Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32C-59-2020.pdf
PDF · 130.58 KB
No categories available
32C/59/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Johanou Bertovou v právnej veci žalobcu J. A., G.. XX.X.XXXX, K. P. X, XXXX K., Š., zastúpená V. A., G.. XX.X.XXXX K. C. A. XXB, XXX XX O. proti žalovanému T. A., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. X/A, XXX XX O. zastúpený P.. P. A., G. XX.XX.XXXX, K. G. X, XXX XX O.v, o zaplatenie 768,14 Eur s príslušenstvom takto:
rozhodol:
I. Konanie v časti o 64,09 Eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 704,05 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 768,14 Eur od 01.07.2020 do 01.06.2021 a zo sumy 704,05 Eur od 02.06.2021 do zaplatenia.
III. Vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a .
IV. Žalobca m á p r á v o na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 14.08.2020 domáhal rozhodnutia, ktorým súd zaviaže žalovaného na úhradu sumy 768,14 Eur s 6% úrokom od 01.07.2020 a úhradu všetkých trov súdneho konania vrátane právneho zástupcu, všetko do troch dní od právoplatnosti platobného rozkazu. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe dohody o bezplatnom užívaní bytu na ulici U. M. Č. XX A. Z. O. uzatvorenej (ústne) medzi žalobcom a žalovaným v auguste 2013 sa za zaviazal žalovaný uhrádzať mesačné účtovné náklady spojené s bývaním, a to: teplo na vykurovanie, na ohrev tuv, vodné, stočné, dažďová voda, osvetlenie spoločných priestorov, užívanie výťahov, upratovanie spoločných priestorov, príspevok do fondu opráv a správny poplatok bytovému spoločenstvu. Žalovaný užíval predmetný byt v čase od 08/2013 do 30.03.2020, pritom uhrádzal tieto náklady nepravidelne, v dôsledku čoho vznikol dlh v súvislosti s ročnými vyúčtovaniami v rokoch: 2017 vo výške 561,88 Eur, 2018 vo výške 192,53 Eur a 2019 vo výške 13,73 Eur. Celkový dlh spolu činí 768,14 Eur. Tieto vyúčtovania mu boli riadne doručované predsedom bytového spoločenstva SVB „ G. P. “. O. T.. V. E. O.. O týchto nedoplatkoch sa žalobca dozvedel, až keď predmetný byt predával, pretože žalovaný mu to zatajil. Tento celkový dlh vo výške 768,14 Eur bol nútený vyplatiť bytovému spoločenstvu pri predaji dňa 30.03.2020. Žalovaného vyzval k úhrade a požiadal ho zaplatiť v plnej výške naraz. Žalovaný prejavil ochotu uhradiť dlh, avšak jednostranne ho bol ochotný splácať v splátkach, ktoré si určil jednostranne vo výške 100 Eur, určila termín prvej splátky, ktorý už pominul. Splátky však nezačal splácať. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu ako dôkazy výzvu na zaplatenie dlžnej sumy za užívanie bytu adresovanou žalovanému zo dňa 18.05.2020 na čísle listu 4 spolu s doručenkou, emailovú komunikáciu medzi T.. V. a žalobcom zo dňa 30.03.2020 na čísle listu 5, vyúčtovanie služieb spojených s bývaním SVB G. P. za rok 2014 zo dňa 01.06.2015 na čísle listu 6, za rok 2015 na čísle listu 7, za rok 2016 na čísle listu 8, za rok
2017 na čísle listu 9, za rok 2018 na čísle listu 10, za rok 2019 na čísle listu 11, výpis z pohybov na účte zo dňa 23.07.2020 na čísle listu 12, potvrdenie o trvalom pobyte žalovaného zo dňa 22.05.2020 na čísle listu 13, emailová komunikácia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 30. júna 2020 na čísle listu 14-15.
2. Podaním doručeným súdu 31.08.2020 žalobca zmenil uplatnený nárok v tom zmysle, že požaduje výšku úrokov z omeškania vo výške 5%.
