Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-53-2013.pdf
PDF · 135.75 KB
No categories available
21Cb/53/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobkyne: F. zastúpenej JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom, R. Viesta 75, 036 01 Martin, proti žalovanému: MONDI SWIECE S.A., so sídlom Bydgoska 1, 86-100 Swiece, Poľsko, zastúpenému advokátskou kanceláriou Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Záborská 13, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 50 550 837, o zaplatenie sumy 6.500 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o vi n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy 6.500 eur od 17.7.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca - spoločnosť WATMANN a.s., IČO: 36 479 276, návrhom na vydanie európskeho platobného rozkazu , ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 21.3.2013, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Okresný súd Prešov vydal dňa 20.1.2014 európsky platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur s príslušenstvom.
3. Voči vydanému európskemu platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a požiadal o doručenie žaloby na adresu žalovaného, pretože táto nebola pripojená k európskemu platobnému rozkazu.
4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.11.2014, okrem iného uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 5.12.2006 so žalovaným zmluvu formou Nákupného príkazu č. 4500062411/T06/, vystaveného žalovaným a následne potvrdeného žalobcom, predmetom ktorého bola dodávka zariadenia pre orezávanie okrajov papierového pásu na obojstranné orezávanie papierového pásu stroja na výrobu papiera - Trim Cutter 202M-450-PM2 v prevádzke žalovaného v celkovej hodnote 65.000 eur. Tento tovar žalobca riadne dodal žalovanému v súlade s podmienkami zmluvy, o čom si žalobca a žalovaný spísali dňa 24.9.2007 preberací protokol, v ktorom sa konštatuje, že zariadenie bolo inštalované podľa štandardov a špecifikácie uvedenej v objednávke, že zariadenie pracuje v normálnej výrobnej kondícii, že zaučenie personálu žalovaného bolo vykonané a že prevádzkové a servisné manuály boli odovzdané žalovanému. V súlade s uvedenými skutočnosťami vystavil žalobca žalovanému za dodaný tovar dňa 5.6.2007 faktúru č. 2007084 v hodnote zmluvy, splatnú dňa 16.7.2007. Žalovaný
z uvedenej faktúry nezaplatil žalobcovi 6.500 eur. Tento rozdiel vykazuje žalovaný každoročne vo svojom účtovníctve ako neuhradený zostatok v prospech žalobcu, ktorý žalovaný v písomnej forme ako ťarchopis a odsúhlasenie rozdielu potvrdil žalobcovi. Takéto písomné podanie považuje žalobca za písomné uznanie záväzku s dôsledkami podľa § 407 Obchodného zákonníka. Žalovaný vyzval niekoľkokrát žalobcu na záručný servis predmetu zmluvy. Žalobca pri kontrole oprávnenosti týchto oznámení priamo v prevádzke žalovaného konštatoval, že tieto sú neopodstatnené, pretože zistil nasledovné skutočnosti - bolo stlačené stop tlačidlo zo strany pohonu stroja, fyzicky bol poškodený frekvenčný menič, obsluha nevedela spustiť zariadenie, neoprávnený zásah do riadiacej jednotky stroja, a podobne. Hoci reklamované závady neboli spôsobené vinou žalobcu, ale neodbornými a chybnými zásahmi žalovaného, žalobca tieto závady na svoje náklady odstránil. Po servisnom zásahu žalobcu zariadenie v prítomnosti žalobcu a žalovaného pracovalo bez problémov. Požiadavku žalobcu o spísanie písomného záznamu z týchto návštev žalovaný vždy odmietol. Odhadom každé vykonanie týchto neopodstatnených výjazdov stálo žalobcu cca 2.000 eur. Počas trvania záručnej doby na predmet dodávky zmluvy, t. j. 24 mesiacov nedostal žalobca žiadnu oficiálnu písomnú reklamáciu a nie sú mu ani známe žiadne skutočnosti o akýchkoľvek závadách zariadenia, alebo takých nedostatkoch, ktoré by odôvodňovali postup žalovaného na zadržanie zostatkovej platby. Na niekoľkonásobné urgencie žalobcu na úhradu zostatkovej sumy žalovaný v roku 2010 požiadal žalobcu o podpis Dohody o nefunkčnosti dodaného zariadenia. Túto požiadavku žalovaného žalobca vzhľadom na jej neopodstatnenosť zásadne odmietol a trval na doplatení dlžnej