Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_20S-80-2020.pdf
PDF · 268.81 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/80/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: A. E., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu: E. XXXX/XX, XXX XX C. J., právne zastúpeného: Advokátska kancelária Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100751005/2020 zo dňa 06.04.2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. 100751005/2020 zo dňa 06.04.2020 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane") č. 102052403/2019 zo dňa 02.09.2019, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH") za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 200 069,49 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu na dani z pridanej hodnoty za predmetné zdaňovacie obdobie, ktorej závery správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 9210401/5/462070/2013/Ball zo dňa 04.02.2013 v spojení s jeho dodatkom zo dňa 25.02.2013, ktorý bol so žalobcom prerokovaný dňa 27.02.2013. 2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov, vystavených v zdaňovacom období november 2010 dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou Triskelion s.r.o. so sídlom v Komárne (celkom 49 faktúr za dodanie poľnohospodárskych plodín - prevažne kukurica, z toho 3 dodávky repky, uplatnený odpočet DPH v sume 294 847,25 Eur). Daňové orgány oboch stupňov na základe zistení vyplývajúcich z vykonanej daňovej kontroly a na základe zistení vyplývajúcich z vykonaného dokazovania realizovaného v následnom vyrubovacom konaní konštatovali, že v kontrolovanom zdaňovacom období november 2010 nebolo preukázané dodanie tovaru - poľnohospodárskych plodín žalobcovi od deklarovaného dodávateľa Triskelion s.r.o. tak, ako to vyplýva z predložených faktúr, v dôsledku čoho nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok na vznik práva na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH").
II. Rozsah žaloby a jej dôvody
3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvého stupňa, eventuálne len zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP"). Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej žalobe žiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie. 4. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 5. Mal za to, že v danom prípade došlo k zániku práva vyrubiť daň, na čo správca dane a žalovaný mali prihliadnuť z úradnej moci, pretože podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Žalovaný ani správca dane na námietku žalobcu k zániku práva na vyrubenie dane alebo rozdielu dane nijako neprihliadli. Žalovaný sa k uvedenému len stroho vyjadril v závere odôvodnenia, že lehota neplynula počas správneho súdneho konania na krajskom súde a na najvyššom súde s poukazom na § 71 ods. 1 SSP, a tak nedošlo k uplynutiu premlčacej päťročnej lehoty k právu správcu dane na vyrubenie dane. V tejto súvislosti žalobca dal do pozornosti na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd", príp. „NS SR") sp. zn. 4Sžf 2/2019, 4Sžf 5/2012 a sp. zn. 2Sžf 58/2011, z ktorých vyplýva, že vo veci žalobcu došlo k zániku práva vyrubiť daň. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že k predĺženiu lehoty na vyrubenie dane môže dôjsť vtedy, keď dôjde do konca lehoty určenej v § 45 ods. 1 daňového poriadku len k vykonaniu úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane - doručením protokolu z daňovej kontroly. Pokiaľ je však v tejto lehote daň rozhodnutím dane aj vyrubená, nemôže sa protokol považovať za úkon smerujúci k vyrubeniu akejkoľvek dane v budúcnosti, keďže na základe tohto úkonu už bola daň vyrubená. Formálna existencia doručenia protokolu ako úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane sama o sebe, v kontexte vydaného rozhodnutia o vyrubení dane, teda nie je bez ďalšieho spôsobilá naplniť kritériá na predĺženie lehoty na vyrubenie dane a nie je spôsobilá vyvolať nové plynutie lehoty v žalobcovej veci na vyrubenie dane od 01.01.2014. 6. Žalobca zdôraznil, že nie je únosné v právnom štáte, aby žalobca ako daňový subjekt mal „strpieť", nie z vlastnej viny, daňové konanie pod hrozbou s tým súvisiacich sankčných konaní a postihov, po dobu 10 a viac rokov. Dodal, že ako daňový subjekt je fyzickou osobou, vždy poskytol riadnu súčinnosť správcovi dane a bol po celý čas mimoriadne aktívny, celé roky žije v dôsledku dlhoročného traumatizujúceho daňového konania v strese a pod tlakom hrozby ťaživého rozhodnutia s možnými existenčnými dôsledkami. Správca dane je pritom podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku povinný vybaviť každú vec „bezodkladne a bez zbytočných prieťahov". Mal za to, že v jeho veci je zjavné, že správca dane a žalovaný svojimi predošlými rozhodnutiami už poškodili žalobcu, vydali vadné rozhodnutia, ktoré by bez autoritatívneho zásahu súdu v predošlom správnom súdnom konaní daňové orgány oboch stupňov z vlastného podnetu nenapravili a žalobcu tak poškodili. Vo vzťahu k právnemu názoru žalovaného ohľadom prerušenia zákonných lehôt na zánik práva vyrubiť daň počas súdneho konania, v kombinácii jej opätovného plynutia po vykonaní úkonu smerujúceho k vyrubeniu rozdielu dane, žalobca dôvodil, že by tak došlo k právne neúnosnej situácii, kedy by správca dane mohol „reťaziť" svoje rozhodnutia vo vyrubovacom konaní, teoreticky aj niekoľko desiatok rokov, vždy s rovnakým výsledkom s tendenciou obhájiť predošlé rozhodnutia. Zákonodarca preto prijal vnútorné mechanizmy, ktoré najvyšší súd priamo a podrobne opísal vo svojich vyššie citovaných rozhodnutiach, aby k obdobným situáciám a vo veci žalobcu zo strany správcu dane nedochádzalo. 7. Žalobca považoval za potrebné dať do pozornosti, že pokiaľ daňový poriadok priznáva správcovi dane právo na vyrubenie dane, pričom priznáva v daňovom poriadku aj lehotu k právu, je potrebné súčasne aj skúmať, či a kedy došlo k uplatneniu práva na vyrubenie dane zo strany správcu dane. Vo veci žalobcu nepochybne došlo k uplatneniu práva vyrubiť daň zo strany správcu dane vydaním rozhodnutia v lehote 15 dní odo dňa doručenia protokolu z daňovej kontroly, t. j. v pôvodnej päťročnej lehote s poukazom na § 68 ods. 1 a nasledujúce daňového poriadku. podľa názoru žalobcu nie je tak daný žiadny rozumný
dôvod, prečo by malo dôjsť k predĺženiu lehoty na uplatnenie práva vyrubiť daň, ktoré už bolo predtým zo strany správcu dane uplatnené a právo na vyrubenie dane bolo naplnené. 8. V tejto súvislosti žalobca argumentoval, že pokiaľ sa má vychádzať z výkladu žalovaného, že lehota počas súdneho konania neplynie, s poukazom na § 71 ods. 1 SSP a že vo veci došlo k predĺženiu lehoty vykonaním úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane doručením protokolu, tak potom dáva žalobca do pozornosti súdu, že ustanovenie § 71 ods. 1 SSP, vychádzajúc z jeho vlastnej dikcie, nemožno aplikovať bezvýhradne a bezbreho na každý jednotlivý prípad týkajúci sa dane. Ustanovenie § 71 ods. 1 SSP totiž v doslovnom znení uvádza, že „Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov." Podľa názoru žalobcu, z hľadiska gramatického výkladu nie je možné prijať záver, že neplynutie lehôt počas súdneho konania sa vzťahuje na všetky lehoty na zánik práva vo veciach daňových. Práve naopak, žalobca má za to, že je potrebné vždy vyhodnocovať, či daná lehota plynie alebo neplynie „ad hoc", vždy „in concreto" k danej prejednávanej veci. Poukazujúc na vyššie uvádzanú argumentáciu žalobca zopakoval, že, pokiaľ bolo právo vyrubiť daň správcom dane už uplatnené (súc aj s vadami, idúc na ťarchu správcu dane, ktorého vadu neodstránil ani dozorujúci a kontrolný odvolací orgán), nemala by v dôsledku započatia správneho súdneho konania už aká lehota neplynúť, nakoľko táto už neplynula odkedy bolo právo - prejav vôle zo strany správcu dane vykonané, naplnené vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. 9. Ďalej žalobca namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci v dôsledku porušenia, resp. neaplikovania prejednacej a vyhľadávacej zásady a tým, že správca dane nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a následne sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu ohľadne nevykonaných navrhnutých dôkazov, pretože správca dane riadne nezdôvodnil, prečo nevykonal žalobcom navrhované dôkazy. Rovnako tak zistené skutočnosti nevyhodnotil tak, aby nespochybnil závery o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, ďalej že správca dane a žalovaný v rámci posudzovania obchodných transakcií realizovaných medzi žalobcom a spoločnosťou Triskelion s.r.o. sa nevyporiadal so závažnými rozpormi v jednotlivých výpovediach svedka Lajosa Szabóa - konateľa spoločnosti ohľadne vystavovania faktúr za spoločnosť, používania pečiatok spoločnosti, ako aj s rozpormi tvrdeniami svedka A. H., O. T. a D. G. Z. o tom, že spoločnosť Triskelion s.r.o. mala v rozhodnom čase vyhľadávať obchodných partnerov a dohadovať obchodné podmienky, na ktorých rozpory poukázal žalobca a ktoré majú zásadný vplyv na vyhodnotenie dôveryhodnosti tohto svedka. Žalobca ďalej namietal, že správca dane a žalovaný riadne nezdôvodnili, prečo nevykonali žalobcom navrhnuté dôkazy výsluchom svedkov E. J., I. B., O. B., skladníkov, šoférov, preverenie trás nákladných vozidiel, kedy odôvodnenie správcu dane a žalovaného, že vo veci bolo vykonaných dosť dôkazov na rozhodnutie, bolo nepostačujúce. 10. Žalobca dal do pozornosti, že správca dane mal podľa názoru Najvyššieho súdu SR vykonať výsluch aspoň jedného alebo dvoch šoférov a skladníkov, ktorí by mohli objasniť, kto vykonával dopravu, pre koho, odkiaľ bol tovar dodaný, či by sa mohla potvrdiť resp. vyvrátiť sporná výpoveď konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. 11. Žalobca poukázal aj na to, že NS SR sa stotožnil s argumentáciou žalobcu, že správca dane mohol z vlastnej činnosti preveriť existenciu daňových subjektov, ktorí obchodovali so spoločnosťou Triskelion s.r.o. s poľnohospodárskymi plodinami v rozhodnom období za účelom dôsledného zistenia skutkového stavu a v tejto súvislosti súd poukázal na to, že správca dane nezdôvodnil prečo nepreveril ani obchodovanie spoločnosti Forro-Plast s.r.o. so spoločnosťou Triskelion s.r.o., aj keď konateľ A. H. tvrdil, že v rozhodnom období za spoločnosť Triskelion s.r.o. obchodoval. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že daňové orgány oboch stupňov sa s vyššie uvedenými pokynmi NS SR riadne nevypsoriadali. 12. Žalobca dal do pozornosti, že pokiaľ správca dane považoval osobu A. H. za nevierohodnú osobu, nakoľko ako konateľ spoločnosti neuniesol ani vlastné dôkazné bremeno, že obchodoval so spoločnosťou Triskelion s.r.o., otázkou zostáva, prečo považuje správca dane za dôveryhodnú osobu pána Szabóa, ktorý tvrdil, že so žalobcom neobchodoval, hoci existenciu opaku potvrdili ďalší svedkovia O. T., D. G., Z. a A. H. vo svojich výpovediach. 13. Vo vzťahu k vyhodnoteniu výpovedí svedkov žalobca namietal, že správca dane a žalovaný si svojvoľne osvojili tvrdenia pána Lajosa Szabóa, prezentované v rámci daňovej kontroly. Výpoveď tohto svedka správca dane použil ako kľúčový dôkaz proti žalobcovi i napriek objektívnej zjavnej motivácii pána Szabóa vypovedať určitým spôsobom. Správca dane dospel k záveru, že tvrdenie pána Szabóa
