Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_6C-40-2019.pdf
PDF · 121.46 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/40/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou v právnej veci žalobcov: 1/ C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, 2/ E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XXX, 3/ S. G., rod. O.ová, nar. XX.X.XXXX, bytom L. P. XXX, 4/ C. O., nar. XX.X.XXXX, bytom E. M. XX, XXX XX T., 5/ S. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, 6/ I. T., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, 7/ C.. E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX E. E., 8/ T. N., rod. O.ová, nar. X.X.XXXX, bytom K. 1, XXX XX G., 9/ Y. E., rod. G., nar. X.X.XXXX, bytom I. XXX, 10/ S. Q., rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, všetci žalobcovia právne zastúpení: JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra 4, 064 01 Stará P. proti žalovaným: 1/ K./K. O., na neznámom mieste, 2/ I. O., na neznámom mieste, 3/ I. O., na neznámom mieste, všetci žalovaní zastúpení: Slovenský pozemkový fond, Búdkova cesta 36, 811 04 Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva takto
rozhodol:
I. Konanie v časti určenia, že do dedičstva po nebohom E. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX patria:
- spoluvlastnícke podiely na parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu pod parc. č. 14/1 o výmere 10 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 15 o výmere 8 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod bodom B28 vo veľkosti 1/216, pod B25 vo veľkosti 1/216, pod B24 vo veľkosti 1/216,
- spoluvlastnícke podiely na parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu pod parc. č.31 o výmere 29 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísanej pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B10 vo veľkosti 13/36, pod B7 vo veľkosti 3/36, pod B6 vo veľkosti 3/36,
- spoluvlastnícke podiely na parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu pod parc. č. 29/1 o výmere 15 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 29/2 o výmere 38 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, zapísané pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B8 vo veľkosti 1/24, pod B6 vo veľkosti 1/24, pod B5 vo veľkosti 1/24 z a s t a v u j e .
II. Súd u r č u j e, že do dedičstva po nebohom E. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX patria:
- spoluvlastnícke podiely na parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu pod parc. č. 3806 o výmere 727 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 3810 o výmere 323 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 3926 o výmere 1397 m2, druh pozemku orná pôda, zapísané pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B3 vo veľkosti 1/12, pod B4 vo veľkosti 1/12, pod B6 vo veľkosti 1/12,
- spoluvlastnícke podiely na parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod parc. č. 6883 o výmere 1169 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B16 vo veľkosti 75/4320, pod B17 vo veľkosti 75/4320 a pod B20 vo veľkosti 75/4320,
- spoluvlastnícke podiely na parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod parc. č. 6928 o výmere 1775 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej pre kat. územie I. na LV č. XXXX. pod B16 vo veľkosti 288/17280, pod B17 vo veľkosti 288/17280 a pod B20 vo veľkosti 288/17280,
- spoluvlastnícke podiely na parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod parc. č. 6961 o výmere 588 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, zapísanej pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B21 vo veľkosti 1/132, pod B30 vo veľkosti 1/132 a pod B34 vo veľkosti 1/132,
- spoluvlastnícke podiely na parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu pod parc. č. 1323 o výmere 390 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 3070 o výmere 985 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 3486/2 o výmere 102 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 3487/2 o výmere 605 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 3488/2 o výmere 666 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 4325 o výmere 1128 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 4496 o výmere 808 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 4497 o výmere 838 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 6376 o výmere 108 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 6405 o výmere 1254 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 6680 o výmere 1258 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 7543 o výmere 1388 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 7785/2 o výmere 389 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8710 o výmere 560 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 8870/1 o výmere 2375 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 10162 o výmere 415 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 11377 o výmere 1684 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 11379 o výmere 1037 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 11384 o výmere 159 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 11899/2 o výmere 1028 m2, druh pozemku trvalý trávny porast, parc. č. 11901 o výmere 5287 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 11935 o výmere 3681 m2, druh pozemku orná pôda, zapísané pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B3 vo veľkosti 1/12, pod B4 vo veľkosti 1/12 a pod B6 vo veľkosti 1/12,
- spoluvlastnícke podiely na parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu pod parc. č. 6948 o výmere 836 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 6949 o výmere 337 m2, druh pozemku orná pôda, zapísané pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B20 vo veľkosti 1/132, pod B29 vo veľkosti 1/132, pod B33 vo veľkosti 1/132,
- spoluvlastnícke podiely na parcelách registra „E“ evidovaných na mape určeného operátu pod parc. č. 4804 o výmere 970 m2, druh pozemku orná pôda, parc. č. 4884 o výmere 1037 m2, druh pozemku orná pôda, zapísané pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B16 vo veľkosti 1/60, pod B17 vo veľkosti 1/60, pod B21 vo veľkosti 1/60,
- spoluvlastnícke podiely na parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod parc. č. 4035/2 o výmere 26 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B25 vo veľkosti 75/4320, pod B22 vo veľkosti 75/4320 a pod B21 vo veľkosti 75/4320,
- spoluvlastnícke podiely na parcele registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu pod parc. č. 5087 o výmere 8 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej pre kat. územie I. na LV č. XXXX pod B6 vo veľkosti 3/36, pod B3 vo veľkosti 3/36 a pod B2 vo veľkosti 3/36.
