Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13Cob-58-2021.pdf
PDF · 125.88 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/58/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: U. O., nar. XX.XX.XXXX, pobytom T. XXX, XXX XX O. A. O., proti žalovaným v 1/ rade: Ing. U. S., rodená P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX E. XXX, v 2/ rade: P. S., rodená S., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX E. XXX, v 3/ rade Q. S., rodený S., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX E. XXX, v 4/ rade U. S., rodený S., nar. XX.XX.XXXX trvale pobytom XXX XX E. XXX, zastúpeného zákonným zástupcom matkou G.. U. S., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX E. XXX, v konaní o zaplatenie náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/98/2020-31 zo dňa 20. októbra 2020, a to do výroku II., III., IV., takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/98/2020-31 zo dňa 20. októbra 2020 v napadnutom výroku II., ktorým bola odmietnutá žaloba zo dňa 30.4.2020 a v závislom výroku IV. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .
Odvolanie žalobcu zo dňa 31.10.2020 proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/98/2020-31 zo dňa 20. októbra 2020 vo výroku III., ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie konania, o d m i e t a .
Žalovaným n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol I. výrokom tak, že pokračuje v konaní s právnymi nástupcami žalovaného, a to s 1/ G.. U. S., rodenou P., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, 2/ P. S., rodenou S., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, 3/ Q. S., rodeným S., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, 4/ U. S., rodeným S., narodeným XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, zákonne zastúpený matkou G.. U. S., rodenou P., narodenou XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX. Výrokom II. odmietol žalobu zo dňa 30.04.2020. Výrokom III. návrh na prerušenie konania zamietol. Výrokom IV. žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu podanú dňa 08.06.2020 na Okresnom súde Žilina, ktorou sa voči pôvodnému žalovanému domáhal náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia, vydania rozsudku v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia najmenej v sume 10.000 Eur s 9 % úrokom z omeškania od podania žalobného návrhu do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“ Nakoľko uvedené podanie žalobcu (žaloba) zo dňa 30.04.2020 bolo neúplné, okresný súd vyzval žalobcu uznesením č.k. 10Cb/98/2020-9 zo dňa 17.06.2020 na odstránenie vád tohto podania podľa § 129 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Po začatí konania žalobca okresnému súdu oznámil podaním zo dňa 15.08.2020, že žalovaný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Súčasťou oznámenia bol aj návrh žalobcu na prerušenie konania do skončenia dedičského konania. Okresný súd vykonaným šetrením zistil, že dedičmi žalovaného - poručiteľa F. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XXXX/X, N. - W. XXX XX v I. dedičskej skupine sú G.. U. S., rod. P.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, P. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, Q. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, U. S., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX.
2. Okresný súd poukázal na ust. § 61 CSP, § 63 ods. 1, 2 CSP, § 64 CSP, § 65 ods. 1 až 3 CSP a konštatoval, že v prejednávanej veci žalovaný zomrel počas konania, t.j. v období od doručenia žaloby na súd až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Pri smrti fyzickej osoby ako strany sporu počas konania súd zisťuje, či má strana právneho nástupcu, a zároveň skúma povahu sporu. V danom prípade s poukazom na povahu sporu, ktorého predmetom je uplatnenie majetkového práva, je možné v konaní pokračovať aj napriek smrti žalovaného s jeho právnymi nástupcami. Nakoľko však okresný súd žalobu ako neúplnú a neurčitú odmietol, výsledok dedičského konania nebol relevantný pre výsledok rozhodnutia, ktorým sa predmetné konanie končí. Okresný súd v záujme hospodárnosti konania a v súlade so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, najmä Čl. 17 CSP rozhodol bez ohľadu na výsledok dedičského konania bez prerušenia predmetného konania.
