Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10CoP-10-2021.pdf
PDF · 136.9 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoP/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte v zložení z predsedníčky senátu - JUDr. Amálie Paulerovej a z členov senátu, sudcov - JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Y. U., nar. XX.X.XXXX bytom u matky a v zastúp. kolíznym opatrovníkom - Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Žilina, maloletého syna rodičov: matka - N. U., nar. XX.X.XXXX trvale bytom V. XX, otec - C. A., nar. X.XX.XXXX trvale bytom V. W. Y., Q. XXXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému, na základe odvolania rodičov proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 30P/108/2019-117 zo dňa 9. septembra 2020 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určenie výživného na maloletého Y. a vo výroku o nedoplatku na výživnom tak, že :
- Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého Y. výživným vo výške 85 eur mesačne počnúc od 1.6.2019 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
- Návrh matky o určenie výživného na maloletého Y. nad sumu 85 eur mesačne do 100 eur mesačne počnúc 1.6.2019 z a m i e t a.
- Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.6.2019 do 30.9. 2020 vo výške 417,66 eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach v sume po 25 eur mesačne k rukám matky spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky.
M e n í rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o úprave styku otca s maloletým Y. a v bezprostredne nadväzujúcich výrokoch vymedzujúcich súvisiace práva a povinnosti rodičov tak, že :
- Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým Y. každý nepárny týždeň v piatok, sobotu, nedeľu od 15,00 hod do 18, 00 hod. a každý párny týždeň štvrtok, piatok od 15,00 hod do 18,00 hod. v neprítomnosti matky.
- Otec prevezme maloletého Y. od matky v mieste jej bydliska a po skončení stretnutia jej maloletého odovzdá tiež v mieste jej bydliska
- Matka je p o v i n n á maloletého Y. na stretnutie s otcom riadne pripraviť.
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku :
- o zverení maloletého Y. do osobnej starostlivosti matky
- o oprávnení oboch rodičov maloletého Y. zastupovať a spravovať jeho majetok
- o zamietnutí návrhu matky vo zvyšnej časti.
Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie ( ďalej ako „okresný súd„ ) odvolaním napadnutým rozsudkom upravil práva a povinnosti rodičov k maloletému Y. tak, že ho zveril do osobnej starostlivosti matky s oprávnením oboch rodičov ho zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi určil povinnosť prispievať na jeho výživu počnúc 1.6.2019 sumou vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, vyčíslený nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.6.2019 do 30.9. 2020 vo výške 757, 66 eur povolil otcovi splácať v splátkach vo výške 50 eur mesačne k rukám matky spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Upravil aj stretnutia otca s maloletým každý párny týždeň v utorok, v stredu a v piatok od 13,30 hod do 18,00 hod každý nepárny týždeň, vo štvrtok, v sobotu a v nedeľu od 13,30 do 18,00 hod, za prítomnosti matky po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, po uplynutí tejto doby súd oprávnil otca stretávať sa s maloletým Y. každý párny týždeň v utorok, v stredu a v piatok od 13,30 hod. do 18,00 hod., každý nepárny týždeň vo štvrtok od 13,30 hod do 18,00 hod, v sobotu od 9,00 hod do 18, 00 hod, v nedeľu od 9,00 hod do 18,00 hod bez prítomnosti matky. Zároveň súd vymedzil, že otec prevezme maloletého Y. od matky v mieste jej bydliska a po skončení stretnutia dieťa matke odovzdá tiež v mieste jej bydliska. Matke uložil povinnosť maloletého Y. na stretnutie riadne pripraviť. Vo zvyšnej časti návrh matky súd zamietol. Žiadnemu z účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd prijal záver, že je potrebné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletému Y. vzhľadom k tomu, že jeho rodičia nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti a na úprave práv a povinností k svojmu dieťaťu sa sami nedokázali dohodnúť. Pri rozhodovaní o úprave rodičovských oprávnení a povinností k maloletému dieťaťu okresný súd v rovine hmotnoprávnej aplikoval najmä ust. § 24 ods.4, § 25 ods.1,2, § 28 ods.1,2, § 36 ods. 1, § 62, § 63 ods. 1, § 75 ods.1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine.
3. Matka žiadala maloletého syna zveriť do svojej osobnej starostlivosti, s čím súhlasil aj otec, aj kolízny opatrovník, ktorý v starostlivosti matky o maloletého nezistil žiadne nedostatky a súd oboch rodičov zároveň oprávnil svojho maloletého syna zastupovať a spravovať jeho majetok.
4. Pri posudzovaní výšky výživného vychádzal zo skutkových zistení, vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, že matka s maloletým a so 4 ročnou dcérou ( jej otec nie je uvedený v rodnom liste ) býva v rodinnom dome v jej vlastníctve, je poberateľkou rodičovského príspevku a prídavkov na deti vo výške 319 eur, matkou prezentované výdavky okresný súd uznal a ich konkrétne vyšpecifikoval v bode 14. odôvodnenia rozsudku. Otec je samostatne zárobkovo - činnou osobou, býva v rodinnom dome s rodičmi, ktorí sú obidvaja zamestnaní, na bývanie a stravu im prispieva 200 eur mesačne. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby otca za rok 2019 jeho príjmy predstavovali 21 010 eur, výdavky 15 294,79 eur, preukázateľne zaplatené poistné z príjmov predstavovali sumu 2 688, 79 eur, uplatňoval výdavky percentom z príjmov. Z výkazu príjmov a výdavkov, faktúr, za 1 - 6 mesiacov / 2020 ktoré predložil otec vyplynulo, že jeho príjmy spolu so štátnym príspevkom ( COVID - 19) predstavovali 4 730 eur, odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne sumu 1 418, 79 eur.
