Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Cb/130/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: Urbár Šváby p.s., so sídlom Solivarská 55, 080 05 Prešov, IČO: 42 381 231, zapísaný v registri pozemkových spoločenstiev Okresného úradu Prešov vo vložke č.: R-0076/PO, konajúci prostredníctvom výboru spoločenstva, právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37 941 623, proti žalovanému: Marko tech, s.r.o., so sídlom Pionierska 22, 080 05 Prešov, IČO: 36 774 219, právne zastúpený: JUDr. Ján Klimek, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 53 196 996, o zaplatenie 1.113,98 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 174 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 68,74 % trov konania, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 10.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.113,98 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 313,32 Eur vo výške 9 % ročne odo dňa 16.02.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 313,32 Eur vo výške 9 % ročne odo dňa 16.05.2021 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 313,32 Eur vo výške 9 % ročne odo dňa 16.08.2021 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto platobného rozkazu, na bankový účet žalobcu vedený v A. B., C.. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že nájomnou zmluvou zo dňa 25.03.2020 (ďalej len „nájomná zmluva“) žalobca prenajal žalovanému časti nehnuteľností – pozemkov nachádzajúcich sa v kat. úz. D., zapísaných na LV č. XXXX (vo vlastníctve jednotlivých členov žalobcu), a to za účelom zabezpečenia prístupu do areálu žalovaného a parkovania motorových vozidiel, konkrétne: časť parc. KN-C č. 3277/33 o výmere 12,33 m2, časť parc. KN-C č. 3277/29 o výmere 3,00 m2, časť parc. KN-C č. 3277/34 o výmere 10,00 m2, časť parc. KN-C č. 3277/33 o výmere 26,00 m2, časť parc. KN-C č. 3277/29 o výmere 27,00 m2.

3. Uviedol, že nájomná zmluva bola uzatvorená odo dňa 16.01.2020 na dobu neurčitú, pričom z jej obsahu vyplýva, že žalobca sa so žalovaným dohodli na ročnom nájomnom vo výške 1.253,28 Eur. Splatnosť nájomného bola medzi stranami dohodnutá kvartálne (do 15 dní po uplynutí prvého mesiaca príslušného kvartálu), čo predstavuje sumu nájomného vo výške 313,32 Eur/kvartál. Za 1. kvartál roku 2020 bola táto suma alikvótne znížená s prihliadnutím na skrátené kvartálne obdobie (od 16.01.2020 do 31.03.2020), pričom predstavovala sumu vo výške 260,02 Eur.

4. Žalovaný jednotlivé kvartálne úhrady nájomného za rok 2020 žalobcovi neuhradil v lehotách ich splatnosti, v dôsledku čoho žalobca dňa 07.01.2021 splnomocnil na zastupovanie v tejto veci svojho právneho zástupcu, ktorý žalovanému dňa 20.01.2021 zaslal predžalobnú výzvu. Predžalobnou výzvou zo dňa 20.01.2021 bol žalovaný v lehote 5 dní odo dňa jej doručenia vyzvaný na úhradu dohodnutého nájomného spoločne s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých kvartálnych splátok do zaplatenia. Žalovaný následne dňa 28.01.2021 v reakcii na predžalobnú výzvu uhradil žalobcovi sumu vo výške 1.253,28 Eur, ktorá predstavovala nájomné za rok 2020 spoločne s úrokmi z omeškania. Nakoľko žalovaný si svoje záväzky z nájomnej zmluvy neplnil riadne a včas ani v roku 2021, právny zástupca žalobcu zaslal žalovanému dňa 17.09.2021 predžalobnú výzvu, ktorou ho vyzval na úhradu dohodnutého nájomného za prvé 3 kvartály roku 2021, spoločne s 9 % ročným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých kvartálnych splátok do zaplatenia. Zo strany žalovaného doposiaľ k úhrade nedošlo.

5. Žalobca tak uplatnil voči žalovanému splatnú pohľadávku vo výške 3 kvartálnych splátok (á 313,32 Eur) spoločne s úrokom z omeškania, titulom nezaplatenia nájomného za užívanie predmetu nájomnej zmluvy.

6. Žalobou si žalobca voči žalovanému uplatnil aj náklady na právne zastupovanie, ktoré odôvodnil, tým, že uhradil svojmu právnemu zástupcovi v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou nájomného za rok 2020. Žalobcovi teda v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného vznikol taktiež nárok na náhradu škody - nákladov na právne zastupovanie, ktoré si právny zástupca voči žalobcovi vyčíslil faktúrou č. 95/2021 zo dňa 02.08.2021 vo výške 174,02 Eur.

