Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6C/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lukáča a členiek senátu JUDr. Martiny Balegovej a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., časť E. B., zastúpený: JUDr. Mariana Pirťanová, advokátka so sídlom Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, IČO: 50 108 531, proti žalovanému: F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXX/X, XXX XX D., časť E. B., zastúpený: JUDr. Ľuboš Jurčo, advokát so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 33 835 845, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. – 139 zo dňa 13. 09. 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. – 139 zo dňa 13. 09. 2023 p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti tak, že určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „E“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 4 711 m2 zapísanom na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Topoľčany, odbor katastrálny, nachádzajúceho sa v okrese D., v obci D., v katastrálnom území F. B., druh pozemku orná pôda, umiestnenie pozemku 2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 (I. výrok) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (II. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ust. , , , , , a o náhrade trov konania rozhodol podľa , (ďalej len „“).

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „E“, parcelné číslo XXXX/X o výmere 4 711 m2 zapísanom na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Topoľčany, odbor katastrálny, nachádzajúceho sa v okrese D., v obci D., v katastrálnom území F. B., druh pozemku orná pôda, umiestnenie pozemku 2, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, a to pozemku parcely registra „E“, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 4 711 m2 zapísanom na LV č. XXX, a to titulom nadobudnutia na základe darovacej zmluvy, zavkladovanej pod V XXXX/XX. Žalobu podal z dôvodu duplicity vlastníctva, keď pôvodná pozemnoknižná parcela č. XXX/X bola o výmere 5 999 m2, evidovaná v pozemonkižnej vložke č. XXX pre kat. úz. E. B., bola následne rozdelená

na dve parcely, a to č. XXX/X pridelená do vlastníctva E. A. a parc. č. XXX/XX pridelená do vlastníctva I. A. a manželka E. J. K. v celosti. Následne po zmene hranice katastrálneho územia došlo k zápisu parcely č. XXXX/X o výmere 4 711 m2 v prospech E. A. a k zápisu parc. č. XXXX/XX o výmere 2 647 m2 v prospech I. A. a E. A.. Táto skutočnosť vyplýva z oznámenia o začatí konania o oprave chyby Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor č. X174/2021-16. Žalobca je vedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. F. B., parcely reg. „E“, evidované na mape určeného operátu ako parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4 711 m2 v kat. úz. F. B., zapísanej na LV č. XXX. Ako titul nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva V XXXX/XXXX-X/XXXX. Zo spisu Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, sp. zn. V XXXX/XXXX vyplýva, že dňa 03. 12. 2019 uzavrel žalobca, ako obdarovaný, s darcom L. A., ako darcom č. 1, darovaciu zmluvu, keď podľa článku 1., bod 1., je uvedený predmet zmluvy, že darca č. 1, teda L. A., prevádza do vlastníctva nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v kat. úz. F. B., a to pozemok parc. reg. „E“ parc. č. XXXX/X, druh pozemku orná pôda o výmere 4711 m2, zapísanej na LV č. XXX o veľkosti spoluvlastníckeho podielu darcu L. A. 1/1. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra uvedenej nehnuteľnosti bolo vydané Okresným úradom Topoľčany, katastrálny odbor, dňa 03. 01. 2020 pod číslom V XXXX/ XXXX. Zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že bolo vedené dedičské konanie po M. A., zomrelom 04. 03. 2012, v ktorom okrem iného vyššie uvedený darca L. A. nadobudol vlastníctvo k predmetnej parcele v kat. úz. F. B., zapísanej na LV č. XXX, prac. reg. „E“ parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4 711 m2 pod B1 v celosti, ktorú poručiteľ nadobudol podľa veci vedenej pod . Osvedčenie o dedičstve bolo vydané notárom JUDr. F. E. dňa 04. 09. 2013 pod č. k. , -54. V uvedenom dedičskom spise sa nachádza osvedčenie o dedičstve vydané notárom JUDr. E. J. dňa 27. 11. 1997 pod sp. zn. , D not 454/95, z ktorého osvedčenia o dedičstve vyplýva, že bolo vedené dedičské konanie po E. A., J. F., zomrelej dňa 19. 02. 1970 a na základe ktorého dedič M. A. okrem iného nadobudol nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v kat. úz. E. B., nadobudnutú výmerom o vlastníctve pôdy PPPR Bratislava zo dňa 20. 04. 1948 pod č. XXXX/XX, a to vo vložke č. XXX, č. XXX parc. č. XXX/X A 73 roľa o výmere 4 651 m2 v celosti a tiež zapísané vo vložke č. XX, č. XX parc. č. XXX/XX roľa o výmere 3 373 m2 v celosti. Z výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, vyplýva že: výmer vydaný pre v.d. A. E. (m. N.) v kat. úz. E. B., a to pod číslom XXXX/XX. Bývalý vlastník: nemeckí osadlíci. Katastrálne územie E. B.. Výmerom vydané do vlastníctva v.d. A. E. (F. N.) C. XX pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. E. B. o celkovej výmere 0,8024 ha v prídelovom pláne označené takto: vl.č. XXX, XXX, parc. č. XXX/X – A 73 – roľa o výmere 0,4651 ha a tiež vložka č. XX, 71, parc. č. XXX/XX – roľa o výmere 0,3373 ha. Výmer bol vydaný dňa 20. 04. 1948. Podľa článku IV. bod 1. výmeru: tento výmer o vlastníctve pôdy je podľa ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb.n SNR verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. Z listu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy – sekcia B, pracovná skupina pre pozemkovú reformu v Topoľčanoch zo dňa 08.01.1941, č. 107/48, predmet: kat. úz. E. B., označenie konfiškácie podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n SNR bývalý vlastník: O. D., predloženého Okresnému súdu v Topoľčanoch Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave s návrhom na základe § 5 ods. 1 zák. č. 90/1947 Sb. SNR vyplýva aby v pozemkovej knihe katastrálneho územia E. B. vo vložke XXX všetko na strane A pod B1, 5 nehnuteľnosti zapísané na meno O. D. X/X-XXX, O. D. 2/5-iny v celosti, ktoré boli skonfiškované rozhodnutím Predsedníctva SNR v Bratislave zo dňa 20.03.1946 č. 17.543/46-I/B bolo vykonané vyznačenie: „konfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n SNR, pre účely pozemkovej reformy v celosti“. Vec vedená pod Čd 272/48, z ktorej listiny ďalej vyplýva, že došlo k zápisu: 15. 01. 1948. Z predloženého výmeru o vlastníctve pôdy súd zistil že bol vydaný výmer Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, výmer vydaný pre A. I. a F. E., J. K. v kat. úz. E. B., a to pod číslom XXXX/XX bývalý vlastník: nemeckí osadlíci: katastrálne územie E. B., výmer vydaný do