III. Súd žalobcom voči žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že do dedičstva po nebohom E. O., nar. XX.X.XXXX, zomrelom X.X.XXXX, patria spoluvlastnícke podiely vedené na listoch vlastníctva kat. územia I., a to na LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX.
2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaní sú evidovaní ako spoluvlastníci nehnuteľností na uvedených nehnuteľnostiach v k.ú. I.. V skutočnosti je však podielovým spoluvlastníkom týchto pozemkov právny predchodca žalobcov E. O., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom I. XXX. Právny predchodca žalobcov nadobudol jednotlivé spoluvlastnícke podiely od žalovaných v 1. - 3. rade (bratov nebohého E.a O.a) písomnými darovacími zmluvami zo dňa XX.X.XXXX, 21.8.1956 a 13.8.1956. Právny predchodca žalobcov od uvedeného obdobia až do svojej smrti trvale, nerušene a dobromyseľne užíval vyššie uvedené časti pozemkov v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov ako vlastné bez toho, aby zo strany žalovaných v 1. - 3. rade, resp. iných osôb, bolo toto užívanie akokoľvek namietané alebo sporné, alebo že by bolo spochybňované spoluvlastnícke právo právneho predchodcu žalobcov. Aj keď vyššie uvedené zmluvy neboli zapísané do evidencie nehnuteľností, s poukazom na § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (č. 40/1964) je nesporné, že právny predchodca žalobcov sa stal podielovým spoluvlastníkom jednotlivých sporných nehnuteľností. Po neb. E. O. prichádzajú do úvahy ako dedičia všetci žalobcovia, ktorí sú jeho deťmi alebo vnúčatami. Žalobcovia poukázali i na tú skutočnosť, že na Okresnom súde Stará Ľubovňa sa viedlo konanie pod sp. zn. 1C/55/2016, v ktorom sa žalobcovia domáhali určenia vlastníckeho práva po nebohom právnom predchodcovi E. O., avšak opomenuli uviesť
niektoré spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach a preto podávajú túto žalobu, ktorou sa domáhajú určenia aj vo vzťahu k zostávajúcim podielom na nehnuteľnostiach zapísaných v katastri nehnuteľností v prospech žalovaných v 1. až 3. rade. S poukazom na čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 20 Ústavy SR, §§ 132, 134 ods. 1 a 868 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. a §§ 115 a 116 Občianskeho zákonníka č.141/1950 Zb. žiadali žalobe vyhovieť.
3. Zástupca žalovaných k žalobe uviedol, že žalobcovia v žalobe neobjasňujú samotné užívanie sporných parciel, resp. spoluvlastníckych podielov na sporných parcelách. Taktiež neuvádzajú, ani bližšie nešpecifikujú užívanie parcely KNE č. 15 vedenej na LV XXXX kat. územia I., ktorá je identifikovaná na parcelu C ako vodná plocha a taktiež neuvádzajú a ani bližšie nešpecifikujú okolnosti užívania parcely KNE 14/1 vedenej na LV XXXX a parcela KNE 31 vedenej na LV XXXX, ktoré ako vyplýva z ortofotosnímkov sú súčasťou miestnej komunikácie.
