Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-206-2020.pdf
PDF · 93.51 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/206/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. R. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: Ľ. R. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na ul. D..O..T. Č.. X H. H.Ľ. L. a V. R. nar. X.XX.XXXX bývajúceho R.K. č. XX vo H. L. o udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 23P/107/2019-72 z 28.5.2020 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom udelil za V. R., otca mal. A. súhlas matke F. R. na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. A. z priezviska R. na priezvisko R.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a návrh matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého zamietol. Konštatoval, že k okolnostiam významným pre rozhodovanie súdu o súhlas na podanie žiadosti jedného z rodičov na zmenu priezviska maloletého sa považuje aj nezáujem rodiča o životný osud dieťaťa, v akom výchovnom prostredí sa dieťa nachádza a ako prospieva. V konaní neboli tieto skutočnosti preukázané, pretože on sa o svojho syna zaujíma, stále sa pokúša o stretnutie s ním, po rozvode manželstva mu posielal SMS správy, na ktoré vôbec nereagoval. Bývala manželka syna neustále proti nemu „huckala“ a to už aj v čase, keď s nimi žil v jednej domácnosti. Po tom ako odišiel a našiel si novú známosť začala mu robiť zlé veci a keď podal návrh na rozvod, nevedela sa s tým zmieriť. Znepríjemňovala mu život tým, že písala na futbalový klub MFK G., kde pracuje ako tréner, aby ho vyhodili z práce, vyhrážala sa mu aj fyzickou likvidáciou, čo oznámil na polícii, jej konanie bolo vyhodnotené ako priestupok. Matka si je vedomá toho, že najviac mu môže ublížiť cez syna, pretože vie ako veľmi ho ľúbi. Od útleho veku sa oňho staral, keďže matka mala takú prácu, že väčšinu času so synom trávil on, boli viac ako otec a syn, boli najlepší kamaráti. V živote synovi neublížil a stále mu len pomáhal ako v škole tak aj v športovom a osobnom živote. Uviedol, že syn je výborným futbalistom a o jeho výsledky sa zaujíma u jeho trénerov. Pokiaľ žil s nimi mal syn dobré výsledky v škole, po jeho odchode sa zhoršil, čo však pripisuje aj emocionálnej situácii, s ktorou sa musí vyrovnávať. Uvedomuje si, že rozvod synovi veľmi ublížil najmä tým, že mali veľmi dobrý vzťah a predovšetkým ho viní za to, že opustil jeho matku. V rozsudku o rozvode manželstva bolo uložené maloletému, matke a otcovi výchovné opatrenie - povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na referáte poradensko-
psychologických služieb Michalovce počas nasledujúcich šiestich mesiacov za účelom úpravy vzájomnej komunikácie medzi rodičmi a mal. dieťaťom s ohľadom na realizáciu rodičovských práv a povinností. Keď mali navštíviť poradenstvo tesne pred tým matka vzala syna k inej psychologičke, čo urobila účelovo, aby sa ani náhodou nemohol stretnúť so synom. Sám syn sa vyjadril, že nezáujem zo strany otca vníma od času rozvodu rodičov, čo je pochopiteľné pretože jeho city sa k nemu zmenili z dôvodu opustenia jeho matky a vyjadril sa, že verí v to, že možno po zmene priezviska začne o neho bojovať a ich vzťah sa zlepší. Matka maloletého tvrdí, že dôvodom na zmenu priezviska okrem iného je aj tá skutočnosť, že maloletý žije s dvoma nevlastnými bratmi, s ktorými chce mať rovnaké priezvisko a rovnaké priezvisko s matkou, ktorá po rozvode zmenila priezvisko na R., že maloletý pozitívne vníma možnosť začať na novej škole v novom prostredí s novým priezviskom. Konštatoval, že doteraz pokiaľ s nimi žil v spoločnej domácnosti mu nevadilo, že jeho bratia majú iné priezvisko. Každý vie, že A. je jeho synom a navždy ním ostane. V súčasnej dobe je možné považovať rozdiel v priezvisku matky a dieťaťa za bežný a nie je veľmi pravdepodobné, že by táto skutočnosť vzbudzovala významnejší dôvod na nejaké posudzovanie zo strany okolia. Súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vyslovil