5. Po porovnaní možností, schopností a majetkových pomerov u oboch rodičov, s prihliadnutím k odôvodneným potrebám maloletého súd zaviazal otca počnúc 1.6.2019 ( návrh podaný 31.5.2019 ) prispievať na výživu maloletého syna výživným vo výške 100 eur mesačne k rukám matky a vo zvyšnej časti jej návrh ( žiadala výživné určiť v sume 150 eur mesačne ) zamietol. Určenú sumu výživného súd považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám maloletého aj možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem, nevyhnutné výdavky, zohľadnením aj, že sa otec o maloletého syna zaujíma, pravidelne ho navštevuje, prispieva mu aj inými vecnými plneniami, zakupuje plienky pre maloletého, tieto konštatované plnenia súd zohľadnil pri vyčíslení nedoplatku výživného za rozhodné obdobie. U matky jej osobnú starostlivosť a uspokojovanie bytových potrieb dieťaťa súd považoval za formu plnenia vyživovacej povinnosti, zároveň poznamenal, že matka časť odôvodnených potrieb dieťaťa uhradzuje aj z rodinného prídavku vyplácaného k jej rukám. Súd zdôraznil prioritu zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu a ich povinnosť svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie tejto vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené. Vo vzťahu k otcovi ako výživou povinnému rodičovi
dodal, že je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu.
6. Za celé vymedzené rozhodné obdobie otec platil výživné v sume 70 eur mesačne od januára 2020 do septembra 2020 vrátane, poskytol aj vecné plnenia - zakupovaním plienok - v sume 212,34 eur, túto sumu potom súd tiež započítal do plnenia jeho vyživovacej povinnosti pri vyčíslení nedoplatku výživného, keď nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.6.2019 do 30.9.2020 ustálil v sume 757,66 eur a túto povolil otcovi splácať ( podľa § 232 ods.3 CSP ) v splátkach po 50 eur mesačne.
7. Rodičia nevedeli dohodou vyriešiť úpravu styku otca s maloletým napriek apelácii súdu - ktorý ich nabádal k tomu, aby sa sami dohodli na stretávaní sa otca s maloletým najmä s prihliadnutím na jeho útly vek, že dieťa otec navštevoval pravidelne za prítomnosti matky. Súd konštatoval vo vzájomných vzťahoch rodičov absenciu dobrej, konštruktívnej komunikácie, zvýraznil spoluprácu ako dôležitý prvok v prístupe rodičov k výchove svojho dieťaťa, aký význam a dôležitosť sa pripisuje kvalitnej rodičovskej spolupráci súd aj vyprecizoval v bode 19 odôvodnenia rozhodnutia a oboch rodičov k takémuto správaniu sa nabádal. Napokon súd upravil stretnutia otca s dieťaťom v konkrétne vymedzenom rozsahu, v intenzite, poznamenal, že prihliadal v tejto riešenej otázke na najlepší záujem dieťaťa. V prvotnej fáze prítomnosť matky na stretnutiach otca s dieťaťom súd považoval za potrebnú - čo aj preferoval pri vymedzení konkrétneho rozsahu a intenzity stretnutí otca s maloletým po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, prítomnosť matky videl za žiadúcu do dovŕšenia dvoch rokov veku dieťaťa. Vychádzajúc aj z vyjadrenia otca, že si vie pracovnú dobu prispôsobiť tak, aby sa so synom mohol stretávať, konštatujúc súd citovú viazanosť maloletého na matku ( útly vek dieťaťa ), zdôraznil požiadavku budovania jeho vzťahu aj k rodičovi s ktorým nežije v spoločnej domácnosti , o to viac, že sa otec s maloletým stretáva a niekedy aj bez prítomnosti matky čo aj ona potvrdila, že maloletý už má vybudovaný citový vzťah k otcovi a tento je treba prehlbovať. Súd považoval za problematickú komunikáciu rodičov, dodal, že ak by zmenili prístup a obidvaja sa snažili rešpektovať sa navzájom, maloletý nebude mať problém so stretávaním sa s otcom. Matka v priebehu konania neuvádzala, že by maloletý nemal vytvorení vzťah k otcovi a obidvaja rodičia sa pred psychológom vyjadrili, že dieťa sa otca nebojí. Psychológ v správe tiež uviedol, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývin kontakt s matkou i s otcom, pričom v rozvoji zdravého vzťahu k otcovi je potrebná aj angažovanosť matky a vo veku v ktorom je maloletý, jej prítomnosť pri stretnutiach otca s dieťaťom je odôvodnená. Po uplynutí niekoľkých mesiacov sa pripúšťa možnosť prehodnotenia vhodnosti formy stretnutí otca s dieťaťom.
8. Aplikáciou ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku okresný súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
9. Voči rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote otec. Argumentujúc svojim príjmom a nevyhnutne vynaloženými výdajmi hodnotí okresným súdom stanovenú výšku výživného na maloletého vrátane nedoplatku za pre neho neprimeranú a likvidujúcu, domáha sa zníženia výživného na 70 eur mesačne a tomu zodpovedajúceho zníženia nedoplatku na 277,66 eur. Otec dôvodí, že podľa daňového priznania za rok 2019 ( dodal okresnému súdu ) jeho priemerný čistý mesačný príjem činí cca 476 eur, v prvej polovici roka 2020 podľa výkazu príjmov a výdavkov má priemerný čistý mesačný príjem cca 365 eur - v tejto sume sú zahrnuté aj príspevky od úradu práce a sociálnych vecí súvisiace s poklesom tržieb s ohľadom na koronakrízu. Poukazuje na svoje mesačné náklady na bývanie v sume 200 eur ( vrátane obedov, ktoré mu pripravuje matka ) raňajky a večere zabezpečuje v sume 40-50 eur, náklady cestovania za synom uvádza v sume 50-70 eur, pre syna na stretnutia nosí stravu v sume 20-30 eur. Vznikajú mu aj výdaje na servis auta či skútra, športové aktivity a bežné výdaje súvisiace so životom. Na nové ošatenie a obuv mu v súčasnosti už financie neostávajú, s finančnými problémami mu pomáha matka. Vytýka, že neboli dostatočne zohľadnené jeho výdaje súvisiace s navštevovaním syna v jeho bydlisku.