4. Žalobcovia podaním zo dňa 19.11.2019 s poukazom na výhrady zástupcov žalovaných zobrali návrh na začatie konania späť v časti určenia vlastníckeho práva vo vzťahu k parcelám KNE 14/1 a KNE 15 zapísaných na LV č. XXXX kat. územia I. a parcely KNE 31 zapísanej na LV č. XXXX kat. územia I.. K námietke zástupcov žalovaných, že žalobcovia neobjasňujú v žalobe užívanie sporných parciel, resp. spoluvlastníckych podielov uviedli, že otázka užívania ako i otázka splnenia podmienok pre vydržanie vrátane dobromyseľnosti držiteľa bola už vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 1C/55/2016, pričom žalobcovia žiadali pripojiť uvedený spis v podanej žalobe. Zároveň poukázali na to, že v konaní sp. zn. 1C/55/2016 súd rozhodol rozsudkom zo dňa 4.10.2018 tak, že návrhu vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade vyhovel a určil, že spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach patria do dedičstva po nebohom právnom predchodcovi E. O. a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2018. Zároveň poukázali na to, že v konaní sp. zn. 1C/55/2016 boli vypočutí viacerí svedkovia, ktorí užívanie spoluvlastníckych podielov právnym predchodcom žalobcov popísali a uviedli, ako sa užívali sporné parcely, resp. podiely na parcelách v kat. území I.. Vzhľadom na to, že predmetom tohto konania sú spoluvlastnícke podiely, ktoré žalobcovia iba opomenuli uviesť v predchádzajúcej žalobe vo vzťahu k týmto opomenutým podielom na nehnuteľnostiach platí to isté, čo o podieloch žalovaných súd rozhodol v predchádzajúcom konaní. V prípade potreby navrhovali vypočuť v konaní tých istých svedkov.
5. Zástupca žalovaných podaním doručeným súdu dňa 9.12.2019 uviedol, že súhlasí s vyjadrením žalobcov, že v konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 1C/55/2016 bola otázka užívania zodpovedaná a ustálená, avšak táto sa týkala parciel, ktoré boli predmetom tohto konania vedeného pod sp. zn. 1C/55/2016. Avšak samotné užívanie sporných parciel, resp. spoluvlastníckych podielov na sporných parcelách, ktoré sú predmetom tohto konania doposiaľ neboli preukázané.
6. Podaním zo dňa 28.4.2021 žalobcovia zobrali čiastočne návrh na začatie konania späť vo vzťahu k LV č. XXXX, nakoľko na aktuálnom LV je vyznačená plomba s označením Z 12/2021 a v záujme hospodárnosti konania, ako aj s cieľom nepredlžovať rozhodovanie súdu v tejto časti žalobu zobrali späť a žiadali, aby súd konanie v tejto časti určenia vlastníckeho práva zastavil.
7. Na pojednávaní právny zástupca žalobcov zotrval na podanej žalobe s poukazom na čiastočné späťvzatia, ako i na súdne konanie vedené pod sp. zn. 1C/55/2016. Žalobca v 1. rade uviedol, že žalované nehnuteľnosti užívali jeho otec až do roku 1992, kedy zomrel, pričom tieto nehnuteľnosti mu darovali bratia, ktorí odišli do Ameriky, čo vyplýva z predložených zmlúv. Žalované nehnuteľnosti užívali prevažne ako role, siali zemiaky, obiloviny a niekde boli lúky. V prípade viacerých podielových spoluvlastníkov jednej parcely - role, tieto mali gazdovia rozdelené medzi sebou, každý vedel, ktorá časť patrí komu. K užívaniu konkrétnej parcely 4035/2 vedenej na LV XXXX sa na pojednávaní nevedel konkrétne vyjadriť.
8. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že otázka titulu nadobudnutia bola preukázaná v konaní vedenom pod sp. zn. 1C/55/2016, avšak užívací stav v konaní žalovaných nehnuteľností - spoluvlastníckych podielov nebol preukázaný.
9. Svedkyňa T. O.ová (manželka žalobcu v 1. rade) na pojednávaní uviedla, že podanou žalobou sa jej manžel domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré darovali súrodenci I., I. a K. jej svokrovi, pretože títo v 30-tych rokoch odišli do Ameriky. Všetky tieto podiely obhospodaroval svokor a neskôr i žalobca v 1. rade so svedkyňou, pričom sú už tretia generácia, ktorá tieto podiely užíva.
