Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-7Sa-101-2019.pdf
PDF · 149.98 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BA-7Sa/101/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: Krajská prokuratúra v Bratislave, so sídlom Vajnorská 47, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, za účasti: A. B., bytom C. XXX, C., v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.11.2016, takto
r o z h o d o l :
I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30. novembra 2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Dunajská Streda č. XXX- XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19. októbra 2016 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Administratívne konanie a protest prokurátora
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda (ďalej len „prvostupňový orgán“) vydala rozhodnutie č. XXX-XXXXXXXXXX-XXXX/XX zo dňa 19.10.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým samostatne zárobkovo činnej osobe (ďalej len „SZČO“) A. B., predpísala za obdobie január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008, december 2008 penále v sume 480,34 Eur, vypočítané z dlžnej sumy poisteného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“), vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal ďalší účastník A. B. (ďalej len „ďalší účastník“ alebo „účastník konania“) odvolanie.
2. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej len „žalovaná“) podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZSP“) odvolanie ďalšieho účastníka podané proti prvostupňovému rozhodnutiu prvostupňového orgánu zo dňa 19.10.2016, vo veci predpísania penále, zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu.
3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že účastník konania (A. B.) bol registrovaný ako SZČO v registri Sociálnej poisťovne od 01.07.2005 do 09.10.2009 a od 01.11.2005
je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ďalej uviedla, že podľa Výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Dunajská Streda, číslo živnostenského registra: 201-10469, bol účastník konania v rozhodujúcom období oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe Živnostenských listov, s dňom vzniku oprávnenia 21.11.2003, 08.12.2004 a 05.03.2007. Účastník konania ukončil podnikateľskú činnosť k 09.10.2009. Poukázala na to, že prvostupňový orgán, pri kontrole odvodu poistného a príspevkov zistil, že účastník konania ako SZČO za obdobie január 2007 až december 2008 poistné a príspevky odviedol po lehote splatnosti. Penále bolo vypočítané vo výške 0,05% z dlžnej sumy poistného a príspevkov za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa zaplatenia dlžného poistného a príspevkov. Tvrdila, že námietky účastníka konania sú neopodstatnené a nemajú za následok zmenu, resp. zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Podotkla, že Sociálna poisťovňa je penále povinná predpísať, pretože jej to ukladá zákon. Penále je základným zákonom ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej výške alebo včas. Poznamenala, že v zmysle zákona je príslušná pobočka Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o penále oprávnená skúmať iba to, či poistné a príspevky boli zaplatené v lehote splatnosti a v správnej výške. Uviedla, že dňa 15.11.2012 prvostupňový orgán vydal na žiadosť účastníka konania potvrdenie č. 28632-2/2012- DS, ktorým potvrdil, že účastník konania bol povinne sociálne poistený ako SZČO od 24.03.1995 do 05.05.1997, od 01.07.2005 do 09.10.2009 a má všetky platby poistného a príspevkov vysporiadané k 15.11.2012 ako SZČO. Konštatovala, že uvedené potvrdenie preukazuje neexistenciu pohľadávky na poistnom a príspevkoch ku dňu jeho vystavenia, resp. ku dňu podania žiadosti o jeho vystavenie, ale nie neexistenciu právneho dôvodu na nepredpísanie penále. Uviedla, že účastník konania za obdobie, ktoré je predmetom prvostupňového rozhodnutia (t. j. január 2007 až december 2008) síce zaplatil poistné a príspevky v správnej sume, ale oneskorene. Pretože sumy poistného a príspevkov za kontrolované obdobie zaplatil oneskorene, prvostupňový orgán bol povinný predpísať prvostupňovým rozhodnutím účastníkovi konania penále. Mala za to, že penále, ako pohľadávka, vzniklo až 19.10.2016, t. j. dňom jeho predpísania prvostupňovým rozhodnutím. Uviedla, že dovtedy prvostupňový orgán pohľadávku na penále voči účastníkovi konania neevidoval, a preto ho nemohol ani upozorniť na pohľadávku. Konštatovala, že účastník konania nespĺňa podmienky pre nepredpísanie penále alebo odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále v zmysle § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z. z., pretože nezaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010, najneskôr do 30.04.2010. Poznamenala, že účastník konania poistné a príspevky za obdobie máj 2008 až september 2008 zaplatil až 15.11.2012, t. j. po lehote pre uplatnenie „generálneho pardonu“.
4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej zo dňa 30.11.2016 podal prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava protest prokurátora č. Kd 52/19/1100-2 zo dňa 09.04.2019, ktorým žiadal napadnuté rozhodnutie v lehote 30 dní odo dňa doručenia protestu ako nezákonné zrušiť. Nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej ako odvolacieho orgánu prokurátor videl v nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko prvostupňový orgán, ako aj žalovaná, nesprávne aplikovali predovšetkým ustanovenie § 293bl ods. 1 a § 240 ods. 2 ZSP na daný skutkový stav.
5. Nakoľko žalovaná podanému protestu nemienila vyhovieť, odstúpila podaný protest Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej aj „ministerstvo“), ako dozornému orgánu, na rozhodnutie. Ministerstvo rozhodnutím č. 13878/2019-M_OVP, 29768/2019 zo dňa 05.06.2019 nevyhovelo protestu prokurátora Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kd 52/19/1100-2 zo dňa 09.04.2019.