pochybnosť, či je biologickým otcom maloletého. K takejto reakcii ho vyprovokovalo správanie sa matky a jej klamstvá, ktoré uvádzala na pojednávaní. Svojho syna miluje a vždy bude jeho otcom aj keď sa v dospelosti rozhodne zmeniť si priezvisko. Poukázal na to, že pri rozhodovaní o podstatných veciach pri výkone rodičovských práv a povinností, na ktorých sa rodičia nedohodli, musí vždy súd vychádzať len zo záujmu maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradý. Aj vyjadrenia syna A. podmieňuje skôr okolnosťami spojenými s narušením vzájomného vzťahu medzi ním a matkou maloletého a následným rozvodom a nie nezáujmom o syna. Zmena priezviska dieťaťa v sebe nevyhnutne obsahuje oslabenie väzby dieťaťa a rodiča, ktorého priezvisko dieťa dovtedy nesie, zvlášť v prípade, pokiaľ sa jedná o citovú väzbu k rodičovi, ktorému dieťa nebolo zverené a voči ktorému je citová väzba zo strany dieťaťa narušená. Takúto väzbu je potrebné rozvíjať a upevňovať a nie narúšať. K zmene priezviska, teda k oslabeniu väzby dieťaťa a rodiča možno pristúpiť spravidla iba vtedy, ak je táto väzba poslednou, ktorá rodiča a dieťa spája. Predpoklady budovania citovej väzby medzi rodičom a dieťaťom, ktorým je v tomto prípade aj spoločné priezvisko možno odstraňovať iba v prípade, keď je vylúčené, vzhľadom na dlhodobosť existujúceho stavu, že by ešte mohli byť na prospech budovania väzby rodiča a dieťaťa. Predpokladá sa teda dlhodobý a absolútny nezáujem zo strany rodiča o dieťa. Podanie návrhu zo strany matky dva mesiace po rozvode je absolútne predčasné a v priebehu konania nebolo preukázané, aby o syna dlhodobo neprejavoval záujem. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a návrh matky na udelenie súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého zamietol.
3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že k takým významným udalostiam ako je zmena priezviska maloletého dochádza vtedy, ak sa považuje aj nezáujem rodiča o dieťa, o jeho výchovu, zdravotný stav, školské výsledky ako aj citový vzťah k nemu. Na súdnych pojednávaniach boli preukázané viaceré skutočnosti, že otec maloletého neprejavuje žiadny záujem o syna a citový vzťah medzi nimi ochladol už dávnejšie. Podotýka, že po rozvode si nechcela zmeniť priezvisko, iniciatíva bola zo strany maloletého. Súd manželstvo uzavreté dňa 24.7.2004 rozviedol dňa 9.4.2019. Už počas manželstva bývalý manžel často holdoval alkoholu až sa stal závislým k čomu sa pridružilo aj hranie hazardných hier. Dospelo to až k tomu, že sa musel liečiť na psychiatrii od závislosti na alkohole. Spôsobil rodine finančné zadlženie a často dochádzalo k roztržkám a hádkam. Už vtedy bol syn vystavený stresu, strachu a poznačilo ho to a aj starších synov. Do dnešného dňa s ním nemajú dobrý vzťah. Mal. A. už vtedy s otcom veľmi nekomunikoval okrem bežných veci, lebo otec bol dosť výbušný a nedôveroval mu. S problémami sa zdôveroval radšej jej. Uviedla, že bola zamestnaná a starala sa súčasne o chod domácnosti a o výchovu maloletého. Bývalý manžel nebol starostlivým otcom ako sa prezentuje. Už v útlom veku nechával maloletého a odišiel zo spoločnej domácnosti na viac týždňov až mesiacov a potom sa znovu vrátil domov. Nápomocní jej boli jej rodičia, starší synovia a známi z rodiny. Aj napriek tomu sa snažila vždy rodinu zachrániť a zblížiť kvôli synovi. Maloletý úplne stratil dôveru k otcovi, keď sa v roku 2018 odsťahoval na tri mesiace k inej známosti s dvomi deťmi. Ani vtedy neprejavoval o A.a žiadny záujem aj napriek tomu, že boli prázdniny a ona musela pracovať. Po určitom čase sa znovu vrátil domov a sľuboval, že nastanú zmeny k zlepšeniu. Po roku si našiel novú známosť s dieťaťom a znova sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Syn ako 14 ročný to dosť ťažko znášal a otcovi prestal úplne dôverovať. Šesť mesiacov pred rozvodom žil s novou známosťou, často navštevovali podradné pohostinstvá, po meste sa prezentovali ako pár a syn sa za otca hanbil. O maloletého neprejavoval žiadny záujem, naopak na sociálnych sieťach posielal synovi nevhodné fotografie, ktoré zdieľali aj jeho spolužiaci, nakoľko v tom čase bývalý manžel syna aj trénoval. Pre syna to bolo ponižujúce, vysmievali sa mu a syn chodil domov s plačom, prejavili sa u neho psychické problémy, preto začali chodiť na
