Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Er-537-2015.pdf
PDF · 106.83 KB
Case nature
Subarea
7Er/537/2015
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31335004, proti povinným: 1. A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., 2. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. D. XX, XXX XX E., o vymoženie 2.895,95 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh povinného v 1. rade na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na zastavenie exekúcie zamieta.
II. Súdny exekútor JUDr. Miroslav Šutliak nie je vylúčený z vykonávania exekúcie v tejto veci.
III. Námietky povinného v 1. rade proti trovám exekúcie zamieta.
o d ô v o d n e n i e :
1. V predmetnej veci bolo dňa 8.10.2015, kedy bol súdnemu exekútorovi oprávneným doručený návrh na začatie exekúcie, začaté exekučné konanie o vymoženie, v čase podania návrhu naďalej dlžnej, istiny 2.895,95 eur, 9,25 % ročného úroku za obdobie od 1.3.2012 do 14.8.2015 (vo výške spolu 1.339,79 eur), 9,25 % ročného úroku zo sumy 2.895,95 eur za obdobie od 15.8.2015 do zaplatenia, trov pôvodného súdneho konania 280,50 eur a trov oprávneného v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie (súdneho poplatku) 16,50 eur. Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C/49/2012-63 zo dňa 19.6.2013, právoplatný dňom 10.4.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co/104/2013-130 zo dňa 13.3.2014. Okresný súd Stará Ľubovňa (ako súd miestne a vecne príslušný) udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 22.2.2017 pod č. 5710043555; poverenie na vykonanie exekúcie bolo riadne vydané aj na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia trov exekúcie.
2. Uznesením Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 7Er/537/2012-103 zo dňa 13.7.2022 súd, okrem iného, zastavil exekúciu voči pôvodne povinným v 1. a 2. rade F. G. a E. G., z dôvodu vyhlásenia konkurzu na ich majetok. Povinnými v tomto konaní tak v ďalšom jeho priebehu ostali vyššie menovaní A. B. a A. B.. Len pre úplnosť, vzhľadom na predmet rozhodovania v tomto prípade, súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyššie uvedeným uznesením rozhodoval tiež o námietkach menovaných povinných proti exekúcii, ako aj o nimi v tom čase podaných návrhoch na zastavenie exekúcie, pričom už aj vtedy skúmal prípustnosť exekúcie, zákonnosť exekučných titulov, danosť dôvodov na prípadné zastavenie exekúcie (a to osobitne i čo sa týka skutočností spojených s tým, že tu vymáhaný záväzok vznikol zo spotrebiteľského právneho vzťahu).
3. Podaním doručeným súdu 13.3.2026 (následne obsahovo totožnými podaniami, datovanými však dňom 17.4.2026 a 7.5.2026) povinný v 1. rade A. B. sa domáhal vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenia, vzniesol námietku zaujatosti súdneho exekútora, a námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu.
4. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej tiež len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
6. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
K rozhodnutiu v bode I. výrokovej časti tohto uznesenia:
7. Podľa § 57 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu súd zastaví, ak a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k/ rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh, l/ je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom, m/rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
8. Podľa § 57 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
9. Podľa § 57 ods. 3 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
10. K jednotlivým argumentom povinného v 1. rade vo vyššie uvedenom podaní v tomto smere súd uvádza:
- „sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mi boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/ dodávateľa. Dodávateľ/oprávnený nemá presné a dôveryhodné odpočty svojich meradiel, ktorými mne nariaďuje úhrady neodkontrolovateľných odberov v navýšených finančných čiastkach“ – súdom neboli zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by bola exekúcie v danom prípade neprípustná a už vôbec nie takej povahy ako uviedol v citovanom tvrdení povinný, ktorému zrejme ušlo, že v danom prípade sa nevymáha voči nemu žiadna pohľadávka, ktorá by bola vznikla v súvislosti nejakou dodávkou energií, vody, tepla, či nejakých surovín a bola by čo do kvantity meraná neschválenými, nekalibrovanými meradlami a následne teda vyčíslená v skutočnosti nezodpovedajúcej výške;
- „Povinný nebol informovaný o vzniku exekučného titulu, ktorý vydal súd miestne nepríslušný povinnému ani o poverení na vykonanie exekúcie vydaného Okresným súdom Banská Bystrica a ani o návrhu
na vydanie platobného rozkazu z podnetu oprávneného“ – ide o nepravdivé tvrdenia. Poverenie v predmetnej exekučnej veci udelil exekútorovi (ako v tom čase miestne a vecne príslušný) Okresný súd Stará Ľubovňa, nie Okresný súd Banská Bystrica; aj samotný exekučný titul bol vydaný vecne a miestne príslušným súdom. Tiež netreba hlboko študovať v samotnom spise, týkajúcom sa konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ale už zo samotného rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 14Co/104/2013-130 zo dňa 13.3.2014 vyplýva jednak, že samotný A. B. nepodal odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu 5C/49/2012-63 a navyše zúčastnil sa nariadeného pojednávania na Krajskom súde v Prešove, ktoré tento nariadil za účelom prejednania odvolania, ktoré proti rozsudku tunajšieho súdu 5C/49/2012-63 podal žalobca – teda tu oprávnený, a navyše v odvolacom konaní A. B. predkladal aj doklady o úhradách vykonaných v čase kedy už bol vyhlásený rozsudok okresného súdu 5C/49/2012-63 (viď str. 11 uvedeného rozsudku krajského súdu) – teda tvrdenia povinného v 1. rade, že nebol informovaný o vzniku exekučného titulu sú lživé;
- „Spornú pohľadávku neuznávam čo do dôvodu aj do výšky; exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu“ – aktuálne subjektívne pocity povinného voči pohľadávke sú irelevantné a skutočnosť, že ju neuznáva do dôvodu ani výšky nemá žiadne skutkové, ani právne opodstatnenie. V danom prípade nejde o exekúciu vedenú na základe nejakého nespôsobilého právneho titulu – nároky oprávnenému boli priznané v riadnom súdnom konaní a z právnych titulov jednoznačne vyplývajúcich z vyššie už opakovane uvedených súdnych rozhodnutí;
- „z dôvodu opatrnosti podávam námietku premlčania“ – v predmetnom konaní vymáhané nároky nie sú premlčané – právoplatnosť nadobudol exekučný titul v príslušnej časti 10.4.2014 – návrh na vykonanie exekúcie bol podaný 8.10.2015, teda včas a exekučným titulom priznaná istiny, ako aj jej príslušenstvo nie sú premlčané (viď § 110 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka: Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.; tiež viď § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba od zročnosti nesplnenej splátky.; zároveň viď § 110 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní. Nakoniec viď aj § 112 Občianskeho zákonníka: Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.);
- „Ako povinná osoba dôrazne podávam jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky“ – k tomu len pre úplnosť súd poznamenáva, že námietky povinného proti exekúcii boli právoplatne zamietnuté v tejto veci už uznesením č.k. 7Er/537/2015-103 z 13.7.2022, právoplatným v dotknutej časti 5.8.2022;
