Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-19-2026.pdf
PDF · 162.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/19/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Lenky Konštiakovej, v spore žalobcu: Rybársky spolok Hul, s. r. o., so sídlom Hul č. 84, IČO: 53 261 500, v zastúpení: DV Legal, s. r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Vysoká 14, IČO: 54 670 926, proti žalovanému: Rybársky klub Hul, Občianske združenie so sídlom Hul, Nám. Cyrila Minárika 435/16, IČO: 37 857 011, o nahradenie prejavu vôle žalovaného uzavrieť dohodu o finančnom vyrovnaní, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15C/51/2025-213 zo dňa 10. novembra 2025, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.07.2025 (označenou na prvej strane ako žaloba o nahradenie prejavu vôle žalovaného) domáhal, aby súd (po vykonaní listinných dôkazov a navrhovaného znaleckého dokazovania k hodnote predmetu požadovanej dohody) uložil žalovanému (ako doterajšiemu užívateľovi) povinnosť uzavrieť Dohodu o finančnom vyrovnaní so žalobcom (ako žiadateľom) v zmysle § 33 ods. 4/ zák. č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a doplnení zákona č. 455/1991 Zbierky o živnostenskom podnikaní (v prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov konania) v nasledovnom znení dohody:
DOHODA O FINANČNOM VYROVNANÍ
uzatvorená v súlade s § 33 ods. 3 písm. i) zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov medzi zmluvnými stranami dohody (ďalej len „Dohoda“):
1.Obchodné meno: Rybársky klub Hul Sídlo: OcÚ, Hul 435, 941 44 Hul IČO: 37 857 011 Zápis: v registri mimovládnych organizácii MV SR č. VVS/1-900/90-21684
Zastúpenie:
(ďalej len „Doterajší užívateľ“) a 2.Obchodné meno: Rybársky spolok Hul, s. r. o. Sídlo: Hul č. 84, 941 44 Hul IČO: 53 261 500
Zápis: v Obchodnom registri Okresného súdu Nitra, odd.: Sro, vl. č.: 52335/N Zastúpenie: A. B., konateľ (ďalej len „Žiadateľ“) Doterajší užívateľa a Žiadateľ ďalej spoločne ako „zmluvné strany“.
Článok I.
Východiskové právne skutočnosti
1. Žiadateľ je vlastníkom/spoluvlastníkom a nájomcom nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci C., k.ú. C. vedených Okresným úradom Nové Zámky - katastrálnym odborom ako: -parc. reg. „E“ parc. č. 1541 - orná pôda o výmere 4423 m2, -parc. reg. „E“ parc. č. 1540/2 - orná pôda o výmere 4298 m2, -parc. reg. „E“ parc. č. 1539/3 - orná pôda o výmere 1577 m2, -parc. reg. „E“ parc. č. 1538/2 - orná pôda o výmere 3783 m2, -parc. reg. „E“ parc. č. 1537/3 - orná pôda o výmere 5707 m2, -parc. reg. „E“ parc. č. 1537/4 - orná pôda o výmere 1930 m2, -parc. reg. „E“ parc. č. 1537/2 - orná pôda o výmere 3855 m2, -parc. reg. „E“ parc. č. 1537/1 - orná pôda o výmere 5864 m2, -parc. reg. „E“ parc. č. 1569 - orná pôda o výmere 17356 m2, (ďalej len „Pozemky“).
2. Na Pozemkoch sa nachádza vodná plocha (ďalej len „Vodná plocha“), ktorá bola rozhodnutím Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky pridelená do obhospodarovania Doterajšiemu užívateľovi, ktorý predmetné Pozemky v celom rozsahu užíval a obhospodaroval Vodnú plochu.
Článok II.
Predmet Dohody
1. Vychádzajúc zo špecifikovaného právneho stavu zmluvné strany uzatvárajú túto Dohodu na účely finančného vyrovnania za rybiu obsádku a ost. veci v zmysle § 33 ods. 4 zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Predmet Dohody“). 2. Doterajší užívateľ a Žiadateľ sa dohodli na finančnom vyrovnaní vo výške [DOPLNÍ SA PO VYKONANÍ DOKAZOVANIA] (ďalej len „Odplata“), ktorú Žiadateľ v celosti a v hotovosti uhradil Doterajšiemu užívateľovi pri podpísaní tejto Dohody. Zmluvné strany vlastnoručnými podpismi potvrdzujú prevzatie Odplaty. 3. Doterajší užívateľ vyhlasuje a svojím podpisom na tejto Dohode potvrdzujem, že uhradením dohodnutej Odplaty sú jeho nároky v súvislosti s Predmetom Dohody uspokojené. Žiadateľ vyhlasuje, že nemá žiadne ďalšie nároky v súvislosti s Predmetom Dohody.
Článok III.
Záverečné ustanovenia
1. Zmluvné strany vyhlasujú, že si text tejto Dohody dôkladne prečítali, jej obsahu porozumeli a že táto je prejavom ich slobodnej a vážnej vôle, bez akýchkoľvek omylov, čo potvrdzujú svojím podpisom. 2. Táto Dohoda nadobúda platnosť s účinnosť dňom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. 3. Pokiaľ by sa stalo jedno alebo viac ustanovení tejto Dohody z akéhokoľvek dôvodu neplatným, platnosť ostatných ustanovení tým nie je dotknutá. Zmluvné strany sa pre tento prípad zaväzujú vzájomným rokovaním nahradiť neplatné ustanovenia novými platnými ustanoveniami tak, aby ostal zachovaný obsah, zámer, účel a dohodnuté podstatné náležitosti sledované touto Dohodou. 4. Táto Dohoda sa vyhotovuje v 2 rovnopisoch s platnosťou originálu, pričom každá zmluvná strana obdrží jedno vyhotovenie.
2. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že je na základe nájomných zmlúv oprávneným užívateľom pozemkov pod vodnou plochou, ktoré sa nachádzajú v kat. úz. C. a sú špecifikované v predmetnej dohode. Na predmetnej vodnej ploche má pridelený výkon rybárskeho práva žalovaný, ktorý nemá titul k pozemkom pod vodnou plochou. Požiadal Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej MŽP SR) o výkon rybárskeho práva, avšak mu nebolo vyhovené, aj keď mal splnené všetky podmienky s výnimkou uzatvorenia dohody o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, ktorá je
podstatnou podmienkou na získanie výkonu rybárskeho práva. Žalovaného požiadal o uzatvorenie takejto dohody, avšak žalovaný akúkoľvek dohodu odmieta a tak vykonáva rybárske právo na cudzích pozemkoch(bez akejkoľvek kompenzácie), čím obmedzuje vlastnícke právo žalobcu užívať pozemky pod vodnou plochou, pretože on nie je schopný bez svojho pričinenia uzatvoriť dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom a nie je možné ani požiadať o pridelenie výkonu rybárskeho práva pre vlastníka pozemkov, pretože zákon o rybárstve stanovuje ako podmienku predložiť dohodu. Táto zákona úprava je v priamom rozpore s ústavou, preto by mal súd zvážiť, či požiada ústavný súd o zosúladenie predmetného právneho predpisu s ústavou. Má za to, že doterajší užívateľ z dôvodu straty titulov na užívanie pozemkov stratil hmotnoprávne predpoklady na výkon rybárskeho práva (nenamieta síce skutočnosť existencie rozhodnutia o pridelení výkonu rybárskeho práva žalovanému, ale pre aktuálnu neexistenciu jeho právneho titulu k väčšinovému podielu na pozemkoch ako hmotnoprávnej podmienky na pridelenie výkonu rybárskeho práva toto nemôže zakladať oprávnenie na výkon rybárskeho práva podľa § 4 ods.8 a teda je jeho oprávnenie len formálne, nie však hmotnoprávne) a že jemu ust. §33 ods.3 písm. i Zákona o rybárstve dáva právo domáhať sa svojho práva na súde a to formou žaloby o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť ním požadovanú dohodu.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že žalobca na jednej strane uvádza, že podľa zákona o rybárstve je podmienkou uzatvorenie dohody o finančnom vyrovnaní, na druhej strane usudzuje, že ani by nemal čo plniť a uvádza, že MŽP SR mu stanovilo nesplniteľnú podmienku zatvoriť dohodu o finančnom vyrovnaní a vlastne ministerstvo mu bráni získať výkon práva rybárstva a na druhej strane aj keď považuje túto zákonnú úpravu za protiústavnú, na základe tejto právnej úpravy žiada, nahradiť prejav vôle žalovaného uzatvoriť dohodu. Zákon a MŽP SR stanovujú žalobcovi podmienku predložiť dohodu o finančnom vyrovnaní, ale jemu neustanovujú podmienku dohodu o finančnom vyrovnaní uzatvoriť, je na zvážení žiadateľa o udelenie povolenia na výkon rybárskeho práva, aby vedel vyrokovať akceptovateľné podmienky, aj pre potencionálnu druhú stranu takejto dohody; neuzatvorením dohody teda žiadnu svoju zákonnú povinnosť neporušuje a ani tým neporušuje žiaden zákonom žalobcovi daný nárok alebo právo na uzatvorenie takejto dohody, keď zákonná úprava ani nedáva žiaden právny základ pre podanie predmetnej žaloby o nahradenie prejavu vôle. Keďže sa jedná o dohodu o finančnom vyrovnaní, táto by mala byť dobrovoľná a konsenzuálna, akékoľvek vynucovanie si vôle uzatvoriť dohodu, by spôsobovalo jej neplatnosť podľa §39 Občianskeho zákonníka. Žalobca nadobudol oprávnenie užívať pozemky pod vodnou plochou v čase, kedy právo výkonu rybárskeho práva už patrilo jemu a žalobca si bol tejto skutočnosti vedomí. Má právo užívať vodnú plochu, podľa zákona o rybárstve, má aj oprávnenie chrániť, chovať a loviť ryby vo vodách určených ako rybárske revíry, ako aj oprávnenie užívať na to v nevyhnutnej miere príbrežné pozemky. Má tiež príslušným ministerstvom pridelený výkon rybárskeho práva, jedine on je oprávnený užívať predmetné vodné plochy z titulu výkonu rybárskeho práva, vrátane príbrežných pozemkov. Má uzatvorenú nájomnú zmluvu k pozemkom pod vodnou plochou Agrocoop - poľnohospodársko-výrobné družstvo Hul zo dňa 15.07.2013 v znení Dodatku 1 z 15.04.2020, ktorú zmluvu akceptovalo aj MŽP SR, pre udelenie povolenia výkonu práva rybolovu a rybárstva pre neho. Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.
4. Vo svojom vyjadrení z 12.09.2025 právny zástupca žalobcu uviedol, že vyjadrenia žalovaného nepovažuje za správne, namieta, že žalovaný nedisponuje väčšinovým podielom k pozemkom pod vodnou plochou, nespĺňa zákonné podmienky na výkon rybárskeho práva, zatiaľ, čo žalobca väčšinový podiel preukázateľné má. Keďže žalovaný s ním nechce uzavrieť dohodu o finančnom vyrovnaní môže a má byť jeho prejav vôle nahradený rozhodnutím súdu, neobstojí výklad žalovaného, že dohoda o finančnom vyrovnaní je čisto dobrovoľná. V ostatných sa pridržiava žaloby a žiadne nové skutočnosti neuvádzal.
5. Žalovaný vo svojej duplike z 26.09.2025 sa pridržiaval svojich vyjadrení, zdôraznil, že dohoda o finančnom vyrovnaní je dohodou, z čoho vyplýva výlučná konsenzuálnosť a dobrovoľnosť uzatvorenia takejto dohody, nemožno nikoho nútiť, ani súdom, aby takúto dohodu uzavrel.
6. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Nové Zámky ako súd prvej inštancie (prvoinštančný, prvostupňový súd) podanú žalobu žalobcu zamietol a súčasne o náhrade trov konania strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.
7. Skutkový stav sporu zistil prvoinštančný súd nasledovne:
7.1. Z výpisov LV č. XXXX, D. XXXX, D. XXXX, D. XXXX, pre katastrálne územie C., obec C., bolo preukázané, že A. B., B. E. a B. F. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú evidované na týchto listoch vlastníctva.
7.2. Zo žiadosti o pridelenie ostatnej vodnej plochy na podnikanie zo dňa 07.06.2023 adresovanej MŽP SR, bolo zistené, že žalobca požiadal o pridelenie vodnej plochy do užívania a odobratie rybárskeho práva žalovanému.
7.3. Z rozhodnutia MŽP SR č. 37378/2023-4.1. z 26.06.2023 bolo zistené, že MŽP SR zastavilo správne konanie, pretože žalobca ako žiadateľ nedoložil dohodu o finančnom vyrovnaní. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad. MŽP SR rozhodnutím č. 11111/2023-9 (18/2023-rozkl) zo dňa 11.10.2023 zamietlo tento rozklad a potvrdilo rozhodnutie z 26.06.2023.
7.4. Z Nájomných zmlúv uzavretých medzi žalobcom a G. D., H. I., C. F., I. J., A. B., E. B., F. B., Združením agropodnikateľov družstvo K. L. M., I. G. N., bolo zistené, že žalobca uzavrel nájomné zmluvy s týmito subjektmi, na základe ktorých si prenajal pozemky v kat. úz. C.. Tieto nájomné zmluvy boli uzavreté v roku 2021.
7.5. Z Nájomnej zmluvy uzavretej dňa 15.07.2013 medzi Agrocoop, p.v.d. a žalovaným bolo zistené, že žalovaný si prenajal v kat. úz. C. par. č. 1035/2, a to vodnú plochu štrkárne na dobu 20 rokov do roku 2034. Z Dodatku k tejto nájomnej zmluve z 15.04.2020 súd zistil, že boli špecifikované nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom nájmu, a to vedené na LV č. XXXX O. D. XXXX v kat. úz. C. a bola stanovená výška nájomného v sume 100/mesačne.
7.6. Z rozhodnutia MŽP SR č. 661/2003-4.3. zo 07.10.2003 bolo zistené, že MŽP SR pridelilo Rybárskemu klubu Hul výkon rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - štrkovisku C. na účely podnikania v osobitnom režime.
7.7. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 9C/75/2024-293 zo dňa 02.07.2025 bolo zistené, že A. B. a spol. žalovali Rybársky klub Hul o zaplatenie 3572,82 eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ako náhradu za užívanie pozemkov za roky 2022 a 2023, žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že žalovaný listinnými dôkazmi preukázal, že oprávnene vykonáva v rybárskom revíre štrkovisko C. výkon rybárskeho práva na základe rozhodnutia MŽP SR, preto je oprávnený užívať predmetné nehnuteľnosti, okrem toho rybársky klub C. nebol v konaní pasívne legitimovanou stranou, pretože pozemky pod vodnou plochou vlastní Agrocoop poľnohospodársko-výrobné družstvo Hul.
8. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na zistený skutkový stav sporu na základe dokazovania špecifikovaného v bode 6. odôvodnenia, s poukazom na citovaný článok 46. Ústavy SR, citované ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. - § 3 a 4), citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. – čl. 1 a 5 základných princípov, § 229), citované ustanovenia zákona č. 216/2018 Z. z. o rybárstve (§ 33 ods. 2 písm. a/, § 33 ods. 3, 4 a 16) a všeobecné úvahy k právu na súdnu ochranu, odôvodnil nasledovne:
8.1. Žalobca sa domáhal v konaní nahradenia prejavu vôle žalovaného uzavrieť so žalobcom dohodu o finančnom vyrovnaní v znení uvedenom v bode 1. odôvodnenia rozsudku, a to na tom skutkovom základe, že žalobca založil v roku 2020 J. P. C., P. s tým, že bude vykonávať právo rybárstva. K získaniu tohto práva okrem iného bolo potrebné uzavrieť dohodu o finančnom vyrovnaní s doterajším užívateľom, ktorému bol pridelený výkon rybárskeho práva. Žalobca podal žiadosť na MŽP SR za účelom získania práva vykonávať právo rybárstva, avšak z dôvodu absentujúcej dohody o finančnom vyrovnaní, mu nebolo toto právo priznané, preto podal žalobu.
8.2. Žalovaný sa konaní bránil tým, že zo strany MŽP SR má až do roku 2034 potvrdené právo rybolovu, čo znamená, že ministerstvo na základe predložených podkladov dospelo k tomu záveru, že žalovaný je oprávnený vykonávať toto právo a že splnil všetky predpoklady na výkon práva rybolovu.
8.3. V konaní nebolo sporné, že žalovaný vykonáva na základe rozhodnutia ministerstva právo rybolovu na ostatnej vodnej ploche, štrkovisku C., nebolo sporné ani to, že žalovaný je oprávnený užívať na
základe nájomnej zmluvy pozemky pod predmetným štrkoviskom, žalovaný predložil nájomnú zmluvu platnú a účinnú do roku 2034. Spornou nebola ani skutočnosť, že žalobca na základe nájomných zmlúv si prenajal pozemky pod vodnou plochou toho istého štrkoviska.
8.4. Žalobca v konaní sa domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť s ním dohodu o finančnom vyrovnaní. Žalobca tvrdil, že túto dohodu mieni uzavrieť so žalovaným z toho dôvodu, aby došlo k finančnému vyrovnaniu za rybiu obsádku vo vodnej ploche, ale samotnou dohodou nedochádza z prideleniu výkonu rybárskeho práva v prospech žalobcu, ale len k finančnému vyrovnaniu. Samotné posúdenie toho, či bude alebo nebude výkon rybárskeho práva pridelený žalobcovi, závisí od ministerstva, preto žalobca sa obrátil na súd, pretože bez súhlasu žalovaného s finančným vyrovnaním, nie je možné splniť podmienku v zmysle § 33 zák. o rybárstve, ale v žiadnom prípade nežiada, resp. nepožiada ministerstvo o pridelenie práva rybolovu.
8.5. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovanému bolo na základe rozhodnutia MŽP SR z roku 2003 pridelený výkon rybárskeho práva na štrkovisku Hul, pretože žalovaný splnil všetky zákonné podmienky uvedené v § 33 ods. 2/ zák. č. 216/2018 Z. z.. Žalobca sa v tomto konaní domáhal nahradenia vôle žalovaného uzavrieť s ním dohodu o finančnom vyrovnaní, pričom tvrdil, že je jediným oprávneným z užívania pozemkov pod vodnou plochou, pretože preukázal, že má uzavreté nájomné zmluvy na viac ako 51% pozemkov pod vodnou plochou. Táto skutočnosť v konaní sporná nebola, avšak žalobca v konaní nepreukázal, že užíva samotnú vodnú plochu, pretože táto vodná plocha je v užívaní žalovaného. Žalovaný v konaní uviedol, že už vyše 40 rokov vykonáva na predmetnej vodnej ploche právo rybolovu, spolu s vedením Q. C. využívajú vodnú plochu okrem rybárov aj ostatní obyvatelia obce a nemá žalovaný záujem vzdať sa svojho práva rybolovu na predmetnej vodnej ploche. Nárok žalobcu na uzavretie dohody súdnou cestou bez konsenzu a súhlasu žalovaného považoval za šikanózny výkon práva, pretože takúto dohodu so žalobcom uzavrieť nechcel, preto sa žalobca obrátil na súd, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného a takto z pozície súdnej moci sa mal žalobca stať oprávneným subjektom na výkon práva rybolovu. Z konania tunajšieho súdu sp. zn. 9C/75/2024 je zrejmé, že konateľ žalobcu žiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaného, aj z tohto konania, ako aj z prebiehajúceho konania je zrejmé, že vzťahy medzi stranami sporu sú narušené, žalobca využíva všetky právne nástroje, aby žalovanému bola odňatá predmetná vodná plocha.
8.6. Súd na strane žalobcu nezistil žiadny naliehavý právny záujem, na základe ktorého by mal žalobca naliehavý právny záujem na nahradení prejavu vôle žalovanému. Žalobca v konaní nepreukázal, že by jeho právo bolo nejakým spôsobom porušené, pretože nikdy nebol oprávneným subjektom z výkonu práva rybolovu na predmetnej vodnej ploche. Okrem toho žalobca nepreukázal v konaní ani skutočnosť, že by boli jeho práva nejakým spôsobom ohrozené, teda žalobca preukázateľne nie je odkázaný na súdnu ochranu svojich práv. Naopak z obsahu žaloby, ako aj z prednesov žalobcu, vyplýva, že žalobca proti vôli žalovaného chce zasiahnuť do jeho práv a oprávnených záujmov rozhodnutím súdu, čo podľa názoru súdu je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca namiesto dohody so žalovaným žiada súd, aby nahradil prejav vôle žalovaného, ktorý žalovaný nesúhlasí s uzavretím dohody o finančnom vyporiadaní so žalobcom. Takýto právny úkon, ktorý by bol vykonaný bez súhlasu oboch strán, by v prvom prípade nemohol byť dohodou, priečil by sa nie len dobrým mravom, ale by bol aj absolútne neplatný. Súd nemôže poskytovať ochranu právu, ktoré odporuje dobrým mravom, navyše súd by mal chrániť ohrozené alebo porušené právo a v tomto prípade súd nevzhliadol na strane žalobcu žiadne jeho právo, ktoré by bolo konaním alebo opomenutím žalovaného porušené. Žalobca v konaní nepreukázal, na základe akých skutočností žiada o pridelenie rybárskeho práva ostatnej vodnej plochy, tvrdil, že nie z dôvodu výkonu rybárskeho práva žiada súd o nahradenie prejavu vôle žalovaného na dohode o finančnom vyrovnaní, ale z dôvodu, že chce len samotné finančné vyrovnanie za rybiu obsádku, čo súd považoval za nepodložené tvrdenie, pretože samotná dohoda o finančnom vyrovnaní, by ešte neoprávňovala žalobcu vykonávať právo rybolovu na vodnej ploche.
8.7. Ak by súd vyhovel žalobe a zaviazal by žalovaného uzavrieť so žalobcom dohodu o finančnom vyrovnaní, takéto rozhodnutie by oprávňovalo žalobcu použiť právo spôsobom, ktoré by použité byť nemalo, pretože podľa názoru súdu, by sa jednalo o zneužitie práva za účelom získania výhody pre žalobcu na ujmu žalovaného. Tým, že by súd vstúpil do zmluvného vzťahu medzi stranami direktívnym spôsobom, by malo za následok, že predmetný právny úkon, by vykazoval známky zneužitia práva, pretože, by na jednej strane bol žalobca zvýhodnený na úkor znevýhodnených práv žalovaného, čo by malo za následok porušenie právnej ochrany jednej strany, v tomto prípade žalovaného. Ako už
súd konštatoval v tomto konaní, nebolo zo strany žalobcu preukázané porušenie jeho práv, nebolo preukázané ani to, že žalobca má svoje práva ohrozené. Z týchto dôvodov považoval súd žalobu za zjavne nedôvodnú, pretože podľa názoru súdu sa jednalo o zneužitie práva zo strany žalobcu, ktoré nepožíva právnu ochranu, z toho dôvodu súd žalobu zamietol.
