Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_76Ek-2508-2024.pdf
PDF · 126.63 KB
Case nature
Subarea
76Ek/2508/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO 53 255 739, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/X, XXX XX E. - Prievidza II. Píly, o vymoženie 2530,18 Eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Martišík, ml., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. 266EX 29/25, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jozef Martišík, ml., so sídlom exekútorského úradu Samoty 1061, 020 01 Púchov, pod sp. zn. 266EX 29/25 z a m i e t a.
II. Oprávnenému voči povinnému p r i z n á v a náhradu trov exekučného konania vo výške 80,52 Eur.
III. Súd povinnému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov exekučného konania voči oprávnenému.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 07.11.2024, domáhal od povinného vymoženia 2530,18 Eur s príslušenstvom, na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 5Ro/204/2012 zo dňa 10.07.2012.
2/ Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie spolu s predloženými prílohami, exekučný súd poverením zo dňa 06.08.2025, poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Anna Michnicová, so sídlom exekútorského úradu Koprivnická 9/G, 841 02 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 261EX 337/25.
3/ Súdny exekútor dňa 20.01.2025 predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný uvádza, že: „Týmto podávam žalobu o zastavenie exekúcie : podľa vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie v prospech oprávneného/dodávateľa EOS KSI Slovensko, s.r.0., Pajštúnsko 5, 851 01 Bratislava, IČO : 35 724 803 pretože sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom, pretože mi boli odňaté ústavné práva v právnej veci nekorektného oprávneného/dodávateľa. Žiadam predmetnú exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju ! !!! Za súdom uznanú pohľadávku žiada exekútor n e p r e h ľa d n ým.nej asným a nepreukazným spôsobom navyše aj trovy až 1.466,78 EUR !!! Ako povinná osoba dôrazne podávam jednoznačný odpor a námietky voči vykonaniu exekúcie podľa predmetnej spisovej značky ! Spornú pohľadávku neuznávam čo do dôvodu ai do výškv ! Exekúcia je na základe nespôsobilého právneho titulu ! 1 Z dôvodu opatrnosti podávam námietku premlčania ! Preto popieram nárok oprávneného v celom rozsahu a uvádzam vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazujem pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu spin.5(do/232/2012, ako ai na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k.IV. ÚS 174/02 ako ai na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k.IV.ÚS 55/11-19.
Zdôrazňujem súdu, že ak súd predmetnú exekúciu nezastaví, tak mám záujem o splatenie oprávnenej pohľadávky, ale len v mesačných splátkach po 50,00 EUR mesačne až do celkového splatenia a v súlade s platnou právnou úpravou v súlade s Ústavou SR, v súlade: zákon č.40/1964 Z.z. Občiansky zákonník ( ďalej ako „OZ" ), zvlášť ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a neprijateľných podmienkach v nich podľa § 53, ale aj iné spotrebitera chrániace ustanovenia, Smernica Rady č.93/13/EHS z 5.apríla1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách aj v súlade so zákonmi účinnými v čase podpisu spotrebiteľskej zmluvy, v tomto prípade aj v súlade so zákonom č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Poukazujem na : § 3 ods.3 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. § 4 ods.2 zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa -Predávajúci ( pozn.v tejto spornej veci veriteľ) nesmie : a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať spotrebiteľovi práva, c) používať nekalé obchodné praktiky a neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách. Oprávnený je verejne známy finančný úžerník, ktorý konal aj v čase podpisu zmluvného vzťahu so mnou v rozpore so zákonmi SR aj EÚ. Pričom ho verejne označujú za viacnásobného finančného podvodníka, ktorý cielene koná proti spotrebiteľom SR a preukázateľne oklamal aj mňa. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci : a) súd nevykonat dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci; b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je; c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie d súd nezistil, či ide o spotrebiterskú zmluvu; e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; f) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktikv; g) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS Súd je zo zákona povinný ex offo skúmať dôvody exekúcie, skúmať samotný exekučný titul, ako aj skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Preto popieram nárok oprávneného/dodávateľa v celom rozsahu a uvádzam vlastné skutkové okolnosti a tvrdenia, poukazujem pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu I sp.zn.5Cdo/232/2012, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k.IV. ÚS 174/02 ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 24.02.2011 č.k.IV.ÚS 55/11-19. Nikto nemá právo odňať mi ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu v súlade s Ústavou Slovenskej Republiky podľa ČI.46, ČI.47, ČI.48 a toto právo nemá ani súd. ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. 