Ďalej uviedla, že ak bolo na nehnuteľnosti viacero podielových spoluvlastníkov, títo sa stále medzi sebou dohodli o spôsobe užívania i rozlohe. Spory medzi podielovými spoluvlastníkmi neboli. Títo si vymedzili časť, ktorú užívali na základe prirodzených hraníc - potok, cesta, krík, brázda.
10. Svedok I. C. uviedol, že v minulosti gazdovali takmer všetci. Otec žalobcu v 1. rade patril medzi väčších gazdov, mal kone i kravy. Ľudia sa medzi sebou poznali, vedeli, ktorú časť má kto obhospodarovať a v prípade menších podielov si medzi sebou časti pozemkov povymieňali. Hranice medzi podielovými spoluvlastníkmi boli tvorené prirodzeným spôsobom, brázdou, kameňom. Spory medzi spoluvlastníkmi neboli.
11. Súd sa ďalej oboznámil s obsahom spisu Okresného súu Stará Ľubovňa sp. zn. 1C//55/2016, najmä s výpoveďami svedkov, pozemnoknižnými zápisnicami kat. územia I. - PKV č. 423, PKV č. 492, PKV č. 2789, PKV č. 2790, PKV č. 2791, PKV č. 2792, stanoviskom obce I. zo dňa 22.6.2020, časťou dokumentu „zrovnávacie zostavenie parciel ROEP týkajúceho sa PKV 2789, kópiou z mapy mpč., ortofotosnímkami, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu.
Súd na základe vykonaného dokazovania za podstatné preukázané skutkové tvrdenia považuje: 12. Z predložených listov vlastníctva LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX kat. územia I. má súd preukázané, že žalovaní v 1. až 3. rade sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci. Taktiež má súd za preukázané (z pripojeného spisu sp. zn. 1C/55/2016), že žalovaní v 1. až 3. rade sú súrodencami a ich ďalším súrodencom bol i nebohý poručiteľ E. O., nar. XX.X.XXXX a zomrelý dňa X.X.XXXX. Z výpisu štátnej matriky predloženej žalobcami vyplýva, že rodičia I. O. D. a S. O., rod. O. mali syna K., ktorý sa narodil X.X.XXXX. Z vyžiadaných PKV vyplýva, že K. O. alebo K. O. bol stále zapísaný ako spoluvlastník so žalovanými, poručiteľom a S. X., pričom jeho meno sa odlišovalo podľa tohto, či išlo o dedenie po matke (K.) alebo po otcovi (K.) poručiteľa a žalovaných. K. po domácky volali aj K.. Z predložených dedičských spisov bolo zistené, že dedičské konania pod sp. zn. D 497/66 a D 285/77 sa týkali rôznych ľudí s menom I. O., ale z dátumov narodenia a rodičov zosnulých je zrejmé, že nejde o žalovaného v 3. rade. Z dedičských spisov sp. zn. D 379/1992 a 1D/89/2015 súd zistil, že dedičmi po neb. poručiteľovi sú žalobcovia ako deti poručiteľa a jeho vnuci. Zároveň zo spisu 1D 89/2015 súd zistil, že po matke poručiteľa, žalovaných a S. X. bolo prejednané dedičstvo, ktoré bolo v PKV evidované pod Čd 1498/29, pričom prítomní v dedičskom konaní boli iba poručiteľ a S. X.. Všetci žalovaní boli uvedení ako vzdialení, a to žalovaní v 1. a 3. rade v USA a žalovaný v 2. rade označený ako K. O. v Kanade. Všetci súrodenci dedili nehnuteľnosti po matke rovným dielom. Z vyžiadaných PKV vyplýva, že poručiteľ, žalovaní a S. X. dedili časť spoluvlastníckych podielov k sporným nehnuteľnostiam aj po otcovi I.ovi O., na základe zápisu vedeného v PKV pod Čd 51/1922. Aj v tomto prípade dedili všetci súrodenci rovným dielom. K. XX.X.XXXX bola podpísaná darovacia zmluva medzi K. O. Y., nar. X.X.XXXX v I., bytom v Q., M. XXXXX, XXX I. S., A. ako darcom a E.om O.om Y.m, bytom v I. č. XXX, okres D. P., ako obdarovaným, ktorý bol bratom darcu, na základe ktorej darca večite a neodvolateľne daruje svojmu bratovi svoj podiel zdedený po neb. rodičoch I. O. Y. a S. O. nachádzajúce sa v k.ú. I.. V zmluve neboli vypísané PKV. Darca zároveň povolil vklad vlastníckeho práva k darovanej nehnuteľnosti na obdarovaného. Zmluva obsahovala aj vyhlásenie, že obdarovaný vstúpi do držby darovaných nehnuteľností po povolení Okresného národného výboru v Starej Ľubovni. Na zmluve sú podpisy darcu, obdarovaného aj jedného svedka. K. XX.X.XXXX bolo u zmierovacieho sudcu A. J. J. spísané prísažné vyhlásenie osoby I. O. (I. O.), ktorý po zložení zákonom predpísanej prísahy prehlásil, že má spoluvlastnícky podiel na pozemku v obci I. v Československu a prísažne prehlásil, že sa vzdáva svojho vlastníckeho podielu v prospech svojho brata E.a O.a úplne a nenávratne. I. O. na vyhlásení urobil na znak súhlasu krížik. K. 13.8.1956 bolo u povereného úradníka pre prijímanie prísažných vyhlásení G. L. P. spísané prísažné vyhlásenie osoby I. O. (I. O.), ktorý po zložení zákonom predpísanej prísahy prehlásil, že má spoluvlastnícky podiel na pozemku v obci I. v Československu a prísažne prehlásil, že sa vzdáva svojho vlastníckeho podielu v prospech jeho brata E.a O.a úplne a nenávratne. I. O. na vyhlásení urobil na znak súhlasu krížik. Tieto listiny neboli zapísané do PKV. Poručiteľ však podiely po žalovaných užíval minimálne od doručenia týchto zmlúv, pričom po jeho smrti tieto obhospodarovali žalobca v 1. rade a pôvodný žalobca v 2. rade.