7. Súd následne vydal platobný rozkaz dňa 08.03.2022, č. k. - 38, proti ktorému podal žalovaný odpor.

8. Odpor žalovaného

9. Uviedol, že je pravdou, že medzi účastníkmi bola uzavretá nájomná zmluva dňa 25.03.2020, podľa ktorej žalovaný mal platiť nájomné kvartálne po 313,32 Eur a rovnako to, že za rok 2020 bolo nájomné uhradené. Za I. kvartál roku 2021 už nájomné neuhradil. Vzhľadom na to, že plochy, na ktoré bola uzavretá nájomná zmluva so žalobcom, boli zhotovené mestom Prešov ako verejné komunikácie, tak sa konateľ spoločnosti listom zo dňa 08.02.2021 obrátil so žiadosťou na mesto Prešov, ktoré mu odpovedalo listom zo dňa 19.02.2021, s tým, že priestor je verejnou komunikáciou. Dodatočne zistil, že aj susedná firma – J.V.S., service, s.r.o., Pionierska 24, Prešov mala rovnaký problém, o čom v prílohe predložil list mesta Prešov zo dňa 03.06.2020. Preto už v roku 2021 nájomné neuhrádzali. Vzhľadom na to, nájomný pomer skončil dňom 30.03.2021. Preto pokiaľ sa týka sumy 313,32 Eur, túto žalobcovi bol ochotný uhradiť.

10. Následne po vzájomných vyjadreniach, ktoré sa týkali výlučne nájomného súd nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu a zo strany žalovaného ako aj výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného.

11. Vo veci rozhodol rozsudkom č. k. - 216 zo dňa 22.11.2022, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. - 304 zo dňa 29.11.2024.

13. Súd druhej inštancie rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov z 22.11.2022, č. k.: - 216 v časti výroku I. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 939,96 Eur s príslušenstvom. Zároveň zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov z 22.11.2022, č. k.: - 216 v časti výroku I. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 174,02 Eur a výroku II. o trovách konania a v zrušenom rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

14. Súd druhej inštancie za vecne správne rozhodnutie považoval odvolací súd zamietnutie žaloby v časti uplatneného nároku na zaplatenie 939,96 Eur s príslušenstvom, titulom dlžného nájomného,

resp. bezdôvodného obohatenia. Uviedol, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby o zaplatenie 939,96 Eur s príslušenstvom. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Poukázal, že samotná skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu.

15. Odvolací súd však dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné v časti výroku I. o zamietnutí žaloby o zaplatenie 174,02 Eur.

16. Žalobca v podanom odvolaní správne poukázal, že si podanou žalobou uplatnil tiež zaplatenie vynaložených nákladov za právne zastúpenie vo výške 174,02 Eur, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku však posúdenie tohto nároku absentuje.

17. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti o zaplatenie 174,02 Eur nie je riadne, je nedostatočné, pričom nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tejto časti. Súd prvej inštancie v odôvodnení neuviedol a ani nevysvetlil, prečo zamietol aj uplatnenú sumu 174,02 Eur. Tento nedostatok odôvodnenia pritom nemožno považovať iba za nespokojnosť odvolateľa so zdôvodnením rozhodnutia. Týmto postupom súdu prvej inštancie bola stranám odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolaním. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie neodôvodnené, strana sporu nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec posúdiť jeho správnosť.

18. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby o zaplatenie 174,02 Eur podľa zrušil, vrátane závislého výroku II. o trovách konania a podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ( ) ani na jeho zmenu ( ).

19. Uložil súdu prvej inštancie vo veci konať a opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie 174,02 Eur. Následne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust. a ustálenými zásadami súdnej praxe tak, aby z odôvodnenia rozhodnutia bolo nepochybné právne posúdenie uplatneného nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanému, ako aj právne závery, ktoré vyvodí zo zisteného skutkového stavu a obsahom ktorého budú jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

20. Podľa je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom rozhodnutí.

21. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.

22. Súd prvej inštancie sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že predmetom sporu po rozhodnutí súdom druhej inštancie zostal len nárok uplatnený žalobcom vo výške 174,02 Eur ako náklady za právne zastupovanie, ktoré uhradil žalobca svojmu právnemu zástupcovi v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou nájomného za rok 2020, teda ako nárok na náhradu škody.

24. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1113,98 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca odkazoval na nájomnú zmluvu zo dňa 25.03.2020 s tým, že zmluva bola uzatvorená dňa 16.01.2020 na dobu neurčitú. Uviedol, že žalovaný jednotlivé kvartálne úhrady nájomného za rok 2020 žalobcovi neuhradil v lehotách ich

splatnosti, v dôsledku čoho žalobca dňa 07.01.2021 splnomocnil na zastupovanie v tejto veci svojho právneho zástupcu.

25. Žalobca predložil faktúru č. 95/2021 zo dňa 02.08.2021 vystavenú advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37941623, za právne služby poskytnuté na základe plnej moci zo dňa 07.01.2021. Predmetom právnych služieb bolo právne zastupovanie žalobcu vo veci vymáhania dlžného nájomného voči spoločnosti Marko tech, s.r.o., Pionierska 22, 080 05 Prešov, IČO: 36774129.

26. Fakturované boli úkony právnej služby v súlade s vyhláškou č. , konkrétne: prevzatie a príprava zastúpenia (2 úkony, každý po 61,64 EUR s DPH), 2x režijný paušál (spolu 21,74 EUR s DPH). Celková suma fakturovaná vrátane DPH 174,02 Eur. Faktúra bola vystavená dňa 02.88.2021 so splatnosťou k 16.08.2021 a je adresovaná odberateľovi Urbár Svaby, p.s., Solivarská 55, 080 05 Prešov, IČO: 42381231.

27. Žalobca predložil aj ako dôkaz predžalobnú výzvu zo dňa 20.01.2021, ktorú v mene žalobcu – Urbár Šváby p.s., Solivarská 55, 080 05 Prešov – vyhotovila advokátska kancelária JUDr. Michala Fecilaka, Jesenná 8, 080 05 Prešov, zastúpená advokátskym koncipientom Mgr. Michalom Husvargom. Výzva bola adresovaná dlžníkovi – spoločnosti Marko tech, s.r.o., Pionierska 22, 080 05 Prešov. Vo výzve bolo uvedené : že advokátska kancelária prevzala právne zastúpenie Urbáru Šváby p.s. dňa 07.01.2021, že medzi účastníkmi bola uzavretá nájomná zmluva dňa 25.03.2020 na prenájom nehnuteľnosti, že nájomné malo byť hradené kvartálne, avšak žalovaný si túto povinnosť nesplnil. Výzvou sa žalobca domáha: úhrady dlžného nájomného spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania počítaným od dátumu splatnosti jednotlivých kvartálnych splátok, a zároveň úhrady trov mimosúdneho riešenia sporu (t.j. 65,93 Eur s DPH) za dva úkony právnej pomoci a režijné paušály.

28. Výzva obsahuje upozornenie, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia výzvy bude vec riešená súdnou cestou.

29. Žalobca sa pred rozhodnutím vo veci vyjadril podaním zo dňa 20.03.2025, v ktorom uviedol, že v prejednávanej právnej veci si uplatňoval voči žalovanému nárok na tri kvartálne splátky nájomného za rok 2021 vo výške 939,96 Eur (3 × 313,32 eura) s príslušenstvom, spolu s nákladmi na právne zastupovanie vo výške 174,02 Eur, ktoré vznikli v priamej príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného s úhradou nájomného za rok 2020. V časti istiny vo výške 174,02 Eur (nájomné za rok 2020) žalobu v celom rozsahu vzal späť, keďže tento nájom žalovaný uhradil dňa 28.01.2021. Zároveň uviedol, že náklady na právne zastupovanie súviseli práve s týmto omeškaním a ich náhradu naďalej požadoval.

30. Uviedol, že ak by si žalovaný splnil svoje povinnosti riadne a včas, náklady na právne zastupovanie by nevznikli. Žalobca preto žiadal náhradu tejto škody v sume 174,02 Eur.

31. Vo vzťahu k náhrade trov konania žalobca navrhoval, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán, keďže došlo k čiastočnému úspechu oboch strán.

32. Žalobca zároveň súhlasil s tým, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom žiadal, aby ho oboznámil s prípadným termínom verejného vyhlásenia rozhodnutia.

