Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2C/537/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., IČO: 247 85 199, so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, právne zastúpený Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, proti žalovanému: H.. V. R., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, Ž., štátny občan SR, o zaplatenie 12.035,38 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.11.2015 sa žalobca domáhal súdneho výroku, ktorým by súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 12.035,38 Eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 29.10.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvorila so žalovaným dňa 29.04.2008 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa zaviazala žalovanému poskytnúť úver vo výške 400.00,-Sk/13.277,57 Eur. Žalovaný sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach po dobu 120 mesiacov v sume 5.668,-Sk/ 188,14 Eur. Úver bol poskytnutý jednorázovo bezhotovostne. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 29.10.2014 podľa a nasl. medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. ako postupníkom, postúpila spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. pohľadávku voči žalovanému vrátane príslušenstva na spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., o čom bol žalovaný upovedomený oznámením o postúpení pohľadávky. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutý úver, alebo jednotlivé povinné splátky úveru riadne a včas v súlade so zmluvou a Všeobecnými obchodnými podmienkami, právny predchodca žalobcu po predchádzajúcej výzve žalovanému dňa 06.10.2014 písomne oznámil, že v súlade s ustanoveniami zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru a žiada o okamžité splatenie úveru. Následne listom zo dňa 02.11.2015 - výzva pred podaním žaloby, žalobca žalovaného vyzval k úhrade celej dlžnej sumy. Doposiaľ žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Celkový dlh žalovaného je vo výške 12.035,38 Eur a predstavuje celkovú pohľadávku postúpenú na žalobcu, pozostávajúcu z istiny vo výške 9.567,44 Eur, úroku vo výške 2.057,72 Eur, úroku z omeškania vo výške 318,88 Eur a z poplatkov vo výške 91,34 Eur. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.

3. Dňa 20.06.2016 doručil žalobca súdu podanie, s ktorým predložil aj výpis z úverového účtu žalovaného. Doplnil, že z predloženej histórie splácania úveru žalovaným je zrejmé, že tento uhradil necelých 56 splátok spolu vo výške 10.471,56 Eur - označené ako „splátka“ s tým, že poslednú splátku uhradil dňa 20.12.2012 v sume 1,60 Eur. Žalovaná suma vo výške 12.035,38 Eur pozostáva: z istiny vo výške 9.567,44 Eur (poskytnutý úver 13.277,57 Eur - zaplatená časť na istine 3.710,13 Eur); z úrokov vo výške 2.057,72 Eur označených ako „predpis riadneho úroku“ vyčíslený k dátumu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti (celková výška úrokov 7.947,38 Eur - zaplatená časť na úrokoch vo výške 5.890,26 Eur); z poplatkov vo výške 91,34 Eur - a) z poplatkov za správu úveru celkom v sume 155,38 Eur (30x1,99 Eur, 32x 2,99 Eur/ - uhradených 139,04 Eur, t. j. ostalo k úhrade 16,34 Eur v zmysle čl. I bod 1 zmluvy označenom ako „poplatok za správu úveru mesačne“, b) z poplatkov za zaslanie upomienky celkom v sume 617,96 Eur (4x23,24 Eur, 21 x 25 Eur)- uhradených 542,96 Eur, t. j. ostalo k úhrade 75,- Eur, účtovaný podľa cenníka označený ako „poplatok za upomienku“, c) a spracovateľského poplatku v sume 189,17 Eur - uhradených 189,17 Eur, t. j. ostalo k úhrade 0,-Eur, účtovaný v zmysle čl. I. zmluvy označenom ako „spracovateľský poplatok“. Zmluvou o úvere sa žalovaný ďalej zaviazal zaplatiť úrok z omeškania vo výške 8% p. a. v období od 20.01.2009 do 31.01.2013 a vo výške 5% p. a. v období od 01.02.2013 do 28.10.2014, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu vyčíslený k dátumu postúpenia pohľadávky v sume 318,88 Eur.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

5. Po zmene zákonného sudcu súd vo veci nariadil pojednávanie na 26.04.2021, ktoré bolo odročené na 01.07.2021 s poukazom na znenie vyhlášky MS SR č. 108/2021 z 25.03.2021, ktorou sa mení vyhláška MS SR č. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí v čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení vyhlášky č. a vzhľadom na nedoručenie súhlasu žalovaného s vykonaním pojednávania bez jeho prítomnosti.

6. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 01.07.2021, na ktorom vo veci rozhodol v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaného. Strany sporu ani právny zástupca žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili a nežiadali odročiť pojednávanie. Predvolanie na pojednávanie mali riadne a včas doručené so zachovaním lehoty na prípravu pojednávania v zmysle , čo vyplýva z potvrdení o doručovaní na č. l. 94 spisu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.04.2008 (č. l. 5-8 spisu), Výzvou zo dňa 08.09.2014 (č. l. 9 spisu), Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014 s doručenkou (č. l. 10 a 10 rub spisu), Prehľadom splátok a úhrad (č. l. 37-48 spisu), Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 11.11.2014 (č. l. 11-12 spisu), Predžalobnou výzvou zo dňa 02.11.2015 (č. l. 13 spisu), Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. (č. l. 14-24 spisu), Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 s prílohou č. 1 (č. l. 64- 75 spisu), celým spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.04.2008 zmluvu o splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie pôžičky v sume 13.277,57,- Eur (400.000,-Sk). Žalovaný sa zaviazal pôžičku splácať v 120 splátkach mesačne, pričom výška splátky bola dohodnutá v sume 188,14 Eur (5.668,-Sk) pri ročnej úrokovej sadzbe 11,35 %, RPMN 12,83 %, s celkovými nákladmi spojenými s úverom 9.497,70 Eur/ 286.127,80 Sk. Prvá splátka bola splatná dňa 20.05.2008, ďalšie splátky sú splatné vždy do 20. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti je 20.04.2018. Spracovateľský poplatok vo výške 189,17 Eur/5.699,-Sk - uhradený z prostriedkov úveru. Poplatok za správu úveru predstavuje 1,99 Eur/ 60,-Sk mesačne.

9. Z prehľadu splátok a úhrad daného úveru vyplýva, že žalovaný zaplatil celkovo sumu 10.471,56 Eur do podania žaloby.

10. Výzvou zo dňa 08.09.2014 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného, aby zaplatil dlžnú sumu na splátkach vo výške 4.177,28 Eur do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky.

11. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 06.10.2014, doručeným žalovanému dňa 13.10.2014, Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému, že nastal prípad porušenia v zmysle bodu

7.6.1 písm. a/ VOP, t. j. omeškanie so splatením splátky úveru, ktoré trvá viac ako 3 mesiace. Na základe uvedeného Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 03.10.2014, čím sa pohľadávka zo zmluvy o úvere stala splatnou v celom rozsahu. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti predstavuje pohľadávka sumu vo výške 11.919,60 Eur.

12. Žalovaná pohľadávka vo výške 12.035,38 Eur bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 a prílohy č. 1 k Zmluve uzatvorenej medzi spoločnosťami Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcom a spoločnosťou KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o. ako postupníkom, postúpená na žalobcu.

13. Listom zo dňa 11.11.2014 bolo žalovanému oznámené, že Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila svoju pohľadávku vo výške 12.035,38 Eur spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky č. 1487/2014/CE uzatvorenej dňa 29.10.2014.

14. Predžalobnou výzvou zo dňa 02.11.2015 vyzval žalobca žalovaného k úhrade dlhu vo výške 12.510,59 Eur, a to do 12.11.2015, inak bude riešiť záležitosť súdnou cestou.

15. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd danú vec posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

Podľa z. č. , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa z. č. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa až 4 z. č. (ďalej len „“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa a , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa a , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

Podľa , postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa o bankách účinného v čase postúpenia pohľadávky, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Súd právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným posúdil ako zmluvu o úvere podľa . Aj keď súd posúdil zmluvný vzťah ako zmluvu o úvere, teda absolútny obchod v zmysle , zároveň predmetnú zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v súlade s ustanoveniami , keď žalobca (právny predchodca) je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, pri uzatvorení predmetnej zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa v zmysle v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Žalovaný pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a teda je potrebné ho v zmysle o spotrebiteľských úveroch. Súd má za to, že ide o spotrebiteľský právny vzťah a zmluva je spotrebiteľským úverom.