sumy za dodané zariadenie, t. j. 6.500 eur. Žalobca dodal v rámci koncernu MONDI totožné zariadenie aj do prevádzky Mondi SCP Ružomberok, kde pracuje bezchybne už viac ako 13 rokov a do Mondi Štětín, ČR, kde pracuje rovnako bezchybne už viac ako 5 rokov. V týchto podnikoch zvládli obsluhu a servis zariadenia po stránke technickej bez akýchkoľvek problémov. Žalovaný do dnešného dňa na viaceré výzvy žalobcu o zaplatenie dlhovanej čiastky z faktúry č. 2007084 vo výške 6.500 eur nereagoval a do dnešného dňa ju nezaplatil. Týmto návrhom si žalobca uplatňuje z titulu nezaplatenia za zmluvne dojednaný a riadne dodaný tovar podľa uvedenej zmluvy zaplatenie čiastky celkovo vo výške 6.500 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené právny zástupca žalobcu navrhol , aby Okresný súd Prešov vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur spolu s 8,5% ročný úrokom z omeškania zo sumy 6.500 eur od 17.7.2007 do zaplatenia.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.12.2015, okrem iného uviedol, že mu bol 27.11.2015 doručený návrh žalobcu - spoločnosti WATMAN a.s. Podanie doručené Mondi obsahovalo iba preklad návrhu overený súdnym prekladateľom, neobsahovalo však prílohy - dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva, čo spôsobuje, že nie je možné sa k nim vyjadriť. Chýba tiež výzva súdu, ktorou by bola stanovená lehota na podanie žalobnej odpovede a poučenia čo sa týka ďalšieho postupu a opravných prostriedkov. Vzhľadom na to sa žalovaný obrátil na súd s prosbou o doručenie odpisov dôkazov uvedených žalobcom v obsahu návrhu a o stanovenie lehoty na vyjadrenie k návrhu. Vec sa týka zmluvy uzavretej v roku 2006 a uplatňovanie nárokov na jej základe je neopodstatnené, okrem toho uplynula už premlčacia doba. Dokumenty súvisiace s touto vecou boli spoločnosťou Mondi vzhľadom na uplynutie času archivované.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 8.1.2016, okrem iného uviedol, že ich spoločnosť vedie podnikateľskú činnosť mimo hraníc Slovenska. Konanie pred slovenským súdom si vyžaduje dodatočné činnosti ako sú zabezpečenie prekladov, právneho zastúpenia, prípadne aj cestovanie. Ako už uviedli, vec je stará, neopodstatnená a podľa ich názoru je možné uplatniť aj námietku premlčania. Nemôžu sa vyjadriť k listu žalobcu, pretože neobsahuje žiadne dôkazy, na ktoré sa žalobca v liste odvoláva. Získať tieto dokumenty je pre nich v súčasnosti ťažké, pretože ich archivovali a vzhľadom na dlhý časový odstup niektoré aj chýbajú. Žalovaný opätovne uviedol, že mu neboli doručené dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojom návrhu, preto sa nemôže vyjadriť k jeho tvrdeniam. Žalovaný opätovne požiadal o doručenie dôkazov uvedených v návrhu a stanovenie súdom 2 -mesačnej lehoty na vyjadrenie sa k návrhu, t. j. na vyhotovenie žalobnej odpovede, počnúc odo dňa doručenia žalovanému všetkých v návrhu uvedených dôkazov.
7. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 23.8.2016, okrem iného uviedla, že žalovaný si u žalobcu na základe nákupného príkazu č. 4500062411/T06 zo dňa 5.12.2006 (ďalej len ako Nákupný príkaz), ktorý vystavil žalobca a následne spolu so žalovaným potvrdil svojim podpisom, objednal dodanie zariadenia špecifikovaného v nákupnom príkaze, a to zariadenia pre orezávanie okrajov papierového pásu na obojstranné orezávanie okrajov papierového pásu stroja na výrobu papiera - Trim Cutter 202M-450-PM2 (ďalej len ako „zariadenie“). Na základe žalobcom vystaveného a žalovaným a žalobcom následne potvrdeného nákupného príkazu sa žalobca zaviazal dodať objednaný