- „Žiadam predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju“; „Exekučný titul na základe, ktorého je vykonávaná predmetná exekúcia je nespôsobilým exekučným titulom, je neúčinný a žiadam, aby súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku“; „Súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom.“; „Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi judikatúrou EU priznal žalobcovi aj plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží - Odôvodnenie a skutkové okolnosti : Dodávateľská zmluva ( ďalej len „zmluva“), podľa ktorej dodávateľ'/oprávnený poskytol dlžníkovi /povinnému telekomunikačné služby a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a tá preukázateľne obsahuje neprijateľne zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný. Dodávateľ/oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Pri uzatváraní zmluvy dodávateľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijateľné zmluvné podmienky neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz.“ – nie sú zistené žiadne skutočnosti, pre ktoré by v tomto prípade bolo možné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a potrebné ju zastaviť. Povinný v 1. rade pritom neuviedol, a už vôbec nepodložil žiadnymi dôkazmi tieto svoje tvrdenia. Nie sú zistené žiadne skutočnosti o tom, že by vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo skutočnosti, v dôsledku ktorých by v tejto veci boli iné dôvody, pre
ktoré by bola exekúcia neprípustná. Exekučný titul je právoplatný a vykonateľný, je plne súladný so zákonom, ani len v náznakoch nejaví známky svojvôle; žiadna súvisiaca judikatúra ním nijako nebola odignorovaná; oprávnenému nebolo priznané žiadne plnenie, ktoré by mu nepatrilo a žiadne, ktoré uplatňoval v rozpore so zákonom (o čom svedčí podrobné odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa – viď najmä od jeho str. 14 a nasl., kde sa súd maximálne možne a podrobne vysporiadal s neprijateľnosťou a teda neplatnosťou jednotlivých zmluvných podmienok, na základe čoho v zodpovedajúcej časti žalobu zamietol). Opäť treba povinnému v 1. rade dať do pozornosti, že exekučný titul v danom prípade nebol vydaný o nejakých nárokoch z telekomunikačných služieb a ohľadom takých služieb sa týkajúcej zmluvy. Súdne rozhodnutia predložené tu ako exekučné tituly jednoznačne preukazujú náležité vysporiadanie sa v rámci dokazovania so všetkými rozhodnými skutočnosťami pre určenie výšky dlhu, jeho príslušenstva a spôsobu úhrady, teda povinnosti, ktorú majú podľa exekučného titulu – vyššie uvedených právoplatných a vykonateľných rozsudkov – povinní spoločne a nerozdielne splniť. Navyše, už zo samotného obsahu rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že súd podrobne všetky neprijateľné zmluvné podmienky týkajúce sa právneho vzťahu z ktorého tu boli uplatňované nároky oprávneného a poplatky pôvodne oprávneným s nimi účtované preskúmal a do vydania rozsudku takto neoprávnene prijaté platby odpočítal od celkovej žalovanej sumy (viď podrobný popis v odôvodnení rozsudku tunajšieho súdu č.k. 5C49/2012-63 od jeho str. 14). K tvrdeniam, že by sa povinný až teraz dozvedel o neprijateľným zmluvných podmienkach je opäť prostou lžou, nakoľko už z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že povinný ako účastník pôvodného súdneho konania mal nespochybniteľne v rozhodnom čase riadnu vedomosť o nich práve zo samotných rozsudkov súdov, na podklade ktorých je exekúcia vedená. Súdy rozhodovali plne v súlade s ustanoveniami smernice a Občianskeho zákonníka, na ktoré po vyššie uvedených tvrdeniach vo svojom podaní povinný následne poukazuje.
- „Konanie dodávateľa/oprávneného bolo účelové nakoľko pri poskytnutí služieb ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana patriaca spotrebiteľom, či už podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda účelom konania dodávateľa bolo znemožniť dosiahnutie ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Dodávateľ/ oprávnený použil nekalé obchodné praktiky: neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy, použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol ním vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah, - nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou, nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa. Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi služba za cenu prevyšujúcu primeranú cenu porovnateľných služieb poskytovaných konkurenčnými spoločnosťami ak dodávateľ' využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť', ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti dodávateľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je zmluva neplatná v celom rozsahu. Zmluvu o službe je potrebné posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, nakoľko pri uzatváraní Zmluvy spotrebiteľ nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti resp. úver nebol poskytnutý na výkon povolania, zamestnania a z toho dôvodu mi nemožno uprieť' ochranu podľa spotrebiteľského práva. Z predmetnej Zmluvy je zrejmé, že spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah jednotlivých ustanovení, nakoľko tieto boli už vopred predtlačené S prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári treba Zmluvu posudzovať jednoznačne ako spotrebiteľskú. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky.“ – opäť súd poukazuje na to, že v pôvodnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, poskytli povinnému, ako i ostatným tam žalovaným, s ohľadom na spotrebiteľský právny vzťah, z ktorého oprávnený žaloval príslušné nároky, plnú a zákonu zodpovedajúcu ochranu a teda i tieto tvrdenia povinného v 1. rade, ktorými sa snaží dosiahnuť v súčasnosti zastavenie exekúcie, nemajú žiadne opodstatnenie.
