Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Odi-2-2024.pdf
PDF · 106.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Odi/2/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 24 785 199, v konaní právne zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 01 435 400, organizačná zložka so sídlom Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., v konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje oddlženie žalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3Odk/373/2023 zo dňa 20.12.2023.
II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %; o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.10.2024 sa žalobca domáhal, aby súd v súlade s ustanovením § 166f ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej ZKR) zrušil oddlženie žalovanej (dlžníka), o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/373/2023 zo dňa 20.12.2023, a to pre nepoctivý zámer žalovanej.
2. Podanú žalobu žalobca ako veriteľ dotknutý oddlžením odôvodnil tým, že žalovaná ako dlžník je nekontaktná, so správcom nespolupracuje, pričom správcovi neposkytuje akúkoľvek súčinnosť. Veriteľ má zároveň podozrenie, že zo strany dlžníka existuje snaha o zbavenie sa majetku, prípadne zníženie jeho hodnoty. Dlžník sa tak podľa žalobcu dopustil konania podľa § 166g ods. 2 písm. d) zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a preto je jeho konanie potrebné považovať za konanie bez poctivého zámeru.
3. Ako súčasne žalobca uviedol, zo strany správcu bolo na základe informácií z Dopravného inšpektorátu zistené, že žalovaná vlastní majetok, a to konkrétne motorové vozidlá značky Honda a značky Nissan, pričom v aktuálnom čase správca nemá žiadne informácie o tom, kde sa tieto autá nachádzajú a či tieto autá naďalej existujú, či sú pojazdné, keďže v tejto súvislosti žalovaná neposkytuje správcovi napriek výzvam žiadnu súčinnosť.
4. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, na nariadené pojednávania sa nedostavila a svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu, že pre svoj zdravotný stav nedokáže sama cestovať až do Prešova, preto poberá aj invalidný dôchodok. Zároveň súhlasila s prejednaním veci v jej neprítomnosti. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej (§ 106, § 111, § 183 Civilného sporového poriadku).
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením žaloby, spisu Okresného súdu Prešov 3Odk/373/2023, ako aj ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 06.12.2023 bol na Okresný súd Prešov prostredníctvom Centra právnej pomoci (CPP) elektronicky podaný návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka (žalovanej). Podaniu návrhu predchádzalo rozhodnutie CPP č. KaPO-105341/18307/2023-113409/2023 zo dňa 22.09.2023, právoplatné dňa 06.10.2023, ktorým bol žalovanej priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v konaní pred súdom v právnej veci oddlženia konkurzom až do ustanovenia správcu. Súčasťou návrhu bol výpis z centrálneho registra exekúcii, z ktorého vyplýva, že voči žalovanej boli vedené exekučné konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 33Ek/763/2022 na vymoženie istiny 5.091,79 € s príslušenstvom v prospech žalobcu a na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 5Er/72/2007 na vymoženie úrokov z omeškania.
7. Z pripojeného životopisu žalovanej (dlžníka) bolo zistené, že v roku 2017 pracovala v spoločnosti Volkswagen Slovakia, a. s. ako operátor výroby, inak bola na rodičovskej dovolenke, resp. od roku 1995 poberala invalidný dôchodok. V opise aktuálnej životnej situácie v čase podania návrhu na konkurz žalovaná uviedla, že žije sama, je vdovou a býva u švagrinej. Jej jediným príjmom je, vzhľadom na jej zdravotný stav, invalidný dôchodok vo výške 540 €, z čoho platí výdavky na domácnosť, na lieky a spláca pôžičky spolu cca vo výške 10.000 €. Žiadny majetok nevlastní a ani posledné tri roky nevlastnila.
8. V zozname veriteľov žalovaná uviedla DIGI SLOVAKIA, s. r. o., KRUK – Česká a Slovenská republika, s. r. o., organizačná zložka, POHOTOVOSŤ, s. r. o., Silverside, a. s., Slovak Telekom, a. s., Slovenská sporiteľňa, a. s., T-Mobile Slovakia, s. r. o., v likvidácii a T-Mobile Slovensko, a. s.
9. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/373/2023-18 zo dňa 20.12.2023 bol vyhlásený konkurz na majetok žalovanej ako dlžníka a za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Jana Čepčeková, so sídlom kancelárie Námestie slobody 2, 066 01 Humenné. Vyhlásenie konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku (K072867) dňa 28.12.2023. V uznesení o vyhlásení konkurzu súd rozhodol aj o oddlžení žalovanej tak, že žalovanú zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v predmetnom konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.12.2023.
10. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/373/2023-27 zo dňa 12.03.2024 súd v konkurznom konaní na návrh správcu vyzval žalovanú ako dlžníka, aby v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto výzvy poskytla správcovi ním požadovanú súčinnosť spočívajúcu v tom, aby: zaslala správcovi informácie k motorovému vozidlu ev. č.: D., továrenská značka Honda Civic, VIN: E. a motorovému vozidlu ev. č.: D., továrenská značka Nissan Almera, VIN: E., t. j. či sú pojazdné, koľko majú najazdených km, aby predložila fotokópie technických preukazov, fotodokumentáciu, približnú hodnotu v €, technický stav, či majú platnú emisnú a technickú kontrolu, kde sa vozidla nachádzajú, resp. predložila doklad, čo sa s vozidlami stalo, v prípade, ak doklad nemá, aby predložila čestné prehlásenie s overeným podpisom. Zároveň ju súd poučil, že ak ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť, súd môže nariadiť jej predvedenie na súd, aby podala vysvetlenie, alebo jej môže súd uznesením uložiť pokutu do výšky 165.000 €.
11. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3OdK/373/2023-48 zo dňa 20.03.2025 súd uložil žalovanej pokutu vo výške 3.000 €, nakoľko napriek výzve súdu a poučeniu neposkytla správcovi požadovanú súčinnosť a ani sa nedostavila na súd za účelom poskytnutia vysvetlenia.
12. Žalobca svoju aktívnu legitimáciu v konaní osvedčil ako veriteľ dotknutý oddlžením, ktorého žalovaná ako dlžník označila v zozname svojich veriteľov.
13. Podľa § 3 ods. 2 štvrtá a piata veta zákona číslo 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších právnych predpisov (ZKR), fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.
14. Podľa § 166i ods. 3 ZKR, správca na úvodom stretnutí podrobne poučí dlžníka o jeho povinnostiach, ako aj o následkoch nesplnenia týchto povinností vrátane trestnoprávnych následkov.
15. Podľa § 166f ods. 1 ZKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
16. Podľa § 166f ods. 2 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer dlžníka vylučujú.
17. Podľa § 166f ods. 4 ZKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia.
18. Podľa § 166f ods. 5 ZKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka.
19. Podľa § 166g ods. 1 ZKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil.
20. Podľa § 166g ods. 2 písm. c), e), f), g) a h) ZKR, dlžník nemá poctivý zámer, najmä ak
- v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu,
- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh,
- v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť,
- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom,
- zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa.
21. Podľa § 166g ods. 3 ZKR, súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti.
22. Podľa § 166g ods. 4 ZKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.
23. Podľa § 166g ods. 5 ZKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.
24. Podľa § 166g ods. 6 ZKR, v poučení uznesenia o vyhlásení konkurzu alebo v poučení uznesenia o určení splátkového kalendára súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú poctivý zámer a zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer.
25. Podľa § 167 ods. 2 písm. c) ZKR, návrh na vyhlásenie konkurzu sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Okrem všeobecných náležitostí návrhu podľa § 127 Civilného sporového poriadku návrh na vyhlásenie konkurzu obsahuje zoznam aktuálneho majetku a zoznam majetku väčšej hodnoty, ktorý vlastnil v posledných troch rokoch.