3. Okresný súd Prešov v konaní vydal platobný rozkaz zo dňa 21.09.2020, ktorým žalobe vyhovel.
4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 09.12.2020 odpor, ktorý odôvodnil nasledovne: nájomná zmluva nebola uzatvorená platne. Poukázal na ustanovenie § 686 Občianskeho zákonníka. Keďže ako žalobca uviedol, že žiadna písomná nájomná zmluva neexistuje, neexistuje ani žiadna zápisnica o obsahu tejto nájomnej zmluvy. Keďže so žalobcom nepodpísali žiadnu písomnú zmluvu, ani o jej obsahu nespísali žiadnu zápisnicu, v zmysle príslušných právnych predpisov žiadna nájomná zmluva neexistuje, nakoľko žiadna nájomná zmluva nebola platne uzatvorená, preto z nej nemohli vzniknúť žiadne práva ani povinnosti. Žalovaný nesúhlasí s popisom skutkového stavu tak ako ho uviedol žalobca. To, že byt bezodplatne užíval nespochybňuje, spochybňuje však tvrdenia žalobcu, ako k takej ústnej dohode o užívaní bytu došlo. Daný byt mohol užívať iba vďaka tomu, že ho na svoje náklady celý zrekonštruoval, nakoľko byt v čase, keď mu bol daný do užívania bol neobývateľný. Investoval do približne 13.500 Eur, čo predstavuje sumu za náklady spojené s rekonštrukciou bytu. Ústna dohoda bola, že tento byt zrekonštruuje, čím sa byt stal obývateľným a zvýši sa jeho hodnota, a tým pádom sa tieto vynaložené prostriedky na rekonštrukciu bude môcť užívať bezodplatne. Iba zo svojej dobrej vôle prejavil ochotu podieľať sa na nákladoch spojených s užívaním bytu, o takomto spolupodieľaní neexistuje žiadna ústna ani iná dohoda. Byt užíval, chránil pred znehodnotením, zrekonštruoval ho, čím zvyšovali jeho hodnotu. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 686 Občianskeho zákonníka. Prenajímateľ dal svoj súhlas so zmenou (rekonštrukciou bytu), nezaviazal sa na úhradu nákladov, preto požaduje protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Toto zákonné ustanovenie doteraz nevyužil, ale keďže žalobca v rozpore s dobrými mravmi podal proti nemu tento návrh na vydanie platobného rozkazu, bude si proti nemu uplatňovať aj on svoj nárok, a to na úhradu nákladov spojených s rekonštrukciou, a to v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Presné vyčíslenie protihodnoty bude zaslané žalobcovi, nakoľko ďaleko prevyšuje žalovanú sumu v tomto konaní, pričom po jeho doručení môže dôjsť k následnému započítaniu pohľadávok, čím sa toto konanie môže stať bezpredmetným, ak sa ním nestane z iných namietaných dôvodov. Žalovaný namietal formálne nedostatky podaného návrhu a to na a to odlišnosť podpisov žalobcu, uplatnenie dlhu s úrokom 6%, pričom súd videl preto platobný rozkaz s úrokom 5% ročne neurčitosť návrhu pre nedostatok označenia bytu. Preto navrhol, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený a návrh žalobcu zamietnutý. Uplatnil si právo na náhradu trov konania.
5. Podaním doručeným súdu 13.05.2021 žalobca zotrval na žalobe v takom znení ako bola podaná na súd, v skutočnosti, že žiadna nájomná zmluva medzi žalobcom a žalovaným nebola podpísaná, nerozporuje. Jednalo sa o obojstrannú ústnu dohodu o používaní bytových priestorov žalovaným. V dohode bolo stanovené, že žalobca nebude od žalovaného žiadať mesačné nájomné poplatky. Žalovaný sa zaviazal hradiť mesačné poplatky do bytového spoločenstva, ktoré zároveň zahrňovali osobnú spotrebu tepla, vody a stočného, podiel na elektrine spoločných priestorov a používanie výťahu, ktoré súviseli s obývaním bytového priestoru sporu. S tvrdením žalovaného, že bez platnej nájomnej zmluvy neexistujú žiadne práva a povinnosti nesúhlasí. Žalovaný túto ústnu dohodu jednoznačne akceptoval, potvrdil svojimi pravidelnými aj nepravidelnými platbami do bytového spoločenstva od roku 2013. Žalobca nesúhlasí s vyjadrením žalovaného, že daný byt mohol užívať iba vďaka tomu, že ho na jeho náklady celý zrekonštruoval, nakoľko byt bol v tom čase neobývateľný. Byt bol to júla 2013 obývaný starou mamou, nachádzal sa v pôvodnom, slušnom, udržiavanom stave s parketovou podlahou v izbách a mal vymenené všetky okná. Iste, že zariaďovacie predmety v kuchyni a kúpeľni už vykazovali znaky opotrebenia, ale boli udržiavané čisté. V tom čase žalobcu otec žalovaného kontaktoval so zámerom, že uskutoční rôzne bytové úpravy. S tým žalobca súhlasil. Ako odškodnenie za finančné náklady spojené s prevedením stavebných úprav žalobca ponúkol žalovanému garantované trojročné bývanie v jeho byte, naďalej bez platenia mesačného nájomného (ústa dohoda). Poplatky do bytového spoločenstva obsahujúce spotrebu tepla, vody, stočného naďalej prebral manželský pár žalovaný s manželkou. Žalovaný tieto rôzne bytové úpravy popisuje v odpore proti platobnému rozkazu, ako uskutočnenú rekonštrukciu bytu. Žalobca s týmto nesúhlasí, veď na také úpravy je potrebné stavebné povolenie. Bytové úpravy mali charakter udržiavacích prác. Žalobca poukázal na § 139 ods. 16 písm. b zákona