6. Proti rozhodnutiu ministerstva o nevyhovení protestu prokurátora podal krajský prokurátor Krajskej prokuratúry Bratislava rozklad, ktorý minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky rozhodnutím č. 18877/2019-M_OSL zo dňa 28.10.2019 zamietol a potvrdil rozhodnutie ministerstva č. 13878/2019-M_OVP, 29768/2019 zo dňa 05.06.2019.
II.
Žaloba
7. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.12.2019 domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaná v danom prípade neuplatnila generálny pardon, pričom dôvodila, že ďalší účastník zaplatil
poistné za obdobie máj 2008 až september 2008 až 15.11.2012, čo je po lehote pre uplatnenie tzv. generálneho pardonu (teda po lehote 30.04.2010), ktorej dodržanie je predpokladom a podmienkou pre jeho úspešné uplatnenie. Žalobkyňa sa s týmto názorom nestotožnila. Uviedla, že prvostupňový orgán kontrolou úhrad poistného a príspevkov za vyššie označené obdobia zistil, že poistné a príspevky neboli uhradené včas. Poukázala na prílohu k prvostupňovému rozhodnutiu, z ktorej vyplýva, že ďalší účastník uhradil poistné a príspevky za jednotlivé mesiace nasledovne: a) za mesiac január 2007 až apríl 2007 (časť mesiaca apríl 2007 vo výške 9,76 Eur) do 30.04.2010, b) za mesiac apríl 2007 (časť mesiaca apríl 2007 vo výške 2,35 Eur) až jún 2007 po 30.04.2010, c) za mesiac júl 2007 až apríl 2008 do 30.04.2010, d) za mesiac máj 2008 až september 2008 po 30.04.2010, e) za mesiac október 2008 až december 2008 do 30.04.2010.
1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8. Poznamenala, že ďalší účastník za obdobie pod vyššie uvedeným písmenom a), c) a e) zaplatil poistné a príspevky síce v omeškaní, ale stále v lehote do 30.04.2010. Mala za to, že dlžné poistné za tieto uvedené mesiace bolo zaplatené v lehote ustanovenej v § 293bl ods. 1 ZSP. Tvrdila, že na základe tejto skutočnosti prvostupňový orgán, resp. žalovaná nemali penále za tieto mesiace predpísať. Skutočnosť, že ďalší účastník zaplatil dlžné poistné za obdobia uvedené pod písmenami b) a d) až po lehote 30.04.2010, je pre uplatnenie tzv. generálneho pardonu podľa § 293bl ods. 1 ZSP, podľa jej názoru právne irelevantná. Konštatovala, že z ustanovenia § 293bl ods. 1 ZSP vyplývajú len dve podmienky na odpustenie penále, a to, že penále sa musí viazať na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 01.01.2010 a že toto dlžné poistné a príspevky, ku ktorým sa vzťahuje penále, musia byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Podotkla, že penále sa teda musí vzťahovať na konkrétne dlžné poistné za konkrétne obdobie (samozrejme stále za splnenia podmienky, že toto dlžné poistné vzniklo pred 01.01.2010 a že bolo zaplatené do 30.04.2010). Mala za to, že v danom prípade ďalší účastník tieto podmienky – za obdobie uvedené pod vyššie uvedenými písmenami a), c) a e) jednoznačne splnil, keďže dlžné poistné za označené mesiace vzniklo do 01.01.2010 a bolo zaplatené do 30.04.2010. Bola preto toho názoru, že za tieto obdobia nemalo byť ďalšiemu účastníkovi predpísané penále podľa § 240 ods. 1 v spojení s § 293bl ods. 1 ZSP. Pokiaľ prvostupňový orgán napriek uvedenej skutočnosti ďalšiemu účastníkovi predpísal penále aj za označené obdobia, jeho postup – v spojení s postupom a rozhodnutím žalovanej – nie je podľa jej názoru súladný so zákonom. Konštatovala, že výklad § 293bl ods. 1 ZSP, podľa ktorého by odpustenie penále viažuce sa na oneskorené zaplatenie určitého poistného a príspevkov malo byť podmienené uhradením aj iných, resp. všetkých platieb poistného a príspevkov, nemožno vyvodiť ani z textu zákona, ani zo spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky č. 1830/2009 z 01.12.2009, a to bez ohľadu na aplikovanú metódu výkladu práva. Mala za to, že prvostupňový orgán ako aj žalovaná nedostatočne pristúpili k aplikácii § 293bl ods. 1 ZSP, kde z textu tohto zákonného ustanovenia vyplýva zámer zákonodarcu, že záväzok zaplatiť penále na poistné a príspevky, ktoré jednotlivec dlhuje po 01.01.2010, je možné splniť aj v dodatočnej zákonodarcom predĺženej lehote, a to až do 30.04.2010. Tvrdila, že v žiadnom prípade však zákonodarca v uvedenom texte nenaznačil podmienku, že iba ak dlžník uhradí celé dlžné poistné, potom je mu možné priznať uvedené benefícium.