10. V ďalšej časti odvolania otec požaduje „ zmenu lehoty „ od ktorej môže svojho syna brávať bez prítomnosti matky. Uvádza, že pôvodný rozsudok uvažoval nadobudnutie právoplatnosti v októbri 2020 a následnú lehotu 6 mesiacov na prítomnosť matky s ohľadom na vek dieťaťa. Aby mohol konečne brávať syna počas predĺžených víkendových časov k sebe domov, žiada o úpravu lehoty na konkrétny dátum 30.4.2021, čo je tesne pred dovŕšením druhého roku synovho života Matka mu nedovoľuje zobrať si syna ku nemu domov 2 x mesačne ( ani sa nechystá ) aj keď on súhlasí s jej prítomnosťou na návšteve, tvrdí, že matka svoju osobnú pomstu voči nemu pretavuje cez syna. Synovi na pobyt u neho doma pripravil izbu po bratovi, ktorý odišiel bývať k snúbenici, vytvoril mu detský kútik s hračkami, izba je vybavená aj
posteľou pre prípadný spánok dieťaťa. Dodáva, že so synom má vzájomný pozitívny vzťah. Syn sa ho nebojí a dokážu spolu tráviť čas aj bez prítomnosti matky v dĺžke 3 - 4 hodiny. Navštevuje ho v priemere 3 - krát týždenne s dĺžkou trvania styku 5 - 6 hodín, postupom času si na neho syn privykne ešte viac a preto ho chce zoznamovať aj so svojim prostredím, kde býva.
11. Voči rozsudku sa odvolala aj matka, v odvolaní podanom cestou právnej zástupkyne prioritne uviedla, že vyvíjala iniciatívu, aby sa otec o maloletého Y. zaujímal, informovala ho o míľnikoch v jeho vývine, umožňovala otcovi, aby maloletého navštívil a trávil s ním čas, aj v jej domácnosti. Záleží jej na zdravom fyzickom a psychickom vývine maloletého syna a aj počas prvej vlny epidémie ochorenia COVID -19 dbala na dodržiavanie hygienických opatrení. Hoci súd návrhu otca o vydanie neodkladného opatrenia ( domáhal sa aj úpravy styku s dieťaťom ) - podaný dňa 22.4.2020 nevyhovel, na nariadenom pojednávaní dňa 1.6.2020 navrhol im / rodičom, aby vyskúšali stretnutia s dieťaťom podľa navrhovaného harmonogramu súdom, čomu sa ona aj podrobila a na následnom pojednávaní dňa 13.7.2020 súdu referovala aké skutočnosti vyplynuli zo „ skúšobného „ stretávania sa otca s maloletým. Nakoľko uvedené nie je zachytené v písomnom odôvodnení rozhodnutia, navrhuje, aby sa odvolací súd oboznámil so zvukovým záznamom z pojednávania. V podstate ona popisovala, že pokiaľ otec sa s dieťaťom stretáva v domácom prostredí dieťaťa za jej prítomnosti, je dieťa k stretnutiu s otcom motivované a je s ním spokojné. Otec sa ale stále viac dožaduje byť s mal. Y. sám a bez jej prítomnosti, čo však rieši tak, že jej s mal. Y. v priebehu spoločnej prechádzky napr. ujde, keď je ona zaneprázdnená napr. starostlivosťou o staršiu dcérku alebo zoberie obe deti a stratí sa jej ešte predtým ako sa ona sama na prechádzku stihne obliecť. Tiež trvá otec na tom, aby maloletého syna mohol zobrať do miesta svojho bydliska v V. W. Y., maloletý ale nie je spokojný v detskej autosedačke a počas cesty autom vyžaduje stálu pozornosť, navyše aj z dôvodu, že je ňou maloletý stále pridájaný, preto žiada v záujme mal. Y., aby mohla cestovať s nimi. Otec si ju bráva so sebou čisto pragmaticky, aby mal. Y. v aute zabavila, nakojila a obriadila, inak nedbá na jej upozornenia, aby neodopieral maloletému jeho oprávnené potreby. Vytýka, že počas návštevy otcových príbuzných umožnil otec odovzdávanie mal. Y. z rúk do rúk pre neho cudzím ľuďom, z čoho podľa jej názoru mal. Y. zúskostlivel, omnoho viac sa pripútava k nej, prejavuje obavy z cudzích ľudí. Tieto prejavy maloletého otec bagatelizuje so slovami, že si zvykne. Otec dieťa počas stretnutia neprebaľuje pokiaľ tam nie je ona prítomná, neukladá ho k spánku, dáva mu jesť len suchú stravu. Zanedbávanie osobnej hygieny, spánkového režimu a kŕmenie polotovarmi pri tak veľkorysom nastavení časov stretávania sa otca s maloletým - je podľa matky v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa. Súd pochybil, keď zamietol návrh na vykonanie dokazovania výsluchom jej otca, ktorý ako jediná osoba, občasne sa zúčastňujúca stretnutí otca so synom, mohol svojou výpoveďou potvrdiť jej skutkové tvrdenia.