je pravdivé, resp. že žalobca klame i napriek tomu, že pravdivosť tvrdení žalobcu potvrdili aj ďalší svedkovia. 14. Správca dane mal k dispozícii aj ďalšie právne prostriedky realizovať dokazovanie smerom k objektívnemu zisteniu skutkového stavu prostredníctvom vykonaného znaleckého dokazovania, s poukazom na § 25a daňového poriadku prizvaním znalca do konania z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti údajných podpisov pána Szabóa na príjmových a pokladničných dokladoch a na faktúrach spoločnosti Triskelion s.r.o. predložených žalobcovi, k čomu však správca dane nepristúpil, čím zaťažil vyrubovacie konanie vadou spočívajúcou v neúplnom zistení skutkového stavu. 15. Žalobca ďalej namietal, že nemožnosť získania výpisov hovorov u telekomunikačných operátorov Orange a Telekom, po uplynutí doby 24 mesiacov, nemožno pripisovať na ťarchu žalobcu. Žalobcom navrhnutý rozpis hovorov je potrebné pre aktuálnu nedostupnosť pričítať správcovi dane a žalovanému, ktorí svojou nečinnosťou v tomto smere vykonanie dokazovania v reálnom čase zmarili. 16. Tým, že správca dane nevypočul prepravcov tak, ako to žalobca navrhoval a jednalo sa o prepravcov MÓR-Trans kft., Gastransz KFT, O. B., E. Q., E. H., U. A., J. T., P. Trans k.F.T, žalobca považuje túto skutočnosť za vážnu chybu zo strany správcu dane a žalovaného a nenaplnenie požiadavky NS SR na vypočutie týchto svedkov. Žalobca preto namietal, že správca dane a žalovaný spôsobili dôkaznú núdzu žalobcu v súvislosti s preverovaním jeho obchodov, ku ktorým vyjadrili svoje pochybnosti. Žalovaný na výhrady žalobcu v tomto smere v rozhodnutí žalovaného nijako neprihliadol, čím zaťažil rozhodnutie žalovaného rovnakou vadou. 17. Tak isto namietal žalobca nenaplnenie požiadavky najvyššieho súdu z dôvodu, že neboli vypočutí ďalší konatelia spoločnosti Triskelion s.r.o., a to M. T., O. T., S. E. P., M. D. S.. Skutočnosť, že maďarské orgány oznámili slovenským daňovým orgánom, že týchto svedkov nemožno predvolať, pretože podľa maďarských predpisov je preverované obdobie už premlčané, nemožno pripísať na ťarchu žalobcu. 18. V súvislosti s porušením procesných práv žalobcu namietal, že pri vypočutí niektorých z prepravcov alebo konateľov spoločnosti v rámci medzinárodnej výmeny informácií, mu boli závažným spôsobom odopreté jeho zákonné práva tým, že nebol upovedomený o čase a mieste konania výsluchu týchto svedkov a nemohol týmto svedkom klásť otázky, čo je hrubým porušením práva žalobcu vyplývajúceho z ustanovenia § 25 ods. 4 daňového poriadku. Správca dane teda procesne pochybil, pokiaľ žalobcovi nebolo umožnené klásť otázky svedkom, ktorí boli vypočutí v rámci vyrubovacieho konania iného subjektu, pretože žalobca nebol o týchto výsluchoch upovedomený, pričom správca dane informácie od vypočutých osôb použil ako podklad pre samotné rozhodnutie. V tejto súvislosti dôvodil, že uvedený nedostatok bolo potrebné zo strany žalovaného vyhodnotiť ako porušenie práv žalobcu. 19. Vo vzťahu k rozhodnutiu správcu dane nevypočuť svedkov - pracovníkov skladu, a to E. T., A. F., T. H., údajne z dôvodu, že žalobca ich nenavrhoval vo vzťahu k preukázaní osoby dodávateľa žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že daných svedkov vo veci navrhoval vypočuť aj ohľadne okolností dodania tovaru do skladu. Nevypočutie skladníkov správcom dane a nedostatočné odôvodnenie ich nevypočutia je nerešpektovaním pokynu najvyššieho súdu, smerom k náležitému objasneniu skutkového stavu tak zo strany správcu dane ako aj žalovaného. V tejto súvislosti dal žalobca do pozornosti výsluch svedka Ing. A. F., ktorý sa uskutočnil dňa 12.02.2020 na Daňovom úrade Trnava, pobočka Dunajská Streda, ktorý ako skladník odberateľa žalobcu potvrdil realizáciu dodávaných poľnohospodárskych komodít od žalobcu za iné zdaňovacie obdobie a ktorý si spomenul na dodávateľa žalobcu - spoločnosť Trieskelion, s.r.o. 20. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne I. B. na ústnom pojednávaní zo dňa 19.07.2018, žalobca vyjadril názor, že výpoveď pani B. bola významne poznamenaná tým, že pravdepodobne s odstupom času si v roku 2018 nepamätala na udalosti, ktoré sa odohrali v roku 2010, čo však nemožno pripísať na ťarchu žalobcu s konštatovaním správcu dane, že nepotvrdila obchodovanie žalobcu so spoločnosťou Triskelion s.r.o. V tejto súvislosti žalobca namietal, že správca dane spracoval uvedený výsluch veľmi povrchne, svedkyňou tvrdené skutočnosti si v potrebnom kontexte s pokladničnými dokladmi následne neoveril. 21. Ohľadom svojich hotovostných výberov finančných prostriedkov žalobca argumentoval, že tieto výbery v reálnom čase a na reálnom mieste sú významným podporným dôkazom k preukázaniu spochybňovaných obchodov, nakoľko výbery jednotlivých peňažných súm v konkrétnom čase korešpondujú s obchodmi, ktoré boli žalobcom riadne zaúčtované, avšak správcom dane spochybnené. Správca dane sa naviac vôbec neopýtal uvedenej svedkyne, či vystavovala príjmové a výdavkové doklady, pričom žalovaný na uvedený názor žalobcu v napadnutom rozhodnutí nereflektoval. 22. Ďalej dal žalobca do pozornosti, že správca dane požiadal vo vzťahu k vypočutiu svedka G. D. Z. o súčinnosť maďarské daňové orgány cestou medzinárodnej výmeny informácií. Správca dane obdržal informáciu, že uvedenú osobu nie je možné ako svedkov predvolať z dôvodu, že správcom dane
preverované obdobie je podľa tamojších predpisov už premlčané a nie je tak možné získať požadované informácie. Žalobca tak namieta nesplnenie požiadavky najvyššieho súdu na vypočutie žiadaného svedka. Premlčanie z pohľadu tamojších predpisov však nemôže byť pričítané na ťarchu žalobcu, ktorý jeho vypočutie navrhoval už v úvodnom štádiu vyrubovacieho konania, kedy jeho vypočutie ešte bolo možné zrealizovať. Pokiaľ by správca dane vykonal dokazovanie v čase, kedy o jeho vykonanie žalobca žiadal, mohol tak nadobudnúť vo veci nové informácie za účelom komplexného vyhodnotenia danej veci. Správca dane tak spôsobil dôkaznú núdzu v súvislosti s preverením obchodov žalobcu, ku ktorým vyjadril svoje pochybnosti, na čo správca dane ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neprihliadli. 23. Žalobca namietal značnú formálnosť v postupe správcu dane vo vzťahu k dodržaniu práv žalobcu, o čom svedčí jeho nesprávne zvolený postup, kedy navzdory rozsiahlosti spisového materiálu a komplikovanosti veci bol žalobca až na ústnom pojednávaní, ktoré bolo zároveň záverečným pojednávaním pred vydaním rozhodnutia, prvý krát konfrontovaný s novými dôkazmi, zisteniami a závermi, bez reálnej možnosti pripraviť si v dostatočnom čase a po dôkladnej analýze argumentáciu s podnetmi, otázkami alebo pripomienkami ešte pred jeho ukončením. Správca dane so žalobcom priebežne počas konania nekomunikoval, neposkytoval mi priebežné informácie o čiastkových výstupoch, o úvahách správcu dane. O formálnosti prístupu správcu dane svedčí tiež jeho postup, kedy zápisnica z ústneho pojednávania dňa 20.08.2019 nebola spísaná za prítomnosti žalobcu, pričom žalobca len dostal možnosť vyjadriť sa k rozsiahlej zápisnici, s obsahom ktorej sa reálne v poskytnutom čase nemohol oboznámiť. Správca dane tak podľa názoru žalobcu porušil ustanovenia § 24 ods. 2, ods. 4 daňového poriadku, v zmysle ktorých správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na túto výhradu žalobcu voči správcovi dane neprihliadol, čím zaťažil vlastné rozhodnutie rovnakou vadou. 24. Poukazujúc na nedostatky napadnutých administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, ktoré boli vydané vo vyrubovacom konaní po vrátení veci na ďalšie konanie najvyšším súdom, mal žalobca za to, že správca dane a žalovaný nesplnili pokyny najvyššieho súdu, resp. už nebolo možné tieto splniť, avšak z dôvodu na strane správcu dane boli vydané rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ktoré trpia významnými vadami, toho času už neodstrániteľnými, v dôsledku čoho je daný nevyhnutný predpoklad pre zrušenie oboch rozhodnutí. 25. Taktiež žalobca poukázal na skutočnosť, že správca dane si v dostatočnom predstihu a včas nevyžiadal od peňažného ústavu Q. banka, a. s. žalobcom označený dôkaz - videozáznam z kamerového systému za obdobie, kedy žalobca označil ako dôkaz správcovi dane, z ktorého mala vyplývať skutočnosť stretávania sa žalobcu a pána Szabóa v rámci obchodných rokovaní. Včasným zabezpečením tohto dôkazu by správca dane mal za preukázané tvrdenie žalobcu o stretnutiach s touto osobou, t. j. s pánom Szaboom, ktorý tieto stretnutia popieral. Žalobca má preto za to, že ním navrhovaný videozáznam je potrebné pre jeho aktuálnu nedostupnosť pričítať na ťarchu správcovi dane, ktorý pre svoju nečinnosť v tomto smere vykonanie dokazovania v reálnom čase, kedy ešte bolo možné dokazovanie vykonať, zmaril. Rovnako mal žalobca za to, že aktuálna nemožnosť vykonania dokazovania nemôže byť vnímaná na ťarchu žalobcu, na čo však žalovaný vo svojom rozhodnutí neprihliadol. 