9. Ďalej uviedla, že podstatným je zodpovedanie právnej otázky, či právna úprava ZSP ukladá povinnosť platiteľovi poistného zaplatiť všetko omeškané poistné v zákonom stanovenej lehote, aby sa naplnila vôľa zákonodarcu obsiahnutá v ustanovení § 293bl ods. 1 ZSP a došlo tak k vzniku prekážky na predpísanie penále, teda či ustanovenie § 293bl ods. 1 ZSP je možné aplikovať vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi (dlžníkovi) iba v tom prípade, ak všetky záväzky, ktoré mu vznikli pred 01.01.2010 splatil a uhradil do 30.04.2010. Konštatovala, že ustanovenie § 293bl ods. 1 ZSP treba chápať tak, že povinnosť nepredpísať penále alebo predpísané penále odpustiť sa viaže iba na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ktoré boli zaplatené do 30.04.2010, viažuce sa k poistnému, z ktorého sa penále vypočíta. Poukázala na to, že rovnaký právny názor už vyslovil odvolací súd v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso 112/2015 zo dňa 30.03.2017, ako aj iný
senát odvolacieho súdu v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso 84/2014 zo dňa 31.05.2016. Ďalej poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso 54/2013 zo dňa 25.02.2015, v ktorom je uvedené, že v kontexte s § 139 ods. 1 a 3 ZSP je potrebné vykladať aj ustanovenie § 293bl ods. 1 ZSP tak, že za obdobie pred 01.01.2010 sa považujú jednotlivé kalendárne mesiace pred 01.01.2010. Úmyslom zákonodarcu pri prijímaní ustanovenia § 293bl ZSP nebolo predpisovať penále za všetky kalendárne mesiace pred 01.01.2010, za ktoré boli poistné a príspevky odvedené oneskorene alebo v nižšej sume, naopak jeho úmyslom bolo dosiahnuť zaplatenie dlžného poistného čo i len v časti, bez potreby následnej penalizácie oneskorených platieb po dátume splatnosti. Podľa právneho názoru vysloveného v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11.10.2001 v situácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad, má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Výklad ustanovenia § 293bl ods.1 ZSP, ako ho poňala žalovaná, nie je ústavne konformný, a ani nevyplýva z jeho znenia (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso 2/2016 z 26.10.2017).
10. K penále predpísanému za mesiac apríl 2007 poukázala na to, že po zaplatení 1,85 Eur dňa 23.05.2008, ďalšiemu účastníkovi bolo za tento mesiac predpísané penále 2,37 Eur. Bola toho názoru, že pobočka nebola oprávnená predpísať penále v tejto sume a ani túto sumu pripočítať k sume ostatných penále za jednotlivé mesiace. Tvrdila, že pokiaľ penále za každý jednotlivý kalendárny mesiac nepresiahne sumu podľa § 240 ods. 2 ZSP, toto nie je možné predpísať a nie je ani zákonný dôvod na sumarizáciu a spočítavanie jednotlivých penále. Konštatovala, že v predmetnej veci, za tento mesiac po uplatnení generálneho pardonu, nemalo byť penále predpísané vôbec. Aj keď zákon presne nedefinuje pojem „kontrolované obdobie“, je potrebné podľa jej názoru vychádzať zo znenia nadväzujúcich ustanovení ZSP. Ustanovenie § 240 ods. 2 ZSP priamo nadväzuje na ustanovenie § 240 ods. 1 ZSP, ktorý upravuje platbu poistného a príspevkov za príslušné kalendárne mesiace. Ak sa predpisuje penále za oneskorené platenie poistného a príspevkov, ktoré je fyzická a právnická osoba povinná platiť za kalendárny mesiac, potom jediným logickým záverom je podľa nej ten, že penále sa vypočítava za omeškanie s platením poistného za kalendárny mesiac a v súlade s ustanovením § 240 ods. 2 ZSP sa nepredpíše, ak za kalendárny mesiac nie je vyššie ako 3,32 Eur. Uviedla, že tento záver podporuje aj tá skutočnosť, že ak chce sociálna poisťovňa vykonať kontrolu platenia poistného, musí sa urobiť kontrola za každý kalendárny mesiac zvlášť. Taktiež v prílohe k prvostupňovému rozhodnutiu je vypočítané penále zvlášť za každý kalendárny mesiac. Konštatovala, že z predmetných ustanovení jednoznačne vyplýva, že zákonodarca v ustanovení § 240 ods. 1 ZSP jednoznačne upravil, že kontrola poistného a príspevkov sa realizuje za každý kalendárny mesiac zvlášť, a teda aj ustanovenie § 240 ods. 2 ZSP vo vzťahu k nepredpísaniu penále, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 Eur treba vykladať, že ide o sumu vzťahujúcu sa na príslušný kalendárny mesiac. Tvrdila, že aj keď je v § 240 ods. 2 ZSP uvedená formulácia „kontrolované obdobie“, práve v priamej nadväznosti a vo vzťahu k § 240 ods. 1 ZSP je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli jednotlivé kalendárne mesiace, pri ktorých sociálna poisťovňa predpíše penále pri nesplnení povinnosti odviesť poistné a príspevky včas. Mala za to, že ak by bol akceptovaný názor, že kontrolované obdobie predstavuje akýsi súčet jednotlivých penále, uvedené by sa priečilo významu a účelu zákona, nakoľko pri aplikovaní takéhoto výkladu by v podstate k naplneniu § 240 ods. 2 ZSP nedošlo. Nežiadala nariadenie pojednávania. III. Vyjadrenia účastníkov konania
8.