číslo 53/1976 Z.z.. V prípade žalovaného sa jednalo o výmenu kuchynskej linky a sporáka, výmenu sanitačných zariadení a na jeho prianie výmenu podláh. Tieto úpravy rokmi užívania, to je od roku 2014 do marca 2020 sa prirodzene anulovali, navyše došlo aj k znehodnoteniu po zaplavení hornou susedou. Finančné odškodnenie na opravu dostal žalovaný. Pri predaji bytu prejavil nový majiteľ, pán J., záujem o odkúpenie kuchynskej linky so spotrebičmi a časti nábytku. Žalovaný dostal 2.000 Eur za predaj zariadenia. Žalovaný vo svojom odpore proti platobnému rozkazu tvrdí, že prenajímateľ dal svoj súhlas na rekonštrukciu bytu, preto požaduje protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci. Tu nejde o vzťah medzi nájomcom a prenajímateľom v zmysle § 686 Občianskeho zákonníka. Jednalo sa o ústnu dohodu o užívaní bytu, a to nezištne s podmienkou, že žalovaný bude uhrádzať všetky platby bytovému spoločenstvu. Zvýšenie hodnoty veci súviselo s bytovou situáciou v meste Prešov v čase predaja. Žalovaný tvrdí, že zo svojej dobrej vôle prejavil ochotu podieľať sa na nákladoch spojených s bývaním a o takomto spolupodieľaní neexistuje žiadna ústna dohoda. V tomto bode si žalovaný protirečí, nebol to prejav jeho ochoty, ale prísľub ešte v čase, keď prosil o možnosť užívať predmetný byt. Áno, platil za užívanie svojich pôžitkov od roku 2013. Dôkazom sú vyúčtovania, ktoré sú pripojené k žalobe. Podľa nich od roku 2013 do roku 2016 platil nepravidelne, ale v konečnom dôsledku k 31.12.2016 už nebol žiaden dlh. Neskôr sa znova dlh navyšoval od roku 2017 do roku 2019 do výšky 768,14 Eur. Žalobca poukázal na to, že žalovaný reagoval na jeho emaily, takže uznal nárok s tým, že ho bude uhrádzať v 100 Eur splátkach k 20.dňu od 20.07.2020. K tomu vôbec nedošlo. Vo vzťahu k namietaným formálnym nedostatkom žaloby žalobca uviedol, že rozdielnosti tvaru podpisov žalobcu súvisia s úrazom ramena v novembri 2019 a operačným zákrokom v septembri 2020, v čase podpisovania pred a po lekárskom zákroku mohlo dôjsť k odlišnostiam pri podpisovaní. Úrok z omeškania bol opravený na 5% z dlžnej sumy ešte pred vydaním platobného rozkazu. Žalobca upresnil, že predmetom žaloby je dlh, ktorý vznikol neplatením úhrad bytovému spoločenstvu spojených s jeho užívaním za vyúčtované roky 2017-2019. Ide o byt nachádzajúci sa na 1. podlaží, byt číslo X G. F. U. M. XX, Z. O., zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX.
6. Dňa 01.06.2021 súd vykonal vo veci pojednávanie, ktorého sa strany zúčastnili. Na tomto pojednávaní žalobca predniesol žalobu v súlade s doterajšími písomnými podaniami. Doplnil, že pokiaľ žalovaný žiada 13.000 Eur, ide o premlčaný nárok podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nikdy neoboznámil žalobcu o investíciách v byte. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v súlade s doteraz doručenými písomnými prejavmi a doplnil, že žiada o zaplatenie sumy 5.500 Eur, čo odôvodnil tým, že trhová hodnota tohto bytu v 4. kvartáli roku 2014 bola 40.000 Eur a predaný bol v 1. kvartáli roku 2020 za sumu 75.000 Eur. Nárast trhovej hodnoty bytov podľa štatistického úradu je 60%, teda pôvodná hodnota bola 64.000 Eur a žalovaný požaduje 60% zo zvýšenej hodnoty bytu. Žalovaný dostal výpoveď z bytu vo februári 2020, kedy žalobca oznámil, že je nútený byt predať. Poskytol mu trojmesačnú výpoveď, do jedenástich dní však musel byt vypratať na základe telefonátu brata žalobcu. Počas roku 2013 až 2020 sídlila v byte spoločnosť brata a otca žalobcu a táto sa nepodieľala na úhrade nákladov. Žalobca na pojednávaní uviedol, že ak ide o sídlo spoločnosti, tá tam nesídlila, chodila tam iba pošta, lebo byt bol obývaný, teda o žiadnej spoločnosti nemôže byť ani reči. Čo sa týka výpovede v roku 2019 zástupkyňa žalobcu osobne upozornila žalovaného, že byt bude musieť byť predaný.