3. Okresný súd zároveň poznamenal, že napriek výzve uznesením okresného súdu č.k. 10Cb/98/2020-9 zo dňa 17.06.2020 na odstránenie vád žaloby podľa § 129 CSP, žalobca na výzvu nereagoval. V rámci procesného postupu okresný súd uviedol, že je nutné pre účely právoplatného rozhodnutia o odmietnutí žaloby rozhodnúť o pokračovaní s právnymi nástupcami žalovaného, pretože okresný súd žalobu odmietol, o návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol tak, že návrh na prerušenie konania zamieta. Žalobca bol vyzvaný uznesením č.k. 10Cb/98/2020-9 zo dňa 17.06.2020 na doplnenie náležitostí žaloby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Súčasne bol poučený o tom, ktoré konkrétne náležitosti je potrebné v žalobe doplniť a upresniť: „doplniť rozhodujúce skutočnosti ohľadne uplatňovaného nároku, t.j. nároku na náhradu škody, v akej výške požaduje náhradu škody a zároveň doplniť rozhodujúce skutočnosti ohľadne uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v akej výške uplatňuje bezdôvodné obohatenie, zároveň vyjadriť sa, za aké časové obdobie požaduje finančné vysporiadanie (teda náhradu škody a bezdôvodné obohatenie).“ V nadväznosti na uvedené bol žalobca vyzvaný na jednoznačnú špecifikáciu znenia navrhovaného rozsudočného návrhu tak, aby bol určitý a materiálne vykonateľný aj v časti príslušenstva pohľadávky, teda ak žalobca požaduje úroky z omeškania, musí byť z návrhu zrejmé, v akej uplatnenej výške a z akého základu (konkrétnej sumy) a za aké časové obdobie tieto požaduje. Ďalej bol žalobca povinný predložiť dôkazy, na ktoré sa v žalobe odvoláva, a ktoré sa vzťahujú k meritu veci a bol povinný predložiť doplnenie žaloby v potrebnom počte rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal v spise na súde, a aby každá strana v konaní dostala jeden rovnopis. Uznesenie č.k. 10Cb/98/2020-9 zo dňa 17.06.2020 bolo žalobcovi riadne doručené dňa 03.08.2020. Žalobca do dnešného dňa podanie (žalobu) nedoplnil, na danú výzvu okresného súdu nereagoval.
4. Okresný súd poukázal na ust. §127 ods. 1, 2 CSP, § 132 ods. 1, 2, 3 CSP a § 129 ods. 1, 2, 3, 4 CSP a § 160 ods. 2 CSP a uviedol, že v zmysle týchto zákonných ustanovení, základnou a obligatórnou náležitosťou žaloby je okrem označenia strán sporu úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a uvedenie žalobného návrhu, ktorý musí byť zrozumiteľný, určitý a vykonateľný. Okresný súd preskúmaním žaloby v predmetnej veci dospel k záveru, že žaloba je neúplná, žalobný petit nie je určitý a vykonateľný, žaloba neobsahuje úplné opísanie rozhodujúcich skutočností pre uplatňovaný nárok žalobcu. Nakoľko sa pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci uplatňuje dispozičný princíp, je obsah žaloby pre prvoinštančný súd určujúci. Žalobný návrh o.i. tvorí základ pre vyrubenie súdneho poplatku za podanú žalobu a spolu s odôvodnením návrhu vymedzuje priestor pre uplatnenie kvalifikovanej procesnej obrany žalovanej strany. Zákonná úprava kladie požiadavky na presnosť a určitosť žalobného návrhu z hľadiska jeho vykonateľnosti, nakoľko len presný a určitý petit je pre súd rámcom rozhodovania, ktorý môže prekročiť len v taxatívne vymedzených prípadoch a požiadavka presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti plynie z požiadavky, aby súd presne vedel, o čom má konať a rozhodovať, nakoľko súd nemôže stranám priznať iné práva a uložiť iné povinnosti, ako sú žalobcom navrhované. Pokiaľ by navrhovaný výrok bol nepresný, neurčitý alebo nezrozumiteľný, jeho prevzatie do súdneho rozhodnutia by malo za následok nevykonateľnosť rozhodnutia. Požiadavka určitosti žalobného návrhu je nevyhnutná pre výsledok konania tak, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky zamýšľané žalobcom (I. ÚS 233/97). Nedostatok zákonom stanovených náležitostí návrhu na začatie konania bráni jeho vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní, a preto okresný súd po márnom uplynutí lehoty na jeho doplnenie v zmysle výzvy okresného súdu žalobu zo dňa 30.04.2020 ako neúplnú odmietol podľa § 129 ods. 3 CSP.