vlastníctva A. I. a F. E., J. K. do vlastníctva pôdohospodárske nehnuteľnosti v kat. úz. E. B. o celkovej výmere 0,7223 ha, okrem iného vo vložke č. XXX, parc. č. XXX/XX -A 74 –roľa o výmere 0,2580 ha. Z výpisu LV č. XXX pre kat. úz. F. B. vyplýva, že vlastníkmi parcely reg. „E“ evidované na mape určeného operátu parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 2 647 m2 sú vedení pod B1 I. A. v spoluvlastníkom podiele 1-ica a pod B2 E. A., J. K. v podiele 1-ica. Pod poradovým číslom 3 je uvedený správca Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava.

Z výpisu LV č. XXX súd zistil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. F. B., parc. reg. „E“ evidované na mape určeného operátu č. XXX/X orná pôda o výmere 5 999 m2. Z notárskej zápisnice P. XXX/XX, P. XXX/XX vyplýva, že dňa 15. 07. 1996 bola napísaná notárska zápisnica notárkou JUDr. E. J., na základe písomnej žiadosti Q. G., J. D., na preukázanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. E. B., zapísaných podľa IP SK v Topoľčanoch č. 256/96 zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. XXX parc .č. XXX/XX roľa o výmere 2 198 m2, podľa KN totožné, v blok. parc. č. XXX/X , parc. č. XXX/XX les o výmere 4 194 m2, podľa KN totožné v blok. parc. č. XXX, XXX/ X, parc. č. XXX/X roľa o výmere 5 999 m2, podľa KN totožné, v blok. parc. č. XXX a ďalšie parcely tak ako sú uvedené v tejto notárskej zápisnici. Notárkou bolo vydané osvedčenie, podľa ktorého Q. G., J. D. je výlučnou vlastníčkou parciel v kat. úz. E. B., uvedených v tomto osvedčení, teda i parcely č. XXX/ X roľa o výmere 5 999 m2. Zo spisu katastrálneho úradu v Nitre, správa katastra Topoľčany, č. E. XXXX/XXXX vyplýva, že dňa 24. 09. 2012 uzavrel žalovaný, ako obdarovaný, s Q. G., J. D., ako darcom, darovaciu zmluvu, predmetom ktorej okrem iného bola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. E. B., parc. reg. „E“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5999 m2 v prospech darcu v podiele 1/1-ine. Rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti bolo vydané správou katastra Topoľčany dňa 22. 10. 2012 pod číslom vkladu: E. XXXX/XXXX. Z oznámenia o začatí konania o oprave chyby Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, č. X 174/2021-16 zo dňa 27. 10. 2021 vyplýva, že Okresnému úradu Topoľčany, katastrálnemu odboru, bola doručená žiadosť F. G. o grafickú identifikáciu EKN parcely č. XXX/X v kat. úz. E. B., ktorá nie je zakreslená v mape určeného operátu. Okresný úrad Topoľčany, katastrálny odbor, vec prešetril, následne z vlastného podnetu začal konanie X 235/2020. V tomto konaní bolo vydané rozhodnutie č. X 235/2020-16 právoplatné dňa 05. 02. 2021, prevedené do operátu katastra nehnuteľnosti dňa 10. 02. 2021 položkou výkazu zmien č. 10/2021 – E. B., č. 4/2021 – F. B.. Následne bolo pri aktualizácií mapy určeného operátu zistené, že vykonaná oprava v písomnej časti operátu katastra nehnuteľnosti má za následok vznik duplicitného vlastníctva. Toto bolo na dotknuté EKN parcely č. XXX/X, č. XXXX/X a č. XXXX/XX (LV č. XXX, C. XXX R. C. XXX) v kat. úz. F. B., zapísané na základe protokolu . Po zápise tohto protokolu bol doručený Okresnému úradu Topoľčany, katastrálnemu odboru, protest prokurátora PD 75/21/4406-6 proti rozhodnutiu Okresného úradu Topoľčany, katastrálnemu odboru, X 235/2020 zo dňa 11. 01. 2021. Správny orgán po splnení základných náležitostí uvedenému protestu vyhovel a vydal dňa 11. 08. 2021 rozhodnutie ÚP 1/2021-7, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 09. 2021. Na základe tohto rozhodnutia bolo rozhodnutie Okresného úradu Topoľčany, katastrálneho odboru X 235/2020 zrušené a vykonané zápisy vrátené späť. S poukazom na skutočnosti uvedené v konaniach X 235/2020, , a zároveň s ohľadom na usmernenie v proteste prokurátora PD 75/21/4406-6 o povinnosti nahradiť nesprávne rozhodnutie X 235/2020, začal správny orgán z vlastného podnetu nové konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte, z ktorého šetrením vyplynuli nasledovné skutočnosti: pôvodná pozemkovoknižná parcela č. XXX/X roľa o výmere 5999 m2 bola evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. E. B. v prospech vlastníka R. D. v podiele 1/1-ina. Následne bola podľa C. XXX/XX skonfiškovaná a podľa výmeru o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX a k nemu prislúchajúcemu grafickému prídelovému plánu pridelená do vlastníctva nasledovne: novovytvorená parc. č. XXX/X roľa o výmere 4 651 m2 – vdova E. A. (manž. N.) v celosti a novovytovrená parc. č. XXX/XX roľa o výmere 2 580 m2 – A. I. a manž. E., J. K. v celosti. Vo veci predložil žalovaný geometrický plán vypracovaný dňa 18. 04. 2023 geodetom N. O., vyhotoviteľ H., geodetické služby D., z ktorého geometrického plánu vyplýva, že vychádzal z doterajšieho stavu, a to pre kat. úz. F. B. vedené LV č. XXX, parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 2 647 m2. Ďalej sú uvedené zmeny stav právny k parc. č. XXX/X o výmere 2 577 m2 s tým, že v novom stave je uvedené, že parc. č. XXXX/XX zaniká. Z doterajšieho stavu ďalej vyplýva LV č. XXX parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 4 711 m2. V časti zmeny stav právny k parcele č. XXX/X o výmere 3 461 m2 a nový stav z parcely č. XXXX/ X sa vyčleňuje 1 250 m2. U parc. č. XXX/X je uvedená orná pôda o výmere 3 461 m2 v prospech G. F..

