Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26CoCsp-102-2020.pdf
PDF · 126.84 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoCsp/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, adresa sídla Žilina, Hodžova 11, proti žalovanej: L. L., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu W., S. ulica XXXX/XXA, o 4.860,03 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 20. mája 2020 č.k. 18Csp/112/2018-193, takto
rozhodol:
I. Odvolanie žalovanej voči výroku I. rozsudku sa o d m i e t a .
II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku III. a IV. p o t v r d z u j e a vo výroku II. m e n í tak, že žaloba sa aj v tejto časti z a m i e t a .
III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 4.860,03 eur zastavil (výrok I.), žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 230,60 eur, úroky z omeškania vo výške 2,37 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.860,03 eur od 21.9.2018 do 5.3.2020, úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 230,06 eur od 21.9.2018 do zaplatenia, to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok III.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 23.2.2015 Zmluvu o úvere číslo 0000000000190959, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 6.000 eur, druh úveru: pôžička, účel úveru: bezúčelový úver/splatenie záväzkov klienta, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť 120 mesačnými splátkami vo výške 93,33 eur, splatnými mesačne v 18. deň kalendárneho mesiaca, s tým, že termín splatnosti prvej anuitnej splátky bol 18.3.2015 a splatnosť úveru bola 18.2.2025. V zmluve bola dohodnutá fixná úroková sadzba 13,90% ročne, RPMN bola uvedená vo výške 16,6%, priemerná RPMN 16,16% a celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 11.499,60 eur. V zmluve bol dohodnutý súbor poistenia A.
1.2.2. Opakovaným upozornením z 18.7.2018 žalobca vyzval žalovanú k zaplateniu omeškaných splátok úveru, výška ktorých bola 104,73 eur, a to najneskôr do 23.7.2018. Zároveň upozornil žalovanú, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy uplatní svoje právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka a požiada o zaplatenie celej svojej pohľadávky. Podľa pripojenej doručenky bola výzva doručená žalovanej dňa 23.7.2018.
1.2.3 Výzvou na predčasné splatenie úveru z 20.9.2018 žalobca oznámil žalovanej, že žalovaná napriek opakovaným výzvam neobnovila plnenie svojich povinností v zmysle zmluvy, na základe čoho banka
rozhodla o predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 20. 9. 2018. Týmto vznikla žalovanej povinnosť jednorázovo uhradiť banke celú zostávajúcu sumu úveru vo výške 5.123 eur. Žalovaná bola vyzvaná, aby celý dlh vo výške 5.123 eur s príslušenstvom uhradila bezodkladne. Podľa pripojenej doručenky bola výzva doručená žalovanej dňa 23.9.2018.
1.2.4 Žalovaná do podania žaloby uhradila jednotlivými splátkami spolu sumu 3.685,05 eur, z ktorých bolo započítaných na istinu 1.139,97 eur, na úrok 2.503,86 eur a na poistné 41,22 eur. Počas konania súdu prvej inštancie žalovaná ďalej zaplatila žalobcovi žalovanú istinu v sume 4.860,03 eur.
1.2.5 Žalobca vzal žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 4.860,03 eur späť a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Žalovaná so späťvzatím žaloby žalobcom v časti o zaplatenie istiny 4.860,03 eur súhlasila.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobcu na zastavenie konania v časti späťvzatej žaloby podľa § 144, § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1a ods. 2 C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov), ďalej nárok veriteľa na vrátenie spotrebiteľského úveru s príslušenstvom poskytnutého dlžníkovi podľa § 488, § 489, § 494, § 52 ods. 1 až ods. 4, § 53 ods. 9 a § 565 O.z. (zákon číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších prepisov), § 497, § 261 ods. 6 písm. d ) Ob.z. (zákon č. 514/2003 Z.z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov), § 1 ods. 2, § 2 písm. a), d) a d), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 písm. a) až písm. y), § 11 ods. 1 písm. a) až písm. e) ZoSÚ2010 (zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy), nárok veriteľa na úrok z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa § 517 ods. 1 a 2 O.z. a napokon ako nárok dlžníka na určenie dlhšej ako trojdňovej patričnej lehoty na splnenie dlhu podľa § 232 ods. 2 C.s.p. a dospel k záveru, že konanie