5. Okresný súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1, 2 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP, nakoľko odmietnutím žaloby zo dňa 30.04.2020 sa konanie končí. Okresný súd konštatoval, že žalobca procesne zavinil odmietnutie žaloby, nakoľko ju nedoplnil ani na výzvu okresného súdu. Z uvedeného dôvodu žalovanému (poznámka krajského súdu: žalovaným) svedčí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi. Nakoľko však v prejednávanej veci nebolo preukázané, že žalovanému (žalovaným) vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva trovy konania, rozhodol okresný súd tak, že žalovanému (žalovaným) nárok na náhradu trov konania nepriznal. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP), ktorým žalovanému (žalovaným) nárok na náhradu trov konania nepriznal, okresný súd súčasne uviedol, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať.
6. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 31.10.2020, a to do výroku II., ktorým okresný súd odmietol žalobu zo dňa 30.04.2020 a do výroku III., ktorým okresný súd návrh na prerušenie konania zamietol v spojení so závislým výrokom IV. o nároku na náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní opísal skutkový stav, z ktorého mal vyplynúť nárok na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že dňa 1.10.1994 ukončil pracovný pomer. K rovnakému dátumu začal podnikať ako živnostník pod obchodným menom U. O. DREVOODBYT. Ešte pred týmto dátumom spoločne podnikal so žalovaným (poznámka krajského súdu: pôvodne žalovaný F. S., zomrelý dňa X.X.XXXX). Žalobca pod uvedeným obchodným menom a žalovaný pod obchodným menom F. S. I.. Ich spolupráca právne do dňa podania odvolania nebola ukončená. Preto podával žalobu o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia najmenej vo výške 10.000,- Eur s príslušenstvom. Poukázal na výkaz o príjmoch a výdavkoch, výkaz o majetku a záväzkoch, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov, priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, ktoré boli podané k 31.12.1994 a z ktorých vyplynulo, že so žalovaným spoločne podnikali. Počas spoločného podnikania, ako tichý spoločníci nadobudli hnuteľný a nehnuteľný majetok a finančnú hotovosť vo výške viac ako 500.000 Eur. Dôkazom ich spoločného podnikania je aj dodatočný platobný výmer na daň z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1994, ktorý bol vydaný Daňovým úradom v Kysuckom Novom Meste dňa 22.9.1997 pod č. 655/220/97/GU/103. Spolupráca medzi sporovými stranami bola na báze tichého spoločenstva a ich vzťahy sa riadia podľa ustanovení Obchodného zákonníka a v niektorých prípadoch podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V minulosti sa žalobca snažil vec riešiť mimosúdne. Výsledkom bolo, že pri akomkoľvek stretnutí so žalovaným bolo slovné a fyzické napádanie.
