Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX

bytom C. XX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX a otca: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX, C. H. A., o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX v sume 110 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého, s účinnosťou od XX.XX.XXXX. II. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 04.01.2023 do 31.05.2024 vo výške 422,58 eur je otec povinný zaplatiť v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.

III. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

IV. Týmto mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -117 z 09.09.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -255 z 30.06.2021 v časti výživného.

V. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 04. 01. 2023 bol na Okresnom súde Žilina prijatý návrh matky, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 85 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. V podanom návrhu uviedla, že výživné na maloletého A. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 09.09.2019, sp. zn. , vo výške 100 eur mesačne a tento rozsudok bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 30. 06. 2021, sp. zn. a výživné bolo určené na 85 eur mesačne. T. č. je na neplatenom rodičovskom príspevku, rodičovský príspevok jej bol naposledy vyplatený v 06/2022. V súčasnosti je v siedmom mesiaci tehotenstva a maloletý A. je pri nej doma. Býva spolu s maloletým A. a 7- ročnou dcérou C. B., nar. XX. XX. XXXX v 2-izbovom rodinnom dome, na ktorý si zobrala hypotéku a je v jej vlastníctve. Otec ešte nenarodeného dieťaťa je A. otec a okrem platenia výživného v sume 85 eur mesačne ničím na domácnosť neprispieva, lebo nebývajú spolu. Financie na potraviny jej dávajú rodičia, jej matka pracuje ako učiteľka na ZUŠ a jej otec je na starobnom dôchodku. Mesačne jej dávajú v hotovosti cca 100 eur na potraviny a okrem toho jej matka robieva nákupy potravín a iných vecí do domácnosti, za ktoré jej nedáva peniaze. Potravinovú

výpomoc má aj od obce a susedov. Má vysokoškolské vzdelanie v odbore masmediálna komunikácia, avšak kvôli tehotenstvu sa jej nedarí nájsť zamestnanie a je vedená na zdravotnej poisťovni ako osoba starajúce sa o dieťa do 6 rokov, nemá nárok ani na tehotenský príspevok. Otec dieťaťa býva v rodinnom dome u svojich rodičov, je živnostník a pracuje ako projektant – statik. Ona poberá prídavky na dve deti a príspevok v hmotnej núdzi v celkovej sume 220 eur. Výživné na maloletú dcéru C. určené nemá, nakoľko dcéra nemá v rodnom liste určeného otca. Maloletý A. má atopický ekzém, kde sú výdavky na lieky cca 8 eur mesačne a potom má iba bežné výdavky na stravu 150 eur, ošatenie a obuv 20 eur a na hygienu 10 eur. Za elektrinu v dome platí mesačne 100 eur, drevo na vykurovanie 600 eur ročne. Nedokáže finančne zabezpečovať potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa prirodzene zvyšujú.

