Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/13/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu Mgr. Mareka Anovčina a JUDr. Márie Vrtochovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX A. C., C., D. B. E. F. G. D. H., právne zastúpenej JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 77/29, Kežmarok, IČO: 42 029 171, proti žalovaným: 1/ I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, J., 2/ K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/X, J., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr. Michalom Matalom, advokátom so sídlom T. G. Masaryka 8, Lučenec, IČO: 42 306 141, o vydanie veci a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č. k. -60 zo dňa 15. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným 1/ a 2/ p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni náhradu trov konania spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu. 2. Žalobkyňa sa na súde prvej inštancie domáhala podanou žalobou určenia, že darovacia zmluva zo dňa 27.06.2022 uzatvorená medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným, predmetom ktorej sú rodinný dom sup. č. XX postavený na parc. č. B. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2 a par. č. B. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, par. č. B. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2, par. č. B. XXX, záhrada o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., je neplatná. Žalobkyňa sa druhým nárokom domáhala určenia, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. J., a to rodinný dom sup. č. XX postavený na pozemku parc. č. B. XXX/X, pozemky par. č. B. XXX/X, par. č. B. XXX/X a par. č. B. XXX. Tretím nárokom sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 2/ vydať rodinný dom sup. č. XX postavený na pozemku parc. č. B. XXX/X a pozemky par. č. B. XXX/X, par. č. B. XXX/X a par. č. B. XXX, zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. Žalobkyňa svoj nárok odôvodnila tým, že na základe právoplatného rozsudku vydaného súdom v D. B. E. F. G. D. H. zo dňa 11.05.2023 bolo manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/, uzatvorené dňa 06.06.2009, rozvedené. Žalobkyňa zistila, že rodinný dom sup. č. XX postavený na pozemku parc. č. B. XXX/X, pozemky par. č. B. XXX/X, par. č. B. XXX/X a par. č. B. XXX, zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobkyne a žalovaného 1/), nadobudol žalovaný 2/ do výlučného vlastníctva na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022, v zmysle ktorej darcom bol iba žalovaný 1/, nakoľko bol zapísaný na LV č. XXX ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností. Predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aj napriek skutočnosti,

že zapísaný na liste vlastníctva č. LV XXX bol len žalovaný 1/ a zároveň na uzatvorenie predmetnej zmluvy nedala súhlas. Žalovaný 1/ bol na liste vlastníctva LV č. XXX zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, nakoľko pred uzatvorením manželstva bolo vydané stavebné povolenie dňa 02.06.2008 na stavbu rodinného domu na neho, avšak kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.10.2017 na predmetnú nehnuteľnosť bolo vydané počas manželstva žalobkyne a žalovaného 1/, preto na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva. Žalovaný 1/ nebol oprávnený nakladať s predmetnými nehnuteľnosťami, nemal súhlas žalobkyne darovať nehnuteľnosti, darovanie nehnuteľností presahuje rámec bežných záležitostí a žalovaný 1/ porušil ust. . Z uvedených dôvodov sa žalobkyňa dovoláva neplatnosti právneho úkonu podľa spolu s uložením povinnosti žalovanému 2/ podľa Občasného zákonníka, vydať to, čo sa mu z neplatnej zmluvy plnilo.