7. Žalobca poukázal na to, že žalovaný bol odsúdený za trestný čin v konaní Okresného súdu v Čadci vedenom pod sp. zn. 1T/178/99. Uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť a škodu, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný, žalobcovi neuhradil. Pokiaľ ide o výšku náhrady, ktorú si žalobca uplatnil, k tomu uviedol, že žalovaný mu podklady odmietol dať. Žalobcovi je známa skutočnosť, že neustále mení spoločnosti, v ktorých vystupuje a rovnako tak mení spoločníkov. Nebol ochotný a nie je ochotný vec riešiť mimosúdne a dať žalobcovi k dispozícii podklady pre špecifikáciu uplatneného nároku. Žiadal preto, aby si tieto podklady vyžiadal okresný súd. Suma, ktorú žiadal, predstavuje finančné vysporiadanie z titulu tichého spoločenstva. Ostatné hnuteľné veci, ktoré sa používajú pri podnikaní žalovaného, nemožno žiadať späť. Mnohé sú opotrebované, alebo užívaním znehodnotené. Používaním sú značne opotrebované. Nakoľko nedošlo k mimosúdnemu vyrovnaniu na návrh žalobcu, žiadal, aby okresný súd po vykonanom dokazovaní vydal rozsudok, ktorým zaviaže povinnosťou žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia najmenej v sume 10.000 Eur s 9% úrokom z omeškania od podania žalobného návrhu do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
8. Pokiaľ ide o zamietnutie návrhu na prerušenie konania do skončenia dedičského konania, toto je podľa žalobcu dôvodné. Túto povinnosť stanovuje priamo zákon. Poukázal na skutočnosť, že okresný súd nemôže konať s osobou, ktorá zomrela. Smrťou zaniká spôsobilosť na práva a povinnosti, ako aj spôsobilosť na právne úkony. Trval na tom, že má byť konanie prerušené do skončenia dedičského konania po poručiteľovi F. S., pôvodne žalovanom, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Z uvedených dôvodov žiadal, aby bolo uznesenie zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie.
9. Postupom okresného súdu bolo odvolanie žalobcu doručené žalovaným v 1/ rade, v 2/ rade, v 3/ rade, v 4/ rade a v 5/ rade, a to podaním zo dňa 16.3.2021 (č.l. 66 spisu, doručenky č.l. 67-70 spisu) na vedomie.
10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP a uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. a v závislom výroku IV. potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolanie žalobcu proti výroku III. bolo odmietnuté podľa ust. § 386 písm. c) CSP, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné v spojení s ust. § 357 písm. n) CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
11. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=29&p=4375960&f=3>, § 380 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4375968&f=3>) preskúmal napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4375985&f=3> a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
12. Nie je sporné, že žalobca na Okresnom súde Žilina podal dňa 08.06.2020 podanie zo dňa 30.04.2020, ktoré by podľa svojho obsahu mohlo byť žalobou. Toto podanie obsahovalo vady, pre ktoré okresný súd v konaní nemohol pokračovať, a preto uznesením č.k. 10Cb/98/20 <https://www.epi.sk/ form/goto.ashx?t=44&p=15330284&f=3>20-9 zo dňa 17. júna 2020 vyzval žalobcu, aby v súdom určenej lehote 15 dní odstránil vady podania - žaloby, v opačnom prípade podanie žalobcu - žalobu odmietne, a to tak, ako je to uvedené v tomto uznesení. Uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 03.08.2020 a od tohto dňa mu plynula 15-dňová lehota na doplnenie svojho podania. Žalobca podaním zo dňa 15.08.2020 žiadal, aby konanie bolo prerušené do skončenia dedičského konania. Na výzvu okresného súdu na odstránenie vád žaloby, uskutočnenú uznesením č.k. 10Cb/98/2020-9 zo dňa 17. júna 2020 nereagoval, žalobu nedoplnil, a preto uznesenie okresného súdu, ktorým podanie - žalobu žalobcu zo dňa 30.04.2020 odmietol, je vecne správne.
13. Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374949&f=3>, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
14. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374973&f=3>, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
15. Podľa ustanovenia § 132 ods. 3 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374975&f=3>, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
16. Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374961&f=3>, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
17. Podľa ustanovenia § 129 ods. 2 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374962&f=3> v uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
18. Podľa ustanovenia § 129 ods. 3 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374963&f=3>, ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
19. Na podklade podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Okrem toho preskúmal podanú žalobu v rozsahu potrebnom na zistenie, či spĺňa formálne a obsahové náležitosti žaloby tak, ako
ich ustanovuje § 127 CSP v spojení s § 132 a nasl. CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=4374972-4374993&f=3>, a na základe takto vykonaného prieskumu sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žaloba obsahovala vady, pre ktoré nebolo možné v konaní pokračovať.