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ako pôvodný vlastník parcely č. XXX/X roľa o výmere 5 999 m2 zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XXX v kat. úz. E. B. bol O. D. ako vlastník pod B1 v 3/5-inách a pod B5 v 2/5-inách. Dňa 20. 04. 1948 bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1948 Sb.n SNR výmer o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, v prospech vdovy E. A. (manž. N.), na základe ktorého výmeru jej bola pridelená do vlastníctva v zmysle prídelového plánu, a to z vložky č. XXX, XXX parc. č. XXX/X – A 73 – roľa o výmere 4651 m2. Po E. A. bolo vedené dedičské konanie pod sp. zn. , na základe ktorého dedič M. A. nadobudol vlastníctvo k uvedenej parcele č. 519/6 - A 73 – roľa o výmere 4 651 m2 v celosti. Po M. A. bolo vedené dedičské konanie sp. zn. (bod 16.3. tohto rozsudku), v ktorom dedičskom konaní ako dedič po M. A. nadobudol L. A. vlastníctvo k predmetnej parcele č. XXXX/X orná pôda o výmere 4 711 m2 pod B1 v celosti zapísané v reg. „E“ na LV č. XXX. Dedič a právny nástupca po E. A., L. A., na základe darovacej zmluvy, uzavretej dňa 03. 12. 2019 so žalobcom, ako obdarovaným, previedol vlastnícke právo k predmetnej parcele č. XXXX/X orná pôda o výmere 4 711 m2 ako parc. reg. „E“ kat. úz. F. B., zapísanej na LV č. XXX v celosti. Nová parcela, ako to vyplýva z oznámenia o začatí konania o oprave chyby Okresného úradu Topoľčany, katastrálny odbor, bola z dôvodu zlúčenia vlastnícky práv zapísaná na pôvodný LV č. XXX pre kat. úz. F. B.. Súd zdôraznil v súvislosti s týmto oznámením, že pôvodne bola parc. č. 519/6 roľa o výmere 5 999 m2 evidovaná v pozemnoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. E. B. a rozdelená na základe prídelového plánu na novovytvorené parcely č. 519/6 roľa o výmere 4 651 m2, parc. č. XXX/XX roľa o výmere 2 580 m2, avšak následne došlo k zmene katastrálnej hranice medzi kat. úz. E. B. a kat. úz. F. B. a novovzniknuté prídelové parcely č. XXX/X a č. XXX/XX sa stali súčasťou kat. úz. F. B.. Pri zápise registra vlastníckych práv v kat. úz. F. B. boli zapísané na LV s predkódom „1“. Povereníctvo pôdohospodárstva pozemkovej reformy požiadalo Okresný súd v Topoľčanoch (C. XXX/ XX) o poznačenie konfiškátu vo vložke č. XXX pod B1, 5 na meno O. D. X/X-XXX, O. D. 2/5-iny, t. j. v celosti, a to vyznačenie v pozemkovej knihe, k čomu súd uvádza, že pokiaľ by k takémuto zápisu do pozemkovej knihy ani nedošlo, ešte neznemená, že by pôvodná právna predchodkyňa sa necítila byť vlastníčkou pridelenej parcely na základe uvedeného výmeru. Nesporné je, že sa na základe tohto výmeru predmetná parcela dostala do vlastníctva vd. A. E.. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. podľa ktorého výmery a prídelové listiny, ako verejné listiny, boli a aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Mimo rámec správneho súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť právneho aktu; môže ho preskúmavať so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne právne následky, narozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia jeho účinkov. Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele nehnuteľnosti potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú v tom, že právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele (toľko zo stanoviska NS SR sp. zn. , publikovaného pod číslom 44/2005). V zmysle ustanovenia je súd viazaný rozhodnutím príslušného správneho orgánu o tom, že pre určitú osobu je právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutie o prídele nehnuteľnosti, že prídelca získal vlastníctvo k nehnuteľnostiam v prídele označeným. Z dokazovania mal súd za preukázané, že výmer o vlastníctve z 20. 04. 1948 bol vydaný orgánom, ktorý mal na to podľa ustanovenia nariadenia č. 104/1946 Sb.n SNR právomoc. Uvedený akt nebolo možné považovať za akt nulitný. Tiež je v ňom uvedené označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci sa týka, je datovaný, opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje mená a priezviská bývalých vlastníkov, označenie osôb v prospech ktorých sa vydáva, presné označenie nehnuteľnosti, ktorých sa týka a ďalšie podmienky, za ktorých sa uskutočňuje pridelenie k uvedeným nehnuteľnostiam. V danej veci tak mal súd za preukázané, že nepochybne ide o prídelovú listinu, ktorú treba považovať za perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny, spôsobilej vlastnícke právo prídelcom k nehnuteľnostiam tam označeným preukázať. K nadobudnutiu vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemal vplyv na vlastníctvo k prídelu. Vo veci nebolo preukázané, že by sa právna predchodkyňa žalobcu prídelu vzdala v prospech družstva, ktoré nehnuteľnosť užívalo. Rovnako nebolo zistené, že by sporné pozemky boli právnej predchodkyni žalobcu odobraté. Skutočnosť, že došlo k odovzdaniu predmetnej parcely do užívania družstva ešte neznamenalo, že ich právna predchodkyňa nemala vedomosť o faktickej držbe. Zo súdnej praxe je