26. Žalobca ďalej namietal, že svedkyňa E. J. nebola nikdy vypočutá ako svedok a pokiaľ správca dane v rozhodnutí tvrdí, že žalobca pri osobe O. B. nedodal dostatočne identifikačné údaje, žalobca uvádza, že práve naopak, dodal meno, priezvisko, adresu, čo sa následne ukázalo ako dostatočné, nakoľko uvedený svedok bol pre maďarské orgány dostatočne identifikovateľný, avšak k jeho výpovedi nebolo možné pristúpiť z dôvodu prekážok na maďarskej strane, ktoré však žalobca nespôsobil. 27. Vo vzťahu k vyhodnoteniu skutkového stavu daňovými orgánmi pre účely posúdenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie uplatneného odpočtu dane žalobca napádal neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, ktorý si svoju dôkaznú povinnosť splnil predložením zákonom stanovených daňových dokladov. V tejto súvislosti argumentoval, že pokiaľ obchodná spoločnosť Triskelion s.r.o. ako dodávateľ žalobcu riadne účtovne nezdokumentovala svoje obchody so žalobcom, táto skutočnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu žalobcu. Žalobca s poukazom na právne závery vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie zdôraznil, že každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami, ktoré boli nezávislé od vedomia a konania žalobcu. v tejto súvislosti žalobca dôvodil, že pre uskutočnenie zdaniteľného plnenia je rozhodujúce, aby došlo k prevodu ekonomického vlastníctva, t. j. aby kupujúci žalobca získal právo s tovarom disponovať ako vlastník. Táto skutočnosť má význam najmä z hľadiska toho, kto je oprávnený na odpočítanie dane. Je nesporné, že zákon o DPH spája právo na odpočet dane s ekonomickou podstatou transakcie dodania tovaru alebo služby. Len ak sa preukáže, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojou
kúpou zúčastňuje na plnení a je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, sa musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, čo v danom prípade nebolo zo strany správcu dane ani žalovaného preukázané (s poukazom na rozsudky Súdneho dvora EÚ č. C-285/2011, C-354/03, C-355/03 a C-484/03). 28. Žalobca vyjadril presvedčenie, že žalovaný nevykonal nápravu pochybení správcu dane, nezhojil hrubé procesné vady správcu dane v konaní, čím žalovaný napadnutým rozhodnutím zaťažil vyrubovacie konanie rovnakými vadami a navyše, nesprávne skutkovo a právne vec posúdil.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
29. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 30. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane za zdaniteľné plnenia prijaté od dodávateľa Triskelion s.r.o. 31. Námietku žalobcu, že v predmetnej veci došlo k zániku práva vyrubiť daň, pretože protokol z daňovej kontroly bol doručený v roku 2013 a lehota na vyrubenie dane uplynula na konci roku 2018, žalovaný označil za nedôvodnú. V tejto súvislosti zopakoval procesné okolnosti prípadu, že protokol z daňovej kontroly bol doručený žalobcovi dňa 27.02.2013, t. j. päťročná lehota podľa § 69 daňového poriadku začala plynúť od konca roka 2013. Dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/949056/2013/BalI zo dňa 12.03.2013, ako i rozhodnutie žalovaného č. 1100307/1/129930/2014/4884 zo dňa 11.03.2014, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer, nadobudli právoplatnosť dňa 20.03.2014. Žalobca sa žalobou, podanou na Krajský súd v Trnave dňa 16.05.2014 domáhal preskúmania a zrušenia právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (žalovaného) č. 1100307/1/129930/2014/4884 zo dňa 11.03.2014. Rozsudok v danej veci vydaný NS SR č. 8Sžf/51/2015 nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2017, t. j. podľa § 71 ods. 1 SSP ako i podľa § 246d Občianskeho súdneho poriadku v období od 16.05.2014 do 19.06.2017 lehota na zánik práva vyrubiť daň neplynula, a právo vyrubiť daň podľa § 69 daňového poriadku v danej veci nezaniklo. Dodatočným platobným výmerom č. 9210401/5/949056/2013/BalI zo dňa 12.03.2013 síce bola daň vyrubená, avšak predmetným rozsudkom NS SR bol dodatočný platobný výmer č. 9210401/5/949056/2013/BalI zo dňa 12.03.2013 ako i rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 1100307/1/129930/2014/4884 zo dňa 11.03.2014 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie, t. j. daň nebola vyrubená. Rovnako za nedôvodnú považoval žalovaný námietku, že správca dane by mohol „reťaziť" svoje rozhodnutia vo vyrubovacom konaní aj niekoľko desiatok rokov, keďže podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku druhá veta vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 32. V nadväznosti na uvedené žalovaný dodal, že rozsudky NS SR, ktorými žalobca podporoval svoju argumentáciu k námietke napádajúcej zánik práva vyrubiť daň za kontrolované zdaňovacie obdobie, sa nevzťahujú na danú vec, dôvodiac, že tieto rozsudky boli vydané vo veciach opakovaných daňových kontrol za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého podľa § 15b bolo možné vykonať opakovanú daňovú kontrolu, pričom pred začatím opakovanej daňovej kontroly rozhodnutia vydané po daňovej kontrole neboli zrušené. Namietané rozsudky sú vydané v súvislosti s rôznymi zdaňovacími obdobiami a rôznymi daniami roku 2001 toho istého daňového subjektu. Žalovaný dal zároveň do pozornosti, že v priebehu takmer desať rokov od vydania namietaných rozsudkov nebola ustálená judikatúra v zmysle právneho názoru vysloveného v poukazovaných rozsudkoch najvyššieho súdu. 33. Podľa názoru žalovaného, v žalovanej veci boli rozhodnutia odvolacieho orgánu i správcu dane č. 9210401/5/949056/2013/Ball zo dňa 12.03.2013 o vyrubení dane zrušené rozhodnutím NS SR, čo spôsobilo, že daň, vyplývajúca zo zistení z doručeného protokolu ako úkonu smerujúceho k vyrubeniu dane, nebola vyrubená. Preto správca dane vo vyrubovacom konaní, po vrátení veci súdom na ďalšie konanie doplnil konanie v zmysle právneho názoru súdu vysloveného súdnym rozhodnutím a vyrubil daň rozhodnutím správcu dane, ktoré žalovaný potvrdil žalovaným rozhodnutím. Dôkazom správnosti postupu správcu dane i žalovaného je znenie § 69 ods. 2 druhá veta daňového poriadku, ktorá by v prípade ustálenia názoru žalobcu nemala opodstatnenie. 34. Pokiaľ ide o námietku k dôveryhodnosti osoby konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o., Ladislava Szabo, tak žalovaný dal do pozornosti, že konštatovanie o dôveryhodnosti Ladislava Szabo sa v žalovanom rozhodnutí nenachádza, avšak jeho výpoveď spochybnila dôveryhodnosť údajov v daňovom
priznaní žalobcu. V nadväznosti na uvedené žalovaný dôvodil, že v okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, nastupuje procesná povinnosť žalobcu obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, pretože je dôkazným bremenom žalobcu preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v daňovom priznaní. Odvolávanie sa žalobcu na svedkov O. T., D. G. Z. a A. H.alovaný označil za zavádzajúce, pretože svedok T. O., ktorého vyhľadal A. H., síce potvrdil že pozná Lajosa Szabó a že mu bolo udelené písomné splnomocnenie spoločnosťou Triskelion s.r.o. na sprostredkovanie obchodov, splnomocnenie však nepredložil rovnako ako A. H. a nevedel označiť ani žiadnu spoločnosť, ktorú mal získať ako odberateľa poľnohospodárskych komodít. Svedok T. O. uviedol, že nepozná žalobcu a rovnako žalobca uviedol, že tohto svedka tiež nepozná. Výpoveď svedka, T. O. nemá žiadnu dôkaznú hodnotu vo vzťahu k preukázaniu dodania sporného tovaru spoločnosťou Triskelion s.r.o. Ďalej k vyhodnoteniu výpovedí svedkov žalovaný uviedol, že výpoveď samotným žalobcom navrhnutého svedka, A. H., prispela k spochybneniu tvrdení žalobcu o dodaní sporného tovaru spoločnosťou Triskelion s.r.o., keďže A. H. na rozdiel od žalobcu tvrdil, že bol iba niekoľkokrát prítomný pri obchodných stretnutiach Lajosa Szabó a žalobcu; že žalobca konal najčastejšie priamo s konateľom spoločnosti Triskelion s.r.o., Lajosom Szabó; že niekoľkokrát videl, ako žalobca odovzdával peniaze za dodávku tovaru, pričom žalobca vo svojom podaní, doručenom správcovi dane dňa 18.05.2012 tvrdil, že obchodné prípady v roku 2010 dohodoval s A. H. (t.j. nie s Lajosom Szabó, ako tvrdil A. H.), že jednotlivé dodávky boli odsúhlasované A. H., že stretnutia s A. H. boli pri skladoch a bankových inštitúciách. Nie je zrejmé, prečo žalobca, ktorý bol prítomný pri vypočutí svedka A. H., nevzniesol námietky k rozpornej výpovedi A. H.. Navyše A. H., ako sám uviedol, nikdy nevystavoval nič za spoločnosť Triskelion s.r.o., neovláda slovenský jazyk ani predpisy SR a svoje tvrdenie o tom, že mal písomné splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti Triskelion s.r.o. od Lajosa Szabó, žiadnym spôsobom nepreukázal, žiadne splnomocnenie nepredložil a v spoločnosti Forro-Plast s.r.o., ktorej bol konateľom, vykonanou daňovou kontrolou správca dane rovnako spochybnil doklady od spoločnosti Triskelion s.r.o. a nepriznal právo na odpočítanie z dodávateľských faktúr od spoločnosti Triskelion s.r.o., keďže A. H. nepredložil dôkazy, ktorými by preukázal reálnosť dodania tovarov spoločnosťou Triskelion s.r.o. Vykonaným dokazovaním sa nepotvrdilo ani tvrdenie svedka A. H. o obchodovaní spoločnosti Triskelion s.r.o. s poľnohospodárskymi komoditami, keď ďalší konatelia spoločnosti Triskelion s.r.o., maďarskí občania, ktorých sa podarilo maďarskej daňovej správe vypočuť, potvrdili, že spoločnosť Triskelion s.r.o. vykonávala činnosti v oblasti požiarnej ochrany a bezpečnosti zamestnancov. V nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti, že A. H. bol vypočutý na požiadavku žalobcu. 