tovar za kúpnu cenu, spôsobom a za podmienok uvedených v tomto nákupnom príkaze a žalovaný sa zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu spôsobom a za podmienok uvedených v tomto nákupnom príkaze. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu v zmysle ustanovenia § 409 a násl. Obchodného zákonníka, čím medzi žalobcom, ktorý vystupoval ako predávajúci a žalovaným, ktorý vystupoval ako kupujúci, vznikol obchodno - právny záväzkový vzťah, na základe ktorého sa žalobca zaviazal dodať žalovanému hnuteľnú vec (tovar) bližšie špecifikovanú v nákupnom príkaze a zároveň previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a žalovaný sa zaviazal zaplatiť kúpnu cenu. V zmysle nákupného príkazu sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 65.000 eur. V bode 9. Platobné podmienky nákupného príkazu si žalobca a žalovaný dojednali platobné podmienky nasledovne: 1. 40 % z kúpnej ceny po dodaní projektovej dokumentácie, do 7 dní (t. j. 26.000 eur), 2. 25% z kúpnej ceny po hlavnej dodávke (t. j. 22.750 eur), 3. 15 % z kúpnej ceny po platnom preberacom protokole do 45 dní (t. j. 9.750 eur), 4. 10% z kúpnej ceny po podpísaní záverečného protokolu na základe predloženia bankovej záruky plnenia platnej 24 mesiacov (od dátumu záverečného schvaľovacieho protokolu), do 45 dní. Zo strany žalovaného došlo tak, ako to zároveň vyplýva z Európskeho platobného rozkazu vydaného dňa 20.1.2014 a žalobcovho vyjadrenia zo dňa 4.11.2014 k zaplateniu sumy vo výške 58.500 eur, a to v zmysle bodu 9. Platobného podmienky nákupného príkazu nasledovne: prvá suma vo výške 26.000 eur po dodaní projektovej dokumentácie do 7 dní, zaplatená dňa 21.12.2006, druhá suma vo výške 22.750 eur po hlavnej dodávke, t. j. zaplatená dňa 1.8.2007, tretia suma vo výške 6.500 eur po platnom preberacom protokole do 45 dní, t. j. zaplatená dňa 20.2.2008. Pôvodná suma 9.750 eur podľa bodu 9. Platobné podmienky nákupného príkazu , ods. 3 v znení 15 % z kúpnej ceny po platnom preberacom protokole, do 45 dní (t.j. 9.750 eur) bola skrátená o sumu 3.250 eur z dôvodu uplatnenia ustanovenia o záruke výkonu špecifikovaného v Prílohe č. 1 Technická špecifikácia k nákupnému príkazu na strane 4 pod názvom Záruka výkonu, ktoré znie cit: „Dodávateľ garantuje použiteľnosť zariadenia na 99,5% (min.99%) počas 6 mesiacov. Každá použiteľnosť zariadenia nižšie ako 99,5% z dôvodu na strane dodávateľa je sankcionovaná 1% z kúpnej ceny (max. 5%). Záručná doba začína plynúť od podpísania preberacieho protokolu. Preberací protokol musí byť podpísaný v lehote maximálne 2 mesiacov odo dňa úspešného spustenia zariadenia.“ Keďže použiteľnosť zariadenia v 6 mesačnej záručnej dobe, ktorá začala plynúť od podpísania preberacieho protokolu, t. j. od 24.9.2007 bola nižšia ako 99% ako to vyplýva aj z e-mailovej komunikácie žalobcu a žalovaného zo dňa 15.2.2008 a 21.2.2008, zo strany žalovaného došlo k uplatneniu vyššie citovaného ustanovenia o záruke výkonu a poníženiu predmetnej tretej splátky o 5% z celkovej sumy kúpnej ceny 65.000 eur, t. j. k poníženiu o 3.250 eur. Žalovaný niekoľkokrát prostredníctvom e-mailovej komunikácie upozornil žalobcu na nefunkčnosť dodaného zariadenia a žiadal ho o záručný servis , na čo žalobca reagoval výzvami na zaplatenie. Žalovaný v e-mailovej komunikácii zo dňa 7.3.2008 navrhol, že z jeho strany dôjde napriek uplatneniu vyššie spomenutej sankcii k zaplateniu sumy , o ktorú bola skrátená tretia splátka, t.j. 3.250 eur, pokiaľ žalobca dodrží bod 4 Záruka výkonu a bod 8 Záruky za mechanickú časť nákupného príkazu a zabezpečí v prospech žalovaného záručný servis. Žalovaný zaplatil sumu vo výške 3.250 eur na účet žalovaného dňa 13.3.2008, žalobca však záručný servis nezabezpečil, a teda zariadenie nefungovalo riadne. Štvrtá suma vo výške 6.500 eur doposiaľ nebola zaplatená. Z bodu 9 Nákupného príkazu pod názvom Platobné podmienky vyplýva, že v ňom špecifikované záväzky majú synalagmatický charakter v zmysle ust. § 325 Obchodného zákonníka (cit.: „Ak strany majú vzájomné záväzky , môže sa splnenie záväzku druhou stranou domáhať len tá strana, ktorá svoj záväzok už splnila, alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy zo zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.