Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_4Vyd-2-2022.pdf
PDF · 102.87 KB
Case nature
Subarea
4Vyd/2/2022
Uznesenie
Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, 2/ D. B., E. F. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, 3/ A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, štátny občan SR, 4/ A. B., E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, všetci zastúpení Mgr. Petrom Kupkom, advokátom so sídlom Hlavná 23, Trnava; tí, ktorí majú na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie týka: 1/ právny nástupca ostatného pozemno-knižného vlastníka G. H., E. I., nar. X.X.XXXX, zomrelej 20.7.2004, naposledy bytom J. XX, K., 2/ právny nástupca ostatného pozemno-knižného vlastníka A. H., E. I., nar. XX.X.XXXX, zomrelej 7.2.1989, naposledy bytom L. D. XX, 3/ právny nástupca ostatného pozemno- knižného vlastníka M. I., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom XX. XXXXXXX XXXX, N., 4/ právny nástupca ostatného pozemno-knižného vlastníka O. F. I., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, účastníci 1. – 4., ktorí majú na liste vlastníctva zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie týka, zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdková cesta 36, 5/ O. P. H., Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, I.; správca lesného pozemku: 6/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP 8, zast. Mgr. Alexander Para, advokát so sídlom v Bratislave, Gagarinova 10/A, 7/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom v Bratislave, Búdková cesta 36, o návrhu na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
r o z h o d o l :
Súd potvrdzuje vydržanie vlastníckeho práva navrhovateľmi v 1. rade a v 2. rade v podiele 1 k celku do ich bezpodielového spoluvlastníctva a navrhovateľmi v 3. rade a v 4. rade v podiele 1 k celku do ich bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti novovytvorená parcela reg. „C“ KN č. XXX/X záhrada o výmere 85m2, rozdelením parcely reg. „C“ č. XXX/X záhrada o výmere 129 m2, vedenej na LV č. XXXX pre katastrálne územie C., obec Doľany, okres Senec geometrickým plánom č. XXX/XX, vyhotoveným dňa 19.5.2021 O. R. H., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom dňa 3.6.2021, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto uznesenia, ku dňu 2.1.2002. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 7.12.2022 bol Okresnému súdu Pezinok doručený návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali, aby súd potvrdil vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec Doľany, okres L., a to k parcele č. XXX/X – záhrada o výmere 85 m2, uvedenej v geometrickom pláne č. 185/2021, vyhotovenom O. R. H., C. XXX, F. zo dňa 19.5.2021, parcela registra „C“, a to navrhovateľom v 1.a v 2. rade v spoluvlastníckom podiele 1 (jedna polovica), patriacom do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov a navrhovateľom v 3. a v 4. rade v spoluvlastníckom podiele 1 (jedna polovica,) patriacom do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. 2. Navrhovatelia návrh skutkovo odôvodnili tvrdením, že sú podielovými spoluvlastníkmi /navrhovateľ 1/ a navrhovateľ 2/ spoluvlastnícky podiel 1 v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a navrhovateľ 3/ a navrhovateľ 4/ spoluvlastnícky podiel 1 v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov/
nehnuteľností, nachádzajúcich sa v katastrálnom území C., obec Doľany, okres L., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela registra "C", parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie, výmera 489 m2, parcela registra "C", parc. č. XXX/XX, záhrada, o výmere 243 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX, na parcele č. XXX/X. Rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania Okresného národného výboru Bratislava-vidiek v Bratislave zo dňa 28.2.1980, číslo: S..X/XXXX/XX-XXX bol pozemok parcela č. 302/4 vo výmere 732 m2 v katastrálnom území C. pridelený N. F. a jeho manželke R. F. E. C. (ďalej len „rozhodnutie“). Dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku, uzatvorenou dňa 20.9.1980 medzi Miestnym národným výborom a N. F., nar. X.XX.XXXX a jeho manželkou