35. K námietke žalobcu ohľadne daňovej kontroly v spoločnosti Forro-Plast s.r.o. za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011, a to že zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2011 nesúvisí s kontrolovaným obdobím žalobcu (september až december 2010), žalovaný uviedol, že spoločnosť Forro-Plast s.r.o. bola zapísaná do Obchodného registra SR dňa 12.10.2010, v roku 2010 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a platiteľom DPH sa stala dňa 12.01.2011, z uvedeného dôvodu ani daňová kontrola za september až december 2010 v spoločnosti Forro-Plast s.r.o. nemohla byť vykonaná. V danej súvislosti je potrebné uviesť, že návrh na skúmanie dodávok spoločnosťou Triskelion s.r.o. v spoločnosti Forro-Plasť s.r.o. inicioval samotný žalobca. Avšak v súvislosti s preukazovaním reálnosti dodania tovarov spoločnosťou Triskelion s.r.o. žalobcovi, či spoločnosti Forro-Plast s.r.o., nie je relevantné zdaňovacie obdobie, preto predmetnú námietku žalobcu považoval žalovaný za nedôvodnú. 36. Žalobcom navrhovaný svedok D. G. Z. nebol vypočutý v predmetnom konaní, pretože maďarská daňová správa oznámila, že v súlade s maďarským procesným právom nie je možné preveriť obdobie 09-12/2010 z dôvodu obmedzenia/premlčania preverovaného obdobia. V danej súvislosti žalovaný dodal, že potreba vypočuť svedka, D. G. Z., vyplynula až zo súdneho rozhodnutia, na základe ktorého správca dane vyzval žalobcu o poskytnutie identifikačných údajov menovanej osoby za účelom jej vypočutia. Je teda zrejmé, že dôkaznú núdzu ohľadne vypočutia menovaného svedka z dôvodu, že správcom preverované obdobie je už podľa zákonov maďarskej daňovej správy premlčané, nespôsobil správca dane. 37. V súvislosti s námietkou žalobcu napádajúcou neprizvanie znalca z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti podpisov Ladislava Szabóa žalovaný uviedol, že táto námietka je zavádzajúca, pretože súdy vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch, na základe ktorých bola vec vrátenia na ďalšie konanie, nevyslovili právny názor, že je do konania potrebné prizvať takéhoto znalca. 38. Námietka ohľadom správcom dane zavinenej nedostupnosti rozpisu hovorov od operátorov spoločností Orange Slovensko, a. s. a Slovak Telekom, a. s., je taktiež podľa názoru žalovaného nedôvodná, pretože tieto výpisy nie je možné získať po tak dlhom časovom období, pričom žalobca
nenavrhol tento dôkaz v období 24 mesiacov, urobil tak prvýkrát až v písomnom vyjadrení 18.02.2013, t. j. po uplynutí 24 mesačnej archivačnej doby. 39. Neuskutočnenie výsluchov navrhnutých prepravcov tovaru z dôvodu, že podľa maďarských právnych predpisov vypočutie týchto svedkov nebolo možné uskutočniť, pretože preverované obdobie je podľa maďarských zákonov premlčané, nemožno podľa názoru žalovaného pripísať na ťarchu správcu dane resp. žalovaného. Žalovaný mal za to, že správca dane vykonal všetky úkony vyplývajúce z právneho názoru najvyššieho súdu, vysloveného v rozsudku č. 8Sžf/51/2015, nemožno preto konštatovať, že neboli splnené požiadavky vyjadrené Najvyšším súdom SR. V súvislosti s predmetnou žalobnou námietkou žalovaný poukázal na § 24 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov, z čoho vyplýva, že správca dane nie je povinný vykonať každý navrhovaný dôkaz. Správca dane vzhľadom na dôkaznú situáciu zistenú počas kontroly a následného vyrubovacieho a odvolacieho konania pred vydaním predmetných súdnych rozhodnutí nepovažoval za dôvodné vykonať zisťovania ohľadne maďarských prepravcov. Pre úplnosť žalovaný dodal, že z odpovede spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť, a. s. vyplýva, že zo všetkých správcom dane dožadovaných vozidiel s maďarskými EČV, ktoré mali prepravovať sporný tovar v zdaňovacom období november 2010, boli v elektronickom mýtnom systéme zaevidované len pohyby vozidiel prepravcov M-M Agro Trans Kft. (Maďarwsko), MÓR - Trans Kft. (Maďarsko), Gasztransz Kft., O. B. (Maďarsko), E. Q. (Maďarsko),J. D. (Maďarsko), U. A. (Maďarsko), J. T. (Maďarsko) a P. Trans Kft. (Maďarsko). Pohyb ostatných vozidiel, ktoré mali vykonať prepravu sporného tovaru v novembri 2010, nebol evidovaný v elektronickom mýtnom systéme. V súvislosti s prepravcom, D. J., bolo zistené, že tento nepozná osoby A. E., Triskelion s.r.o., ALAURUS s.r.o., že nepozná konateľov týchto spoločností; že nepozná osoby A. H., E. J., O. T. a G. D. Z.; že neprepravoval tovar týmto spoločnostiam; že D. J. predložil faktúry, ktoré vystavil v preverovanom období, avšak podľa predložených dokladov v roku 2010 nevystavil faktúry žiadnemu z uvedených osôb a spoločností; že nebol v kontakte s konateľmi spoločností Triskelion s.r.o. a ALAURUS s.r.o., Lajos Szabó a T. J., nestretol sa s nimi a nemá o uvedených spoločnostiach a osobách žiadne informácie. Na všetky položené otázky odpovedal: „nie, nepoznám, neviem". Preverením prepráv uskutočnených prepravcom J. D. sa nepotvrdilo, že by majiteľom prepravovaného tovaru bola spoločnosť Triskelion s.r.o. alebo že by bola vykonávaná preprava pre spoločnosť Triskelion s.r.o. Ďalej prepravca, U. A. si nevedel spomenúť na žiadané obchody a prepravu. Prepravcov, M-M Agro Trans Kft. (Maďarwsko), MÓR - Trans Kft. (Maďarsko), Gasztransz Kft., O. B. (Maďarsko), E. Q. (Maďarsko), J. T. (Maďarsko) a P. Trans Kft. (Maďarsko) sa nepodarilo preveriť z dôvodu, že kontrolované obdobie je podľa zákonov Maďarskej republiky premlčané. 40. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nevypočutie niektorých z vtedajších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., a to M. T., O. T., S. E. P., M. D. S. z dôvodu, že podľa predpisov Maďarskej republiky preverované obdobie je už premlčané, spôsobilo nesplnenie požiadavky vyjadrenej Najvyšším súdom SR, čo nemožno pričítať na ťarchu žalobcovi, žalovaný uviedol, že považuje za nepravdivé a zavádzajúce tvrdenie žalobcu o tom, že navrhoval vypočuť svedkov, ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., M. T., O. T., S. E. P., M. D. S., v úvodnom štádiu vyrubovacieho konania. V nadväznosti na uvedené dal žalovaný do pozornosti, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že ani počas kontroly, ani vo vyrubovacom či odvolacom konaní žalobca nenavrhol vypočuť menované osoby ako svedkov, nikdy sa o nich nezmienil. Skutočnosť, že menované osoby na základe požiadavky súdu už nebolo možné podľa zákonov Maďarskej daňovej správy predvolať z dôvodu, že správcom dane preverované obdobie je už premlčané, nemožno pričítať na ťarchu správcu dane. Zároveň poukázal žalovaný na skutočnosť, že výpovede svedkov, ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., ktorí boli zastihnuteľní maďarskou daňovou správou, a to E. E.-F. a O. G. H., nepotvrdili dodanie sporného tovaru spoločnosťou Triskelion s.r.o., keďže títo nepoznajú žalobcu ani ďalšie osoby uvádzané žalobcom ako osoby, ktorým mali byť udelené splnomocnenia v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že výpovede uvedených svedkov však potvrdili predmet činnosti spoločnosti Triskelion s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období, a to v oblasti ochrany a bezpečnosti práce tak, ako to tvrdil i skôr vypočúvaný svedok, konateľ spoločnosti Triskelion s.r.o., Lajos Szabó. 41. K námietke, že žalobca nebol prizvaný a upovedomený o čase a mieste konania výsluchov v rámci medzinárodnej výmeny informácií, žalovaný uviedol, že na základe požiadavky slovenských daňových orgánov maďarská daňová správa vykonala vypočutie týchto svedkov, pričom maďarská daňová správa postupovala podľa zákonov platných v Maďarskej republike a informácie o dátume, čase a miesta vypočutia svedkov neoznámila ani správcovi dane, ani žalobcovi, hoci žalovaný požiadal Maďarskú daňovú správu o včasné oznámenie dátumu, času a miesta vypočutia svedkov správcovi dane, za účelom upovedomenia žalobcu. Žalovaný mal za to, že informácie získané maďarskou stranou nemožno
preto považovať za nezákonné a správca dane postupoval správne, keď tieto použil ako dôkaz v predmetnom konaní. 42. V súvislosti s námietkou týkajúcej sa výpovede svedkyne I. B., prečo sa správca dane neopýtal, či vystavovala príjmové a výdavkové doklady, predmetná námietka je nepravdivá a zavádzajúca, pretože, I. B. do zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 19.07.2018 uviedla, že pokladničné doklady nevystavovala. Neobstojí ani námietka žalobcu o tom, že I. B. si s odstupom času nepamätala na udalosti, ktoré sa odohrali v roku 2010. keďže menovanú svedkyňu žiadal vypočuť sám žalobca. 43. Ako nepravdivú a zavádzajúcu vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu, že nevypočutie skladníkov, E. T., A. F. a T. H. a nedostatočné odôvodnenie ich nevypočutia je nerešpektovaním pokynu NS SR, pretože v odvolacom konaní boli menované osoby vypočuté ako svedkovia, (str. 19 a 20 žalovaného rozhodnutia). 44. V nadväznosti na uvedené žalovaný konkretizoval, že žalobcovo tvrdenie, že svedok Ing. A. F. si pri výsluchu dňa 12.02.2020 spomenul na dodávateľa žalobcu, na spoločnosť Trieskelion s.r.o., je zavádzajúce, a to s poukazom na obsah zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100409442/2020 zo dňa 12.02.2020, v zmysle ktorej tento svedok za prítomnosti žalobcu a jeho splnomocneného zástupcu okrem iného uviedol, že nevie potvrdiť, že tovar, ktorý bol prijatý na sklad v Mliečanoch pre spoločnosť AGROSID a. s. od žalobcu v novembri a decembri 2010, bol žalobcovi dodaný spoločnosťou Triskelion s.r.o., na meno spoločnosti si spomína, videl ho na nejakom dodacom liste, ale dodacie listy si „naša" spoločnosť neuschovávala; že nevie, kto bol dodávateľom tovaru, ktorý bol žalobcovi privezený nákladnými motorovými vozidlami s maďarskými EČV do skladu v Mliečanoch pre spoločnosť AGROSID a.s.; o dodávateľových dodávateľov sa nezaujímal, nebolo to v jeho kompetencii, boli prípady, keď z dodacieho listu videl názov dodávateľovho dodávateľa, ale tie dodacie listy nemal dôvod odkladať, že názov spoločnosti Triskelion s.r.o. videl na nejakom dodacom liste, na názov spoločnosti ALAURUS s.r.o. si nespomína, že by ju videl na nejakom dodacom liste; že tovar bol od žalobcu preberaný na sklad v mene odberateľa AGROSID a.s. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že z výpovede svedka, skladníka, Ing. A. F. vyplýva, že tento potvrdil, že sa v sklade v Mliečanoch vykonala vykládka tovaru prijatého na sklad, že tovar bol privezený nákladnými motorovými vozidlami s maďarskými EČV, avšak nemal vedomosť o tom, kto bol dodávateľom tovaru pre žalobcu v novembri a decembri 2010. 