Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoPr-3-2021.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoPr/3/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobkyne: O., proti žalovanému: A., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7Cpr/28/2019-58 zo dňa 25. novembra 2020, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. konanie zastavil a vo výroku II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tým, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 1.7.2019, domáhala, aby súd určil, že výpoveď daná žalobkyni žalovaným je neplatná, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného naďalej trvá, že žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni stratu na zárobku v nešpecifikovanej sume a nahradiť žalobkyni trovy konania. Žalobkyňa svoju žalobu doplnila podaním, doručeným súdu dňa 13.12.2019, ktorým žiadala súd, aby určil, že právny úkon žalovaného - ukončenie pracovného pomeru výpoveďou ku dňa 30.6.2019 je neplatný a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným naďalej trvá, že žalovaný je povinný z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru so žalobkyňou uhradiť jej stratu na zárobku vo výške 885,31 eur mesačne, alternatívne, že žalovaný je povinný uhradiť žalobkyni sumu 885,31 eur z titulu odstupného a nahradiť žalobkyni trovy konania. Dňa 18.11.2020 bolo súdu doručené podanie žalobkyne, ktorým zobrala žalobu v celom rozsahu späť a žiadala konanie zastaviť. Pri rozhodovaní o trovách konania dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa späťvzatím podanej žaloby zavinila zastavenie konania, a teda nárok na náhradu trov konania prislúcha protistrane - žalovanému. Z toho dôvodu súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto uzneseniu, jeho výroku II., ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že žalobu podala dňa 1.7.2019, vo veci sa celých 11 mesiacov nič nedialo, čo muselo logicky vyústiť v jej rozhodnutie vziať žalobu späť. Konanie vôbec neprebehlo, preto považuje rozhodnutie o trovách konania za neopodstatnené.
3. Odvolanie podala v mene žalobkyne aj jej právna zástupkyňa, taktiež proti výroku II. Uviedla, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 28.6.2019 domáhala určenia neplatnosti výpovede. V čase skončenia pracovného pomeru, ktorý považovala za skončený neplatne, žalobkyňa ako osoba, ktorá pracovala s pracovným zaradením praktická sestra, podľa lekárskeho posudku mala zhoršený zdravotný stav, ktorý jej nedovolil bez ohrozenia zdravia a pracovnej schopnosti vykonávať dvíhanie ťažkých bremien, teda v konkrétnom prípade pacientov, o ktorých sa starala. Žalobkyňa si počas prebiehajúceho konania
snažila zabezpečiť prácu, ktorú aj našla a túto vykonáva. Nakoľko od podania žaloby uplynulo viac ako 20 mesiacov a v konaní nebol určený termín pojednávania, rozhodla sa ukončiť spor, pretože sa stal pre ňu bezpredmetným, nakoľko aj pre spomínané zdravotné problémy by už pôvodnú prácu nemohla vykonávať. Domnievala sa, že pokiaľ išlo o špecifický spor - pracovný spor, ktorým bola riešená jej existencia, bude spor vyriešený prioritne a včas, čo po 20 mesiacoch, kedy vo veci nebolo ani vytýčené pojednávanie, už nemohla očakávať. Žalobkyňa sa následne rozhodla z uvedených dôvodov zobrať žalobu späť. Okrem toho žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v odvolaní poukázala aj na dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý vidí v tom, že v čase skončenia pracovného pomeru zamestnávateľ - žalovaný vzhľadom na predložený lekársky posudok nemal možnosť ju zamestnávať a stala sa pre neho príťažou, pričom zdravotné postihnutie nastalo v rámci vykonávania práce praktickej sestry. Taktiež zástupca zamestnancov v zmysle zápisnice o prerokovaní výpovede odporúčal dodržať odporúčania inšpektorátu práce, pričom inšpektorát práce konštatoval, že zamestnávateľ neponúkol žalobkyni inú vhodnú prácu. Podstatnou okolnosťou podľa žalobkyne je aj skutočnosť, že po dobu 20 mesiacov jej žalovaný nepridelil prácu a dĺžka konania pred súdom bola neprimerane dlhá. Vzhľadom na svoj zdravotný stav žalobkyňa nemala a inú voľbu ako, keď získala so svojim zdravotným stavom nové pracovné miesto, uzavrieť pracovnú zmluvu, prijať prácu a ukončiť spor, ktorý už bol bezpredmetný, ale bez jej zavinenia.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
6. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol právoplatnosť a odvolací súd ho nepreskúmaval.
7. V predmetnej veci sa žalobkyňa žalobou domáhala, aby súd určil, že výpoveď, ktorú jej dal žalovaný, je neplatná, že pracovný pomer naďalej trvá a že žalovaný je povinný nahradiť jej stratu na zárobku v nešpecifikovanej sume.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu, pokiaľ súd vo veci vydá meritórne rozhodnutie. Pokiaľ došlo k skončeniu konania bez meritórneho rozhodnutia, tak ako v posudzovanej veci, uplatňuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie, vyjadrená v ustanovení § 256 CSP. Zmyslom tejto zásady je náhrada trov konania, ktoré by inak nevznikli, pričom povinnosť nahradiť tieto trovy má strana sporu, ktorá svojim správaním tieto trovy zavinila. Zavinenie sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí súdneho konania.