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia: 13. Podľa § 137 písm. c) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
14. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
15. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
16. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
17. Podľa § 132 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
18. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
19. Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
20. Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
21. Podľa § 116 ods. 1 Zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 1951 (ďalej len „Občiansky zákonník účinný od 01. 01. 1951) vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.
22. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1951, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
23. Podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1951 v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
24. Podľa § 146 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1951 oprávnený držiteľ veci má, pokiaľ zákon neustanovuje ináč, rovnaké práva ako vlastník, aj keď nie je jej vlastníkom. To platí obdobne o oprávnenom držiteľovi práva.
25. Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1951 lehota, ktorá začala bežať pred 1. januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1. januára 1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
26. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1951 to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.
27. Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam lehoty na vydržanie sa neprerušili vznikom užívacieho práva socialistickej organizácie k nehnuteľnosti.
28. Podľa § 34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách (ďalej len „Zákon č. 330/1991 Zb.) pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy, ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
29. Podľa § 34 ods. 3 Zákona č. 330/1991 Zb. pozemkový fond spravuje poľnohospodárske nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom a podiely spoločnej nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu ustanovené osobitným predpisom. Pozemkový fond nakladá s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy okrem pozemkov, ktoré sú lesnými pozemkami, ako aj s podielmi spoločnej nehnuteľnosti, ktorých vlastník nie je známy. Podrobnosti o podmienkach prenajímania, predaja, zámeny a nadobúdania nehnuteľností pozemkovým fondom upraví nariadenie vlády Slovenskej republiky.
30. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege), pri splnení zákonom požadovaných predpokladov. Prvým predpokladom je, že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Druhým je, že držba musí byť oprávnená. Oprávnená držba je faktické ovládanie veci s vôľou nakladať s vecou ako so svojou, pričom držiteľ musí byť dobromyseľný v tom, že vec držiteľovi patrí. Okolnosť, z ktorej možno usudzovať dobromyseľnosť, musí v spore preukázať držiteľ veci, je to okolnosť svedčiaca o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci. Vlastník musí preukázať platný právny dôvod nadobudnutia vlastníctva. Tretím a posledným predpokladom vydržania je nepretržité uplynutie zákonom stanovenej doby.
31. Keďže právnym následkom vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva priamo zo zákona (ex lege), treba pri uplatňovaní inštitútu vydržania rozlišovať jednotlivé obdobia platnosti právnej úpravy, a to obdobie platnosti obyčajového práva na území Slovenska do 31. 12. 1950, ďalej obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. od 01. 01. 1951 do 31. 03. 1964 a obdobie platnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. od 01. 04. 1964.
