Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5Cob-43-2025.pdf
PDF · 131.74 KB
Case nature
Subarea
5Cob/43/2025
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Sinks & Taps s. r. o, so sídlom Malokrasňanská 10161/10, Bratislava, IČO: 53 122 500, zastúpeného: Mgr. Mag. Monika Korbášová, so sídlom Nám. 1. mája 9, Bratislava, IČO: 41 909 895, proti žalovanému: GRANDSTONE, s.r.o., so sídlom Šáchorová 29, Bratislava, IČO: 35 718 731, zastúpenému: G & B LEGAL GROUP, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 73/a, Bratislava, IČO: 36 865 401, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. 79Cb/154/2024-61 zo dňa 17.1.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. 79Cb/154/2024-61 zo dňa 17.1.2025 mení nasledovne: „Žalovaný je povinný vydať žalobcovi
- 1 ks Smart píla Mobile bridge saw FK/NC 800 r.v. 2008, Breton, výrobné číslo 41437 vrátane jej komponentov
- 1 ks Kompresor MSM7,5 TM500F r.v. 2017 vrátane jej komponentov
- 1 ks Čistička odpadových vôd SILO C 8 r.v. 2018 vrátane jej komponentov
- 1 ks Flokulačná stanica vrátane jej komponentov
- 9 ks platní LAMINAM12+ CALACATA MICHELANGELO B.MATCH XL
- 9 ks platní LAMINAM12+ FOKOS GRAFITE F.SIZE XL,
- l0 ks LAMINAM12+ VENEZIA SABBIA F.SIZE XL,
- 6 ks platní LAMINAM12+ TRAVERTINO GRIGIO VENATO BOCC F.SIZE XL,
- 9 ks platní LAMINAM12+ IN-SIDE PIETRA PIASENTINA TAUPE FIAMM. F.SIZE XL,
- 5 ks platní LAMINAM5+ MICHELANGELO LUX 1620X3240,
- 5 ks platní LAMINAM5+ TRAVERTINO GRIGIO VENATO BOCC 1620X3240 XL,
- 5 ks platní LAMINAM5+ NATURALI VERDE ALPI LUC. 1200X3000,
- 10 ks platní LAMINAM5+ GRIGIO LUC. STARLIT 1620X3240 XL,
- 5 ks platní LAMINAM5+ CALACATA MICHELANGELO 1620X3240 XL,
- 17 ks platní LAMTNAM5+ LEGNO VENEZIA SABBIA 1000x3000,
- 5 ks platní LAMINAM5+ I NATURALI TRAVERTINO GRIGIO VENATO BOCC 1620x3240,
- 5 ks platní LAMINAM5+ IN-SIDE PIETRA PIASENTINA TAUPE FIAMM. 1200X3000,
- 1 x drevený box WOODEN TRAY,
- 1 x drevený box WOODEN CREATE FOR L F.SIZE 1200X3000,
- 3x Stojany CRATE ACQ.FOR XL FS+1620X3240,
- 3x Stojany ZINC PLATTED LIGHT TRESTLE 2018 ACQ,
a to v lehote 3 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“ II. Žalobcovi súd proti žalovanému priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal vydania vecí, špecifikovaných v návrhu (jednalo sa o nástroje a materiál, potrebný na realizáciu predmetu podnikania žalobcu). Druhým výrokom súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania tak, žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie okrem popisu skutkových okolností a uvedenia všeobecných právnych východísk odôvodnil nasledovne: „8. Vzhľadom na subsidiaritu neodkladného opatrenia súd skúmal, či účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zo skutkových tvrdení vyplýva, že žalobca voči žalovanému nemá peňažnú pohľadávku, preto nie je možné nariadiť zabezpečovacie opatrenie (§ 324 ods. 3 C. s. p.). .... 13. Žalobca sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej úpravy pomerov. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku žalobcu, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca osvedčil skutkovými tvrdeniami ako aj z Upovedomenia o zadržaní vecí existenciu dohody o uložení veci medzi žalovaným a žalobcom, keď hnuteľné veci žalobcu boli uložené u žalovaného. Ďalšie podmienky ohľadom zmluvy o uložení neosvedčil. 14. Žalobca osvedčil zo Záznamu z rokovania zo dňa 25.10.2024, že medzi spoločníkmi a zároveň konateľmi strán sporu prebiehali rokovania o spojení, pričom k spojeniu žalovaného s p. P. S. (konateľom žalobcu), ktorý sa mal stať spoločníkom žalovaného, nedošlo a zároveň v zmysle záznamu malo dôjsť k ďalším dohodám ohľadom vzájomného vyrovnania, ktoré neboli špecifikované. 15. Z emailovej komunikácie od 13.11.2024 do 20.11.2024 žalobca osvedčil, že medzi stranami sporu prebiehala komunikácia ohľadom odvozu hnuteľných vecí žalobcu z priestorov žalovaného, keď z poslednej doloženej odpovede (email zo dňa 20.11.2024) vyplýva, že žalovaný uviedol podmienky odvozu vecí, technológií a zásob, ktorá má byť súčasťou navrhovanej dohody, ktorú má sprostredkovať advokátka žalobcu. 