20. Základným predpokladom meritórneho prejednania veci je formálne spôsobilá žaloba, ktorá spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti. Žaloba musí obsahovať všeobecné náležitosti podania upravené v ustanovení § 127 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374949&f=3>, v zmysle ktorého musí byť z nej nepochybne zrejmé, ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa ňou sleduje a podpis žalobcu. V zmysle ustanovenia § 132 CSP <https://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=27&p=4374972&f=3>, ktorý upravuje osobitné náležitosti žaloby, musí táto tiež obsahovať označenie strán sporu, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. K žalobe majú byť zo strany žalobcu pripojené dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré žalobca nemôže bez svojej viny pripojiť. Takto ustanovené všeobecné a osobitné náležitosti žaloby musia zo žaloby jednoznačne vyplývať, prípadne majú byť uvedené spôsobom, ktorý umožňuje súdu vyvodiť tieto náležitosti bez akýchkoľvek pochybností z textu žaloby. Pri skúmaní splnenia náležitostí žaloby pritom súd nepostupuje prísne formálne, naopak, v zmysle ustanovení Čl. 11 ods. 1 CSP a § 124 ods. 1 CSP musí hodnotiť každé podanie strany podľa jeho obsahu. Absencia niektorej z taxatívne vymedzených náležitostí žaloby, rovnako ako celková nezrozumiteľnosť či neurčitosť žaloby, má za následok vady žaloby. Nezrozumiteľnosťou podania je pritom potrebné rozumieť nedostatok podania, v dôsledku ktorého nie je nepochybne zrejmý jeho obsah, napríklad pre spôsob vyjadrenia náležitostí podania, pre vnútornú rozpornosť tvrdení obsiahnutých v žalobe, uvádzanie nesúvisiacich či nepodstatných argumentov alebo pre nedostatky v žalobnom návrhu, z ktorého nie je možné nepochybne určiť, akému ohrozenému alebo porušenému právu alebo právom chránenému záujmu žalobcu má byť v súdnom konaní poskytnutá ochrana alebo nie je možné nepochybne vymedziť predmet konania (o čom má súd konať a rozhodnúť). Neurčitosťou podania je potrebné rozumieť najmä nedostatok, v dôsledku ktorého nie je možné jednoznačne individualizovať predmet sporu, strany sporu alebo právne následky, ktorých sa žalobca podanou žalobou domáha. Ak konajúci súd zistí existenciu vád žaloby, zákon mu ukladá povinnosť pokúsiť sa v súčinnosti so stranou sporu o ich odstránenie postupom podľa ustanovenia § 129 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=4374960&f=3> alebo § 130 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374965&f=3>. Ak žaloba nie je ani na základe riadnej výzvy súdu v súdom stanovenej lehote opravená alebo doplnená, prípadne ju žalobca opraví alebo doplní spôsobom, ktorým k odstráneniu vád žaloby nedôjde, a pre existenciu tejto vady nie je možné pokračovať v konaní, súd žalobu odmietne.
21. Preskúmaním žaloby z hľadiska naplnenia formálnych a obsahových náležitostí odvolací súd konštatuje, že túto nebolo možné považovať za úplnú a zrozumiteľnú a tento nedostatok nebolo možné odstrániť ani výkladom tohto podania (§ 124 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=4374934&f=3>). V podanej žalobe absentovalo predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností k jednotlivým uplatneným nárokom, znenie navrhovaného petitu tak, aby bol určitý a materiálne vykonateľný aj v časti príslušenstva pohľadávky.
22. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu postupoval správne, keď postupom podľa ustanovenia § 129 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374960&f=3> vyzval uznesením zo dňa 17. júna 2020 č.k. 10Cb/98/2020-9 žalobcu, aby neúplnú žalobu v stanovenej lehote doplnil a v uznesení ho riadne poučil o nedostatkoch žaloby a o spôsobe, ako treba opravu a doplnenie žaloby vykonať. Konkrétne poukázal na potrebu doplnenia rozhodujúcich skutočností ohľadne uplatňovaného nároku, t.j. nároku na náhradu škody, v akej výške požaduje náhradu škody a zároveň doplnil rozhodujúce skutočnosti ohľadne uplatňovaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v akej výške uplatňuje bezdôvodné obohatenie, zároveň sa vyjadrí, za aké časové obdobie požaduje finančné vysporiadanie (teda náhradu škody a bezdôvodné obohatenie), aby jednoznačne špecifikoval znenie navrhovaného rozsudočného návrhu tak, aby bol určitý a materiálne vykonateľný aj v časti príslušenstva pohľadávky, aby predložil dôkazy a potrebný počet rovnopisov. Predmetná výzva na doplnenie podania obsahovala aj poučenie o následkoch nedoplnenia žaloby riadne a včas.
23. Odvolací súd sa stotožnil aj s komplexným posúdením predmetného podania súdom prvej inštancie, že predmetné podanie nespĺňa zákonom stanovené náležitosti návrhu na začatie konania, ktoré bránia
vecnému prejednaniu a pokračovaniu v konaní a bol dôvod pre odmietnutie žaloby súdom prvej inštancie podľa ustanovenia § 129 ods. 3 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4374963&f=3>.
24. Opodstatnenosť napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie zakladala primárne skutočnosť, že opísanie skutkového stavu žalobcom nepredstavovalo dostatočný podklad pre jednoznačné vymedzenie predmetu súdneho konania, t.j. o čom má súd konať, aby uvedené bolo zrejmé nielen súdu, ale aj žalovanému (žalovaným). Z obsahu žaloby bolo možné vyvodiť, že účelom bola náhrada škody a vydanie bezdôvodného obohatenia najmenej v sume 10.000 Eur s 9 % úrokom z omeškania od podania žalobného návrhu do zaplatenia a náhrada trov konania. Nezrozumiteľným však zostalo opísanie skutočností k jednotlivým uplatneným nárokom, z ktorých žalobca vyvodzoval nároky. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že suma, ktorú žiada, predstavuje finančné vysporiadanie z titulu tichého spoločenstva. Zo strany žalobcu ide o také opísanie okolností, ktoré vykazovalo znaky neurčitosti, nezrozumiteľnosti a tiež neúplnosti, ktorú zdôrazňovala aj skutočnosť, že zo žaloby nebolo zrejmé, vo vzťahu k čomu si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody a v akej výške alebo či žiada vydanie bezdôvodného obohatenia a v akej výške a na základe akých konkrétnych rozhodujúcich skutočností k jednotlivým uplatneným nárokom. Keďže tento nedostatok nebol odstránený ani podaným odvolaním, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. V podstate odvolaním pri porovnaní jeho obsahu a žaloby zo dňa 30.04.2020, žalobca zopakoval to, čo uviedol v žalobe, t.j. v podanom odvolaní nedošlo k odstráneniu vád podania (žaloby).