konzultácie. Vôbec to nebolo účelové, nakoľko ich absolvovali ešte koncom roka 2018. Taktiež sa dohodli s pracovníčkou na referáte poradenstva psychologických služieb, že nebudú syna zaťažovať. To však nebola jediná cesta ako sa mohol zo synom stretnúť. Pre otca bola ľahšia cesta napísať dve SMS za polroka. Toho času požiadala aj klub MFK Q., aby presunuli bývalého manžela do inej kategórie, nakoľko spolu trénovali a synovi to neprospievalo. Nešlo o žiadne iné úmysly ako uvádza bývalý manžel. Práve naopak, on jej robil v práci nepríjemné scény a boli nútení volať aj policajnú hliadku. Nikdy sa mu nevyhrážala fyzickou likvidáciou a žiadny priestupok nebol nikdy vznesený. Bývalý manžel na ňu podal niekoľko trestných oznámení, ktoré neboli pravdivé a tým len svojmu synovi znepríjemnil život. Vyhrážal sa jej, že sa postará aj o to, aby jej syna vzali. Bývalý manžel svojou nezodpovednosťou spôsobil aj rozpad jeho prvého manželstva, v ktorom zanechal svoju dcéru vo veku jedného roka a neprejavoval záujem o ňu 14 rokov. Otec maloletého má toho času vzťah z novou známosťou s dieťaťom a čaká ďalší prírastok. Žije aj v prostredí, ktoré v dnešnej dobe nezodpovedá slušnému a dôstojnému bývaniu. Syn sa aj preto za otca hanbí a ich vzťah úplne ochladol. Zároveň maloletého hlboko zasiahlo, že otec vyslovil pochybnosť o otcovstve a zmienil sa aj o tom, že syna vydedí. Aj napriek tomu ho niekoľko krát kontaktovala, aby sa so synom porozprával, odviezol na tréning, alebo zobral na víkend. Naopak doposiaľ od roku 2018 ani raz ho nezobral na určený víkend, na sviatky, na narodeniny a nekupuje synovi žiadne darčeky, ovocie, školské potreby, či lekársku starostlivosť, nezaujíma sa o jeho zdravotný stav, ďalšie štúdium, neposkytne mu odvoz z tréningov. Keďže syn má sťažené cestovanie z tréningov, musí ho ona na vlastné náklady niekoľko krát týždenne dopraviť domov. Aj tu sa otec maloletého opäť zachoval neľudsky, keď z jej osobného motorového vozidla odobral ŠPZ, aby nebola synovi nápomocná. Otec maloletého je si vedomý, že syn je v súčasnosti talentovaný športovec a preto tak trvá na tom, aby v jeho priezvisku syn pokračoval ďalej. Maloletý však otcovi už nedôveruje, necíti žiadnu podporu, pomoc, otcovskú lásku a psychicky ho to zaťažuje. Chce pokračovať v štúdiu na inej škole, oslobodiť sa od všetkých problémov a začať nový život. Citová väzba medzi otcom a synom bola narušená zo strany otca a dlhodobý absolútny nezáujem zo strany otca spôsobil toto rozhodnutie maloletého. Záverom navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Kolízny opatrovník zotrval na vyjadrení na pojednávaní 28.5.2020 a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a dôvodný potvrdiť.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o udelení súhlasu matke mal. A.a za otca na podanie žiadosti o zmenu priezviska spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa ust. § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a v súlade s ust. § 191 CSP vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
8. K odvolacím námietkam otca odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že súd nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska maloletého dieťaťa, ale rozhoduje o nezhode rodičov o tom, či je jeden z rodičov oprávnený podať žiadosť na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, teda ide o rozhodovanie, ktorého zákonný rámec (možnosť súdu vstupovať do rodinných vzťahov dieťaťa) ustanovuje § 35 Zákona o rodine obsahujúci výpočet tzv. podstatných vecí súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, ktorý je však len demonštratívny. Ak sa teda rodičia nedohodnú na zmene priezviska dieťaťa, teda o podstatnej veci týkajúcej sa maloletého dieťaťa, súd na návrh niektorého z rodičov môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Súd pritom skúma, či udelenie takéhoto súhlasu je v záujme dieťaťa, teda či zmena priezviska bude prospievať jeho zdravému vývoju, či druhý rodič, ktorý so zmenou nesúhlasí, si voči dieťaťu plní