9.
11. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.03.2020 zopakovala priebeh administratívneho konania. Uviedla, že penále je základným, zákonom o sociálnom poistení ustanoveným právnym následkom nesplnenia odvodovej povinnosti, t. j. nesplnenia odvodovej povinnosti vôbec alebo jej nesplnenia v správnej sume alebo včas (najneskôr v deň splatnosti poistného a príspevkov). Podotkla, že ZSP ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať SZČO penále za neodvedenie poistného a príspevkov včas, resp. v správnej sume, resp. za neodvedenie poistného a príspevkov vôbec. Avšak ZSP v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať. Poznamenala, že keďže ďalší účastník, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO, poistné a príspevky za sporné obdobie preukázateľne nezaplatil v súlade s § 143 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov, resp. v súlade s § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, bol prvostupňový orgán podľa ustanovenia § 240 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. povinný penále predpísať. Mala za to, že v prípade, ak by ďalší účastník
plnil svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými ustanoveniami ZSP, resp. zákona č. 43/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, nevznikli by právne skutočnosti, ktoré podmieňujú predpísanie penále. Uviedla, že pri predpísaní penále vychádzala Sociálna poisťovňa z dlžnej sumy poistného a príspevkov za sporné obdobie, ktoré ďalší účastník uhradil po lehote splatnosti poistného a príspevkov. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že Sociálna poisťovňa nebola oprávnená predpísať ďalšiemu účastníkovi penále, ktorého výška nepresiahla sumu 3,32 Eur žalovaná uviedla, že podľa § 240 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 572/2009 Z. z. Sociálna poisťovňa nepredpíše penále len v prípade, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 Eur a že obdobie, za ktoré sa má penále predpísať, ZSP v znení neskorších predpisov presne nevymedzuje. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 240 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov je podľa jej názoru zrejmé, že penále, ktoré sa viaže na neodvedené poistné a príspevky je možné vyčísliť len za jednotlivé kalendárne mesiace. Bola toho názoru, že z ustanovenia § 240 ods. 1 ZSP však nemožno vyvodiť záver, že Sociálna poisťovňa je povinná vykonávať kontrolu platenia poistného a príspevkov za každý mesiac jednotlivo za účelom posúdenia možnosti predpísať penále a len tento jednotlivý mesiac je kontrolovaným obdobím. Konštatovala, že uvedený záver nevyplýva ani z ustanovenia § 226 ods. 1 písm. d) ZSP, kde sa stanovuje povinnosť Sociálnej poisťovne vykonávať kontrolu plnenia povinností účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia, resp. z iných ustanovení predmetného zákona. Podotkla, že pri interpretácii a aplikácii právnej normy je potrebné posudzovať právnu normu v kontexte s inými právnymi normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá. Podľa jej názoru nie je teda možné vykladať ustanovenie § 240 ods. 1 ZSP izolovane od ustanovení § 240 ods. 2, § 226 ods. 1 písm. d), § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 ZSP v znení neskorších predpisov a v rozpore s uvedenými ustanoveniami predmetného zákona. Tvrdila, že pri interpretácii § 240 ods. 1 ZSP v tom zmysle, že vymedzuje kontrolované obdobie ako jeden kalendárny mesiac, by Sociálna poisťovňa bola povinná tolerovať porušovanie povinností platiteľom poistného a príspevkov každý kalendárny mesiac do výšky penále 3,32 Eur. To znamená, že aj odvedenie sumy v nesprávnej výške alebo po lehote splatnosti poistného a príspevkov by do istej hranice bolo postavené na úroveň riadneho a včasného odvodu poistného a príspevkov a ustanovenie § 143 ZSP, ktoré upravuje splatnosť poistného, by v takomto prípade podľa jej názoru stratilo relevanciu (neodvedenie poistného v správnej výške alebo včas by bolo následkom uvedeného považované za riadne odvedenie poistného, t. j. za odvedenie poistného v správnej výške a včas). Považovala preto za potrebné prihliadať aj na účel a podstatu konkrétnej právnej normy a vykladať ustanovenia ZSP v znení neskorších predpisov tak, aby sa tomuto účelu a podstate nepriečili. Uviedla, že z dikcie ustanovenia § 240 ZSP nevyplýva, za aké obdobie má Sociálna poisťovňa penále predpísať (definuje len kontrolované obdobie). Rovnako tiež v uvedenom ustanovení zákonodarca nedefinuje, že kontrolovaným obdobím, za ktoré sa má penále predpísať, je jeden kalendárny mesiac. Poznamenala, že prvostupňový orgán v prílohe rozhodnutia, ktorým penále predpisuje, síce uvádza prehľadnú tabuľku s rozpisom predpísaného penále osobitne za každý kalendárny mesiac, neznamená to však, že kontrolovaným obdobím je jeden kalendárny mesiac. Upresnila, že v prílohe prvostupňového rozhodnutia sa uvádza tento prehľad, aby bolo zrejmé, v akom omeškaní účastník konania zaplatil poistné a príspevky za každý kalendárny mesiac a aby si účastník konania vedel skontrolovať pravdivosť údajov (dlžná suma poistného a príspevkov, ktorú ďalší účastník uhradil po lehote splatnosti poistného a