je potrebné v časti späťvzatej žaloby o zaplatenie istiny 4.860,03 eur zastaviť, keďže žalovaná so späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas, že žaloba je dôvodná v časti o zaplatenie úrokov vo výške 230,60 eur, úrokov z omeškania vo výške 2,37 eur s príslušným úrokom z omeškania a na splnenie takéhoto dlhu je dôvodné určiť žalovanej paričnú lehotu v rozsahu 60 dní, preto v tejto časti žalobe vyhovel, čo však neplatilo pre žalobcom uplatnený zmluvný úrok z úveru vo výške 13,90% ročne z nezaplatenej sumy 4.860,03 eur od 21.9.2018 do 5.3.2020, v ktorej časti žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú a preto ju v tejto časti zamietol.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že posúdiac žalobcom predloženú úverovú zmluvu (z ktorej si v tomto konaní uplatňoval nároky) podľa jej obsahu dospel k záveru, že predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako ich vyžaduje zákon o spotrebiteľských úveroch, že v konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 6.000 eur, že žalovaná v priebehu trvania zmluvného vzťahu porušila svoju zmluvnú povinnosť riadne a včas platiť dohodnuté splátky podľa zmluvy, preto žalobca vyzval žalovanú dňa 18.7.2017 na úhradu omeškaných splátok s upozornením na možnosť zosplatnenia úveru, k čomu následne aj reálne došlo dňa 20.9.2018. Istina úveru ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 4.860,03 eur pričom žalovaná v konaní nepoprela existenciu dlhu, nerozporovala ani skutkové tvrdenia žalobcu o výške poskytnutého úveru, výške splatnej sumy, ako ani tvrdenia o zosplatnení úveru. V priebehu konania dňa 5.3.2020 žalovanú istinu 4.860,03 eur žalobcovi zaplatila ak tak bolo dôvodným uložiť jej povinnosť zaplatiť veriteľovi aj úroky z poskytnutého úveru do predčasného zosplatnenia úveru vo výške 230,60 eur a žalobcom uplatnené úroky z omeškania do predčasného zosplatnenia úveru vo výške 2,37 eur, to všetko spotov s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným z nezaplatenej istiny 4.860,03 eur od 21. 9. 2018 do 5. 3. 2020 a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne počítaným zo sumy 230,60 eur od 21.9.2018 do zaplatenia.
1.5 Nárok žalobcu na zmluvný úrok vo výške 13,9% ročne z nezaplatenej istiny 4.860,03 eur od 21.9.2018 do 5.3.2020 bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodný, nakoľko takýto úrok ako odplata veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky prislúcha len za dojednanú dobu poskytnutia úveru, čo vyplýva aj z § 503 Ob.z., prípadne z ustálenej rozhodovacej súdnej praxe.
1.6 Berúc na zreteľ majetkovú situáciu žalovanej, ktorá v dôsledku ťažkej choroby manžela, poberateľa invalidného dôchodku, zostala sama živiť rodinu s dvoma maloletými deťmi, pričom za účelom zaplatenia žalovanej sumy bola nútená predať rodinný dom a pri súčasných majetkových a zárobkových pomeroch nie je schopná zaplatiť priznanú sumu v štandardnej paričnej 3 dňovej lehote bolo dôvodným určiť žalovanej lehotu na plnenie 60 dní - dôvodil ďalej súd prvej inštancie.
1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou priznania žalobcovi plnej náhrady trov konania z dôvodu, že zastavenie konania v časti späťvzatej žaloby žalobcom pre zaplatenie žalovanej pohľadávky žalovanou nebolo možné vyhodnotiť v neprospech žalobcu (žalobca zastavenie konania nezavinil) a neúspech žalobcu v konaní bol len v časti príslušenstva pohľadávky.
2.1 Rozsudok v zamietajúcej časti napadol riadnym a včasným odvolaním žalobca s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe aj v tejto časti a priznaním žalobcovi plnej náhrady trov odvolacieho konania, viniac súd prvej inštancie z nesprávneho právneho posúdenia veci, majúceho za následok nesprávne rozhodnutie o takto uplatnenom nároku.
2.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že nárok veriteľa na zmluvný úrok až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov vyplýva priamo zo zákona a to § 497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Ob.z., ako aj § 16 ods. 1, § 13 ods. 3 ZoSÚ2010, ako aj judikatúry či už Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo krajských súdov.
3.1 Rozsudok vo výroku I., II. a IV. napadla riadnym a včasným odvolaním aj žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby v celom rozsahu, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že sa dopustil inej vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. d), d), f) a h) C.s.p.).