“ Z nákupného príkazu, bod 9. Platobné podmienky ods. 4 v znení (cit): „10% z kúpnej ceny po podpísaní záverečného protokolu na základe predloženia bankovej záruky plnenia platnej 24 mesiacov (od dátumu záverečného schvaľovacieho protokolu) do 45 dní“ vyplýva, že povinnosti žalovaného ako kupujúceho, ktorá spočíva v zaplatení časti kúpnej ceny predchádza podpísanie záverečného protokolu na základe splnenia povinnosti žalobcom ako predávajúcim, a to požiadania banky o vystavenia bankovej záruky a následného predloženia bankovej záruky kupujúcemu. Účelom bankovej záruky bolo práve zabezpečiť splnenie záväzku žalobcu poskytnúť záručné plnenie v zmysle bodu 4. Záruka výkonu a bodu 8. Záruky za mechanickú časť nákupného príkazu, ktorá vzhľadom na potrebu servisu a problémy pri jeho zabezpečovaní zo strany žalobcu bola pre žalovaného nevyhnutná. Žalovaný má za to, že keďže ide o synalagmatický záväzok v zmysle ust. § 325 Obchodného zákonníka, žalobca je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku druhou stranou, a to žalovaným spočívajúcom v zaplatení časti kúpnej ceny len vtedy, ak splní svoj záväzok požiadať banku o vystavenie bankovej záruky a predložiť bankovú záruku a následne podpísať spolu so žalovaným Záverečný protokol už splnil alebo je pripravený splniť súčasne so žalovaným, pričom zo strany žalobcu nedošlo k splneniu tejto povinnosti ani preukázaniu jeho pripravenosti splniť
tento záväzok, a teda následne nedošlo ani k vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť časť kúpnej ceny. Z vyššie uvedeného vyplýva, že k vzniku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu žalovaného nikdy nedošlo. Žalobca do dnešného dňa nepredložil žiadny písomný doklad o tom, že banková záruka v prospech žalovaného vznikla, pričom ho na túto skutočnosť žalovaný niekoľkokrát upozornil, naposledy dňa 8.8.2014 a 9.9.2014 a teda nedošlo k podpísaniu záverečného protokolu žalobcom a žalovaným, od podpisu ktorého bola stanovená doba splatnosti kúpnej ceny 45 dní. Medzi žalobcom a žalovaným bol podpísaný iba preberací protokol dňa 24.9.2007, ktorý bol žalovanému taktiež zaslaný konajúcim súdom spolu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 27.7.2016 a nie záverečný protokol. Žalovaný má za to, že neexistencia dokladu o vzniku bankovej záruky a záverečného protokolu v zmysle Nákupného príkazu bod 9. Platobné podmienky, ktoré podmieňovali vznik žalovaného povinnosti zaplatiť časť kúpnej ceny sú dostatočným dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenia žalobcu o existencii dlhu žalovaného. Všetky písomné podania, ktoré žalobca považuje za písomné uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka sú teda neopodstatnené a nemožno ich považovať za uznanie záväzku, ktorý do dnešného dňa nevznikol. Žalobca bol opakovane upozornený zo strany žalovaného na nedodržanie zmluvných podmienok dohodnutých v Nákupnom príkaze, konkrétne na povinnosť predložiť bankovú záruku bol upozornený hneď po zaplatení tretej splátky žalovaným, a to v období po 20.2.2008 (naposledy 8.8.2014 a 9.9.2014). Tu žalovaný poukázal na špekulatívnosť žalobcu , ak mal žalobca za preukázané porušenie povinnosti zaplatiť 10% kúpnej ceny v zmysle bodu 9. Nákupného príkazu, mohol si svoj nárok v minulosti uplatniť súdnou cestou. Naopak žalobca si namiesto uplatnenia svojho práva, ktoré však žalovaný popiera, nechal u žalovaného špekulatívne potvrdiť nezaplatenie sumy 6.500 eur, ktoré považuje za formu uznania záväzku, s čím zásadne žalovaný nesúhlasí. Predmetný dokument, ktorý žalobca považuje za uznanie záväzku žalovaného a ktorý žalobca zaslal takmer vždy pod iným názvom (balance confirmation, debit note alebo bez názvu) nespĺňa zákonné, formálne a obsahové náležitosti uznania záväzku v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka a žalovaný ho nikdy ako uznanie záväzku nevnímal. V súvislosti s uvedeným si žalovaný dovoľuje poukázať na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 27.6.2012, sp. zn. 4Cob/55/2012 : „ Ak žalobca, ktorý vypracoval predmetný listinný dôkaz, ktorý sám žalobca považuje za uznanie záväzku, avšak žalovaný ho nepovažuje za uznanie záväzku, treba pri výklade vôle žalovaného, ktorú prejavil pripojením svojej pečiatky a podpisu na predmetný listinný dôkaz použiť interpretačné pravidlo podľa ktorého takýto sporný prejav treba vykladať v neprospech osoby, ktorá tento výraz použila ako prvá, a to z toho dôvodu, aby to preventívne do budúcna viedlo túto osobu - v prejednávanej veci žalobcu k tomu, aby pri používaní tlačív na odsúhlasenie inventúrnych zostatkov