16. Emailom zo dňa 22.11.2024 hlavná účtovníčka žalobcu (z emailovej adresy Y.), oznámila žalovanému, že odmieta faktúry: č. 30240292 na sumu 27.325,96 EUR, č. 30240306 na sumu 22.467,42 EUR, č. 30240313 sumu 29.105,02 EUR, č. 30240320 na sumu 27.930,27 EUR, č. 30240329 na sumu 15.249,05 EUR, č. 30240332 na sumu 3.284,74 EUR. Namieta ich opodstatnenosť a právny základ, a preto nebudú ani zaúčtované v účtovníctve, vo výkaze DPH ani kontrolnom výkaze k DPH za 10. mesiac 2024. Na to reagoval žalovaný emailovou komunikáciou z rovnakého dňa (22.11.2024), ktorý uviedol, že uvedené faktúry zasielal postupne podľa dátumov zdaniteľného plnenia v priebehu októbra, ďalej sa pýtal aký je dôvod nezaradenia faktúr do účtovníctva a či je v nich nejaká formálna chyba. 17. Ďalej žalobca osvedčil Z upovedomenia o zadržaní vecí zo dňa 06.12.2024, že žalovaný si voči nemu uplatnil zákonné zádržné právo k hnuteľným veciam žalobcu, keď žalovaným mal dodať žalobcovi kamenárske výrobky, za ktorých riadne a včasné dodanie, boli vystavené faktúry: č. 30240292 zo dňa 07.10.2024 splatná 11.11.2024 na sumu 27.325,96 EUR, č. 30240306 zo dňa 17.10.2024 splatná 16.11.2024 na sumu 22.467,42 EUR, č. 30240313 zo dňa 18.10.2024 splatná 22.1 1.2024 na sumu 29.105,02 EUR, č. 30240320 zo dňa 24.10.2024 splatná 24.11.2024 na sumu 27.930,27 EUR, č. 30240329 zo dňa 30.10.2024 splatná 30.11.2024 na sumu 15.249,05 EUR, č. 30240332 zo dňa 31.10.2024 splatná 01.12.2024 na sumu 3.284,74 EUR, čo spolu predstavuje sumu 125.362,56 EUR. ... 19. Žalovaný si voči žalobcovi uplatnil zákonné zádržné právo s poukazom na § 15ls Občianskeho zákonníka. Podľa Upovedomení o zadržaní vecí vyplýva, že žalovaný má voči žalobcovi pohľadávku vo výške 125.362,56 EUR za dodanie kamenárskych výrokov. Žalobca tento svoj dlh popiera, avšak bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia. Výlučne odmietol ich zaúčtovať do svojho účtovníctva. Avšak neuvádza a neosvedčuje, čo bolo predmetom záväzku, ktorý bol následne vyfakturovaný 6 faktúrami celkovo v sume 125.362,56 EUR. Neuvádza a neosvedčuje, prečo ich neuznáva, neuvádza žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by spochybňovali zákonné zádržné právo žalovaného. Súd má za to, že žalobca neosvedčil danosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sa nevykonáva dokazovanie a vychádza z výlučne tvrdení jednej, žalujúcej, strany, keď ide o výnimku z povinnosti súdu vypočuť obidve strany sporu (audiatur et altera pars). Vzhľadom na to, je nevyhnutné, aby žalobca svoje tvrdenie osvedčil tak, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v rozhodnutí vo veci je vyššia než miera pravdepodobnosti jej zamietnutia. Nakoľko žalobca nesvedčil nárok, neosvedčil, že zákonné záložné právo uplatnené žalovaným je neoprávnené,
súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako výnimočnému, mimoriadnemu inštitútu nemohol vyhovieť. Súd zároveň dodáva, že o takomto nároku nie je možné rozhodnúť neodkladným opatrením, ale v riadnom súdnom konaní. 20. Naviac žalobca sa domáha neodkladným opatrením vydania vecí - hnuteľných vecí, ktoré označil v žalobnom návrhu, pričom súd konštatuje, že nie je dostatočne osvedčené, či sa tie veci nachádzajú u žalovaného. Teda, či sa nachádzajú vôbec, a/alebo v uplatňovanom množstve, alebo či zodpovedajú označeniu uvedeného v zozname. Nakoľko overený zoznam inventúrnych vecí a materiálu uložených v priestoroch žalovaného je nečitateľný, ide o zoznam napísaný na dve strany A4 s písmom o veľkosti cca 4. Vzhľadom na to nie je osvedčené, či hnuteľné veci, ktoré žalobca žiada vydať, sú reálne u žalovaného. 21. Nakoľko nebola osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia, súd sa už nezaoberal ďalšími tvrdenia žalobcu ohľadom neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca nenavrhoval nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu obavy marenia budúcej exekúcie. .. 24. Súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyhovel a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto mu náhradu trov konania nepriznal v súlade s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 C. s. p. v nadväznosti na čl. 2 ods. 2, čl. 4 a čl. 17 C. s. p., keď už nerozhodoval samostatne o nároku a následne o výške trov konania, keď výška týchto trov je 0,- EUR.“ 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 324 ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 326 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) a § 151s ods. 1, ods. 2 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ). 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 79Cb/154/2024-61 zo dňa 17.1.2025 napadol v celom jeho rozsahu, pričom odvolacie dôvody vymedzil ustanovením § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f), a písm. h) CSP. 5. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca videl v tom, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca podľa súdu neosvedčil, že zádržné právo žalovaného je neoprávnené. Avšak žalobca sa podaným návrhom domáhal vydania veci, tzn. ochrany svojho vlastníckeho práva a nie určenia toho, že zádržné právo žalovaného je neoprávnené. Súd podľa žalobcu nesprávne identifikoval nárok žalobcu, ktorého dôvodnosť a trvanie mal právne posúdiť (t. j. vlastnícke právo žalobcu k veciam, ktoré žiada vydať), a namiesto toho sa zaoberal dôvodnosťou a trvaním nároku žalovaného (zádržným právom žalovaného). Žalobca kúpnymi zmluvami riadne osvedčil, že je vlastníkom vecí, ktorých vydania sa domáha a jeho vlastníctvo nebolo ani zo strany žalovaného spochybňované. Vzhľadom na uvedené bol žalobca toho názoru, že napadnuté uznesenie spočíva predovšetkým na nesprávnom právnom posúdení veci. 6. V dôsledku uvedeného sa súd zároveň vôbec nezaoberal potrebou neodkladnej úpravy pomerov sporových strán, neposúdil príslušné tvrdenia a listiny predložené žalobcom. Podľa žalobcu nebolo vôbec relevantné osvedčovať, že žalovaný zádržné právo vykonáva neoprávnene, nakoľko potreba neodkladnej úpravy pomerov sa nevylučuje ani s oprávneným zadržaním vecí. Podľa odbornej právnickej literatúry: „Vzhľadom na favorizovanie procesnej pozície navrhovateľa je osobitne významné, aby súd pred každým rozhodnutím vyhodnotil, či požadované obmedzenie alebo povinnosť nie sú vo výraznom nepomere k právu, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Protistrana alebo iný subjekt, proti ktorému neodkladné opatrenie smeruje, nesmie byť obmedzená nad rozsah, ktorý je adekvátny vo vzťahu k ohrozeniu subjektívneho práva navrhovateľa. Narušenie proporcionality v tomto smere nevyhnutne zakladá vecnú nesprávnosť uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia z hľadiska absencie účelnosti.“ (Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, s. 1260 - 1265: F. Sedlačko). 7. Žalobca v tejto súvislosti tvrdil, že nariadenie neodkladného opatrenia by nebolo voči žalovanému neprimerané, nakoľko žalovaný zadržiava veci žalobcu v hodnote podstatne prevyšujúcej tvrdené pohľadávky, a aj po vydaní žiadaných vecí by žalovaným tvrdená pohľadávka ostala zádržným právom, či už je oprávnene alebo nie, zabezpečená. Žalovaný by tak nariadením neodkladného opatrenia nebol neprimeraným spôsobom obmedzený, navyše mu nič nebráni v uplatnení si tvrdených pohľadávok súdnou cestou, čo aj urobil. Žalobcovi bol dňa 03.01.2025 doručený platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 36Up/2206/2024 zo dňa 18.12.2024, ktorým mu súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 125.362,56 €, t. j. pohľadávku z faktúr uvedených v upovedomení o zadržaní veci. Žalobca dňa 17.01.2025 podal voči uvedenému platobnému rozkazu odpor. Tieto listiny žalobca predložil odvolaciemu súdu s odkazom na § 366 písm. d) CSP s tým, že sa jedná o skutočnosti, ktoré existovali v čase vydania napadnutého uznesenia. 8. Podľa žalobcu súd prvej inštancie nesprávne vôbec neposúdil potrebu neodkladnej úpravy pomerov sporových strán a nevyhodnotil kritérium proporcionality. Žalobca poukázal na to, že sa domáha
neodkladnej úpravy pomerov vydaním len časti zadržaných vecí, ktoré potrebuje neodkladne na výkon podnikania a včasné plnenie objednávok tretích osôb tak, aby nevznikala škoda jemu a tretím osobám v rámci dodávateľského reťazca. Je evidentné, že v danej situácií riadne súdne konanie trvajúce v priemere niekoľko rokov nemôže žalobcovi poskytnúť adekvátnu a účinnú ochranu (princíp efektívnosti). Žalobca trval na tom, že výkon zádržného práva je pre neho likvidačný, nakoľko zadržané boli prakticky všetky výrobné prostriedky žalobcu, ktoré v rámci dohody o spojení žalobca v dobrej viere zložil v priestoroch žalovaného, pričom existenciu dohody o spojení mal súd za osvedčenú zo záznamu rokovania z 25.10.2024. Len včasná súdna ochrana má preto pre žalobcu význam. Žalobca poukázal tiež na konkrétny prípad, ako žalovaný zneužíva zádržné právo, keď si dňa 18.12.2024 vynútil predaj zadržaného materiálu za nákupnú cenu a prevzal zákazku žalobcu. Realizácia zádržného práva žalovaným evidentne podľa žalobcu odporuje poctivému obchodnému styku a smeruje k likvidácii žalobcu ako priamej konkurencie žalovaného. 