R. F., E. C., nar. XX.X.XXXX a registrovanou na Štátnom notárstve Bratislava – vidiek dňa 15.1.1981 pod č. R. II 417/80 bolo zriadené právo osobného užívania pozemku parcela č. XXX/X o výmere 732 m2 v katastrálnom území C. (ďalej len „pôvodná parcela č. 302/4“) pre menované osoby (ďalej len „dohoda“). Kúpnou zmluvou vo forme notárskej zápisnice N 419/83, napísanej dňa 6.9.1983 na Štátnom notárstve Bratislava – vidiek, registrovanou dňa 6.10.1983 pod č. R I 707/83, kúpili žalobcovia nehnuteľnosti a to rozostavanú stavbu rodinného domu, postaveného na parc. č. 302/4 v katastrálnom území C. (ďalej len „Kúpna zmluva“). Navrhovatelia predpokladajú, že odčlenením z parcely č. XXX/X vznikla parcela č. XXX/XX, záhrada, vo výmere 243 m2 nachádzajúca sa v katastrálnom území C., obec Doľany, okres L., zapísaná na LV č. XXXX (ďalej len „parcela č. XXX/XX“). Medzi výmerou parcely č. 304/4 a výmerou parcely č. 302/6 bol zjavný nepomer. Z geometrického plánu č. 185/2021, vyhotoveného O. R. H., C. XX/X, F. zo dňa 19.5.2021, č. 185/2021, na oddelenie pozemku parc. č. XXX/XX (ďalej len „Geometrický plán“) vyplýva oddelenie pozemku parcela č. XXX/XX v katastrálnom území C., a to z pôvodnej parcely č. XXX/X, čím po uvedenom oddelení zostáva parcela č. 302/6 vo výmere 85 m2 (ďalej len „nová parcela č. 302/6“). V zmysle Geometrického plánu nové hranice boli v prírode označené plotom. Navrhovatelia boli od uzatvorenia kúpnej zmluvy v presvedčení, že súčasťou pôvodnej parcely 302/4 a neskôr parcely č. 302/11 bola aj nová parcela č. 302/6, vymedzená geometrickým plánom. Zo strany navrhovateľov sa jednalo o ospravedlniteľný skutkový omyl v tejto otázke. Navrhovatelia užívali novú parcelu č. 302/6 ako svoju vlastnú nehnuteľnosť. Na hranici medzi parcelou č. 302/21 a novou parcelou č. 302/6 je dokonca umiestnený plot, ktorý vymedzuje hranice užívania novej parcely č. 302/6 zo strany navrhovateľov. Plot bol postavený približne v roku 1980. Navrhovatelia, ako kupujúci, sa od 1.1.1992 ujali držby novej parcely tak, že boli dobromyseľní v tom, že nová parcela č. 302/6 je v ich podielovom spoluvlastníctve. Navrhovatelia sa teda 1.1.1992 ujali držby nielen pôvodnej parcely č. 302/4, ale aj susedného pozemku novej parcely č. 302/6, takže boli dobromyseľní v tom, že uvedené parcely sú v ich podielovom spoluvlastníctve. Nepretržitá držba novej parcely č. 302/6 bola zo strany navrhovateľov po dobu 10 rokov oprávnená. Navrhovatelia sa na základe domnelého titulu považovali za podielových spoluvlastníkov novej parcely č. 302/6, ktorú nerušene užívali a mali v dobromyseľnej držbe, a to nielen pre svoj subjektívny pocit. Všetky okolnosti, akými bolo následné nerušené užívanie, skultúrňovanie novej parcely 302/6, ako aj objektívny názor ľudí z obce Doľany, že nová parcela č. 302/6 vlastnícky patrí žalobcom, ich v tom len utvrdzovali. 3. Navrhovatelia k návrhu pripojili listinné dôkazy: výpisy z LV č. XXXX R. XXXX kat. územie C., notárska zápisnica N XXX/XX T. XXX/XX, dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku č. XXX/ XX, sobášny list zo dňa 7.5.1983, sobášny list zo dňa 16.10.1981, geometrický plán č. 185/2021 zo dňa 19.5.2021, rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania č. S..X/XXXX/XXXXX zo dňa 9.3.1980. 4. Písomným podaním zo dňa 29.6.2023, doručeným súdu dňa 30.6.2023 navrhovatelia 1/ až 4/ na výzvu súdu doplnili návrh o označenie dátumu, ku ktorému navrhujú potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t. j. ku dňu 2.1.2002 a navrhli zabezpečenie geometrického plánu o odčlenení parcely č. 302/11 záhrady o výmere 243m2 k. ú. C., zapísanej na LV č. XXXX od parcely č. 302/4 a listiny, vzťahujúce sa k zápisu na LV od katastrálneho úradu. 5. Vyzývacím uznesením č.k.: XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 19.9.2023, v spojení s opravným uznesením č.k.: XXXX/X/XXXX-XX zo dňa 25.10.2023, vydaným v súlade s ust. § 359f ods. 2 C.m.p., zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 15.11.2023, súd vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania v tejto právnej veci, v lehote do 1.5.2024. 6. Účastník konania 6/ Slovenský pozemkový fond v písomnom podaní zo dňa 7.8.2024 uviedol, že „podáva námietky“ ako zástupca neznámeho vlastníka – účastníka 2/ A. H. s tým, že samotné užívanie a hospodárenie na dotknutých nehnuteľnostiach navrhovateľmi automaticky nezakladá vznik vlastníckeho práva, že nevyhnutnou podmienkou na získanie vlastníckeho práva vydržaním je preukázanie dobromyseľnosti a oprávnenosti držby, pričom z návrhu a priložených listín je zrejmé, že ich predmetom bol pozemok parc. č. 302/4 o výmere 732 m2, teda navrhovatelia žiadnym spôsobom nepodopreli svoje tvrdenie, že predmetnú nehnuteľnosť vydržali, nepredložili právny titul,