- „Exekútor uvádza nepresné finančné údaje a neoprávnene žiada k úhrade neprimerane vysokú čiastku“; „podávam námietky aj proti príslušenstvu, pretože nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byt' aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku “ – tvrdenia o tom, že by exekútor uvádzal nepresné finančné údaje a neoprávnene žiadal úhradu neprimerane vysokej čiastky nie sú ničím preukázané. Čo sa týka námietok proti príslušenstvu pohľadávky, v exekučnom konaní uplatnil oprávnený nárok na náhradu trov pôvodného súdneho konania iba vo výške, v akej mu táto náhrada bola priznaná; rovnako uplatnil nárok na náhradu súdneho poplatku ním zaplateného za vydanie poverenia súdnemu exekútorovi, a to tiež iba v zákonom uloženej výške; čo sa týka úrokov z omeškania, tieto boli uplatnené taktiež iba v rozsahu, ako boli priznané oprávnenému exekučným titulom podľa v čase ich priznania platných a účinných právnych predpisov; teda akékoľvek námietky povinného v 1. rade proti príslušenstvu pohľadávky vymáhanému v tomto konaní nemajú absolútne žiadne právne, ani skutkové opodstatnenie.
- „Nikto nemá právo odňať nám ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej Republiky podľa Čl.46, Čl.47, Čl.48 a toto právo nemá ani rozhodcovský súd.“ – žiadne právo na súdnu a inú právnu ochranu povinnému nebolo v príslušných súdnych konaniach upreté, ani odňaté. Navyše do pozornosti povinného v 1. rade súd dáva, že príslušné konania neboli vedené na rozhodcovskom súde. Už vôbec nejde o odňatie práva na súdnu ochranu, pokiaľ napriek právoplatnému a vykonateľnému exekučnému titulu, navyše vydanému všeobecným súdom, plne v súlade so zákonom a za podmienok, kedy žalovaným (následne v exekučnom konaní povinným) bola v konaní preukázateľne poskytnutá maximálna miera ochrany podľa predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských právnych vzťahov, povinní svoje povinnosti vyplývajúce im z exekučného titulu neplnili, ich plneniu sa vyhýbajú, a je teda nutné oprávnené nároky oprávneného vymáhať cestou exekúcie. Tu nejde o odňatia práva na súdnu ochranu povinnému v 1. rade, ale na nápravu stavu vyvolaného tým, že dobrovoľne, riadne a včas nesplnil súdom mu uložené povinnosti.
11. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že nie sú dané, zistená, ani preukázané žiadne dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a jej zastavenie, pričom neboli zistené ani žiadne iné dôvody, pre ktoré by bolo treba exekúciu v danom prípade zastaviť. Preto súd návrh povinného na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie zamietol.
K rozhodnutiu v bode II. výrokovej časti tohto uznesenia:
12. Podľa § 30 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.
13. Podľa § 30 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), dôvodom na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada.
14. Podľa § 30 ods. 5 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe exekútora nemajú odkladný účinok.
15. Podľa § 30 ods. 6 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), v námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.