príspevkov, dátum zaplatenia poistného a príspevkov, počet dní omeškania), z ktorých Sociálna poisťovňa vychádzala pri predpísaní penále. Odkázala na ustanovenie § 144 ods. 1 ZSP, v zmysle ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 Eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. Bola toho názoru, že pojem „v úhrne“ možno analogicky použiť aj pri výklade ustanovenia § 240 ods. 2 ZSP. Kontrolovaným obdobím je preto podľa jej právneho názoru akékoľvek obdobie, za ktoré Sociálna poisťovňa vykonala na základe údajov uvedených v jej systéme porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a príspevkov a za ktoré predpísala ďalšiemu účastníkovi penále. V súvislosti s uvedeným poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/91/2016-41 zo dňa 14.06.2018, ktorý bol následne potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/111/2018 zo dňa 27.11.2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/100/2012 zo dňa 12.03.2013 a rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15S/14/2014 zo dňa 25.11.2014. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti naďalej trvala na tom, že kontrolovaným obdobím, za ktoré Sociálna poisťovňa predpísala ďalšiemu účastníkovi penále prvostupňovým rozhodnutím, je obdobie január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007, jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január 2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008, júl 2008, august 2008, september 2008, október 2008, november 2008 a december
2008. V súvislosti s ďalšou žalobnou námietkou uviedla, že na základe § 293bl ods. 1 ZSP v znení zákona č. 572/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2010, Sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 01.01.2010 zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Podotkla, že základnou podmienkou pre odpustenie povinnosti zaplatiť penále je uhradenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010 najneskôr do 30.04.2010. Mala za to, že cieľom zákonodarcu bolo zabezpečiť, aby povinné subjekty splnili všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni. Tvrdila, že iný výklad zákona by sa priečil jeho účelu. Uviedla, že zotrváva na svojom právnom názore, že úmyslom zákonodarcu nebolo zaviesť inštitút čiastočného odpustenia penále za účelom čiastkového „odbremenenia“ odvádzateľov poistného a príspevkov od platenia penále, ale inštitút generálneho odpustenia s cieľom motivovať odvádzateľov poisteného a príspevkov k zaplateniu všetkého dlžného poistného a príspevkov. Poukázala na Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky číslo: 1830/2009 (1275a), zo dňa 01.12.2009, z ktorej podľa jej názoru okrem iného vyplýva, že „navrhovaná právna úprava má všeobecný charakter, to znamená, že jej účelom je, aby sa vzťahovala na penále viažuce sa na všetky dlžné sumy poistného a príspevkov, ktoré neboli zaplatené od roku 1993, vrátane penále, ktoré malo byť alebo mohlo byť odpustené napr. podľa § 277 ods. 2 a 3, 277a, 293ap a 293bj zákona o sociálnom poistení. Podmienkou na odpustenie penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 1. januárom 2010 bez ohľadu na deň zaplatenia týchto dlžných súm – čo v praxi znamená, že dlžné sumy poistného a príspevkov mohli byť zaplatené aj pred dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t j. pred 1. januárom 2010.“. Konštatovala, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predpokladom odpustenia penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov od roku 1993, a to: 1. poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie za obdobie do 31. decembra 2003, vrátane poistného na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie za obdobie pred rokom 1995 a poistného na zdravotné poistenie, ktoré Sociálna poisťovňa (jej právny predchodca) predpísala rozhodnutím za obdobie pred rokom 1995, 2. poistného zákonného poistenia zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania za obdobie do 31. decembra 2001, 3. poistného na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania za obdobie od 1. januára 2002 do 31. decembra 2003, vrátane zvýšeného poistného, 4. príspevku do fondu zamestnanosti za obdobie do 31. decembra 1996, 5. príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie do 31. decembra 2003, 6. príspevku do garančného fondu za obdobie do 31. decembra 2003, 7. poistného na nemocenské poistenie za obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009, 8. poistného na starobné poistenie za obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009, 9. poistného na invalidné poistenie v za obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009, 10. poistného na úrazové poistenie za obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009, 11. poistného na garančné poistenie za obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009, 12. poistného na poistenie v nezamestnanosti za obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009, 13. poistného do rezervného fondu a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009, 14. príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za obdobie od 1. januára 2005 do 31. decembra 2009.