45. K žalobnej námietke napádajúcej formálny postup správcu dane vo vzťahu k dodržaniu práv žalobcu, pretože až na záverečnom ústnom pojednávaní pred vydaním rozhodnutia prvého stupňa bol žalobca prvý krát konfrontovaný s novými dôkazmi, zisteniami a závermi, pričom správca dane počas konania priebežne so žalobcom nekomunikoval a zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 20.08.2019 nebola spísaná za prítomnosti žalobcu, žalovaný dôvodil, že výzvou č. 102469410/2017 zo dňa 28.11.2017 bol žalobca nielen vyzvaný na predloženie vo výzve označených dôkazov, ale bol aj oboznámený s tým, že správca dane pokračuje vo vyrubovacom konaní vykonávaním úkonov podľa právneho názoru súdu vysloveného rozsudkom NS SR č. 8Sžf/51/2015 zo dňa 25.05.2017. žalovaný dal do pozornosti, že žalobca mal vedomosť o všetkých úkonoch, ktoré mal správca dane podľa rozhodnutia súdu vykonať a ktoré i správca dane vykonal, pričom žalobca mal možnosť podľa § 23 daňového poriadku n nazerať do daňového spisu a priebežne sa oboznamovať s už vykonanými úkonmi správcu dane, t. j. mal dostatok času na oboznámenie sa s úkonmi správcu dane a navyše, pri vypočutí svedkov v tuzemsku (skladníkov, bývalého účtovníka, konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o.,.... ) bol žalobca prítomný a kládol svedkom otázky, t. j. mal dostatok času na prípravu argumentácie s podnetmi. Predmetnú žalobnú námietku preto považoval žalovaný za nedôvodnú. v nadväznosti žalovaný dôvodil, že nemožno považovať za formálnosť postupu správcu dane skutočnosť, že zistenia a dôkazy vykonané a získané správcom dane v ďalšom konaní na základe právneho názoru súdu vysloveného v rozsudku č. 8Sžf/51/2015, boli tieto dôkazy a zistenia popísané do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101986823/2019 zo dňa 20.08.2019 pred samotným pojednávaním v súlade so zásadou efektívnosti a hospodárnosti daňového konania, vzhľadom na rozsahovo značné množstvo textu. 46. Čo sa týka námietky nevyžiadania si videozáznamu z kamerového systému z peňažného ústavu Q., a. s., ktorý mal potvrdiť skutočnosť stretávania sa žalobcu s osobou Ladislava Szabó, tak táto námietka je podľa názoru žalovaného nedôvodná, pretože žalobca tento dôkaz navrhol až listom doručeným správcovi 03.03.2014, pričom podľa informácií banky Q. záznamy staršie ako jeden rok neeviduje, a teda tento dôkaz žiadal vykonať žalobca až po uplynutí tejto doby. 47. K ďalším nevykonaným výsluchom navrhovaných svedkov (E. J. a O. B.) žalovaný uviedol, správca dane výzvou č. 102469410/2017 zo dňa 28.11.2017 vyzval žalobcu na poskytnutie identifikačných údajov ním navrhnutého svedka E. J.. Dňa 21.12.2017 bola správcovi dane doručená odpoveď, v ktorej žalobca uviedol, že k osobe E. J. nevie uviesť žiadne údaje okrem mena. Je zrejmé, že dôkaznú núdzu ohľadne E. J. spôsobil žalobca, ktorý nedisponoval žiadnymi údajmi ohľadne osoby E. J., ktorú žiadal
vypočuť ako svedka, iba to, že jeho meno je E. J.. Žalobnú námietku ohľadne E. J. považuje žalovaný za nedôvodnú. K zabezpečovaniu výsluchu svedka O. B. žalovaný uviedol, že žalobcom poskytnuté údaje ohľadne tejto osoby, a to meno, priezvisko a adresa, boli nepostačujúce pre maďarskú daňovú správu na to, aby vykonala vypočutie požadovanej osoby. Avšak údaje potrebné pre maďarskú daňovú správu ohľadne osoby O. B. ako prepravcu, získal správca dane od obchodnej spoločnosti Národná diaľničná spoločnosť a. s. v súvislosti s poskytnutím identifikačných údajov prevádzkovateľa motorových vozidiel, EČV, ktoré poskytol žalobca. Preto žalobnú námietku ohľadne svedka O. B. považuje žalovaný za nedôvodnú a zavádzajúcu. 48. Ohľadom žalobnej námietky napádajúcej nepreukázanie vedomosti žalobcu o jeho účasti na daňových podvodoch žalovaný uviedol, že v danej veci správca dane vyvodil záver z toho, že žalobca nepreukázal dodanie sporných zdaniteľných obchodov deklarovaným dodávateľom, teda osobou, s ktorou on sám, ako uviedol vo svojich vyjadreniach rokoval, a ani na návrh žalobcu vykonanými dôkazmi sa tvrdenie žalobcu o dodaní sporného tovaru spoločnosťou Triskelion s.r.o. nepreukázalo, t. j. nie z obchodov, o ktorých by daňový subjekt nevedel alebo vedieť nemohol, alebo z konania osôb, ktoré by daňový subjekt nepoznal alebo poznať nemohol. V danej súvislosti považuje Finančné riaditeľstvo namietané dokazovanie „daňového podvodu" za nedôvodné. 49. V replike na vyjadrenie žalovaného žalobca zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby dodajúc, že správca dane nemal žiadnu pochybnosť o hmotnom podklade obchodu, a teda predmetom dokazovania bolo iba to, či žalobcovi dodal tovar dodávateľ označený na faktúre a či správca dane nemal dôvod aplikovať predpisy týkajúce sa boja proti daňovým podvodom. Konateľ dodávateľa žalobcu pán Szabó mal motiváciu vypovedať v neprospech žalobcu, keďže výpoveďou v prospech žalobcu by priznal svoje pochybenie a v rozpore so zákonom nezaúčtovanie vystavených faktúr, a teda aj jeho výsluchy postrádajú potrebnú mieru nezaujatosti. Svedok Szabó tvrdil, že dodávateľ Triskelion s.r.o. sa zaoberal len poradenskou činnosťou v oblasti BOZP a túto dodával maďarským subjektom, čo je podľa žalobcu maximálne nedôveryhodné konštatovanie, pretože nielenže k dodávkam služieb v oblasti BOZP v Maďarsku by nepotreboval slovenskú obchodnú spoločnosť, ale tiež pri dodávkach služieb v oblasti BOZP podľa slovenských právnych predpisov o BOZP by musel Lajos Szabó alebo ktorýkoľvek iný konateľ dodávateľa Triskelion s.r.o. tieto ovládať, čo je nereálne, keďže ani jeden z nich neovláda slovenský jazyk, navyše, potrebovali by k tomu byť kvalifikovanými odborníkmi podľa slovenských predpisov, čo nie sú. Žalobca dal do pozornosti, že v rozpore s výpoveďou svedka Szabóa vypovedali osoby A. H., A. F. a O. T. o tom, že dodávateľ Triskelion s.r.o. skutočne obchodoval s poľnohospodárskymi komoditami, k čomu mal dodávateľ Triskelion s.r.o. aj potrebný rozsah živnostenského oprávnenia. 50. Žalovaný v duplike na vyjadrenie žalobcu zotrval na argumentoch prezentovaných vo svojom vyjadrení zaslanom súdu k obsahu žaloby.
IV. Relevantná právna úprava
51. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
52. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
53. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
54. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
55. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
56. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
57. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
58. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 59. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 60. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 61. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 62. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. 63. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 64. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
65. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 66. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 67. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 68. Podľa § 25 ods. 4 daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. 69. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.
70. Podľa § 45 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie 1. písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, 2. služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.
71. Podľa § 45 ods. 2 daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: a) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu, b) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly, c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, f) umožňovať vstup do sídla, miesta podnikania kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a umožňovať rokovanie s jeho zamestnancom, g) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla, miesta podnikania alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového subjektu, poskytnúť výpisy, alebo ich kópie, h) umožniť prístup k softvéru a informačno-komunikačným prostriedkom, ktoré daňový subjekt používa na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, a k výstupným dátam z týchto softvérov.
72. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 73. Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. 74. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt. 75. Podľa § 69 ods. 1 daňového poriadku (Zánik práva vyrubiť daň), ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto daňová strata vykázaná. 76. Podľa § 69 ods. 2 daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. 77. Podľa § 165 ods. 1 daňového poriadku právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 78. Podľa § 15 ods. 13 vety piatej zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znená neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní") daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. 79. Podľa § 71 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt") určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. 80. Podľa § 246d Občianskeho súdneho poriadku, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných celkov. 81. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. 82. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí. 83. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 84. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby. 85. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
86. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 87. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
88. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
89. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane", i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom", ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti", ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie", ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar", „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela" alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti", a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.
90. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve") účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 91. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
92. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP) napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 1 písm. a/ SSP) vec prejednal na pojednávaní v neprítomnosti ospravedlneného žalovaného (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 93. Na pojednávaní právny zástupca žalobcu s poukazom na obsah žaloby a na obsah jeho repliky k vyjadreniu žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch žaloby. 94. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zopakoval žalobné body, naďalej namietal, že správca dane v ďalšom konaní nevykonal dokazovanie podľa pokynu NS SR vyjadreného v rozsudku sp. zn. 8 Sžf/51/2015, to znamená, že nevykonal výsluch všetkých žalobcom navrhovaných konateľov dodávateľa žalobcu, ani všetkých dopravcov, ktorí predmetný tovar prevážali. Opakovane namietal porušenie procesného práva žalobcu byť prítomný na výsluchu svedkov realizovaných na území Maďarskej republiky a týmto klásť otázky, a to napriek tomu, že žalobca výslovne žiadal, aby bola zabezpečená jeho účasť na týchto výsluchoch. Taktiež namietal, že v rozpore s uvedeným rozsudkom NS SR neboli vypočutí skladoví pracovníci, ktorí mohli potvrdiť dodanie tovaru dodávateľom deklarovaným na faktúrach. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že na výsluchu svedok Ing. A. F. potvrdil, že pre žalobcu boli dovážané dodávky od spoločnosti Triskelion s.r.o. V nadväznosti na uvedené namietal, že svedok Szabó nevypovedal pravdu, keď zaprel dodávky spoločnosti Triskelion s.r.o. pre žalobcu v zdaňovacom období 11/2010, pričom na dvoch daňových úradoch v predmetnej veci vypovedal odlišne, a správca dane tieto rozpory z jeho výpovedí neodstránil ďalším dokazovaním. Nepravdivosť výpovede svedka Szabóa potvrdzuje aj výpoveď svedka H.. Taktiež opakovane namietal nevykonanie dôkazu formou grafologického posudku na podpisy a pečiatky na daňových dokladoch vystavovaných svedkom Szabóom ako konateľom dodávateľa, ktorý dôkaz by preukázal reálny základ uskutočnených zdaniteľných plnení od spoločnosti Triskelion a.r.o. a tento dôkaz žalobca považuje za kľúčový. Právny zástupca žalobcu dodal, že výpoveď tohto svedka je mimo sféry žalobcu a nemôže nijako ovplyvniť pravdivosť jeho svedectva a rovnako nemôže ovplyvniť dodržiavanie záväzných právnych predpisov na úseku účtovníctva a zákona o DPH jeho dodávateľom a ďalšími subjektami v obchodnom reťazci. Preto namietal aj neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, pretože nemôže žalobca preukázať viac, ako mu prikazuje zákon. Dal do pozornosti, že žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol v plnej miere, pretože predložil všetky zákonom požadované daňové doklady a záznamy na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od spoločnosti Triskelion s.r.o. 95. Na margo uviedol, že do dôkaznej núdze žalobcu dostali tvrdenia konateľov Triskelion s.r.o. a za iné zdaňovacie obdobia aj spoločnosti ALAURUS s.r.o. a iTech s.r.o. a LES SK, s.r.o., ktoré sú prepojené osobou pána P.. Tieto spoločnosti sa rozhodli nepotvrdiť žalobcom deklarované zdaniteľné obchody, pričom dal do pozornosti, že v kontrolovanom zdaňovacom období, resp. v rokoch 2010, 2011 bol žalobca jedným z najväčších platcov DPH v oblasti Dunajská Streda a obchodníkom s poľnohospodárskymi komoditami, pričom si vždy plnil svoje povinnosti a u iných dodávateľov mu boli prijaté zdaniteľné plnenia pri daňových kontrolách správcom dane uznané. Trval na tom, že predmetný tovar bol riadne dodaný a preukázaný a na podporu svojho tvrdenia ako vyhodnotiť túto skutkovú situáciu, dal do pozornosti právny názor NS SR vyplývajúci z rozsudku sp. zn. 6Sžfk/66/2019, s tým, že nemôže žalobca niesť zodpovednosť za podvodné konanie iných subjektov stojacich v obchodnom reťazci pred ním alebo za ním bez toho, aby správca dane nepreukázal jeho vedomosť o tom, že je súčasťou podvodného reťazca vo vzťahu k DPH. Ďalej namietal, že bol vykonaný povrchný výsluch účtovníčky I. B. a nebol dostatočne zistený spôsob, ako vystavovala a podpisovala daňové doklady. Zároveň dal do pozornosti, že riadne uskutočnenie preverovaných obchodov potvrdil aj svedok H., ktorý bol konateľom subdodávateľa žalobcu. Preto navrhol zrušiť rozhodnutia oboch stupňov a vec vrátiť na ďalšie konanie. Krátkou cestou na podporu argumentácie v tejto veci predložil súdu výňatky z judikatúry NS SR a tlmočil žiadosť žalobcu o prečítanie jeho vyjadrenia k veci, čo mu senát správneho súdu povolil s tým, že predmetná písomnosť bude tvoriť súčasť súdneho spisu. 96. Na pojednávaní bol prečítaný list žalobcu, adresovaný súdu, v ktorom žalobca predstavil svoju osobu ako fyzickú osobu - podnikateľa, ktorý dlhoročne pôsobil ako podnikateľský subjekt v oblasti nákupu a predaja poľnohospodárskych komodít. Uviedol, že obchoduje s množstvom spoľahlivých partnerov, má dobrú povesť v oblasti, v ktorej pôsobí, a je bezúhonným podnikateľom. Vždy podnikal zodpovedne a dostatočným spôsobom zvažoval pri uzatváraní obchodu svoju činnosť, ktorá súvisela s podnikaním a
nikdy vedome ani nevedome neprekročil hranice zákona a morálky. Riadne platil svoje dane a dodržiaval daňové pravidlá. Preto podľa jeho názoru je nepochopiteľné, že stojí pred súdom. Podľa jeho názoru je nespravodlivé žiadať od neho, aby dokazoval skutočnosti, ktoré zistiť nevedel a tieto nemohol v roku 2010 ani vedieť. Žiadny právny predpis mu takéto konanie neumožňoval, ani nemal možnosť z vlastnej iniciatívy sa dostať k údajom týkajúcich sa jeho dodávateľov. Uviedol, že ani v dnešnej dobe si podnikateľ nemôže od svojho obchodného partnera vyžiadať doklady ako napr. stav jeho bankového konta, výšku jeho daňových povinností a pod. Žalobca ďalej uviedol, že k správcovi dane pristupoval vždy zodpovedne, nikdy sa nevyhýbal jeho požiadavkám, bol súčinný v konaní so správcom dane počas daňovej kontroly. Žalobca mal za to, že splnil všetky povinnosti, ktoré v roku 2010 ukladal zákon, tovar riadne nakúpil, riadne zaplatil a nikdy nebola spochybnená existencia tovaru. Ďalej namietal, že s odstupom času pri vypočúvaní svedkov z Maďarska, maďarská legislatíva považuje tieto úkony za premlčané, čo však správca dane využil v jeho neprospech, čo považuje za skutočnosť, ktorá nemôže byť pripisovaná na jeho ťarchu. Taktiež bol ochotný vycestovať na výsluchy navrhnutých svedkov do Maďarskej republiky, ale daňové orgány mu túto možnosť neposkytli. Žalobca dal do pozornosti, že v podnikateľskej sfére mal vždy dobré meno práve z dôvodu, že bol vždy čestný a spoľahlivý obchodný partner, ktorý si splnil svoje záväzky voči štátu, ale voči obchodným partnerom. 97. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu daňových orgánov oboch stupňov v súvislosti s doplneným vyrubovacím konaním po vrátení veci na ďalšie konanie na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozsudku sp. zn. 8Sžf/51/2015 zo dňa 27. mája 2017, so zameraním na namietané porušenie procesných práv žalobcu, na namietaný zánik práva vyrubiť daň za kontrolované zdaňovacie obdobie a so zameraním na dostatočné zistenie skutkového stavu potrebného na rozhodnutie vo veci, ďalej preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho aplikácie pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa Triskelion s.r.o. podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, s posúdením namietaného neprimeraného prenosu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu s ohľadom na zistený skutkový stav vzťahujúci sa k oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie november 2010. 98. Pokiaľ ide o žalobné dôvody napádajúce zánik práva vyrubiť daň (DPH) za zdaňovacie obdobie november 2010, týmto správny súd po vykonaní súdneho prieskumu podstatných procesných okolností prípadu nemôže prisvedčiť. Správny súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že keď bol protokol z predmetnej daňovej kontroly doručený žalobcovi v roku 2013, lehota na vyrubenie dane uplynula na konci roku 2018. 99. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola za predmetné zdaňovacie obdobie začala v roku 2011 za účinnosti zákona č. 511/1992 Z. o správe daní a poplatkov (na základe oznámenia o začatí daňovej kontroly zo dňa 13.07.2011), teda v zmysle prechodných ustanovení daňového poriadku (§ 165 ods. 4) sa táto daňová kontrola dokončila podľa doterajších predpisov (t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb.), pričom právny účinok doručenia protokolu o výsledku daňovej kontroly žalobcovi v roku 2013, predpokladaný ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zostal v zmysle intertemporálneho ustanovenia § 165 ods. 1 daňového poriadku zachovaný i pre účely následného vyrubovacieho konania, vedeného po zrušení skoršieho dodatočného platobného výmeru zo dňa 12.03.2013, vydaného vo veci určenia DPH za zdaňovacie obdobie november 2010 a po zrušení rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.03.2014 najvyšším súdom (rozsudkom sp. zn. 8Sžf/51/2015). Keďže daňové rozhodnutia oboch stupňov vo veci dodatočného určenia dane boli v rámci súdneho prieskumu zákonnosti zrušené najvyšším súdom, vec sa vrátila do štádia daňového konania prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci samej, teda v súlade s prechodným ustanovením § 165b ods. 1 daňového poriadku do vyrubovacieho konania, vedeného podľa daňového poriadku s tým, že pre lehota plynúca na zánik práva vyrubiť daň za predmetné zdaňovacie obdobie sa posudzovala už podľa § 69 ods. 1 a 2 daňového poriadku, s prihliadnutím na zachovaný účinok doručenia protokolu o výsledku daňovej kontroly žalobcovi v roku 2013 vyplývajúci z ustanovenia § 15 ods. 13 vety piatej zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 45 ods. 2 citovaného zákona, t. j. doručenie protokolu z predmetnej daňovej kontroly bolo úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, na základe ktorého plynula lehota piatich rokov na vyrubenie dane alebo rozdielu dane podľa odseku 1 znovu od konca roka 2013. Uvedeným spôsobom prolongovaná subjektívna lehota však plynie v rámci objektívnej desaťročnej lehoty od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, alebo v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu (§ 69 ods. 2 daňového poriadku; predtým v § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.).
