Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_19CoP-38-2025.pdf
PDF · 93.15 KB
Case nature
Subarea
19CoP/38/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi vo veci starostlivosti súdu o mal. P. A. L., J.. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., dieťa matky: F.. X. X., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. Č.M. X, XXX XX H., právne zastúpená advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, a otca: P. A. L., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. T. XX, XXX XX H., právne zastúpený advokátom JUDr. Vladimírom Kotusom, so sídlom Masarykova 12, 040 01 Košice, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Mestského súdu Košice, č.k. 84P/41/2025-88 zo dňa 27. marca 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
I. Predmet konania
1. Návrhom doručeným dňa 27.02.2025 sa matka domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd nahradil súhlas otca s poskytovaním zdravotnej starostlivosti maloletému S.. Y. V., lekárkou poskytovateľa W. H..
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že:
„Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“
3. Rozhodnutie právne odôvodnil § 2 ods. 1, § 52, § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok. § 324 ods. 1, 3, § 325, § 329 ods. 1 prvá veta, 2, § 330 ods. 2, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, § 35 zákona č. 35/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmaním návrhu a vyjadrení matky, otca, kolízneho opatrovníka a obsahu pripojeného spisu dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nezistil dôvod pre svoj bezodkladný zásah do situácie maloletého dieťaťa. Mal za to, že nebola preukázaná potreba neodkladnosti zásahu do situácie maloletého. Matka sa v otázke naliehavosti odvoláva na konštatovanie S.. V. v lekárskej správe zo dňa 27.02.2025 a zároveň súd zavádza tvrdením, že predmetná lekárka konštatovala, že toto vyšetrenie
je naliehavé a urgentné, pričom z obsahu predloženej lekárskej správy jasne vyplýva, že uvedené skutočnosti na vyšetrení deklarovala matka, a nie lekárka. Taktiež nie je zrejmé, z akých postupov a použitých metód lekárka pri vyhotovovaní správy vychádzala, keďže v správe jasne deklaruje, že po konzultácii s právnym oddelením dieťa nevyšetruje, ale následne je dieťaťu bez vyšetrenia stanovená diagnóza. Z predloženej správy nevyplýva žiadna urgentnosť a nevyhnutnosť vyšetrenia dieťaťa a menovaná lekárka to v tejto správe ani žiadnym spôsobom nekonštatuje. Matka sa tiež odvoláva na správu O.. K.. S. A., K.., S., S.. K.. zo dňa 23.01.2025, ktorá jej odporučila v uvedenej veci kontaktovať pedopsychiatra. Po oboznámení sa s obsahom tejto správy predloženej v konaní sp. zn. 84P/84/2023 súd prvej inštancie zistil, že menovaná odporúča „zvážiť preventívnu konzultáciu maloletého dieťaťa na pôde pedopsychiatrie“, z čoho zjavne nevyplýva nevyhnutnosť, urgentnosť a ani bezprostredná potreba psychiatrického vyšetrenia dieťaťa. Z lekárskych správ matky, jej otca, fotografií, potvrdení o trestných oznámeniach taktiež nevyplýva potreba urgentného vyšetrenia dieťaťa pedopsychiatrom a tieto predložené listiny sa netýkajú aktuálneho zdravotného stavu dieťaťa. Zo zhodných bodov vo vyjadreniach rodičov vyplýva, že matka otca o súhlas s vyšetrením maloletého vopred nežiadala, ani ho neinformovala a otec odoprel súhlas s vyšetrením maloletého u konkrétnej pedopsychiatrčky. Rodičia teda nenaplnili ani len základnú podmienku, a to vzájomné informovanie sa, rozhovor a pokus o dosiahnutie dohody v závažnej otázke, ktorá sa týka ich maloletého dieťaťa. Otec vo svojom vyjadrení jasne uviedol, že s vyšetrením maloletého u pedopsychiatra súhlasí, ak si to jeho stav vyžaduje, ale u iného lekára, v jeho prítomnosti a súčinnosti. Matkou nebola tvrdená a ani preukázaná žiadna skutočnosť, prečo vyšetrenie dieťaťa nemôže prebehnúť u iného lekára, na ktorého osobe sa rodičia dohodnú a tento postup rodičov taktiež spochybňuje matkou tvrdené presvedčenie o urgentnosti vyšetrenia maloletého, ako aj jej čakanie na návrat vybranej lekárky z dovolenky takmer tri týždne. Na základe uvedeného dospel k záveru, že v danom prípade neboli naplnené podmienky stanovené zákonom, preto návrh matky zamietol.