3.2 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že záver súdu prvej inštancie o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu, že žalovanej poskytol úver vo výške 6.000 eur neobstojí, nakoľko v skutočnosti žalovaná obdržala len sumu 5.700 eur, nakoľko poplatok za poskytnutie úveru vo výške 300 eur si žalobca zrazil ešte pred vyplatením úveru žalovanej. Súd v konaní nezisťoval akú sumu žalovaná skutočne obdržala (nezisťoval skutočnú výšku úveru) a na nariadenom pojednávaní sa zaoberal len nepriaznivou životnou a zároveň finančnou situáciou žalovanej. Zároveň súd neskúmal, či zmluva obsahuje celkovú výšku spotrebiteľského úveru, nakoľko ak by tak spravil, zistil by, že takáto náležitosť je v zmluve uvedená nesprávne a tak úver poskytnutý na základe tejto zmluvy je potrebné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ2010.
3.3 Súd zároveň neskúmal ani ďalšie náležitosti úverovej zmluvy keď nezistil, že pokiaľ žalovanej bol poskytnutý úver len 5.700 eur a nie je 6.000 eur, ako to stanovovala úverová zmluva, tak v úverovej zmluve nebola uvedená správne ani celková čiastka splatná spotrebiteľom a RPMN. Obdobne súd neskúmal ani skutočnosť, či žalobca pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posudzoval s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver, prípadne z akých informácii vychádzal, keďže zo samotnej žiadosti žalovanej o poskytnutie spotrebiteľského úveru adresovanej žalobcovi nie je možné dozvedieť sa nič o príjme žalovanej, jej výdavkoch, jej vyživovacích povinnostiach, prípadne finančnej rezerve jej domácnosti a podobne.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej dôvodil, že žalovaná v odvolaní uvádza nové skutočnosti, ktoré neuvádzala počas konania pred súdom prvej inštancie a preto v zmysle § 366 C.s.p. nemožno na ne v odvolacom konaní prihliadať.
5. Žalovaná vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobcu zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach uvedených v odvolaní dôvodiac, že rozhodnutia súdnych autorít, na ktoré žalobca poukazuje, nie sú aplikovateľné na prejednávanú vec z dôvodu mnohých porušení jej spotrebiteľských práv práve žalobcom.
6. Žalobca vo svojej replike poukázal na bod 3.5 OP, podľa ktorého mu vzniklo právo zinkasovať poplatok za poskytnutie úveru z finančných prostriedkov poskytnutých žalovanej jednorazovo na jej úverový účet. Neobstojí preto námietka žalovanej, že jej úver nebol vyplatený v plnej výške. Nepravdivou je aj námietka žalovanej, že si jej bonitu pred poskytnutím úveru nepreveril, nakoľko opak je pravdou a svedčí o tom aj samotná skutočnosť, že žalovaná od uzavretia úverovej zmluvy 23.5.2015 nemala problém splácať
žalobcom poskytnutý úver a úroky a až v júni 2018 sa dostala do omeškania so splátkou, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru.
7. Žalovaná vo svojej duplike zotrvala taktiež na svojich doterajších tvrdeniach ako aj odvolacích dôvodoch, pričom na preukázanie výšky čerpania úveru predložila výpis zo svojho účtu vedeného v Prima banke Slovensko a.s. číslo účtu XXXXXXXXXX za obdobie od 31.1.2015 do 27.2.2015.
8.1 Pokiaľ ide o odvolanie žalovanej voči výroku I. rozsudku Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) pred prejednaním veci preskúmal náležitosti odvolania (§ 363 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči výroku I. rozsudku je potrebné odmietnuť (§ 386 písm. b) C.s.p.).
8.2 Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
8.3 Podľa § 386 písm. b) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
8.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že na rozdiel od predchádzajúceho procesného kódexu C.s.p. výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie spočívajúce v tom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Pri skúmaní toho, či bolo rozhodnutie vydané v neprospech žalovaného sa skúma to, či rozhodnutie svojím obsahom znevýhodňuje osobu podávajúcu opravný prostriedok, t.j. či právne účinky rozhodnutia zhoršujú jej právne postavenie (zúžením jej práv alebo rozšírením jej povinnosti) a či preto u nej existuje možnosť požadovať na súde vyššieho stupňa odchylné nerozhodnutie v jej prospech. Na to, aby bolo rozhodnutie vydané v neprospech strany stačí, ak bola strane spôsobená aj len nepatrná ujma na jej právach. Táto ujma však musí objektívne existovať. Nestačí len subjektívne presvedčenie strany, že jej bola spôsobená ujma. Ujma objektívne existuje vtedy, ak sa môže zlepšiť postavenie strany, t.j., ak sa môže dosiahnuť náprava tejto ujmy, ak nie v plnom rozsahu, tak hoci aj len čiastočne, a to zmenou alebo zrušením rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom alebo súdom prvej inštancie v rámci autoremedúry (§ 376 C.s.p.).
