Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Ek/2677/2024

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 35 724 803, práv. zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava-Ružinov, IČO: 53 255 739, proti povinnej: A. B., nar.: XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., o vymoženie pohľadávky vo výške 2217,34 Eur s príslušenstvom, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Zuzana Papcunová, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68, 040 01 Košice pod sp. zn. 256EX 18/25, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28. 11. 2024 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 2217,34 Eur s príslušenstvom na základe exekučných titulov – Rozsudku Okresného súdu Košice – okolie sp. zn. zo dňa 16. 09. 2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 04. 05. 2016 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 17. 02. 2016 (ďalej aj ako „exekučný titul“ alebo „exekučné tituly“).

2. Súd poverením zo dňa 10. 01. 2025 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Zuzana Papcunová, so sídlom exekútorského úradu Hlavná 68, 040 01 Košice, ktorá ju vedie pod sp. zn. 256EX 18/25.

3. Dňa 07. 03. 2025 bolo súdnej exekútorke doručené podanie označené ako „Vec: Odvolanie proti celej exekúcii“ zo dňa 03. 03. 2025, v ktorom povinná okrem iného uviedla, že sa odvoláva proti celej exekúcii voči jej osobe. Ďalej uvádza, že svoje odvolanie odôvodňuje tým, že ona s „vymáhačskou“ firmou EOS nemá uzavretú žiadnu zmluvu, ani jej táto spoločnosť nikdy neposkytla žiadny úver, ba ani nijaký tovar či platenú službu. Ďalej sa povinná pýta preto dotknutá „vymáhačská“ spoločnosť EOS čakala odhadom od roku 2012 a roku 2016 doteraz, teda až do roku 2025, aby si podľa názoru povinnej, nepoctivým spôsobom zarobila nehoráznu sumu a čakala doteraz a súd údajne cez 9 rokov rozhodoval? Povinná sa vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej pýta, že odkiaľ má oprávnený jej osobné údaje, pretože pokiaľ je povinnej známe, tak tretej osobe nikdy nikto nechce poskytnúť osobné údaje, dokonca „ani v zdravotníctve“. Povinná ďalej uvádza, že keďže ona s oprávneným nič nepodpísala, nikdy jej nič neposkytol, tak podľa jej názoru, oprávnený nie je ani právnou stranou sporu. Povinná ďalej uvádza, že je nútená osloviť súd a ostatné inštitúcie, aby jej poskytli pomoc, prípadne radu na koho sa má v tomto spore obrátiť, keďže sa zákony menia každú chvíľu, nakoľko sa jej zdá, že je po takej dlhej dobe predmetná pohľadávka premlčaná.

4. Súdna exekútorka dňa 25. 03. 2025 doručila návrh povinnej na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie, súčasne aj s vyjadrením oprávneného.

5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 19. 03. 2025 okrem iného uviedol, že povinná uzatvorila zmluvu s pôvodným veriteľom Zmluvu o dodávke plynu. Na základe tejto zmluvy podal pôvodný veriteľ voči povinnej žalobu na Okresný súd Košice – okolie, ktorý danej žalobe vyhovel a rozhodol Rozsudkom sp. zn. , zo dňa 16.09.2014 v spojení s rozsudkom č.9Co/154/2015 zo dňa 17.02.2016, ktoré vydal Krajský súd v Košiciach. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa a nasl. zo dňa 12. 10. 2016 medzi postupcom (oprávneným) a žalobcom (pôvodným veriteľom), postúpil pôvodný veriteľ na oprávneného pohľadávku voči povinnej. Ďalej oprávnený podložil svoje ďalšie argumenty týkajúce sa námietky premlčania vznesenej povinnou v návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom citácie príslušných ustanovení týkajúcich sa premlčania pohľadávok (, a ) a na záver uviedol, že vzhľadom na uvedené, má oprávnený za to, že neuplynula zákonom stanovená 10 ročná premlčania doba. Oprávnený ďalej uviedol, že na základe vyššie spomenutého oznamuje, že u povinnej stále eviduje neuhradenú pohľadávku. Oprávnený preto zastáva názor, že povinná vo svojom vyjadrení neuviedla skutočnosti a ani nepredložila dôkazy, ktoré by spochybňovali nárok oprávneného na vymoženie dlžnej sumy. Vzhľadom na vyššie spomenuté oprávnený nesúhlasí so zastavením exekučného konania.

6. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7. Podľa § 61k ods. 1, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu,7l) pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 36 ods. 1 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu.

11. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku, prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo zákona alebo z obchodného registra.

12. Podľa § 48 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku exekúciu, možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

13. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa prvá veta , ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

15. Podľa , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

16. V danom prípade súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučných titulov – Rozsudku, ktorým súd povinnú zaviazal pôvodnému veriteľovi zaplatiť istinu vo výške 2217,34 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % zo sumy 2217,11 Eur od 29. 02. 2012 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 0,23 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 115,06 Eur a taktiež ju zaviazal na úhradu trov konania vo výške 490,10 Eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý daný rozsudok potvrdil. Exekučný titul – Rozsudok Okresného súdu Košice – okolie nadobudol vykonateľnosť dňa 04. 05. 2016.

17. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 20. 02. 2025 a návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný dňa 05. 03. 2025 prostredníctvom pošty, teda v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote v zmysle ustanovenia § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol síce podaný včas, avšak nie je dôvodný.