8.8. Súd nevidel dôvod, aby sa obrátil na ústavný súd a žiadal preskúmať súlad § 33 ods. 1/ zákona o rybárstve s ústavou.
8.9. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.
9. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním napadol len žalobca domáhajúci sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keď ohľadom odvolacích dôvodov poukázal na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, keď v dôvodoch odvolania uviedol nasledovné:
9.1. Nesprávne skutkové a právne závery súdu o potrebe preukazovania užívania vodnej plochy žalobcom a o účele uplatňovania právnych prostriedkov žalobcu: Súd prvej inštancie založil časť rozsudku na tvrdení, že žalobca nepreukázal, že by vodnú plochu užíval, keďže táto je v skutočnosti v užívaní žalovaného. Z tohto zistenia súd následne vyvodil záver o nedostatku dotknutia práv žalobcu a nepriamo aj o nedôvodnosti jeho žaloby. Takýto postup súdu je však pravdepodobne založený na nesprávnom pochopení predmetu konania, nesprávnom určení právne relevantných skutočností a na hodnotení okolnosti, ktorá nemá pre rozhodnutie vo veci právny význam. Predmetom tohto konania nie je posúdenie otázky, či žalobca fakticky užíval vodnú plochu, ani preskúmanie oprávnenosti súčasného užívania vodnej plochy žalovaným. Žalobca sa nedomáha ochrany držby ani ochrany užívania, ale nahradenia prejavu vôle žalovaného smerujúceho k uzavretiu dohody o finančnom vyrovnaní, ktorá je predpokladom ďalšieho postupu podľa § 33 Zákona o rybárstve. Skutočnosť, že vodná plocha je v rozhodnom období v užívaní Žalovaného, nie je sporná medzi účastníkmi a žalobca ju ani nikdy nespochybňoval. Z uvedeného dôvodu neexistuje povinnosť žalobcu preukazovať, že vodnú plochu užíval, keďže takáto skutočnosť nie je ani tvrdeným, ani rozhodujúcim základom uplatneného nároku. Súd prvej inštancie tak pochybil, keď nepreukázanie faktického užívania vodnej plochy žalobcom považoval za skutkovú okolnosť rozhodnú pre posúdenie opodstatnenosti žaloby. Ide o právne irelevantnú skutočnosť, ktorú súd nesprávne povýšil na kritérium rozhodovania. Týmto postupom súd zaťažil rozsudok vadou nesprávneho posúdenia veci, keď hodnotil skutočnosti mimo rámca skutkovej podstaty uplatneného nároku. V rovnakom kontexte je nesprávny aj ďalší záver súdu, podľa ktorého žalobca využíva všetky právne nástroje na odňatie vodnej plochy žalovanému, pričom tento záver súd implicitne hodnotí negatívne. Takéto hodnotenie je však rozporné. Ak právny poriadok žalobcovi priznáva určité právne nástroje na uplatnenie jeho práv, potom samotné využívanie týchto nástrojov nemôže byť považované za okolnosť svedčiacu o nelegitímnom konaní. Naopak, zo skutkového stavu vyplýva, že Žalobca postupuje presne v medziach zákonov, keď sa domáha aplikácie zákonného mechanizmu v situácii, v ktorej žalovaný nespĺňa zákonné podmienky na pridelenie výkonu rybárskeho práva, resp. na zachovanie výkonu rybárskeho práva (neexistencia titulu k pozemkom). Skutočnosť, že žalobca využíva zákonom predpokladané právne postupy, je legitímnym výkonom jeho práv, nie okolnosťou, ktorú by súd mohol hodnotiť na jeho ujmu. Súd prvej inštancie tak v tejto časti vec nielen právne nesprávne posúdil, ale zároveň podsúva žalobcovi účel konania, ktorý nemá oporu v žalobných tvrdeniach ani v dokazovaní. Namiesto objektívneho posúdenia zákonných predpokladov žaloby súd vychádzal zo svojvoľných hodnotiacich úsudkov o motivácii žalobcu, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 Ústavy SR. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že súd prvej inštancie vybudoval skutkový základ napadnutého rozsudku na právne irelevantných a nepreukázaných skutkových záveroch, keď žalobcovi prisúdil povinnosť preukazovať faktické užívanie vodnej plochy a zároveň mu bez dôkaznej opory podsúval účelové konanie smerujúce k „odňatiu vodnej plochy“. Takýto postup predstavuje nesprávne vytvorenie skutkového základu rozhodnutia v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP a zároveň arbitrárny zásah do práva žalobcu na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
9.2. Nesprávne právne posúdenie naliehavého právneho záujmu žalobcu:
Súd prvej inštancie tiež založil svoj zamietavý rozsudok na závere, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na nahradení prejavu vôle žalovaného. Tento záver je výsledkom nesprávneho výkladu pojmu naliehavý právny záujem, ako aj nesprávnej kvalifikácie samotného typu žaloby, a je v rozpore nielen s doktrinálnym výkladom CSP, ale aj s ustálenou judikatúrou. Súd pravdepodobne nesprávne vychádzal z premisy, že žaloba o nahradenie prejavu vôle je žalobou určovacou podľa § 137 písm. c) CSP, pri ktorej je potrebné skúmať a preukazovať existenciu naliehavého právneho záujmu. Tento právny názor však nemá oporu v platnom práve. Podľa rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/403/2017 zo dňa 19.11.2018, platí: „Žaloby na nahradenie prejavu vôle sa vždy považovali za žaloby na plnenie (porovnaj napríklad R 42/1965, 3Cz 53/73, uznesenie NS ČR 20Cdo/541/2005 z 27.10.2005). Podať žalobu o nahradenie prejavu vôle vyplýva z § 229 CSP (...) Žalobný petit smerujúci k nahradeniu prejavu vôle za žalovaného smeruje podľa názoru odvolacieho súdu k tomu, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené nie súdom, ale súdnym rozhodnutím a musí sa v ňom ukladať „vyhlásenie vôle“ (§ 161 ods. 3 OSP), resp. „povinnosť prejavu vôle“ (§ 229 CSP). To znamená, že petit musí smerovať k tomu, aby súd žalovanému uložil povinnosť prejaviť (vyhlásiť) vôľu a ide teda o žalobu na plnenie.“. Zo záveru uvedeného rozsudku nevyhnutne vyplýva, že súd prvej inštancie aplikoval nesprávnu právnu normu a nesprávne aplikoval doktrínu preventívneho charakteru určovacích žalôb na situáciu, na ktorú sa vzťahuje iný procesný režim – režim žalôb na plnenie podľa § 137 písm. a) CSP. Doktrinálny záver, podľa ktorého naliehavý právny záujem spravidla absentuje v prípade, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti, je v danom prípade naplnený práve tým, že Žalobca túto možnosť využil a podal žalobu na plnenie. Z toho logicky vyplýva, že naliehavý právny záujem sa v tomto type konania ani neposudzuje. Aj v prípade, ak by odvolací súd neprisvedčil právnej kvalifikácii žaloby výlučne ako žaloby na plnenie, záver súdu prvej inštancie o absencii naliehavého právneho záujmu by bol aj naďalej nesprávny. Žalobca sa nachádza v stave právnej neistoty a procesnej blokácie, keďže Zákon o rybárstve viaže ďalší administratívny postup na existenciu dohody, ktorej uzavretie žalovaný bez akéhokoľvek dôvodu odmieta. V takejto situácii neexistuje žiadny iný právny prostriedok, ktorým by žalobca mohol dosiahnuť odstránenie tejto prekážky, než prostredníctvom súdneho rozhodnutia. Tým, že súd prvej inštancie nesprávne právne kvalifikoval žalobu o nahradenie prejavu vôle ako určovaciu žalobu a na zistený skutkový stav aplikoval režim naliehavého právneho záujmu, použil na vec nesprávnu právnu normu, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Zároveň týmto formalistickým postupom odňal žalobcovi možnosť domáhať sa zákonom predpokladanej súdnej ochrany, čím došlo aj k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