12. Matka odkazuje aj na správu referátu poradensko-psychologických služieb na ÚPSVaR Žilina (uvádza súd v bode 8 odôvodnenia rozsudku), na názor psychológa, ktorý vníma jej prítomnosť v danom veku dieťaťa pri kontakte s otcom ako odôvodenú a považuje za dôležité zachovať aj denný režim dieťaťa v prípade kontaktu s otcom. Psychológ odporučil zvážiť dočasnú úpravu kontaktu dieťaťa s otcom a prípadne po uplynutí niekoľkých mesiacov prehodnotiť vhodnosť jej formy, či zvážiť súdnoznalecké dokazovanie najlepšieho záujmu dieťaťa. Preto súd pochybil pokiaľ rovno rozhodol, že otec dieťaťa je po uplynutí šiestich mesiacov oprávnený stýkať sa s maloletým bez jej prítomnosti. V uvedenom ohľade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodol rovno o inej úprave styku po niekoľkých mesiacoch, bez náležitého prehodnotenia, ktoré odporúčal psychológ. V tejto odvolaním napadnutej časti sa domáha úpravy stretnutí otca s maloletým každý párny týždeň v pondelok a v stredu od 14,30 hod do 18,00 hod za jej prítomnosti a každý nepárny týždeň v stredu a v nedeľu od 14,30 hod do 18,00 hod za jej prítomnosti.
13. Aj ohľadne príjmových pomerov otca súd dospel podľa názoru matky na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Otec maloletého je živnostník. Z vykonaných listinných dôkazov ( daňových priznaní otca ) vychádzajúce zistenie súdu, že príjem otca, vykázaný v daňovom priznaní bol preukázateľne znížený o v daňovom priznaní vykázané výdavky, je podľa matky nesprávne, ona tvrdí, že faktický príjem otca musí byť vyšší ako vykázaný v daňovom priznaní, práve z dôvodu, že vo vzťahu k daňovej povinnosti nemusel preukazovať daňovo uznateľné výdavky. Z toho je zrejmé, že ročné výdavky vo výške 15.294,79 eur - 428 eur poistenie zodpovednosti = 14.866, 79 eur fakticky len na kancelárske potreby sú absolútne nereálne. Matka vytýka súdu aj pochybenie v jeho procesnom postupe, ktorým jej znemožnil zhrnúť pred skončením pojednávania záverečný návrh, najmä uplatniť náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, čím súd porušil jej práva na spravodlivý súdny
proces o to viac, keď podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje len na návrh. Zotrváva na tom, aby otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého Y. sumou vo výške 150 eur mesačne s účinnosťou od 1.6.2019, čo zakladá v bezprostrednej spojitosti aj vyššiu výšku nedoplatku na výživnom za rozhodné - vymedzené obdobie, čo žiada, aby jej otec splácal v splátkach po 50 eur mesačne.
14. Matka odvolanie uplatnila aj osobným podaním doručeným súdu dňa 21.10.2020, podľa obsahu tohto podania odvolací súd ustálil, že ním matka dopĺňa odvolacie dôvody, preto odvolací súd z predmetného podania už neuvádza tie námietky matky, ktoré boli namietané jej právnou zástupkyňou v odvolaní - ich podstatná časť je aj uvedená v predchádzajúcich odstavcoch tohto rozhodnutia.
15. Matka dopĺňa najmä, že na stretnutia u otca dieťaťa na V. chodila s malým, cestovanie s ním bolo utrpenie, lebo preplakal celú cestu tam aj späť, neznáme prostredie a cudzie tváre si vyžiadali svoju daň, dieťa začalo byť na stretnutiach plačlivé, bojazlivé, úzkostlivé. Jej absencia matky z dohľadu bábätka spôsobila, že na posledných stretnutiach sa jej dieťa nechcelo vôbec pustiť, nepomáhalo ani odpútavanie pozornosti dieťaťa za účelom odvykania od nej. Vytýka aj nesprávne výchovné prístupy otca, tvrdí napr. že otec malému dal otravu na mravce ( plnú dózu - vraj na hranie) čím ho ohrozil na živote, tiež ho nedržal na nezabezpečenom balkóne u nich doma, hoci mu ona a tiež jeho mama kričali nech malého chytí, aby nevypadol, tiež súd sa nezaoberal ani jej obavami o dieťa kvôli autonehode, ktorú spôsobil jeho otec v auguste tohto roka. Rozhádzal sa aj spánkový režim dieťaťa, nakoľko ho otec nevie dať spať. Pravidelne nedodržiava dohody a so synom utečie, schová sa, prípadne ide tak rýchlo, že jej dcérka nestíha a ona musí spomaliť, takto násilne je spôsobená a súdom odôvodnená jej neprítomnosť na stretnutiach s otcom Súrodenci sú na seba naviazaní, zatiaľ vnímajú takéto rozdeľovanie veľmi ťažko. Matka zdôrazňuje, že chce maloletého syna kojiť čo najdlhšie ( aj na odporúčanie detskej doktorky, čo zohľadnené nebolo ) nakoľko trpí atopickým ekzémom, materské mlieko mu vyhovuje, dojčenie je v jeho prospech a má byť dieťa odkojené cca každé 3 hodiny ( aj podľa MUDr. E. Y. z laktačnej ligy ) dieťa ona kojí na požiadanie, niekedy aj častejšie, tekutiny ešte neprijíma, navyše dojčenie je vnímané ako jedno zo základných práv dieťaťa uvedených v Charte o právach dieťaťa podporované aj svetovou zdravotnou organizáciou WHO a UNICEF. Matka rozsiahlo rozoberá v podaní aký priaznivý účinok má dojčenie pre zdravý vývin dieťaťa a v čom jeho prínos spočíva.