18. Povinná vo svojom návrhu namietala, že s oprávneným nikdy nič nepodpísala, neuzavrela s ním žiadnu zmluvu a oprávnený jej nikdy nič neposkytol – žiadny úver, tovar ani platenú službu a teda oprávnený ani nie je právnou stranou sporu. K danej námietke súd uvádza, že aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu-žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.06.2010). Ustanovenie § 36 ods. 1 Exekučného poriadku umožňuje vykonať exekúciu v prospech iného subjektu, než je označený v exekučnom titule iba ak sa preukáže, že na neho prešlo právo vyplývajúce z exekučného titulu. K prechodu dochádza univerzálnou sukcesiou (smrť fyzickej osoby, zánik právnickej osoby bez likvidácie s právnym nástupcom, predaj podniku) a singulárnou sukcesiou, ktorá sa považuje za prevod práva alebo prevzatie povinnosti (postúpenie pohľadávky, prevzatie dlhu, zmluva o prevode vlastníckeho práva k veci). Vykonať exekúciu v prospech inej ako oprávnenej osoby z exekučného titulu alebo proti inej ako povinnej osobe z exekučného titulu je preto možné iba vtedy, ak k prechodu alebo prevodu práva alebo povinnosti došlo po vydaní exekučného titulu.

19. Jedným z inštitútov, na základe ktorých dochádza k hmotnoprávnej zmene v osobe veriteľa – oprávneného, je inštitút postúpenia pohľadávky, ktorý sa realizuje prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého dochádza k vzniku, zmene a zániku práv a povinností medzi jeho účastníkmi (je záväzný inter partes). Aby sa zmluva o postúpení pohľadávok prejavila aj v procesnej rovine, musí byť platná a účinná. Treba zdôrazniť, že otázkou aktívnej (ako aj pasívnej) vecnej (exekučnej) legitimácie sa exekučný súd zaoberá „ex offo“ v každom štádiu konania. Aktívna vecná legitimácia a tomu zodpovedajúci korelát v podobe oprávnenia nakladať s hmotným právom, je základným predpokladom úspešnosti strany v konaní. Ide o akúsi (aj keď nie procesnú) podmienku konania, ktorej nedostatok možno v priebehu konania konvalidovať preukázaním toho, že subjekt súdneho konania má, mal, prípadne dodatočne nadobudol

právo, ktorého ochrany sa domáha. V podmienkach exekučného konania treba ešte zdôrazniť, že exekučný súd nemá právomoc určiť platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len posudzuje, či tento právny úkon mohol alebo nemohol vyvolať zamýšľané dôsledky v rovine príslušných ustanovení hmotného práva prejavujúcich sa v exekučnej vecnej legitimácii subjektov. Tiež to znamená, že dotknutým subjektom nič nebráni v tom, aby sa určovacou žalobou na príslušnom súde podľa domáhali vyslovenia platnosti/neplatnosti zmluvy a v prípade, ak by bolo určené, že zmluva o postúpení pohľadávok je platná/neplatná, vznikne na strane postupníka/ postupcu (podľa výsledku sporu) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takéto rozhodnutie by potom pre exekučný súd vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii v nevyhnutnom rozsahu predstavovalo vec právoplatne rozhodnutú a vecná legitimácia by tak bola, v ďalšom priebehu exekučného konania, nespochybniteľná. Tiež možno ešte doplniť, že dlžník v zásade nemôže namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže nie je účastníkom tejto zmluvy a aj v prípade, že zmluva by bola neplatná, „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky postupník.“ (R 119/2003)

20. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že v danom prípade povinná nemá možnosť a ani právo domáhať sa neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom a oprávneným v tomto exekučnom konaní. Z daného dôvodu povinná nemôže namietať postúpenie pohľadávky ani v exekučnom konaní, a teda takáto skutočnosť nezakladá dôvod na zastavenie exekúcie.

21. Súd uvádza, že exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinnú, ktorá návrh na zastavenie exekúcie podala. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku.

22. Účelom inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo včas, teda v stanovenej premlčacej dobe, nakoľko účinné vznesenie námietky premlčania zo strany povinného subjektu znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, a teda použitie tejto námietky ma za následok zánik vymáhateľnosti nároku oprávneného.

23. V návrhu na zastavenie exekúcie povinná namietala premlčanie vymáhanej pohľadávky, pričom tvrdila, že oprávnený sa od roku 2012, resp. 2016 až do tohto roku, t. j. do roku 2025 nedomáhal tejto pohľadávky a podľa názoru povinnej tak učinil z dôvodu, aby nepoctivým spôsobom zarobil nehoráznu sumu, pričom sa jej zdá, že je po takej dlhej dobe predmetná pohľadávka premlčaná. Súd k danej námietke uvádza, že rozsudok, resp. rozsudky, ktoré sú v danom exekučnom konaní exekučnými titulmi sú rozhodnutiami súdu, a teda v zmysle vyššie citovaného ustanovenia , sa právo priznané súdnym rozhodnutím alebo rozhodnutím iného orgánu, premlčuje za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Oprávnený si mohol nárok prvýkrát uplatniť dňa 04. 05. 2016, pričom návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dňa 28. 11. 2024, tzn. že od doby, kedy si mohol oprávnený prvýkrát uplatniť svoj nárok, ešte do dnešného dňa stále neuplynula doba 10 rokov. Súd konštatuje, že oprávnený si teda nárok uplatnil v čase, kedy predmetná pohľadávka ešte stále nebola premlčaná.

24. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré mu boli predložené, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výroková veta rozhodnutia)

25. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

26. Podľa Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

29. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. V zmysle v spojení s Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle Exekučného poriadku), avšak v danom konaní si oprávnený nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnil, preto súd rozhodol tak, že oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal. (II. výroková veta rozhodnutia)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.