7. Dňa 10.06.2021 žalovaný doručil súdu vyjadrenie, v zmysle ktorého namieta voči čestným vyhláseniam o pravdivosti údajov z dôvodu, že všetky sú pomenované spôsobom, akým sa bežne čestné vyhlásenia neoznačujú. Z toho je zrejmé, že formu a zrejme obsah pripravovala jedna osoba. Na všetkých troch čestných vyhláseniach sú dátumy napísané rovnakým rukopisom jednej osoby. Dve z troch čestných vyhlásení sú totožné po obsahovej stránke, čo samo o sebe vylučuje prípustnosť ako dôkaz pred súdom, kde tieto dve čestné prehlásenia zároveň popisujú určité závady v byte, pritom toto tvrdenie je v rozpore so samotnou zmluvou, ktorú tieto osoby podpísali a ktoré súdu žalovaný predkladá ako dôkaz. Čo sa týka tretieho čestného prehlásenia pani N. A., jedná sa o bývalú manželku žalovaného, s ktorou žalovaný po rozvode, žiaľ, neudržiava dobré medziľudské vzťahy. V tomto sú uvedené nepravdivé skutočnosti, a to najmä tvrdenie o tom, že žalobca sa zaviazal, že počas troch rokov užívania bytu byt nepredá, neprenajme ho iným osobám a nebude od žalovaného požadovať nájom, čo je v rozpore s inými tvrdeniami žalobcu v konaní, kde sa zaviazal byt poskytnúť bezplatne. Sám žalobca potvrdil, že neexistovala nájomná zmluva. Žalovaný spochybňuje tvrdenia žalobcu o tom, že mali ústnu dohodu o úhrade náhrad za správu bytu žalovaným. Je pravda, že žalovaný alebo jeho otec splatil tieto úhrady, avšak len z dôvodu, že v danej dobe od roku 2003 žalobca nebol sám schopný kvôli vlastnej finančnej situácii platiť tieto platby a bol rád, že ich uhrádza žalovaný alebo jeho otec. Z vyjadrenia žalobcu je zrejmé, že úhrady platil nielen žalovaný, ale jeho otec, pričom ten nepripúšťa, že
by existovala dohoda so žalobcom o tom, že by mal úhrady platiť len žalovaný. Jednalo sa len o prejav dobrej vôle zo strany žalovaného a jeho otca z dôvodu vtedajšej finančnej situácie žalobcu. Žalobca sám v danej dobe nemal inú možnosť ako byt udržať vo svojom vlastníctve, a to z dôvodu, že byt bol pred príchodom žalovaného v havarijnom stave, nemožnom na trvalé bývanie. Z toho dôvodu by žalobca nemohol byt prenajať žiadnej tretej osobe, byt by mohol iba predať, čo v danej dobe žalobca urobiť nechcel. Koncom februára 2020 sa dohodol žalobca a žalovaný, že žalovaný má tri mesiace na to, aby si našiel nový byt. Následne však bez vedomia žalovaného sa dozvedel od brata žalobcu, že byt je predaný a do marca 2020, teda za 11 dní, sa musí z bytu vysťahovať. Žalovaný poukázal na nedobromyseľnú činnosť žalobcu, nakoľko v dobe, keď nemal peniaze ani na údržbu bytu a platby správy bytu si vďaka pomoci žalovaného a jeho otca byt nechal, hoci mu hrozil aj prípadný nútený predaj z dôvodu relatívne vysokých úhrad za správu bytu aj napriek tomu, že bol v stave nepoužívateľný na trvalé bývanie, následne sa byt opravou financovanou žalovaným a jeho otcom zhodnotil, a to nielen všeobecným rastom cien nehnuteľností, ale aj samotnou rekonštrukciou. Následne žalobca byt predal a odvolával sa na neexistujúcu dohodu s prvkami nájomnej zmluvy. Pritom samotný skutkový popis udalostí aj so samotným vysťahovaním žalovaného za 11 dní z bytu potvrdzuje, že neexistovala ani ústna dohoda o nájme, ani o platbe úhrad, ani o výpovednej dobe. Predloženú emailovú komunikáciu považuje za vytrhnutú z kontextu. Žalobca v nej tvrdí, že žalovaný uznal dlh, to však nie je pravda. Žalobca na žalovaného tlačil s tým, že keď by vec riešila súdne, tak by mohol mať exekúciu a hrozila by