3. Žalovaní 1/ a 2/ popreli skutočnosti uvedené žalobkyňou. Uviedli, že žalovaný 1/ bol v čase uzavretia darovacej zmluvy dňa 27.06.2022 výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, ktoré nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2007 (pred uzavretím manželstva so žalobkyňou), predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., a to pozemok par. CKN č. XXX (teraz parc. CKN č. XXX/X, par. CKN č. XXX/X), parc. CKN č. XXX a stavba rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. CKN č. XXX. Je zrejmé, že žalovaný 1/ bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami a previesť vlastnícke právo darovacou zmluvou na žalovaného 2/ bez predchádzajúceho súhlasu žalobkyne. Pokiaľ žalobkyňa poukazuje na stavebné povolenie zo dňa 02.06.2008 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.10.2017, z týchto dokladov vyplýva, že stavbu rodinného domu realizoval výlučne žalovaný 1/ bez žalobkyne. Stavebníkom rodinného domu bol výlučne žalovaný 1/ a na stavbe rodinného domu boli už v čase uzavretia manželstva vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti a skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až počas trvania manželstva, je bez právneho významu.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav, z ktorého vyplynulo, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bývalými manželmi. Ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov trvalo v období od 06.06.2009 (deň uzatvorenia manželstva) do 11.05.2023 (deň právoplatnosti rozsudku rozvodu manželstva). Žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré nadobudol darom od žalovaného 1/ darovacou zmluvou zo dňa 27.06.2022, a to rodinný dom so súpisným č. XX postavený na pozemku parc. č. XXX/X, pozemok par. č. XXX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie o výmere 89 m2, par. č. XXX/X-XXXXXXXXX plocha a nádvorie o výmere 220 m2 a par. č. XXX- záhrada o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXX, k. ú J.. Uvedené tri pozemky nadobudol žalovaný 1/ v roku 2007 na základe kúpnej zmluvy ako jediný kupujúci. Rodinný dom so súpisným č. 80 postavený na pozemku parc. č. XXX/X sa začal ako nový stavať po vydaní stavebného povolenia zo dňa 02.06.2008, pričom ako stavebník bol uvedený len žalovaný 1/. Rodinný dom bol skolaudovaný na základe kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.10.2017. Podľa oboznámeného stavebného denníka ku dňu uzatvorenia manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným 1/, ku dňu 06.06.2009, boli vykonané už stavebné práce, a to vymurovanie základov, osadenie potrubí na vodu a kanalizáciu, vybetónovanie základovej dosky, vymurovanie obvodových a priečkových múrov, vymurovanie stredových pilierov, vybetónovanie obvodového venca, naddverných prekladov, vymurovanie vikieru a štítov strechy, vybudovanie strechy domu, založenie dverí a okien. Po uzavretí manželstva medzi žalobkyňou a žalovaným sa na stavbe rodinného domu vybudovali elektrické prípojky a elektroinštalácia, tepelná izolácia stropu, zakladanie trámov, zakladanie žľabov, omietky, izolácia podlahy a ďalšie.

5. Súd prvej inštancie rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , , a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, preto žalobu zamietol v celom rozsahu. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala 3 žalobných petitov, a to 1/ určenie neplatnosti darovacej zmluvy v zmysle pre porušenie , 2/ určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a 3/ splnenie povinnosti žalovaného 2/ vydať predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. Vo vzťahu k 3/ nároku súd uviedol, že je procesne neprípustný, pretože určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, fakticky konzumuje povinnosť vydať predmetné nehnuteľnosti žalobkyni a žalovanému 1/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uloženie povinnosti vydať nehnuteľnosti nedopadá na skutkový stav opísaný v žalobe (nejde o uplatnenie reštitučného nároku na vydanie nehnuteľností pôvodnému vlastníkovi). Ak by súd vyhovel

žalobe v časti 2/ nároku, rozsudok súdu by bol záznamovou verejnou listinou, na základe ktorej by príslušný štátny orgán na úseku správy katastra nehnuteľností zapísal žalobkyňu a žalovaného 1/ ako bezpodielových spoluvlastníkov predmetných nehnuteľností. Žiadna povinnosť na vydanie nehnuteľností zo strany žalovaného 2/ by sa nedala ani realizovať.