25. Krajský súd k úplnosti svojho rozhodnutia uvádza (čo je v zhode so závermi okresného súdu), že žaloba žalobcu vzhľadom k obsahovým náležitostiam nebola podaním spôsobilým na jej prejednanie, čo bránilo pri neodstránení vád žaloby, aby okresný súd vo veci konal. V zmysle procesno-právneho predpisu, a to Civilného sporového poriadku podľa ust. § 132 ods. 1 CSP sa vyžaduje v žalobe uviesť aj žalobný návrh. Ani v tejto časti podanej žaloby zákonom vyžadovaná ďalšia jej náležitosť, a to znenie žalobného návrhu nebolo určité a zrozumiteľné. Žalobca požadoval, aby žalovaný (v čase podania žaloby pôvodný žalovaný F. S., zomrelý dňa XX.XX.XXXX) bol povinný zaplatiť žalobcovi z titulu náhrady škody a vydania bezdôvodného obohatenia najmenej v sume 10.000 Eur s 9% úrokom z omeškania od podania žalobného návrhu do zaplatenia, ako aj trovy konania, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Aj pre žalobný návrh, resp. žalobný petit sa vyžaduje požiadavka presnosti, určitosti a zrozumiteľnosti, aby súd presne vedel, o čom má konať a rozhodovať, t.j. aby nedošlo k porušeniu princípu rovného postavenia strán, k zásahu do práv a oprávnených záujmov sporových strán tým, že by bolo priznané iné právo alebo uložená iná povinnosť, ako je žalobcom navrhované. Zákonom vyžadovaná požiadavka určitosti, zrozumiteľnosti žalobného návrhu tak, aby bol spôsobilý výkonu, je primárnou požiadavkou k tomu, aby nedošlo k rozhodovaniu súdom ultra petitum, čo je závažnou vadou konania. Žalobca, ktorý uvádza požadovanú sumu (určitý rozsah plnenia) v petite žalobného návrhu túto vyjadruje konkrétnym, určitým a zrozumiteľným spôsobom tak, aby súd túto čiastku (rozsah) neprekročil. Táto presnosť, určitosť a zrozumiteľnosť žalobného návrhu (petitu) je potrebná z dôvodu, že súd musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť. Ak je žalobný petit nesprávny, t.j. vymedzenie práv a im zodpovedajúcich povinností v ňom obsiahnutých je nepresné, neurčité alebo nezrozumiteľné, prevzatie takéhoto petitu do výroku súdneho rozhodnutia by malo za následok, že by rozhodnutie bolo nevykonateľné. Tieto požiadavky nie sú formálne, ale nevyhnutné pre výsledok konania, teda preto, aby rozhodnutie bolo vykonateľné a aby mohli nastať účinky žalobcom zamýšľané. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že žalobcom formulovaný žalobný návrh, s odkazom na ust. § 132 ods. 1 CSP tak, ako je vyjadrený krajským súdom vyššie v odôvodnení tohto uznesenia, bol znením žalovaného návrhu (petitu), ktorý vykazoval znaky neurčitosti, nezrozumiteľnosti a ak tieto nedostatky žalobca neodstránil, tak nebol žalobný návrh z titulu ďalšej zákonnej náležitosti žaloby spôsobilým podkladom pre konanie.
26. Krajský súd k zákonom požadovanej a vyjadrovanej náležitosti žalobného návrhu v zmysle ust. § 132 ods. 1 CSP poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/29/2018 zo dňa 20. júna 2019, konkrétne odsek 27. odôvodnenia tohto uznesenia. Najvyšší súd SR poukázal na ust. § 127 ods. 1, § 132 ods. 1 CSP. Žaloba okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj osobitné náležitosti vyjadrené v ust. § 132 ods. 1 CSP, medzi ktoré patrí aj žalobný návrh, t.j. petit, ktorý musí byť určitý, zrozumiteľný a presne vyjadrený tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti rozsudku. Teda na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku nový procesný právny predpis - Civilný sporový poriadok, účinný od 01. júla 2016 (poznámka krajského súdu: žaloba žalobcu doručená na Okresný súd Žilina dňa 08.06.2020, t.j. v čase účinnosti nového
procesno-právneho poriadku - CSP), expressis verbis vyžaduje ako osobitnú náležitosť žaloby uvedenie žalobného návrhu (petit, výrok). Nový Civilný sporový poriadok v porovnaní s Občianskym súdnym poriadkom už výslovne uvádza, že žalobca v žalobe musí uviesť žalobný návrh, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a presne formulovaný. Ide o určitý posun smerujúci k formalizácii Civilného sporového procesu, na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy. Krajský súd vyjadril tieto závery vyplývajúce z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, pretože aj v súlade s týmito závermi bolo konštatované, že osobitná náležitosť podanej žaloby žalobcu zo dňa 30.04.2020, a to náležitosť žalobného návrhu (petitu) mala znaky neurčitosti, nezrozumiteľnosti, ktoré bránili vecne ďalšiemu možnému prejednaniu veci. Ak ani v tejto osobitnej náležitosti nedošlo k odstráneniu nedostatku podanej žaloby, tak nebolo možné podľa krajského súdu postupovať súdom prvej inštancie inak, než podanie žalobcu zo dňa 30.04.2020 odmietnuť.