16. Podľa jej názoru je nesmierne dôležité, aby dieťa nebolo predmetom, ktorý sa prenáša z bezpečného a známeho prostredia do iného - čo neslúži uspokojovaniu jeho potrieb, ale k uspokojovaniu potrieb a záujmov otca, resp. jeho príbuzných. V teórii vzťahovej väzby zohráva v rannom veku dôležitú úlohu stálosť prostredia a osoby, ktorá sa o dieťa primárne stará. Neústretovosť otca, odmietanie vzájomne vyhovujúcich dohôd, snaha pristupovať k úprave vzťahov a stretávania len z pozície sily, resp. presadzovania svojich práv dokumentuje i odmietanie nielen jej návrhov o rodičovskú dohodu a mediáciu, ale aj odmietanie návrhov spolupráce so psychológom, ktorú mu ponúkol referát poradensko- psychologických služieb ÚPSV a R, s ktorou ona ako matka súhlasila, aj využila ale otec ju odmietol, nakoľko ju nepovažuje za zmysluplnú.
17. Dodáva tiež, že by bola rada, keby súd zohľadnil aj jej právo žiť svoj súkromný život, mať právo na rozhodovanie o využívaní voľného času a záujmov bez vynútených obmedzení, mať možnosť plánovať a zabezpečovať permanentnú starostlivosť o deti, viesť ich k upevňovaniu pozitívnych návykov pravidelným a nenarušovaným denným režimom, nakoľko byť v pozore trikrát do týždňa, čakať kedy príde otec, strachovať sa či sa dokáže primerane postarať o dieťa, je diskomfort, ktorý narúša nielen režim dňa, plánovanie povinností, či iných dôležitých vecí, ktoré potrebujú k svojmu slobodnému prežívaniu a pocitu rovnocennosti ( nielen ona - matka sa chce, resp. musí prispôsobiť a rešpektovať potreby a práva otca, ale rovnakú ústretovosť a rešpektovanie svojich potrieb by chcela pociťovať aj ona ) ale výrazne sa to prenáša i na výchovu a prežívanie detí. Taktiež by rada zredukovala styk s inými osobami a prostredím z dôvodu pandémie Covid 19 a ochrany zdravia nielen detí ale aj svojej , ktorá sa o ne každodenne stará. Nechce uprieť malému právo na oboch rodičov, nechce uprieť právo otca na stretávanie sa s Y., ale má obavy, aby takáto intenzita a najmä spôsob stretávania sa negatívne neodrazili na súčasnom i perspektívnom zdraví a prežívaní. Prostredie a podmienky pre bezpečie a komfort dieťaťa v bydlisku rozvedených rodičov otca nepozná, ale zo šetrenia bytových, rodinných a sociálnych pomerov jasne vyplynulo, že otec nemá vytvorené vhodné bytové podmienky na výchovu a starostlivosť o dieťa. Zohľadnením ňou uvádzaných skutočností navrhuje zmenu úpravy styku otca.
18. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca a k odvolaniu matky sa nevyjadril.
19. Otec v rozsiahlom písomnom vyjadrení k odvolaniu matky rozoberal obdobie spolužitia s ňou počas jej tehotenstva, vyjadroval sa k prepisu polovice nehnuteľnosti, k obdobiu spolužitia po pôrode, opisuje jednotlivé situácie počas návštevy syna v mieste bydliska a v domácnosti matky, vyjadruje sa aj k návštevám ( k ich priebehu ) syna počas pandémie Covid 19, k navrhovanej rodičovskej dovolenke a živnosti, k plateniu výživného, opisuje priebeh jednotlivých už realizovaných stretnutí - odvolací súd v tejto časti odkazuje iba na obsah vyjadrenia otca, s ktorým kolízny opatrovník aj matka mali možnosť sa oboznámiť, pretože predmetné podanie otca im súd doručil na zaujatie stanoviska. Osobitne otec priebeh jednotlivých stretnutí v jeho bydlisku hodnotí ako nadmieru dobré, tvrdí, že na každom jednom stretnutí bola prítomná aj matka, označuje za nehorázne klamstvo, že syn celé cesty v aute preplakal, že mu dal otravu na mravce a tvrdenie matky, že syn bol na nezabezpečenom balkóne sám - je podľa neho holý nezmysel. Zvýrazňuje, že syna nezobral nikdy pred spánkom alebo počas spánku, navyše na niektorých stretnutiach ho dokázal uspať aj bez prítomnosti matky. Vníma celý prístup matky dieťaťa ako hrubú diskrimináciu, jeho neustále prosby narážajú na jej tvrdý odpor. Jeho príjmy zo živnosti sú podložené, vydokladované. Tvrdenie matkinej právnej zástupkyne, že uplatnené výdavky v daňovom priznaní za rok 2019 nie sú reálne je špekuláciou . Porovnávať jeho výdavky za rok 2020 s rokom 2019 sa nedajú. V roku 2020 svoje výdavky musel výrazne skresať, nakoľko nemal dostatočný príjem, veď predsa nemôže kupovať softvérová licencie, kancelársky nábytok, nový počítač resp. komponenty do počítača, platené reklamy na internete a v registroch firiem, meracie prístroje..., keď na to dostatočný príjem nemá. Požiadavka právnej zástupkyne matky, že on má platiť súdne trovy je bezcitná, nemá ani peniaze na vlastného právneho zástupcu a nieto na zaplatenie súdnych trov. Dúfa, že si matka uvedomí, že dieťa má aj otca a zároveň i to, že vzťah otca s dieťaťom sa má budovať od útleho veku a aj v prostredí otca. So súdom stanoveným výživným a ani so stanovením výživného vo vyššej výške nesúhlasí a pre prípad, že by mali byť jeho stretnutia s dieťaťom upravené inak, odvolacieho pojednávania sa nevzdáva. Oprávnene žiada o čo najčastejší styk so synom a o výšku výživného zodpovedajúcu jeho čistému mesačnému príjmu, ktorý v roku 2019 je na úrovni 283 eur.
20. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca poukazuje najmä na to, že otec potvrdzuje v odvolaní, že sa s mal. Y. pravidelne stretáva viackrát do týždňa v jej prítomnosti v mieste bydliska maloletého. Takýto spôsob stretávania sa otca je v záujme dieťaťa, ona ho nerozporuje a umožňuje. Má obavy z toho, že v prípade umožnenia otcovi súdom stretávať sa s mal. Y. v rovnakom rozsahu bez jej prítomnosti, nebude zachovaný najlepší záujem dieťaťa. Opakovane ako v odvolaní a totožnými dôvodmi argumentuje v súvislosti s vytýkaním nedodržiavania nastaveného režimu dieťaťa otcom počas stretnutí. Odmieta akúkoľvek osobnú pomstu voči nemu, snaží sa o to, aby otec so synom strávil plnohodnotný čas a aby sa mu mohol venovať aktivitou, ktorú si zvolí. Popiera, že by otec prispieval na výživu mal. Y. inými vecnými plneniami oproti tým, ktoré mu súd odpočítal od vyčísleného nedoplatku na výživnom. Iné vecné plnenia otec nepreukazuje ani vo svojom odvolaní. Vzdialenosť medzi bydliskom otca a mal. Y. by mohol otec prekonávať aj inými lacnejšími spôsobmi dopravy, než je cestovanie na motorke alebo aute, výdaje v súvislosti s cestovaním otca za synom na motorke alebo na aute sú výdavkami, ktoré nie je nevyhnutné aby otec vynaložil, preto ich súd nesprávne posúdil ako výdavky, ktoré by znižovali jeho príjem pri posudzovaní vyživovacej povinnosti, navyše výživné má prednosť pred akýmikoľvek ostatnými výdavkami rodičov a dieťa má právo sa podieľať na ich životnej úrovni. Dodáva, že otec žije v domácnosti s dvoma ďalšími dospelými osobami s ktorými sa delia o výdavky spojené so stravou a bývaním a ona je samoživitelka, obýva starší rodinný dom a osobne sa stará o dve maloleté deti, pričom jej jediným príjmom je aktuálne rodičovský príspevok a rodinný prídavok na deti. Matka navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnúť tak, ako to požadovala vo svojom odvolaní. V zhode s návrhom žiada určiť výživné na maloletého vo výške 150 eur mesačne od 1.6.2019 a vychádzajúc z tejto určenej výšky výživného navrhuje vymedziť aj nedoplatok na výživnom, po odrátaní preukázateľne zaplateného výživného a iných príspevkov otca na výživu dieťaťa v období od 1.6.2020 do vynesenia rozsudku.
21. Vo vyjadrení k vyjadreniu otca - matka opätovne uvádza, že otcovi dieťaťa v styku so synom nebráni, nech mu akokoľvek ide v ústrety, aj tak nie je spokojný, vo vyjadrení otca podľa jej názoru je veľa urážok a nepravdivých tvrdení voči jej osobe. Zotrváva na svojej požiadavke, aby odvolací súd nariadil odvolacie pojednávanie. V ďalšom matka odkázala na obsah svojho odvolania. K uvádzanému vyjadreniu pripojila odvolanie plnomocenstva, ktoré dňa 6.7.2020 udelila JUDr. Anne Gašpercovej.
22. Otec v ďalšej písomnej reakcii uviedol najmä, že tiež má pripomienky k výchove matky a k jej správaniu sa voči nemu, avšak jej výchovu a bytové podmienky nehodlá hodnotiť ako to robí ona, takisto nebude uvádzať ako sa ona správa ku nemu. Nebude využívať súd nato, aby si medzi sebou posielali odkazy. Bližšie sa vyjadroval k otázke úpravy styku so synom a k otázke výživného - aktuálne v odvolacom konaní. Vytýka matke, že ona si s maloletým cestuje k svojim rodičom do A. a jemu odmieta právo si ho zobrať k sebe na pár hodín. Ak vychádza z predpokladu, že syna bude navštevovať podľa pôvodného rozsudku 3x týždenne a z toho 4 x mesačne ( cez víkendy ) musí cestu absolvovať dvakrát, musí pre syna prísť a potom ho priviezť naspäť, čo znamená, že najmenšie mesačné náklady na cestovanie za synom majú hodnotu 69,12 eur, lacnejšie to už ide jedine peši alebo na bicykli, ale na vzdialenosť 70 km je to nereálne. Cez víkend keď syna bude brávať ku sebe domov mu pribudnú ďalšie náklady. Pri každej návšteve syna mu kupuje či už ovocie, alebo iné veci na jedenie - o nákupe týchto vecí dokladá aj potvrdenky ( nie všetky ), s ktorými ešte disponuje. Matka veľmi dobre vie, že synovi nosí na stretnutia potraviny , preto odmieta klamlivé tvrdenie, že syna inak nevyživuje. Naďalej tvrdí ( tak ako doposiaľ ), že jeho finančná situácia nedovoľuje prispievať 150 eur mesačne ani 100 eur mesačne. Navyše, matka namiesto toho, aby si výživné žiadala aj na jej dcéru sa vyjadrila, že ona zo svojich dávok bude živiť V. a on sa má finančne postarať o Y.. Napokon otec vyhlásil, že sa so synom chce stretávať bez toho, aby sa musel doprosovať, vedieť, kedy môže byť s ním, aby si vedel urobiť harmonogram.
23. Matka v ďalšej písomnej reakcii poukazuje najmä na to, že otec okrem sumy doteraz určeného výživného 70 eur mesačne na starostlivosť dieťaťa neprispieva, nechce urobiť nič preto, aby sa ako rodičia začali o synovi komunikovať, resp. aby sa komunikácia zlepšila a hlavne, aby nejaká bola, mediáciu aj spoločné sedenie u psychológa odmieta. Jeho krivé obvinenie, že on sa má finančne postarať o syna a ona bude živiť len svoju dcéru - je maximálne urážajúce a ponižujúce, aby rozdelila svoje vlastné deti. Prezentuje opísaním rôznych situácií ako sa ona utvrdila v tom, že otec nedbá o bezpečnosť maloletého dieťaťa, práve kvôli jeho ľahostajnosti a nezodpovednosti chce byť prítomná na stretnutiach kým je maloletý tak v útlom veku.
24. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej iba „ CSP „ ) po zistení, že odvolanie podali v zákonnej lehote na to oprávnení účastníci, proti rozsudku ktorému je odvolanie prípustné, nebol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, keďže v súdenej veci ide o mimosporový charakter konania, bez odvolacieho pojednávania, procesne postupujúc v zmysle § 378 ods. l CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil vo výrokoch určenia výživného, nedoplatku výživného a vo výroku úpravy styku otca s maloletým ( a v na tento výrok bezprostredne nadväzujúcich právach a povinnostiach ) a vo zvyšku - zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti matky s oprávnením rodičov ho zastupovať a spravovať jeho záležitosti, zamietnutia návrhu matky vo zvyšku výživného potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
25. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že okresný súd vykonal dokazovanie v relevantnom rozsahu z ktorého skutkový stav veci ustálil akceptovateľne, zo skutkového stavu zisteného okresným súdom aj odvolací súd vychádzal. Avšak zohľadnením individuálnych súvislostí dané aj v povahe ( v riešených sporných otázkach ) rodinno-právnej veci, odvolací súd považoval za primerané možnostiam, schopnostiam povinného rodiča aj rozsahu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa výživné určiť nižšou sumou ako to v rozsudku určil okresný súd a aj rozsah a intenzitu stretnutí otca s maloletým vymedzil odvolací súd hoc v užšom rozsahu ako okresný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí, ale umožnil stretnutia otca s maloletým bez prítomností matky - pre takúto úpravu vzhliadol podmienky a časové vymedzenie jednotlivých stretnutí otca s maloletým nastavil tak, aby zodpovedalo a zohľadnilo aj denný režim dieťaťa ( vrátane toho, že dieťa je kojené matkou ).
26. Po oboznámení sa aj s obsahom písomných podaní, ktoré rodičia v odvolacom konaní produkovali iste dajú za pravdu obaja odvolaciemu súdu, že existujúca animozita v ich vzájomných vzťahoch, názorové rozdiely ako, akým spôsobom nastoliť podmienky pre úpravu práv a povinností rodičov k svojmu dieťaťu viedlo k záveru o nutnosti túto úpravu súdnym rozhodnutím riešiť. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky má svoju oporu vo vykonanom dokazovaní, teda, že matka túto starostlivosť svojmu dieťaťu zabezpečuje riadne, následne je vecne správne rozhodnutie súdu aj v tej časti pokiaľ oboch rodičov oprávnil maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom okresného súdu, že podmienky pre určenie výživného na maloletého na matkou navrhovanú sumu 150 eur mesačne v súdenej veci splnené nie sú, napokon výsledok dokazovania nepreukázal ani to, že by príjmové, majetkové pomery otca, úroveň jeho života umožnili prispievať určenou výškou
výživného - v sume 100 eur mesačne. Tu odvolací súd poznamenáva, že aj hranica určenej výšky výživného je limitovaná majetkovou, príjmovou situáciou, životnou úrovňou povinného rodiča. Odvolací súd vychádzajúc z výsledkov vykonaných dôkazov okresným súdom nezistil ani nadštandardné príjmové pomery ani nadštandardné majetkové pomery otca, ktoré by svedčili o nastavení vysokého štandardu jeho života. Práve naopak, otcov príjem je podložený relevantnými listinnými dôkazmi, vykonáva živnosť, v roku 2019 konštatovaný príjem zo živnosti - nie je príjem vysoký, nie je možné opomenúť, že hoc vyživovacia povinnosť otca je voči maloletému synovi prioritná, avšak aj na jeho strane ako na strane matky vznikajú náklady na bežný život ( na stravu, bývanie ), navyše nemožno nezohľadniť, že v dôsledku pandemickej situácie je aj jeho uplatnenie na trhu práce obmedzené, čo osvedčuje aj skutočnosť, že sa stal poberateľom tzv. pandemického príspevku ( táto skutočnosť bola známa už v dobe rozhodovania okresného súdu ). Nezistil odvolací súd z obsahu spisu, že by otec vynakladal také náklady, ktoré z jeho strany nie je nevyhnutné vynaložiť, na úkor plnenia vyživovacej povinnosti voči synovi. Treba poznamenať i tú skutočnosť, že výživné nie je príjmom matky, nemôže vykryť nedostatok jej príjmu, ale má konzumný charakter - teda slúži na pravidelné mesačné konzumovanie v prospech dieťaťa. U otca zohľadňuje odvolací súd ako opodstatnený výdavok aj náklady na dochádzku za maloletým synom do miesta jeho bydliska. Na druhej strane ale považuje otcom navrhovanú sumu 70 eur mesačne za výživné nízke. V súhrne všetkých uvádzaných súvislostí s prihliadnutím aj na nízky vek maloletého, na to, že jeho odôvodnené potreby sú v štandardnom rozsahu - za primerané pomerom vyhodnotil odvolací súd výšku výživného od otca na maloletého v sume 85 eur mesačne a povinnosť otca prispievať touto sumou výživného k rukám matky určil od 1.6.2019. Vo zvyšnej časti - nad sumu 85 eur mesačne do 100 eur mesačne návrh matky od 1.6.2019 zamietol.
