Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1CoEk/7/2025

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. - D. E. vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Jakubcom so sídlom na Zámockej 30 v Bratislave, sp. zn. EX 2797/23, v konaní o zastavení exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Mestského súdu Košice zo dňa 23. januára 2025, č. k. -30 v spojení s opravným uznesením z 13.3.2025 č. k. -48 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutých výrokoch I. a II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým uznesením exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju (I., II.). O náhrade trov exekúcie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi žiadne nepriznal (III.). 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v predmetnej veci exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho Rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., sp. zn. SR 4422/07 zo dňa 09.07.2007, na podklade ktorého sa oprávnený domáhal peňažného plnenia v dôsledku porušenia povinnosti povinného plniť riadne a včas, zo záväzkového právneho vzťahu strán založeného úverovou zmluvou č. 9040899 (ďalej len „úverová zmluva“) uzavretou medzi oprávneným ako veriteľom a žalovaným v hmotnoprávnom postavení dlžníka, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 10.000,- Sk (331,93 eur), ktorý sa povinný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom vo výške 8.000,- Sk (265,55 eur), celkovo tak sumu 18.000,- Sk (597,49 eur), a to v 10. mesačných splátkach po 1.800,- Sk (59,74 eur), počnúc dňom 28.8.2006. 3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ust. , až 3, , v znení neskorších zmien a doplnkov, b) o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, , 2 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, , súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, na ich základe právne posúdil vzťah strán ako záväzkový zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, z ktorého sa veriteľ ako oprávnený zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi (povinnému) úver o povolenom prečerpaní a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutým úverom. Súd prvej inštancie preskúmal inkorporovanú rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve, ktorou rozhodcovský súd založil svoju právomoc a dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou znevýhodňujúcou spotrebiteľa a z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná, nebola platne dohodnutá, preto rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať. Rozsudok vydaný bez právomoci

rozhodcovského súdu t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom. 4. O trovách exekúcie súd prvej inštancie rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal s odôvodnením, že k vyčísleniu trov konania došlo v rozpore so o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. 5. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Oprávnený svojimi odvolacími námietkami poukazujúcimi na nesprávnosť či neúplnosť skutkových zistení a na nesprávnosť právneho posúdenia veci uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. v odvolaní namietal, že by úverová zmluva predstavovala spotrebiteľskú úverovú zmluvu, keďže sa zmluvné strany dohodli na tom, že právne vzťahy vyplývajúce z úverovej zmluvy sa budú spravovať ustanoveniami , a navyše preto, že úverová zmluva má povahu absolútneho obchodu. Odvolateľ v odvolaní súdu prvej inštancie zároveň vytkol nesprávne vyhodnotenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, napriek tomu, že tá bola zmluvnými stranami dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Odvolateľ v tomto smere vychádzal z úvahy, podľa ktorej, v čase uzavretia zmluvy o úvere, nezakazoval použitie „nevýhradnej rozhodcovskej doložky“ umožňujúcej každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Podľa odvolateľa, dlžník (povinný) podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, keďže tie sú nielen formálne ale aj materiálne neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy, čomu nasvedčuje to, že sú vyhotovené na spojenom hárku papiera spolu s úverovou zmluvou. Vo vzťahu k výroku III. uznesenia odvolateľ žiadne argumenty neuviedol. 6. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. 7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( , ďalej len „“) po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa a vo výrokoch I. a II. (vychádzajúc z odvolacej argumentácie odvolateľa, ktorou výrok III. nespochybňuje), ako aj konanie mu predchádzajúce a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

8. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak tento zákon v až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

9. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

10. Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované ( prvej vety ).

11. Odvolací súd sa v prvom rade stotožňuje so spôsobom právneho posúdenia veci prvoinštančným súdom a za správny považuje jeho záver, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy. K tomuto záveru súd prvej inštancie dospel, na podklade toho, že úverová zmluva bola uzavretá medzi veriteľom, t. j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie a spotrebiteľom, resp. povinným, ktorému bol ako fyzickej osobe poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom sa veriteľ zaviazal spotrebiteľovi poskytnúť úver a spotrebiteľ sa zaviazal tieto peňažné prostriedky a celkové náklady spojené s poskytnutým úverom vrátiť a uhradiť. Nemožno prisvedčiť tvrdeniu odvolateľa, že spotrebiteľská ochrana je v tomto zmluvnom vzťahu vylúčená z dôvodu, že sa zmluvné strany zaviazali spravovať ustanoveniami , pretože pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah z hľadiska, či spĺňa o spotrebiteľských úveroch, povinnému by ako

spotrebiteľovi nebola poskytnutá zákonná ochrana, ktorá mu z právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv prislúcha.

12. Odvolací súd v tomto smere podotýka, že v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v , ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo podnikateľskému subjektu - fyzickej osobe alebo právnickej osobe. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverové vzťahy v prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k má účinky normy lex specialis. Spotrebiteľské zmluvy sú také zmluvy, ktoré uzatvárajú poskytovatelia služieb o určitom rovnakom predmete plnenia opakovane s veľkým počtom zákazníkov - spotrebiteľov. Návrh týchto zmlúv pripravujú poskytovatelia služieb na vopred predtlačených tlačivách, čo je zjavné aj v prejednávanej veci a vyplýva to z tlačiva predmetnej zmluvy o úvere. Spotrebiteľ, resp. povinný nemal možnosť žiadnym spôsobom zmeniť obsah navrhovanej zmluvy o úvere (spotrebiteľskej zmluvy), nemohol vyjednávať, jedinou jeho alternatívou bolo prijatie alebo neprijatie návrhu.

13. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp. zn. -15.

14. Exekučný pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky (zmluvy), ak je exekučným titulom v konaní rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky (zmluvy), čo vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 5. decembra 2012, ktorými konštatoval, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy, exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu do zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či k jej uzavretiu došlo platne.

15. V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 4422/07 zo dňa 09.07.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.08.2007 a vykonateľnosť dňa 09.08.2007. Vychádzajúc z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka v zmysle bodu 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru k zmluve o úvere uzavretej dňa 25.07.2006 medzi oprávneným a povinným. Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením rozhodcovskej doložky súdom prvej inštancie ako neprijateľnej zmluvnej podmienky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná. Podľa nazerania odvolacieho súdu, povinný podpisom zmluvy o úvere jednoznačne neprejavil svoju vôľu byť viazaný aj so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, a to napriek tomu, že sú podľa tvrdenia odvolateľa, formálne aj materiálne súčasťou úverovej zmluvy. Predmetná rozhodcovská doložka na prvý pohľad nielenže splýva s ostatnými štandardnými ustanoveniami tejto zmluvy ale ťažko možno predpokladať, že by si povinný bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou nesie dojednanie rozhodcovskej doložky, a to najmä pre jej predtlačenú formu, ktorej obsah povinný nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť. Odvolací súd zároveň pripúšťa, že vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru bol upravený aj odlišný spôsob riešenia sporov tak, aby formálne vyhovel ust. , keďže dlžníkovi bolo umožnené obrátiť sa na všeobecný súd. Avšak v prípade, ak by si veriteľ ako oprávnený uplatnil svoje práva na rozhodcovskom súde, bolo povinnosťou povinného sa rozhodcovskému konaniu podriadiť, a to bez možnosti požiadať o ochranu všeobecný súd, čo indikuje sťažený prístup povinného ako spotrebiteľa k spravodlivosti a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán predmetnej spotrebiteľskej úverovej zmluvy.

16. Z týchto dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. vecne správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (,2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (,2 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).