mu strata zamestnania. Iba z obavy súdneho konania súhlasil s tým, že sumu uhradí. Trvá na tom, že úhrady na správe je povinný realizovať vlastník nehnuteľnosti. Súdu predkladá dôkazy o tom, že do bytu investoval finančné prostriedky, čím došlo k zvýšeniu hodnoty bytu, a teda žalobca sa bezdôvodne obohatil na jeho úkor. Žalovaný súdu predložil špecifikáciu dodávok, demontážnych a montážnych prác rekonštrukcie bytu číslo X, U. M. XX, marec - apríl 2014 na čísle listu 78, kalkuláciu nákladov za dodávku predmetov / zariadení a materiálu, rekonštrukcia bytu číslo X, U. M. XX, marec - apríl 2014 na čísle listu 79-80, zmluva medzi T. J. a žalovaným z 29.03.2020 na čísle listu 81.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a žalovaným, ktoré tvoria obsah spisu a to: výzva na zaplatenie dlžnej sumy za užívanie bytu adresovaná žalobcovi zo dňa 18.05.2020 na čísle listu 4, emailová komunikácia medzi T.. E. V. a zástupkyňou žalobcu z marca 2020 na čísle listu 5, vyúčtovanie Spoločenstva vlastníkov bytov G. P. za rok 2014-2019 na čísle listu 6-11, pohyby na bežnom účte za obdobie 01.01.2020 - 23.07.2020 Tatrabanka, a.s. na čísle listu 12, potvrdenie o trvalom pobyte mesta O. žalovaného zo dňa 22.05.2020 na číslo listu 13, emailová komunikácia žalobcu a žalovaného zo dňa 30. 06.2020 na číslo listu 14 až 15, špecifikácia dodávok, demontážnych a montážnych prác rekonštrukcie bytu číslo X, U. M. XX marec-apríl 2014 z 02.06.2021 na čísle listu 78, kalkulácia nákladov za dodávku predmetov / zariadení a materiálu rekonštrukcie bytu číslo X, U. M. XX, marec-apríl 2014 na čísle listu 79-80, zmluva medzi T. J. a žalovaným z 29.03.2020 na čísle listu 81, vyúčtovanie za obdobie 01-03/2020 Spoločenstva vlastníkov bytov G. P. zo dňa 05.05.2021 na čísle listu 84-85, súčasťou spisu je aj čestné prehlásenie o pravdivosti údajov T.. M. A. z 23.01.2021, čestné prehlásenie o pravdivosti údajov N. A. z 12.05.2021, čestné prehlásenie T. J. z 23.01.2021, výpis z obchodného registra spoločnosti iMASAB s.r.o. z 20.05.2021, uplatnenie nároku P.. P. A. 01.06.2021, obsah internetovej stránky www.nbs.sk <http://www.nbs.sk> z 31.05.2021.
9. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán s poukazom na § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, nebolo v konaní sporné, že:
10. Žalovaný obýval od augusta 2013 do 30.03.2020 byt na ulici U. M. Č. XX Z. O., ktorý bol vo vlastníctve žalobcu, a to na základe ústnej dohody o užívaní tohto bytu bez toho, aby za užívanie bytu bolo zo strany žalovaného dohodnuté nájomné, ktoré nebolo zo strany žalovaného platené a ani zo strany žalobcu požadované. Medzi stranami sporu bolo sporné, kto mal platiť za úhrady spojené s užívaním tohto bytu za predmetné obdobie. Následne bol byt odpredaný tretej osobe.
11. Ako to vyplýva z vyúčtovaní služieb Spoločenstvom vlastníkov bytov G. P. za obdobie rokov 2014 a 2019 na čísle listu 6-11 ku koncu roka 2019, vznikol na úhradách spojených s užívaním predmetného bytu nedoplatok vo výške 768,14 Eur. Vyúčtovanie za rok 2019 bolo vyhotovené 15.05.2020 a splatnosť tohto nedoplatku nastala do 25 dní od obdržania vyúčtovania.
12. Ako to vyplýva z pohybov na bežnom účte Tatrabanka, a. s. zo dňa 23.07.2020 žalobca uhradil na účet, ktorý číselne korešponduje s číslom účtu uvedeného na vyúčtovaní za rok 2019 Spoločenstva vlastníkov bytov na rázcestí dňa 20.03. 2020 sumu 754,41 Eur a dňa 04.06.2020 sumu 13,73 Eur, teda spolu 768,14 Eur.