z ktorého by mohli pri normálnej bežnej objektívnej opatrnosti nadobudnúť dôvodné presvedčenie, že im nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania, patrí aj napriek tomu, že je spoločne oplotená s pozemkami parc. č. 302/4 a 302/11. Navrhol návrh zamietnuť. 7. K podaniu účastníka 6/ sa vyjadrili navrhovatelia tak, že nie je dôvodné, zopakovali skutkové tvrdenia, uvedené v návrhu na začatie konania a doplnili, že domnelým titulom k vydržaniu nehnuteľnosti bola kúpna zmluva. Poukázali na zjavný nepomer medzi výmerou nadobudnutých nehnuteľností kúpou / výmera 732 m2/ a novej parcely č. 302/6 /výmera 85 m2/, čo je ľahko prehliadnuteľný rozdiel a že boli v ospravedlniteľnom omyle, že súčasťou kupovaných nehnuteľností bola aj výmera novej parcely č. 302/6 /s poukazom na rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1848/1998 zo dňa 9.3.2000. 8. Po vecnom posúdení podania účastníka 6/ Slovenského pozemkového fondu/ mal súd za to, že jeho námietky nie sú dôvodné, neosvedčil, že vydržaním môžu byť dotknuté práva k nehnuteľnosti, ktorú táto osoba podľa osobitných predpisov spravuje, alebo práva osôb, ktoré podľa osobitných predpisov zastupuje a ako účastník konania podľa 359c ods. 2 písm. d/ C.m.p. neosvedčil skutočnosti, ktoré vyvracajú, že navrhovatelia splnili predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Len púhe tvrdenie účastníka 6/, ktorým v námietkach poprel splnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva navrhovateľmi k pozemku v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka podľa názoru súdu nemožno považovať za osvedčenie, že vydržaním môžu byť dotknuté práva účastníka 3/. Pokiaľ v námietkach namietol, že navrhovatelia nepreukázali žiadny relevantný právny titul na vstup do oprávnenej držby, ktorá by viedla k vydržaniu, ide o námietku irelevantnú. Tu súd prvej inštancie dáva do pozornosti, že v konaní o vydanie potvrdenia o vydržaní v procesnej fáze po vydaní vyzývacieho uznesenia /v danej veci bolo vydané vyzývacie uznesenie dňa 10.10.2023/ je súd povinný skúmať už len podané námietky. 9. Súd preto konštatoval, že kvalifikované námietky v konaní v lehote, stanovenej vyzývacím uznesením, podané neboli. 10. Pred rozhodnutím vo veci samej súd vyzval navrhovateľov uznesením č. k. XXXX/X/XXXX-XXX zo dňa 5.6.2024, opraviť/doplniť označenie účastníkov konania 1/ až 4/. 11. Písomným podaním, doručeným súdu dňa 1.7.2024, navrhovatelia opravili/doplnili označenia účastníkov konania 1/ až 4/ tak, ako sú uvedení v záhlaví tohto uznesenia, v súlade s medzičasom ustálenou rozhodovacou činnosťou najvyšších súdnych autorít /uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.4.2016/. 12. Podľa § 359j ods. 1 C.m.p. ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania podľa § 359i ods. 1, vydá uznesenie o potvrdení vydržania; to platí aj vtedy, ak márne uplynula lehota na podanie námietok alebo ak boli námietky odmietnuté. 13. Podľa § 359k ods. 1 C.m.p. právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania je záväzné pre každého. 14. Podľa § 359k ods. 2 C.m.p. právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona. 15. Podľa § 359k ods. 3 C.m.p. kto dobromyseľne nadobudol vecné právo k nehnuteľnosti od toho, komu bolo právoplatne potvrdené vydržanie podľa tohto zákona, je chránený tak, ako keby ho nadobudol od vlastníka. 16. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 17. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 18. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 19. Ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom /§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa
nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle citovaných ustanovení §§ 129 ods. 1 a 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. V zmysle ustálenej súdnej praxe dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. 20. „Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z objektívneho hľadiska, t. j., či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus), teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí“ (rozhodnutie NS SR SR sp. zn. 4Cdo/287/2006). 21. „Pre hodnotenie dobrej viery držiteľa pozemku je pri posudzovaní pomeru nadobudnutej a skutočne držanej plochy pozemku potrebné vychádzať nie z parcelnej výmery nadobudnutého pozemku, ale z celkovej výmery pozemku, ktorý tvorí prirodzený funkčný celok, hoc nezodpovedá geometrickému či parcelnému zobrazeniu podľa príslušného katastrálneho operátu“ (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 220/2007, zo dňa 3.1.2008) 22. „ Ak sa nadobúdateľ nehnuteľnosti chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že je vlastníkom aj tejto časti; z hľadiska ospravedlniteľnosti chyby držiteľa môže byť v konkrétnom prípade relevantný tiež pomer plochy kúpeného a fakticky držaného pozemku“ (rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1848/1998, zo dňa 9.3.2000). 23. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovatelia svoj vstup do oprávnenej držby dňa 1.1.1992 odvíjajú od kúpy spoluvlastníckych podielov /navrhovatelia v 1. a 2. rade o veľkosti 1 k celku do ich bezpodielového spoluvlastníctva a /navrhovatelia v 3. a 4. rade o veľkosti 1 k celku do ich bezpodielového spoluvlastníctva/ k rozostavanej stavby rodinného domu, postaveného na parcele č. 302/4 o výmere 732 m2 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 26 700,- Kčs. Kúpna zmluva zo dňa 22.11.1983, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 6.10.1983, súčasne obsahovala dojednanie o prechode práva osobného užívania tohto pozemku a dohodu o vyporiadaní s dovtedajšími užívateľmi pozemku /N. F. a R. F., E. C. titulom písomnej dohody o zriadení práva osobného užívania zo dňa 20.9.1980/, vrátane výšky náhrady 2 928,- Kčs, v súlade s ust. § 218 ods. 1,2 Obč. zák. č. 40/1964 Zb. v tom čase platnom. S prevodom vlastníctva k stavbe, zriadenej na pozemku parc. č. XXX/X o výmere 732m2, prešlo na nadobúdateľov stavby aj právo osobného užívania tohto pozemku. Geometrickým plánom Geodézie n. p. Bratislava č. zakázky XXX-XXX-XXXX/XX zo dňa 19.5.1988 bola zameraná novostavba rodinného domu a došlo k rozdeleniu pozemku parc. č. 302/4 záhrady o výmere 732 m2 na novovytvorené parc. č. 302/4 zastavaná plocha /s. č. 423/ o výmere 489m2 a parc. č. 302/11 záhrady o výmere 243m2. Navrhovatelia dobromyseľný vstup do držby pozemku, ktorého sa návrh týka /novovytvorená parcela s číslom 302/6 záhrada o výmere 85m2, odčlenená od pozemku s parc. č. 302/6 záhrada o výmere 129m2 geometrickým plánom, vyhotoveným dňa 19.5.2021 O. R. H., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom dňa 3.6.2021/, ďalej odvíjali od tvrdenia, že predmet kúpy a dohody o prechode práva osobného užívania pozemku / parcela č. 302/4 o výmere 732 m2/ boli ako celok v prírode ohraničené oplotením a v rozsahu takto oplotenej plochy pozemok nerušene užívali ako vlastný až do roku 2021, kedy z geometrického plánu, vyhotoveného dňa 19.5.2021 O. R. H., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom dňa 3.6.2021, nezistili nesúlad užívanej plochy /
nadužívanie v rozsahu plochy 85 m2 v zadnej časti nadobudnutých nehnuteľností. Porovnaním zákresu hraníc pozemku, ktorého sa návrh týka /parcely č. 302/4 záhrady o výmere 732 m2 Geodéziou n. p. Bratislava geometrickým plánom zo dňa 19.8.1988 podľa vtedajšej Evidencie nehnuteľností a hraníc pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/XX a „novej“ parc, č. 302/6 geometrickým plánom, vyhotoveným dňa 19.5.2021 O. R. H., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom dňa 3.6.2021, súd konštatoval ich totožnosť, čím dospel k záveru, že navrhovatelia, ktorí sa chopili držby časti parcely, ktorú nekúpili /resp. ku ktorej na nich neprešlo právo osobného užívania a neuzavreli dohodu o náhrade s predchádzajúcim užívateľom pozemku/, mohli byť so zreteľom na všetky