8.5 Zo spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že odvolaním napadnutým výrokom súdu prvej inštancie bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 4.860,03 eur zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom po uhradení tejto žalovanej sumy žalobcovi žalovanou a po tom, čo žalovaná so späťvzatím žaloby vyjadrila súhlas. Výrok takéhoto rozhodnutia žalovanú žiadnym spôsobom neznevýhodňuje - nezhoršuje jej právne postavenie a to či už zúžením jej práv alebo rozšírením jej povinností a nespôsobuje jej žiadnu ujmu na jej právach.
8.6 Keďže podmienka prípustnosti podania opravného prostriedku nebola splnená, odvolací súd sa nemohol odvolaním meritórne zaoberať a toto odvolanie odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou podľa § 386 písm. b) C.s.p..
9. Pokiaľ ide o odvolania strán napádajúce ostatné výroky rozsudku súdu prvej inštancie (výrok II., III. a výrok IV.) Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, doplniac dokazovanie odvolacím súdom na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) výsluchom žalovanej, listinou - výpisom z účtu žalovanej vedeného u žalobcu (zo dňa 23.2.2015) a dospel k záveru že, odvolacie námietky žalovanej sú sčasti dôvodné.
10. Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
11.1 Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie istiny 4.860,03 eur, úrokov 230,60 eur, úrokov z omeškania 2,37 eur, úroku 13,9% ročne z nezaplatenej istiny 4.860,03 eur od 21.9.2018 do 5.3.2020 a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.860,03 eur od 21.9.2018 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov 230,60 eur od 21.9.2018 do zaplatenia. Po zastavení konania o zaplatenie istiny 4.860,03 eur zostal predmetom konania nárok žalobcu na vyčíslený bežný úrok a úrok z omeškania a to do splatenia istiny s príslušným úrokom z omeškania a to či už z istiny, úroku alebo vyčísleného úroku z omeškania. Súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky vo výške 230,60 eur, úroky z omeškania vo výške 2,37 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.860,03 eur od 21.9.2018 do 5.3.2020 a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 230,60 eur od 21.9.2018 do zaplatenia, to všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku a v ostatnej časti (nároku žalobcu na bežný úrok z úveru vo výške 13,9% ročne zo sumy 4.860,03 eur za obdobie od 21.9.2018 do 5.3.2020) žalobu zamietol z dôvodu neexistencie nároku žalobcu na zmluvne dohodnutý úrok z úveru po zosplatnení úveru.
11.2 Vzhľadom na argumentáciu odvolateľov, predmetom odvolacieho konania je posúdiť, či konanie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, či súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, či súd prvej inštancie vec správne právne posúdil (že úverová zmluva obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ2010 a to najmä celkovú výšku úveru, správne uvedenú celkovú čiastku, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť a správne uvedenú RPMN, v dôsledku čoho je potrebné považovať nárok žalobcu na dohodnuté úroky a poplatky za dôvodný) a či z vykonaného dokazovania dospel k správnemu skutkovému zisteniu (že žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 6.000 eur na základe úverovej zmluvy z 23.2.2015 číslo 0000000000190959) a tak či aj napriek plneniu zo strany žalovanej v rozsahu 8.545,08 eur ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie mal žalobca voči žalovanej splatné pohľadávky z úverovej zmluvy a vznikol mu aj nárok na dohodnutý úrok z úveru aj po zosplatnení úveru až do zaplatenia istiny ako aj nárok na úrok z omeškania uplatnený v žalobe.
12.1 Pokiaľ ide o námietky o vade konania (§ 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci odvolací súd uvádza: Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ide o také vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia.
12.2 Podľa § 290 C.s.p., spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
12.3 Podľa § 295 C.s.p., súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
12.4 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že práve citované ustanovenie predstavuje jedno z kľúčových ustanovení alarmujúce dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Vzhľadom na toto znevýhodnené postavenie článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Ako vyplýva z judikatúry SDEÚ, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. V tejto súvislosti SDEÚ rozhodol, že vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenia nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, patria do pôsobnosti smernice a v prípade, že to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením. Vykonávanie dôkazov aj bez návrhu musí smerovať nielen k posúdeniu neprijateľnosti takých ustanovení spotrebiteľskej zmluvy alebo iných zmluvných dokumentov
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, na ktorých je založený tvrdený nárok v žalobe, ale malo by smerovať aj k posúdeniu všetkých okolností súvisiacich s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej spotrebiteľská zmluva závisí. Z judikatúry SDEÚ vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ s takýmto postupom vysloví nesúhlas, teda prejavil vôľu byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou naďalej viazaný.