27. Nedoplatok na výživnom odvolací súd vyčíslil za obdobie od 1.6.2019 do 30.9.2019 ( vrátane mesiaca september ) - teda za totožné obdobie ako okresný súd. Za uvedené obdobie bolo povinnosťou otca k rukám matky zaplatiť sumu 1 360 eur ( 16 mesiacov x 85 eur ), zaplatil v období od januára 2020 do septembra 2020 ( vrátane ) výživné 630 eur ( 9 x 70 eur ) a poskytol v prospech dieťaťa vecné plnenia v sume 212,34 eur, jeho zostávajúcou povinnosťou je tak k rukám matky zaplatiť nedoplatok výživného vo výške 417,66 eur, ktorý mu povolil odvolací súd splácať v splátkach po 25 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok nezaplatením čo i len jednej splátky k rukám matky.
28. Medzi rodičmi je naďalej sporná otázka ako upraviť, vymedziť styk otca s maloletým synom. Ako to konštatoval aj okresný súd absentuje korektná, účinná rodičovská spolupráca, navyše odvolací súd podľa obsahu podaní, ktoré účastníci v odvolacom konaní produkovali, poníma, že rozpor, názorové rozdiely súvisia jednak aj výsledkom doteraz realizovaných stretnutí otca za prítomnosti matky - čo zrejme očakávanú kvalitu podľa hodnotenia rodičov nenaplnilo, navyše si dovoľuje odvolací súd poznamenať, že prebiehajúce súdne konanie sťažilo i prípadnú snahu, záujem ( napr. matky o odbornú intervenciu ) o nápravu. Je tak nanajvýš nevyhnutné, aby pravidlá stretnutí ( styku ) otca boli vymedzené súdnym rozhodnutím. Zákonná úprava konkrétne pravidlá nenormuje, je tomu tak preto, lebo každá rodinno-právna vec je individuálna, vzájomné vzťahy v rodinách sú rozmanité, líšia sa osobnostné nastavenia rodičov, podmienky v ktorom maloleté deti vyrastajú a pod. Preto v každej rodinno - právnej veci je povinnosťou súdu vyhodnocovať sporné otázky z pohľadu individuálnych súvislostí s akcentom aj záujmu dieťaťa. Krajský súd nepochybuje o tom, že matka je starostlivá, oddaná svojmu dieťaťu, chce ho vychovávať čo najlepšie, na druhej strane matka nemôže opomenúť, že dieťa má aj druhého rodiča na ktoré dieťa tiež právo má a tento druhý rodič - otec sa o rodičovské oprávnenia voči svojmu dieťaťu aktívne aj uchádza. V súdenej veci rodinná situácia je komplikovaná aj skutočnosťou, že rodičia dieťaťa v spoločnej domácnosti nežijú, ich bydliská sú od seba vzdialené. Navyše rezonuje aj nízky vek maloletého ( dovŕšil už 2 roky ) a jeho nastavený denný režim - do toho patrí aj pravidelné kojenie matkou. Odvolací súd hodnotí za nepochybne preukázané, že pozitívne väzby medzi otcom a synom sú vytvorené, maloletý otca pozná, stretávali sa spolu, otec prejavuje o syna aktívny záujem, na jeho výchove chce aspoň v rámci upravených stretnutí participovať, vidieť ako syn napreduje, rastie, realizovať i voľnočasový program. Matka opakovane prezentuje, že má záujem o to, aby sa otec s maloletým synom stretával, nenamieta vytvorený pozitívny vzťah medzi maloletým a otcom, tvrdí, že otcovi v stretnutiach so synom nebráni - za tejto situácie potom odvolací súd nevidí dôvod neupraviť stretnutia otca so synom bez prítomnosti matky - o čo sa otec aj uchádza. Pokiaľ má byť prítomnosť matky vyžadovaná z dôvodu, že dieťa je kojené - túto skutočnosť zohľadnil odvolací súd pri vymedzenej dobe jednotlivých stretnutí ( v rozsahu 3 hodín ) a je o tom presvedčený, že otec túto potrebu svojho syna bude aj akceptovať. Pokiaľ matka svoju prítomnosť dôvodila - že dieťa má byť prebaľované, treba
aj otcovi dať priestor, aby samostatne vykonával činnosti súvisiace so zabezpečovaním potreby svojho maloletého syna a jeho potreby spoznával aj osvojoval. Navyše, komunikačné problémy medzi rodičmi nedávajú záruku kvalite priebehu jednotlivých stretnutí otca so synom. Z týchto dôvodov odvolací súd oprávnil otca, aby v uvedených vymedzených dňoch sa s maloletým mohol stretávať bez prítomnosti matky. Pri nastavení časového intervalu stretnutí otca s dieťaťom zohľadnil útly vek dieťaťa, z tohto pohľadu, že dieťa je pravidelne kojené, preto predpokladá, že otec so synom nastaví voľno-časový program počas jednotlivých dní v mieste blízkom bydlisku maloletého dieťaťa. Počas vymedzenej doby aj matke sa vytvorí priestor, aby si nastavila svoj individuálny voľnočasový program, prípadne sa viac individuálne venovala svojmu druhému dieťaťu - maloletej dcére.
29. Žiada sa dodať, že v skvalitnení rodičovskej spolupráce je podstatná vôľa oboch rodičov v záujme svojho dieťaťa skonsolidovať narušené vzťahy, bez prejavenej obojstrannej ich vôle totiž môže byť aj prípadná odborná intervencia sťažená. O nastavenie dobrej, korektnej rodičovskej spolupráce v záujme budúcnosti svojho dieťaťa treba, aby sa usilovali obaja rodičia.
30. Krajský súd postupujúc podľa § 396 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku napokon rozhodoval o náhrade trov celého konania ( prvoinštančné a odvolacie ) aplikáciou ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal. V súdenej veci predmetom rozhodovania bola vec starostlivosti súdu o maloleté dieťa, v takomto type konania každý z účastníkov znáša svoje trovy - výnimku z tohto princípu rozhodovania odvolací súd nezistil.
31. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.