9.3. Nesprávny záver súdu o neexistencii zásahu do práv žalobcu: Súd v súvislosti s posudzovaním otázky naliehavého právneho záujmu dospel k záveru, že v prejednávanej veci nedochádza k žiadnemu zásahu do práv Žžalobcu, pričom tento záver odôvodnil najmä tým, že žalobca nikdy nebol nositeľom výkonu rybárskeho práva k predmetnej vodnej ploche. Na základe uvedeného súd uzavrel, že žalobcove práva nemohli byť porušené ani ohrozené. Takýto záver však vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže nereflektuje skutočný rozsah zásahu do práv žalobcu ani právne následky správania sa žalovaného. Zo skutkového stavu nepochybne vyplýva, že na predmetnej vodnej ploche má síce pridelený výkon rybárskeho práva žalovaný, avšak bez akéhokoľvek právneho titulu k pozemkom pod vodnou plochou. Žalovaný nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom týchto pozemkov, nemá k nim uzatvorené nájomné zmluvy, vecné bremená ani iný obdobný právny titul (ak by aj bola Nájomná zmluva predložená žalovaným v konaní platná, tak by žalovaný preukázal oprávnenie užívať len spoluvlastnícky podiel prenajímateľa na pozemku 1 o veľkosti podielu 225/51840 k celku, t. j. ani 1% výmery pozemku 1 a pozemku 2 o veľkosti podielu 35/288 k celku, t. j. ani 12 % výmery pozemku 2). Žalobca ako nadpolovičný spoluvlastník pozemkov pod vodnou plochou sa v súlade so zákonom obrátil na žalovaného so žiadosťou o uzatvorenie dohody o finančnom vyrovnaní, ktorá je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho postupu podľa § 33 Zákona o rybárstve. Žalovaný však odmietol akúkoľvek dohodu, ako aj samotnú komunikáciu o nej, a to bez ohľadu na výšku prípadného vyrovnania. Takýmto konaním žalovaný nielenže marí zákonom predpokladaný postup, resp. právom chránené očakávanie, ale zároveň si zachováva faktický výkon rybárskeho práva na pozemkoch bez právneho titulu, t. j. bez splnenia zákonných predpokladov na výkon rybárskeho práva (§ 33 ods. 3 písm. b) Zákona o rybárstve). Dôsledkom tohto stavu je, že žalobca je obmedzovaný vo výkone svojho absolútneho vlastníckeho práva, nakoľko nie je schopný bez svojho pričinenia uzatvoriť dohodu o finančnom vyrovnaním a tým pádom nie je možné s pozemkami naložiť, hoci inak spĺňa zákonné predpoklady na pridelenie výkonu rybárskeho práva. Táto situácia by nastala bez ohľadu na to, či žalovaný do rybárskeho revíru investoval akékoľvek prostriedky, keďže povinnosť predložiť dohodu Zákon o rybárstve stanovuje absolútne, aj v prípade, ak by z faktického hľadiska nebolo čo kompenzovať.
Postoj žalovaného tak spôsobuje, že žalobca zostáva v postavení väčšinového spoluvlastníka, ktorého vlastnícke právo je trvalo obmedzované bez existencie akéhokoľvek účinného prostriedku nápravy. Súd prvej inštancie sa s týmito rozhodujúcimi skutočnosťami nijakým spôsobom nevysporiadal a pri hodnotení existencie zásahu do práv žalobcu sa obmedzil na formálne konštatovanie neexistencie už nadobudnutého výkonu rybárskeho práva. Takýto formalistický prístup však ignoruje, že zásah do práv žalobcu v danom prípade spočíva práve v dlhodobom a absolútnom obmedzovaní jeho vlastníckeho práva a v zablokovaní postupu podľa Zákona o rybárstve, ktorý je plne závislý od vôle žalovaného. Keďže súd prvej inštancie pri posudzovaní zásahu do práv žalobcu ignoroval rozhodujúce skutkové okolnosti veci, najmä reálne a dlhodobé obmedzovanie vlastníckeho práva žalobcu a absenciu právneho titulu žalovaného k pozemkom pod vodnou plochou, a skutkový základ rozhodnutia oprel výlučne o formálne konštatovanie neexistencie predchádzajúceho výkonu rybárskeho práva žalobcom, zaťažil svoje rozhodnutie skutkovou vadou podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorá mala za následok aj porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
9.4. Nesprávny záver súdu o neprípustnosti nahradenia prejavu vôle: Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nahradenie prejavu vôle žalovaného by bolo v rozpore s dobrými mravmi a že dohoda o finančnom vyrovnaní by bola absolútne neplatná. Na tomto základe súd uzavrel, že žalobou uplatnený nárok je neprípustný. Uvedené právne závery sú však v priamom rozpore so zákonnou úpravou CSP, so zmyslom inštitútu nahradenia prejavu vôle, ako aj s účelom právnej úpravy obsiahnutej v Zákone o rybárstve. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že nahradenie prejavu vôle je zákonom predpokladaný a štandardný procesný nástroj, upravený v § 229 CSP. Jeho účelom je práve riešenie situácií, v ktorých jeden zo subjektov bezdôvodne odmieta prejaviť vôľu a tým marí realizáciu práv iného subjektu. Samotná existencia tohto inštitútu preto neguje záver súdu, že by nahradenie prejavu vôle bolo ako také v rozpore s dobrými mravmi. Súd prvej inštancie sa pri hodnotení prípustnosti žaloby obmedzil na abstraktné posúdenie možnej neplatnosti budúcej dohody, bez toho, aby vychádzal z konkrétnych skutkových okolností veci a zo zákonného kontextu, v ktorom má byť dohoda uzatvorená. Dohoda o finančnom vyrovnaní je pritom výslovne zákonom predpokladanou podmienkou ďalšieho administratívneho postupu podľa § 33 Zákona o rybárstve. Pokiaľ zákon vyžaduje existenciu takejto dohody a zároveň neposkytuje žiadny iný procesný mechanizmus na jej dosiahnutie, nemožno súdnu ochranu odmietnuť s poukazom na jej údajný rozpor s dobrými mravmi. Záver súdu, že dohoda by bola absolútne neplatná, je navyše predčasný. Súd v danom štádiu konania neposudzoval konkrétny obsah dohody, ani jej podmienky, ale iba samotnú skutočnosť, že má dôjsť k finančnému vyrovnaniu. Takýto postup znamená, že súd apriórne vylúčil použiteľnosť zákonného mechanizmu bez toho, aby posúdil jeho vecnú primeranosť alebo zákonnosť. Tým súd fakticky poprel možnosť akéhokoľvek nahradenia prejavu vôle v obdobných prípadoch, čo je zjavne v rozpore s účelom § 229 CSP. Nesprávnosť právneho záveru súdu sa prejavuje aj v tom, že súd nepriamo legitimizoval stav, v ktorom žalovaný vykonáva rybárske právo na Pozemkoch bez právneho titulu, pričom žalobcovi, ako väčšinovému spoluvlastníkovi Pozemkov odoprel možnosť domáhať sa zákonom predpokladaného vyrovnania. Takýto výklad vedie k absurdnému výsledku, keď subjekt, ktorý odmieta spolupracovať a porušuje základné princípy rovnováhy práv, je zvýhodnený na úkor vlastníka pozemkov (žalobcu). Súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal otázkou, či mal žalovaný objektívny a rozumný dôvod odmietať uzavretie dohody o finančnom vyrovnaní, a bez ďalšieho považoval samotný návrh žalobcu na nahradenie prejavu vôle za neprípustný. Takýto záver však popiera samotnú funkciu súdnej ochrany v súkromnoprávnych vzťahoch, ktorej účelom je zabezpečiť, aby jeden zo subjektov právneho vzťahu nemohol svojím jednostranným a bezdôvodným postojom paralyzovať zákonom predpokladaný právny postup a znemožniť druhému subjektu uplatnenie jeho právneho postavenia. Tým, že súd prvej inštancie vyhlásil inštitút nahradenia prejavu vôle za neprípustný a v rozpore s dobrými mravmi, hoci ide o zákonom výslovne predpokladaný procesný prostriedok podľa § 229 CSP, aplikoval na zistený skutkový stav nesprávnu právnu normu a vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, čím zároveň znemožnil praktické uplatnenie § 33 Zákona o rybárstve.