5.1 Je nesporné, že žalobkyňa a žalovaný 1/ boli manželia, mali zriadené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, preto súd žalobu v tejto časti vecne prejednal, pričom konštatoval, že žaloba je nedôvodná. Pre rozhodnutie súdu o tom, či nehnuteľnosti patria do BSM je podstatnou skutočnosťou okamih uzatvorenia manželstva žalobkyne a žalovaného 1/. Pre posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci je rozhodný okamih, v ktorom je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo aj individuálne určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto okamihu, v ktorom sa už vytvorili aj vlastnícke práva k stavbe, sú pre takto vytvorenú oblasť vlastníckych vzťahov všetky ďalšie stavebné práce bezvýznamné. Všetko, čo v dôsledku prístavby, prestavby a inej stavebnej zmeny alebo dokončovacích prác k stavbe prirastie, stáva sa jej súčasťou a vlastnícky náleží tomu, komu patrila stavba ako vec v okamihu svojho vzniku. Vzhľadom k tomu, že ku dňu 06.06.2009 boli na predmetnom rodinnom dome vybudované obvodové múry, priečky, strecha, boli už založené okná a dvere, možno konštatovať, že jednoznačne bolo zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia, teda stavba ako vec v právnom slova zmysle už existovala pred vznikom BSM. Samotná žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 27.10.2023 tvrdila, že jej otec pomáhal pri pokladaní strechy domu v októbri 2008, čo zodpovedá aj záznamom v predloženom stavebnom denníku. Tvrdenia žalovaných ohľadom etáp výstavby domu neboli žalobkyňou ani rozporované. Súd ustálil, že rodinný dom nemohol patriť do BSM, pretože nebol žalobkyňou a žalovaným 1/ nadobudnutý počas trvania ich BSM. O to viac to možno konštatovať pri pozemkoch, nakoľko tieto boli zakúpené samotným žalovaným 1/ ešte v roku 2007. Pre rozhodnutie súdu sú irelevantné akékoľvek zisťovania toho, akým spôsobom bolo financované dokončenie stavby a kedy bolo vydané kolaudačné rozhodnutie k užívaniu rodinného domu. Otázka spoločného financovania dokončenia stavby domu môže mať význam pre iný typ sporu bývalých manželov. Preto súd nevykonal žiadne z navrhnutých dôkazov, a to vypočutie matky žalovaných alebo oboznámenie listín, ktoré sa týkali financovania dokončenia stavby domu.

6. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s . Nakoľko žaloba bola nedôvodná v celom rozsahu, súd žalobu zamietol a priznal plne úspešným žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa by odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa uviedla, že sa s právnym posúdením súdu nestotožňuje, nakoľko považuje podanú žalobu z dôvodu ochrany jej majetkových práv, najmä vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, za opodstatnenú. Preto sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 a určenia, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko žalovaný 1/ po rozvode manželstva uzatvoril darovaciu zmluvu so žalovaným 2/ bez súhlasu žalobkyne, čím žalobkyni znemožnil uplatniť si podiel na majetku nadobudnutého pred a počas manželstva, ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne do podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ mal súd za to, že žalobkyňa nerozporovala stavebný denník predložený žalovanými, v tomto ohľade poukazuje na vyjadrenie zo dňa 27.10.2023, v ktorom uviedla, že zotrváva na podanej žalobe a na opísaných skutkových okolnostiach v celom rozsahu. Žalobkyňa sa s tvrdením žalovaných o tom, že nehnuteľnosť nepatrí do BSM, ktoré podporili na linajkovom zošite s označením stavebný denník, nestotožňuje a uvedenú skutočnosť zároveň rozporuje. Na pojednávaní dňa 15.10.2024 bola žalobkyňou spochybnená relevantnosť predloženého dôkazu linajkovaného zošita, ktorý označil žalovaný 1/ za stavebný denník, nakoľko nešlo o skutočný stavebný denník, ktorý sa riadne používa pri realizácii stavieb. Na pojednávaní bol žalobkyňou predložený návrh o vykonanie znaleckého dokazovania a pokiaľ súd považoval tento dôkaz za relevantný pre rozhodnutie vo veci, žalobkyňa má o jeho relevantnosti zásadnú pochybnosť. Výslovné nerozporovanie dôkazu stavebného denníka bolo z dôvodu, že žalobkyňa nerealizovala stavbu nehnuteľnosti, nakoľko túto realizoval otec žalovaných, preto nemohla potvrdiť a zároveň ani vyvrátiť jeho pravosť či relevanciu. Keďže linajkový zošiť s označením ako stavebný denník bol predložený až na pojednávaní, tento dôkaz