2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byt' vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd), ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v ČI. 46 ods.1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (1.ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu v ČI. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (1. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle ČI. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý") domáha svojho práv na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj 111. ÚS 7/08). Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva, bola odňatá možnosť konať pred súdom, bolo porušené ústavné právo, aby sa vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti povinného a aby sa dalo vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V predmetnej veci: a) súd nevykonal dôkazy pre spravodlivé rozhodnutie vo veci; b) súd nezistil existenciu, či tu právo je alebo nie je; c) súd neurčil, či je zmluva platná alebo nie; d súd nezistil, či ide o spotrebiteľskú zmluvu; e) súd nezistil, či zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; f) súd neurčil, či pri uzatváraní zmluvy boli použité nekalé obchodné praktiky; g) súd nepreskúmal ex offo zmluvu v súlade so smernicou Rady 93/13/EHS Súd je zo zákona povinný skúmať dôvody exekúcie ako aj samotný exekučný titul. Je sporné či príslušný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a teda pri preskúmavaní mal a mohol zistiť súd rozpor so zákonom, pretože podľa unijného práva a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky súd preskúmava zákonnosť exekúcie, ktorá v tomto prípade bola na ujmu práv a slobôd občanov čím bola odňatá ústavná možnosť konať pred súdom. V zmysle Exekučného poriadku je súd povinný ex off skúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu. Súd úplne odignoroval rozsiahlu judikatúru vnútroštátnych súdov a Súdneho dvora EU, keď v rozpore
s ústavou SR, medzinárodnými dohovormi, iudikatúrou EU priznal žalobcovi ai Plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží. Odôvodnenie a skutkové okolnosti : Spotrebiteľská zmluva ( ďalej len „zmluva"), podľa ktorej dodávateľ/veriteľ/oprávnený poskytol dlžníkovi /povinnému úver/pôžičku a z ktorej pochádza nárok oprávneného je spotrebiteľskou zmluvou a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Spotrebiteľ nie je neprijateľnými podmienkami viazaný. Dodávateľ/oprávnený spôsobil neplatné právne úkony. Z neplatného právneho úkonu nevzniknú platné právne účinky. Dodávateľ/veriteľ/oprávnený predložil na podpis formulárovú, vopred pripravenú, typovú zmluvu, ktorej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a Zmluvu musel podpísať ako celok jedným podpisom a ktorej obsah bol pripravený jednoznačne v neprospech spotrebiteľa ale najmä ide o zmluvu v rozpore so zákonom z ktorej si oprávnený odvodzuje svoj nárok. Pri uzatváraní zmluvy dodávateľ/veriteľ/oprávnený použil nekalé obchodné praktiky a do zmluvy včlenil neprijaterné zmluvné podmienky - neprimerane vysoká odplata v rozpore s dobrými mravmi odôvodňujúca úžeru, neprimerane vysoké sankcie, poplatok za poskytnutie úveru, nečitateľné obchodné podmienky o čom sa spotrebiteľ dozvedel až teraz. Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ČI.3 ods. 2) podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy Smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 nekalá podmienka uvedená v článku 3 smerníce je okrem iných aj požiadavka na spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú kompenzáciu. Podľa § 39 zákona č.40/1964 Z.z. OZ: „Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom." Podľa § 53d zákona č.40/1964 Z.z. OZ „Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako ie uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a iei uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná." Konanie dodávateľa/veriteľa/oprávneného bolo účelové, nakoľko pri poskytnutí úveru ako spotrebiterovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana patriaca spotrebiteľom, či už podľa Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch, alebo zákona o ochrane spotrebiteľa, a teda účelom konania dodávateľa bolo znemožniť dosiahnutie ochrany spotrebiteľa pri spotrebiteľskom úvere. Dodávateľ / veriteľ /oprávnený použil nekalé obchodné praktiky: - neinformoval spotrebiteľa o dôsledkoch vyplývajúcich z jednotlivých ustanovení zmluvy - použil predtlačenú formulárovú štandardizovanú zmluvu, ktorej obsah bol nim vopred pripravený bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť jej obsah. - nekonal s náležitou odbornou starostlivosťou. - nedbal na zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa Najvyšší súd Slovenskej republiky ( napr. v rozhodnutiach spis. zn. 1 Cdo 57/2005 zo dňa 01.07.2010, spis. zn. 5 Cdo 26/2011 zo dňa 26.04.2012 ) vyslovil právny názor, že v súlade s dobrými mravmj je také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej finančnej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny)za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Zároveň je v rozpore s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu primeranú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami, ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebitera a v takomto prípade Je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu (Krajský súd Prešov, sp.zn. 19Co/44/2014). Dávam súdu do pozornosti rozsudky: Krajský súd Košice sp.zn.8CoE/64/2012 Odvolací súd na základe odvolania oprávnenej preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1, 30.