zrejmé, že odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov do užívania JRD neprerušilo plynutie vydržacej lehoty ( ) Pôvodná výmera parcely č. XXX/X bola 4 651 m2. Po zmene hranice a zápise na LV s predkódom „1“ došlo k zápisu EKN parc. č. XXXX/X o výmere 4 711 m2. Podľa súdu aj v prípade posudzovania vlastníckej žaloby titulom vydržania je možné dospieť k záveru, že boli splnené podmienky pre vydržanie predmetnej nehnuteľnosti, keď právni predchodcovia žalobcu boli v dobrej viere, že im uvedená parcela vlastnícky patrí, čo dosvedčuje následne postupnosť nadobúdania vlastníckeho práva v dedičských konaniach, počnúc od pôvodnej vlastníčky E. A.. Ako už bolo uvedené vyššie odovzdanie poľnohospodárskych pozemkov do užívania JRD neprerušilo plynutie vydržacej lehoty. V priebehu konania právny zástupca žalovaného, na pojednávaní dňa 13.09.2023, navrhol, aby žalobca predložil zmluvu uzavretú s PD, k čomu žalobca uviedol, že od PD dostáva za to peniaze, takže táto zmluva existuje. Právny zástupca žalovaného navrhol vypočuť vo veci predsedu PD A.. Súd zamietol tieto návrhy na dokazovanie, ktoré pokladá za nadbytočné, nehospodárne a nemajúce vplyv na výsledok vo veci samej. Vzhľadom na úspech žalobcu v konaní, súd mu priznal náhradu trov konania v plnej výške, ktoré mu vznikli zaplatením súdneho poplatku za podanie žaloby a titulom trov právneho zastúpenia.

4. Proti tomuto rozsudku (v časti výroku I.) podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a súčasne žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil s poukazom na ust. /daného odvolania ďalej uviedol, že súd nemal za preukázané či sa právna predchodkyňa žalobcu prídelu vzdala v prospech družstva. Práve tieto sporné skutočnosti bolo možné v konaní preukázať jednak výsluchom štatutárneho orgánu družstva, predložením listinného dôkazu – predložením zmluvného vzťahu medzi družstvom a žalobcom, preukázaním brania úžitkov žalobcom zo spornej nehnuteľnosti, ktoré by jednoznačne preukázali skutočnosť – že sa právna predchodkyňa žalobcu prídelu vzdala, resp. nevzdala v prospech družstva. Taktiež nevykonanie navrhovaného listinného dôkazu (či reálne existuje) Podnájomná zmluva medzi Poľnohospodárskym družstvom A. sídlo N. a žalobcom, ktorá by preukazovala tvrdenia o vedomosti faktickej držby právnej predchodkyne žalobcu resp. žalobcu samotného. Z výsluchu žalobcu bolo samotným žalobcom tvrdené, že je mu vyplácané nájomné avšak tieto skutočnosti nepreukázal žiadnym relevantným listinným dôkazom (napr. výpisom z účtu v peňažnom ) a návrh žalovaného na predloženie týchto dôkazov, podľa bodu 37. napadnutého rozhodnutia súd odmietol pre nadbytočnosť, nemajúc vplyv na výsledok vo veci samej a pre nehospodárnosť. Žalovaný preukázal že v jeho prospech svedčí faktická držba po právnej predchodkyni, ktorá uzatvorila Nájomnú zmluvu s PPD A. už 18. 08. 2004 a následne svedčí žalovanému, ktorý 11. 10. 2016 uzatvoril podnájomnú zmluvu s PPD A., podľa ktorej žiadal žalovaný o vyčlenenie pozemkov a na podklade tejto zmluvy je žalovaný oprávnený využívať pozemok riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely, a to takým spôsobom, aby sa zachovala biologická rozmanitosť, schopnosť obnovy a schopnosť plniť všetky funkcie poľnohospodárskej pôdy, že nehnuteľnosť užíval nepretržite na poľnohospodárske účely od roku 2004 až do súčasnosti, že na danej pôde vykonával od roku 2016 reálne poľnohospodársku činnosť a bral z nej úžitky. Nevykonanie navrhovaných dôkazov, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie skutkového stavu a ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, kvalifikoval Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. ako porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle .

5. K podanému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, pričom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %. V obsahu podaného vyjadrenia uviedol, že žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu tvrdil, že uvedené nehnuteľnosti, a to parc. reg. ,,E‘‘ parc. č. XXX/X o výmere 5 999 m2 užíval a užíva, a to spôsobom prenájmu družstvu PDP A.. Žalovaný však nikdy v konaní netvrdil, že by vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam odvodzoval z titulu vydržania, a že by notárska zápisnica N XXX/XX- XX XXX/XX zo dňa 15. 07. 1996 bola jeho domnelým vlastníckym titulom. Žalovaný odvodzoval svoje vlastnícke právo od notárskej zápisnice N XXX/XX-XX XXX/XX zo dňa 15. 07. 1996 ako platného nadobúdacieho titulu. V konaní sa však preukázalo, že vo veci žalovaný nedokladoval akým spôsobom

vstúpil do užívania N. D., uvedený v oznámení súvisiacom s vydaním notárskej zápisnice P. XXX/XX. Podľa súdu pri náležitej opatrnosti matka žalovaného pred vydaním notárskej zápisnice o osvedčení vlastníctva titulom vydržania mohla nadobudnúť vedomosť o tom, že parcela č. XXX/X bola predmetom konfiškácie, napríklad dopytom na príslušný okresný úrad, katastrálny odbor, preto bolo možné sa stotožniť s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že Q. G., J. D. nemohla na základe osvedčenia P. XXX/ XX platne nadobudnúť vlastníctvo k parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 5 999 m2, nakoľko uvedená parcela neexistovala, parcelu nebolo možné zidentifikovať s vtedajšími mapovými listami, nakoľko vo vtedajších mapových listoch už existovali len parc. č. XXX/X o výmere 4 651 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 2 580 m2, ktoré neskôr boli prečíslované na č. XXXX/X a č. XXXX/XX. Tvrdenia žalovaného nepreukázal ani predložený geometrický plán, ktorým pre žalovaného bola novovytvorená parcela z parciel č. XXXX/X a č. XXXX/XX. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, preto nie je podstatné preukazovať, či žalobca mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s PDP A. k pozemkom XXXX/X a XXXX/XX, nakoľko ak by aj tieto nehnuteľnosti čisto teoreticky užíval žalovaný, jednalo by sa o užívanie bez právneho dôvodu. Žalobca však naďalej trvá na svojom tvrdení, že má s PDP A. uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu, avšak má za to, že existencia tejto skutočnosti nie je pre merito veci podstatná. Žalobca v konaní preukázal riadny platný nadobúdací vlastnícky titul k nehnuteľnostiam č. XXXX/X a XXXX/XX, tieto nadobúdacie tituly neboli zo strany žalovaného nijakým spôsobom spochybnené. V uvedenom konaní, preto ani nie je tak podstatné vyriešiť otázku, kým sú uvedené nehnuteľnosti reálne užívané, prípadne kto má uzatvorenú platnú nájomnú zmluvu k uvedeným nehnuteľnostiam, ale bolo podstatné vyriešiť otázku platného nadobúdacieho titulu a prípadnej dobromyseľnosti nadobúdateľa, s čím sa súd v konaní vysporiadal. Právny zástupca žalovaného činil počas konania procesné úkony, ktoré vyvolávali odročenie pojednávaní a boli vo výraznom rozpore so zásadami koncentrácie konania a procesnej ekonómie. Ak by odvolací súd odvolaniu žalovaného vyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie vrátil na doplnenie dokazovania, jednalo by sa o porušenie princípu rovnosti zbraní sporových strán a porušenie zásady koncentrácie konania, podľa ktorej musia byť relevantné dôkazy a tvrdenia uplatnené a predložené súdu včas. Čo v prípade žalovaného naplnené nebolo.