32. Podľa uhorského obyčajového práva platného na Slovensku do roku 1950 vydržaním vlastníctvo k nehnuteľnosti nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe. Vydržanie bolo prípustné voči každému, ak boli splnené podmienky vydržania, t. j. ak došlo k udalosti, ktorá dôvodne mohla v užívateľovi vyvolať presvedčenie, že sa stal vlastníkom a tieto nehnuteľnosti mal v príslušnú, zákonom ustanovenú dobu 32 rokov v držbe.
33. Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. (§ 115 - 116), tzv. Stredný OZ, upravoval vydržanie takým spôsobom, že vlastnícke právo k nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu desať rokov. Za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu.
34. Podľa obyčajového práva i podľa § 116 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1951 platila zásada, že kto nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu. Podľa intertemporálneho ustanovenia § 562 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1951 ustanoveniami tohto zákona sa spravovali aj právne vzťahy vzniknuté za platnosti obyčajového práva. Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 01. 01. 1951, sa v zmysle § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1951 skončila najneskoršie uplynutím 10-ročnej lehoty počítanej od 01. 01. 1951, ak neuplynula skôr.
Súd dospel k právnemu záveru: 35. Vo vzťahu k žalovaným v 1. - 3. rade odvodzovali žalobcovia vlastnícke právo poručiteľa od predložených písomných zmlúv, ktoré považujú za darovacie zmluvy. Zo žalobcami predložených listín vyplýva, že ide dvakrát o prísažné vyhlásenie a jedenkrát o darovaciu zmluvu. Zo všetkých týchto listín však vyplýva úmysel žalovaných v 1. - 3. rade ako darcov darovať poručiteľovi určité spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach, ktoré vlastnili v I.. Pokiaľ ide o titul nadobudnutia, vzhľadom na dátum podpisu týchto listín je zrejmé, že prísažné vyhlásenia boli podpísané v čase platnosti stredného Občianskeho zákonníka a darovacia zmluva bola podpísania za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Takisto je zrejmé, že tieto neobsahovali všetky náležitosti zmluvy, minimálne pokiaľ ide o špecifikáciu nehnuteľností, podobne sa v prísažných vyhláseniach použil pojem „spoluvlastnícky podiel“ v jednotnom čísle. Na druhej strane je potrebné uviesť, že žalovaní v 1. - 3. rade boli jednoduchí ľudia, pričom žalovaný v 3. rade sa nevedel ani podpísať, teda je možné predpokladať, že nevedel ani čítať. Písomné vyhotovenie listín pritom bolo urobené v A., teda v inej krajine, s inou právnou kultúrou a so značným časovým odstupom po tom, ako spoluvlastnícke podiely žalovaní v 1. - 3. rade nadobudli dedením (cca 30 rokov u žalovaného v 1. a 2. rade a cca 50 rokov u žalovaného v 1. rade). Aj keď v prísažných vyhláseniach je uvedený spoluvlastnícky podiel v jednotnom čísle, čo mohlo zodpovedať jednak dobe ich vzniku, ako aj vyjadrovacím prostriedkom v A., z okolností zistených v tomto konaní je
zrejmé, že úmyslom žalovaných v 1. - 3. rade bolo darovať poručiteľovi všetky spoluvlastnícke podiely, ktoré vlastnili. Uvedené súd vyvodil predovšetkým z toho, že voči užívaniu ich podielov poručiteľom nemal súd preukázané žiadne námietky. Išlo pritom o darovanie medzi súrodencami, z ktorých poručiteľ v tom čase ako jediný žijúci žil vo vtedajšom Československu (sestra S. X. podľa spisovej značky dedičského konania uvedenej v PKV zomrela zrejme v roku 1939). Súdu je z jeho činnosti známe, že rodinní príbuzní, ktorí odišli do zahraničia (ako začiatkom 20. storočia najmä do A. alebo Kanady) a nemienili sa vrátiť, bežne darovali alebo inak previedli svoje vlastníctvo k všetkým nehnuteľnostiam na niekoho z rodiny aj podobnými vyhláseniami. V darovacej zmluve medzi žalovaným v 1. rade a poručiteľom sa objavuje pojem „spoluvlastnícky podiel“, resp. „nehnuteľnosť“ tak v jednotnom, ako aj v množnom čísle. Aj táto skutočnosť nasvedčuje, že v čase vzniku týchto listín a aj vzhľadom na inú právnu kultúru sa mohla gramatická stránka špecifikácie predmetu darovania vyjadriť