12. Žalovaná ďalej uviedla, že podmienky tzv. „generálneho pardonu“ boli zverejnené aj na internetovej stránke Sociálnej poisťovne, kde boli taxatívne vymenované všetky vyššie spomínané druhy poistného a príspevkov, ktoré museli byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010, aby bolo možné penále odpustiť, resp. nepredpísať. Tvrdila, že ak by Sociálna poisťovňa posudzovala zaplatenie poistného a príspevkov len za obdobie, na ktoré sa konkrétne penále viaže, bolo by to pre niektoré povinné subjekty neprimerane výhodné a Sociálna poisťovňa by nedosiahla, aby dlžníci zaplatili všetky svoje záväzky, pretože zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov by sa v konečnom dôsledku vôbec neskúmalo. Bola toho názoru, že tieto povinné subjekty by potom boli neprimerane zvýhodnené oproti tým povinným subjektom, ktorí do 30.04.2010 zaplatili všetky dlžné sumy poistného a príspevkov. Zastávala taktiež právny názor, že pri výklade jednotlivých ustanovení zákona je potrebné postupovať nielen v zmysle gramatického významu týchto ustanovení (výklad gramatický), ale rovnako je potrebné skúmať úmysel zákonodarcu, ako aj účel príslušnej právnej normy (výklad teleologický). V nadväznosti na uvedené poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 341/07 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/52/2015 zo dňa 17.05.2016, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/87/2016 zo dňa 22.11.2018. Uviedla, že naďalej trvá na tom, že ďalší
účastník nesplnil podmienky na odpustenie povinnosti zaplatiť predpísané penále podľa § 293bl ZSP v znení zákona č. 572/2009 Z. z. z dôvodu, že časť poistného a príspevkov za mesiac apríl 2007 a poistné a príspevky za obdobie máj 2007, jún 2007, máj 2008 až september 2008 zaplatil až dňa 15.11.2012. Vzhľadom na nedodržanie podmienok ustanovených v § 293bl ods. 1 ZSP v znení zákona č. 572/2009 Z. z. mala za to, že vec bola z právneho a skutkového hľadiska správne posúdená.
13. Žalobkyňa v replike zo dňa 13.05.2020 odkázala na podaný protest prokurátora, v ktorom bolo uvedené, že z ustanovenia § 293bl ods. 1 ZSP vyplývajú len dve podmienky na odpustenie penále, a to, že penále sa musí viazať na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 01.01.2010 a že toto dlžné poistné a príspevky, ku ktorým sa vzťahuje penále, musia byť zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Konštatovala, že penále sa teda musí vzťahovať na konkrétne dlžné poistné za konkrétne obdobie (samozrejme stále za splnenia podmienky, že toto dlžné poistné vzniklo pred 01.01.2010 a že bolo zaplatené do 30.04.2010). Podotkla, že v danom prípade ďalší účastník tieto podmienky jednoznačne splnil, keďže dlžné poistné za označené mesiace vzniklo do 01.01.2010 a bolo zaplatené do 30.04.2010. Uviedla, že z ustanovenia § 293bl ZSP vyplýva zámer zákonodarcu, že záväzok zaplatiť poistné a príspevky, ktoré jednotlivec dlhuje po 01.01.2010, je možné splniť aj v dodatočnej zákonodarcom predĺženej lehote, a to až do 30.04.2010. Mala za to, že v žiadnom prípade zákonodarca v uvedenom texte nenaznačil podmienku, že iba ak dlžník uhradí celé dlžné poistné, potom je mu možné priznať uvedené benefícium. Ustanovenie § 293bl ods. 1 ZSP je potrebné podľa nej chápať tak, že povinnosť nepredpísať penále alebo predpísané penále odpustiť, sa viaže iba na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ktoré boli zaplatené do 30.04.2010, viažuce sa k poistnému, z ktorého sa penále vypočíta. Tvrdila, že úmyslom zákonodarcu pri prijímaní ustanovenia § 293bl ZSP nebolo predpisovať penále za všetky kalendárne mesiace pred 01.01.2010, za ktoré boli poistné a príspevky odvedené oneskorene alebo v nižšej sume, naopak jeho úmyslom bolo dosiahnuť zaplatenie dlžného poistného čo i len v časti, bez potreby následnej penalizácie oneskorených platieb po dátume splatnosti. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/225/2015 zo dňa 26.09.2018, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso 53/2015 zo dňa 24.08.2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso 217/2015 zo dňa 30.03.2017, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/331/2016 zo dňa 08.03.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso 84/2014 zo dňa 31.05.2016. Vo vzťahu k spôsobu vyčíslenia penále (§ 240 ods. 1 ZSP) poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/42/2013 zo dňa 28.01.2014.
14. Ďalší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 02.06.2020 uviedol, že dňa 17.12.2013 požiadal prvostupňový orgán o potvrdenie, či nie je vedený medzi dlžníkmi Sociálnej poisťovne. Uvedené potvrdenie mu bolo vydané pod číslom XXXXX-X/XXXX-XX. Ďalej uviedol, že napriek tomu po rokoch žiada Sociálna poisťovňa zaplatenie penále za roky 07/2005 do 12/2005 vo výške 42,14 Eur, za obdobie od 1/2007 do 12/2008 vo výške 480,34 Eur a za obdobie od 1/2009 do 10/2009 vo výške 389,24 Eur.
15. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobkyne a ďalšieho účastníka nevyjadrila.
IV.
Relevantné právne predpisy
16. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
18. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
20. Podľa 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1.
21. Podľa § 5 písm. b) ZSP (v znení účinnom do 31.12.2010), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie prevádzkovať živnosť.
22. Podľa § 141 ods. 1 ZSP, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 142 ods. 1 ZSP, poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 143 ods. 1 ZSP, poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ak tento zákon neustanovuje inak.
25. Podľa § 240 ods. 1 ZSP v znení zákona č. 43/2004 Z. z. (znenie účinné od 1. januára 2005), fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.
26. Podľa § 240 ods. 2 ZSP v znení zákona č. 572/2009 Z. z. (účinnom od 1. januára 2010) predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie. Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.
27. Podľa § 241 ods. 1 ZSP, na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.
28. Podľa § 293bl ods. 1 ZSP, sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010.
V.
Posúdenie veci správnym súdom
29. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.
30. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 7Sa/101/2019. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-7Sa/101/2019.
31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 ods. 3 SSP v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 199 až § 205 SSP, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 135 ods. 1 SSP a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, verejným vyhlásením rozsudku dňa 20.05.2025, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia ústneho pojednávania bolo vyvesené na úradnej tabuli správneho súdu a zverejnené na web stránke dňa 18.02.2025.
32. Pretože skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný a správny súd ani nezistil žiadne relevantné dôvody na jeho doplnenie, podľa § 119 SSP vychádzal zo skutkového stavu, zisteného žalovanou, ktorý je zosumarizovaný vyššie.
33. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či podmienkou aplikácie ustanovenia § 293bl ods. 1 ZSP (generálny pardon) je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov na sociálne poistenie (záväzky, ktoré vznikli pred 1.1.2010). Podstatným v predmetnej veci je teda zodpovedanie právnej otázky, či právna úprava ZSP ukladá povinnosť platiteľovi poistného zaplatiť všetko omeškané poistné v zákonom stanovenej lehote, aby sa naplnila vôľa zákonodarcu obsiahnutá v ustanovení § 293bl ods. 1 ZSP a došlo tak k vzniku prekážky na predpísanie penále, teda či ustanovenie § 293bl ods. 1 ZSP je možné aplikovať vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi (A. B.) iba v tom prípade, ak všetky záväzky, ktoré mu vznikli pred 01.01.2010 splatil a uhradil do 30.04.2010.
34. K tejto spornej otázke sa kasačný súd (Najvyšší súd Slovenskej republiky, Najvyšší správny súd Slovenskej republiky) už viackrát vyjadroval. Správny súd preto poukazuje na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/54/2013 zo dňa 25.02.2015, sp. zn. 1Sžo/84/2014 zo dňa 31.05.2016, sp. zn. 7Sžo/217/2015 zo dňa 30.03.2017, sp. zn. 2Sžo/147/2015 zo dňa 11.12.2017, ako aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/38/2021 zo dňa 30.11.2022. Kasačný súd v nich zaujal právny názor, že v kontexte § 139 ZSP je potrebné vykladať aj ustanovenie § 293bl ods. 1 ZSP tak, že za obdobie pred 01.01.2010 sa považujú jednotlivé kalendárne mesiace pred 01.01.2010.
35. Z odôvodnenia napr. rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/217/2015 zo dňa 30.03.2017:
„Predmetom preskúmavacieho konania súdu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu č. 35932-2/2014-BA zo dňa 4. novembra 2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 700-0910670514-GC04/14 zo dňa 23.apríla 2014 vo veci predpísaného penále v sume 664,24eur, vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti. V predmetnej veci sporným medzi účastníkmi zostal výklad ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kedy podľa názoru žalovanej za splnenie podmienky odpustenia penále, resp. nepredpísania penále v zmysle ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 572/2009 Z.z. sa považuje, že dôjde k úhrade všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za obdobie pred 1. januárom 2010 najneskôr do 30. apríla 2010. Naproti názoru žalobcu, podľa ktorého nie je možné žalobcovi vyrubiť penále za síce oneskorené platby (poistného a príspevkov za mesiace apríl 2004 - december 2004, január 2005 - december 2005, január 2006 - december 2006, január 2007 - december 2007, január 2008 - december 2008), no zároveň zaplatené do 30. apríla 2010. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd zameral na zodpovedanie tejto otázky. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods.
4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii..... Ustanovenie článku 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona (III. ÚS 341/07-38) Podľa ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., sociálna poisťovňa nepredpíše penále alebo odpustí povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie podľa osobitného predpisu 1) za obdobie pred 1. januárom 2010 zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Predmetné ustanovenie bolo do zákona o sociálnom poistení zavedené novelou č. 572/2009 Z.z. a od 01.01.2010 sa stalo súčasťou platného právneho poriadku, pričom vytvára rámec pre poskytnutie tzv. „generálneho pardonu“. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplývajú dve podmienky jednak, že penále sa viažu na dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie za obdobie pred 01.01.2010 a jednak, že toto dlžné poistné a dlžné príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ku ktorým sa vzťahujú penále, musí byť zaplatené najneskôr do 30. apríla 2010. Text ustanovenia považuje odvolací súd za jednoznačný, jasný, nevyvolávajúci žiadne pochybnosti, pričom pokiaľ by aj vyvolávala pochybnosti možnosť interpretovať toto ustanovenie viacerými spôsobmi, tak interpretácia, ku ktorej sa prikláňa žalovaný, nie je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zmyslom a účelom tejto právnej úpravy. Účelom nepochybne bolo motivovať dlžníkov k dobrovoľnému zaplateniu dlhov voči Sociálnej poisťovni do 30. apríla 2010 tým, že im nebude predpísané alebo im bude odpustená povinnosť zaplatiť predpísané penále a zároveň tým odbremeniť Sociálnu poisťovňu od ich vymáhania. Úmysel zákonodarcu, ktorý žalovaná odvodzuje zo spoločnej správy výborov Národnej