9.5. Nesprávne posúdenie otázky zneužitia práva: Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku označil postup žalobcu za zneužitie práva, prípadne za šikanózne uplatňovanie práv. Takýto záver však súd vyslovil bez splnenia predpokladov pre aplikáciu tohto výnimočného korektívu a bez toho, aby jeho záver mal oporu v zistenom skutkovom stave. Posúdenie správania žalobcu ako zneužitia práva je preto výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. Inštitút zákazu zneužitia práva predstavuje výnimočný korektív, ktorý je možné aplikovať len v prípadoch, keď je preukázané, že výkon subjektívneho práva nesleduje žiadny legitímny cieľ alebo
je motivovaný výlučne úmyslom spôsobiť ujmu inému subjektu. Samotné uplatnenie práva spôsobom, ktorý právny poriadok predpokladá, nemôže byť bez ďalšieho kvalifikované ako zneužitie práva, a to ani v prípade, ak má nepriaznivé dôsledky pre inú stranu sporu. V posudzovanom prípade žalobca konal v medziach zákona a sledoval legitímny cieľ, a to uplatnenie právneho režimu podľa Zákona o rybárstve a ochranu svojho vlastníckeho práva. Žalobca opakovane prejavil snahu o mimosúdne riešenie veci, obrátil sa na žalovaného so žiadosťou o uzatvorenie dohody o finančnom vyrovnaní a nevylučoval žiadnu formu primeranej kompenzácie, vrátane odborného posúdenia hodnoty prípadných investícií alebo rybej obsádky. Tieto skutočnosti jednoznačne vylučujú záver o šikanóznom alebo účelovom správaní žalobcu. Naopak, zo skutkového stavu vyplýva, že to bol práve žalovaný, kto odmietol akúkoľvek komunikáciu o dohode, bez uvedenia vecného alebo právne relevantného dôvodu, a tiež je to žalovaný, ktorý využíva vodné plochy a pozemky bez toho aby, ako menšinový spoluvlastník, resp. nájomca, spĺňal predpoklady na pridelenie výkonu rybárskeho práva v súčasnosti (§ 33 ods. 3 písm. b) Zákona o rybárstve). Takéto správanie žalovaného viedlo k dlhodobej procesnej blokácii zákonom predpokladaného postupu a k neodôvodnenému obmedzovaniu vlastníckeho práva žalobcu. Súd sa napriek tomu s touto rozhodujúcou okolnosťou nijakým spôsobom nevysporiadal a bez dostatočného odôvodnenia preniesol hodnotiaci záver o zneužití práva výlučne na žalobcu. Súd prvej inštancie tak zamieňal rozlišovanie medzi legitímnym výkonom práva a jeho následkami. Skutočnosť, že uplatnenie práva žalobcom môže viesť k zmene v postavení žalovaného, nemôže byť sama osebe dôkazom zneužitia práva. Takýto výklad by viedol k popretiu podstaty subjektívnych práv a k popretiu súdnej ochrany v prípadoch, keď výkon práva zasahuje do záujmov iného subjektu. Záver o zneužití práva je o to neudržateľnejší, že žalobca využíva právne prostriedky, ktoré mu právny poriadok výslovne priznáva, a to v situácii, keď žalovaný nespĺňa zákonné podmienky podľa Zákona o rybárstve, a napriek tomu si fakticky ponecháva jeho výkon rybárskeho práva na vodnej ploche na pozemkoch. Hodnotiť za týchto okolností konanie žalobcu ako zneužitie práva znamená obrátiť základné princípy spravodlivosti naopak. Záver súdu prvej inštancie o zneužití práva žalobcom je založený na nepreukázaných skutkových domnienkach, ignorovaní skutkového správania žalovaného a na svojvoľnom hodnotení motivácie žalobcu, čím súd vytvoril chybný skutkový základ rozsudku v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP a zároveň porušil právo žalobcu na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP.
9.6. Ústavne nekonformný výklad § 33 Zákona o rybárstve: Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 01.04.2014, sp. zn. III. ÚS 236/2014-22, definoval, čo je obsahom práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR: „Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.“. Súd prvej inštancie pri aplikácii a interpretácii § 33 Zákona o rybárstve rezignoval na povinnosť vykladať a aplikovať právne normy ústavne konformným spôsobom, v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Výklad, ktorý súd zvolil, vedie k výsledkom, ktoré sú v rozpore so základnými princípmi právneho štátu a s ústavne chránenými právami žalobcu. Podľa výkladu súdu je vlastnícke postavenie žalobcu, ako nadpolovičného spoluvlastníka Pozemkov pod vodnou plochou, fakticky irelevantné, pokiaľ doterajší užívateľ odmieta uzavrieť dohodu o finančnom vyrovnaní. Takýto výklad vedie k absolútnej dominancii doterajšieho užívateľa, ktorý je schopný jednostranne a bez akýchkoľvek právnych následkov blokovať zákonom predpokladaný postup a zachovať si výkon rybárskeho práva bez ohľadu na splnenie zákonných podmienok. Súd sa týmto výkladom dostáva do rozporu so zásadou ochrany vlastníckeho práva podľa čl. 20 Ústavy SR. Vlastnícke právo žalobcu je totiž výrazne a dlhodobo obmedzované, hoci na jeho strane sú splnené zákonné predpoklady na výkon rybárskeho práva a žalovaný nedisponuje žiadnym právnym titulom k pozemkom pod vodnou plochou. Výklad súdu tak legitimizuje stav, v ktorom osoba bez právneho titulu k pozemkom využíva tieto pozemky, zatiaľ čo vlastník je zbavený možnosti svoje právo efektívne uplatniť. Zvolený výklad zároveň popiera slobodu podnikania podľa čl. 35 Ústavy SR. Žalobcovi je v dôsledku správania žalovaného a pasivity súdu fakticky znemožnené realizovať hospodársku činnosť, ktorú zákon výslovne umožňuje, a to výlučne z dôvodu, že iný subjekt bez zákonného oprávnenia blokuje zákonom ustanovený proces. Rovnako je popretá aj zásada efektívneho prístupu k právu a k súdnej ochrane. Výklad súdu prvej inštancie vedie k situácii, v ktorej právny poriadok síce formálne priznáva určité oprávnenia, avšak neposkytuje žiaden účinný nástroj na ich realizáciu. Súdnou praxou aprobovaný stav, v ktorom sa väčšinový spoluvlastník nemôže domôcť ochrany len preto, že menšinový spoluvlastník odmieta spolupracovať, predstavuje faktické odopretie spravodlivosti. Ústavne nekonformnosť posúdenia veci sa napokon prejavuje aj v tom, že súd svojím výkladom zbavil § 33 Zákona o rybárstve jeho praktického významu. Zákonné ustanovenie, ktoré má vytvárať rovnováhu medzi právami vlastníkov pozemkov a doterajšími užívateľmi, sa v dôsledku výkladu
súdu stáva nástrojom jednostrannej ochrany doterajšieho užívateľa, bez možnosti korekcie zo strany súdu. Tým, že súd prvej inštancie interpretoval § 33 Zákona o rybárstve spôsobom vedúcim k popretiu ochrany vlastníckeho práva, slobody podnikania a efektívneho prístupu k súdnej ochrane, rezignoval na povinnosť ústavne konformného výkladu právnych noriem podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a súčasne k aplikácii právnej normy v rozpore s jej účelom podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Záverom poukazujeme, že pokiaľ súd dospel počas konania k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov (v tomto prípade prichádza do úvahy nesúlad Zákona o rybárstve s Ústavou) je jeho povinnosťou konanie podľa § 162 CSP prerušiť a podať Ústavnému súdu návrh na začatie konania.
10. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, požiadavku na priznanie mu nároku na náhradu trov odvolacieho konania nevyjadril. Napadnutý rozsudok považuje za vecne i právne správny a riadne odôvodnený. Jemu zákon o rybárstve neukladá povinnosť dohodu o finančnom vyrovnaní so žalobcom uzatvoriť, teda uzavretie dohody je len vecou jeho zváženia a jej neuzatvorenie nemožno považovať za porušenie žiadnej jeho zákonnej povinnosti a tým tiež neporušuje žiaden zákonom žalobcovi daný nárok alebo právo na uzatvorenie takejto dohody, pretože v žiadnej právnej norme a ani v žiadnom rozhodnutí nie je zakotvené právo alebo nárok žalobcu na uzatvorenie dohody o finančnom vyrovnaní tak, ako to je napríklad pri predkupnom práve, kde je aplikácia žaloby o nahradenie prejavu vôle zrejmá a správna. Z dikcie § 33 Zákona o rybárstve vyplýva výlučná konsenzuálnosť a dobrovoľnosť uzatvorenia dohody, keď tato zákonná úprava tiež žalobcovi nedáva žiaden právny základ pre podanie žaloby o nahradenie prejavu (jeho) vôle, pretože v právnom poriadku na prvom mieste platí slobodnosť a vážnosť možnosti uzavrieť akúkoľvek dohodu. Akékoľvek vynucovanie si vôle dokonca za ingerencie štátneho orgánu by bolo dôvodom ma tzv. absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, pričom Zákon o rybárstve nezakotvuje možnosť v prípade nedosiahnutia takejto dohody predložiť iný právny titul, napr. rozsudok súdu o nahradení prejavu vôle a podobne. Zákon teda nezakladá nárok žalobcu na uzatvorenie tejto dohody a neexistuje právny základ pre nahradenie jeho prejavu vôle, teda neuzatvorením dohody neporušil žiadne svoje povinnosti a ani nekonal spôsobom, ktorým by nerešpektoval nárok alebo právo žalobcu na uzatvorenie dohody, pretože takýto nárok alebo právo žalobcu ani neexistuje. Z ustanovenia § 4 ods. 1 Zákona o rybárstve mu vyplýva oprávnenie užívať ich v nevyhnutnej miere príbrežné pozemky a následne § 4 ods. 2 uvedeného zákona ustanovuje, že rybárske právo patrí štátu, pričom rybárske právo bolo pridelené jemu a doteraz rozhodnutie o tom zrušené alebo zmenené nebolo postupom súladným s právnym poriadkom SR. Z uvedených dôvodov preto žiaden podielový spoluvlastník pozemku nemá právo automaticky užívať vodnú plochu, toto právo má ten, kto má pridelený výkon rybárskeho práva a tým je jedine a výlučne on.
11. Po uplynutí odvolacej lehoty učinil žalobca aj doplnenie podaného odvolania, v ktorom namietal procesné vady konania spočívajúce v nesprístupnení mu zvukového záznamu z pojednávania(v lehote pre prípravu odvolania, resp. vôbec), ktorého otázka vyhotovenia predstavuje zákonnú povinnosť a nie teda fakultatívne oprávnenie súdu. Na pojednávaní došlo k viacerým zásahom zo strany súdu do prednesov jeho právneho zástupcu, vrátane ich obmedzovania alebo prerušovania a to aj v častiach týkajúcich sa rozhodujúcich skutkových a právnych otázok, ktorý postup predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý proces a napĺňa odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ a d/. Za týchto okolností je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný a zaťažený takou závažnou procesnou vadou, ktorá sama o sebe odôvodňuje jeho zrušenie.
12. K uvedenému doplneniu odvolania sa žalovaný už nevyjadroval.
13. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) posudzujúc odvolanie žalobcu, po zistení, že v danom prípade boli splnené podmienky na podanie odvolania podľa § 361 ods. 1 CSP a po zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi včas podaného odvolania (podaného v odvolacej lehote, § 379 a § 380 CSP), rovnako tak viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný záujem, s následným verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť ako vecne správny z nasledovných dôvodov.
14. Konanie o nároku uplatnenom v tomto konaní (spore) je civilným sporovým konaním ovládaným zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim je zásadne vecou strán sporu, na nich leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov ich predkladaním alebo označením, nakoľko každá strana sporu má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkazného bremena k uplatňovaným nárokom o svojom tvrdení, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného bremena určuje hmotnoprávna norma, na základe ktorej si sporové strany nimi uplatňované nároky v spore uplatňujú. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania; rozsudok súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku tak, aby umožnil kontrolu správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Skutkovým hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, toto vykonáva len súd, ktorý ich vykonal a výsledok hodnotenia je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať len ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia; nemožno potom polemizovať so skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal pre skutkový stav dôležitý alebo naopak. Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne interpretuje. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť, keď odvolací súd je viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania a teda odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj podmienky prieskumnej činnosti odvolacieho súdu; na vady týkajúce sa procesných podmienok odvolací súd prihliadne aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore teda vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená aj to, že je obmedzené právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní ďalšie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, keď na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti.
15. Podľa názoru odvolacieho súdu musí v tomto súdnom konaní uplatňovanému právu žalobcu zodpovedať zákonná či zmluvná povinnosť žalovaného (podľa hmotného práva alebo zmluvy), z ktorej možno uplatňované právo žalobcu na uzatvorenie požadovanej dohody (s následkom povinnosti konania žalovaného) jednoznačne (pozitívne) vyvodiť a teda žalobcovi i proti vôli žalovaného súdnym rozhodnutím priznať. Len v prípade preukázania existencie povinnosti žalovaného konať konkrétne tak, že má povinnosť uzatvoriť konkrétny právny úkon - dohodu – s konkrétnym obsahom je možné sa voči žalovanému domáhať splnenia povinnosti prejavu vôle alebo nahradenia prejavu jeho vôle, nakoľko právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahrádzajú tento prejav (§229 CSP). Neprislúcha však všeobecnému súdu konajúcemu podľa CSP posudzovať to, či žalovanému - s platným rozhodnutím príslušného správneho orgánu (MŽP SR) o pridelení mu rybárskeho práva na vodnej ploche štrkoviská Hul - bolo uvedené povolenie (vecne) správne vydané (rybárske právo pridelené) a tiež ani to, či žalovaný naďalej zákonné podmienky (podľa zákona o rybárstve) potrebné na pridelenie respektíve ďalšie trvanie mu uvedeného rybárskeho práva naďalej spĺňa, keďže platí prezumpcia zákonnosti a správnosti uvedeného správneho rozhodnutia vydaného žalovanému a súdu mimo rámec správneho súdnictva posudzovanie uvedených skutočností neprináleží.