100. Pre účely sledovania právnej skutočnosti zániku práva vyrubiť daň je potrebné mať na zreteli, že aplikáciou ustanovenia § 71 ods. 1 SSP (predtým ustanovenia §246d Občianskeho súdneho poriadku) po podaní správnej žaloby proti právoplatnému rozhodnutiu žalovaného orgánu verejnej správy až do skončenia konania podľa Správneho súdneho poriadku hmotnoprávne lehoty upravujúce zánik práva vyrubiť daň neplynú. Teda v praxi, v prípade prebiehajúceho súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí vo veciach daní, v dôsledku režimu spočívania lehôt, ktorých plynutie začalo na základe daňovým poriadkom, resp. zákonom č. 511/1992 Zb. predpokladanej právnej skutočnosti (napr. doručenie protokolu o výsledku daňovej kontroly), lehoty na vyrubenie dane neplynú a tieto sa môžu v závislosti od dĺžky časového obdobia, počas ktorého spočívajú, o toto obdobie predĺžiť. 101. Obdobne tomu tak bolo aj v prejednávanom prípade, kedy žalobca podal dňa 16.05.2014 na Krajský súd v Trnave žalobu o preskúmanie zákonnosti právoplatného rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR (žalovaného) č. 1100307/1/129930/2014/4884 zo dňa 11.03.2014, ktoré bolo v rámci odvolacieho konania proti žalobu zamietajúcemu rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/33/2014 zo dňa 17.03.2015, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/51/2015 zo dňa 25. mája 2017 zrušené, spolu s dodatočným platobným výmerom správcu dane č. 9210401/5/949056/2013/ BalI zo dňa 12.03.2013. Rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/51/2015 nadobudol právoplatnosť dňa 19.06.2017, a teda aplikáciou ustanovenia § 246d Občianskeho súdneho poriadku v spojení s aplikáciou ustanovenia § 71 ods. 1 v nadväznosti na intertemporálne ustanovenie § 491 ods. 1 a 3 SSP v období od podania správnej žaloby po právoplatné skončenie konania podľa Správneho súdneho poriadku, t. j. odo dňa 16.05.2014 do 19.06.2017 - viac ako tri roky lehota na zánik práva vyrubiť daň za predmetné zdaňovacie obdobie november 2010 neplynula, ale spočívala. Dňom 20.06.2017 pokračovala lehota na vyrubenie dane, z ktorej do padania správnej žaloby od konca roku 2013 uplynulo štyri a pol mesiaca, pričom od skončenia konania podľa Správneho súdneho poriadku pokračovala táto lehota do právoplatného rozhodnutia vo veci samej dňa 29.04.2020 v plynutí ešte necelé tri roky (nepresiahnuc objektívnu desaťročnú lehotu na vyrubenie dane). Teda možno konštatovať, že v danom prípade bola predmetná daň vyrubená do necelého tri a pol roka bez toho, aby uplynula subjektívna päťročná lehota (počítaná od konca roku 2013) ako aj objektívna lehota na vyrubenie DPH za zdaňovacie obdobie november 2010. 102. Rovnako sa správny súd nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že vyrubením dane na základe skoršieho právoplatného rozhodnutia prvej inštancie vo veci - v rámci súdneho prieskumu zrušeného dodatočného platobného výmeru č. 9210401/5/949056/2013/BalI zo dňa 12.03.2013 v spojení s druhostupňovým rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100307/1/129930/2014/4884 zo dňa 11.03.2014, bolo v danom prípade skonzumované právo daňových orgánov na vyrubenie predmetnej dane v prekluzívnej lehote, ktorej opätovné začatie plynutia bolo určené právnou skutočnosťou doručenia protokolu o výsledku daňovej kontroly žalobcovi v roku 2013. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že právne závery vyplývajúce zo žalobcom poukazovaných rozsudkov NS SR sp. zn. 4Sžf 2/2012, 4Sžf 5/2012 a 2Sžf 58/2011 nie sú pre účely prejednávaného prípadu priliehavé a na tento ich nemožno aplikovať, pretože v prípadoch rozhodnutí najvyššieho súdu, uvádzaných na podporu argumentácie žalobcu (týkajúcich sa rovnakého daňového subjektu vo veciach rôznych daní a zdaňovacích období z roku 2001 na základe výkonu opakovanej daňovej kontroly), nešlo o situáciu, kedy by boli právoplatné rozhodnutia vo veci vyrubenia dane zrušené v rámci súdneho prieskumu zákonnosti súdom (ako je tomu v prejednávanom prípade), ale išlo o situáciu, kedy daňové orgány považovali doručenie protokolu, ktorý bol podkladom pre vydanie skorších a súdom nezrušených právoplatných rozhodnutí, za úkon smerujúci k vyrubeniu dane aj pre účely plynutia lehoty na vyrubenie dane i v konaní o vyrubení dane na základe výsledkov opakovanej daňovej kontroly, realizovanej na základe podnetu podľa § 15b zákona o správe daní a poplatkov (zákon č. 511/1992 Zb.). Avšak v prejednávanom prípade išlo o pokračovanie v ďalšom vyrubovacom konaní, do ktorého štádia bola vec vrátená na základe rozsudku najvyššieho súdu, ktorým boli rozhodnutia vo veci vyrubenia dane zrušené, daň za predmetné zdaňovacie obdobie autoritatívnym úkonom správcu dane vyrubená nebola, a teda lehota na vyrubenie dane po skončení konania podľa Správneho súdneho poriadku pokračovala v plynutí, ktorého nový začiatok spôsobilo doručenie protokolu o výsledku daňovej kontroly žalobcovi v roku 2013, ktoré možno pre účely počítania prekluzívnych lehôt na vyrubenie dane považovať za úkon smerujúci na vyrubeniu dane. 103. Ak by sa mal správny súd stotožniť s výkladom žalobcu ohľadom aplikácie ustanovení určujúcich podmienky plynutia novej subjektívnej a objektívnej lehoty na zánik práva vyrubiť daň (§ 69 ods. 2 daňového poriadku), potom by súdny prieskum zákonnosti podľa Správneho súdneho konania, v spojení so zákonnou úpravou podmienok spočívania lehôt vo veciach daní v priebehu súdneho konania (aktuálne § 71 ods. 1 SSP), postrádal účel sledovaný touto subsidiárnou ochranou zákonnosti
rozhodnutí daňovej správy (alebo vo všeobecnosti orgánov verejnej správy), ktorá nespočíva len v bezbrehej ochrane práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb dotknutých žalobou napadnutým rozhodnutím, ale aj vo vytvorení spravodlivého priestoru na to, aby príslušný orgán verejnej správy v prípade vrátenia veci na ďalšie konanie po zrušení preskúmavaného rozhodnutia, súc viazaný právnym názorom správneho súdu, v ďalšom konaní rozhodovacou činnosťou v súlade so zásadou legality mohol naplniť zásady správneho konania ako takého, resp. zásady a účel správy daní (§ 2 písm. a/ daňového poriadku) v prejednávanom prípade, t. j. postupom podľa všeobecne záväzných právnych predpisov chránil záujmy štátu a obcí, dbajúc pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb, správne zistil daň a zabezpečil jej inkaso do štátneho rozpočtu. 104. Je zrejmé, že zákonodarca úpravou režimu spočívania prekluzívnych lehôt (v Správnom súdnom poriadku, resp. v Občianskom súdnom poriadku), určených osobitnými predpismi v oblasti administratívneho trestania, núteného výkonu rozhodnutí alebo v oblasti autoritatívneho určenia finančných povinností, sledoval vytvorenie podmienok na to, aby doba súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí v predmetných veciach podľa Správneho súdneho poriadku, nebola dôvodom pre vytvorenie disbalancie medzi povinnosťami orgánov verejnej správy rozhodovacou činnosťou zákonom stanoveným spôsobom zabezpečovať ochranu spoločnosti a naplnenie jej záujmov a cieľov (ako aj záujmov štátu) v oblasti administratívneho trestania, núteného výkonu rozhodnutí alebo autoritatívneho určenia finančných povinností v oblastí daní, ciel, poplatkov, odvodov do verejných fondov atď., a na druhej strane medzi právom účastníkov administratívnych konaní na právnu istotu, že povinnosť, príp. právo orgánov verejnej správy na ukladanie trestov, vymáhanie rozhodnutím uložených povinností a na určovanie peňažných povinností rozhodnutím je časovo obmedzené a možno ho realizovať len v zákonom stanovených lehotách, po ktorých uplynutí nastane zánik trestnosti (zánik zodpovednosti) toho ktorého priestupku, správneho deliktu a pod., prípadne zanikne právo na vymáhanie rozhodnutím uloženej povinnosti alebo zanikne právo na určenie peňažnej povinnosti rozhodnutím správneho orgánu. 105. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že po vrátení veci najvyšším súdom daňové orgány nepostupovali v zmysle právneho názoru najvyššieho súdu, keď nevypočuli žalobcom navrhnutých svedkov, ktorí mali podľa jeho tvrdenia preukázať reálny základ deklarovaných žalobcom prijatých zdaniteľných plnení a dôvodnosť jeho nároku na odpočet dane, správny súd konštatuje, že z obsahu spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že správca dane ako aj žalovaný vykonali procesné úkony smerujúce k výsluchom svedkov navrhovaných žalobcom, avšak v niektorých prípadoch svedkovia nemohli byť vypočutí z dôvodu prekážok na strane maďarských daňových orgánov, pretože išlo o zdaňovacie obdobie, pre ktoré podľa maďarského práva bolo premlčané právo vyrubiť daň a v iných prípadoch, hoci navrhnutých svedkov daňové orgány vypočuli, títo verziu žalobcu k priebehu preskúmavaných zdaniteľných obchodov nepotvrdili, resp. na základe ich výpovedí nebolo možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, že sa predmetné zdaniteľné plnenia zrealizovali tak, ako to deklarovali preverované faktúry, daňové doklady na vstupe, predovšetkým vo vzťahu k osobe deklarovaného dodávateľa žalobcu, obchodnej spoločnosti Triskalion s.r.o. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že tvrdenie žalobcu, že táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu žalobcu je v danom prípade nedôvodná, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa najskôr (až v skoršej žalobe) domáhal odstrániť rozpory vo výpovediach Lajosa Szaba so svedkami A. H., O. T., D. G. Z., ako aj poukazoval na to, že nedošlo k prevereniu trás nákladných vozidiel, ktoré mali tovar prevážať, že nedošlo k vypočutiu účtovníčky I. B. a nedošlo k vypočutiu svedka O. B., ktorý bol vlastníkom motorových vozidiel, ktoré prepravovali tovar. 106. V rozpore s právnym názorom žalobcu pritom nevykonanie dôkazov nebolo hodnotené v neprospech žalobcu, ale ako objektívna skutočnosť nezavinená daňovými orgánmi, ktorú ale, na strane druhej, nemožno hodnotiť ani v prospech tvrdení žalobcu ako preukazujúcu ich pravdivosť. Takto v prospech tvrdení žalobcu nemožno hodnotiť či už nevypočutie niektorých z tvrdených prepravcov tovaru, nezabezpečenie záznamov o telefonických hovoroch alebo záznamov z kamerového systému Q. a.s. 107. Za preukázané nemožno považovať tvrdenie žalobcu, že svedok Lajos Szabo vypovedal klamlivo a účelovo v danom konaní preto, aby odvrátil pozornosť daňových orgánov od svojej nekalej činnosti, a to v súvislosti aj s výpoveďami svedka A. H., ktorý síce tvrdil, že pozná Lajosa Szaba a že mu bolo udelené písomné splnomocnenie zastupovať spoločnosť Triskelion s.r.o. na sprostredkovanie obchodov, v priebehu prvého konania pred správnym orgánom však takéto splnomocnenie nepredložil, pričom A. H. nevedel označiť ani jednu spoločnosť, ktorú mal získať ako odberateľa poľnohospodárskych komodít. 108. Zo svedeckej výpovede O. T., na ktorú žalobca taktiež poukazoval, jednoznačne vyplýva, že počas výpovede pred správnymi orgánmi tento svedok uviedol, že žalobcu nepozná a nevedel sa vyjadriť ani k spornému tovaru, ktorý mala dodať spoločnosť Triskelion s.r.o. žalobcovi.