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení a zákonne rozhodol, ak podľa §57 ods. 1 písm. hi Exekučného poriadku zastavií exekúciu, pretože povinný nemá žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani príjem, ktorý by mohol byť predmetom výkonu exekúcie. Odvolací súd poukazuje na to, že takto zistenú nemajetnosť povinného, resp. skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, Exekučný poriadok predpokladá ako dôvod pre zastavenie exekúcie (§57 ods. 1 písm. h/) a prípadné nadobudnutie majetku alebo prijmu povinným v budúcnosti, ktoré nie je podložené relevantnými zisteniami, nezakladá dôvod pre nerešpektovanie tohto ustanovenia. Úvahy o budúcom možnom zlepšení majetkových pomerov povinného, či možného uspokojenia pohradávky oprávnenej zo mzdy povinného, ktorú by mohol poberať, ak sa v budúcnosti zamestná, nemajú žiadne reálne opodstatnenie v zistených osobných a majetkových pomeroch povinného a preto sú pre rozhodnutie v danej veci bez právneho významu. Podávam námietky proti trovám exekúcie a príslušenstvu, preto že: Nie je v súlade s unijným právom upozornenie súdneho exekútora, že trovy exekúcie môžu byť aj vyššie čo spôsobuje dôvodnú obavu nátlaku a hrubého nátlaku. Nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov uvedené v upovedomení o začatí exekúcie. V Exekučnom príkaze ktorý zaslal súdny exekútor nie je zo strany súdneho exekútora preukázateľné ani uvedené, z čoho trovy exekúcie, ktoré si uplatňuje pozostávajú, nakoľko v exekučnom
konaní, ktoré voči povinným vedie urobil úkony neodôvodňujúce takúto výšku trov exekúcie. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základv upovedomení súdneho exekútora, preto je súd povinný výšku náhrady preskúmať i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdu z dôvodu. V upovedomení o začatí exekúcie ako ani v exekučnom príkaze súdneho exekútora nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočné výšky výdavkov. Náhrada hotových výdavkov musí mať pre účastníka jednoznačný a preskúmateľný základ v upovedomení súdneho exekútora, preto žiadam súd, aby výšku náhrady preskúmal i z úradnej povinnosti v súlade s unijným právom a judikatúrou Európskeho súdu z dôvodu, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Upozornenie súdneho exekútora, že ak povinný dlh nesplní do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie je v rozpore so zákonom. Žiadam, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a unijným právom aby predmetnú exekúciu ZASTAVIL v súlade so zásadou právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Oprávnený je povinný nahradiť trovy konania.“
4/ Oprávnený k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučným titulom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu uplatňovanú v konaní. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na to, že zo strany povinného nedošlo k úhrade dlžnej sumy, oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený zastáva názor, že povinný neuviedol žiadnu skutočnosť a nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci vymáhaný nárok. Predmetom tvrdení povinného môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Oprávnený ďalej poukazuje na § 61n, § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na vyššie uvedené, oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie ako ani s odkladom exekúcie. Oprávnený si zároveň vyčíslil účelne vynaložené trovy oprávneného vo výške 80,52 Eur.
5/ Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie bližšie nevyjadril.
6/ Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7/ Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
8/ Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
9/ Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
11/ Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12/ Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13/ Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14/ Úvodom exekučný súd konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnom stanovenej 15 dňovej lehote.
15/ Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť z dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekučného konania podľa § 61k ods.1 Exekučného poriadku a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
16/ Návrh na zastavenie exekúcie predstavuje inštitút procesnej obrany povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť podľa povinného exekúcia zastavená. Súd v exekučnom konaní je viazaný exekučným titulom, na podklade ktorého je vedené exekučné konanie a exekúcia v ňom prebiehajúca. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie
exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie.
17/ Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení, preštudovaní spisového materiálu a písomností predložených súdnym exekútorom konštatuje jeho nedôvodnosť, a zároveň skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za okolnosti, na základe ktorých by mohlo dôjsť k zastaveniu exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému, a ktoré by zároveň napĺňali dôvod zastavenia exekúcie z hľadiska nedostatku niektorej zložky vykonateľnosti exekučného titulu.