5. O trovách konania rozhodol v súlade s § 52 a § 57 zákona č. 161/2015 Z. z. na základe návrhu otca.
III. Obsah odvolania matky a vyjadrení účastníkov konania
6. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Opätovne poukázala na dôvody, pre ktoré sa domáha nahradenia súhlasu otca s poskytnutím zdravotnej starostlivosti S.. V. a tiež na svoje podania. Namietala, že nie je zrejmé, akými hodnotiacimi pochodmi dospel súd k záveru o zavádzaní, pričom k správe S.. V. sa vyjadrila v bode 25 svojho návrhu, kedy uviedla, že lekárka považuje za opodstatnené vyšetrenie maloletého za naliehavé a urgentné. V lekárskej správe je tiež uvedené, že lekárka ju odosiela na súd so žiadosťou o vydanie uznesenia, ktorým bude odporúčané, aby dieťa mohla vyšetriť a tiež uviedla, že vyšetrenie považuje vzhľadom na správanie dieťaťa za opodstatnené. V tomto kontexte tak nenachádza nič, čím by sa snažila zavádzať súd. Zároveň za najpodstatnejší fakt považuje to, že k svojmu návrhu predložila aj správu S.. V., s ktorou sa mohol súd oboznámiť, preto úvaha súdu o jej zavádzaní je logicky nezdôvodniteľná. Poukázala i na to, že uznesením sp. zn. 21C/6/2025 bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil otcovi nepribližovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Ďalej namietala, že súd sa nezaoberal podstatnou skutočnosťou, ktorou je najlepší záujem maloletého, čím porušil povinnosť uloženú v čl. 4 zákona č. 161/2015 Z. z. a čl. 3 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa. Rovnako namietala, že v napadnutom rozhodnutí súd nevenuje žiadnu pozornosť ani otázke psychického stavu maloletého. Ľahostajnosť súdu je najzreteľnejšie vyjadrená v tej časti uznesenia, kde súd spochybňuje aj opis stavu maloletého pri kontakte s lekárkou, pričom v správe je uvedená aj diagnóza maloletého. Súd prvej inštancie pri posudzovaní návrhu sústredil svoje úsilie na to, aby apriórne mohol dospieť k záveru o jeho nedôvodnosti. Nie je zrejmé z akého dôvodu sa nestal predmetom úvah a predmetom hodnotenia stav maloletého. Poukázala na to, že lekárka je pedopsychologičkou s dlhoročnou praxou a je aj hlavnou odborníčkou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre detskú psychiatriu. Rovnako poukázala na to, že zabezpečenie vyšetrenia maloletého nie je možné zo dňa na deň a za nepravdivé označila tvrdenie, že by sa z nejakých vlastných dôvodov upla na poskytovanie zdravotnej starostlivosti S.. V.. Vzhľadom na to, že táto lekárka jej poskytla najskorší termín (inými lekármi jej boli poskytnuté termíny máj až jún 2025) dohodla vyšetrenie maloletého u nej. Vzhľadom na konanie otca mala za to, že rovnako by postupoval aj v súvislosti s inými lekármi, ak by zistil, že má dohodnutý termín vyšetrenia maloletého u iného lekára. Nie je v záujme maloletého, aby sa snažila vystihnúť takú lekárku alebo lekára, ktorému otec nestihol zakázať vyšetrenie maloletého, preto je celkom prirodzené, že sa domáha nahradenia jeho súhlasu s vyšetrením
u tejto lekárky. Vo vzťahu k tejto lekárke neexistujú žiadne dôvody, pre ktoré by súd mohol považovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti za postup, ktorý nie je v najlepšom záujme maloletého. Pozornosti súdu tiež ušlo, že maloletý bol ošetrený u spomínanej psychologičky, ktorá jej odporúčala preventívne kontaktovať pedopsychiatra. Uviedla, že neodkladné opatrenie nežiadala nariadiť kvôli zdravotnému stavu maloletého, ale kvôli stavu, ktorý sa u neho prejavil po spomínaných udalostiach. Predložené fotky a lekárske správy osvedčujú situáciu násilia a aj sám otec sa priznal k násilnému správaniu. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť tak, že odvolací súd nariadi navrhované neodkladné opatrenie.
7. Otec a ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“), v spojení s ustanovením § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.
9. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa Civilného mimosporového poriadku.
10. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
13. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
14. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
15. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade s miestnou obyčajou, členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone práv podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.
16. Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú rešpektovať právo dieťaťa na zachovanie jeho totožnosti, včítane štátnej príslušnosti, mena a rodinných záväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov.
17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty odvolateľa predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti pre zamietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
18. Podľa ustálenej súdnej praxe pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje minimálne osvedčenie skutočností podstatných pre rozhodnutie. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie
všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.09.2010, sp. zn. 6 Cdo 171/2010).
19. Keďže neodkladné opatrenie je možné nariadiť aj v prípadoch týkajúcich sa starostlivosti o maloleté deti za predpokladu, že pomery maloletého dieťaťa je nevyhnutné upraviť bezodkladne, odvolací súd skúmal aj záujem maloletej na nariadení navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorý bude daný predovšetkým vtedy, ak tento záujem maloletej bude narušený alebo ohrozený v prípade absencie bezodkladnej úpravy jej pomerov. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie aj preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením.
20. Dieťa má nielen právo na zachovanie vzťahov so svojimi rodičmi, ale rovnako má aj právo na zachovanie rodinných vzťahov s ďalšími príbuznými, či už zo strany matky alebo zo strany otca. Zákon o rodine primárne pojednáva o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom v prípade, ak sa rodičia nevedia dohodnúť na podstatných otázkach týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa. V prípade, ak je to potrebné a je to v záujme maloletého dieťaťa, zákon dáva možnosť súdu upraviť aj styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami.
21. V predmetnej veci sa matka prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia domáhala nahradenia súhlasu otca s poskytnutím zdravotnej starostlivosti maloletému u S.. V. z dôvodu naliehavosti a urgentnosti tohto vyšetrenia, keďže u maloletého sa výrazne prejavujú negatívne dôsledky dvoch incidentov, ktoré sa stali v mesiaci február 2025. Matka potrebu bezokdkladnej úpravy pomerov odôvodňovala najmä s poukazom na správu S.. V., v ktorej bola maloletému stanovená diagnóza - akútna stresová porucha, a to napriek tomu, že sama lekárka konštatovala, že dieťa nevyšetruje na odporúčanie vedúceho právnika W., keďže otec doniesol písomnú správu, v ktorej jej zakázal maloletého vyšetriť. V tomto smere sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie a odkazuje naň a zároveň dodáva, že nie je možné, aby lekárka na jednej strane vyslovila, že maloletého nevyšetruje a na strane druhej mu bez vyšetrenia stanovila diagnózu. Takúto správu lekárky S.. V. preto nie je možné považovať za relevantný dôkaz, ktorý by osvedčoval jednak aktuálny zdravotný stav maloletého a jednak nevyhnutnosť poskytnutia zdravotnej starostlivosti maloletému.
22. Matka za ďalší dôvod preukazujúci potrebu bezodkladne upraviť pomery maloletého označila správu O.. K.. S. A.Ž., K.., S., S.. K.. zo dňa 23.01.2025, s ktorou sa oboznámil aj odvolací súd (správa na č.l. 348 - 350 v konaní vedenom na odvolacom súde pod sp. zn. 4CoP/26/2025) z ktorej záveru vyplýva, že O.. A. odporúča preventívnu konzultáciu na pôde pedopsychiatrie, čo taktiež neodôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov maloletého. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že podľa vyjadrení matky malo dôjsť k incidentom, ktoré mali vplyv na zdravotný stav maloletého dňa 06.02.2025 a dňa 22.02.2025, t.j. až po vyšetrení a vypracovaní správy O.. A., preto ani z tohto pohľadu nemôže ísť o relevantný dôkaz osvedčujúci aktuálny zdravotný stav maloletého, ktorý sa mal podľa vyjadrenia matky zhoršiť po spomínaných incidentoch.