16. Čo sa týka povinným v 1. rade vznesenej námietky zaujatosti súdneho exekútora – z podania povinného nevyplývajú žiadne skutočnosti v zmysle § 30 ods. 1 EP, na základe ktorých by bolo možné mať pochybnosti o nezaujatosti súdneho exekútora; povinný preukázateľne nepodal námietku zaujatosti v lehote podľa § 30 ods. 5 EP, teda piatich dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (to mu bolo v danom prípade doručené 13.3.2017) ani v preukázateľnej lehote piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvod, pre ktorý je exekútor vylúčený – teda o nejakom konkrétnom dôvode v zmysle § 30 ods. 1 EP (opäť – taký dôvod povinný v 1. rade navyše ani neuviedol).
17. Z podania povinného v 1. rade v súvislosti s námietkou zaujatosti súdneho exekútora možno v zásade spájať nasledovné tvrdenia povinného, ku ktorým súd uvádza :
- „Exekútor uvádza nepresné finančné údaje a neoprávnene žiada k úhrade neprimerane vysokú čiastku. Za súdom uznanú pohľadávku žiada exekútor neprehľadným, nejasným a nepreukazným spôsobom navyše aj trovy v neprimeranej finančnej čiastke.“ – takéto skutočnosti nie sú nijako preukázané (osobitne nie ani obsahom exekútorom dňa 7.3.2017 vydaného upovedomenia o začatí exekúcie, na ktoré v súvislosti s námietkou zaujatosti súdneho exekútora povinný poukazuje ďalej); je zrejmé, že povinný toto uvádza len z dôvodu, že nie je ochotný plniť vymáhané nároky a už len zo samého dôvodu, že súdny exekútor koná to, čo je v exekúcii povinný konať.
- „Žiadam súd aj preverenie konania súdneho exekútora pred dňom začatia exekúcie v bankách s cieľom blokovať finančné prostriedky povinného v prospech súdneho exekútora a oprávneného a súčasné posúdenie oprávnenosti a zákonnosti konania súdneho exekútora pred dňom začatia
exekúcie v bankách s cieľom blokovať' finančné prostriedky povinného.“ – exekučné konanie začalo na návrh oprávneného, podaný exekútorovi 8.10.2015, nie je nijako preukázané, aby exekútor vykonával akékoľvek úkony na zabezpečenie splnenia vymáhanej pohľadávky pred tým, ako by v danej veci bolo začalo exekučné konanie.
- „nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byt' aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku“ – ide o absolútne nedôvodné pocitové tvrdenia povinného v 1. rade; upozornenie na to, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie, je exekútor povinný uviesť v upovedomení o začatí exekúcie – výslovne mu to ukladá § 201 ods. 1 EP účinného do 31.3.2017, teda v znení, podľa ustanovení ktorého sa tu vedená exekúcia môže a musí vykonať.
- „Z dôvodov (zistených z doručeného upovedomenia o začatí predmetnej exekúcie) vyššie uvedených a z dôvodov vyhrážok exekútora o donucovaní povinného podľa textu exekútora aj keď nie som nebezpečná osoba podávam na menovaného súdneho exekútora námietku zaujatosti“ – exekútorom vydané upovedomenie o začatí exekúcie bolo plne v súlade s obsahom exekučného titulu a exekútorovi súdom udeleného poverenia na vykonanie exekúcie, obsahuje riadne uvedenie všetkých zákonom určených náležitostí, ktoré má obsahovať a výkon exekučnej činnosti exekútorom, so súvisiacimi poučeniami a upozorneniami ním danými povinnému nie je v žiadnom prípade vyhrážaním sa, ani nezákonným donucovaním; je pritom irelevantné, či povinný je alebo nie je nebezpečná osoba, nakoľko postup exekútora voči nemu je daný zákonným podkladom a nutný práve preto, že povinný riadne, včas a dobrovoľne neplní povinnosti uložené mu exekučným titulom.
