosti ku vzniku týchto nákladov by vôbec nedošlo. Žalobca vo vzťahu k vyhodnoteniu účelnosti a nutnosti vynaloženia týchto nákladov poukázal na závery vyplývajúce z rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. K uplatnenému úroku z omeškania žalobca uviedlo, že základným dôvodom legitimity náhrady nákladov na nájom náhradného vozidla na strane poškodeného je skutočnosť zmenšenia majetku na strane poškodeného, ktoré je v príčinnej súvislosti so škodou - cenou prenájmu náhradného vozidla. Neposkytnutím poistného plnenia v deň splatnosti sa žalovaný vo vzťahu k žalobcovi dostal do omeškania a poukázal na § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., rozsudok Okresného súdu Bratislava zo dňa 06.06.2013, sp. zn. 27Cb/39/2012 a rozsudok NSSR sp .zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. Tam, kde poškodený predloží všetky doklady, riadne vyčísli nárok a napriek tomu poisťovňa poistné plnenie v celku alebo z časti neposkytne, je dôvod sankcionovať takýto postup aj vo forme úrokov z omeškania. Ak žalovaný v podanom odpore namieta, že krátenie poistného plnenia odôvodnil, takéto odôvodnenie v žiadnom prípade nemožno považovať za dostatočné a zrozumiteľné, poskytujúcu jasnú odpoveď na dôvody, pre ktoré poisťovňa nepoukázala celé poistné plnenie. Napriek tomu, že žalobca žalovanému riadne oznámil postúpenie pohľadávky, predložil mu doklady a následne ho aj predžalobnou výzvou vyzval k plneniu, tento sa tento sa k dôvodom krátenia poistného plnenia nevyjadril. Až v podanom odpore a k nemu predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 01.08.2019 sa žalobca dozvedel o dôvodoch krátenia poistného plnenia. Keďže žalovaný k oznámeniu nedoložil doručenku, žalobca spochybňuje, že toto oznámenie bolo vôbec doručené aj poškodenému, ako žalovaný v podanom odpore uvádza. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca, aby súd vo veci konal a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 762,73 eur s príslušenstvom tak, ako sa žalobca domáhal v žalobnom návrhu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania a právneho zastúpenia.
6. Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného č.k. 27C/33/2020
67 zo dňa 16.07.2020. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný odvolanie. Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, uznesením č.k. 8Co/40/2021-94 zo dňa 30.04.2021 rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
7. Vo veci súd opätovne nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 30.06.2021. Pojednávania sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaný a jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, neúčasť ospravedlnili podaním zo dňa 29.06.2021 s tým, že súhlasia, aby bolo konané a rozhodnuté v ich neprítomnosti.
8. Právny zástupca žalobcu na podanej žalobe trvá, uvádza, že nedošlo k plneniu ani z časti a tak žiada, aby žalovaný bol povinný zaplatiť sumu 762,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 17.08.2019 do zaplatenia a trovy konania. Zotrváva na dôvodoch podľa žaloby a vyjadrení. Uvádza, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a nemá námietky, aby listiny zo spisu neboli čítané.
9. Súd teda vo veci nevykonal dokaz listinami, čítaním alebo oznámením obsahu, keďže boli splnené podmienky podľa § 204 CSP.
10. Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „PZP“), poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku
11. Podľa § 15 ods. 1 PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
12. Podľa § 11 ods. 8 PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
13. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa § 443 OZ, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 07.05.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Peugeot 3008, EČV: J., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola poškodená spoločnosť J. R. R.. R.. K..S.., A.: XX XXX XXX. K vzniku spôsobenej
škody došlo prevádzkou motorového vozidla Citroen C4, EČV: F., v danom čase povinne zmluvne poisteným u žalovaného. Držiteľom vozidla, ktorým bola škoda spôsobená je E. J.V.. Poistná udalosť je evidovaná pod č. XXXXXXXXXX. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP. Súd dospel posúdením náležitostí podanej žaloby k záveru, že podaná žaloba obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle § 132 CSP. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2019 (č.l. 8 spisu) je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie pohľadávok. Postúpenie pohľadávky a uplatnenie náhrady škody z postúpenej pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 03.06.2019 (č.l. 9 spisu). Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 03.06.2019 vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 1.170,84 eur, pričom postúpenie pohľadávky je odplatné za odplatu 1.170,84 eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 0392019 (č.l. 7 spisu). V bode č. 5. Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo započítajú. Nakoľko si strany započítali vzájomné pohľadávky, stretli sa pohľadávka žalobcu za nájomné (voči poškodenému ako nájomcovi) a pohľadávka poškodeného - nájomcu za odplatu za postúpenú pohľadávku, a nakoľko sa vzájomne kryli, započítaním zanikli. Nezanikla tým však postúpená pohľadávka poškodeného voči žalovanému. Týmto spôsobom nemusel sám poškodený uplatňovať u žalovaného nárok na plnenie a toto následne zaslať prenajímateľovi, ale prenajímateľ si nároky za nájom vozidla uplatňoval sám vo svojom mene. Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla v danom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného.