18/ Exekúcia v predmetnom exekučnom konaní prebieha na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 5Ro/204/2012 zo dňa 10.07.2012. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a účastníkovi konania boli porušené a odňaté ústavné práva; rozhodnutie súdu je zjavne nezákonné a predpokladajúce svojvôľu; konanie oprávneného bolo účelové, nakoľko pri poskytnutí úveru ako spotrebiteľovi by sa na spotrebiteľa vzťahovala ochrana spotrebiteľom. Z návrhu povinného na zastavenie exekúcie preto bez pochýb vyplýva, že povinný namieta skutočnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, a ktoré mal preto namietať v základnom konaní. Exekučný súd nemožno považovať za orgán, ktorý je oprávnený skúmať správnosť skutkových a právnych záverov súdu, ktorý exekučný titul vydal. Ďalej je potrebné uviesť, že predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť len skutočnosti procesného i hmotného práva, ktorých spoločným znakom je, že nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by nastali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. V exekučnom konaní, ktoré prebieha na základe výsledku konania, v ktorom bol exekučný titul vydaný, exekučný súd v spojení s návrhom povinného na zastavenie skúma len to, či po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by mali za následok zastavenie exekúcie podľa taxatívnych ustanovení Exekučného poriadku, teda či po vzniku exekučného titulu nastali skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19/ Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011, podľa ktorého: „Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie (iný titul) je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. V súlade so zásadou rovnocennosti platí vyššie uvedené bez ohľadu na to, či exekučným titulom je rozsudok, ktorý vydal všeobecný súd alebo rozhodcovský súd.“
20/ Súd v tomto bode poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno- právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“
21/ Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.
22/ Pokiaľ povinný vzniesol námietku premlčania súd k danej veci uvádza nasledovné. Občiansky zákonník pri premlčaní práva priznaného rozhodnutím súdu ustanovuje osobitnú premlčaciu dobu, ktorá je desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo. Pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok plynutia premlčacej doby je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu malo plniť. Premlčacia doba v takomto prípade začína plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv. paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáhal od povinného vymoženia svojho nároku na podklade platobného rozkazu Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 5Ro/204/2012 zo dňa 10.07.2012, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 09.08.2012.
23/ Podanie včasného návrhu na vykonanie exekúcie vo vzťahu k premlčacej dobe má za následok jej spočívanie. Vo všeobecnosti možno uviesť, že plynutie premlčacej doby prebieha neprerušene od začiatku jej plynutia až do jej skončenia. Ak však príslušný orgán vydá meritórne rozhodnutie, ktorým žalobe vyhovel a právo žalobcu uznal a predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v čoho dôsledku sa stalo spôsobilým exekučným titulom, podaním návrhu na vykonanie exekúcie, ktorej podkladom je predmetné rozhodnutie, sa plynutie desaťročnej premlčacej doby zastavuje (prerušuje), a to po celý čas trvania exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví a nárok oprávneného nebol uspokojený v celom rozsahu, desaťročná premlčacia doba plynie ďalej a to právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým súd o zastavení exekúcie rozhodol. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov režim premlčacej doby ustanovuje osobitne v prípadoch týkajúcich sa tzv. „starých exekúcii“, keď v ust. § 9 ods. 2 zakotvil, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok.
24/ Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že premlčacia doba začala plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím, t. j. dňom 09.08.2012. Počas trvania exekučného konania vedeného Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 16Er/1184/2013, ktoré začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie dňa 30.04.2013, a ktoré bolo ukončené dňa 04.03.2020, došlo k spočívaniu premlčacej doby, a preto nemožno v tomto čase hovoriť o jej plynutí. Opätovné plynutie premlčacej doby nastalo ukončením exekučného konania vedeného Okresným súdom Prievidza pod sp. zn. 16Er/1184/2013, až do momentu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie dňa 07.11.2024. Z uvedeného preto vyplýva, že k premlčaniu judikovaného práva nedošlo a že prvotný a aj opätovný návrh na vykonanie exekúcie boli podané včas, nakoľko boli podané v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť.
25/ K namietanej výške trov exekútora, súd uvádza, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017, boli zavedené paušálne preddavky na trovy exekúcie. Dôsledkom tejto novely preto odpadla možnosť podávať návrhy na zastavenie exekúcie resp. namietať nesprávnu výšku vyčíslených trov súdneho exekútora. Upovedomenie o začatí exekúcie musí obsahovať predpísané náležitosti ustanovené v § 61a a musí obsahovať okrem iného aj presnú výšku trov pre prípad úhrady nároku povinným do 15 dní od doručenia upovedomenia a po uplynutí 15 dňoch od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
26/ Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, súd považoval povinným namietané dôvody za nedôvodné, nakoľko povinný nepreukázal relevantný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
27/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
28/ Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
29/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
30/ Podľa § 13a ods. 2 Vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
31/ Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil, a ktoré by pri riadnom priebehu konania nevznikli. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie.
32/ V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre
exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.
33/ Oprávnený si vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 04.03.2025 uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 80,52 Eur. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej odmeny vo výške 101,25 Eur, odmena za polovičný úkon predstavuje sumu 50,62 Eur. Trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 50,62 Eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2025 (1 x 14,84 Eur) tak predstavujú celkovo sumu 80,52 Eur s DPH, pričom tieto súd zohľadní po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydaním dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
34/ Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.