2. Otec sa k návrhu písomne vyjadril vo svojom písomnom podaní, podanom osobne na Okresnom súde Žilina dňa 16.02.2023. Vo svojom vyjadrení uviedol, že s návrhom na zvýšenie výživného z terajšej sumy 85 eur na žiadanú sumu 200 eur nesúhlasí. Výška výživného bola krajským súdom stanovená na základe zdokladovaných príjmov a výdavkov. Jeho finančná situácia sa od tej doby nezlepšila. Práve naopak došlo jej miernemu zhoršeniu. Počas doby covidu mu pomáhali príspevky vyplácané štátom v rámci tzv. Prvej pomoci, ktoré boli viazané na pokles príjmov. V súčasnosti už žiadne príspevky nie sú vyplácané a je odkázaný len na príjem zo živnosti. Covidovú krízu vystriedala kríza vojnová, ktorá okrem iných negatívnych dôsledkov spôsobila výrazné zdraženie stavebných materiálov a práce, následkom čoho došlo k útlmu stavebnej produkcie. Pracovných zákazok ubudlo. Dôkazom toho sú aj jeho príjmy za posledné roky, ktoré dokladuje daňovými priznaniami. Čo sa týka tvrdenia matky, že okrem výživného inak neprispieva, toto nie je pravda. Pri každej návšteve syna vždy prinesie potraviny, ktoré majú deti radi v približnej hodnote 3 až 5 eur. Nepravidelne kupuje aj iné potraviny, napríklad maslo, mlieko, pečivo. Z vlastnej záhrady jej počas sezóny nosieva vypestovanú zeleninu – zemiaky, mrkvu, fazuľu, tekvicu, paradajky. Na spoločných výletoch hradí financie spojené s cestovaním a kúpou potravín ako napríklad zmrzlina, hranolky, pizza. Keďže jeho príjem je nízky a nevie matke pomôcť finančne, tak sa jej to snaží vynahradiť svojou prácou napríklad pomohol jej s porezaním dreva na kúrenie, jeho uloženia, prípravou triesok na rozkurovanie. Ako ďalšiu výpomoc uviedol vozenie matky z miesta jej trvalého bydliska do F. a späť k lekárovi, zubárovi a podobne. Býva s rodičmi v ich dome, keďže finančná situácia, mu nič iné nedovoľuje. Mesačne prispieva sumou 250 eur, ktorá je určená na úhradu inkasných poplatkov ako elektrina, plyn, voda, kúrenie, smeti a nákup potravín na prípravu obedov. Je vlastníkom 15 ročného automobilu a 4 ročného motocykla. Nič iné nevlastní. Keďže finančná situácia matky nie je dobrá, niekoľko krát ju nabádal, aby išla bývať k rodičom, keď nie je schopná o uplatiť rodinný dom.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavili matka, otec a kolízny opatrovník. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky a listinným dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis.

4. Matka na pojednávaní uviedla, že s otcom maloletého vychádzajú dobre, len sa nevedia dohodnúť na financiách. Otcovi príde, že suma 85 eur na syna je dostačujúca. Ona na konci mesiaca však nevychádza. Zabezpečuje všetko, stravu, oblečenie, hygienu, náklady na bývanie. Keď si od otca pýta, aby jej prispel na obuv alebo oblečenie syna, nie je ochotný prispieť. Nad rámec výživného otec neposkytuje nič, zakúpi sem-tam nejaké ovocie alebo mliečne výrobky pre maloletého. Nad rámec výživného neprispeje na oblečenie alebo obuv. Iný nákup potravín, z ktorých by sa napríklad dalo navariť, nezakúpi. Naďalej býva v rodinnom dome, kde platí elektrinu 80 eur, vodu 15 eur, internet 13,38 eur a poplatok za smeti. Nevie uviesť, koľko to bolo minulý rok a tento rok si ešte nebola prevziať výmer. V spoločnej domácnosti žije so synom A., dcérou C. a I.. Od posledného rozhodnutia súdu jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej I.. Jej príjem pozostáva z rodinných prídavkov na tri maloleté deti a rodičovského príspevku na maloletú I., spolu vo výške 525 eur a výživné na maloletého Matúša 85 eur. Vo vzťahu k maloletej I., otec dieťaťa nie je zapísaný v rodnom liste, stále čaká, že sa s otcom dieťaťa mimosúdne dohodnú. Otcom dieťaťa je otec maloletého A., pán E. F. a on to vie. S maloletým A. je otec v kontakte každý týždeň, prichádza tak raz do týždňa. Niekedy príde aj na celý deň. Medzi výdavky maloletého patrí strava 150 – 170 eur, oblečenie a obuv 20 eur, prípravky ako maste a oleje na atopický ekzém okolo 7 eur mesačne, hygiena asi 5 eur, hračky 10 – 15 eur mesačne. Syna sa snaží viesť k športovým aktivitám, kupovala mu korčule, kúpila mu lyžiarsku výstroj z bazára, čo stálo okolo 150 eur, otec na toto neprispel.