mohol byť rozporovaný až na pojednávaní. V danom prípade nejde o skutočný stavebný denník, ale len o obyčajný linajkový zošit, o ktorého obsahu nadobudla žalobkyňa pochybnosť až na pojednávaní, kedy sa s ním oboznámila. Žalobkyňa mala za to, že súd mal vyhovieť návrhu vykonať znalecké dokazovanie, pokiaľ predložený linajkový zošit považoval za najpodstatnejší dôkaz v predmetnej veci. Konaním súdu bolo porušené právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces, keď sa týmto návrhom súd nezaoberal a o predloženom návrhu ani nerozhodol. Pokiaľ mal súd za to, že samotná žalobkyňa vo vyjadrení tvrdila, že jej otec pomáhal pri pokladaní strechy domu v októbri 2008, uvedené posúdenie súdu žalobkyňa rozporuje, pretože vo vyjadrení zo dňa 27.10.2023 nepotvrdzovala, že strecha hnuteľnosti bola pokladaná v roku 2008 pred uzavretím manželstva, ale poukazovala na to, že otec žalobkyne vykonával stavebnú činnosť bezodplatne. Na podporu tvrdenia o tom, že nehnuteľnosť nemala prvky dlhodobej životnosti pred uzatvorením manželstva, žalobkyňa poukázala na tvrdenie žalovaného 1/ o tom, že na tejto skutočnosti sa strany sporu zhodujú. K obsahu predloženého dôkazu sa žalobkyňa nevyjadrovala, nakoľko relevanciu predloženého dôkazu nemohla potvrdil a ani vyvrátiť, keď dôkaz do pojednávania nevidela a nemala o zošite vedomosť. V tomto prípade nešlo o skutočný stavebný denník, ktorý svojim obsahom a štruktúrou plní účel stavebného denníku, preto nemožno na tento dôkaz prihliadať bez akýchkoľvek pochybností. Pokiaľ by súd neodmietol vykonať výsluch matky žalovaných, svedeckou výpoveďou by sa mohli čiastočne odstrániť niektoré pochybnosti týkajúce sa zasadaných otázok pre správne právne posúdenie žaloby.

8. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedli, že považujú rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a nedošlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces. Žalovaní sa s názorom súdu v celom rozsahu stotožňujú. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nerozporovala stavebný denník vyhotovený otcom žalovaných, ako ani tvrdenia ohľadom etáp výstavby rodinného domu. Zo stavebného denníka vyplýva, že ku dňu 06.06.2009 boli na rodinnom dome vybudované obvodové múry, priečky, strecha, založené okná a dvere, preto možno konštatovať, že jednoznačne bolo zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia a stavba ako vec v právnom slova zmysle existovala pred vznikom BSM. Samotná žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27.10.2023 tvrdila, že jej otec pomáhal pri pokladaní strechy domu v októbri 2008, čo zodpovedá záznamom v stavebnom denníku a tvrdeniam žalovaných ohľadom etáp výstavby rodinného domu. Pokiaľ ide o návrh na vypočutie matky žalovaných, právny zástupca žalobkyne neuviedol, k akým skutočnostiam ju navrhol vypočuť. Žalovaní ďalej uviedli, že rodinný dom nemohol patriť do BSM žalobkyne a žalovaného 1/, pretože nebol nimi nadobudnutý počas trvania BSM, čo je možné konštatovať aj pri pozemkoch, ktoré boli zakúpené samotným žalovaným 1/ ešte v roku 2007 na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2007. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., a to pozemok parc. CKN XXXX/X, parc. CKN XXX/X, parc. CKN XXX a rodinný dom súp. č. XX nikdy nepatrili do BSM žalobkyne a žalovaného 1/. Žalovaný 1/ bol oprávnený nakladať s nehnuteľnosťami, disponovať s nimi a previesť vlastnícke právo darovacou zmluvou na žalovaného 2/. Žalovaní opätovne poukázali na stavebné povolenie zo dňa 02.06.2008 a kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.10.2017, z ktorých vyplýva, že stavbu rodinného domu realizoval výlučne žalovaný 1/ bez žalobkyne. Stavebníkom rodinného domu bol výlučne žalovaný 1/ a na stavbe rodinného domu boli už v čase uzatvorenia manželstva vybudované všetky prvky dlhodobej životnosti a skutočnosť, že kolaudačné rozhodnutie bolo vydané až počas manželstva, je bez právneho významu. Žalovaný 1/ použil na zaplatenie kúpnej ceny vlastné finančné prostriedky, so žalobkyňou nemal nikdy spoločný účet, ani sporenie. Žalovaný 1/ bol v čase uzatvorenia darovacej zmluvy dňa 27.06.2022 výlučným vlastníkom vyššie uvedených nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. J. a nikdy nepatrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

