Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/150/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, G., právne zastúpený: RYBÁR advokát s.r.o., Andreja Kmeťa 11, Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, P.O.BOX 57, Bratislava, IČO: 00 166 260, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 35.000,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -76 z 21. mája 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 35.000,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy počnúc dňom 30.05.2019 do zaplatenia (výrok I.). Žalovanému náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). Žalobca v žalobe uviedol, že 14.10.2016 uzatvoril so záložcom F. A. záložnú zmluvu, na základe ktorej bol zapísaný rozhodnutím Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor ako záložný veriteľ k 4- izbovému bytu v bytovom dome č. súp. XXX, nachádzajúcom sa v k. ú. G.. Následne poskytol F. A. sumu vo výške 35.000,- eur, a to z dôvodu, že na liste vlastníctva k predmetnému bytu nebola v čase poskytnutia finančných prostriedkov zapísaná žiadna ťarcha, okrem zákonného záložného práva ostatných vlastníkov bytov bytového domu. Na základe uznesenia Okresného súdu Čadca zo 06.02.2018 vydaného v konaní sp. zn. zistil, že mu bol zakázaný výkon tohto záložného práva až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. , ktoré konanie skončilo vydaním rozsudku z 03.01.2019. Súd týmto rozsudkom určil, že záložné právo v prospech H. B. Q. k bytu, ku ktorému mal zriadené záložné právo aj on, trvá a opätovne bolo zapísané na liste vlastníctva v poradí pred záložným právom zriadeným v jeho prospech. Okresný úrad Čadca bol požiadaný o výmaz záložného práva k predmetnému bytu zriadeného v prospech H. B. F. A. na základe návrhu, ktorý mali podpísať Ing. A. O. a Ing. P. Q., ako zamestnanci banky. Tieto osoby však neboli oprávnené za H. B. konať, záložca F. A. sfalšoval kvitancie H. B. Q., a.s., za čo bol aj odsúdený. Okresný úrad nepostupoval správne keď si neoveril, či návrh na výmaz podali v mene H. B. osoby ňou na takýto úkon oprávnené. V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor, došlo k neoprávnenému výmazu záložného práva H. B. k dotknutým nehnuteľnostiam, čo bolo v neprospech žalobcu, pretože ten v čase uzavretia záložnej zmluvy s F. A. bol v dobrej viere, že predmet zálohu nie je zaťažený právom inej osoby a z preto mu poskytol 35.000 eur , ktrých vrátenie malo byť zabezpečené práve zriadením záložného práva . Žalobca mal za to, že týmto nesprávnym postupom

mu bola spôsobená škoda vo výške 35.000,- eur, keďže zápisom záložného práva v prospech H. B. sa jeho pohľadávka voči F. A. stala prakticky nevymožiteľnou.