alebo tlačív na uznanie záväzku používal jednoznačné výrazy, ktoré by neboli na úkor druhej strany, ak druhá strana ich podpísaním nesledovala ten cieľ, ako ho sledoval žalobca. Znamená to, že ak žalobca vypracoval a teda ako prvý použil výraz v spornom listinnom dôkaze - inventarizácia pohľadávok a výrazy použité v tomto listinnom dôkaze vzbudzujú pochybnosti, či tento listinný dôkaz je aj uznaním pohľadávok alebo iba odsúhlasením inventárneho stavu pohľadávok, je treba tento listinný dôkaz vykladať podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka v neprospech žalobcu, ktorý takýto rozporný listinný dôkaz vypracoval a považovať ho preto iba za odsúhlasenie inventúrneho stavu pohľadávok a nie aj za uznanie dlhu zo strany žalovaného ako dlžníka. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.7.2008, sp. zn. 5Obdo/15/2008. Žalovaný vyzval na predloženie bankovej záruky po zaplatení tretej splátky v období po 20.2.2008 v zmysle ust. § 342 ods. 2 Obchodného zákonníka . V zmysle ust. § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka : „Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.“ V zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Základnou funkciou premlčania je určitá motivácia veriteľa k tomu, aby dlžníka nútil svoj záväzok splniť, avšak aby v rámci právnej istoty nebol dlžník vystavený časovo neobmedzenému tlaku. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za preukázané, že došlo k uplynutiu premlčacej doby na splnenie povinnosti žalobcom spočívajúce v požiadaní banky o poskytnutie bankovej záruky a následnom predložení bankovej záruky žalovanému, ktorou bola podmienená povinnosť žalovaného zaplatiť 10 % z kúpnej ceny v zmysle bodu 9. nákupného príkazu. Vzhľadom na vzájomnosť a podmienenosť povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu nemožno od neho spravodlivo požadovať jej splnenie a taktiež ju možno považovať za premlčanú. Týmto v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení žalovaný vznáša voči uplatnenému právu žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 6.500 eur s príslušenstvom námietku premlčania, pretože toto právo bolo na súde uplatnené až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Žalovaný rezolútne nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 4.11.2014, v ktorom uvádza, že nedostal žiadnu písomnú reklamáciu,
nie sú mu známe žiadne skutočnosti o akýchkoľvek závadách a nedostatkoch, ktoré by odôvodňovali postup žalovaného na zadržanie zostatkovej platby. Žalovaný zaslal po niekoľkých upozorneniach na to, že zariadenie dodané v zmysle Nákupného príkazu riadne nepracuje e-mailom zo dňa 7.1.2008 oficiálnu reklamáciu nachádzajúcu sa v jeho prílohe, v ktorom poukázal na nedostatky a na jeho závady. Dňa 15.2.2008 žalovaný opätovne e-mailom vyzval žalobcu na záručný servis. Účelom bankovej záruky bolo práve zabezpečiť splnenie záväzku žalobcu poskytnúť záručné plnenie v zmysle bodu 4. Záruka výkonu a bodu 8. Záruky za mechanickú časť nákupného príkazu. V prípade, že by k poskytnutiu záručného plnenia v zmysle nákupného príkazu nedošlo, z bankovej záruky predloženej žalobcom by bol žalovaný následne oprávnený sa uspokojiť. Opätovne žalovaný poukázal na špekulatívnosť žalobcu, ktorý si nesplnil povinnosť požiadať banku o poskytnutie bankovej záruky a nepredložil bankovú záruku žalovanému a zároveň neposkytol záručný servis, aby dodané zariadenie dosiahlo stupeň kvality garantovaných parametrov, resp. ho žalobca neposkytol vôbec, čím vlastne ukrátil žalovaného o plnenie z bankovej záruky a zároveň o poskytnutie potrebného záručného servisu. V dôsledku konania žalobcu spočívajúcom v neposkytnutí záručného servisu v potrebnom rozsahu a úrovni, resp. postupne v neposkytnutí záručného servisu vôbec, zariadenie riadne nefungovalo , na čo žalovaný opakovane upozorňoval a čo nepopiera ani sám žalobca. Zariadenie pracovalo prerušovane a nedosiahlo minimálny stupeň použiteľnosti, čím nebolo možné žalovaným uspokojovať záväzky závislé od použitia zariadenia voči jeho veriteľom riadne a včas. Tým pádom mu bola nesprávnym fungovaním zariadenia spôsobená škoda.
8. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.5.2017, okrem iného uviedol, že pri realizácii dodávky zariadenia pre orezávanie okrajov papierovej dráhy na obojstranné orezávanie papierovej dráhy stroja na výrobu papiera - Trim Cutter 202M-450-PM2 podľa Nákupného príkazu č. 4500062411/T06 nastali nasledovné skutočnosti. Po dodaní stroja boli technickí pracovníci žalobcu dvakrát na servisnom zásahu u žalovaného. Prvýkrát žalovaný oznámil, že zariadenie „nejde“. Pri prehliadke zariadenia bolo zistené, že bolo stlačené centrálne stop tlačítko na spustenie pohonu zariadenia a fyzicky bol poškodený frekvenčný menič - všetko zavineným konaním žalovaného. Tento výjazd priniesol žalobcovi bezdôvodné náklady vo výške cca 2.000 eur ( diéty, nocľažné, servisné, cestovné 2x 1200km). Druhýkrát žalovaný oznámil, že zariadenie nevedia spustiť. Po návšteve bolo zistené, že žalovaný vymenil pôvodne zaškolené osoby na prevádzku tohto zariadenia za nových pracovníkov, ktorí to proste nevedeli spustiť. Technici žalobcu museli týchto nových ľudí zaučiť. A tento výjazd znovu z pohľadu žalobcu úplne zbytočný, priniesol žalobcovi ďalšie náklady tak, ako v prvom prípade. Dosiahnutie kapacity zariadenia je dané nielen výkonom ale aj odbornosťou a skúsenosťou obsluhy zariadenia a pravidelným dostatočným prísunom vstupných materiálov. A tieto posledné dva faktory žalovaný nezvládol. Žiadne ďalšie oznámenia chýb alebo reklamácie zo strany žalovaného k predmetnému zariadeniu neboli. Keď nakoniec prišli zástupcovia žalobcu k žalovanému na finálne odovzdanie zariadenia, zistili až u žalovaného, ktorý to nedal žalobcovi nejakým spôsobom vedieť, že zariadenie je demontované , odstránené a odvezené do skladu. Na otázku žalobcu prečo, odpoveď zástupcov žalovaného bola, že toto zariadenie „aj tak nepotrebujú“. Žalovaný bez súhlasu a upovedomenia žalobcu urobil takto neodborný zásah do zariadenia jeho svojvoľnou demontážou v záručnej dobe bez prítomnosti technikov žalobcu. Za tejto situácie nebol žiadny dôvod, aby žalobca vystavil bankovú garanciu na záručnú lehotu zariadenia. Jeho povinnosť odstrániť prípadné vady v rámci záručnej doby ostala zachovaná. Žiadne oznámenie o vadách však v priebehu 24 mesiacov od dodávky zariadenia žalobca nedostal. Krátenie platby o 3.500 eur nebolo nikde zmluvnými stranami dohodnuté, jednalo sa o svojvoľný a jednostranný krok žalovaného. Žalobca zariadenia rovnakého druhu dodal aj do ďalších závodov v rámci koncernu Mondi, a to do Ružomberka, ktorý pracuje 24 hodín denne 19 rokov a Štetí, ktorý taktiež pracuje 24 hodín 16 rokov. Tieto zariadenia doteraz bezchybne v plnej kapacite fungujú a žalobca na zabezpečenie ich prevádzky dodnes dodáva len bežné náhradné diely. Taktiež tvrdenia o nefunkčnosti zariadenia a poruchovosti sú absolútne neopodstatnené. Nie je pravda, že žalobca si u žalovaného vynucoval každoročne odsúhlasenie stavu pohľadávok. Práve naopak. Mondi Swiece každý rok posielalo do Watmann a.s. priznanie dlhu voči Watman a.s. Rovnako ďalšie argumenty a rozbory žalovaného v uvedenom vyjadrení sa pohybujú len v teoretickej rovine, len bez preverenia skutočného , faktického a právneho stavu. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru, že zadržiavanie konečnej platby vo výške 6.500 eur za orezávacie zariadenie na papierensky stroj Trim Cutter 202M-450-PM2 je zo strany žalovaného neopodstatnené, bez právneho dôvodu.
9. V priebehu konania dňa 27.8.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu, keďže po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto
konania. Postupník so vstupom do konania súhlasil. Z predloženého návrhu žalobcu na zmenu subjektu na strane žalobcu, ako aj listín k nemu pripojených mal súd za preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv, o ktoré sa v tomto konaní koná v podobne postúpenia pohľadávky. Katarína Nahálková Kudlová ako subjekt, na ktorý boli tieto práva prevedené, vyjadrila súhlas so vstupom do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu. Súd preto v súlade s ust. § 80 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyhovel návrhu na vstup Kataríny Nahálkovej Kudlovej do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu spoločnosti Watmann a.s. Okresný súd Prešov tak rozhodol svojim uznesením zo dňa 11.3.2019, č. k. 21Cb/53/2013-259.
10. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom svedka C.o, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise a to konkrétne preberacieho protokolu - Take over protocol , Nákupného príkazu zo dňa 5.12.2006, Uznania dlhu - Balance k 31.12.2012 zo dňa 5.1.2012, výpisu z Obchodného registra ohľadne spoločnosti WATMAN, a.s., výpisu žalovaného z Krajského registra, vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.2.2014 (odporu voči vydanému európskemu platobnému rozkazu), vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.11.2014, vyjadrenia žalovaného zo dňa 3.12.2015, vyjadrenia žalovaného zo dňa 8.1.2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.8.2016, Technickej špecifikácie-Prílohy č. 1 k Nákupnému príkazu, e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami zo dňa 15.2.2008, 21.2. 2008 a 7.3.2008, Dokladu o zaplatení sumy vo výške 3.250 eur zo dňa 13.3.2008, vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.5.2017, návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 21.8.2018, Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 9.8.2018, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.8.2018, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
11. Žalobca uzatvoril dňa 5.12.2006 so žalovaným zmluvu formou Nákupného príkazu č. 4500062411/ T06/, vystaveného žalovaným a následne potvrdeného žalobcom, predmetom ktorého bola dodávka zariadenia pre orezávanie okrajov papierového pásu na obojstranné orezávanie papierového pásu stroja na výrobu papiera - Trim Cutter 202M-450-PM2 v prevádzke žalovaného v celkovej hodnote 65.000 eur. Tento tovar žalobca riadne dodal žalovanému v súlade s podmienkami zmluvy, o čom si žalobca a žalovaný spísali dňa 24.9.2007 preberací protokol, v ktorom sa konštatuje, že zariadenie bolo inštalované podľa štandardov a špecifikácie uvedenej v objednávke, že zariadenie pracuje v normálnej výrobnej kondícii, že zaučenie personálu žalovaného bolo vykonané a že prevádzkové a servisné manuály boli odovzdané žalovanému. V súlade s uvedenými skutočnosťami vystavil žalobca žalovanému za dodaný tovar dňa 5.6.2007 faktúru č. 2007084 v hodnote zmluvy, splatnú dňa 16.7.2007. Žalovaný z uvedenej faktúry nezaplatil žalobcovi 6.500 eur. Tento rozdiel vykazuje žalovaný každoročne vo svojom účtovníctve ako neuhradený zostatok v prospech žalobcu, ktorý žalovaný v písomnej forme ako ťarchopis a odsúhlasenie rozdielu potvrdil žalobcovi. Takéto písomné podanie považuje žalobca za písomné uznanie záväzku s dôsledkami podľa § 407 Obchodného zákonníka. Žalovaný vyzval niekoľkokrát žalobcu na záručný servis predmetu zmluvy. Žalobca pri kontrole oprávnenosti týchto oznámení priamo v prevádzke žalovaného konštatoval, že tieto sú neopodstatnené, pretože zistil nasledovné skutočnosti - bolo stlačené stop tlačidlo zo strany pohonu stroja, fyzicky bol poškodený frekvenčný menič, obsluha nevedela spustiť zariadenie, neoprávnený zásah do riadiacej jednotky stroja, a podobne. Hoci reklamované závady neboli spôsobené vinou žalobcu, ale neodbornými a chybnými zásahmi žalovaného, žalobca tieto závady na svoje náklady odstránil. Po servisnom zásahu žalobcu zariadenie v prítomnosti žalobcu a žalovaného pracovalo bez problémov. Požiadavku žalobcu o spísanie písomného záznamu z týchto návštev žalovaný vždy odmietol. Odhadom každé vykonanie týchto neopodstatnených výjazdov stálo žalobcu cca 2.000 eur. Počas trvania záručnej doby na predmet dodávky zmluvy, t. j. 24 mesiacov neobdržal žalobca žiadnu oficiálnu písomnú reklamáciu a nie sú mu ani známe žiadne skutočnosti o akýchkoľvek závadách zariadenia, alebo takých nedostatkoch, ktoré by odôvodňovali postup žalovaného na zadržanie zostatkovej platby. Na niekoľkonásobné urgencie žalobcu na úhradu zostatkovej sumy žalovaný v roku 2010 požiadal žalobcu o podpis Dohody o nefunkčnosti dodaného zariadenia. Túto požiadavku žalovaného žalobca vzhľadom na jej neopodstatnenosť zásadne odmietol a trval na doplatení dlžnej sumy za dodané zariadenie, t. j. 6.500 eur. Žalovaný do dnešného dňa na viaceré výzvy žalobcu o zaplatenie dlhovanej čiastky z faktúry č. 2007084 vo výške 6.500 eur nereagoval a do dnešného dňa ju nezaplatil.
12. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
13. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.
14. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou.
15. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.
16. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
17. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
20. Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.
21. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
22. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
23. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.
24. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
25. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
26. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
27. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
28. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
29. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
30. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
31. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.
32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť z uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď žalobcovi doposiaľ nedoplatil časť kúpnej ceny za dodaný tovar v celkovej výške 6.500 eur. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 6.500 eur. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 6.500 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v prospech žalobcu.
33. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného do 31.1.2013), aj na zaplatenie príslušného zákonného 8,5 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 6.500 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. odo dňa 17.7.2007, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
34. Obranu žalovaného uplatnenú v priebehu tohto konania, ako aj jeho námietku premlčania, považoval súd za nedôvodné. Po dodaní predmetného stroja - po realizácii dodávky zariadenia pre orezávanie okrajov papierovej dráhy na obojstranné orezávanie papierovej dráhy stroja na výrobu papiera - Trim Cutter 202M-450-PM2 podľa Nákupného príkazu č. 4500062411/T06 boli technickí pracovníci žalobcu dvakrát na servisnom zásahu u žalovaného. To potvrdil vypočutý svedok pán C. Prvýkrát žalovaný oznámil, že zariadenie „nejde“. Pri prehliadke zariadenia bolo zistené, že bolo stlačené centrálne stop tlačítko na spustenie pohonu zariadenia a fyzicky bol poškodený frekvenčný menič - všetko teda zavineným konaním žalovaného, resp. jeho zamestnancov. Druhýkrát žalovaný oznámil, že zariadenie nevedia spustiť. Po návšteve bolo zistené, že žalovaný vymenil pôvodne zaškolené osoby na prevádzku tohto zariadenia za nových pracovníkov, ktorí to proste nevedeli spustiť. Technici žalobcu museli týchto nových ľudí zaučiť. Aj tento výjazd bol z pohľadu žalobcu úplne zbytočný, priniesol žalobcovi ďalšie náklady tak, ako v prvom prípade. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že dosiahnutie kapacity zariadenia je dané nielen výkonom, ale aj odbornosťou a skúsenosťou obsluhy zariadenia a pravidelným dostatočným prísunom vstupných materiálov. A tieto posledné dva faktory žalovaný naozaj nezvládol. Žiadne ďalšie oznámenia chýb alebo reklamácie zo strany žalovaného k predmetnému zariadeniu žalovaný nepreukázal. Keď nakoniec prišli zástupcovia žalobcu k žalovanému na finálne odovzdanie zariadenia, zistili až u žalovaného, ktorý to nedal žalobcovi nejakým spôsobom vedieť, že zariadenie je demontované, odstránené a odvezené do skladu. Žalovaný v priebehu dokazovania toto skutkové tvrdenie žalobcu relevantným spôsobom ani nepoprel. Žalovaný teda bez súhlasu a upovedomenia žalobcu urobil takto neodborný zásah do zariadenia jeho svojvoľnou demontážou v záručnej dobe bez prítomnosti technikov žalobcu. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že za tejto situácie nebol žiadny dôvod, aby žalobca vystavil bankovú garanciu na záručnú lehotu zariadenia. Jeho povinnosť odstrániť prípadné vady v rámci záručnej doby však ostala zachovaná, ale žiadne oznámenie o vadách však v priebehu 24 mesiacov od dodávky zariadenia žalobca nedostal (žalovaný nepreukázal opak). Je potrebné uviesť, že krátenie platby o 3.500 eur nebolo nikde zmluvnými stranami dohodnuté, jednalo sa o svojvoľný a jednostranný krok žalovaného. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by si žalobca u žalovaného vynucoval každoročne odsúhlasenie stavu pohľadávok. Práve naopak. Mondi
Swiece každý rok posielalo do Watmann a. s. priznanie dlhu voči Watman a. s., ktoré je možné považovať za uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka. V súvislosti s takýmto uznaním svojho záväzku zo strany žalovaného, možno konštatovať, že žalobca uplatnil svoj nárok na doplatenie kúpnej ceny včas, pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.
35. Súd zamietol návrh právnej zástupkyne žalovaného vypočuť zamestnancov žalovaného k chodu predmetného zariadenia, ktoré bolo dodané zo strany pôvodného žalobcu žalovanému, keďže tento návrh predniesla až na pojednávaní, hoci jej nič nebránilo takýto návrh urobiť skôr v rámci svojho skoršieho vyjadrenia, prípadne zabezpečiť účasť svedkov na vytýčenom pojednávaní. Súd má však za to, že ani výsluch navrhnutých svedkov, vzhľadov na dovtedy vykonané dokazovanie, by nezmenil rozhodnutie súdu, ktoré vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 1.7.2021.
36. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.
38. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
39. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.