17. Vo vzťahu k nutnosti prenájmu náhradného motorového vozidla súd konštatuje, že je na samotnom rozhodnutí poškodeného či potrebuje alebo nepotrebuje zapožičanie náhradného vozidla. Samotné obstaranie náhradného vozidla vyjadruje totiž potrebu vozidla pre uspokojovanie potrieb poškodeného a pritom je irelevantné, či sa jedná o používanie na výkon povolania, podnikania, dopravu rodinných príslušníkov či prepravu za účelom realizácie vlastných záľub. Vzhľadom na potrebu poškodeného počas umiestnenia motorového vozidla v autoservise (ktoré, ako bolo v konaní preukázané, trvalo 25 dní) využívať náhradné motorové vozidlo, súd neuznal krátenie počtu dní, za ktoré sa malo vyplatiť nájomné za prenájom náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení (č.l. 37 spisu) oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 31.07.2019 a z fakturovanej doby prenájmu náhradného vozidla, t.j. 25 dní, priznal iba 11 dní, čo predstavuje poistné plnenie v sume 408,11 eur, s odôvodnením, že priznaná doba prenájmu vozidla je znížená o opotrebovanie spočívajúce v rozdiele technických hodnôt pred a po prirátaní najazdených km a paušálne znížená 0,01 eur za 1 km. Priznaná doba prenájmu vozidla 11 dní s ohľadom na kalkuláciu nákladov na opravu vozidla a rozsah vykonaných prác. Zníženú sumu poistného plnenia vo výške 408,11 eur žalovaný poukázal na bankový účet žalobcu (č.l. 22 spisu). Súd je toho názoru, že zníženie počtu dní prenájmu náhradného motorového vozidla zo strany žalovaného nie je možné akceptovať, nakoľko dôvodnosť takého zníženia žalovaný v konaní nepreukázal.
18. Súd mal ďalej preukázané, že poškodený si na základe Zmluvy o nájme č. 30/2019 zo dňa 07.05.2019 (č.l. 6 spisu) prenajal motorové vozidlo Peugeot Rifter, na obdobie od 07.05.2019 do 31.05.2019, čo vyplýva i z Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. 30/2019 (č.l. 5 spisu). Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX (č.l. 7 spisu) za prenájom vozidla v dĺžke 25 dní, čo pri dojednanej výške denného nájomného 55,- eur predstavovalo celkovú sumu za prenájom 1.170,84 eur. Žalobca si u žalovaného listom zo dňa 10.06.2019 (č.l. 10 spisu) uplatnil náhradu škody, ktorá spočíva v nároku na poistné plnenie z titulu vynaložených nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla počas opravy poškodeného vozidla, a to vo výške nájomného v sume 1.170,80,- bez DPH. Z prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení (č.l. 38 spisu) vyplýva, že žalovaný poukázal žalobcovi náhradu škody za prenájom vozidla vo výške 408,11 eur, pričom žalobcovi priznal náhradu za nájom náhradného vozidla iba za 11 dni a nepriznal mu poplatok za pristavenie vozidla a rozdiel technických hodnôt.
19. Nakoľko súd v zmysle vyššie uvedeného žalobcom požadovaný nárok posúdil ako dôvodný, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi rozdiel v cene za prenájom motorového vozidla vo výške 762,73 eur, ako rozdiel medzi celkovou sumou nájmu motorového vozidla vo výške 1.170,84 eur za obdobie 07.05.2019 do 31.05.2019 a úhradou žalovaného vo výške 408,11 eur.
20. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. tak, že žalovaný sa v zmysle § 11 ods. 8 s poukazom na § 11 ods. 6 písm. a/ a § 7 zák. č. 381/2001 Z.z. uplynutím 15 dní od ukončenia šetrenia, ku ktorému došlo dňa31.07.2019. Súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 762,73 eur od 17.08.2019 do zaplatenia.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22 Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, preto mu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení prináleží nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.