9. Žalobkyňa v písomnej replike uviedla, že zotrváva v celom rozsahu na podanom odvolaní a nestotožňuje sa s vyjadrením žalovaných 1/ a 2/. Žalobkyňa trvá na tom, že stavebný denník predložený žalovanými 1/ a 2/ bol písomne žalobkyňou rozporovaný a na pojednávaní bola vznesená námietka relevantnosti a pravosti predloženého dôkazu, nakoľko za trvania manželstva nemala vedomosť o tom, že takýto dokument by mal aj v skutočnosti existovať. Žalobkyňa až na pojednávaní získala poznanie, že nejde o stavebný denník, ale o linajkový zošit s poznámkami. Na vyvrátenie tvrdení žalobkyne predložili žalovaní súdu iba linajkový zošit a nie skutočný stavebný denník. Pokiaľ by bol v skutočnosti predložený stavebný denník, nachádzali by sa v ňom aj podpisy každej zúčastnenej osoby pri stavaní stavby chronologicky v čase, na základe čoho by bolo možné riadne

verifikovať, v akom období mala stavba prvky dlhodobej životnosti. Vzniknuté pochybnosti voči skutočnému stavebnému denníku by bolo možné vyvrátiť vykonaním ďalšieho dokazovania, čo nebolo možné, nakoľko ide iba o linajkový zošit, zároveň uvedené bolo zo strany súdu znemožnené, keďže tento opomenul návrh žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania. Vykonaná svedecká výpoveď matky žalovaných mohla vyvrátiť alebo potvrdiť námietky žalobkyne o linajkovom zošite (stavebný denník). Vyjadrením zo dňa 27.10.2023 nepotvrdzovala žalobkyňa relevantnosť dôkazu (linajkového zošita), iba poukazovala na to, že žalovaný 1/ rodinný dom nenadobudol do výlučného vlastníctva pred uzatvorením manželstva, nakoľko pôvodný rodinný dom bol zbúraný a následne bola postavená nová stavba s prvkami dlhodobej životnosti. Keďže na stavaní rodinného domu sa podieľali rodinní príslušníci sporových strán a otec žalovaných koordinoval všetky záležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti, v tomto ohľade žalobkyňa navrhla vypočuť matku žalovaných, ktorá mohla mať detailnejšie informácie o stavaní rodinného domu chronologicky v čase, avšak súd návrhu nevyhovel.

10. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnej duplike uviedli, že tvrdenia žalobkyne o tom, že nemala vedomosť o existencii stavebného denníka počas trvania manželstva, sú účelové. Samotná žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 27.10.2023 tvrdila, že jej otec pomáhal pri pokladaní strechy domu v októbri 2008, čo zodpovedá aj záznamom v stavebnom denníku a tvrdeniam žalovaných ohľadom etáp výstavby rodinného domu. Pokiaľ ide o návrh na vypočutie matky žalovaných, žalobkyňa neuviedla, k akým skutočnostiam ju navrhla vypočuť. Žalobkyňa v konaní nerozporovala stavebný denník a ani tvrdenia žalovaných ohľadom etáp výstavby rodinného domu. Zo stavebného denníka vyplýva, že ku dňu 06.06.2009 boli na rodinnom dome vybudované obvodové múry, priečky, strecha, založené okná a dvere, preto možno konštatovať, že nezameniteľným spôsobom bolo zrejmé dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia a stavba ako vec v právnom slova zmysle existovala pred vznikom BSM.

11. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (, ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti ( a ), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (/ napadnuté rozhodnutie podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

12. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa spočíva v porušení práva na spravodlivý súdny proces, pod ktorým treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

13. Nesprávny skutkový záver, ako odvolací dôvod podľa , je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie nepostupuje pri hodnotení dôkazov podľa . Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie len v prípade, ak by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že v hodnotení dôkazov, či poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti, je logický rozpor.

14. Nesprávne právne posúdenie veci podľa je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd pochybí pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, teda prípad, kedy bol

skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

15. Preskúmaním obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odvolací súd nevzhliadol dôvodnosť uplatnených odvolacích námietok žalobkyne, ktoré vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery, vychádzajúc z ktorých žalobe o určenie neplatnosti darovacej zmluvy, o určenie, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a o vydanie nehnuteľností, nevyhovel, správne konštatujúc nedôvodnosť podanej žaloby. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. . Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutej právnej normy obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v časti o veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie.