rodičovské povinnosti a podobne a následne o žiadosti na povolenie zmeny priezviska rozhodne príslušný matričný úrad. Súd však môže udeliť súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska jednému z rodičov iba vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Bude tak tomu napríklad vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska dieťaťa nesúhlasí, si neplní povinnosti voči dieťaťu, nejaví oň záujem, stratil k nemu citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby bol u neho udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.
9. V tomto prejednávanom prípade odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že udelenie súhlasu namiesto otca k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. A.a R. na priezvisko R. je v záujme maloletého. Maloletý v konaní na súde prvej inštancie prezentoval svoj vlastný názor bez ovplyvňovania inej osoby. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil výpoveď maloletého s prihliadnutím na jeho vek a intelekt, jeho jednoznačný postoj, že priezvisko si zmeniť chce predovšetkým z dôvodu zhoršeného vzťahu s otcom (po rozvode rodičov), ktorý sa podľa vyjadrenia maloletého pred kolíznym opatrovníkom o neho nezaujíma, nekontaktuje ho, nehovoria spolu, nič mu nekupuje ani sa na neho nepýta, otcovi už nedokáže dôverovať a chce sa od neho oslobodiť. Uviedol, že za otca sa hanbí, spolužiaci sa mu posmievajú ako otec dáva na sociálnu sieť facebook fotky s priateľkou a nevlastným synom. Maloletý sám navrhol matke, aby si po rozvode zmenila priezvisko a sám ju tiež požiadal, aby podala návrh aj na zmenu jeho priezviska s tým, že ak tak neurobí, požiada o zmenu priezviska sám, keď dovŕši 18 rokov. Maloletý tak chce mať rovnaké priezvisko ako jeho matka a jeho dvaja starší súrodenci, s ktorými má veľmi dobrý vzťah. Matka maloletého uvádzala, že otec maloletého ponižuje po zápasoch (maloletý hrá futbal za klub MFK G.), keď sa o jeho hre vyjadruje trénerovi negatívne, zosmiešňuje ho, posiela mu vulgárne správy na mobilný telefón a maloletého trápi, keď vidí otca na fotkách s jeho novou rodinou. Kedysi mali otec a maloletý dobrý vzťah, spájal ich futbal, chodili spolu na tréningy. Tento vzťah sa zhoršil, keď otec začal chodiť za inou ženou a rodine klamal. Neskôr sa ich vzťah po tom, čo otec sľuboval, že sa zmení začal zlepšovať, otec si však opäť našiel novú známosť. K odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že tieto sú totožné s jeho obranou pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa konajúci súd v napadnutom rozsudku vysporiadal a ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o podanom návrhu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že otec síce opakovane slovne deklaroval svoj záujem o maloletého, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že skutočné správanie a činy otca tomu nezodpovedajú a otec neprejavil žiadnu snahu o pochopenie potrieb svojho syna a jeho motivácie, ktorá ho vedie k zmene priezviska, ani o pochopenie dôvodov, pre ktoré si syn chce priezvisko zmeniť. Odvolací súd tak dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že zmena priezviska je v záujme maloletého, a keďže otec ani v štádiu odvolacieho konania neoznačil také dôkazy, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci, odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody.
10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, nakoľko nezistil žiadne výnimočné okolnosti, pre ktoré by priznanie trov účastníkom bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).,
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).