rady, z ktorej vychádza pri výklade predmetného ustanovenia a podľa ktorej predpokladom odpustenia penále, resp. nepredpísania penále je zaplatenie všetkých dlžných súm poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia do 30. apríla 2010 nemá oporu v predmetnom ustanovení a pokiaľ bolo cieľom tejto navrhovanej právnej úpravy, aby dlžník zaplatil všetky dlžné sumy poistného a príspevkov za celé obdobie poistenia pred 01.01.2010, nič nebránilo zákonodarcovi, aby to jasne a zrozumiteľne v právnej norme aj vyjadril. Uvedená požiadavka je v súlade s materiálnym chápaním právneho štátu. Krajský súd sa pri právnom posúdení predmetnej veci stotožnil s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreným v rozhodnutí sp.zn. 7Sžso/29/2013, podľa ktorého nesmie mať poistenec ku dňu 30. apríla 2010 voči Sociálnej poisťovni žiaden peňažný záväzok a vyjadril názor, že správne orgány postupovali správne, keď predpísali žalobcovi zákonom určené penále, keďže žalobca mal voči Sociálnej poisťovni neuhradený dlh na poistnom za obdobie október 2002 a január 2003 a za obdobie od februára 2003 do júna 2003. S uvedeným právnym posúdením sa však odvolací súd nestotožnil. V preskúmavanej veci žalobca príspevky za obdobie apríl 2004 - december 2004, január 2005 - december 2005, január 2006 - december 2006, január 2007 - december 2007, január 2008 - december 2008 uhradil síce oneskorene, avšak do 30. apríla 2010, preto sa vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na neho vzťahuje aplikácia ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení bez ohľadu na to, že časť príspevku na poistenie nezamestnanosti za obdobie október 2002 a január 2003 a celú sumu príspevku na poistenie v nezamestnanosti za obdobie od februára 2003 do júna 2003 bola žalobcom zaplatená až dňa 7. novembra 2011, t.j. po 30. apríli 2010. Tieto oneskorené platby odôvodňujú predpísanie penále za ich oneskorenú úhradu, na ktoré sa ustanovenie § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení už nebude vzťahovať.“
36. Rovnako rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky aj vo veciach: sp. zn. 1Sžo/84/2014 zo dňa 31.05.2016, sp. zn. 2Sžo/147/2015 zo dňa 11.12.2017, sp. zn. 7Sžsk/114/2019 zo dňa 25.11.2020.
37. S vyššie uvedenými názormi kasačného súdu sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje a nemá dôvod sa odkloniť od tejto už ustálenej súdnej praxe kasačného súdu. Normatívne záväzný text ustanovenia § 293bl ZSP neobsahuje ako podmienku aplikácie tohto ustanovenia (generálneho pardonu) zaplatenie všetkých záväzkov ďalšieho účastníka (A. B.), ktoré vznikli pred 01.01.2010 a túto podmienku aplikácie nemožno doplniť výkladom alebo normatívne nezáväzným stanoviskom zákonodarcu alebo jeho orgánov. Ustanovenie § 293bl ZSP je teda potrebné aplikovať aj v prípadoch, keď poistenec (v tomto prípade ďalší účastník A. B.) nevyrovnal všetky svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni, ktoré vznikli pred dátumom 01.01.2010.
38. Čo sa týka námietky žalovanej, že ak by zákonodarca mal v úmysle ustanoviť a ustáliť dosiahnutie zaplatenia poistného čo i len v časti, určite by túto skutočnosť vyjadril jednoznačne, správny súd
uvádza, že práve z textu § 293bl ods. 1 ZSP vyplýva úmysel zákonodarcu nepredpísať alebo odpustiť povinnosť zaplatiť predpísané penále, ktoré sa viaže na dlžné poistné a príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ktoré bolo zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Na poistné a príspevky za obdobie pred 01.01.2010, ktoré neboli zaplatené najneskôr do 30.04.2010, sa toto ustanovenie nepoužije. Nič teda nebráni Sociálnej poisťovni predpísať penále z neodvedeného poistného a príspevkov za obdobie pred 01.01.2010, ktoré neboli zaplatené do 30.04.2010, avšak to poistné a príspevky spred 01.01.2010, ktoré boli do 30.04.2010 zaplatené, penalizovať nemôže. Poistné a príspevky splatné do 31.12.2009 teda nie je možné chápať ako jeden celok, ale je potrebné oddeľovať poistné za jednotlivé mesiace, ktoré bolo zaplatené do 30.04.2010 a ktoré bolo zaplatené až po tomto dátume, resp. nebolo zaplatené vôbec. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/38/2021 zo dňa 30.11.2022. Správny súd taktiež uvádza, že podľa uvedeného právneho názoru bude prvostupňový správny orgán (v prípade potreby žalovaná) postupovať aj pri novom vyčíslení penále (vo vzťahu k spôsobu nového vyčíslenia penále prihliadne aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/42/2013 zo dňa 28.01.2014).
39. Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo, sú nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia aplikácie ustanovenia § 293bl ods. 1 ZSP.
40. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti, správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c) SSP a aj prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (trpí rovnakou vadou ako napadnuté rozhodnutie) v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP zrušil a vec podľa § 191 ods. 4 prvá veta SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
41. V ďalšom konaní prvostupňový správny orgán (v prípade potreby žalovaná) vo veci rozhodne v súlade s právnym názorom správneho súdu uvedeným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný.
42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, a to s poukazom na § 170 písm. c) SSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).