10. Pri rozhodovaní o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby súd hmotnoprávne nepreskúmava meritum veci a ani nevykonáva dokazovanie na preukázanie dôvodnosti podanej žaloby. Na účely rozhodnutia o náhrade trov konania v prípade späťvzatia žaloby sa vychádza z toho, že dôvodom, pre ktorý došlo k zastavenie konania, je vôľa žalobcu, ktorý zobral žalobu späť. Súd je však povinný preskúmať, či existovali také dôvody, ktoré by presunuli zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania na žalovaného (takýmito dôvodmi typicky sú uznanie nároku žalobcu, zaplatenie žalovaného peňažného plnenia, prípadne iný spôsob vyhovenia nároku žalobcu žalovaným v priebehu súdneho konania), resp. ktoré by odôvodňovali konštatovanie, že ani jedna zo strán nezavinila zastavenie konania.
11. Súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania touto zásadou riadil, pričom správne dospel k záveru, že procesne zavinila zastavenie konania žalobkyňa tým, že vzala žalobu späť bez uvedenia dôvodu. Odvolací súd uvádza, že späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý v civilnom sporovom konaní patrí výlučne žalobcovi. Žalobca ako dominus litis (pán sporu) má právo podať žalobu a môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať žalobu späť. Musí si však byť pritom vedomý, že v konaní, ktoré žalobou vyvolal, mohli už pred späťvzatím žaloby vzniknúť trovy,
ktoré bude (pokiaľ vezme žalobu späť bez uvedenia dôvodu, teda bez toho, aby označil a preukázal dôvody na strane žalovaného) povinný uhradiť. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1992 sp. zn. 2 Obo 183/92, uverejneného pod č. R 49/1993, pri späťvzatí žaloby zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, pokiaľ sa nepreukáže zavinenie žalovaného, čo nie je prípad danej veci, nakoľko žalobkyňa v späťvzatí žaloby neuviedla žiaden dôvod. V odvolaní proti rozhodnutiu o trovách konania ako jediný dôvod uviedla, že sa v predmetnom konaní viac ako 20 mesiacov nekonalo a žalovaný žalobkyni neponúkol inú vhodnú prácu.
12. K dôvodom, ktoré žalobkyňa uviedla v odvolaní, odvolací súd uvádza, že ide o nové tvrdenia žalobkyne, ktoré neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie. Napriek tomu odvolací súd považuje za vhodné sa k nim vyjadriť: Skutočnosť, že žalobkyňa si našla inú prácu, a teda už netrvala na ďalšom zamestnávaní u žalovaného, nemožno považovať za objektívny dôvod pre späťvzatie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie straty na zárobku resp. odstupného. Konanie o týchto nárokoch mohlo pokračovať aj po tom, čo si žalobkyňa našla inú prácu, teda z tohto pohľadu zastavenie konania zavinila žalobkyňa späťvzatím žaloby bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ ide o dĺžku konania, v rámci rozhodovania o trovách konania nie je možné posudzovať, či došlo alebo nedošlo k bezdôvodným prieťahom v konaní. Zo spisu vyplýva, že žalobkyňa bola uznesením vyzývaná na doplnenie podania (žaloby) a následne bola žaloba s doplnením doručená žalovanému na vyjadrenie. Ani prípadné prieťahy v konaní však nemožno považovať za dôvod, ktorý by žalobkyňu zbavil procesnej zodpovednosti za zastavenie konania, ktoré zavinila vlastným dobrovoľným procesným úkonom, ktorý nebol nijako vyvolaný konaním druhej strany v priebehu súdneho konania.
13. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že v prípade, že nedošlo k rozhodnutiu vo veci samej (meritórnemu rozhodnutiu), môže súd nárok na náhradu trov konania posudzovať výlučne podľa zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania a nemôže vyhodnocovať skutkový stav veci. Zavinenie zastavenia konania je potrebné posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. V opačnom prípade by sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej, ktoré je po späťvzatí žaloby už neprípustné. Preto ak žalobca zobral žalobu späť, zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a je povinný nahradiť žalovanému jeho trovy (porov. aj 5 M Cdo 12/2008). Pri rozhodovaní o trovách konania je tak právne významné len to, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania, čiže dôvod, pre ktorý vzal žalobca žalobu späť. Skutočnosť, či bola žaloba podaná pôvodne dôvodne, je pre rozhodnutie o trovách konania právne bezvýznamná. Preto súd v tomto prípade pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania nemohol posúdiť okolnosť, namietanú žalobkyňou v odvolaní - či žalovaný mal alebo nemal povinnosť ponúknuť jej inú vhodnú prácu.
14. Vzhľadom na uvedené mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za to, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila žalobkyňa. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania potvrdil ako vecne správne.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a mal by nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd mu však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalovaný bol v odvolacom konaní nečinný a žiadne trovy mu v odvolacom konaní nevznikli.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).