2. Okresný súd vec právne posúdil podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a ustanovení o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov Katastrálny zákon (citované v bode 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je nedôvodný, pretože neboli naplnené základné predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone moci, a to 1.existencia nesprávneho úradného postupu, 2.vznik škody ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a 3. existencia príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a tvrdenou majetkovou ujmou, pričom tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne (naraz), inak zodpovednosť štátu nevznikne. Okresný súd predovšetkým skúmal, či Okresný úrad Čadca, katastrálny odbor (ďalej aj „OÚ - KO“) bol povinný overovať, či osoby podpísané na žiadosti o výmaz záložného práva v prospech H. B. boli oprávnené za banku konať a či z tohto dôvodu bola predložená žiadosť spôsobilá na výmaz záložného práva. Poukázal na ust. , z ktorého jednoznačne vyplýva, že záznam je úkonom okresného úradu, ktorý plní len evidenčné funkcie, na rozdiel od vkladu nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práv k nehnuteľnostiam. To znamená, že OÚ-KO vykoná záznam z úradnej povinnosti, či už na návrh alebo bez návrhu, ak výkonom činnosti zistí skutočnosti, ktoré podmieňujú vykonanie zápisu práv k nehnuteľnostiam záznamom. V tejto súvislosti v zmysle a nasl. OÚ-KO skúma, či predložená listina, ktorej záznam má byť do katastra vykonaný je bez chýb v písaní alebo počítaní, alebo iných zrejmých nesprávnosti a či obsahuje náležitosti podľa Katastrálneho zákona. Skúmanie oprávnenia splnomocnenej osoby konať v zastúpení za splnomocniteľa pri podpisovaní verejnej alebo inej listiny, ktorá je predložená na vykonanie zápisu záznamom, správnemu orgánu v záznamovom konaní na rozdiel od konania o návrhu na vklad, neprislúcha. Návrh na výmaz záložného práva H. B. bol riadne zaregistrovaný a na základe predloženej listiny bol vykonaný výmaz záložného práva dňa 08.06.2016 v zmysle , a Katastrálneho zákona. Okresný súd tak dospel k záveru, že žalobca nepreukázal nesprávny úradný postup OÚ-KO, teda nepreukázal jeden zo zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti štátu, a to nesprávny úradný postup, preto nie je daná zodpovednosť žalovaného na náhradu škody. Okresný súd ďalej uviedol, že ak by aj bolo možné pripustiť, že žalobcovi vznikla škoda vo výške 35.000,- eur, žiadnym spôsobom nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobca sa bránil tým, že záložcovi F. A. požičal sumu 35.000,- eur len v dôsledku toho, že na liste vlastníctva k bytu, ktorý bol predmetom zálohu neboli uvedené žiadne záložné práva, okrem záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov. Ak by mal vedomosť o tom, že na tomto liste vlastníctva je vedená v prospech H. B. ešte ťarcha v podobe záložného práva, F. A. by finančné prostriedky neposkytol. Aj keď žalobca uvádzal ako hlavnú príčinu škodlivého následku, nevrátenia finančných prostriedkov, nezákonný výmaz záložného práva, okresný súd sa s týmto nestotožnil a dospel k záveru, že hlavnou príčinou je protiprávne konanie záložcu, za ktoré bol aj právoplatne odsúdený. Poukázal aj na nezodpovedné konanie samotného žalobcu, ktorý F. A. požičal finančné prostriedky, aj keď ho zrejme riadne nepoznal, nakoľko z výpisu tabuľky živých spisov vedených na Okresnom súde Čadca vyplýva, že na F. A. bola podaná obžaloba v 14 trestných veciach. Okresný súd tak dospel k jednoznačnému záveru, že nie je možné dávať do súvislosti absenciu vedomosti poškodeného o existencii záložného práva v prospech H. B. Q. na zaťažených nehnuteľnostiach s nevrátením peňazí žalobcovi, nakoľko požičal sumu 35.000,- eur človeku, o ktorom, pokiaľ by ho bol lepšie poznal, by vedel, že bol niekoľkonásobne súdne trestaný. Aj v tomto prípade sa dopustil trestného činu, keď sfalšoval kvitancie H. B.. Pokiaľ žalobcovi vznikla škoda, nevznikla mu táto škoda v príčinnej súvislosti s tvrdeným nesprávnym úradným postupom. Okresný súd žalobu zamietol a žalovanému, anpriek tomu, že bol v konaní úspešný nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože si trovy konania neuplatnil.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne, aby rozsudok okresného súdu zmenil a jeho žalobe vyhovel. Rozhodnutie okresného súdu označil za vecne nesprávne, pretože okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Okresný úrad Čadca na základe žiadosti o výmaz záložného práva zriadeného v prospech H. B. Q., ktoré bolo vyznačené pre k. ú. G. na LV č. XXXX, XXXX a XXXX nepostupoval správne, pokiaľ si neoveril oprávnenie osôb, ktoré takýto návrh v mene H. B. OÚ predložili, že boli H. B. na takýto úkon splnomocnené. Poukázal na to, že