13. Z potvrdenia o trvalom pobyte zo dňa 22.05.2020 vyhotovenom mestom O. na čísle listu 13 vyplýva, že žalovaný mal evidovaný trvalý pobyt na adrese O., U. M. XX od 07.05.2014 do 14.04.2020.
14. Z emailovej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným z júna 2020 vyplýva, že títo komunikovali o nedoplatku na úhradách spojených s užívaním bytu vo výške tak, ako bola uplatnená žalobou, pričom žalovaný sa v emaily zo dňa 30.06.2020 zaviazal uvedenú sumu uhradiť, keď na výzvu na úhradu sumy 768,14 Eur uviedol,: „Samozrejme, ten nedoplatok zaplatím, no bohužiaľ nie teraz, pretože som začiatkom júna, po pauze spôsobenej koronavírusom, nastúpil do práce a najbližšiu výplatu mám až 15. júla... Budem ti to splácať v mesačných splátkach po 100 Eur k 20. dňu v mesiaci... “. Pravosť tejto komunikácie nikto nespochybnil.
15. Z vyúčtovania za obdobie 01-03/2020 Spoločenstva vlastníkov bytov G.Q. P. zo dňa 05.05.2021 na čísle listu 84 vyplýva preplatok 64,09 Eur splatný do 25 dní od obdržania vyúčtovania.
16. Na pojednávaní dňa 01.06.2021 si žalovaný uplatnil voči žalobcovi sumu 5.500 Eur, ktorú ako je vyššie uvedené odôvodnil nárastom hodnoty bytu vo februári 2020, ktorá mala byť 75.000 Eur, oproti 4. kvartálu roku 2014, kedy pôvodne bola 40.000 Eur. V podaní rovnako z 01.06.2020 poukázal na štatistické údaje NBS ohľadne nárastu trhovej hodnoty dvojizbových bytov v období 4. kvartálu 2013 až 1. kvartálu 2020 vo výške 60%, čo by malo v roku 2020 predstavovať 64.000 Eur. Z uvedeného teda, podľa žalovaného vyplýva, že hodnota bytu bola rekonštrukciou navýšená o 11.000 Eur ako rozdiel medzi hodnotami 75.000 Eur a 64.000 Eur. Žalovaný požaduje protihodnotu vo výške 50% zo skutočného navýšenia hodnoty bytu, t.j. sumu 5.500 Eur. Poukazuje pritom na § 667 Občianskeho zákonníka. Uvedené údaje vyplývajú z internetovej stránky www.nbs.sk.
17. Žalovaný predložil súdu špecifikáciu dodávok, demontážnych a montážnych prác rekonštrukcie bytu číslo X, U. M. XX, marec-apríl 2014 zo dňa 02.06.2021. Z nej vyplýva rozsah demontážnych prác a montážnych prác uskutočnených v predmetnom byte a zároveň vyjadrenia realizátorov M. L. Q. T.. B. I. z 03.06.2021, podľa ktorých špecifikácia dodávok a prác zodpovedá reálne vykonaným dodávkam zariadení, dodaného materiálu a prevedeným prácam. Všetky zariadenia, ako aj materiál potrebný na výrobu atypických zariadení, stavebný a montážny materiál preplácal pán P. A., demontáž na montážne práce realizovali dobrovoľne na základe dobrých kamarátskych vzťahov a bez nároku na odmenu. Žalovaný predložil tiež kalkuláciu nákladov za dodávku predmetov / zariadení a materiálu rekonštrukcie bytu číslo X, U. M. XX v marci-apríli 2014, celkovo v sume 13.513,24 Eur vo forme súpisu cien bez predloženia potvrdenie o zaplatení. Už v podaní doručenom súdu 13.05.2021 žalobca popieral tvrdenia žalovaného vo vzťahu k rekonštrukcii bytu v tom smere, že nešlo o rekonštrukciu bytu ale o udržiavacie práce. Žalobca zároveň namietal premlčanie týchto nárokov žalovaného.
18. Zo zmluvy uzatvorenej medzi T. J. ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim dňa 29.03.2020 vyplýva, že medzi týmito osobami došlo k odpredaju zariadení bytu číslo XX G. F. U. M., O., a to jednak nábytku, tak aj kuchynskej linky, elektrospotrebičov, zariadení kúpeľne za dohodnutú cenu 2.000 Eur. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná.
19. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov zo dňa 19.05.2021, oddiel Sro, vložka číslo 24739/P vyplýva, že obchodná spoločnosť iMASAB s.r.o. mala evidované sídlo na Obrancov mieru 68, Prešov od 27.07.2011 do 05.06.2020.