26. Podľa čl. 8 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
27. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
29. Podľa § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
30. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
31. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
32. Podľa § 192 CSP, skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
33. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
34. Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov. Posudzovanie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania. Súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu (nález Ústavného súdu SR z 10. januára 2017, sp. zn. III.ÚS/570/2016). Účelom oddlženia podľa štvrtej časti zákona o konkurze a reštrukturalizácii nie je garancia úplného uspokojenia pohľadávok veriteľov, ktoré hoci riadne prihlásené i zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne, ale zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou, jeho dlhov (§ 166 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii), aby ho dlhy neuspokojené v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a aby sa po stránke hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie mohol opätovne postaviť na vlastné nohy. Zákonodarca súčasne zaviedol legálnu podmienku poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov stanovením čiastkových kritérií, ktoré je potrebné pri posudzovaní splnenia tejto podmienky vziať do úvahy. Posúdenie podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov pritom nemôže byť posudzované len z hľadiska formálneho plnenia povinností dlžníka počas konkurzného konania v intenciách binárnej logiky (splnil – nesplnil), ale súd konajúci o oddlžení musí zohľadniť všetky aspekty konkrétneho prípadu. Môže ísť o časové súvislosti, v kontexte so správaním dlžníka pred začatím konkurzného konania. Môže ísť aj o to, kto podal návrh na začatie konkurzného konania, nepochybne aj o to, aký právny pôvod majú pohľadávky, ktoré viedli dlžníka do stavu úpadku. Niet pochýb, že posúdenie materiálnej podmienky poctivého zámeru dlžníka vynaložiť primerané úsilie na uspokojenie svojich veriteľov sa nemôže odvíjať len od toho, či v priebehu konkurzného konania dlžník včas plnil svoje povinnosti, či formálne reagoval na požiadavky konkurzného súdu alebo správcu a podobne.
35. Uplatnenie zákonnej právnej normy, ktoré má na mysli čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, nepochybne zahŕňa i subsumpciu tejto právnej normy na súdom zistený skutkový stav. Výsledok subsumpcie musí zohľadňovať skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to tak, aby sa rozhodnutie čo najviac priblížilo požiadavkám spravodlivosti pri modelovaní obsahu právnych vzťahov medzi subjektmi dotknutými takým rozhodnutím. Splnenie formulovanej požiadavky je podstatným determinantom kvality súdnej ochrany, ktorý vyžaduje čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. základné právo v ňom zakotvené.
36. Účelom návrhu zákona č. 377/2016 Z. z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot, je riešenie úpadku fyzických osôb, ktorý predstavuje v Slovenskej republike významný ekonomicko-sociálny problém. Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlženie je platobná neschopnosť dlžníka, ktorá sa predpokladá. Ide však o domnienku vyvrátiteľnú. Poctivý zámer sa vymedzuje pozitívne aj negatívne, pričom toto vymedzenie v zákone je demonštratívne, kedy dlžník poctivý zámer má, resp. kedy ho nemá. Kontrolu poctivého zámeru môže iniciovať v zásade každý veriteľ, ktorý je oddlžením dotknutý. Zákonné ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.
37. Z vykonaného dokazovania bolo v danej veci zistené, že žalovaná ako dlžník si musela byť vedomá svojich záväzkov, vrátane záväzku voči žalobcovi, ktoré majú majetkový charakter, a to aj v súvislosti s poberaním svojho mesačného príjmu (cca 450 €), napriek čomu žalovaná nevynaložila žiadnu snahu svoj záväzok voči žalobcovi alebo ostatným veriteľom riešiť, či už ponúknutím aspoň časti zdroja príjmov veriteľom na uspokojenie dlhov alebo vo forme podania návrhu na určenie splátkového kalendára. Žalovaná ako dlžník však súčasne s prebiehajúcimi exekučnými konaniami, poznajúc svoje majetkové pomery, podala návrh na vyhlásenie konkurzu, čím prispela k dosiahnutiu právnych následkov z vyhlásenia konkurzu vyplývajúcich a zároveň požiadala aj o povolenie oddlženia.