uvedené osoby neboli v zozname oprávnených osôb, ktoré boli v tom čase v zmysle poverenia č. z 25.02.2016 poverení za H. B. Q., a.s. na komunikáciu s katastrálnymi odbormi, ktoré mali jednotlivé katastrálne odbory k dispozícií práve za účelom overenia oprávnenia osôb, konať za H. B. Q., a.s. Účelom týchto poverení je zamedzenie možnosti navrhovať výmaz záložného práva a predkladať súhlas záložného veriteľa s výmazom akoukoľvek treťou a neoprávnenou osobou. Toto poverenie bolo distribuované všetkým katastrálnym odborom a aj v predmetnom konaní bolo preukázané, že uvedené poverenie mal Okresný úrad Čadca k dispozícií. Okresný súd sa nevysporiadal s usmernením predsedníčky Úradu geodézie, kartografie a katastra pre katastrálne konanie, kde je jasne definované, že jednotlivé katastrálne odbory dostanú evidenciu plných mocí, ako aj jednotlivé plné moci osôb, ktoré sú oprávnené konať za príslušnú banku. Procesná obrana žalovaného spočívala len v tom, že oprávnenie alebo poverenie zamestnanca banky, je povinnou prílohou návrhu na vklad podľa § 30 Katastrálneho zákona, nie prílohou k návrhu na vykonanie záznamu. Tento názor, ktorý prijal aj okresný súd však nie je správny, pretože aj pri zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom, je povinnosťou OÚ posúdiť, či listina predložená na takýto zápis, je spôsobilá na vykonanie záznamu na základe splnenia zákonných podmienok. Citoval z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktoré preskúmavali správnosť vykonania záznamu v katastri nehnuteľností, v ktorých sa konštatovalo, že príslušný orgán musí skúmať podmienky na zápis listiny záznamom, a to či išlo o návrh podaný oprávnenou osobou podľa ust. § 36 a § 36a Katastrálneho zákona. Uviedol, že predmetnom konaní bolo nesporne preukázané, že OÚ-KO napriek absencii oprávnenia osôb konať za H. B. Q., a.s., ktoré podpísali návrh na výmaz záložného práva, návrhu na výmaz záložného práva bez ďalšieho vyhovel. Postupoval tak nedôvodne a neoprávnene a jeho postup nebol správny. V danej veci tak boli postupom žalovaného splnené všetky , a to nesprávny úradný postup, existencia škody, ako aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Žalobca ďalej namietal nepresvedčivosť a nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s tým, že nespĺňa zákonné požiadavky na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle .

4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa s rozsudkom okresného súdu ako aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, na ktoré by už nepoukázal v žalobe a vo svojich prednesoch na pojednávaní. Svoje tvrdenia doplnil len poukazom na súdnu judikatúru. Úplne nepovšimnuté nechal konštatovanie súdu týkajúce sa príčiny vzniku škody, ktorej náhrady sa žalobca domáha a síce protiprávne konanie záložcu F. A.. Okresný súd dostatočne vysvetlil absenciu priamej a nesprostredkovanej príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a postupom OÚ, ktorý navyše podľa názoru súdu nebol v predmetnom záznamovom konaní nesprávny.

5. Ďalšie písomné vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli urobené.

6. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (, ) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil.

7. Zamietavé rozhodnutie okresného súdu vychádza jednak zo záveru, že na strane žalovaného nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, na ktorý poukazoval žalobca, ďalej z toho, že ak by žalobcom tvrdený úradný postup žalovaného bol nesprávnym úradným postupom, neexistuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a škodou, ktorú si žalobca v konaní uplatňoval. Okresný súd vychádzal z toho, že tvrdená škoda vznikla žalobcovi z dôvodu, že požičal sumu 35.000,- eur nezodpovednej osobe, F. A., pokiaľ by ho lepšie poznal, vedel by, že ide o niekoľkonásobne trestanú osobu. Na základe týchto záverov konštatoval, že žalobcovi uplatnená škoda nevznikla v súvislosti s nesprávnym úradným postupom žalovaného.