odlišne, resp. nie v takom precíznom ponímaní, ako je tomu dnes. Ani zo strany žalovaného v 1. rade pritom nemal súd preukázané žiadne námietky voči užívaniu jeho spoluvlastníckych podielov poručiteľom. Aj keď teda tieto listiny neobsahovali všetky náležitosti darovacej zmluvy, resp. boli pokiaľ ide o špecifikáciu nehnuteľností neurčité v zmysle súčasného ponímania náležitostí zmluvy, z vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že išlo o písomné prejavy, ktoré napriek ich nedostatkom boli spôsobilé vzbudiť u poručiteľa dobrú vieru, že mu podiely po týchto súrodencoch patria. V zmysle ustálenej judikatúry sa pritom oprávnená držba nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 260/2008 zo dňa 10. decembra 2008), teda ak je tu napríklad zmluva, ktorá mohla vzbudiť dobrú vieru v nadobúdateľovi, že mu vec patrí, aj keď je takáto zmluva napr. neplatná alebo má iné vady. Žalobcovia sa pritom požadovaného určenia domáhali z dôvodu vydržania, nie na základe predložených zmlúv, ktoré boli iba podkladom pre dobromyseľné užívanie podielov žalovaných v 1. - 3. rade.
36. Vzhľadom na dátum vzniku predložených listín, od kedy mohol byť poručiteľ dobromyseľný držiteľ sporných spoluvlastníckych podielov po žalovaných v 2. a 3. rade, nemohla poručiteľovi uplynúť vydržacia doba za účinnosti tzv. stredného Občianskeho zákonníka (od roku 1956 do 1.4.1964, kedy nadobudol účinnosť Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., nemohla uplynúť lehota 10 rokov; žalovaný v 2. rade podpísal darovaciu zmluvu až za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb). Súd preto skúmal, či boli splnené podmienky na vydržanie vo vzťahu ku žalovaným za účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. Od dňa účinnosti tohto Občianskeho zákonníka tento neupravoval vydržanie. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním bola opätovne zavedená do nášho právneho poriadku až novelou vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb, účinnou od 1. apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov) a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou od 1. januára 1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom 1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov a zároveň bol držiteľom oprávneným (t.j. bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k pozemku vydržaním.
37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že poručiteľ najneskôr k 1.1.1992 splnil všetky podmienky na vydržanie spoluvlastníckych podielov po žalovaných v 1. - 3. rade, keďže najneskôr od spísania prísažných vyhlásení, resp. darovacej zmluvy bol dobromyseľný v tom, že mu sporné spoluvlastnícke podiely po darcoch patria, držal ich po dobu viac ako 10 rokov, pričom k 1.1.1992 sa pozemky stali opätovne spôsobilým predmetom vydržania. K námietke zástupcu žalovaných k preukázaniu užívania nehnuteľností, na ktorej sú evidovaní viacerí podieloví spoluvlastníci, a tieto majú veľmi malé výmery, a to konkrétne k vzťahu parcele KNE 4035/2 o výmere 26 m2, súd uvádza, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcov, nakoľko v minulosti táto parcela bola vedená v PKV 2789 ako mpč. 1020 a mala výmeru 360 m2. Až následne táto parcela v rámci ROEP v kat. území I. bola rozčlenená na parcelu KNE 4035/2 a KNE 4035/1. Súd preto žalobe vo vzťahu k spoluvlastníckym podielom žalovaných v 1. - 3. rade vyhovel a určil, že poručiteľ bol ich spoluvlastníkom ku jeho smrti, teda že patria do dedičstva po poručiteľovi, a to tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcami v časti určenia, že do dedičstva na neb. poručiteľovi
E. O. patria spoluvlastnícke podiely po žalovaných v 1. až 3., a to na LV č. XXXX, XXXX a XXXX kat. územia I., súd konanie zastavil.
O trovách konania súd rozhodol: 38. Podľa § 251 ods. 1 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
39. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
40. V konaní boli v plnom rozsahu úspešní žalobcovia, títo si však náhradu trov konania neuplatnili, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.