16. Podľa , veta prvá, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení , , , , , , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

17. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa , bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

19. Z obsahu spisu vyplynulo, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala 3 nárokov, a to 1/ určenia neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 podľa , 2/ určenia, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX, k. ú. J., a to rodinný dom, súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X, pozemok par. č. XXX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 89 m2, par. č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 220 m2 a par. č. XXX - záhrada o výmere 183 m2 a 3/ uloženia povinnosti žalovanému 2/ vydať predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/. V podanej žalobe žalobkyňa dôvodila tým, že manželstvo so žalovaným 1/ bolo rozvedené dňa 11.05.2023 a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, k. ú. J., a to rodinný dom, súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/X, pozemok par. č. XXX/X, par. č. XXX/X a par. č. XXX, patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, žalovaný 1/ daroval žalovanému 2/ na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 bez súhlasu žalobkyne, čím žalovaný 1/ porušil .

20. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom. Výnimky z tejto zásady sú uvedené buď priamo v zákone, alebo môžu byť uvedené v zmluve, ak ju zákon pripúšťa. Uzavretím manželstva vzniká možnosť spoločného nadobúdania veci manželmi, ktorá sa stáva realitou až existenciou určitej právnej skutočnosti, na základe ktorej dochádza k spoločnému nadobúdaniu vlastníckeho práva manželmi (napr. uzavretie zmluvy, vytvorenie veci, vydržanie vlastníckeho práva, príklep licitátora na dražbe). V prípade pochybností, či niektorá vec patrí do bezpodielového spoluvlastníctva alebo do výlučného vlastníctva niektorého z manželov, nemožno postupovať paušálne podľa toho, o akú vec ide. Predovšetkým je potrebné vziať do úvahy zákonné kritériá, ktoré určujú rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zákon pozná tri takéto kritériá, a to 1/ časové kritérium, pri ktorom sa skúma, kedy sa určitá vec nadobudla, 2/ kritérium spôsobu nadobudnutia určitej veci, pri ktorom sa skúma, ako určitú vec

manželia nadobudli, 3/ kritérium spôsobu užívania veci, pri ktorom sa skúma, akým spôsobom sa určitá vec užíva (či je vec určená na užívanie obom manželom alebo len jedným z nich).

21. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že ustanovenie je právnou normou, ktorá umožňuje podanie žaloby o určenie právnej skutočnosti v zmysle ustanovenia , a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Zákonom ustanovená potreba dovolania sa neplatnosti právneho úkonu v prípadoch tzv. relatívnej neplatnosti právnych úkonov vyplýva jednoznačne z ustanovenia , keďže následok spočívajúci v nástupe nevyvrátiteľnej domnienky platnosti právneho úkonu, možno odvrátiť len uplatnením požiadavky uvedenej v zákone. Osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobkyne domáhať sa predmetného určenia neplatnosti darovacej zmluvy ako právnej skutočnosti, je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie v spojení s ustanovením , v zmysle ktorého sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manželov (teda úkonu, pri ktorom manželia nevystupujú spoločne ako účastníci), vyžaduje súhlas druhého manžela, ak ide o inú než bežnú záležitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu.

22. V prejednávanej veci bolo nespornou skutočnosťou, že na liste vlastníctva č. XXX, pre k. ú. J. je ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností (rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/ X, pozemok par. č. XXX/X, par. č. XXX/X a par. č. XXX) zapísaný žalovaný 2/. Vychádzajúc z uvedenej skutočnosti, keď v súdenej veci je preukázané, že zápis na LV č. XXX, pre k. ú. J., ohľadom sporných nehnuteľností svedčí v prospech žalovaného 2/, súčasne vychádzajúc zo zásady, že údaje katastra sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak ( ), je treba zdôrazniť, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že nehnuteľnosti v čase darovania patrili do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, na ktorý právny úkon nedala žalobkyňa súhlas a žalovaný 1/ tak porušil povinnosť v zmysle ustanovenia , zaťažovalo práve žalobkyňu. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že prejednávané nehnuteľnosti boli počas manželstva so žalovaným 1/ nadobudnuté, a to za situácie, že zápis v katastri nehnuteľností nesvedčí v jej prospech, ale výlučne v prospech žalovaného 2/, bola povinná ňou tvrdené skutočnosti preukázať.

23. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnom konaní nebolo preukázané, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, pre k. ú J., a to rodinný dom súp. č. XX, postavený na pozemku parc. č. XXX/ X, pozemok par. č. XXX/X, par. č. XXX/X a par. č. XXX, patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/, resp. že uvedené nehnuteľnosti patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov i ku dňu, kedy tieto žalovaný 1/ ako výlučný vlastník daroval žalovanému 2/ na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 a tým by porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia . V prejednávanej veci vo vzťahu k pozemkom par. č. XXX/X, par. č. XXX/X a par. č. XXX, o ktorých žalobkyňa tvrdí, že patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tieto nadobudol žalovaný 1/ ako výlučný vlastník na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.09.2007 ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou dňa 06.06.2009, preto uvedené pozemky do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria. Pokiaľ ide o rodinný dom súp. č. XX, ktorý žalobkyňa tiež považovala za patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, odvolací súd sa stotožnil s prijatým záverom súdu prvej inštancie a má za to, že v čase darovania nehnuteľností v zmysle darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 bol žalovaný 1/ výlučným vlastníkom rodinného domu, preto rodinný dom nemôže zdieľať režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. nemôže do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriť, pretože žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli manželstvo až dňa 06.06.2009, t. j. až po tom, kedy stavba rodinného domu už bola vecou v právnom slova zmysle. Odvolací súd sa nestotožňuje s námietkou žalobkyne, že v čase uzavretia manželstva (06.06.2009) žalobkyne a žalovaného 1/ neexistoval rodinný dom tak, ako to požadujú príslušné právne predpisy, nakoľko v konaní bolo preukázané, že v čase uzavretia manželstva rodinný dom existoval ako vec v právnom slova zmysle, len nebol úplne dokončený a skolaudovaný. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom na štádium rozostavanosti rodinného domu ako stavby, tento už v čase pred uzatvorením manželstva mal charakter stavby ako samostatnej veci v zmysle stavebno- právnych predpisov. Stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov ako vec v právnom slova zmysle vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo individuálne určenej veci. U nadzemných stavieb dochádza k tomuto vytvorením stavu, kedy už je jednoznačne nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň

dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Nie je rozhodné, že v čase uzavretia manželstva ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej zásadne vlastnícke právo stavebník, t. j. ten, kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo z listinných dôkazov a výpovedí strán sporu ohľadom výstavby rodinného domu preukázané, že pred uzatvorením manželstva bol rodinný dom postavený do takého štádia, že v zmysle stavebného denníka boli vymurované základy, osadené potrubia na vodu a kanalizáciu, vybetónovaná základná doska, vymurované obvodové a priečkové múry, stredové piliere, vybetónovaný obvodový veniec, vymurovaný vikier štíty strechy, vybudovaná strecha, založené dvere a okná, t. j. išlo o hrubú stavbu. Rozsah výstavby rodinného domu v zmysle stavebného denníka z časového hľadiska bol potvrdený aj samotnou žalobkyňou, ktorá vo vyjadrení zo dňa 27.10.2023 uviedla, že v októbri 2008 bola na rodinnom dome pokladaná strecha, na ktorej činnosti sa podieľal aj otec žalobkyne. Na základe týchto skutočností odvolací súd konštatuje, že aj keď rodinný dom v čase uzatvorenia manželstva nebol ešte skolaudovaný, existoval ako vec v právnom zmysle. Námietku žalobkyne, že je potrebné vychádzať z kolaudačného rozhodnutia zo dňa 30.10.2017, odvolací súd tak vyhodnotil ako bezpredmetnú.

24. Vychádzajúc z strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. V zmysle až strany sporu majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, tieto skutkové tvrdenia ako aj návrhy na vykonanie dôkazov o nich sú prostriedkami procesného útoku, resp. obrany a ako také musia byť stranami sporu uplatnené včas, najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Pokiaľ žalobkyňa v podanom odvolaní namietala relevantnosť predloženého stavebného denníka, odvolací súd poukazuje na ustanovenie upravujúce podmienky na pripustenie novôt v odvolacom konaní a v opačnom prípade odvolací súd v rámci prejednania odvolania nemôže prihliadať na neprípustné novoty. V priebehu celého konania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa konštantne tvrdila to, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že rodinný dom nemal prvky dlhodobej životnosti v čase uzatvorenia manželstva, a to aj s poukazom na kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30.10.2017. V tomto ohľade ako relevantné dôkazy predložila sobášny list, LV č. XXX, stavebné povolenie (z ktorého je zrejmé, že jediným stavebníkom bol len žalovaný 1/) a kolaudačné rozhodnutie. Pokiaľ potom žalobkyňa až v rámci odvolacieho konania namieta relevantnosť stavebného denníka predloženého žalovanými, pričom už v rámci podaného vyjadrenia zo dňa 27.10.2023 poukazovala na určité skutočnosti uvedené v stavebnom denníku bez jeho ďalšieho spochybnenia ako dôkazu, takýto prostriedok procesného útoku žalobkyne je neprípustnou novotou v odvolacom konaní, keď žalobkyňa v podanom odvolaní nijakým spôsobom nedokázala a ani netvrdila, že na jeho uplatnenie sú naplnené zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia . Z hľadiska jeho uplatnenia až v odvolacom konaní žalobkyňa neprezentovala žiadnu argumentáciu smerujúcu k prípustnosti novôt v odvolacom konaní. Z uvedeného dôvodu žalobkyňou uplatnené novoty v odvolacom konaní by bolo možné použil len za situácie, že žalobkyňa by preukázala, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že nové prostriedky procesného útoku, ktoré uviedla až v rámci podaného odvolania, nemohla v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Žalobkyňa nielenže v podanom odvolaní naplnenie týchto zákonných podmienok nepreukázala, ale ani netvrdila, že v konaní nastali také pochybenia ako ustanovenie predpokladá, preto ňou uplatnené novoty nie sú prípustne spôsobilé odvolacieho prieskumu.

25. Odvolacie námietky žalobkyne týkajúce sa nevykonania znaleckého dokazovania v súvislosti so stavebným denníkom a nevykonania výsluchu matky žalovaných , odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné. Dokazovanie je zákonom upravený postup súdu, na základe ktorého súd získava pre rozhodnutie podstatné skutkové poznatky o veci, ktorá je predmetom konania. Pokiaľ účastník navrhne súdu dôkaz, je povinný uviesť, ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu skutočností predvídaných skutkovou podstatou právnej normy, ktorú treba na danú vec aplikovať. Súd je subjektom, ktorý určuje, čo sa bude dokazovať, ako bude dokazovanie prebiehať, ktoré skutočnosti bude považovať za preukázané, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. V tejto súvislosti súd vyhodnotí, ktoré skutkové tvrdenia dokazovať netreba (napr. nesporné, nepodstatné). Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu. Súd pri vykonávaní dokazovania nie je viazaný návrhmi strán

sporu a nemá povinnosť všetky navrhnuté dôkazy vykonať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Nevykonanie všetkých navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane sporu odňatie možnosti konať pred súdom, pretože je vecou súdu, aby rozhodol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Ak sa súd rozhodne navrhnutý dôkaz nevykonať, musí to v rozhodnutí odôvodniť. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie si splnil svoju povinnosť v zmysle ust. a v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, prečo nevykonal žalobkyňou navrhovaný dôkaz, a to výsluch svedka - matky žalovaných, nakoľko pre rozhodnutie vo veci nebolo relevantné akým spôsobom bolo financované dokončenie stavby rodinného domu, keď bolo v konaní preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/. Taktiež nebolo potrebné vykonať výsluch svedka matky žalovaných ohľadom etáp stavby rodinného domu z časového hľadiska, keď vykonaným dokazovaním (vyjadrenia strán sporu, stavebný denník) bolo preukázané, že v čase uzatvorenia manželstva už bola stavba rodinného domu vecou v právnom slova zmysle, rodinný dom mal už prvky dlhodobej životnosti, jednoznačne a nezameniteľným spôsobom bolo zrejmé dispozičné riešenie nadzemného podlažia. Pokiaľ ide o návrh žalobkyne na vykonanie znaleckého dokazovania v súvislosti so stavebným denníkom, takéto dokazovanie nebolo pred súdom prvej inštancie navrhnuté, preto sa ním odvolací súd ani nezaoberal.

26. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že na darovanie uvedených nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zo dňa 27.06.2022 žalovaný 1/ nepotreboval súhlas žalobkyne (ako bývalej manželky), nakoľko predmetom darovania boli nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného 1/, nepatrili do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov, preto právny úkon vo forme darovacej zmluvy nie je možné považovať za relatívne neplatný podľa ust. v dôsledku porušenia ust. . Z dôvodu nevyslovenia neplatnosti darovacej zmluvy, súd prvej inštancie správne zamietol aj zvyšné dva na seba nadväzujúce nároky žalobkyne, a to určenie, že nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a splnenie povinnosti vydať nehnuteľnosti. Na základe popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobkyne nepovažoval za dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie podľa potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pričom o výške trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa .

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (393 ods. 2 ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).