Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/2/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého: R. A., C.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., O. C. X, I., dieťa rodičov: matky M. D.L., C.. XX.XX.XXXX, S. B. X, zast.: JUDr. Marián Havrila, advokát so sídlom Nám. slobody 13, Michalovce, a otca Y.. W. A., C.. XX.XX.XXXX, S. O. XXX/ XXX, O. S., zast.: JUDr. Martin Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, Poprad, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. -355 zo dňa 7.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na maloletého počnúc dňom 01.12.2023 na sumu 150 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že vzhľadom na jeho zdravotný stav a podstúpenú operáciu nie je schopný prispievať na výživu syna v určenej výške. Zároveň žiadal znížiť výživné do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej neodkladným opatrením.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„Návrh z a m i e t a.“

3. Vec právne posúdil podľa ust. , o rodine (ďalej len „“), (ďalej len „“).

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh bol podaný nedôvodne. Návrh na zníženie výživného otec podal po uplynutí štyroch mesiacov od poslednej úpravy výživného z dôvodu zníženia jeho príjmu v dôsledku práceneschopnosti. Otec sa podrobil dňa 08.07.2023 operácii vybočeného palca nohy (hallux vugus), pričom hospitalizovaný bol len jeden deň. Podľa lekárskej správy z kontroly po zákroku vyplýva, že je možná plná záťaž a

kontrola je o 6 týždňov. Otec bol práceneschopný v období od 02.11.2023 do 28.02.2024, kedy poberal nemocenské dávky. Po ukončení práceneschopnosti bol jeho pracovný pomer ukončený dohodou na základe jeho podnetu, čo odôvodnil tým, že malo dôjsť k zrušeniu pobočky na východnom Slovensku a mal ísť pracovať do Č. U.. Následne sa zamestnal od 01.03.2024 s mesačným príjmom 1.500 eur brutto. U tohto zamestnávateľa bol zamestnaný do 30.04.2024, pričom pracovný pomer s ním ukončil zamestnávateľ v skúšobnej dobe z dôvodu neplnenia pracovných povinností podľa požiadaviek nadriadeného. V období máj a jún 2024 bol otec práceneschopný. Od 01.07.2024 je zamestnaný so základnou mesačnou mzdou 1.750 eur s osobným ohodnotením 650 eur. V mesiaci júl 2024 dosiahol otec u tohto zamestnávateľa vymeriavací základ v sume 2.511,75 eur, v mesiaci august 2024 vo výške 2.505,69 eur, čomu zodpovedá čistá mesačná mzda v sume 1.760 eur. Dňa 04.01.2024 otec spolu s matkou založili obchodnú spoločnosť R. O..U..L.., v ktorej sú obaja spoločníkmi a konateľmi. Otec pri založení tejto spoločnosti uhradil vklad v sume 2.500 eur. Podľa predloženého potvrdenia mu doposiaľ neboli spoločnosťou vyplatené plnenia. Je zrejmé, že spoločnosť bola založená v roku 2024 a ako spoločník sa bude podieľať na jej hospodárskom výsledku. Súd zdôraznil, že k zníženiu výživného pre dieťa môže dôjsť len na základe objektívnej a trvalej zmeny, nielen zmeny prechodného charakteru. Za takúto zmenu pomerov nemožno považovať dočasné zníženie príjmu otca z dôvodu práceneschopnosti, ani zmeny zamestnávateľa. Príjem otca počas práceneschopnosti vzhľadom na výšku vyplácaných nemocenských dávok umožňoval úhradu výživného v určenej výške. Jeho pomery umožňovali i úhradu poplatku za operáciu na súkromnej klinike, a aj zaplatenie vkladu pri založení obchodnej spoločnosti. Súd poukázal, že pracovný pomer, z ktorého otec dosahoval vyšší príjem, bol ukončený dohodou na základe jeho podnetu. Aktuálne je príjem otca vo výške cca 1.760 eur. Mesačné výdavky otca vrátane uhrádzaného výživného na maloletého, i po zohľadnení ročných výdavkov predstavujú sumu 1.388,93 eur. Tieto výdavky sa takmer nezmenili s výnimkou cestovného v súvislosti s realizáciou styku s maloletým s poukazom na zmenu jeho bydliska. Tento výdavok otec v čase poslednej úpravy špecifikoval sumou 300 eur, aktuálne v sume 150 eur. Súd tiež uviedol, že za dôvod pre zníženie výživného nemožno považovať skutočnosť, že otcovi aktuálne pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nakoľko je dobrovoľným rozhodnutím rodiča, koľko bude mať vyživovacích povinností a túto skutočnosť nemožno vyhodnotiť v neprospech detí skôr narodených. Na strane maloletého dieťaťa sa podstatným spôsobom nezmenili pomery, nakoľko navštevuje naďalej B. školu. Zmenili sa pomery na strane matky, ktorá je aktuálne zamestnaná a dosahuje pravidelný príjem. Uvedené však nie je dôvodom pre zníženie výživného, nakoľko dieťa má právo na výživu voči obidvom rodičom a právo podieľať sa na ich životnej úrovni. Matka si naďalej plní svoju vyživovaciu povinnosť i osobnou starostlivosťou, vecným plnením, ako je poskytnutie bývania, starostlivosťou o domácnosť či poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Taktiež plnenie štátu vo forme prídavkov na dieťa a daňového bonusu neoslobodzujú povinného rodiča od plnenia vyživovacej povinnosti. K tvrdeniu otca, že vynakladá výdavky v čase realizácie ich styku na maloletého, súd konštatoval, že toto bolo zohľadňované v predchádzajúcom konaní. Súd prvej inštancie zdôraznil, že súd schválil dohodu rodičov, a teda otec považoval sumu dohodnutého výživného za dostatočne zohľadňujúcu, nielen jeho možnosti, schopnosti a pomery, ale i odôvodnené potreby maloletého dieťaťa v čase rozhodnutia. Zároveň súd dodáva, že uplynutím času sa potreby detí zvyšujú. Skutočnosť, že v budúcnosti sa chce otec podieľať na starostlivosti o maloletého v širšom rozsahu a v tejto súvislosti podal návrh na zmenu úpravy styku, je irelevantná, nakoľko pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd konštatoval, že v byte, ktorý mal byť matkou prenajímaný, už od septembra 2024 býva matka spolu s maloletým.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie nerozhodoval, nakoľko takýto návrh v konaní nebol podaný.