okolnosti /existencia písomnej kúpnej zmluvy k pozemku o výmere 732m2/ dobromyseľní v tom, že sú oprávnenými užívateľmi aj tejto časti /o výmere 85m2/; z hľadiska ospravedlniteľnosti chyby držiteľov bol v konkrétnom prípade relevantný tiež pomer plochy kúpeného a fakticky držaného pozemku. Navrhovatelia so zreteľom na všetky uvedené okolnosti, vrátane pomeru plochy kúpeného a fakticky držaného pozemku teda objektívne mohli byť dobromyseľní v tom, že im patrí, resp. nadobudli právo osobného užívania aj k tejto dotknutej plochy o výmre 85 m2, tvoriacej nadväzujúci pozemok v zadnej časti nimi kúpnou zmluvou z roku 1983 nadobudnutého pozemku. V zmysle prech. ustanovení § 872 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení zákona č. 509/1991 Zb./ právo osobného užívania pozemku, ktoré trvalo ku dňu účinnosti tohto zákona / 1.1.1992/, sa dňom účinnosti tohto zákona zmenilo na vlastníctvo fyzickej osoby. V prípade navrhovateľov /spoločných užívateľov zastavaného pozemku/ sa títo stali zo zákona podielovými spoluvlastníkmi s podielmi, ktorých veľkosť bola rovnaká, ako veľkosť ich spoluvlastníckych podielov na stavbe postavenej na pozemku v spoločnom osobnom užívaní /navrhovatelia v 1. a 2. rade v podiele 1 k celku a navrhovatelia v 3. a 4. rade v podiele 1 k celku/, resp. v prípade navrhovateľov v 1. a 2. rade, manželov a navrhovateľov v 3. a 4. rade, manželov, sa dňom 1.1.1992 stali zo zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi spoluvlastníckych podielov v polovici k pozemku /nadobudnutého dohodou, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 6.9.1983/. Pokiaľ navrhovatelia uvádzali dátum uchopenia sa dobromyseľnej držby konaním dotknutého pozemku dňom 1.1.1992, zákonná 10 ročná vydržacia doba im uplynula ku dňu 2.1.2002. 24. S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc z citovaných hmotnoprávnych a procesných ustanovení, ako aj ustálenej súdnej praxe najvyšších súdnych autorít, súd dospel k záveru o dôvodnosti návrhu a preto mu vyhovel tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia s tým, že jeho neoddeliteľnou súčasťou z dôvodu vykonateľnosti tohto rozhodnutia, ako technický podklad pre vykonanie záznamu v katastri nehnuteľností práv navrhovateľov k novovytvorenému pozemku parc. č. 302/6 záhrada o výmere 85 m2, odčlenenej od pozemku s parc. č. 302/6 záhrada o výmere 129m2 geometrickým plánom, vyhotoveným dňa 19.5.2021 O. R. H., autorizovaným geodetom a kartografom, úradne overeným Okresným úradom Pezinok, katastrálnym odborom dňa 3.6.2021. 25. Nakoľko účastníkom konania podľa § 359c ods. 2 písm. b/ C.m.p. je ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti, alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, súd nemohol konať s právnymi nástupcami účastníkov 1. – 4., zapísanými na LV č. XXXX k. ú. C. /i keď niektorých z nich v priebehu konania stotožnil/; toto uznesenie bude preto doručované týmto účastníkom ich zástupcovi zo zákona /Slovenskému pozemkovému fondu/. Právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou /napr. o určenie, že vec patrí do dedičstva/, ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona. 26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 27. V predmetnej veci si navrhovatelia nárok na náhradu trov konania neuplatnili. S poukazom na ust. § 55 C.m.p. súd tiež nezistil okolnosti, pre ktoré by sa javilo spravodlivé, aby navrhovateľom priznal nárok na náhradu trov konania voči účastníkom konania, ktorí v konaní úspech nemali. Napokon navrhovatelia dôvody, pre ktoré by sa javilo spravodlivým priznať im nárok na náhradu trov netvrdili a ani nedeklarovali. Súd preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje (§ 59 ods. 1 C.m.p.). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostí podania (§ 127 C.s.p. ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 C.s.p.). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 C.m.p.). Podľa § 359k ods. 2 C.m.p. právoplatné uznesenie o potvrdení vydržania nie je prekážkou, aby sa ten, kto je vydržaním dotknutý, domáhal svojho vecného práva k nehnuteľnosti žalobou, ak osvedčí, že existujú skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť námietkami podľa tohto zákona.