5. Otec na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s tým, že by matke prispieval len výživným 85 eur. Pred rokom alebo pred dvomi jej poskytol finančné prostriedky na elektrinu 100, a potom ďalších 50 eur. Mala to byť pôvodne pôžička, do dnešného dňa mu však matka tieto peniaze nevrátila. Rovnako tak

synovi kúpil topánky za 50 eur, dal mu futbalové tričko. Pri každej návšteve, keď príde za synom, kúpi ovocie alebo pribináčiky. Donesie rovnako zeleninu, ktorú dopestuje s rodičmi v záhrade. Rovnako tak sa podieľal aj na takých výdavkoch, ako je lyžovačka. Matka tvrdí, že kúpila výstroj za 150 eur, no on zaplatil cestu a lístok na vlek. Za túto zimu ho to vyšlo okolo 50 alebo 60 eur. Čo sa týka oblečenie, maloletý väčšinou nosieva obnosené veci, čo si on všimol. Rovnako tak matke vypomáha aj s tým, keď potrebuje ísť s niektorým z detí na vyšetrenie. Pre neho to znamená minimálne cestu 110 km, nakoľko ide C. H. A. – C., potom do F., zo F. do C. a opätovne do C. H. A.. Cesta tak vychádza okolo 10 eur. Jeho pomery sú približne rovnaké ako v čase posledného rozhodnutia. Doba je ťažká, jeho príjem je okolo 400 eur mesačne. Uvažoval, že by sa zamestnal, avšak nevidí v tom výhodu, ktorú mu prináša práve činnosť na živnosť. Môže byť so synom kedykoľvek chce. Vzhľadom na svoje odborné zameranie, by ani prácu v rámci regiónu nenašiel. Je tu prevažne automobilový priemysel. Za synom chodieva tak dvakrát do týždňa prevažne v týždni, kedy absolvujú výlety, cez víkend výlety absolvujú spoločne aj s matkou a ostatnými deťmi. Naďalej býva u svojich rodičov. Prispieva sumou 250 eur. V spoločnej domácnosti žije on, jeho otec a matka. Matka ešte pracuje, otec je na dôchodku. Mesačne prispieva sumou 250 eur, je to na energie, ako aj na stravovanie. K výške nákladov na bývanie, ako je elektrina, plyn, voda a smeti sa vyjadriť nevie. Drevo sa kupuje na sezónu tak za 2000 eur. Smeti sú 45 eur na osobu. Vyživovacia povinnosť mu nepribudla, pokiaľ matka tvrdí, že I. je jeho dcéra, nie je zapísaný v rodnom liste z toho dôvodu, nakoľko nemohol dieťaťu dať ani meno, ani svoje priezvisko. Na výžive tohto dieťaťa sa podieľa tým, že kupuje plienky. Mesačne je to asi 20 – 30 eur. Ďalšie jeho výdavky sú strava okolo 50 – 60 eur, to sú raňajky a večere, benzín 40 – 50 eur, najmä na cestu za A. a výlety, ktoré s ním absolvuje. Na šport vynakladá okolo 100 eur ročne, telefón má 10 eur mesačne, TV platí 12 eur a internet 10 eur mesačne. Výdavky hradí zo svojho príjmu, pokiaľ mu nepostačuje, požičiava mu mama, prípadne dá menšiu sumu na príspevok na spoločnú domácnosť.

6. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd podanému návrhu na zvýšenie výživného vyhovel, s prihliadnutím na výdavky maloletého dieťaťa je suma 85 eur nepostačujúca. Výživné navrhol do sumy 150 eur mesačne.

7. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. -117 z 09.09. 2020 súd maloletého A. zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého A. vo výške 100 eur mesačne. Styk otca s maloletým A. upravil tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny týždeň v utorok, stredu a piatok od 13:30 do 18:00 hod, každý nepárny týždeň vo štvrtok, v sobotu a nedeľu od 13:30 do 18: 00 hod po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia v prítomnosti matky, po uplynutí 6 mesiacov v určené dni a hodiny bez prítomnosti matky. Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. -255 z 30. 06. 2021 zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a určil vyživovaciu povinnosť otca vo výške 85 eur mesačne a zmenil úpravu styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým A. každý nepárny týždeň v piatok, sobotu a nedeľu od 15,00 hod do 18,00 hod a každý párny týždeň štvrtok, piatok od 15,00 hod do 18,00 hod v neprítomnosti matky.

8. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina z 09. 02. 2023 matka bola poberateľkou prídavkov na deti, rodičovského príspevku a dávok v hmotnej núdzi. Príjemcom pomoci v hmotnej núdzi bola v období od 01. 10. 2018 do 31. 01. 2020 a od 01. 07. 2022, pričom nárok trvá. Pre rok 2022 poberala dávky v hmotnej núdzi vo výške 160 eur mesačne, v októbri 2022 je bola vyplatená dávka v sume 260 eur, v roku 2023 v sume 178,30 eur. Prídavky na dieťa poberá na dve deti pre rok 2022 v sume 51,76 eur do júna 2022 a od júla 2022 v sume 60 eur mesačne, od januára 2023 v sume 120 eur. Rodičovský príspevok v súvislosti so starostlivosťou o maloletého A. poberala v období od 01. 05. 2019 do 31. 05. 2022, pre rok 2022 v sume 280 eur.

9. Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina z 19.03. 2024 matka je poberateľkou prídavkov na tri maloleté deti v sume 180 eur mesačne. V súvislosti so starostlivosťou o maloletú I. B., nar. XX. XX. XXXX je poberateľkou rodičovského príspevku od 01. 03. 2023 do 31. 03. 2026 , za rok 2023 v sume 301 eur, od augusta 2023 v sume 345,20 eur a pre rok 2024 v sume 345,20 eur. V období od 01. 07. 2022 do 31. 03. 2023 bola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, pre rok 2023 v sume 178,30 eur. V marci 2023 jej bol vyplatený príspevok pri narodení dieťaťa v sume 829,86 eur .

10. Podľa lustrácie v Živnostenskom registri otec vykonáva podnikateľskú činnosť s hlavným predmetom podnikania – vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien

týchto stavieb na základe oprávnenia zo 01. 04. 2012. Ďlšie predmety podnikania súvisia so stavebnou činnosťou, maloobchodom, veľkoobchodom, počítačovými službami, vedením účtovníctva.

11. Podľa daňového priznania za rok 2021 príjmy mal 9.100 eur, výdavky 8325,52 eur, základ dane 774,48 eur. Podľa daňového priznania za rok 2022 príjmy mal 10.400 eur, výdavky 9.435,42 eur, základ dane 964,58 eur. Podľa daňového priznania za rok 2023 príjmy mal 16.410 eur, výdavky 13253,48 eur, základ dane 3.156,52 eur. Za obdobie roka 2024 (január – marec) mal podľa tabuľkového prehľadu príjmy 2.200 eur, výdavky 913,35 eur (odvody do zdravotnej a sociálnej poisťovne).

12. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoji životných nákladov.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. V prejednávanej veci bola predmetom konania úprava výživného – zvýšenie výživného na maloletého A. a preto v zmysle ustanovenia súd zisťoval a následne vyhodnocoval zmenu pomerov, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie výživného, pričom zmena rozsudku je vždy prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

14. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

15. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného dieťaťa a jednak na strane povinného rodiča. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na vek a zdravotný stav dieťaťa, fyzickú a duševnú vyspelosť, spôsob a rozsah jeho prípravy na budúce povolanie a ďalšie okolnosti. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Potreby oprávneného dieťaťa sa však vždy posudzujú s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb voči ktorým majú vyživovaciu povinnosť, je tiež potrebné zohľadniť starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov.