17. Keďže predmetom konania je pohľadávka, ktorej sa žalobca domáha ako postupník pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s., bolo potrebné, aby v prvom rade preukázal svoju aktívnu legitimáciu, teda legitímne nadobudnutie v žalobe uplatnených práv od pôvodného veriteľa. Súd z úradnej povinnosti skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu podľa špeciálnej úpravy § 92 ods. 8 Zákona o bankách.

18. Všeobecne sa pod vecnou legitimáciou rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna sporová strana civilného procesu je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (aktívna vecná legitimácia žalobcu) a sporová strana na opačnej procesnej strane je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (pasívna vecná legitimácia žalovaného). O nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sa jedná v prípade, ak žalobca, ktorý tvrdí, že je nositeľom hmotného práva v konaní nepreukáže, že je takýmto nositeľom.

19. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. z 29. júna 2010: „Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta“.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s., ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 29.4.2008 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške 13.277,57 Eur/ 400.000,-Sk,na ktorý žalovaný neplnil riadne a včas. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením splátok úveru došlo zo strany právneho predchodcu žalobcu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 03.10.2014, čím sa stal splatným celý dlh. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.10.2014 malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere zo spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupcu na spoločnosť žalobcu ako postupníka.

21. Postúpenie pohľadávky upravuje vo všeobecnosti a nasl. . V prípade pohľadávok, ktorých veriteľom je banka, upravuje o bankách v zákona ďalšie podmienky postúpenia. Toto zákonné ustanovenie nesleduje len ochranu bankového tajomstva, ale nedodržanie uvedených podmienok má za následok neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky podľa , lebo takýto právny úkon je urobený v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 20.11.2019).

22. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách obsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky, písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Zákonnými podmienkami platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere uzavretej medzi bankou ako veriteľom a klientom ako dlžníkom je nepretržité omeškanie klienta so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke v trvaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní po tom, čo bol písomne vyzvaný bankou na plnenie, pričom tieto musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

23. Prvým predpokladom platného postúpenia pohľadávky je teda výzva banky adresovaná klientovi (v tomto prípade žalovanému) na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku. Ide o jednostranný adresný právny úkon, ktorý nadobúda účinky oznámením druhej strane (žalovanému). Výzvou zo dňa 08.09.2014 vyzval pôvodný veriteľ žalovaného na úhradu omeškanej pohľadávky, pričom súd nemal za preukázané, že došlo k pokusu o jej doručenie, žalobca teda nepreukázal splnenie prvej podmienky výzvou zo dňa 08.09.2014. Pôvodný veriteľ následne oznámil žalovanému zosplatnenie pohľadávky z úveru listom zo dňa 06.10.2014 s výzvou, aby omeškanú pohľadávku zaplatil do 15 dní. Tento list žalovaný prevzal dňa 13.10.2014. Tento list tak možno považovať za výzvu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia.

24. Druhým predpokladom platného postúpenia pohľadávky je omeškanie klienta s platením po dobu viac ako 90 dní. Gramatickým výkladom zákonného ustanovenia za použitia slovného spojenia, že omeškanie klienta musí nastať "napriek výzve", dospel súd k záveru, že požadovaných 90 dní omeškania plynie až od vyzvania klienta banky v súvislosti s jeho omeškaním. Takýto výklad je aj v súlade s účelom zákona, ktorým je upozorniť klienta na omeškanie a dať mu možnosť v priebehu 90 dní dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky inému subjektu. Inak by výzva stratila opodstatnenie a banka by mohla postúpiť svoju pohľadávku zároveň s výzvou, čím by bola dlžníkovi odňatá možnosť svoj dlh uhradiť a zabrániť tak postúpeniu pohľadávky na inú osobu ako banku.