9. Týmito skutočnosťami sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal, tzn. nezaoberal sa podstatnou argumentáciou žalobcu, ktorou odôvodňoval potrebu neodkladnej úpravy pomerov, čím mu znemožnil, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súd tým naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. 10. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie mu vytkol, že neuviedol a neosvedčil, z akého dôvodu poprel pohľadávky žalovaného, čo bolo predmetom záväzku, a prečo neuznal faktúry žalovaného. Žalobca zároveň podľa súdu údajne neuviedol žiadne skutkové tvrdenia spochybňujúce zádržné právo žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na bod 4. návrhu, kde výslovne uviedol nasledovné: „Žalobca popiera, že by mal žalovaný voči nemu uvedené pohľadávky. Žalobca oznámil žalovanému už 22.11.2024, že predmetné faktúry neakceptuje a nezaúčtuje s tým, že na ich úhradu niet právneho základu. Žalobca má za to, že žalovaný realizuje zádržné právo neoprávnene, nakoľko nemá voči žalobcovi žiadnu splatnú peňažnú pohľadávku.“ 11. Žalobca k uvedeným tvrdeniam predložil súdu e-mail svojej účtovníčky zo dňa 22.11.2024 t. j. „Oznámenie o neakceptovaní faktúr“ a „Odpoveď na upovedomenie o zadržaní veci zo dňa 16.12.2024“, v ktorej žalobca žalovanému oznámil, okrem iného, že: „Sinks & Taps (žalobca) odmieta, že by Vám (žalovanému) bolo vzniklo zádržné právo k jej veciam, oznámené jej upovedomením zo dňa 06.12.2024. Dôvodom zadržania vecí je podľa Vášho tvrdenia neuhradenie splatných pohľadávok v celkovej výške 125.362,56 €, ktoré majú vyplývať z tam uvedených faktúr. Tieto faktúry Vám boli zo strany Sinks & Taps vrátené, nakoľko spoločnosť neeviduje objednávku ani dodanie predmetu fakturácie. Keďže voči Sinks & Taps nemáte žiadnu splatnú peňažnú pohľadávku, nemohlo vzniknúť ani zádržné právo, ktoré má akcesorickú povahu.“ 12. Závery súdu, že žalobca nezdôvodnil popretie pohľadávok žalovaného, neuznanie jeho faktúr, či neuviedol tvrdenia spochybňujúce zádržné právo, preto celkom zrejme nemajú oporu v podanom návrhu a jeho prílohách, čím súd prvej inštancie podľa žalobcu naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tzn. dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 13. Súd prvej inštancie záverom tiež uviedol, že žalobca dostatočne neosvedčil, že by sa veci označené v žalobnom návrhu skutočne nachádzali u žalovaného. Súd pochyboval, či sa tam nachádzajú vôbec a/ alebo v uvedenom množstve, alebo či zodpovedajú označeniu uvedenému v zozname, a to z dôvodu, že zoznam vecí (tj. Súpis zadržaných vecí) uložených v priestoroch žalovaného je nečitateľný, o veľkosti písma cca 4. Súpis žalobca predložil, podľa neho v čitateľnej podobe, v predpísanom elektronickom formáte PDF, kde je možné písmo ľubovoľne zväčšiť. Položky, ktorých vydania sa domáha vyznačil oranžovou farbou, aby boli súdu zrejmé. 14. K skôr uvedenému žalobca poznamenal, že nečitateľnosť prílohy bola dôvodom na postup § 129 a 130 CSP, čo však súd prvej inštancie neurobil. Zamietnutie návrhu žalobcu pre nečitateľnosť prílohy, o odstránenie ktorej sa súd vôbec nepokúsil, by bol podľa žalobcu formalistickým postupom v rozpore s princípom materiálnej spravodlivosti. Ak neodstránený nedostatok podania bol jedným z dôvodov zamietnutia návrhu, súd prvej inštancie zaťažil konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. 15. Žalobca vzhľadom na výčitku súdu o nečitateľnosti skôr označenej listiny a s poukazom na § 384 CSP, opätovne predložil súdu Súpis zadržaných vecí, s tým, že uvedenú listinu spísal a doručil žalobcovi priamo žalovaný ako prílohu Upovedomenia o zadržaní veci zo dňa 06.12.2024, čím sám výslovne potvrdil, že veci na priloženom súpise sa nachádzajú v jeho priestoroch a sú predmetom zádržného práva. Skutočnosť, že naďalej veci zadržiava potvrdil následne aj čiastočným vzdaním sa zádržného práva zo dňa 18.12.2024. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol jednotlivé položky v súlade so súpisom, no zároveň bol nútený v bode 2 návrhu vysvetliť, že kamenné platne označené v Súpise zadržaných vecí súhrne ako „BOXY s mixom materiálov Laminam v hrúbke 5+ v rôznom počte“ sú v danom bode