6. K podanému písomnému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné, po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

8. Podľa miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

9. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolanie posudzuje len v medziach odvolacích dôvodov pri rešpektovaní neprípustnosti novôt v odvolacom konaní, ak nie sú pre ich pripustenie splnené zákonom vyžadované podmienky. Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd posudzuje a zaoberá sa len tými závermi uvedenými v prvoinštančnom rozhodnutí, ktoré sú spojené s odvolateľom uvedenými a vymedzenými odvolacími dôvodmi, a v medziach v akých odvolateľ výrok rozhodnutia napáda. Odvolací súd sa zaoberá len tým čo odvolateľ rozporuje v odvolaní. Čo nie je napadnuté odvolaním sa predmetom odvolacieho prieskumu nestáva a zostáva založené na záveroch, ku ktorým dospel a ktoré vyslovil v rozhodnutí prvoinštančný súd.

10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s ostatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd vo svojom rozhodnutí vysporiadať, odvolací súd nezistil, že by v konaní došlo k vadám, na ktoré by mal prihliadať z úradnej povinnosti ( ), preto vychádzal iba z odvolacích dôvodov, ktoré podradil pod ust. /, e/, f/ .

11. Odvolací dôvod podľa ust. / je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne

vysoký obsahom, medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva zo strany postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnení odvolacieho dôvodu v zmysle / , však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv strany dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania zohľadňujúc možnosť vrátenia nesprávneho postupu, jeho následky a podobne.

12. Žalovaný v podanom odvolaní sformuloval aj námietku ohľadom nevykonania dôkazov súdom prvej inštancie. Krajský súd vo vzťahu k tejto námietke uvádza, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu, ktorým nebol vykonaný navrhnutý dôkaz, nemožno zásadne považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. Strany sporu sú totiž povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch svedkov. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov, ale aj z tých, ktoré navrhnuté neboli, budú vykonané, však rozhoduje súd. Z uvedeného je zrejmé, že tak stranám sporu priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu a tento dôkaz navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalovaný v konaní využil, a teda nebolo mu odňaté. Právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalovaného nie je postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ okresný súd nevykonal dôkazy špecifikované žalovaným aj v podanom odvolaní, a súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal, tento postup nemožno považovať za vylúčenie žalovaného z realizácie ním uplatneného procesného práva. Postup súdu prvej inštancie bol v súlade aj s konštantnou judikatúrou vyšších súdov SR, z ktorej vyplýva, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Nevykonanie dôkazov navrhnutých stranou sporu nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie.

13. Odvolací dôvod uvedený s odkazom na / znamená, že súd prvej inštancii dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda sa týka nedostatkov v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne. Musí ísť o také skutkové zistenie na základe, ktorého súd vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor, a skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom. Súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul napriek tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú tiež také, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, či nastane logicky rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne ich dôležitosti.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a predchádzajúceho procesného postupu súdu v konaní, z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a rozsahu námietok žalovaného vymedzených v podanom odvolaní, dospel k záveru, že podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je opodstatnené a uplatnené odvolacie dôvody nie sú preukázané. Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne závery o právach a povinnostiach sporových strán, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom v postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Odvolacie námietky žalovaného boli už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci.

15. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie zastáva názor, že dokazovanie ohľadom existencie podnájomnej zmluvy medzi Poľnohospodárskym družstvom A. a žalobcom, vyplácanie nájomného žalobcovi a jeho preukázanie je právne irelevantným vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu, z ktorého jednoznačne vyplýva právo vlastníctva k predmetným pozemkom v prospech žalobcu. Nevykonanie dôkazov v tejto súvislosti súdom prvej inštancie bolo preto dôvodné.

16. Podľa ust. olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, odkazuje na nich a záverom uvádza, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nenahrádzal aktivitu žiadnej zo strán sporu, a teda ani neporušil zásadu rovného postavenia sporových strán zakotvenú v Základných princípov .

17. S poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku s tým, že o náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s a tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu o výške, ktorých rozhodne súd prvej inštancie.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v až pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).