33. Keďže v tomto prípade predmetom konania zostal len nárok uplatnený žalobcom vo výške 174,02 Eur ako náklady za právne zastupovanie, jedná sa teda o drobný spor, súd však vyzval strany aby sa vyjadrili k možnosti rozhodnutia vo veci bez nariadenia pojednávania s čím súhlasili. Súd teda nenariadil pojednávanie a v zmysle rozsudok verejne vyhlásil dňa 21.5.2025. Právny zástupca žalovaného sa na verejné vyhlásenie rozsudku dostavil.

34. Podľa článku 47 ods. 2 každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom.

35. Podľa , príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

36. V zmysle sú náklady spojené s uplatnením pohľadávky jej príslušenstvom. Ak teda žalobca využil na vymoženie svojej pohľadávky od žalovaného, ktorý bol v omeškaní s platením svojho splatného záväzku, právne služby advokáta, zaplatená odmena advokátovi za takúto pomoc nepochybne predstavuje náklady spojené s uplatnením takejto pohľadávky. Nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky podľa je nárokom hmotnoprávnym. V danej veci preto možno odmenu zaplatenú za poskytnutie právnej pomoci advokátovi považovať nie za trovy súdneho konania, ale ako sú správne uplatňované, a to za náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky.

37. Charakter nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa má aj odmena za poskytnutú právnu pomoc zaplatená pred uplatnením samotnej pohľadávky na súde, a to aj v prípade, keď k uplatneniu pohľadávky na súde nedošlo z dôvodu dobrovoľného plnenia povinným.

38. Skutočnosť, že vo vzťahu k konkrétnemu nárokom nedošlo k súdnemu konaniu, bola zapríčinená dobrovoľným splnením povinnosti zo strany žalovaného, ktorý dňa 28.01.2021 uhradil dlžné nájomné (túto skutočnosť žalovaný nerozporoval) a tento stav nemôže byť v neprospech žalobcu. Bolo jednoznačne preukázané, že žalobcovi vznikli odôvodnené náklady spojené s uplatnením pohľadávky proti žalovanému. Predstavovali odmenu advokáta, ktorý požadované právne služby riadne a s úspechom poskytol. Zaplatením tejto odmeny advokátovi zo strany žalobcu vznikli žalobcovi skutočné náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

39. Citujúc z uvedeného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. júna 2010, sp. zn. ): „Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú najmä trovy vzniknuté v súvislosti s uplatnením pohľadávky, a to aj v predsúdnom štádiu, pričom sa jedná najmä o náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky. Tieto náklady sa musia týkať splatnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Dovolací súd sa preto stotožnil s právnym názorom dovolateľa, podľa ktorého vzniklo žalobcovi právo na úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, aj keď k ich uplatneniu súdnou cestou nedošlo. Uvedený záver vyplýva aj z článku 3 bod 1 písm. e/ Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2000/35/ES z 29. júna 2000 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, podľa ktorého, okrem prípadov, keď dlžník nie je zodpovedný za omeškanie, veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať primeranú náhradu všetkých svojich opodstatnených nákladov na vymáhanie vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania. Tieto náklady na vymáhanie musia zodpovedať princípom transparentnosti a proporcionality, pokiaľ ide o daný dlh.“

40. Žalobcovi vznikli náklady spojené s uplatnením pohľadávky a to v podobe úhrady odmeny za právne služby spočívajúce v dvoch úkonoch právnej služby (1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 07.01.2021 podľa vyhlášky č. v sume 61,64 Eur, 2. predžalobná výzva zo dňa 20.01.2021 podľa vyhlášky č. v sume 61,64 Eur vypočítané zo základnej sadzby tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. a paušálnej náhrade 2x po 10,87 Eur za úkony realizované v roku 2021 vypočítané zo základnej sadzby tarifnej odmeny podľa vyhlášky č. Vzhľadom na to, že uvedené odôvodnené náklady žalovanej preukázateľne vznikli, súd jej uvedený nárok priznal a uložil žalovanému zaplatiť jej sumu 174,02 Eur.

41. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

43. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. V danom prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 1 113,98 Eur spolu s úrokom z omeškania. Žalobca bol úspešný len v časti, ktorá sa týkala zaplatenia nákladov na právne zastupovanie, a to

vo výške 174,02 Eur. Úspech žalobcu predstavoval 15,63 %, neúspech 84,37 %. Pomer úspechu a neúspechu teda predstavuje rozdiel 68,74 %. Preto súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v rozsahu 68,75 %, pričom úspešnejšou stranou bol žalovaný, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania. O ich výške rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.