109. V súvislosti so svedkom A. H. treba poukázať aj na výpoveď ďalších konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., ktorí boli vypočutí v tomto konaní a ktorí potvrdili, že spoločnosť Triskelion s.r.o. nevykonávala podnikateľskú činnosť v oblasti obchodovania s poľnohospodárskymi komoditami, avšak zaoberala sa činnosťou v oblasti požiarnej ochrany a bezpečnosti zamestnancov (jednalo sa o konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o. E. E.-F. a O. G. H.). Títo konatelia v tomto konaní vo svojej výpovedi uviedli, že žalobcu nepoznajú a nepoznajú ani osoby, ktorým by malo byť udelené splnomocnenie v mene spoločnosti Triskelion a potvrdili, že v kontrolovanom zdaňovacom období sa spoločnosť Triskelion s.r.o. nezaoberala predajom poľnohospodárskych komodít. Obaja konatelia spoločnosti Triskelion s.r.o. zhodne uviedli, že za spoločnosť konal vo väčšine prípadov konateľ Lajos Szabo. 110. V súvislosti s prepravcom D. J. bolo zistené, že tento nepozná osoby A. E., Triskelion s.r.o., ALAURUS s.r.o., že nepozná konateľov týchto spoločností, že nepozná osoby A. H., J. E., T. O., D. Z. G. a že neprepravoval tovar týmto spoločnostiam. D. J. predložil faktúry, ktoré vystavil v preverovanom období, avšak podľa predložených dokladov v roku 2010 nevystavil faktúry žiadnemu z uvedených osôb a spoločností, pričom podľa jeho vyjadrenia nebol v kontakte s konateľmi spoločnosti Triskelion s.r.o., ALAURUS s.r.o., Lajos Szabó a T. J., nestretol sa s nimi a nemá o uvedených spoločnostiach a osobách žiadne informácie. 111. Rovnako správny súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania dôkazu znalcom z odboru grafológie na vyhodnotenie pravosti podpisov Ladislava Szaba na príjmových pokladničných dokladoch a faktúrach, pričom sa stotožnil s názorom vysloveným daňovými orgánmi, pretože v rámci dokazovania správca dane vykonal iné dôkazy, ktoré nasvedčujú tomu, že zo strany žalobcu došlo k neoprávnenému nároku na uplatnenie si odpočtu DPH. 112. Obdobne námietku týkajúcu sa neinformovania žalobcu o výsluchu svedkov dožiadaným zahraničným daňovým orgánom, s ktorou sa žalovaný zrozumiteľne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazom na právny poriadok dožiadaného štátu, ktorý správcovi dane neumožňuje tento procesný úkon ovplyvniť. Neúčasť žalobcu pri jeho výkone ani za týchto okolností nepredstavuje porušenie práva žalobcu nakoľko jednotlivé zápisnice z výsluchu svedkov sa stávajú súčasťou spisu, s ktorými sa môže žalobca resp. daňový subjekt oboznámiť a na tieto výpovede môže reagovať svojimi podaniami. 113. Právo byť prítomný na výsluchu svedkov a týmto klásť otázky má kontrolovaný daňový subjekt v konaní vednom podľa daňového poriadku (§ 25 ods. 4), avšak tento sa nevzťahuje na výsluchy svedkov realizované podľa vnútroštátnych právnych predpisov dožiadaného štátu. Hoci žalovaný v žiadostiach o poskytnutie MVI žiadal orgány Maďarskej daňovej správy o poskytnutie informácie o mieste a čase konania jednotlivých výsluchov svedkov, Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty takéto práva daňovým subjektom registrovaným pre daň na území členského štátu, ktorý o medzinárodnú spoluprácu požiadal, nezaručujú. Predmetné nariadenie svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia č. 904/2010), pričom na zabezpečenie tohto účelu jednotlivé členské štáty postupujú podľa vlastných noriem verejného práva s pôsobnosťou a účinnosťou na ich území. Hoci Maďarská daňová správa, konajúca podľa zákonov platných v Maďarskej republike, informácie o dátume, čase a mieste vypočutia svedkov neoznámila správcovi dane ani žalobcovi, nemožno takto získané dôkazy považovať za nezákonné a nepoužiteľné pre účely preverenia daňovej povinnosti žalobcu. Získanie informácií ohľadom preverenia kontrolovaného zdaniteľného plnenia na území iného členského štátu podľa jeho vnútroštátneho právneho poriadku nie je vynútiteľné dožadujúcim členským štátom za účelom zabezpečenia práv daňového subjektu, ktoré sa uplatňujú na území dožadujúceho členského štátu (§ 25 ods. 4 daňového poriadku na území SR). Preto nie je uplatniteľný právny názor podľa nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 153/07-35 na tento prípad, pretože jeho predmetom nie je právo daňového subjektu zúčastniť sa výsluchu svedka v dožiadanom štáte v priebehu vybavovania žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií. 114. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa povrchného vypočutia svedkyne I. B., ktorá bola účtovníčkou žalobcu, a spochybňovania jej výpovede tvrdením, že vzhľadom na odstup času medzi vykonaným obchodom a jej vypočutím viac ako osem rokov si táto osoba nemohla pamätať či zaúčtovala doklady, ktoré jej nosil žalobca, možno konštatovať, že k relevantným okolnostiam svedkyňa pri výpovedi zaujala jednoznačné stanovisko - konateľov spoločností Triskelion s.r.o. a ALAURUS s.r.o. nepozná, nikdy sa s nimi osobne nestretla, nebola prítomná pri tvrdenom odovzdávaní finančnej hotovosti, pokladničné doklady nevystavovala, iba ich zaúčtovala.
115. Vo svetle skutkových zistení nemožno bez pochýb prijať skutkový a v nadväznosti na § 24 ods. 1 daňového poriadku aj právny záver, že žalobca len predložením daňových dokladov - faktúr, príjmových pokladničných dokladov od dodávateľa Triskelion s.r.o., vyčerpal svoje dôkazné bremeno a tak preukázal prijatie spornými faktúrami deklarovaných zdaniteľných plnení, t. j., že mu bol predmetný tovar dodaný práve deklarovaným dodávateľom. 116. Vo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd dodáva, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8, 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona). 117. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie daňovej povinnosti alebo oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie tohto účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku). 118. V kontexte skutkových okolností prípadu, záverov daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nemožno len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a odstraňovať rozpory vo výpovediach žalobcom označených svedkov. Zároveň správny súd dodáva, že s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce predovšetkým platiteľa uplatňujúceho si odpočet dane, nie je úlohou orgánov daňovej správy odstraňovať rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí boli vypočutí pri preverovaní skutočností tvrdených daňovým subjektom, a to predovšetkým za situácie, ak výpovede žalobcom označené ako klamlivé v podstate korešpondujú s výpoveďami iných svedkov a so zisteniami vyplývajúcimi z ďalšieho dokazovania a nie sú s nimi v rozpore, resp. sú s týmito dôkazmi v obsahovom súlade. Takto vedené dokazovanie, zamerané len na odstraňovanie rozporov vo výpovediach svedkov a na potvrdenie tvrdení kontrolovaného daňového subjektu, ktoré sú navyše v rozpore s inými zisteniami dokazovania, presahuje možnosti a účel sledovaný správou daní. Preverenie skutočností rozhodných pre správne určenie dane alebo nárokov uplatňovaných platiteľmi DPH musia byť zjavné pri použití bežných procesných inštitútov správy daní, pričom nie je úlohou správcu dane zisťovať, ktorý zo svedkov a z akých motívov vypovedal nepravdu alebo sa svojou výpoveďou snažil uškodiť kontrolovanému daňovému subjektu. Právom a predovšetkým povinnosťou daňových orgánov je vyhodnotiť vykonané dôkazy, a to každý jednotlivo a zároveň všetky v ich vzájomných súvislostiach. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, príp. prostredníctvom
medzinárodnej výmeny daňových informácií, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona). 119. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). 120. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené. Tvrdenie žalobcu, že žiadne zákony v roku 2010 mu neukladali povinnosť platiť bezhotovostným prevodom za prijaté zdaniteľné plnenia, nie sú liberačným dôvodom, na základe ktorého by bolo možné v rozpore so závermi vyplývajúcimi z vykonaného dokazovania považovať zákonné podmienky na odpočet dane za splnené. Žalobca na vlastnú zodpovednosť a z vlastného rozhodnutia pristúpil na platby v hotovosti, hoci išlo o prevažne desaťtisícové sumy (napr. faktúra č. 2651-2010 na sumu 25 979,36 Eur, faktúra č. 2657-2010 na sumu 58 472,79 Eur atď., pričom v kontrolovanom zdaňovacom období mesiaca november 2010 išlo o nákup tovaru v celkovej hodnote viac ako cca 1,5 mil. Eur), čo sa na výbery z bankomatu peňažného ústavu nejaví ako v podnikateľskej sfére bežné a ani pravdepodobné, keďže žalobca ani nepredložil potvrdenia o tak vysokých výberoch z bankomatov. 121. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). 122. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu nepreukázanie vedomej alebo nepriamej účasti žalobcu na daňovom podvode, správny súd považuje za potrebné dať do pozornosti, že daňové orgány ani netvrdili, že žalobca mal vedomosť alebo mal mať vedomosť o svojej účasti v reťazci podvodných zdaniteľných plnení, pretože skutočnosťou, ktorá sa v danom prípade ustálila ako nepreukázaná, bola osoba dodávateľa žalobcu, deklarovaná na predložených faktúrach, teda priamy dodávateľ žalobcu, v súvislosti s ktorým jeho výber, dohoda obchodných podmienok a reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení boli v priamej dispozícii žalobcu. 123. Správny súd považuje za potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017). 124. Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty, odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatnil preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar a služby reálne dodané (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre.
125. V súvislosti s realizáciou daňových obchodov platcami DPH s potrebnou odbornou starostlivosťou s ohľadom na ich dôkaznú povinnosť správny súd poukazuje na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/8/2014 zo dňa 03.03.2015, v zmysle ktorého: „Je v záujme daňového subjektu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu tovaru skutočne došlo, keďže si uplatnil nárok na oslobodenie od dane." 126. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený." 127. Rovnako v rozsudku sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena najvyšší súd skonštatoval, že : „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že : „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte."
128. V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) správny súd súčasne poukazuje na to, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, a preto má ako platiteľ dane možnosť, obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane, tak ako v danom prípade. 129. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi preverovaný tovar dodať, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku). 130. Pokiaľ žalobca poukazuje na skutočnosť, že za iné mesiace, resp. mesačné zdaňovacie obdobia DPH alebo u iných dodávateľov mu správca dane na základe vykonanej daňovej kontroly uznal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov na vstupe alebo na výstupe a výsledkom preverenia priznanej dane nebolo dorubenie daňovej povinnosti, tak tu možno konštatovať, že daňové orgány pri výkone daňovej kontroly dbali na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu a brali do úvahy skutočnosti svedčiace v jeho prospech a nezaujato vyhodnotili skutkový stav tak, že žalobcom podané daňové priznania sú založené na reálnych podkladoch a skutočnostiach. Avšak vo vzťahu k deklarovaným prijatým plneniam od dodávateľa Triskelion s.r.o. v zdaňovacom období november 2010 sa v rámci preverovania ich reálneho základu dodanie od uvedeného dodávateľa nepotvrdilo. 131. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, správny súd žalobnú námietku, napádajúcu porušenie zásady materiálnej pravdy v preskúmavanom administratívnom konaní a neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu, vyhodnotil ako nedôvodnú.
132. Z pôvodne vykonaného a doplneného dokazovania, vyplývajúceho z obsahu administratívneho spisu, správny súd jednoznačne ustálil, že žalobcovi sa nepodarilo vierohodným a nespochybniteľným spôsobom preukázať, že tovar uvedený na faktúrach vystavených dodávateľom spoločnosťou Triskelion s.r.o. mu bol ako odberateľovi dodaný práve týmto dodávateľom, čím nedošlo k naplneniu podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 133. Neunesenie dôkazného bremena žalobcom nie je podľa zistenia správneho súdu následkom nesprávneho procesného postupu daňových orgánov oboch stupňov, v postupe a v rozhodnutiach ktorých súd nezistil nedostatky odôvodňujúce zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 134. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne. 135. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).