bližšie pomenované položky, pričom poukázal na faktúru pôvodného dodávateľa Laminam S.p.A č. 2410105294 zo dňa 17.06.2024 (ktorá je ako nadpis uvedených položiek uvedená v súpise), kúpnu zmluvu, ktorou predmetný materiál LAMINAM žalobca odkúpil od spoločnosti STONE COMPANY s.r.o., kde sa uvádza aj počet kusov jednotlivých kamenných platní, medzinárodný nákladný list č. SK1433539 spolu s dodacím listom s potvrdením žalovaného, že položky tam uvedené (totožné s faktúrou) boli doručené do jeho prevádzky. Pochybnosti súdu prvej inštancie o tom, či žalobca žiada vydať veci zadržané žalovaným, sú preto podľa žalobcu nedôvodné. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní napadnutého uznesenia s prihliadnutím na potrebu účinnej a rýchlej ochrany toto zmenil a nariadil navrhované neodkladné opatrenie. Zároveň žiadal o priznanie nároku na náhradu trov celého súdneho konania v plnom rozsahu. 17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.4.2025 tak, že poukázal na to, že voči žalobcovi vedie 2 súdne spory, ktoré sú vedené na Okresnom súde Banská Bystrica pod:
- sp. zn. 36Up/2206/2024 (o zaplatenie pohľadávok za dodanie vecí, zaplatenie kúpnej ceny, neuhradené fa č. 30240329, 30240332, 30240306, 30240392, 30240313 a 30240320) a
- sp. zn. 7Up/5/2025, v ktorom bol 10.3.2025 podaný návrh na pokračovanie v konaní (o zaplatenie pohľadávok za vykonanie prác (diela) žalovaným pre žalobcu a súvisiacich činností, neuhradená fa č. 30240340 a fa č. 30240355). 18. Zaplatenie vyššie uvedených pohľadávok bolo zo strany žalovaného zabezpečené zádržným právom aj k hnuteľným veciam, ktorých vydanie žalobca prostredníctvom neodkladného opatrenia požaduje. Všetky faktúry/pohľadávky, o zaplatenie ktorých žalovaný žalobcu vo vyššie uvedených sporoch žaluje, boli riadne zaúčtované a uvedené v príslušných kontrolných výkazoch. Ak by tieto pohľadávky neexistovali, žalovaný by neriešil ich zaplatenie prostredníctvom súdu, kde musel zaplatiť súdny poplatok v prípade väčšiny faktúr musel odviesť aj DPH. 19. Žalovaný tvrdil, že zádržné právo bolo zriadené v súlade s platnými právnymi predpismi, čo nespochybňuje ani žalobca, ktorý namieta len neexistenciu zabezpečených pohľadávok, pritom sám žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol dňa 29.11.2024 ako urovnanie sporných nárokov vyplatenie sumy vo výške 47.000,-EUR pre žalovaného za nezaplatené pohľadávky. Súčasne, v zmysle rokovania konateľov oboch strán zo dňa 25.10.2024, z ktorého bol právnou zástupkyňou žalobcu vypracovaný Záznam z rokovania, sa okrem iného uvádza, že do 20.11.2024 dôjde k vyrovnaniu zákaziek, ktoré boli zrealizované do 25.10.2024 (k čomu zo strany žalobcu ale nikdy nedošlo). 20. Žalovaný trval na tom, že je preukázané, že žalobca nezaplatil žalovanému splatné pohľadávky (existenciu ktorých potvrdil žalobca v návrhu zo dňa 29.11.2024 a v Zázname z rokovania; logicky, ak by neexistovala žiadna pohľadávka, nenavrhne zaplatenie sumy urovnania a neuvedie v zázname z rokovania, že sa majú vyrovnať finančné záväzky za žalovaným dodané/zrealizované zákazky). 21. Vydaním neodkladného opatrenia v znení navrhovanom žalobcom by podľa žalovaného došlo k citeľnému zásahu a obmedzeniu práv žalovaného (a to práva realizovať zákonné zádržné právo, ak má splatné a existujúce pohľadávky voči dlžníkovi). Žalobca podľa žalovaného neosvedčil existenciu skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu, ako ani existenciu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má nariadením neodkladného opatrenia poskytnúť ochrana. Nárok žalobcu by mal byť riadne preukázaný, čo sa nestalo, a podľa názoru žalovaného to ani nie je možné preukázať vzhľadom na to, že v súčasnosti prebiehajú dva súdne spory ohľadom zaplatenia (existencie) zabezpečených pohľadávok. 22. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. 23. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 24. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 25. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 26. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 27. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 28. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
29. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 30. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 31. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. 32. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 33. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 34. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 35. Z návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia (NO) je nepochybné, že tento sa domáhal nariadenia NO z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery medzi procesnými stranami (§ 325 ods. 1 CSP). Predmetom návrhu na nariadenie NO je vydanie vecí, o ktorých žalobca tvrdil, že sú v jeho vlastníctve a nachádzajú sa v dispozícii žalovaného. Žalobca sa teda návrhom na nariadenie NO domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. 36. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k dočasnej úprave pomerov a k ovplyvneniu správania účastníkov konania, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním účastníkov konania, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane iného účastníka konania resp. má za následok ohrozenie budúcej exekúcie. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, účastníci konania nemusia byť pred jeho nariadením vypočutý a napokon uznesenie o nariadení NO je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. 37. Súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie NO vychádza najmä zo skutočností uvádzaných v návrhu na jeho nariadenie. Návrh na nariadenie NO musí obsahovať náležitosti podľa § 325 a § 326 CSP. Navrhovateľ NO musí teda najmä tvrdiť a zároveň aj dostatočne osvedčiť existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a odôvodniť a osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania resp. odôvodniť a osvedčiť obavu ohrozenia exekúcie. 38. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na NO aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie NO. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, či obsahuje tvrdenie ako aj osvedčenie všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi NO povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ neodkladného opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 39. Nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie NO prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie NO, sa spravidla posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu. 40. Aby bolo možné návrhu na nariadenie NO priznať úspech je teda potrebné, aby navrhovateľ NO dostatočne osvedčil nárok, ktorému žiada poskytnúť ochranu ako aj danosť neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. 41. Odvolací súd je na rozdiel od súdu prvej inštancie názoru, že žalobca skôr vymedzené predpoklady osvedčil.
42. Nárok, ktorému žalobca žiadal priznať ochranu navrhovaným NO, je v danom prípade vlastnícke právo žalobcu k veciam, ktoré žiada vydať od žalovaného (Veci). Toto žalobca osvedčil najmä faktúrami a dodacími listami. Jeho vlastníctvo k Veciam nepochybne vyplýva aj z Listiny Overený inventúrny zoznam hnuteľných vecí a materiálu uložených v priestoroch Grandstone s.r.o. zo dňa 6.12.2024, podpísaný žalovaným (príloha k návrhu na nariadenie NO). Táto listina zároveň potvrdzuje aj to, že veci sa k uvedenému dátumu nachádzali u žalovaného. 43. Vlastníctvo žalobcu k Veciam ako aj skutočnosť, že sa Veci nachádzajú u žalovaného nenamietal ani žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu. 44. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd považoval za osvedčené, že Veci sú vo vlastníctve žalobcu a nachádzajú sa u žalovaného. 45. Odvolací súd považoval za osvedčenú aj potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami. Vychádzal pritom z tvrdení žalobcu, že Veci potrebuje na výkon svojej podnikateľskej činnosti, pričom prípadné zaobstaranie nových vecí rovnakého druhu a množstva je časovo náročné a zároveň ďalšie čakanie na nový materiál by mohlo spôsobiť zrušenie existujúcich zákaziek žalobcu a teda aj k vzniku škody. 46. Dôvodom, prečo sa v súčasnosti Veci nachádzajú u žalovaného, je zádržné právo, ktoré si žalovaný voči žalobcovi uplatnil na zabezpečenie jeho pohľadávok voči žalobcovi v celkovej hodnote 125.362,56 €, pričom sa má jednať o pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z celkovo šiestich faktúr a to za dodanie tovaru a za vykonanie prác. Žalobca zákonnosť tohto zádržného práva popieral tvrdiac, že na úhradu týchto pohľadávok niet právneho základu a zároveň, že žalobca neeviduje objednávku ani dodanie predmetu faktúr. 47. Proti právu žalobcu na ochranu vlastníckeho práva k Veciam teda stojí právo žalovaného na ochranu jeho majetku vo forme zádržného práva k Veciam. 48. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca svoj nárok neosvedčil z dôvodu, že neosvedčil, že „zákonné záložné právo uplatnené žalovaným je neoprávnené“ (poznámka odvolacieho súdu: pravdepodobne malo byť uvedené zákonné zádržné právo). Napriek skutočnosti, že komplexné posúdenie danosti pohľadávok žalovaného, zabezpečených zádržným právom žalovaného, presahuje rámec konania o tomto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné v tomto konaní posúdiť to, či je zádržné právo žalovaného možné na účely rozhodnutia o návrhu žalobcu považovať vzhľadom na všetky okolnosti za dostatočne osvedčené. 49. Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca vo vzťahu k tejto otázke tvrdil, že k faktúram, ktorých hodnotu má zabezpečovať zádržné právo žalovaného, neeviduje objednávku ani dodanie predmetu faktúr. 50. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. mája 2010, sp. zn. 6 Cdo 81/2010) 51. Vzhľadom na negatívnu dôkaznú teóriu (viď skôr citované rozhodnutie NS SR) od žalobcu nemožno požadovať, aby v tomto konaní osvedčil neexistenciu objednávky alebo dodania predmetu namietaných faktúr. Osvedčenie týchto skutočností a teda aj toho, či bolo zádržné právo k Veciam zriadené žalovaným dôvodne, ležalo na žalovanom, ktorý nielenže uvedené skutočnosti neosvedčil, ale ani netvrdil. Samotné tvrdenie, že vo vzťahu k nezaplateniu príslušných faktúr je vedené súdne konanie, bol zaplatený súdny poplatok a že ich žalovaný vedie v účtovníctve, žiadnym spôsobom nevysvetľuje ani neosvedčuje to, či boli namietané faktúry vystavené dôvodne alebo to, či bol predmet fakturácie žalobcovi dodaný. 52. Je potrebné súhlasiť so žalobcom aj v tom, že hodnota vecí, ktoré žalovaný titulom zádržného práva zadržiava, podstatne presahuje hodnotu tvrdených pohľadávok. Uvedené skutkové tvrdenie žalobcu žalovaný nepoprel, ani sa k nemu žiadnym spôsobom nevyjadril. Túto námietku si žalobca uplatnil u žalovaného už pred začatím tohto súdneho konania, a to v reakcii na Upovedomenie veriteľa o zadržaní veci zo dňa 6.12.2024 (čl. 13), na ktoré reagoval žalobca podaním zo dňa 16.12.2024 (čl. 23). V tomto podaní žalobca okrem iného namietal to, že hodnota zadržaných vecí je približne 183.212,- €, čo prevyšuje o cca 57.849,- € hodnotu zabezpečovaných pohľadávok. Zároveň namietal, že v súpise zadržaných vecí nie sú uvedené všetky veci, pričom neuvedené veci špecifikoval príkladmo. Prílohou listu žalobcu bol aj súpis zadržaných vecí s hodnotou jednotlivých položiek. Či sa žalovaný k tejto námietke žalobcu mimo súdneho konania vyjadril odvolaciemu súdu, známe nie je. V podanom odvolaní žalobca okrem iného tvrdil, že nepožaduje vydanie všetkých vecí zadržaných žalovaným a zároveň, že aj v prípade, ak by mu žalovaný vydal všetky veci, ktorých vydanie požaduje navrhovaným NO, zvyšok zadržaných vecí by zabezpečovalo pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Ani k tomuto skutkovému tvrdeniu sa žalovaný nevyjadril.
53. Z listín, ktoré boli priložené k návrhu na nariadenie NO, odvolací súd zistil, že k súpisu zadržaných vecí, vyhotovených žalovaným žalobca doplnil ceny jednotlivých vecí, vrátane sumáru hodnoty týchto vecí, podľa ktorého je hodnota vecí spísaných žalovaným 183.212,- €. Uvedené vyplýva z listiny Súpis zadržaných vecí s hodnotou jednotlivých položiek (čl. 24). 54. Podľa upovedomenia veriteľa o zadržaní veci zo dňa 6.12.2024 (čl. 13) žalovaný zadržal veci vo vlastníctve žalobcu podľa súpisu zadržaných vecí na zabezpečenie jeho pohľadávok z celkovo 6 faktúr v celkovej výške 125.362,56 €. 55. Hodnota vecí, ktoré požaduje žalobca v tomto konaní vydať, je 74.117,56 €, vychádzajúc z hodnoty zariadení (prvé štyri položky požadovaných vecí) 32.676,30 €, ktorú odvolací súd považuje za osvedčenú z faktúry č. 240141 zo dňa 31.7.2024 (čl. 9) a hodnoty materiálu 41.441,26 €, ktorú odvolací súd považuje za osvedčenú zo súpisu zadržaných vecí s hodnotou jednotlivých položiek (časť Materiál Laminam z faktúry č. 2410105294 zo dňa 17.6.2024, čl. 24 druhá strana). 56. Odvolací súd považoval za osvedčené, že žalovaný zadržiava veci žalobcu najmenej v hodnote 183.212,- €. 57. Rozdiel medzi hodnotou požadovaných vecí v tomto konaní a zadržiavaných vecí je najmenej 109.094,44 €. 58. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu odvolací súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Žalobca osvedčil, že je vlastníkom vecí, ktoré požaduje vydať. Osvedčil aj to, že bez ich vydania mu hrozí nenapraviteľná škoda v podobe straty zákaziek a znemožnenia výkonu podnikateľskej činnosti. Nároku žalobcu síce bráni zádržné právo žalovaného, ktorého dôvodnosť a teda aj zákonnosť žalovaný neosvedčil, avšak aj pri vydaní požadovaných vecí bude prípadný nárok žalovaného, ktorého existenciu žalobca popiera v celom rozsahu, zabezpečený zádržným právom žalovaného na zvyšné veci vo vlastníctve žalobcu, ktorých hodnota je najmenej 109.094,44 €. Teda zostane zachované zabezpečenie spornej pohľadávky žalovaného najmenej v rozsahu 87,02%. S prihliadnutím na spornosť pohľadávky žalovaného, ktorá je jeho zádržným právom zabezpečená, s prihliadnutím na zostávajúce zabezpečenie tejto pohľadávky ostatnými vecami, ktoré sú predmetom zádržného práva, ako aj s ohľadom na nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že hodnota zvyšných vecí, ktoré sú predmetom zádržného práva, zabezpečuje pohľadávky žalovaného, nepovažoval odvolací súd nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia za zásah, ktorý neprimeraným spôsobom zasiahne do práv žalovaného. Odvolací súd pri rozhodovaní prihliadol aj na to, že hodnota vecí zadržiavaných žalovaným bola od začiatku (6.12.2024) v zjavnom nepomere k hodnote zabezpečovanej pohľadávky žalovaného a teda zádržné právo bolo v časti zriadené nezákonne a zároveň aj na skutočnosť, že v dôsledku tohto konania už žalobcovi vznikla škoda v podobe nevyhnutnosti nakúpiť materiál, zadržiavaný žalovaným v hodnote 13.647,52 €. 59. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nespochybňoval, že zádržné právo bolo zriadené žalovaným v súlade s právnymi predpismi, ale namietal len neexistenciu zabezpečených pohľadávok odvolací súd uvádza, že pri neexistencii zabezpečených pohľadávok nemožno zákonne zriadiť zádržné právo na zabezpečenie týchto pohľadávok. K argumentácii žalovaného, ktorý poukazoval na to, že v Zázname z rokovania sa okrem iného uvádza že do 20.11.2024 dôjde k vyrovnaniu zákaziek, ktoré boli zrealizované do 25.10.2024 (k čomu zo strany žalobcu ale nikdy nedošlo) odvolací súd uvádza, že z tejto časti záznamu odvolaciemu súdu vôbec nie je zrejmé, čo je jeho obsahom. Avšak, ak žalovaný argumentuje obsahom záznamu z rokovania, odvolací súd uvádza, že tento záznam bol vyhotovený dňa 25.10.2024 a jeho obsahom je aj špecifikácia faktúr v tom čase žalobcom nezaplatených - jednalo sa o faktúry zo dňa 11.9.2024, 20.9.2024 a 20.9.2024. Pohľadávka žalovaného, zabezpečená záložným právom je tvorená faktúrami z dní 7.10.2024, 17.10.2024, 18.10.2024, 24.10.2024, 30.10.2024 a 31.10.2024. Teda prevažná väčšina faktúr bola vystavená pred dňom vyhotovenia Záznamu z rokovania, avšak zmienka o týchto faktúrach v zázname nie je. Aj táto skutočnosť vzhľadom na ostatný obsah Záznamu z rokovania vyvoláva pochybnosti o tom, či dotknutá pohľadávka žalovaného existuje. 60. K poukazu žalovaného na to, že ak by neexistovala žiadna pohľadávka žalovaného, nenavrhne žalobca zaplatenie sumy urovnania 47.000,- € a neuvedie v zázname z rokovania, odvolací súd uvádza, že zo skôr uvedeného sa javí ako daná určitá pohľadávka žalovaného voči žalobcovi, nie však to, že sa jedná o pohľadávku z dotknutých faktúr. 61. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 388 CSP zmenil, tak že podanému návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovel. 62. Odvolací súd vo vzťahu k postupu podľa § 336 ods. 1 CSP (uloženie povinnosti podať žalobu vo veci samej) dospel k záveru, že už samotným nariadeným neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, preto podľa rovnakého zákonného ustanovenia neuložil žalobcovi
povinnosť podať žalobu vo veci samej. Urobil tak aj s prihliadnutím na skutočnosť že o namietanom nároku žalovaného už súdne konania prebiehajú na základe dvoch žalôb žalovaného. 63. Týmto rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozhodnutia a v dôsledku toho aj k zmene procesného úspechu strán sporu. Pretože žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu ako aj z dôvodu, že výrok o náhrade trov konania je závislým výrokom (§ 379 písm. a) CSP) od výroku rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd podľa § 396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP zmenil aj druhú výrokovú vetu napadnutého rozhodnutia a o náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že priznal nárok na ich náhradu v celom rozsahu úspešnému žalobcovi voči žalovanému. 64. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania postupoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Pretože v odvolacom konaní bol žalobca úspešný v celom rozsahu, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu. 65. O výške náhrady trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 66. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).