12.5 V tejto súvislosti potom odvolací súd uvádza, že vnútroštátny súd, ktorý prejednáva spor týkajúci sa zmluvy o úvere v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS, je povinný skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná povinnosť stanovená v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie však odvolací súd zistil, že tento sa dôsledne a to či už vyššie citovanou zákonnou úpravou alebo judikatúrou SDEÚ neriadil a z úradnej povinnosti neskúmal skutočnú výšku úveru poskytnutého žalobcom žalovanej a následne práve vzhľadom na túto výšku úveru nevyhodnotil dodržanie informačnej povinnosti veriteľa o skutočných náležitostiach úverovej zmluvy a teda aj jej súladnosti so zákonom. Pokiaľ ide o výšku úveru, súd prvej inštancie sa uspokojil len s tvrdením žalobcu uvedeným v žalobe, že žalovanej poskytol úver 6.000 eur a neexistenciou námietok zo strany žalovanej popierajúcich takéto jeho skutkové tvrdenie, a tak námietku žalovanej o vade konania majúceho za následok nesprávne rozhodnutie vo veci bolo potrebné považovať za dôvodnú a naopak námietky žalobcu obhajujúce postup súdu prvej inštancie za súladný so zákonom, zdôrazňujúc nemožnosť prihliadať na takúto vadu konania odvolacím súdom za nedôvodné.
13. Odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav uvedený v bodoch 1.2.1 až 1.2.5 tohto rozhodnutia a jeho závery, že v konaní bolo nesporným, že žalobca uzavrel dňa 23.2.2015 so žalovanou úverovú zmluvu č. ....190959, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru - vo výške 6.000 eur za podmienok zistených súdom prvej inštancie, že žalovaná uhradila žalobcovi od 23.2.2015 do 5.3.2020 celkovo sumu 8.545,08 eur, že výzvou z 18.7.2018 žalobca oznámil žalovanej, že so splácaním úveru je v omeškaní a výška omeškaných splátok predstavuje sumu 104,73 eur a vyzval ju na uhradenie dlžnej sumy do 23.7.2018, že výzvou zo dňa 20.9.2018 oznámil žalobca žalovanej, že rozhodol o predčasnej splatnosti úveru ku dňu 20.9.2018 a vyzval ju na úhradu celého dlhu vo výške 5.123 eur bezodkladne. Tento skutkový stav ďalej vzhľadom na doplnené dokazovanie pred odvolacím súdom dopĺňa, že z vyjadrení žalobcu ako aj žalovanej vyplynulo, že žalobca z úveru 6.000 eur časť finančných prostriedkov (300 eur) použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru, teda reálne žalovanej vyplatil sumu 5.700 eur a že po podaní žaloby žalovaná uhradila žalobcovi sumu 4.860,03 eur. Rozdiel medzi poskytnutými prostriedkami a vrátenými prostriedkami predstavoval ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie sumu 402,99 eur (1.940 - 1.136,64 - 400,37 = 402,99 eur). Sporným však zostalo, či ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie žalobca mal voči žalovanej splatnú pohľadávku zo spornej úverovej zmluvy.
14.1 Pre rozhodnutie vo veci bolo teda podstatným, či úver poskytnutý žalobcom žalovanej na základe úverovej zmluvy číslo ....190959 z 23.2.2015 bol bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie zákonom vyžadovaných náležitostí pre takúto zmluvu podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. V tejto súvislosti potom odvolací súd opätovne uvádza, že vnútroštátny súd, ktorý prejednáva spor týkajúci sa zmluvy o úvere (teda aj súd odvolací), je povinný skúmať ex offo, či bola dodržaná informačná povinnosť stanovená v čl. 10 ods. 2 tejto smernice (smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/ EHS), a vyvodiť dôsledky, ktoré podľa vnútroštátneho práva vyplývajú z porušenia tejto informačnej povinnosti.
14.2 Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu 23.2.2015, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 (a), zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa) (b), v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa (d).
14.3 Podľa § 2 písm. l) ZoSÚ2010 v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere (tu pozri aj čl. 10 ods. 2 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS).