III. Obsah odvolania otca a vyjadrení účastníkov konania

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Poukázal, že s maloletým chce ako otec tráviť viac času, zabezpečovať jeho starostlivosť, avšak súd prvej inštancie tento jeho návrh vyčlenil na samostatné konanie. Podľa názoru otca prípadná zmena styku vo forme rozšírenia styku s maloletým je jedným z dôvodov, v zmysle ktorého by súd mal považovať jeho návrh na zníženie výživného ako opodstatnený. Zdôraznil, že vyživovaciu povinnosť si riadne plní, aktívne sa podieľa na starostlivosti o maloletého, vrátane organizovania výletov a spoločných aktivít. Má záujem byť osobou, ktorá sa o neho aktívne stará, vychováva aj v každodennom živote a nechce byť len tzv. „peňaženkou“. Od poslednej úpravy výživného pre maloletého syna došlo na jeho strane k podstatnej zmene, a to k zníženiu jeho možností a schopností prispievať na výživu maloletého syna vo výške 300 eur mesačne.

Dňa 08.07.2023 podstúpil operáciu palca v kombinovanej anestézii a bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Práceneschopný bol od novembra do februára 2024, poberal nemocenské dávky, avšak operáciu si hradil sám. Následne došlo k ukončeniu pracovného pomeru v spoločnosti I. M. O..U..L.. dohodou na základe podnetu, nakoľko pobočka zamestnávateľa na východnom Slovensku bola zrušená a on mal odísť pracovať do M.. Pracovný pomer ukončil, nakoľko mal záujem byť v kontakte so svojím synom. V tomto pracovnom pomere mal príjem vo výške 2.100 eur v čistom. Následne sa od 01.03.2024 do 30.04.2024 zamestnal v spoločnosti A. O..U..L.. a pracovný pomer bol ukončený dohodou, nakoľko pre pretrvávajúce zdravotné problémy nemohol tieto práce vykonávať. V mesiacoch máj a jún 2024 bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky vo výške 1.300 eur. Po ukončení PN sa od 01.07.2024 zamestnal v spoločnosti D. V. X..O.., kde je jeho aktuálny príjem vo výške 1.650 eur. Otec poukázal, že od XX.XX.XXXX mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k synovi C. a tak sa mu zvýšili bežné, aj jednorazové výdavky. Zdôraznil, že maloletého syna R. má každý párny týždeň v mesiaci 4 dni, tzn. 8 dní mesačne, 104 dní ročne + sviatky približne 10 dní, taktiež prázdniny v dobe 30 dní. Je to približne 144 dní v roku, v tieto dni maloletého stravuje, šatí, robí mu program, výlety, doprava, a tak ako už vyššie uviedol, žiadal o rozšírenie styku, nakoľko má záujem so svojím synom R. tráviť viacej času. Komunikácia s matkou je problematická, nevedia sa dohodnúť na rozšírenom styku so synom; vzťah so synom je bezproblémový, vychádzajú spolu výborne. Na výchove sa chce otec podieľať, nakoľko má s maloletým vybudovaný veľmi silný citový vzťah a puto. Poukázal, že na strane matky došlo k zmene pomerov, nakoľko je zamestnaná, dosahuje pravidelný príjem. Otec zdôraznil, že v zmysle odbornej právnej literatúry z výkladu ust. vyplýva, že dôležitou zmenou, ktorá má význam pre novú úpravu výživného, je okolnosť, že povinnému pribudla zákonná vyživovacia povinnosť k ďalšej osobe. Zároveň poukázal, že v zmysle SR má garantované právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť o svojho maloletého syna a momentálne mu nie je umožnené udržiavať pravidelný rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s ním. Na základe týchto skutočností žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby vo veci rozhodol sám tak, že mení rozsudok súdu prvej inštancie a zaviaže otca prispievať na výživu maloletého R. sumou 150 eur mesačne k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

7. K odvolaniu otca písomne vyjadrenie nezaslala ani matka, ani kolízny opatrovník.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) oprávnenými subjektmi - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku podľa ustanovenia .

9. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe „Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzujúcim rozsudkom vytvára ich organickú jednotu. Ak odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci, rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie“ (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 29.1.2020). „Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok“ (ÚS SR vo veciach , , ).

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočný stav veci, vyvodil z neho tomu prislúchajúce skutkové závery a vec správne právne posúdil. Uplatnené odvolacie dôvody nenašli v rozhodnutí odvolacieho súdu svoje opodstatnenie. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ).

12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, jeho správnosť argumentuje nasledovne.

13. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu otca na zníženie výživného na maloletého.

14. Podľa , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

15. Podľa , pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou a cieľom tohto ustanovenia je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutne životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

18. Pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa (aj plnoletého) alebo na strane povinného rodiča. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatné zvýšenie či zníženie pravidelného príjmu jedného z rodičov.

19. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zníženie výživného je nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa, ale aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

20. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti na dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.

21. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal hmotnoprávnou podmienkou v zmysle . Podrobne skúmal osobné a majetkové pomery oboch rodičov, porovnal ich príjmy v čase predchádzajúceho rozhodovania o výživnom pre maloletého syna a príjmy dosahované v súčasnosti, zaoberal sa aj ich mesačnými výdavkami, čo uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia. Dospel k záveru, že pomery otca sa v zmysle nezmenili. Príjem otca sa v dôsledku práceneschopnosti znížil len dočasne, k zmene zamestnávateľa došlo rozhodnutím otca. V konaní otec nepreukázal, že ukončenie pracovného pomeru v spoločnosti A., O..U..L.. bolo odôvodnené relevantnými skutočnosťami - lekárskymi správami preukazujúcimi, že otec vzhľadom na svoj zdravotný stav nemôže vykonávať túto prácu. Otec v odvolaní uviedol, že od 01.07.2024 sa zamestnal v spoločnosti D. V., X..O.. s mesačným príjmom 1.650 eur. Súd prvej inštancie v čase svojho rozhodovania ustálil čistý mesačný príjem otca na sumu 1.760 eur. Z porovnania týchto súm vyplýva, že došlo len k nepatrnému zníženiu príjmu otca, avšak pohyblivou zložkou mzdy je osobné ohodnotenie. Taktiež odvolací súd poukazuje, že otec so svojou matkou (obaja sú spoločníkmi a konateľmi) založili dňa 04.01.2024 obchodnú spoločnosť R.W. O..U..L.. a je zrejmé, že otec sa bude podieľať na jej hospodárskom výsledku.

22. Ani skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, nie je dôvodom na zníženie výživného pre maloletého R., nakoľko pribudnutie nových vyživovacích povinností rodičovi nemôže byť na ťarchu skôr narodených detí. Argumentácia otca, že podal návrh na rozšírenie styku s maloletým, čo by malo byť dôvodom na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletému, je irelevantná. Rozsah rozšírenia styku otca s maloletým sa bude prejednávať v samostatnom konaní.

23. Pomery na strane maloletého dieťaťa sa podstatným spôsobom nezmenili, naďalej navštevuje B. školu. Zmenili sa pomery na strane matky, ktorá je aktuálne zamestnaná a dosahuje pravidelný príjem. Matka si však svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému plní osobnou starostlivosťou a vecným plnením zahrňujúcim bývanie, starostlivosť o domácnosť či poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

24. Pri stanovení rozsahu výživného je dôvodné prihliadať na mieru osobnej starostlivosti matky a absencia nemateriálneho plnenia v podobe rovnakej miery osobnej starostlivosti by zo strany otca pochopiteľne a rozumne mala byť kompenzovaná plneniami materiálnymi, konkrétne napr. platením výživného vo zvýšenej miere. Obligatórnym zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon starostlivosti, ktorý nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečovaniu výživy (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 10.11.2011, sp. zn. ).

25. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia ojení s ust. .

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ust. .

27. Rozhodnutie prijal senát pomerov hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; a ods. 2 ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).