16. Súd pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného vychádzal zo skutočnosti, že naposledy súd o vyživovacej povinnosti otca rozhodoval v roku 2021. Vzhľadom na uvedené posúdil pomery na strane všetkých účastníkov, t.j. tak na strane povinného otca, matky, ktorá má rovnako vyživovaciu povinnosť, ako aj na strane maloletého dieťaťa. V čase posledného rozhodnutia súdu maloletý A. bol v osobnej starostlivosti matky, mal 2 roky. Matka s maloletým A. žila v 2-izbovom rodinnom dome v jej vlastníctve, ktorý financovala hypotékou. Matkin jediný príjem predstavoval rodičovský príspevok, spolu s rodinnými prídavkami na dve maloleté deti poberala vo výške 319 eur. Náklady na bývanie mala – vodné, stočné 6 eur mesačne, elektrinu 30 eur, komunálny odpad 4 eurá, TV 4,64 eurá. Otec bol SZČO, podľa daňového priznania za rok 2019 mal príjmy 21.010 eur, výdavky 15.294,79 eur, zaplatené poistné predstavovalo 2.688,79 eur, uplatňoval výdavky percentom z príjmov. Za obodbie 01-06/2020 z výkazu príjmov a výdavkov, faktúr mal príjmy spolu so štátnym príspevkom 4.730 eur, odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne v sume 1.418,79 eur. Býval s rodičmi v rodinnom dome, kde prispieval na bývanie a stravu 200 eur mesačne. Výživné na maloletého mal určené vo výške 85 eur mesačne. Matka mala aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemal.

17. Zmena pomerov u matky: Matka v súvislosti so starostlivosťou o maloletého A. poberala v období od 01. 05. 2019 do 31. 05. 2022, pre rok 2022 v sume 280 eur. V období od 01. 07. 2022 do 31. 03. 2023 bola príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, pre rok 2023 v sume 178,30 eur. Matka je poberateľkou prídavkov na deti, prídavky na dieťa poberá na dve deti pre rok 2022 v sume 51,76 eur do júna 2022 a od júla 2022 v sume 60 eur mesačne, od januára 2023 v sume 120 eur, od marca 2023 na tri deti v sume 180 eur mesačne. V súvislosti so starostlivosťou o maloletú I. B., nar. XX. XX. XXXX je poberateľkou rodičovského príspevku od 01. 03. 2023 do 31. 03. 2026 , za rok 2023 v sume 301 eur, od augusta 2023 v sume 345,20 eur a pre rok 2024 v sume 345,20 eur. Žije v spoločnej domácnosti s 3 maloletými deťmi - C. B., nar. XX. XX. XXXX, A. B., nar. XX. XX. XXXX a I. B., nar. XX.XX. XXXX. Bývajú v rodinnom dome, ktorý vlastní matka. Náklady na bývanie predstavujú elektrina 80 eur, voda 15 eur, internet 13,38 eur a poplatok za smeti. Oproti poslednému rozhodnutiu zmena pomerov na strane matky nastala pokiaľ ide o hypotéku, ktorú už splatila. Jej príjem aj v súčasnosti predstavuje len rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k dcére I. B., nar. XX.XX. XXXX. Ako uviedla na pojednávaní otec dieťaťa nie je zapísaný v rodnom liste, stále čaká, že sa s otcom dieťaťa mimosúdne dohodnú. Otcom dieťaťa je otec maloletého A., pán E. F. a vie to. Zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloletú I., vzhľadom na jej útly vek je prekážkou na strane matky, aby pracovala, prípadne si dopĺňa svoj príjem.

18. Zmena pomerov otca: Otec tak ako v čase posledného rozhodnutia pracuje ako SZČO – zhotovovanie projektov – statik. Jeho príjem bol zisťovaný z predložených daňových priznaní za rok 2021, 2022 a 2023. Za rok 2024 z predloženého tabuľkového prehľadu príjmov a výdavkov a doložených faktúr. Ako svoje výdavky otec uviedol: mesačný príspevok 250 eur na energie, ako aj na stravovanie, poplatok za smeti 45 eur na osobu a rok, strava 50 – 60 eur, benzín 40 – 50 eur, najmä na cestu za A. a výlety, ktoré s ním absolvuje, šport okolo 100 eur ročne, telefón 10 eur mesačne, TV 12 eur a internet 10 eur.