20. Na základe uvedeného súd zistil nasledujúci právny stav:
21. Podľa § 141 Civilného sporového poriadku, ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, súd rozhoduje podľa § 143 ods. 2
22. Podľa § 145 Civilného sporového poriadku (1), ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. (2) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
23. Podľa § 147 Civilného sporového poriadku (1), žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou. (2) Vzájomnou žalobou je aj prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ako navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. (3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
24. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku (1), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana popri skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
25. Podľa § 186 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd vychádzal zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvod na pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
26. Podľa § 100 Občianskeho zákonníka (1), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
27. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po 1. raz.
28. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka (1), právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
29. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (1), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
30. Podľa § 454 Občianskeho zákonníka, bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
31. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka, (1) musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
32. Podľa § 685 Občianskeho zákonníka, (1) nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
33. Podľa § 686 Občianskeho zákonníka, (1) nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
34. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
35. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť;, ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
38. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu innominátnej zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej žalobca umožnil žalovanému užívať predmetný byt bez toho, aby žalovaný za toto užívanie žalobcovi platil odplatu. Tento právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd neposudzoval podľa § 686 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o nájme bytu z toho dôvodu, že medzi stranami sporu nebolo dohodnuté nájomné ako odplata za užívanie bytu, čo je podstatná náležitosť zmluvy o nájme bytu, bez ktorej nájomná zmluva platne nemohla byť uzatvorená. Charakter dohody o nájomnom nespĺňa ani ústna dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že pokiaľ žalovaný uskutoční úpravy v predmetnom byte, žalobca nebude od neho po dobu troch rokov požadovať žiadnu odplatu za užívanie bytu, a to z dôvodu neurčitosti tejto dohody, najmä čo sa týka hodnoty uskutočnených prác a výšky plnenia. Vzhľadom na uvedené, potom súd ani ďalšie vzťahy vzniknuté na základe tohto právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným neposudzoval podľa špeciálnych ustanovení Občianskeho zákonníka. Osobitne sa to týka právnych vzťahov vzniknutých investíciami žalovaného uskutočnenými v predmetnom byte.
39. Medzi žalobcom a žalovaným bolo sporné, kto má hradiť plnenia spojené s užívaním bytu. Medzi účastníkmi právneho vzťahu nedošlo k písomnej dohode ohľadom povinnosti platiť plnenia spojené s užívaním bytu. Medzi účastníkmi zároveň nebolo sporné, že žalovaný byt užíval od augusta roku 2013 až do konca marca roku 2020, pričom z vyúčtovaní služieb Spoločenstva vlastníkov bytov G. P. za roky 2014 až 2020 vyplýva, že zálohy za služby spojené s užívaním bytu boli priebežne hradené, avšak na konci roka 2019 vznikol nedoplatok vo výške 768,14 Eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že priebežne tieto úhrady spojené s užívaním predmetného bytu uhrádzal žalovaný. Taktiež medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný v uvedenom období predmetný byt užíval a tak požíval plnenia spojené s užívaním bytu- teplo, vodu, odvod dažďovej vody, osvetlenie spoločných priestorov, výťah atď. Aj keď žalovaný v konaní namietal, že v predmetnom byte mala sídlo obchodná spoločnosť iMASAB s.r.o., čo bolo preukázané výpisom z obchodného registra, žalobca v konaní poprel, že by táto spoločnosť reálne predmetný byt užívala a žalovaný toto užívanie treťou osobou ničím nepreukázal. Súd mal preto za to, že k spotrebe plnení spojených s užívaním bytu zo strany tejto tretej právnickej osoby nedošlo.
40. V konaní tiež bolo preukázané, že žalobca dňa 20.03.2020 a 04.06.2020 uhradil Spoločenstvu vlastníkov bytov G. P. nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu, vyúčtovaných do konca roka 2020 spolu 768,14 Eur. Toto tvrdenie žalobcu nebolo žalovaným nijako spochybnené. Následne žalobca na pojednávaní dňa 01.07.2021 vzal žalobu späť o sumu 64,09 Eur s poukazom na vyúčtovanie úhrad spojených s užívaním bytu za rok 2020, keď vznikol preplatok v tejto výške.
41. Súd tento právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ohľadne platenia za úhrady spojených s užívaním predmetného bytu posúdil ako bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko žalobca uhradil Spoločenstvu vlastníkov bytov nedoplatok na úhradách spojených s užívaním predmetného bytu, ktoré za obdobie do roka 2020 spotreboval svojim užívaním žalovaný. Žalobca teda plnil za žalovaného to, čo mal plniť sám. Preto súd na základe späťvzatia žaloby rozhodol o zastavení konania v časti 64,09 Eur a zaviazal žalovaného na úhradu sumy 704,05 Eur žalobcovi. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že žalovaný aj v emaily zo dňa 30. 06.2020 uznal svoj záväzok z bezdôvodného obohatenia v uvedenej výške.
42. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 768,14 Eur od 01.07.2020 do 01.06.2021 a zo sumy 704,05 Eur od 02.06.2021 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania 5% ročne vyplýva z Nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z., z § 3, ktorá určuje že výška úrokov z
omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom tá bola dňa 01.07.2020 vo výške 0%. Táto výška úrokov z omeškania bola v súlade so zmenenou žalobou pred jej doručením žalovanému, preto o tejto zmene súd osobitne nerozhodoval. Súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania od 01.07.2020 v súlade s jeho žalobou, hoci výzva na úhradu dlhu bola žalovanému doručená už 19.05.2020, teda od nasledujúceho dňa mal žalobca právo na úhradu úrokom z omeškania. Nakoľko v zmysle vyúčtovania Spoločenstva vlastníkov bytov Na rázcestí zo dňa 05.05.2021 vznikol žalobcovi za obdobie užívania bytu žalovaným preplatok vo výške 64,09 Eur, ktorého splatnosť podľa tohto vyúčtovania nastane do 25 dní od obdržania vyúčtovania (30. 6. 2021), súd uvedené zohľadnil a od 02.06.2021 (súd rátal ešte 2 dni na doručenie vyúčtovania) priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania už iba zo zníženej sumy 704,05 Eur.
43. Plnením bez právneho dôvodu môžu byť napokon aj investície vynaložené na cudziu vec (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. Cpj 37/78 (R1/ 79) ). Práve tak ako bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu posúdil súd aj investície žalovaného do bytu žalobcu uskutočnené podľa predložených dôkazov - najmä podľa zhodných tvrdení strán sporu, ale aj podľa žalovaným predloženou wpecifikáciou dodávok demontážnych a montážnych prác v marci-apríli 2014 s rozpisom jednotlivých nákladov na čísle listu 78-80. Žalobca uvedený nárok neuznával a vo svojich vyjadreniach poprel, že by išlo o investície do zhodnotenia bytu. Žalovaný súdu nijakým spôsobom nepreukázal dôvodnosť výšky uplatneného nároku, nakoľko špecifikácia nákladov nebola ničím objektívnym podložená (potvrdenie o zaplatení jednotlivých nákladov). Žalobca v konaní vzniesol námietku premlčania. Vzájomnou žalobou si žalovaný nárok na náhradu zhodnotenia bytu týmito vynaloženými nákladmi uplatnil dňa 01.06.2021. V prípade, že by žalovaný aj v konaní preukázal dôvodnosť tohto nároku, najneskôr v apríli 2016 uplynula subjektívna premlčacia lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia podľa § 107 Občianskeho zákonníka, nakoľko súd má za to, že už v čase plnenia v apríli 2014 žalovaný musel vedieť, že investície vykonávané v byte žalobcu boli bez právneho dôvodu. Objektívna premlčacia lehota na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia žalovanému uplynula najneskôr v apríli 2017.
44. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009)
45. Z uvedenej špecifikácie dodávok demontážnych a montážnych prác zo dňa 02.06.2021, ktorá zároveň obsahuje aj vyhlásenie realizátorov týchto prác vyplýva vyjadrenie uvedených osôb - M. L. Q. T.. B. I., že všetky zariadenia, ako aj materiál potrebný na výrobu atypických zariadení, stavebný a montážny materiál preplácal pán P. A.. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že samotný žalovaný T. A. nie je tou osobou, ktorá bez právneho dôvodu plnila žalobcovi tým, že investovala do jeho bytu. Žalovaný T. A. preto ani nie je osobou aktívne vecne legitimovanou na podanie takejto vzájomnej žaloby, nakoľko jej nepatrí hmotnoprávny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplývajúceho z investícií do bytu voči žalobcovi.
46. Súd navyše poukazuje na skutočnosť, že žalovaný si sumu 5.500 Eur uplatnil ako jeho podiel na zhodnotení hodnoty bytu, pričom tento nárok - zhodnotenie bytu nebol objektívnym dôkazom súdu preukázaný a výpočet žalovaného, ktorým dospel k tejto sume vychádza z len z teoretických, matematických a štatistických prepočtov bez vzťahu ku konkrétnemu predmetnému bytu. Uvedené nie je možné objektívne pokladať za dôkaz o zhodnotení bytu investíciami. Z uvedených dôvodov preto súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol.
47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
48. Keďže žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100%, súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov voči žalovanému v rozsahu 100%. O výške týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením.
49. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.