25. Keďže pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhotovil výzvu dňa 08.09.2014, resp. 6.10.2014 a pohľadávka bola preukázateľne postúpená už dňa 29.10.2014, je nesporné, že lehota 90 dní nebola pred postúpením pohľadávky dodržaná. Pre nedodržanie tejto podmienky nemožno považovať postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom žalobcovi za platné. Súd dospel k záveru, že z dôvodu nedodržania postupu pri postúpení pohľadávky voči žalovanému v súlade s ustanovením z. č. , nie je žalobca v konaní aktívne vecne legitimovaným. Žalobca totiž v konaní nepreukázal, že by pred postúpením pohľadávky od právneho predchodcu bola žalovaným v súlade s ustanovením z. č. preukázateľne doručená písomná výzva na zaplatenie dlhu a následne uplynulo viac ako 90 kalendárnych dní od jej doručenia žalovanému, čo je podmienkou pre vznik oprávnenia banky postúpiť svoju pohľadávku voči žalovaným inej osobe, ktorá nie je bankou. Z uvedeného dôvodu postúpenie pohľadávky na žalobcu je v rozpore s vyššie citovaným zákonom, a preto je tento právny úkon v zmysle absolútne neplatný, s poukazom na čo nie je žalobca oprávneným z danej pohľadávky, a teda nie v konaní aktívne vecne legitimovaným.

26. Ak sa v konaní nedokáže aktívna vecná legitimácia, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou bolo neplatné.

27. Súd zároveň poukazuje na to, že ak je pre platnosť postúpenia pohľadávky potrebné splniť podmienky uvedené v zákona o bankách, je postupca v súdnom konaní, v ktorom takúto pohľadávku uplatňuje povinný v zmysle tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej vecnej legitimácie, a teda splnenie podmienok platného postúpenia. Otázku aktívnej legitimácie musí súd vždy skúmať ex offo, pričom ide o otázku hmotnoprávnu. Súd pritom nie je povinný vyzývať na doplnenie žaloby, ak neobsahuje skutkové tvrdenia týkajúce sa danosti aktívnej či pasívnej vecnej legitimácie v

spore, pretože nejde o vadu žaloby. Na doplnenie žaloby resp. odstránenie vád žaloby súd vyzýva iba v prípade, ak žaloba nemá náležitosti vyžadované ust. v spojení s ust. . Pokiaľ by súd vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby v prípade aktívnej vecnej legitimácie, poučil by žalobcu o hmotnom práve. V takom prípade by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu a rozhodnutiu veci, ale išlo by o radu strane sporu, ako by mal postupovať, aby bol prípadne vo veci úspešný, čo by viedlo k porušeniu rovnosti strán sporu. Nedostatky v procesnej aktivite strany v tomto smere nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu špeciálneho procesného poučenia podľa , pretože daná regulácia upravuje len dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. V danom prípade žaloba obsahovala náležitosti žaloby vrátane uvedenia základných skutkových tvrdení tak, aby bolo možné individualizovať uplatnený nárok a rozhodnúť o ňom. Neobsahuje však skutkové tvrdenia žalobcu preukazujúce jeho aktívnu vecnú legitimáciu. Súd potom nedostatok tvrdení žalobcu o skutočnostiach preukazujúcich jeho aktívnu vecnú legitimáciu vyhodnotil ako neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Súd je totiž vždy povinný ex offo skúmať aktívnu vecnú legitimáciu a taktiež je ex offo povinný poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva.

28. I keď žalovaný otázku vecnej legitimácie žalobcu nerozporoval, súd má za to, že nemožno uplatniť postup podľa ustanovenia o nespornosti nepopretých skutkových tvrdení, keďže ide o spotrebiteľský spor ( - ), v ktorom je dôvodná zvýšená miera ingerencie súdu s poukazom aj na ust. a teda napriek pasivite žalovaného podrobiť skúmaniu skutkové tvrdenia žalobcu týkajúca sa vecnej legitimácie v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Takýto postup je v súlade so zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou.

29. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v predmetnej veci nemal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, keďže z predložených dôkazov nevyplynulo, že by bola platne postúpená pohľadávka pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. žalobcovi v súlade s o bankách. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol a nezaoberal sa z dôvodu hospodárnosti dôvodnosťou uplatneného nároku.

30. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením . Žalovaný ako v celom rozsahu úspešná strana sporu má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

33. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina. Podľa ustanovenia odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podľa ustanovenia podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podľa ustanovenia odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Podľa ustanovenia v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ustanovenia odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.