19. Na základe vykonaného dokazovania, dospel súd k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný, súčasná suma výživného je nedostatočná pre pokrytie zvýšených výdavkov maloletého. Príjmové možnosti matky sú v dôsledku ďalšej vyživovacej povinnosti a zabezpečovania osobnej starostlivosti o maloleté dieťa obmedzené. Jej jediný príjem predstavuje štátna sociálna dávka – rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Matka z tohto príjmu zabezpečuje potreby 4- člennej domácnosti. Otec naďalej pracuje ako SZČO, dosahovanie príjmov na jeho strane nie je ničím obmedzené v porovnaní s možnosťami matky. Napriek tomu prezentuje, že dosahuje príjem porovnateľný s príjmom matky, ktorý však v jej prípade predstavujú len štátne sociálne dávky. Otec zo svojho príjmu zabezpečuje svoje potreby a plní si vyživovaciu povinnosť na maloletého A., časť svojich potrieb ako bývanie a stravu si zabezpečuje prostredníctvom príspevku v spoločnej domácnosti u rodičov. V čase posledného rozhodnutia tento príspevok bol 200 eur, aktuálne je 250 eur, čo reflektuje zvýšenie cien energií a cien potravín. Uvedená skutočnosť sa však dotkla každej domácnosti, teda aj domácnosti matky a maloletého A., nakoľko to sú náklady, resp. výdavky ktoré znáša každý. Niet pochýb o tom, že oprávnené potreby maloletého a s tým súvisiace výdavky od poslednej úpravy výživného narástli v dôsledku vývoja životných nákladov (§ 78 ods. 3 ZoR), a to vzhľadom na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného. Zvýšené výdavky súvisia jednoznačne s jeho fyzickým vekom. Maloletý má naďalej bežné výdavky spojené s bývaním, stravovaním, obliekaním, pričom je možné konštatovať, že tieto výdavky sú bežnými výdavkami, ktoré nie je nijako zvláštne potrebné preukazovať, pretože ide o skutočnosti všeobecne známe ( ). Každý vie, koľko stálo a stojí bývanie, stravovanie, obliekanie. Súd ustálil odôvodnené potreby maloletého na základe návrhu matky a z jej vyjadrenia k výdavkom, nie všetky výdavky čo do druhu aj výšky sa dajú exaktne preukázať, a ktoré porovnal s bežnými výdavkami detí v tom istom veku, známych súdu z rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch a z praktických a životných skúseností a zohľadnil náklady, ktoré musia byť zabezpečované v súvislosti s prirodzeným rastom a vývinom a ktoré sa za obdobie od podania návrhu do rozhodnutia súdu čiastočne menili. Za odôvodnené potreby maloletého súd pritom považoval: strava 150 eur, oblečenie a obuv 20 eur, prípravky ako maste a oleje na atopický ekzém 7 eur mesačne, hygiena 5 eur, hračky 10 eur mesačne. Ďalšie výdavky na strane maloletého vznikajú v súvislosti s jeho sociálnym vývinom, podporou a zapájaním sa do rôznych športových činností ako napr. nákup sezónnych športových potrieb – korčule, bicykel, lyže a pod. Matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb. Osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka, otec je so synom v kontakte, no nie v takom rozsahu ako mal určené súdnym rozhodnutím. So synom sa stretáva raz do týždňa, prípadne raz za dva týždne v jeden deň cez víkend. Pokiaľ ide o nákupy, ktoré otec robí, pri príležitosti, keď príde za synom, súd si dovolí poukázať na to, že potraviny, ktoré otec zakupuje sú najmä mliečne výrobky, ovocie, sladkosti, t.j. potraviny z ktorých nie je možné navariť, pričom je zrejmé, že maloletý vzhľadom na svoj vek 5 rokov sa stravuje už plnohodnotnou stravou. Ako uvádza aj matka s potravinami jej pomáhajú rodičia, obec či dokonca susedia. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti otca vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať pokiaľ by prácu, ktorú vykonáva na živnosť vykonával v zamestnaní, nakoľko dospel k záveru, že jeho príjem je dlhodobo, napriek tomu, že odzneli dôsledky pandemických opatrení nízky. Otec pôsobí v oblasti stavebníctva, ktoré je dynamickou oblasťou, ktorú nemožno považovať, že je na úpadku ale práve naopak v ktorej je neustály zvýšený dopyt po rôznych profesiách, ktoré zahŕňa, vrátane tej ktorú vykonáva otec, nakoľko je spätá s výstavbou a realizovaním stavieb. Súd tak s odkazom na stránku J. zistil, že v profesii statik je možné dosahovať príjem v rozsahu 1.145 až 2.206 eur mesačne brutto, t.j. v priemere 1.675,50 eur brutto a 1.175,31 eur netto. Treba pripomenúť, že dosahovanie primeraných príjmov u rodičov, ktorí majú vyživovaciu povinnosť nemôže byť ponechané na ľubovôľu toho-ktorého rodiča, naopak, je to ich povinnosťou, ktorá súvisí s povinnosťou živiť svoje deti dokiaľ nebudú schopné živiť sa samé. Preto je nutné vyžadovať od každého rodiča (za predpokladu, že nemá príjmy z iných zdrojov), aby obstarával príjmy prácou, zodpovedajúcou jeho veku, zdravotnému stavu, kvalifikácii, odbornosti, nadaniu, zručnostiam, skúsenostiam i situácii na trhu práce. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti aj tú skutočnosť, že otec si z podnikateľského účtu, ktorého výpis súdu poskytol, prevádza finančné prostriedky na iný osobný účet, z ktorého podľa vlastného vyjadrenia následne hradí osobné výdavky, ako aj výdavky v spojení so svojou podnikateľskou činnosťou. Z rok 2023 išlo pritom o sumu 13.500 eur, v roku 2024 o sumu 1.500 eur. K zostatku na osobnom účte sa odmietol pred súdom vyjadriť.