38. Podmienkou platobnej neschopnosti fyzickej osoby, vyplývajúcej z definície v ustanovení § 3 ods. 2 tretia veta ZKR, je neschopnosť plniť aspoň jeden peňažný záväzok po lehote splatnosti po dobu 180 dní. Z gramatického výkladu tejto definície vyplýva neschopnosť plniť, nie splniť, teda pre naplnenie podmienky platobnej neschopnosti by mal byť dlžník v takej finančnej situácii, ktorá mu neumožňuje ani čiastočne plniť jeho záväzky voči veriteľom bez toho, aby mu zostala aspoň základná suma v zmysle Nariadenia Vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Neschopnosť plniť svoj záväzok pritom musí byť všeobecná a musí byť zrejmé, že plnenie záväzku je pre dlžníka nemožné. Ak teda dlžník je schopný plniť splatnú pohľadávku veriteľa aspoň čiastočne, nie je však ochotný ju uhradiť, nie je možné takého dlžníka považovať za platobne neschopného, čo vyslovil aj Najvyšší súd ČR v uznesení sp. zn. 29Odo/236/2003 zo dňa 06. septembra 2005. Skutočnosť, že dlžník sa nachádza v zlej finančnej situácii bez ďalšieho nijakým spôsobom nezakladá jeho platobnú neschopnosť, teda neschopnosť plniť svoje záväzky voči veriteľom aspoň čiastočne, aspoň formou tzv. symbolických úhrad, pričom až v prípade ak je uspokojovanie záväzkov objektívne nemožné, môže byť dlžníkovi umožnené oddlženie.
39. Pri skúmaní poctivého úmyslu dlžníka súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení okrem iného zisťuje, či dlžník poskytoval v konkurze správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť. V danom prípade správca zistil, že žalovaná je aj naďalej na Dopravnom inšpektoráte vedená ako vlastník vyššie špecifikovaných motorových vozidiel, teda majetku, ktorý mohol byť v konkurze speňažený a z čoho mohli byť veritelia aspoň čiastočne uspokojení, pričom v tejto súvislosti ju vyzval na poskytnutie požadovanej súčinnosti. Žalovaná napriek výzve súdu a následne uloženej pokute si svoju povinnosť voči správcovi nesplnila. Súd ju k tomu opakovane vyzval aj v tomto konaní o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, avšak bezvýsledne.
40. Takýmto konaním teda žalovaná ako dlžník naplnila hmotnoprávne predpoklady nepoctivého zámeru v konaní o oddlženie v zmysle ustanovení § 166g ods. 1 ZKR, nakoľko z jej popísaného správania sa možno usudzovať, že sa spoliehala na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, a teda že vzhľadom na časový rámec, rozsah neplnených záväzkov a neposkytnutú nevyhnutnú súčinnosť mala snahu poškodiť svojho veriteľa (žalobcu), ako aj ostatných veriteľov, pričom od vyhlásenia konkurzu na jej majetok neuplynulo viac ako šesť rokov, čím došlo k naplneniu všetkých zákonom vyžadovaných predpokladov pre podanie návrhu na zrušenie oddlženia žalovanej.
41. Žalovaná bola v konaní povinná v zmysle citovaných ustanovení CSP na vyvrátenie žalobcom uvádzaných skutkových tvrdení, resp. na preukázanie dôvodnosti svojej obrany tvrdiť a dokázať konkrétne skutočnosti. Žalovaná však relevantným spôsobom nespochybnila skutkové tvrdenia žalobcu, súčasne ničím neosvedčila svoj poctivý záujem na aspoň čiastočnom uspokojení nároku žalobcu, najmä nepreukázala aspoň snahu v priebehu viacerých rokov realizovať úkony smerujúce k plneniu záväzkov.
42. Vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v ustanovení § 166g ods. 2 ZKR je len demonštratívny, je ponechané na úvahe súdu posúdenie individuálnych okolností každého prípadu na ďalšie právne a skutkové vymedzenia. Vyhodnotením zistených skutočností jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel súd k záveru, že konanie žalovanej jednoznačne napĺňa pojem nepoctivého zámeru podľa ustanovení ZKR, a to aj v kontexte so závermi vyplývajúcimi z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS/570/2016 zo dňa 10.01.2017, podľa ktorého „Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovať primárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka – fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených veriteľov“, a preto v súlade s citovanými ustanoveniami ZKR rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého súd priznal náhradu trov konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.