16. Aj keď mal odvolací súd za to, že žalobca správne namietal to, že k podaniu predmetnej žaloby nepotreboval preukázať naliehavý právny záujem, z dôvodu že v zmysle ustanovenia § 137 CSP sa nejedná o žalobu o určenie, či tu právo je alebo nie (písmeno c) ale o žalobu na splnenie povinnosti (písmeno a), nepovažoval podanú žalobu žalobcu za zákonom hmotnoprávne oprávnenú (prípustnú) a teda ani za vecne dôvodnú.
17. Žalobca sa uzatvorenia predmetnej dohody (respektíve uloženia povinnosti žalovanému k nej) domáhal s tou argumentáciou, že má voči žalovanému na uzatvorenie dohody nárok po tom, čo pozemky pod vodnou plochou štrkoviska C. získal ako nový nájomca do nájmu a žalovaný tak po tom obmedzuje
jeho (získané) vlastnícke /užívacie právo k nim, keď žalovaný stratou užívacích práv k uvedeným pozemkom zároveň stratil hmotnoprávne predpoklady na existenciu jeho výkonu rybárskeho práva a zároveň jemu vzniklo právo sa domáhať voči žalovanému uzatvorenia predmetnej dohody, respektíve nahradenia prejavu vôle žalovaného na jej uzatvorení, keďže uvedenú dohodu potrebuje predložiť MŽP SR so žiadosťou na pridelenie mu výkonu rybárskeho práva na ostatnej vodnej ploche - štrkovisku Hul nachádzajúcom sa na ním zazmluvnených pozemkoch pod ňou, s aktuálnym prideleným rybárskym právom žalovanému. Uvedené svoje právo teda žalobca de facto vyvodzoval z toho, že doteraz pridelené rybárske právo žalovaného už neobstojí a má (musí) byť pridelené MŽP SR jemu, teda že jemu na uvedenom skutkovom základe prináleží právo súdne sa domôcť (povinnosti) prejavu žalovaného v (ním) požadovanej dohode a že žalovaný nemá právo mu v ním uplatňovanom práve brániť. Žalobca sa teda nedomáhal ochrany svojich vlastníckych či užívacích práv k zazmluvneným pozemkom pod vodnou plochou štrkoviska Hul užívaných žalovaným (ako to učinil v konaní 9C/75/2024), ale dosiahnutia (získania) dohody ako podmienky (procesnej) úspešnosti jeho zamýšlanej správnej žiadosti (o správne rozhodnutie ) MŽP SR o pridelenie mu výkonu rybárskeho práva, ako dôsledku jeho práv k pozemkov.
18. Podľa názoru odvolacieho súdu je však potrebné rozlišovať rozdielny právny režim (vzniku, obsahu a ochrany ) pre užívanie pozemkov (založeného vlastníctvom alebo nájomnými zmluvami ) pod vodnou plochou štrkoviska C. a právny režim pre užívanie vodnej plochy na výkon rybárskeho práva (založeného rozhodnutím MŽP SR). Výkon užívacích práv (rybárskeho práva) k vodnej ploche vzniká len (až) rozhodnutím správneho orgánu o jeho pridelení a zánik jeho výkonu nenastáva priamo (zo zákona) a bez ďalšieho (automaticky) už tým, že dôjde k zmene v podmienkach inak podstatných (skutkovo významných) pre jeho vydanie, teda ani zánikom (zmenou) vlastníckych/užívacích práv k pozemkom pod vodnou plochou štrkoviska Hul počas platnosti rozhodnutia (o pridelení rybárskeho práva ); ich zmena teda môže byť iba dôvodom pre zmenu vydaného správneho rozhodnutia, keď ale skutkové a právne posúdenie zmien prináleží len správnemu orgánu (prípadne správnemu súdu v prípade podanej správnej žaloby), rovnako ako to, či procesná požiadavka vyplývajúca zo zákona o rybárstve pre žalobcu (na predloženie dohody) je (vôbec) súladná s ústavou SR. Vydanie rozhodnutia správneho orgánu (podľa § 33 ods. 2) je upravené v rovine možnosti, nie povinnosti tohto orgánu.
19. Vychádzajúc z uvedeného mal potom odvolací súd za to, že zo žalobcom označeného zákonného ustanovenia § 33 ods. 3 písm. i) Zákona o rybárstve a tiež ani zo žiadneho iného zákonného ustanovenia uvedeného zákona alebo z iného všeobecne záväzného predpisu nemožno vyvodiť (neexistuje) povinnosť žalovaného k uzatvoreniu žalobcom požadovanej dohody a teda že potom ani žalobcom uplatňovaný nárok nemožno vyvodiť z porušenia zákonnej povinnosti žalovaného, keď tvrdenie o existencii zmluvnej povinnosti žalovaného z podanej žaloby nevyplývalo. Odvolací súd preto tiež súhlasí s konajúcim súdom ako aj s obranou žalovaného o tom, že požadovaný právny úkon dohody vykonaný bez súhlasu oboch strán a teda aj bez rešpektovania zmluvnej voľnosti žalovaného by bol absolútne neplatným a tiež odporujúcim dobrým mravom, keď tiež by súd vydaním požadovaného rozhodnutia neprípustným spôsobom vstúpil do zmluvného vzťahu medzi stranami (dohody). Žalobou sa žalobca ochrany svojej držby či užívania pozemkov nedomáhal, užívanie vodnej plochy plochy je tak právne relevantná skutočnosť.
20. Je tiež proti logike výkonu/realizácie prideleného rybárskeho práva žalovaného to, aby v čase existencie jemu vydaného rybárskeho práva uzatváral požadovanú dohodu so žalobcom, ktorému rybárske právo rozhodnutím štátneho orgánu (ako zákonom vyžadovaným predpokladom jeho vzniku) pridelené nebolo, keď (z dôvodov uvedených zhora) naplnenie zákonných požiadaviek (podmienok) potrebných na odobratie rybárskeho práva doterajšiemu užívateľovi (všeobecnému) súdu v tomto (civilnom) konaní neprináleží; nebolo možné preto tiež rybárske právo žalovaného posúdiť len ako formálne, respektíve skonštatovať jeho neexistenciu (bez ďalšieho) pre nespĺňanie už podmienok potrebných k jeho vydaniu či zachovaniu. Požiadavka na súdne vymožiteľnú dohodu bez odňatia rybárskeho práva žalovanému je tak aj predčasná, nateraz možná je len vzájomná dohoda strán sporu. S ohľadom na uvedené potom už (ani) odvolací súd (okrem toho, čo výkon rybárskeho práva znamená pre pozemky pod vodnou plochou) neriešil obsah žalobcom požadovanej dohody (úplnosť jej predmetu, ceny, splatnosti ceny ...), dobu trvania žalovanému prideleného rybárskeho práva (do roku 2034?) a rozsah zazmluvnenia oboch sporových strán k predmetným pozemkom pod vodnou plochou, respektíve nároky žalobcu voči žalovanému z toho plynúce (v spore neuplatnené ).
21. Zároveň rozhodol aj o trovách odvolacieho konania tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal z dôvodu, že žiadne trovy nevznikli a že si nárok ani neuplatňoval.
22. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).