27. Vo vzťahu k druhému výroku rozhodnutia krajského súdu, ktorým došlo k odmietnutiu odvolania žalobcu zo dňa 31.10.2020 proti výroku III. uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/98/2020-31 zo dňa 20. októbra 2020, sa poukazuje na to, že aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych zákonných podmienok prípustnosti odvolania je, aby smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné.
28. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
29. Podľa ust. § 357 písm. n) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164 CSP.
30. Podľa ust. § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
31. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd zistil, že odvolanie žalobcu smeruje aj proti výroku III. uznesenia okresného súdu, ktorým zamietol návrh na prerušenie konania.
32. Právna úprava v zákone č. 160/2015 Z.z. - CSP pripúšťa možnosť podať odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa a ktoré je taxatívne vymenované v § 357 CSP. Zo znenia citovaného ustanovenia § 357 písm. n) CSP vyplýva, že zákon pripúšťa podať odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania. V danom prípade však súd prvej inštancie žalobcom podanému návrhu na prerušenie konania nevyhovel, pričom proti tomuto zamietajúcemu výroku III. odvolanie nie je prípustné, a preto odvolací súd nemal inú možnosť ako odvolanie žalobcu proti výroku III. odmietnuť. Krajský súd preto s poukazom na ust. § 386 písm. c) CSP rozhodol tak, že odvolanie žalobcu voči výroku III. uznesenia okresného súdu odmietol (primerane uznesenie NS SR sp. zn. 1Obo/15/2018 zo dňa 4. decembra 2018). V tomto smere preto krajský súd nemohol prihliadnuť k nesprávnemu poučeniu, ktoré uviedol okresný súd v napadnutom uznesení aj vo vzťahu k výroku III., v zmysle ktorého proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina. Nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie vo vzťahu k výroku III. preto nemohlo zakladať právo žalobcu na podanie odvolania. Z dôvodu, že proti výroku III. uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania, odvolanie nie je prípustné, sa následne krajský súd ani nemohol zaoberať odvolacími dôvodmi žalobcu vyjadrenými v podanom odvolaní zo dňa 31.10.2020 k tomuto výroku. V závere sa zo strany krajského súdu konštatuje, že nesprávne poučenie o možnosti podať odvolanie nezakladá strane sporu právo na podanie odvolania, ak smeruje odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa v zmysle ust. § 355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 357 CSP. V tejto súvislosti odvolací súd len primerane a podporne poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo150/2010 zo dňa 12. júla 2010, ktorý uviedol, že ...„najvyšší súd odvolanie žalobcov podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odmietol, aj napriek tomu, že krajský súd poučil účastníkov, že odvolanie je prípustné, pretože ani nesprávne poučenie súdu nemôže založiť prípustnosť odvolania tam, kde zákon odvolanie nepripúšťa.“ Obdobné závery boli vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky aj v uzneseniach sp. zn. 3 Cdo 369/2012 zo dňa 5. februára 2013, sp. zn. 9So/69/2011 zo dňa 30. júna 2011.
33. Žalobca osobitnými odvolacími dôvodmi nenapadol výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, a preto tento ako výrok závislý od veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny, pokiaľ z jeho výrokovej časti a odôvodnenia bolo zrejmé, že sa týka trov strany žalovanej, t.j. tých, ktoré na strane žalovanej vystupujú.
34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 256 ods. 1 CSP per analogiam, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní. Podľa obsahu spisového materiálu však na strane žalovaných žiadne trovy spojené s týmto odvolacím konaním nevyplývajú, resp. im nevznikli, preto im ich náhrada nebola priznaná. Odvolací súd len podotýka, že ak si strana konania náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, možné rozhodnúť priamo tak, že sa strane náhrada trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne okresným súdom o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného sporového konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.