18. Z hore uvedených skutočností vyplýva, že námietka zaujatosti súdneho exekútora jednak nebola podaná zo žiadneho zákonného relevantného dôvodu a smeruje voči exekútorovi len z dôvodov toho, že v danom prípade exekučnú činnosť vykonáva, teda len z dôvodu samotného postupu exekútora v tomto konaní (s čím oprávnený podľa súdu a priori nesúhlasí už len s ohľadom na to, že vnútorne nie je stotožnený s tým, že musí splniť povinnosti, ktoré mu exekučný titul ukladá) a teda súd by na vznesenú námietku zaujatosti v danom prípade ani nemal prihliadať (§ 30 ods. 2 EP). Napriek tomu však súd týmto rozhodnutím, hoci nadbytočne, ale vzhľadom na zrejmú egocentrickú a o svojej pravde za akýchkoľvek okolností nezlomne presvedčené osobnosť povinného v 1. rade v záujme istoty, osobitným výrokom rozhodol, že súdny exekútor nie je vylúčený z vykonávania exekúcie v tejto veci.
K rozhodnutiu v bode III. výrokovej časti tohto uznesenia:
19. V súvislosti s podanou námietkou proti trovám exekúcie povinný v 1. rade vo svojom podaní uvádzal: „Exekútor uvádza nepresné finančné údaje a neoprávnene žiada k úhrade neprimerane vysokú čiastku. Za súdom uznanú pohľadávku žiada exekútor neprehľadným, nejasným a nepreukazným spôsobom navyše aj trovy v neprimeranej finančnej čiastke. Podávam námietky aj proti trovám exekúcie pretože nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byt' aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku.“
20. Vyššie uvedené tvrdenia povinného v 1. rade nemajú žiadne opodstatnenie.
21. Podľa § 47 ods. 1 písm. a/ EP (v znení účinnom do 31.3.2017), exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí povinného i oprávneného o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe jej vykonania a o predbežných trovách exekúcie; povinného vyzve, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50.
22. Podľa § 201 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie. Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli ich výšku.
23. Podľa § 201 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd (§ 45). Proti rozhodnutiu súdu o námietkach proti trovám exekúcie nie je prípustné odvolanie.
24. V danom prípade súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie 7.3.2017 a toto bolo riadne doručené povinnému v 1. rade dňa 13.3.2017. Upovedomenie malo všetky zákonné náležitosti; súdny exekútor v ňom riadne a presne uviedol vymáhané nároky, v súlade so zákonom upozornil aj o spôsoboch vykonania exekúcie a o jej predbežných trovách – ktoré určil v súlade s osobitným právnym predpisom, vyzval na dobrovoľné uspokojenie pohľadávky alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie boli vznesené námietky podľa § 50 (čo povinný využil a súd o nich rozhodol uznesením 7Er/537/2015-103 z13.7.2022). Ďalej súdny exekútor v upovedomení v súlade so zákonom (§ 201 ods. 1 EP) povinných upozornil, že ak dlh nesplnia, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčíslil ich výšku tiež v súlade s osobitným predpisom (vtedy účinná vyhláška č. 288/1995 Z.z.). Tiež v súlade s § 201 ods. 2 EP súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie poučil povinných, že môžu do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesť u súdneho exekútora námietky proti trovám exekúcie – nik z povinných, osobitne ani povinný v 1. rade, takéto námietky v uvedenej zákonnej lehote nevzniesol. Nie je zistené a nijako preukázané, že by súdny exekútor žiadal trovy exekúcie v rozpore so všeobecne právnymi predpismi, a to ani čo sa týka ich výšky. Nárok súdneho exekútora na odmenu za výkon exekučnej činnosti a na trovy exekúcie a upravujú ustanovenia § 196 až § 199 EP a § 201 a nasl. EP a teda ani samotný nárok exekútora na trovy exekúcie, ani upozornenie na to, že môžu byť aj vyššie, nie je v žiadnom rozpore s unijným právom, ani nemôže dôvodne byť považované za nátlak či hrubý nátlak.
25. Z uvedených zistení a skutočností tak vyplýva, že námietky povinného v 1. rade proti trovám exekúcie sú jednak neopodstatnené, jednak boli podané oneskorene. Preto súd uvedené námietky týmto uznesením taktiež zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.