14.4 Podľa § 9 ods. 2 písm. g) a j) ZoSÚ2010, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (g) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (j).
14.5 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že celková výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené (tu pozri aj rozsudok Súdneho dvora z 21. apríla 2016 č. C-377/14, vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová c/a FINWAY a.s.).
15.1 Podľa článku 1, bod 1.1. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo ....190959 z 23.2.2015 poplatok za poskytnutie úveru je 300 eur.
15.2 Podľa bodu 1.6 Obchodných podmienok pre úvery občanom Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 15.12.2014, inkasný účet je účet klienta uvedený v zmluve o úvere, z ktorého je banka oprávnená inkasovať splátky úveru, poplatky a ostatné svoje pohľadávky (ak má klient v banke vedený bežný účet, je inkasným účtom bežný účet; v ostatných prípadoch je inkasným účtom úverový účet).
15.3 Podľa bodu 2.6 Obchodných podmienok pre úvery občanom Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 15.12.2014, za účelom evidencie operácií týkajúcich sa úveru, zriadi banka na meno klienta úverový účet. Úverový účet nie je bežným účtom ani iným platobným účtom. Čerpanie peňažných prostriedkov, splácanie istiny, úrokov a ostatného príslušenstva (vrátane platenia poplatkov) úveru sa vykonáva prostredníctvom tohto účtu. Peňažné prostriedky, ktoré klient prevedie za účelom splatenia úveru na úverový účet pred určeným časom plnenia, budú bankou evidované ako predplatba, ktorá nemá vplyv na výpočet úrokov z úveru. Predplatba, prípadne jej časť bude bankou zúčtovaná na najbližšiu dojednanú splátku, a to až v čase jej splatnosti. Zvyšok predplatby bude evidovaný na úverovom účte.
15.4 Podľa bodu 3.5 Obchodných podmienok pre úvery občanom Prima banka Slovensko, a.s. účinných od 15.12.2014, peňažné prostriedky formou pôžičky poskytne banka klientovi bezodkladne prostredníctvom úverového účtu jednorázovo v plnej výške pôžičky. Z poskytnutých prostriedkov bude zaplatený (zinkasovaný) poplatok za poskytnutie úveru. Zvyšná časť bude vyplatená na klientom určený účet v zmluve o úvere alebo v žiadosti o poskytnutie pôžičky najneskôr nasledujúci pracovný deň po uzavretí zmluvy o úvere.
16. Žalovaná na odvolacom pojednávaní prehlásila, že titulom poskytnutia úveru jej bola reálne vyplatená len suma 5.700 eur a žalobcovi následne počas odvolacieho konania už nič neplnila. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpisu z jej účtu vedeného u žalobcu.
17. V konaní bolo nesporným, že žalobca bol na základe uzatvorenej úverovej zmluvy povinný poskytnúť žalovanej úver vo výške 6.000 eur, z ktorého žalobca časť finančných prostriedkov vo výške 300 eur (inkasom z úverového účtu) použil na úhradu poplatku za poskytnutie úveru (tu pozri aj vyjadrenie sa samotného žalobcu z 12.10.2020 - číslo listu 252). Žalobca teda reálne žalovanej vyplatil v súvislosti s poskytnutím úveru na základe uzavretej úverovej zmluvy sumu len 5.700 eur. Námietka žalovanej, že súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam preto bola dôvodná, rovnako ako námietka o nesprávnom právnom posúdení veci. Žalobcom predložená úverová zmluva totiž podľa názoru odvolacieho súdu okrem iného neobsahovala celkovú výšku spotrebiteľského úveru, ani údaj o RPMN - tento nebol správny, nakoľko pri jeho výpočte žalobca vychádzal zo sumy úveru vo výške 6.000 eur, hoci žalovanej reálne poskytol úver len vo výške 5.700 eur (poskytnutý spotrebiteľský úver na jej základe bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov).
18. Pokiaľ žalovaná žalobcovi titulom vrátenia úveru ku dňu rozhodovania súdu uhradila spolu sumu 8.545,08 eur, záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti nárokov žalobcu uplatnených v tomto konaní nebol správny. Odvolací súd preto postupom podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. potvrdil (zastavenie konania v časti o zaplatenie istiny zavinila žalovaná, ktorá žalovanú istinu zaplatila po podaní žaloby) a vo výroku II. zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.
19.1 Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná (§ 255 ods. 2 C.s.p.) a vznikol jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
19.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
19.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
20. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).