23. Napokon matka potrebu bezodkladne upraviť pomery odôvodňovala predloženými lekárskymi správami o jej zdravotnom stave, zdravotnom stave otca, podaných trestných oznámeniach, fotografiami a nariadeným neodkladným opatrením o zákaze priblíženia sa otca k matke na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, avšak aj v tomto prípade súd prvej inštancie správne vyhodnotil a správne uzavrel, že tieto dôkazy neosvedčujú potrebu urgentného vyšetrenia maloletého pedospychiatrom. Odvolací súd konštatuje, že spomínanými dôkazmi matka osvedčila správanie otca voči nej a jej otcovi, ale neosvedčila takéto správanie voči maloletému, preto ani tieto dôkazy neboli spôsobilé pre nariadenie neodkladného opatrenia v takom znení, akom sa ho domáhala matka.
24. K námietkam matky o tom, že súd prvej inštancie nezohľadnil zdravotný stav maloletého a jeho najlepší záujem odvolací súd uvádza, že ani tieto námietky neboli dôvodné. Ako vyplýva z doterajšieho priebehu predmetného konania, či konania vo veci samej, medzi rodičmi panujú výrazne konfliktné vzťahy, ktoré sa doposiaľ nepodarilo odstrániť alebo zmierniť ani nariadeným psychologickým poradenstvom, ktoré bolo súdom prvej inštancie uložené v konaní vo veci samej v najlepšom záujme maloletého. Nepriaznivý zdravotný stav maloletého vznikol najmä v dôsledku konfliktného vzťahu oboch rodičov, ktorého negatívne následky nepochybne vplývajú na maloletého, preto je predovšetkým úlohou rodičov, aby aspoň zmenili svoj doterajší spôsob komunikácie a spôsob vyjadrovania sa v prítomnosti
maloletého. Odvolací súd nespochybňuje, že zdravotný stav maloletého v dôsledku doterajšieho konfliktného správania je nepriaznivý, avšak matka podaným návrhom neosvedčila tak zlý zdravotný stav maloletého, ktorý by si vyžadoval akútny zásah súdu v podobe nahradenia súhlasu otca s poskytnutím zdravotnej starostlivosti u matkou vybranej pedopsychiatričky. Naviac, ako správne poukázal súd prvej inštancie, z doterajšieho priebehu konania ani nevyplýva, aby medzi rodičmi prebehla akákoľvek komunikácia a pokus o dohodu ohľadom vyšetrenia maloletého u pedopsychiatra, preto konaním o nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné nahrádzať takéto správanie rodičov a vyhovieť návrhu jedného z rodičov len preto, že sa sám rozhodol o otázke týkajúceho sa maloletého dieťaťa.
25. Rovnako ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd v predmetnom prípade dospel k záveru, že zdravotný stav maloletého síce nie je priaznivý, ale len samotné konštatovanie matky o neodkladnosti a urgentnosti vyšetrenia maloletého u konkrétnej pedopsychiatričky bez súčasného osvedčenia potreby bezodkladnej úpravy pomerov nie je dostatočným dôvodom pre vyhovenie jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ako bolo už uvedené súdom prvej inštancie, sám otec nebráni vyšetreniu maloletého u pedopsychiatra, ak je to potrebné, ale nesúhlasí s lekárkou vybranou len matkou, preto by sa rodičia mali pokúsiť dohodnúť na inom lekárovi so špecializáciou v oblasti pedopsychiatrie, voči ktorému nebudú mať výhrady.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Žiaden z účastníkov konania nepodal v rámci odvolacieho konania návrh na rozhodovanie o trovách odvolacieho konania, preto žiadnemu účastníkovi nebol priznaný nárok na ich náhradu.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).