V konaniach o starostlivosti súdu o maloleté deti je na prvom mieste ich záujem a tento je nadradený nad záujem povinného rodiča. Podiel rodiča na výžive či nákladoch dieťaťa, ktorý sa osobne o dieťa nestará, je vyšší ako podiel rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Súdom určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého (ako boli prezentované zo strany matky a ustálené zo strany súdu), výška a charakter bežných výdavkov zodpovedá štandardu potrieb detí v rovnakom veku. Súd ustálil výšku zvýšeného výživného na maloletého A. na sumu 110 eur mesačne s účinnosťou od 04.01.2023, t.j. od podania návrhu. Vo zvyšnej časti, kde návrh matky prevyšoval súdom priznané výživné, návrh matky zamietol a to s poukazom na vyššie vyhodnotené odôvodnené výdavky maloletého, osobné a majetkové pomery oboch rodičov maloletého dieťaťa.

20. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Zároveň dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu výživného je treba vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom slova zmysle (šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie), aj ďalšie potreby súvisiace s rozširovaním, prehlbovaním vzdelania dieťaťa, k rozvoju jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové, rekreačné potreby, t. j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje v súčasnosti život kultúrneho človeka. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej a záujmovej alebo športovej činnosti, príp. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojich detí podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

21. Súd priznal zameškané výživné od 04. 01. 2023, t. j. od podania návrhu a určil nedoplatok vo výške 422,58 eur ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a zvýšeným výživným (pomerná časť za mesiac január 2023 25/31 x 28 dní a 16 mesiacov x 25 eur). Otcovi uložil povinnosť zameškané výživné zaplatiť spolu s bežným výživným v mesačných splátkach po 20 eur pod následkom straty výhody splátok. Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výživného, výškou nedoplatku na zameškanom výživnom a platobnou schopnosťou otca a pomermi oprávneného dieťaťa, ktorého výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou.

22. Keďže sa zmenili pomery, tak ako súd uviedol vyššie, súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -117 z 09.09.2019, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. -255 z 30.06.2021 v časti výživného.

23. Výrok o trovách konania sa opiera o ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko súd nezistil dôvod pre aplikáciu ustanovení a , žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( a ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis, uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa a nasledujúcich .

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.