8. Ustanovenie § 2 Katastrálneho zákona definuje hlavné úlohy a ciele katastra nehnuteľností, konkrétne ustanovuje, že kataster nehnuteľností slúži aj ako informačný systém, najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam. Aby kataster mohol slúžiť s uvedeným cieľom (napr. chrániť práva k nehnuteľnostiam), je potrebné, aby boli údaje katastra hodnoverné, čo sa má zabezpečiť tým, že budú zapisované s určitou odbornou starostlivosťou a len na základe relevantných podkladov. Hodnovernosť údajov katastra je teda potrebné interpretovať tak, že údaje katastra sú zapisované zákonom stanoveným postupom len na základe relevantných a hodnoverných podkladov. Ak však absentuje právny titul, na podklade ktorého

bol vykonaný zápis záznamom, údaj zapísaný do katastra záznamom nemožno ďalej považovať za hodnoverný. Okresný úrad pri zápise práv k nehnuteľnostiam záznamom by mal postupovať nielen v súlade s Katastrálnym zákonom, ale tiež v súlade s právnou úpravou ustanovenou v a to pokiaľ ide o listiny súkromnej povahy. Mal by preto skúmať, či listina predložená na vykonanie záznamu bola skutočne vyhotovená v mene právnickej osoby subjektom, ktorý je oprávnený za túto osobu konať ( ). Záver, o nemožnosti skúmania listín podľa Katastrálneho zákona z pohľadu vecnej a právnej stránky možno aplikovať na verejné listiny . Odvolacia námietka žalobcu, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ak nim uvádzaný postup OÚ-KO nepovažoval za nesprávny úradný postup je dôvodná.

9. Žalobca v podanom odvolaní však namietal len nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom v otázke, či ním opísaný úradný postup žalovaného bol, resp. nebol nesprávnym úradným postupom. K ďalším dôvodom, pre ktoré okresný súd žalobu zamietol, a to k absencii príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou na strane žalobcu sa nevyjadril a ich správnosť nespochybňoval. Z tohto dôvodu, pokiaľ aj odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nemá tento záver vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku, nakoľko ďalšími dôvodmi, pre ktoré okresný súd žalobu zamietol, boli neexistencia škody a príčinnej súvislosti medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a uplatnenou škodou, Na základe týchto skutočností, keď odvolací súd je v prípade prieskumu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie viazaný dôvodmi odvolania, odvolací súd nemal inú možnosť ako rozsudok okresného súdu potvrdiť.

10. Nad rámec uvedeného však považuje odvolací súd doplniť nasledujúce skutočnosti. Už v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. najvyšší súd uviedol, že v občianskom súdnom konaní môže byť voči štátu úspešne uplatnený nárok až vtedy, ak žiadateľ nemôže účinne dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z dôvodu neoprávneného majetkového prospechu voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Aj z nálezu Ústavného súdu SR z 13.03.2013 sp. zn. vyplýva, že Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už konštatoval (), že z dlhodobej a relatívne ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. nesprávnym úradným postupom, môže byť v občianskom súdnom konaní uplatnení až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Nárok na náhradu škody od štátu by mohol úspešne uplatniť iba vtedy, ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škody s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia. Kým žalobca má pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto ho získal, resp. kým nepreukázal bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia, ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená, nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia samotnej škody.

11. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že žalobca, bol povinný okrem existencie nesprávneho úradného postupu preukázať aj vznik škody, a to tým, že sa domáhal uhradenia pohľadávky, t.j. zaplatenia 35.000,- eur voči dlžníkovi, t.j. osobe, ktorej túto sumu poskytol, F. A.. Iba ak by preukázal, že sa bezúspešne domáhal úhrady tejto pohľadávky, resp. vrátania tejto sumy od F. A., bolo by možné zaoberať sa posúdením existencie škody na strane žalobcu v tomto rozsahu a zároveň posúdením, či namietaný nesprávny úradný postup žalovaného bol príčinou toho, že žalobcovi vznikla uplatnená škoda.

12. Na základe uvedených skutočností krajský súd rozsudok okresného súdu potvrdil. Potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o náhrade trov konania. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, žalovanému tak voči nemu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). (, )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )