Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoCsp/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Miriam Kamenskej, členov senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, práv. zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava proti žalovanému Q. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX O. O., práv. zast. JUDr. Ida Cabanová, advokátka, Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 3.528,28 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -126 zo dňa 11. decembra 2020 takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -126 zo dňa 11. decembra 2020 v napadnutej prvej výrokovej vete m e n í tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.912,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.912,89 Eur od 28.04.2017 do zaplatenia zamieta.

II. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -126 zo dňa 11. decembra 2020 v napadnutej tretej výrokovej vete m e n í tak, že žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

III. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. v Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.912,89 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 28.04.2017 až do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V druhej výrokovej vete v prevyšujúcej časti konanie zastavil. V tretej výrokovej vete rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou dňa 27.11.2019 sa žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. Bratislava, IČO: 31 320 155 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.528,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28.04.2017 do zaplatenia. Tvrdil, že dňa 22.06.2015 žalovaný uzatvoril Zmluvu o pôžičke č. 5024852, na základe ktorej mu bola poskytnutá suma 4.317,79 Eur. Pôžičku mal splácať v splátkach po 95,72 Eur do celkovej sumy 8.519,08 Eur, uhradil sumu 2.404,90 Eur. Žalobca postupom podľa a vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, keď ku zosplatneniu došlo po márnom uplynutí lehoty na plnenie uvedenej v oznámení zo dňa 22.04.2017.

3. V priebehu konania došlo ku zmene na strane žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, keď do konania vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. Bratislava.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Mal za to, že nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, keďže pre platné uzatvorenie tejto zmluvy sa vyžaduje aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a z tohto dôvodu je potrebné nárok žalobcu posudzovať ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý je ale premlčaný. Ak by súd posúdil tento vzťah ako spotrebiteľský úver, niektoré ustanovenia zmluvy, ako aj všeobecných zmluvných podmienok, sú uvedené nečitateľným a menším písmom, ako to ustanovuje vykonávací predpis. Ďalej poukázal na to, že zmluvná odmena je v rozpore s a predstavuje tiež neplatný právny úkon v zmysle v súvislosti s . Pre prípad, že by súd posúdil vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným ako platný, poukázal žalovaný na nedostatok náležitostí zmluvy upravených v , , v súvislosti s a z týchto dôvodov by bolo potrebné potom považovať úver za bezúročný a bez poplatkov a žalovanému by zostalo uhradiť len sumu 1.912,89 Eur.

5. Podaním zo dňa 16.11.2020 žalobca vzal čiastočne žalobu späť, preto súd prvej inštancie konanie čiastočne zastavil a predmetom sporu zostala suma 1.912,89 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne od 28.04.2017 do zaplatenia.

6. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že z vyjadrení strán nebolo sporné, že zmluvný vzťah, z ktorého sa žalobca domáhal od žalovaného plnenia, t.j. Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 22.06.2015, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaný ako fyzická osoba pri uzatváraní tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. V čase uzatvorenia Zmluvy vzhľadom k bolo potrebné na daný vzťah aplikovať túto špeciálnu právnu úpravu, keďže za spotrebiteľský úver sa považuje aj zmluva o úvere vo forme pôžičky. Spotrebiteľský úver v zmysle tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov, a preto argumentáciu žalovaného, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, a teda zmluva o pôžičke je z tohto dôvodu neplatná, súd prvej inštancie neakceptoval. Zo Zmluvy vyplýva, že finančné prostriedky slúžili na úhradu záväzkov žalovaného voči subjektu Slovenská Požičovňa a žalovaný žiadal, aby predchodca žalobcu ich tomuto subjektu za neho uhradil, t.j boli poskytnuté bezhotovostným prevodom.

7. S poukazom na a Nariadenia vlády č. účinného ku dňu 22.06.2015 súd prvej inštancie dospel k záveru, že cena a predmet v Zmluve spĺňali náležitosti o veľkosti písma. Túto zákonnú podmienku Zmluva nespĺňa v časti IV. nazvanej Klient, v ktorej sa však nenachádzajú žiadne podstatné náležitosti zmluvy. Pretože zákonodarca nešpecifikuje vo vzťahu k druhej vete , ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy prípadne všeobecných obchodných podmienok majú spĺňať kogentne stanovenú výšku písma, dospel súd prvej inštancie k záveru, že neplatnosť celej zmluvy z týchto dôvodov by bola neprimeranou sankciou.

8. Keďže súd prvej inštancie nemal za preukázanú absolútnu neplatnosť Zmluvy, nárok žalobcu nemohol považovať za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia plnenia z neplatného právneho úkonu v zmysle , ale za nárok z platnej, ale bezúročnej a bezpoplatkovej zmluvy. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú ani vznesenú námietku premlčania a žalobe v plnom rozsahu vyhovel, pretože žaloba bola podaná v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty v zmysle .

9. Vzhľadom ku čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom, v ktorom podaní zároveň uznal námietku žalovaného vo vzťahu ku bezúročnosti a bezpoplatkovosti Zmluvy, súd prvej inštancie sa už nezaoberal tvrdením, že Zmluva neobsahovala podstatné náležitosti upravené v , ako aj námietkou, že odplata prevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa a (ďalej len „“).

11. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti prvej a proti tretej výrokovej vete rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodu podľa , . Mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov

odvolacieho konania, eventuálne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobný návrh v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania.

12. Žalovaný v odvolaní uviedol, že vo svojom vyjadrení zo dňa 01.06.2020 poukazoval na to, že z ustanovenia vyplýva, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Žalovaný mal s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.06.2010 sp.zn. za to, že medzi žalobcom a žalovaným právny vzťah z pôžičky nevznikol, a preto by sa mal nárok žalobcu posudzovať z titulu vrátenia bezdôvodného obohatenia a žalovaný mal za to, že takýto nárok žalobcu je v celosti premlčaný. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí s týmto riadne nevysporiadal a neposúdil otázku platnosti zmluvy o pôžičke z titulu, že žalovaný nikdy od žalobcu finančné prostriedky neprevzal.

13. Ďalej žalovaný s poukazom na a Nariadenia vlády SR č. uviedol, že má za to, že uvedená spotrebiteľská zmluva je neplatná, nakoľko niektoré ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, sú uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným písmom a zároveň menším písmom ako ustanovuje vykonávací predpis. Žalovaný nesúhlasí s právnym posúdením súdu prvej inštancie a má za to, že podľa zákonnej úpravy ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Tomu zodpovedá napríklad typ písma „Times New Roman“ s veľkosťou 12. V prípade použitia menšieho písma bude zmluva neplatná ako celok a nielen časť tejto zmluvy. Ak by chcel zákonodarca ustanoviť neplatnosť len takejto časti spotrebiteľskej zmluvy, tak by to tak konkrétne aj uviedol do . Zákonodarca tu použil pojem „zmluva“ a nie pojem „v tejto časti“, a preto s poukazom na logický výklad má žalovaný za to, že má byť neplatná celá zmluva ako dôsledok porušenia spotrebiteľských predpisov zo strany dodávateľa. t.j. žalobcu.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje v celom rozsahu za vecne správne. Je toho názoru, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s právnou a aj skutkovou stránkou veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a s jeho rozhodnutím, ktoré je tak vecne správne, sa v plnej miere stotožňuje. Žalobca preto navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

15. Dňa 18.03.2021 súd prvej inštancie doručoval žalobcovi ako odvolateľovi vyjadrenie žalovaného k odvolaniu a umožnil mu vyjadriť sa k nemu v lehote 10 dní. Písomnosti boli právnemu zástupcovi žalovaného ( ) doručené dňa 18.03.2021. Žalovaný sa už vo veci písomne nevyjadril.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací bol pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ). Pretože odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k niektorým nesprávnym skutkovým zisteniam, bolo potrebné zopakovať dokazovanie, a preto odvolací súd nariadil pojednávanie na deň 01.07.2021 ( ). Strany sa na pojednávanie nedostavili, keď podaním zo dňa 23.06.2021 právny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol, aby odvolací súd vec rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu a podaním zo dňa 30.06.2021 neúčasť ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania aj právny zástupca žalovaného a navrhol, aby odvolací súd vec rozhodol bez účasti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Keďže neexistoval žiadny dôvod na odročenie pojednávania, podľa v spojení s odvolací súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti strán.

17. Odvolací súd zopakoval dokazovanie Zmluvou o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 22.06.2015 a Zmluvnými podmienkami pre poskytnutie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov platnými od 01.01.2013 a považoval za zistené, že dňa 22.06.2015 spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, IČO: 35 923 130 a žalovaný ako klient uzatvorili v písomnej forme Zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky (ďalej aj len „Zmluva“). V čl. I. Zmluvy boli uvedené osobné údaje o žalovanom ako

klientovi. Článok II. Zmluvy upravoval schválenú výšku pôžičky, keď bola uvedená schválená výška pôžičky 4.317,79 Eur, počet splátok 89, termín konečnej splatnosti 11/2022, celková suma pôžičky 8.519,08 Eur, celkové náklady spotrebiteľa 4.201,29 Eur, spôsob splácania splátok poštovou poukážkou, výška mesačnej splátky 95,72 Eur, RPMN 22,98 %, ročná úroková sadzba 22,98 % a priemerná hodnota RPMN 16,16 %. Článok III. Zmluvy upravoval účel použitia pôžičky, keď žalovaný ako klient podpisom zmluvy žiadal, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti a záväzky voči VÚB a.s., kde spoločnosť vystupuje ako správca, a to záväzok por. č. 1): ev. číslo 6148942, divízia Slovenská požičovňa, dátum uzatvorenia zmluvy 22.06.2013, výška záväzku 2.445,78 Eur a záväzok por. č. 2): evidenčné číslo 6176737, divízia Slovenská požičovňa, dátum uzatvorenia zmluvy 26.04.2018, výška záväzku 1.872,01 Eur. Článok IV. Zmluvy mal označenie Klient a čl. V. obsahoval Vyhlásenie zmluvných strán a o.i. v ňom bolo uvedené, že riadnym vyplnením a podpísaním tejto Zmluvy všetkými zastúpenými stranami uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. s klientom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky.

18. V žalobe žalobca ako dôkaz označil aj Zmluvné podmienky a k žalobe pripojil Zmluvné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov, v ktorých závere bolo uvedené, že sú platné od 01.01.2013 a od tohto termínu sa zároveň ruší platnosť Podmienok a Všeobecných obchodných podmienok.

19. Z vykonané dokazovania odvolací súd považoval tiež za zistené, že záhlavie Zmluvy a jej čl. I., čl. II. a čl. III. sú uvedené väčším písmom ako zostávajúce časti Zmluvy a ako Zmluvné pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov platné od 01.01.2013, ktoré sú uvedené písmom menším ako 1,9 mm.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

21. Podľa , ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.

22. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm.

23. Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

24. Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

26. Podľa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

27. Podľa najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

28. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď po čiastočnom späťvzatí žalobe vyhovel.

29. V konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že pri uzatváraní Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 22.06.2015 (ďalej aj len „Zmluva“) spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a teda spadala pod zákonnú definíciu dodávateľa, ktorým podľa je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný je fyzická osoba a v konaní ani len netvrdil, že pri uzatváraní Zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom aj v Zmluve bol označený len údajmi, ktorými sa označuje fyzická osoba - občan, keď bol označený menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Žalovaný preto pri uzatváraní Zmluvy spĺňal zákonnú definíciu spotrebiteľa, ktorým podľa je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na tomto mieste odvolací súd poukazuje aj na to, že ak by žalovaný mal konať v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, táto skutočnosť by musela byť dostatočne zrejmá už zo samotného označenia žalovaného ako zmluvnej strany, a teda minimálne by bol v Zmluve označený údajom svojho obchodného mena, miesta podnikania a identifikačného čísla. Pretože každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom, podľa je spotrebiteľskou zmluvou, odvolací súd vyhodnocuje ako správny záver súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere uzavretej Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 22.06.2015.

30. V konaní na súde prvej inštancie nebolo sporné, že predmetom uzavretej Zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 22.06.2015 bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky, a preto odvolací súd vyhodnocuje ako správny aj záver súdu prvej inštancie, že na daný vzťah bolo potrebné aplikovať špeciálnu právnu úpravu , ktorý v veta prvá ako spotrebiteľský úver definoval aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky.

31. Žalovaný v odvolacom konaní zotrval na tvrdení, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným právny vzťah z pôžičky nevznikol, pretože nedošlo k skutočnému (reálnemu) odovzdaniu predmetu pôžičky.

32. Odvolací súd nespochybňuje argumentáciu žalovaného, že zmluva o pôžičke podľa je reálnou zmluvou, a teda k jej uzavretiu sa vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Avšak v posudzovanom prípade sa na vzťah strán aplikujú ustanovenia ako lex specialis, ktorý v ustanovení veta druhá jednoznačne upravoval, že spotrebiteľský úver nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Odvolací súd preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že ani v prípade spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky k poskytnutiu finančných prostriedkov nemohlo dôjsť v hotovosti, t.j. reálnym odovzdaním finančných prostriedkov, ale len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov. Navyše, bezhotovostný prevod peňazí si zmluvné strany výslovne dohodli, a to v č. III. Zmluvy, v ktorom žalovaný ako dlžník žiadal veriteľa, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili jeho špecifikované záväzky a žalovaný v konaní nepoprel, že z poskytnutej pôžičky veriteľ jeho špecifikované záväzky v sume 4.317,79 Eur uhradil, pričom schválená výška pôžičky uvedená v č. II. Zmluvy bola práve v sume 4.317,79 Eur. Navyše, samotný žalovaný v konaní pre prípad, že by malo ísť o spotrebiteľský vzťah považovaný za bezúročný a bez poplatkov, sumu, ktorú by ešte mal vrátiť, špecifikoval ako rozdiel práve medzi sumou 4.317,79 Eur a výškou jeho plnenia veriteľovi. Pretože peňažné prostriedky veriteľ žalovanému poskytol v súlade so zákonnou úpravou spotrebiteľských úverov, t.j. bezhotovostným prevodom, právny vzťah z pôžičky medzi spoločnosťou

Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok a žalovaným vznikol, a preto tento dôvod neplatnosti Zmluvy nebol daný.

33. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa riadne nevysporiadal a neposúdil otázku platnosti Zmluvy z titulu, že žalovaný nikdy od žalobcu finančné prostriedky neprevzal, odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa s touto obranou žalovaného vysporiadal v ods. 20 a ods. 21 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a keďže dospel k správnemu právnemu záveru, že šlo o spotrebiteľský charakter zmluvy vo forme pôžičky a spotrebiteľský úver možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov, argumentáciu žalovaného, že nedošlo k reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov, a teda zmluva o pôžičke je z tohto dôvodu neplatná, správne neakceptoval.

34. Žalovaný v odvolaní nesúhlasil s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že niektoré časti Zmluvy síce sú uvedené menším písmom ako ustanovuje vykonávací predpis, ale nakoľko nejde o podstatné náležitosti zmluvy, neplatnosť celej zmluvy z týchto dôvodov by bola neprimeranou sankciou. Žalovaný mal za to, že v prípade použitia menšieho písma je zmluva neplatná ako celok a nielen niektorá časť tejto zmluvy.

35. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že s účinnosťou od 01.06.2010 zákonodarca v ustanovení zaviedol absolútnu neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu, že predmet a cena v zmluve je uvedená menším písmom ako iná časť takejto zmluvy. Taktiež správne konštatoval, že s účinnosťou od 01.06.2014 bola do ustanovenia doplnená druhá veta, ktorá ohľadom veľkosti písma odkázala na vykonávací predpis, na základe čoho v súlade s Nariadenia vlády č. ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľkou zmluvou, musí dodávateľ uviesť písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm. Súd prvej inštancie v tejto otázke dospel aj k správnemu skutkovému zisteniu, že v Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 22.06.2015 cena a predmet neboli uvedené menším písmom ako iná časť Zmluvy s výnimkou názvu a označení jej častí a dospel aj k správnemu skutkovému zisteniu, že čl. IV. Zmluvy označený ako Klient bola uvedený písmom, ktoré výška bola menej ako 1,9 mm.

36. Odvolací súd však nesúhlasí s právnym posúdením súdu prvej inštancie, že zákonodarca vo vzťahu k druhej vete nešpecifikuje, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy, prípadne všeobecných obchodných podmienok majú spĺňať kogentne stanovenú výšku písma. Odvolací súd je toho právneho názoru, že ak zákonodarca v ustanovení veta tretia upravil, že: „Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.“, a teda použil pojem „zmluva“ a nie pojem „zmluva v tejto časti“, je potrebné dospieť k záveru, že bez ohľadu na to, ktoré konkrétne ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy alebo ktoré konkrétne ustanovenie obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nie je uvedené pre spotrebiteľa čitateľným písmom a písmom spĺňajúcim kogentne zákonne stanovenú výšku písma a bez ohľadu na to, čo je obsahom takéhoto ustanovenia, zákonným dôsledkom je, že zmluva je uzatvorená v rozpore s veta druhá , a teda zmluva je neplatná ako celok.

37. Ak zákonodarca ako právny následok uzatvorenia zmluvy v rozpore s ustanovením upravil neplatnosť zmluvy, je potrebné každú zmluvu uzatvorenú v rozpore s týmto ustanovením považovať za neplatnú pre rozpor so zákonom tak, ako to upravuje , a teda ako tzv. absolútne neplatnú zmluvu. Súdom preto neprináleží hodnotiť, že neplatnosť celej zmluvy z týchto dôvodov by bola neprimeranou sankciou.

38. Odvolací súd podporne poukazuje aj na Dôvodovú správu k , ktorým do ustanovenia bola vložená druhá veta a podľa ktorej: „Dopĺňa sa ustanovenie v smere jeho precizovania, kde sa výslovne ustanovuje, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené iným typom písma a ani menším písmom, ako ustanoví vykonávacím predpisom vláda Slovenskej republiky. V tejto súvislosti sa reaguje na zneužívajúcu prax dodávateľov, ktorí napriek tomu, že používanie drobného písma je nekalou obchodnou praktikou, toto naďalej a sústavne používajú.

Navrhuje sa pod hrozbou neplatnosti zmluvy ako celku zakotviť presnú úpravu štýlu a veľkosti písma, ktorú bude musieť dodávateľ v zmluvách, ale aj vo všetkých so zmluvou súvisiacich dokumentoch používať. Navrhuje sa právna úprava štýlu písma „Times New Roman“ s veľkosťou písma bodu 12, ktorá bude výslovne upravená vo vykonávacom predpise k .“.

39. Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že zákonnú podmienku písma Zmluva nespĺňala iba v čl. IV. nazvanom Klient, ale túto podmienku Zmluva nespĺňala v celom texte Zmluvných podmienok pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov, ktoré ako celok sú uvedené nečitateľným a menším písmom ako vo výške 1,9 mm. Odvolací súd nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že v čl. IV. Zmluvy sa nenachádzajú žiadne podstatné náležitosti zmluvy. V čl. IV. Zmluvy označenom ako Klient v druhej vete je obsiahnuté prehlásenie klienta, t.j. žalovaného, že sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil so Všeobecným obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal ich, súhlasí s nimi, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a v tretej vete prehlasuje, že bol pred uzavretím Zmluvy písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami prostredníctvom Formulára o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorý mu bol doručený a tento prevzal. Následne v čl. V. Zmluvy označenom ako Vyhlásenie zmluvných strán je uvedené, že riadnym vyplnením a podpísaním tejto Zmluvy všetkými zastúpenými stranami uzavrela spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. s klientom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky. Žalobca pritom spolu so žalobou ako zmluvné podmienky predložil Zmluvné podmienky pre poskytovanie spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby - občanov, v ktorých závere je uvedené, že: „Tieto Zmluvné podmienky sú platné od 01.01.2013, od tohto termínu sa zároveň ruší platnosť Podmienok a Všeobecných obchodných podmienok.“. Čl. IV. Zmluvy teda upravoval, že zmluvný vzťah sa má riadiť aj Zmluvnými podmienkami a v Zmluvných podmienkach bol uvedený podstatný obsah a rozsah práv a povinností zmluvných strán.

40. Pretože čl. IV. Zmluvy a celé Zmluvné podmienky boli uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom ako písmom, ktorého výška je najmenej 1,9 mm, a teda tieto ustanovenia boli v rozpore s veta druhá v spojení s Nariadenia č. , odvolací súd dospel k záveru, že Zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 22.06.2015 ako celok je neplatná.

41. Majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu je podľa bezdôvodným obohatením, ktorého predmet sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalobcovi preto proti žalovanému nárok na zmluvné plnenie nevznikol, ale v zmysle každý z účastníkov neplatnej zmluvy bol povinný vrátiť druhému všetko čo podľa nej dostal. Keďže súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, ale len skutkovým vymedzením v žalobe a musí si vyriešiť aj prípadnú konkurenciu právnych nárokov a spomedzi viacerých vybrať správnu právnu normu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.11.2018, sp. zn. ), dospel odvolací súd k záveru, že nárok žalobcu uplatnený v tomto civilnom sporovom konaní je potrebné posúdiť titulom vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy.

42. Pretože pre prípad neplatnosti zmluvy žalovaný vzniesol námietku premlčania, odvolací súd pristúpil k jej vyhodnoteniu. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Zákonodarca v ustanovení ustanovil pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia kombinované premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá je dvojročná ( ) a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby, a ktorej dĺžka je určená rozdielne podľa charakteru získania bezdôvodného obohatenia ( ). V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky a ak bol taký prospech získaný úmyselne, jej dĺžka je desať rokov. Osobitne je upravený aj začiatok plynutia týchto premlčacích dôb, pričom ich plynutie a skončenie nie sú na sebe závislé. Pre začiatok behu subjektívnej premlčacej doby sa vyžaduje skutočná, nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a kto ho získal. Naproti tomu, plynutie objektívnej premlčacej doby je upravené bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení získanom na jeho úkor a plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu

43. Vo všeobecnosti platí, že ak je právny úkon neplatný od samého počiatku (absolútna neplatnosť), potom akékoľvek plnenie na jeho základe poskytnuté je od tohto okamžiku plnením z neplatného právneho úkonu, t.j. bezdôvodným obohatením a týmto okamžikom taktiež začína plynúť objektívna lehota pre jeho vydanie (napr. Ústavný súd ČR, sp.zn. ). V konaní nebolo sporné, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému pôžičku poskytla, t.j. uhradila špecifikované peňažné záväzky žalovaného uvedené v čl. III. Zmluvy, avšak v ktorý konkrétny deň (dátum) plnenie poskytla, strany v konaní neuviedli a konkrétny deň (dátum), v ktorý spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému pôžičku mala poskytnúť, nebol uvedený ani v uzavretej Zmluve o poskytnutí účelovej pôžičky. V čl. III. bod 3.1 Zmluvných podmienok však bolo uvedené, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytne pôžičku najneskôr do 10 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy. Zmluva bola uzavretá dňa 22.06.2015, teda 10 pracovných dní uplynulo v pondelok 06.07.2015 a keďže najneskôr v tento deň spoločnosť Consumer Finance Holding žalovanému pôžičku musela poskytnúť, od tohto dňa odvolací súd počítal aj plynutie 3-ročnej objektívnej premlčacej doby pre vydanie plnenia z absolútne neplatnej zmluvy, ktorej koniec tak pripadol na deň 06.07.2018. Žaloba bola súdu prvej inštancie doručená dňa 27.11.2019 ( ), čo znamená, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca nevykonal v objektívnej premlčacej dobe, a preto právo žalobcu sa premlčalo. Je pritom irelevantné, keby sa žalobca o bezdôvodnom obohatení dozvedel, keďže subjektívna doba vždy môže plynúť len v rámci doby objektívnej.

44. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že na určenom termíne pojednávania mienil od strán sporu zistiť, kedy konkrétne spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému pôžičku poskytla, t.j. ktorý konkrétny deň (dátum) uhradila špecifikované peňažné záväzky žalovaného uvedené v čl. III. Zmluvy, ale ako už bolo uvedené, strany sa na pojednávanie pred odvolacím súdom nedostavili. Avšak vzhľadom na deň doručenia žaloby súdu prvej inštancie, odvolací súd aj bez zistenia konkrétneho dňa poskytnutia plnenia mohol bez pochybností ustáliť, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca v objektívnej premlčacej dobe nevykonal, keď podporne odvolací súd poukazuje aj na to, že z Prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom vyplýva, že prvú splátku pôžičky žalovaný uhradil spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. dňa 20.07.2015, a teda najneskôr ku tomuto dňu už pôžička žalovanému bola poskytnutá, inak by nebol právny nárok, aby ju žalovaný začal splácať a ak by aj až v tento deň spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. žalovanému pôžičku poskytla, právo žalobcu by bolo premlčané ako neuplatnené v objektívnej premlčacej dobe. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že v posudzovanej veci nemohlo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie žalovaného, keďže šlo o prospech získaný plnením z neplatnej zmluvy a zmluva bola neplatná z dôvodu, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ako dodávateľ v ustanoveniach Zmluvy a zmluvných podmienkach použila veľkosť písma v rozpore so zákonom.

45. Pretože premlčané právo veriteľovi priznať nemožno, dospel odvolací súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť, a preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa zmenil tak, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 1.912,89 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.912,89 Eur od 28.04.2017 do zaplatenia zamietol.

46. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil aj v závislom výroku III. a o trovách konania pred súdom prvej inštancie rozhodol podľa , , a ods. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie v rozsahu 100%, keď z procesného hľadiska zásadne platilo, že čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca, ktorý zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu, že uznal bezpoplatkovosť a bezúročnosť pôžičky a v zostávajúcej časti bola žaloba zamietnutá.

47. Výrok II. odvolaním napadnutý nebol, a preto v zmysle jeho právoplatnosť odvolaním dotknutá nie je.

48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa , a a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

49. Podľa o výške trov konania na súde prvej inštancie a o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).